52010PC0484

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 15.9.2010

KOM(2010) 484 v konečnom znení

2010/0250 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov

{SEK(2010) 1058}{SEK(2010) 1059}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

Prebiehajúca finančná kríza spôsobila, že mimoburzové deriváty sa dostali do popredia pozornosti regulačných orgánov. Hroziaci kolaps banky Bear Sterns v marci 2008, krach banky Lehman Brothers 15. septembra 2008 a nútená záchrana spoločnosti AIG nasledujúci deň zdôraznili nedostatky vo fungovaní mimoburzového trhu s mimoburzovými derivátmi. V rámci uvedeného trhu regulačné orgány venovali osobitnú pozornosť úlohe, ktorú počas krízy zohrali swapy na úverové zlyhanie (credit default swaps, CDS).

Komisia reagovala rýchlo. Vo svojom širšom oznámení zo 4. marca 2009 – Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe[1] sa Komisia zaviazala poskytnúť na základe správy o derivátoch a iných zložitých štruktúrovaných produktoch vhodné iniciatívy na zvýšenie transparentnosti a na riešenie problémov finančnej stability. Komisia 3. júla 2009 prijala prvé oznámenie[2], v ktorom sa osobitne skúmala úloha, ktorú deriváty zohrali vo finančnej kríze a v ktorom sa posudzovali výhody a riziká trhov s derivátmi. V uvedenom oznámení sa posudzovalo, ako by sa mohli znížiť zistené riziká[3].

V septembri 2009 sa vedúci predstavitelia skupiny G-20 v Pittsburghu dohodli, že:

So všetkými štandardizovanými zmluvami mimoburzových derivátov by sa malo obchodovať na burzách, prípadne prostredníctvom elektronických obchodných platforiem, a najneskôr do konca roku 2012 by sa mali zúčtovávať prostredníctvom centrálnych zmluvných strán. Zmluvy o mimoburzových derivátoch by sa mali ohlasovať archívom obchodných údajov. Na zmluvy, ktoré sa nezúčtovávajú cez centrálnu zmluvnú stranu, by sa mali vzťahovať vyššie kapitálové požiadavky.

V júni 2010 lídri skupiny G-20 v Toronte znova potvrdili svoj záväzok a takisto sa zaviazali urýchliť zavádzanie prísnych opatrení na „zvýšenie transparentnosti mimoburzových derivátov a regulačného dohľadu nad nimi na medzinárodne konzistentnej a nediskriminačnej báze“ .

Komisia 20. októbra 2009 prijala druhé oznámenie[4], v ktorom sa stanovili budúce politické opatrenia, ktoré Komisia plánovala navrhnúť na zvýšenie transparentnosti trhu s derivátmi, zníženie rizika zmluvnej strany a operačného rizika pri obchodovaní, a na zlepšenie integrity trhu a dohľadu nad ním. V tomto oznámení sa uviedol aj zámer Komisie prikročiť v roku 2010 k právnym návrhom, zaistiť plnenie záväzkov skupiny G-20 týkajúcich sa zúčtovávania štandardizovaných derivátov[5] a zaistiť, aby centrálne zmluvné strany (Central Counterparties, CCP) spĺňali vysoké obozretnostné normy a primeranej regulácie archívov obchodných údajov. Cieľom tohto návrhu nariadenia je splniť záväzky Komisie konať rýchlo a rozhodne. V návrhu sa zohľadňuje aj silná podpora a mnohé opatrenia navrhnuté v uznesení Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 – „Trhy s derivátmi: budúce politické opatrenia“ (Langenova správa).

Ako sa už uviedlo, táto iniciatíva je súčasťou širšieho medzinárodného úsilia zameraného na zvýšenie stability finančného systému vo všeobecnosti, a najmä mimoburzového trhu s derivátmi. Vzhľadom na celosvetovú povahu mimoburzového trhu s derivátmi je prístup koordinovaný na medzinárodnej úrovni rozhodujúci. Preto je dôležité, aby sa v tomto návrhu zohľadňovalo to, čo sa v iných jurisdikciách plánuje vykonať, alebo čo sa už vykonalo v oblasti regulácie mimoburzových derivátov s cieľom zabrániť riziku regulačnej arbitráže.

V tejto súvislosti je tento návrh v súlade s nedávno prijatým právnym predpisom USA o mimoburzových derivátoch, takzvaným Frankovým-Doddovým zákonom. Tento zákon má v podstate totožný rozsah pôsobnosti. Obsahuje podobné ustanovenia, ktoré vyžadujú ohlasovanie zmlúv o mimoburzových derivátoch a zúčtovanie oprávnených zmlúv. Okrem toho sa ním zavádzajú prísne kapitálové požiadavky a požiadavky na kolaterál pre mimoburzové deriváty, ktoré sa naďalej zúčtovávajú dvojstranne. Nakoniec sa zavádza regulačný rámec pre archívy obchodných údajov a aktualizuje súčasný regulačný rámec pre centrálne zmluvné strany. V tomto zákone sa podobne ako v návrhu Komisie predpokladá ďalšie vypracovanie niekoľkých technických pravidiel.

2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Od októbra 2008 sa útvary Komisie zúčastňovali na takmer nepretržitých rozsiahlych konzultáciách so zainteresovanými stranami s cieľom určiť primeranú politickú reakciu. Táto interakcia nadobudla formu mnohých dvojstranných a mnohostranných stretnutí, dvoch verejných konzultácií a konferencie.

Na začiatku sa pozornosť útvarov Komisie sústredila len na trh swapov na úverové zlyhanie (CDS), ktorý bol v centre pozornosti v prípade bánk Bear Sterns a Lehman. S cieľom uľahčiť monitorovanie záväzku hlavných obchodníkov v tejto oblasti Komisia zriadila pracovnú skupinu pre deriváty (Derivatives Working Group, DWG), ktorá zahŕňala zástupcov finančných inštitúcií, ktoré sa zaviazali zúčtovávať swapy na úverové zlyhanie zamerané na Európu do júla 2009[6], zástupcov centrálnych zmluvných strán, archívov obchodných údajov a ďalších príslušných účastníkov trhu, ako aj zástupcov príslušných európskych orgánov (ECB, CESR, CEBS a CEIOPS)[7] a vnútroštátnych orgánov (AMF, BaFin a FSA)[8]. Okrem zasadnutí pracovnej skupiny pre deriváty uskutočnila Komisia aj osobitné ad hoc dvojstranné a viacstranné stretnutia s veľkým počtom zainteresovaných strán na trhu swapov na úverové zlyhanie.

V nadväznosti na splnenie uvedeného záväzku odvetvím a na prípravu legislatívnych opatrení Komisia vytvorila pracovnú skupinu pre deriváty a trhovú infraštruktúru zloženú z expertov členských štátov. Prístupy k regulácii prerokovala s expertmi zastupujúcimi členské štáty, ECB, CESR a CEBS. V období od januára do júla 2010 Komisia uskutočnila rad stretnutí.

Komisia získala cenné informácie aj prostredníctvom účasti na rôznych medzinárodných fórach, najmä v Skupine regulačných orgánov pre mimoburzové deriváty a Skupine pre riadenie a modelovanie rizík Bazilejského výboru. Komisia nedávno získala aj štatút pozorovateľa v riadiacom výbore spoločnej pracovnej skupiny CPSS – IOSCO[9], ktorá v súčasnosti skúma odporúčania pre centrálne zmluvné strany a pripravuje odporúčania pre archívy obchodných údajov. Komisia sa ďalej zapájala do pravidelného dialógu s orgánmi nečlenských krajín EÚ, najmä s orgánmi USA (CFTC, SEC[10], Federálna rezervná banka New Yorku, Federálny rezervný úrad a Kongres USA) a spolupredsedá v pracovnom okruhu Rady pre finančnú stabilitu (FSB), ktorý sa sústreďuje na riešenie problémov týkajúcich sa plnenia povinností v oblasti ohlasovania, zúčtovania a obchodovania dohodnutých na úrovni skupiny G-20.

Súčasne s uverejnením prvého oznámenia GR MARKT začalo od 3. júla do 31. augusta 2009 verejné konzultácie[11]. Útvarom Komisie bolo doručených 111 odpovedí, pričom 100 z nich udelili povolenie na zverejnenie a boli zverejnené na konzultačnej webovej stránke[12]. Zhrnutie odpovedí vrátane úvodnej analýzy verejných konzultácií so zainteresovanými stranami je dostupné na webovej stránke GR MARKT[13]. Nasledovala významná konferencia v Bruseli, ktorá sa konala 25. septembra 2009[14]. Na troch panelových diskusiách akademikov, zástupcov odvetvia a regulačných orgánov z EÚ a z USA odzneli názory o potrebe (alebo nedostatočnosti) reformy mimoburzového trhu s derivátmi pre viac ako 400 účastníkov a boli zodpovedané ich otázky. Na konferencii sa v podstate potvrdili názory a informácie získané prostredníctvom verejnej konzultácie.

Druhá otvorená konzultácia sa konala od 14. júna do 10. júla 2010 s cieľom získať od zainteresovaných strán spätnú väzbu k profilu legislatívnych opatrení. Útvarom Komisie bolo doručených 210 odpovedí, ktoré zväčša podporovali navrhované reformy[15].

3. POSÚDENIE VPLYVU

K nariadeniu je pripojené posúdenie vplyvu[16], v ktorom sa analyzujú možnosti zníženia systémového rizika zvýšením bezpečnosti a efektívnosti mimoburzového trhu s derivátmi. Na základe analýzy sa v posúdení vplyvu dospelo k záveru, že najväčšie čisté výhody by sa dosiahli prijatím opatrení, ktorými by sa:

- v prípade mimoburzových derivátov, ktoré spĺňajú vopred určené kritériá oprávnenosti, vyžadovalo využívanie zúčtovania centrálnou zmluvnou stranou;

- stanovili konkrétne ciele štandardizácie právnych predpisov a postupov;

- stanovili konkrétne ciele pre dvojstranné zúčtovanie transakcií s mimoburzovými derivátmi ,

- vyžadovalo, aby účastníci trhu oznamovali archívu obchodných údajov všetky potrebné informácie o svojich portfóliách mimoburzových derivátov, alebo v prípade, že by to nebolo možné, priamo regulačným orgánom a

- vyžadovalo zverejňovanie súhrnných informácií o pozíciách.

4. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

4.1. Právny základ

Návrh vychádza z článku 114 ZFEÚ ako najvhodnejšieho právneho základu pre nariadenie v tejto oblasti. Nariadenie sa považuje za najvhodnejší právny nástroj na zavedenie povinnej požiadavky týkajúcej sa všetkých subjektov, a to aby zúčtovávali štandardizované mimoburzové deriváty prostredníctvom centrálnych zmluvných strán (Central Counterparties, CCP), a aby zaistili, že centrálne zmluvné strany, ktoré v dôsledku toho preberú a sústredia významné riziko, podliehali jednotným obozretnostným normám v EÚ. Vhodným právnym nástrojom na prenos nových právomocí na Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (European Securities and Markets Authority, ESMA) ako jediný orgán so zodpovednosťou za registráciu archívov obchodných údajov v EÚ a za výkon dohľadu nad nimi je nariadenie.

4.2. Subsidiarita a proporcionalita

Na úrovni EÚ je potrebný jednotný postup na určenie, ktoré mimoburzové deriváty sú oprávnené na povinné zúčtovanie prostredníctvom centrálnych zmluvných strán. Toto sa nemôže ponechať na vlastné uváženie členských štátov, keďže by to viedlo k rozdielnemu a nejednotnému uplatňovaniu povinnosti zúčtovania v rámci EÚ. Hlavnú úlohu pri určení oprávnenej triedy derivátov, ktoré sa musia zúčtovávať centrálne, je preto potrebné prisúdiť Európskej komisii a ESMA. Okrem toho, keďže využívanie centrálnych zmluvných strán sa stáva podľa práva EÚ povinným, musia sa na ne vzťahovať prísne požiadavky týkajúce sa organizácie, výkonu činnosti a obozretnosti.

V súvislosti s povoľovaním centrálnych zmluvných strán a dohľadom nad nimi je cieľom nariadenia dosiahnuť rovnováhu medzi potrebou významnej centrálnej úlohy ESMA, právomocami vnútroštátnych orgánov a záujmami ostatných príslušných orgánov. Zohľadňuje sa v ňom potenciálna fiškálna zodpovednosť členských štátov a cezhraničná povaha obchodu centrálnych zmluvných strán.

ESMA bude zohrávať hlavnú úlohu v kolégiu príslušných orgánov zodpovedných za udeľovanie povolenia centrálnej zmluvnej strane, jeho odňatie a jeho zmenu a doplnenie. S cieľom ustanoviť jednotný postup a zabrániť nezrovnalostiam medzi členskými štátmi je ESMA zodpovedný aj za uznanie centrálnej zmluvnej strany z tretej krajiny, ktorá požiada o poskytovanie služieb zúčtovania subjektom usadeným v Európskej únii, ak sú splnené určité podmienky.

Pokiaľ ide o požiadavku na ohlasovanie, vzhľadom na skutočnosť, že informácie ohlásené archívu obchodných údajov budú zaujímavé pre všetky príslušné orgány v Európskej únii, a vzhľadom na potrebu zaistiť, aby všetky príslušné orgány mali v rovnakej miere a za rovnakých podmienok neobmedzený prístup k uvedeným informáciám, mala by sa regulovať na úrovni EÚ. ESMA je preto oprávnený zaoberať sa registráciou archívov obchodných údajov, ako aj dohľadom nad nimi.

Z týchto dôvodov sú ustanovenia v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality podľa článku 5 zmluvy, keďže ciele návrhu nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a preto ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Európskej únie.

4.3. Podrobné vysvetlenie návrhu

4.3.1. Hlava I (Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov)

Rozsah pôsobnosti nariadenia je široký a ustanovujú sa v ňom jednotné požiadavky, ktoré sa vzťahujú na finančné zmluvné strany, nefinančné zmluvné strany (prekračujúce určité prahové hodnoty) a na všetky kategórie zmlúv o mimoburzových derivátoch. Jeho časti zamerané na obozretnosť sa v dôsledku požiadavky na zúčtovanie vzťahujú na centrálne zmluvné strany a v dôsledku požiadavky na ohlasovanie sa vzťahujú na archívy obchodných údajov. Treba však poznamenať, že požiadavky na centrálne zmluvné strany týkajúce sa povoľovania a dohľadu platia bez ohľadu na finančný nástroj, ktorý centrálne zmluvné strany zúčtovávajú: OTC alebo iný nástroj. To sa vysvetľuje v článku 1 ods. 3. Výnimky sa výslovne ustanovujú pre členov Európskeho systému centrálnych bánk, pre verejné orgány poverené správou verejného dlhu alebo zasahujúce do správy verejného dlhu a pre viacstranné rozvojové banky s cieľom zabrániť obmedzeniu ich právomocí vykonávať podľa potreby zásahy v záujme stabilizácie trhu.

4.3.2. Hlava II (Zúčtovanie, ohlasovanie a zmierňovanie rizika mimoburzových derivátov)

Táto časť nariadenia je rozhodujúca pre výkon povinnosti zúčtovávať všetky „štandardizované mimoburzové deriváty“, ako bolo dohodnuté v skupine G-20. S cieľom zaviesť tento záväzok do legislatívnych povinností budú „štandardizované“ zmluvy predstavovať tie zmluvy, ktoré sú oprávnené na zúčtovanie centrálnymi zmluvnými stranami. V záujme uplatnenia toho sa v nariadení ustanovuje postup, v ktorom sa budú zohľadňovať rizikové aspekty spojené s povinným zúčtovaním. Tento postup je navrhnutý tak, aby sa zaistilo, že povinnosť zúčtovania zmlúv o mimoburzových derivátoch dosiahne v praxi svoj konečný cieľ znížiť riziko vo finančnom systéme namiesto jeho zvýšenia: nútiť centrálne zmluvné strany zúčtovávať mimoburzové zmluvy, ktoré nie sú schopné riadiť z hľadiska rizík, to môže mať negatívne dôsledky na stabilitu systému.

S cieľom ustanoviť postup, ktorým sa zaistí, aby sa zúčtovalo čo najviac mimoburzových zmlúv, sa však v nariadení zavádzajú dva prístupy na určenie, ktoré zmluvy sa musia zúčtovávať:

1. prístup „ zdola nahor “, podľa ktorého sa centrálna zmluvná strana rozhodne zúčtovať určité zmluvy a získa na to povolenie od svojho príslušného orgánu, ktorý je potom povinný informovať ESMA, keď schváli centrálnu zmluvnú stranu na zúčtovávanie týchto zmlúv. ESMA bude mať potom právomoc rozhodnúť, či by sa povinnosť zúčtovania mala vzťahovať na všetky takéto zmluvy v EÚ. ESMA bude musieť pri tomto rozhodnutí vychádzať z určitých objektívnych kritérií;

2. prístup „ zhora nadol “, podľa ktorého ESMA spolu s Európskym výborom pre systémové riziká rozhodne, ktoré zmluvy by mali potenciálne podliehať povinnosti zúčtovania. Tento postup je dôležitý na určenie a zachytenie takých zmlúv na trhu, ktoré centrálna zmluvná strana ešte nezúčtováva.

Potrebné sú obidva prístupy, keďže na jednej strane nie je možné nechať splnenie záväzku zúčtovania prijatého skupinou G-20 úplne na iniciatívu odvetvia. Na druhej strane je na európskej úrovni potrebná regulačná kontrola primeranosti určitých riešení predtým, ako povinnosť zúčtovania nadobudne účinnosť.

Treba poznamenať, že zmluvné strany, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zúčtovania, sa nemôžu jednoducho vyhnúť tejto požiadavke tým, že sa rozhodnú nezúčastňovať sa na centrálnej zmluvnej strane. Ak tieto zmluvné strany nespĺňajú požiadavky týkajúce sa účasti alebo nemajú záujem stať sa zúčtovacími členmi, musia uzatvoriť potrebné dohody so zúčtovacími členmi, aby získali prístup k centrálnej zmluvnej strane ako klienti.

Okrem toho a s cieľom zabrániť vzniku prekážok a uchovať globálny charakter mimoburzových derivátov by centrálne zmluvné strany nemali mať právo prijímať len tie transakcie, ktoré boli uzatvorené v miestach výkonu, s ktorými majú privilegovaný vzťah alebo ktoré sú súčasťou tej istej skupiny. Z týchto dôvodov sa od centrálnej zmluvnej strany, ktorej bolo udelené povolenie zúčtovávať oprávnené zmluvy o derivátoch, požaduje, aby akceptovala zúčtovanie takýchto zmlúv na nediskriminačnom základe bez ohľadu na miesto výkonu.

Pokiaľ ide o nefinančné zmluvné strany (spoločnosti), v zásade sa na ne nebudú vzťahovať pravidlá uvedené v tomto nariadení, pokiaľ ich pozície v mimoburzových derivátoch nedosiahnu prahovú hodnotu a nebudú sa považovať za systémovo dôležité. Keďže sa vo všeobecnosti predpokladá, že predmetom ich činností v oblasti derivátov sú tie deriváty, ktoré priamo súvisia skôr s ich obchodnou činnosťou ako so špekuláciou, nebudú tieto pozície v derivátoch zahrnuté do oblasti pôsobnosti tohto nariadenia.

Konkrétne to znamená, že zúčtovacia povinnosť sa bude vzťahovať len na tie mimoburzové zmluvy nefinančných zmluvných strán, ktoré sú osobitne aktívne na mimoburzovom trhu s derivátmi, a to len vtedy, ak to nie je priamy dôsledok ich obchodnej činnosti. Môžu to byť napríklad dodávatelia energie, ktorí predávajú budúcu produkciu, poľnohospodárske podniky, ktoré stanovujú cenu, za ktorú budú predávať svoje plodiny, letecké spoločnosti, ktoré stanovujú cenu svojich budúcich nákupov paliva, alebo akékoľvek obchodné spoločnosti, ktoré sa musia oprávnene zaisťovať proti riziku vyplývajúcemu z ich konkrétnej činnosti.

Existujú však dôvody, prečo nefinančným zmluvným stranám neudeliť úplnú výnimku z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

Po prvé, nefinančné zmluvné strany sú aktívni účastníci mimoburzového trhu s derivátmi a často vykonávajú transakcie s finančnými zmluvnými stranami. Ich úplným vylúčením by sa znížila účinnosť zúčtovacej povinnosti. Po druhé, niektoré nefinančné zmluvné strany môžu nadobúdať systémovo dôležité pozície v mimoburzových derivátoch. Ponechať systémovo dôležité nefinančné zmluvné strany, ktorých zlyhanie môže mať významný negatívny vplyv na trh, úplne mimo rámca pozornosti regulačných orgánov, by nebolo prijateľné riešenie. Po tretie, úplné vylúčenie nefinančných zmluvných strán by mohlo viesť k regulačnej arbitráži. Finančná zmluvná strana by mohla ľahko obísť povinnosti ustanovené v tomto nariadení zriadením nového nefinančného subjektu a presmerovať svoje obchody s mimoburzovými derivátmi cez neho. Na záver, ich zahrnutie do rozsahu pôsobnosti je potrebné aj s cieľom zaistiť globálne zbližovanie s tretími krajinami. V právnych predpisoch USA sa neustanovuje úplné oslobodenie nefinančných zmluvných strán od ohlasovacej a zúčtovacej povinnosti.

So zreteľom na uvedené informácie sa v tomto nariadení ustanovuje postup, ktorý pomáha určiť nefinančné inštitúcie so systémovo dôležitými pozíciami v mimoburzových derivátoch a podriaďuje ich určitým povinnostiam stanoveným v nariadení. Pri tomto postupe sa vychádza z vymedzenia dvoch prahových hodnôt:

a) informačnej prahovej hodnoty;

b) zúčtovacej prahovej hodnoty.

Tieto prahové hodnoty určí Európska komisia na základe návrhov regulačných noriem, ktoré navrhne ESMA po konzultácii s Európskym výborom pre systémové riziká (European Systemic Risk Board, ESRB) a inými príslušnými orgánmi. V prípade trhov s energiou bude napríklad ESMA konzultovať s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky zriadenou nariadením (ES) č. 713/2009 s cieľom zaistiť, aby sa úplne zohľadnili osobitosti energetického sektora.

Informačná prahová hodnota umožní finančným orgánom určiť nefinančné zmluvné strany, ktoré nahromadili významné pozície v mimoburzových derivátoch. To je potrebné, keďže na tieto zmluvné strany sa zvyčajne nevzťahuje dohľad týchto orgánov. V nariadení sa fakticky ustanovuje, že keď pozície nefinančnej zmluvnej strany prekročia informačnú prahovú hodnotu, nefinančná zmluvná strana bude povinná oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu určenému v nariadení. Okrem toho sa na túto zmluvnú stranu bude automaticky vzťahovať ohlasovacia povinnosť a bude povinná poskytnúť zdôvodnenie nadobudnutia takýchto pozícií.

Zúčtovacia prahová hodnota sa na druhej strane bude používať na určenie toho, či nefinančná zmluvná strana začne podliehať zúčtovacej povinnosti. V praxi to znamená, že v prípade, ak pozície zmluvnej strany prekročia danú prahovú hodnotu, zmluvná strana začne podliehať povinnosti zúčtovávať všetky svoje zmluvy. Ak by niektoré z týchto zmlúv neboli oprávnené na zúčtovanie centrálnou zmluvnou stranou, na nefinančnú zmluvnú stranu sa potom budú vzťahovať kapitálové požiadavky alebo požiadavky na kolaterál ustanovené v nariadení (pozri ďalej v texte).

Obe prahové hodnoty sa budú určovať so zreteľom na systémovú významnosť súčtu čistých pozícií a expozícií podľa zmluvných strán za jednotlivé triedy derivátov. Čo je však dôležité, a ako sa vysvetlilo a potvrdilo v predchádzajúcom texte, do výpočtu prahovej hodnoty na zúčtovanie by sa nemali započítavať zmluvy o derivátoch, ak boli uzatvorené na krytie rizík vyplývajúcich z objektívne merateľnej komerčnej činnosti.

Keďže nie všetky mimoburzové deriváty sa budú považovať za oprávnené na centrálne zúčtovanie, stále je potrebné zlepšiť režim a bezpečnosť tých zmlúv, ktoré budú naďalej spravované na takzvanom „dvojstrannom“ základe. V nariadení sa preto vyžaduje používanie elektronických prostriedkov a existencia postupov riadenia rizika s včasnou, presnou a primerane oddelenou výmenou kolaterálu a primeranou a úmernou držbou kapitálu.

Nakoniec, finančné zmluvné strany a nefinančné zmluvné strany nad prahovou zúčtovacou hodnotou musia ohlasovať údaje o každej zmluve o derivátoch, ktorú uzatvorili, a o každej jej zmene (vrátane novácie a ukončenia) registrovanému archívu obchodných údajov. Lepšia transparentnosť mimoburzového trhu je rozhodujúca pre regulačné orgány, politikov a pre trh. Vo výnimočnom prípade, ak archív obchodných údajov nie je schopný zaznamenať údaje konkrétnej zmluvy o mimoburzových derivátoch, v nariadení sa vyžaduje, aby sa tieto informácie poskytli priamo dotknutému príslušnému orgánu. Komisia bude musieť mať právomoc určiť podrobné údaje, druh, formu a periodicitu správ pre rôzne triedy derivátov v nadväznosti na návrhy technických noriem, ktoré má vypracovať ESMA.

4.3.3. Hlava III (Povoľovanie centrálnych zmluvných strán a dohľad nad nimi)

V snahe zaistiť, aby centrálne zmluvné strany usadené v Európskej únii boli bezpečné, bude povolenie centrálnej zmluvnej strany podliehať povinnosti, aby daná centrálna zmluvná strana mala prístup k primeranej likvidite. Takáto likvidita by mohla vyplývať z prístupu k likvidite centrálnej banky alebo k likvidite dôveryhodnej a spoľahlivej komerčnej banky, alebo ku kombinácii obidvoch bánk.

Vnútroštátne príslušné orgány by si mali zachovať zodpovednosť za povoľovanie (vrátane odňatia povolenia) centrálnych zmluvných strán a za dohľad nad nimi, keďže majú najlepšiu pozíciu na skúmanie, ako centrálne zmluvné strany vykonávajú svoju každodennú činnosť, na vykonávanie pravidelných previerok a podľa potreby na prijatie primeraného opatrenia. Vzhľadom na systémovú dôležitosť centrálnych zmluvných strán a cezhraničnú povahu ich činností je dôležité, aby mal v procese povoľovania hlavnú úlohu ESMA. To sa dosiahne tým, že:

- prijatie tohto legislatívneho aktu v konkrétnej forme nariadenia poskytne ESMA hlavnú úlohu a zodpovednosť za zaistenie jeho všeobecného a objektívneho uplatňovania, ako sa jednoznačne uvádza v nariadení o ESMA,

- ESMA bude povinný vypracovať mnohé návrhy technických noriem v rozhodujúcich oblastiach na správne uplatňovanie tohto nariadenia,

- ESMA bude prostredníctvom kolégia uľahčovať prijímanie stanoviska.

Keďže centrálne zmluvné strany sa považujú za systémovo dôležité inštitúcie, dotknuté príslušné orgány v kolégiu príslušných orgánov musia vypracovať pohotovostné plány na zvládnutie mimoriadnej situácie. Komisia bude okrem toho musieť vo svojej budúcej iniciatíve týkajúcej sa krízového riadenia a riešenia kríz určiť konkrétnu politiku a opatrenia na riešenie krízovej situácie v systémovo dôležitej inštitúcii.

Pokiaľ ide o centrálne zmluvné strany z tretích krajín, ESMA bude mať priamu zodpovednosť aj za uznávanie takýchto centrálnych zmluvných strán, ak sú splnené určité podmienky. Konkrétne, pri uznávaní sa bude vyžadovať, aby Komisia preukázala, že právny rámec a rámec dohľadu danej tretej krajiny je rovnocenný rámcu EÚ, aby centrálna zmluvná strana mala v tejto tretej krajine povolenie a aby podliehala účinnému dohľadu a aby ESMA uzatvoril dohody o spolupráci s príslušnými orgánmi tretej krajiny. Ak tieto podmienky nie sú splnené, centrálna zmluvná strana tretej krajiny nebude smieť vykonávať činnosti a poskytovať služby v Únii.

4.3.4. Hlava IV (Požiadavky na centrálne zmluvné strany)

Organizačné požiadavky

Keďže nariadením sa zavedie záväzná zúčtovacia povinnosť pre mimoburzové deriváty, rozhodujúcu pozornosť je potrebné venovať spoľahlivosti a regulácii centrálnych zmluvných strán. Centrálna zmluvná strana musí mať predovšetkým zavedený spoľahlivý systémy správy. Tento musí reagovať na potenciálne konflikty záujmov medzi vlastníkmi, manažmentom, zúčtovacími členmi a nepriamymi účastníkmi. Osobitne dôležitá je úloha nezávislých členov rady. V nariadení sa jednoznačne vymedzujú aj úlohy a povinnosti výboru pre riziká: jeho funkcia riadenia rizika by mala podliehať priamo rade a nemali by na ňu mať vplyv iné obchodné útvary. V nariadení sa takisto vyžaduje, aby bol zverejnený systém správy. Centrálna zmluvná strana by ďalej mala mať primerané vnútorné systémy, prevádzkové a administratívne postupy, a mala by podliehať nezávislým auditom.

Všetky tieto opatrenia sa považujú za účinnejšie pri riešení akýchkoľvek potenciálnych konfliktov záujmov, ktoré môžu obmedziť spôsobilosť centrálnych zmluvných strán vykonávať zúčtovanie, ako akákoľvek iná forma regulácie, ktorá môže mať nežiaduce dôsledky na trhové štruktúry (napríklad obmedzenie vlastníctva, ktoré by si vyžadovalo rozšírenie aj na takzvané vertikálne štruktúry, v ktorých burzy vlastnia centrálnu zmluvnú stranu).

Obozretnostné požiadavky

Keďže centrálna zmluvná strana bude zmluvnou stranou v každej pozícii, znáša riziko, že jedna z jej zmluvných strán môže zlyhať. Podobne každá zmluvná strana centrálnej zmluvnej strany znáša riziko, že môže zlyhať samotná centrálna zmluvná strana. V nariadení sa preto ustanovuje, že centrálna zmluvná strana musí zmierňovať svoju expozíciu úverovému riziku zmluvnej strany prostredníctvom mnohých mechanizmov posilňovania. Tieto mechanizmy zahŕňajú prísne, ale nediskriminačné požiadavky na účasť, finančné zdroje a iné záruky.

Centrálna zmluvná strana predstavuje z dôvodu svojej hlavnej úlohy rozhodujúci prvok pre trh, ktorému slúži. Zlyhanie centrálnej zmluvnej strany by sa preto takmer vo všetkých prípadoch stalo potenciálnou systémovou udalosťou pre finančný systém. Vzhľadom na ich systémovo významnú úlohu a na navrhovanú legislatívnu požiadavku zúčtovávať všetky „štandardizované“ mimoburzové deriváty prostredníctvom centrálnych zmluvných strán nie je možné príliš zdôrazniť potrebu podriadiť ich prísnej obozretnostnej regulácii na úrovni EÚ. Keďže súčasné vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa upravujú centrálne zmluvné strany, sú v jednotlivých členských štátoch rozdielne, výsledné nerovnaké podmienky takisto spôsobujú, že cezhraničné poskytovanie služieb centrálnej zmluvnej strany je potenciálne menej bezpečné a nákladnejšie, ako by bolo žiaduce, a predstavujú prekážku pre integráciu európskeho finančného trhu.

Externé zabezpečovanie funkcií centrálnou zmluvnou stranou bude povolené, len ak nemá vplyv na správne fungovanie centrálnej zmluvnej strany a na jej schopnosť zvládnuť riziká vrátane rizík vyplývajúcich z externe zabezpečovaných funkcií. Centrálne zmluvné strany preto musia stále monitorovať externe zabezpečované funkcie a mať nad nimi úplnú kontrolu, a musia zvládať riziká, ktorým sú vystavené. V praxi externé zabezpečovanie funkcií riadenia rizík nebude povolené.

Na povolenie vykonávať činnosti centrálnej zmluvnej strany sa musí vyžadovať minimálne množstvo kapitálu. Vlastný kapitál centrálnej zmluvnej strany je aj jeho poslednou obrannou líniou v prípade zlyhania jedného člena alebo viacerých členov, po vyčerpaní marží od člena(-ov), ktorý(-í) zlyhal(-i), a po vyčerpaní fondu pre prípad zlyhania a všetkých ostatných finančných zdrojov. Ak sa centrálna zmluvná strana rozhodne použiť časť svojho základného imania ako dodatočný finančný zdroj, ktorý sa má využívať na účel riadenia rizík, táto časť musí byť nad rámec základného imania potrebného na priebežné poskytovanie služieb a výkon činností centrálnej zmluvnej strany .

V nariadení sa bude vyžadovať, aby centrálna zmluvná strana mala vzájomný fond pre prípad zlyhania, do ktorého budú prispievať členovia centrálnej zmluvnej strany. Fond pre prípad zlyhania umožňuje spoločné znášanie strát, a preto predstavuje dodatočnú obrannú líniu, ktorú centrálna zmluvná strana môže využiť v prípade platobnej neschopnosti jedného člena alebo viacerých jej členov.

Nariadením sa zavádzajú aj dôležité pravidlá oddeľovania a prenosnosti pozícií a zodpovedajúceho kolaterálu. Tieto pravidlá sú rozhodujúce na účinné znižovanie úverového rizika zmluvnej strany prostredníctvom využívania centrálnych zmluvných strán, na dosiahnutie rovnakých podmienok medzi európskymi centrálnymi zmluvnými stranami a na ochranu oprávnených záujmov klientov zúčtovacích členov. Takto sa reaguje na požiadavky zúčtovacích členov a ich klientov na vyššiu harmonizáciu a ochranu v tejto oblasti. Takisto sa reaguje na otázky zvýraznené krachom banky Lehman.

4.3.5. Hlava V (Interoperabilita)

Interoperabilita predstavuje významný nástroj na dosiahnutie účinnej integrácie trhu činností prebiehajúcich po samotnom obchodovaní (post-trading market) v Európe. Interoperabilita však môže vystaviť centrálne zmluvné strany dodatočným rizikám. Z toho dôvodu sa pred uzatvorením dohody o interoperabilite vyžaduje súhlas regulačného orgánu. Centrálne zmluvné strany by mali starostlivo zvážiť a riadiť dodatočné riziká, ktoré so sebou prináša interoperabilita, a presvedčiť príslušné orgány o spoľahlivosti prijatých systémov a postupov. Vzhľadom na zložitosť trhov s derivátmi a na počiatočné štádium rozvoja zúčtovania mimoburzových derivátov centrálnymi zmluvnými stranami nie je v tomto čase vhodné rozšíriť pôsobnosť ustanovení o interoperabilite na iné nástroje ako hotovostné cenné papiere. Týmto vylúčením by sa však nemala obmedziť možnosť centrálnych zmluvných strán uzatvárať takéto dohody bezpečne a pri dodržaní podmienok ustanovených v tomto nariadení.

4.3.6. Hlava VI (Registrácia archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi)

Ako sa už uviedlo (oddiel 4.3.2), v nariadení sa ukladá požiadavka ohlasovať mimoburzové transakcie s derivátmi na zvýšenie transparentnosti tohto trhu. Tieto informácie sa musia ohlasovať archívom obchodných údajov. Archívy obchodných údajov budú preto mať informácie na účel regulácie, ktoré budú dôležité pre mnohé regulačné orgány. Vzhľadom na hlavnú úlohu archívov obchodných údajov pri zbere regulačných informácií sa v nariadení poskytujú ESMA právomoci na registráciu archívov obchodných údajov, odňatie registrácie a na výkon dohľadu nad archívmi obchodných údajov. Udelením právomocí dohľadu orgánom v členskom štáte, v ktorom je archív obchodných údajov usadený, by sa vytvorila nevyvážená situácia medzi príslušnými orgánmi rôznych členských štátov. Okrem toho, keďže s dohľadom nad archívmi obchodných údajov nie je spojený žiadny vplyv na fiškálnu zodpovednosť, kroky založené na vnútroštátnom dohľade nie sú potrebné. Úloha ESMA zaistí aj neobmedzený prístup ku všetkým príslušným európskym orgánom a jedinečnú zmluvnú stranu zastupujúcu Európu pri styku s príslušnými orgánmi archívov obchodných údajov tretích krajín.

4.3.7. Hlava VII (Požiadavky na archívy obchodných údajov)

Nariadenie obsahuje aj ustanovenia o archívov obchodných údajov s cieľom zaručiť ich súlad so súborom noriem. Tieto normy sú navrhnuté na zaistenie, aby informácie, ktoré archívy obchodných údajov uchovávajú na účely regulácie, boli spoľahlivé, bezpečné a chránené. Archívy obchodných údajov budú predovšetkým podliehať organizačným a prevádzkovým požiadavkám a budú zaisťovať primeranú ochranu a transparentnosť údajov.

Na účel registrácie musia mať archívy obchodných údajov sídlo v EÚ. ESMA však môže uznať archív obchodných údajov usadený v tretej krajine, ak spĺňa rad požiadaviek určených na preukázanie, že sa na tento archív obchodných údajov vzťahujú rovnocenné pravidlá a vhodný dohľad v danej tretej krajine. S cieľom zaistiť, aby sa nezaviedli právne prekážky, ktoré by bránili účinnej vzájomnej výmene informácií a neobmedzenému prístupu k údajom uchovávaným v archíve obchodných údajov usadenom v tretej krajine, sa v nariadení ustanovuje potreba uzatvoriť na tento účel medzinárodnú dohodu. V nariadení sa ustanovuje, že v prípade, že takáto dohoda nie je uzatvorená, ESMA neuzná archív obchodných údajov so sídlom v danej tretej krajine.

5. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Komisia by mala mať právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s údajmi, ktoré by mali byť zahrnuté v oznámení pre ESMA a v archíve, a kritériami pre rozhodnutie ESMA o oprávnenosti týkajúcej sa povinnosti zúčtovania, o informačnej a zúčtovacej prahovej hodnote, o maximálnom oneskorení v súvislosti so zmluvou, o likvidite, o minimálnom obsahu pravidiel systému správy, o podrobnostiach vedenia záznamov, o minimálnom obsahu plánu zaistenia kontinuity obchodu a garantovaných služieb, o percente a časovom horizonte požiadaviek týkajúcich sa marží, o extrémnych trhových podmienkach, o vysoko likvidnom kolateráli a zníženiach hodnoty, o vysoko likvidných finančných nástrojoch a limitoch koncentrácie, o podrobnostiach vykonávania testov, o podrobnostiach týkajúcich sa žiadosti archívu obchodných údajov o registráciu v ESMA, o pokutách a o podrobnostiach týkajúcich sa informácií, ktoré by mal archív obchodných údajov sprístupňovať, ako sa uvádza v tomto nariadení. ESMA by mal vypracovať regulačné technické normy pre tieto delegované akty a vykonať primerané posúdenia vplyvu.

Komisia by mala mať právomoc určiť formu správ, vedenie záznamov a formu žiadosti o registráciu archívu obchodných údajov. Podľa článku 291 ZFEÚ majú byť pravidlá a všeobecné zásady týkajúce sa mechanizmov pre kontrolu výkonu vykonávacích právomocí Komisie členskými štátmi ustanovené vopred nariadením prijatým v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Až do prijatia daného nového nariadenia sa naďalej uplatňuje rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu, s výnimkou regulačného postupu s kontrolou, ktorý sa neuplatňuje.

6. VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá vplyv na rozpočet Únie.

2010/0250 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu parlamentom jednotlivých štátov,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[17],

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Na žiadosť Komisie sa v správe uverejnenej 25. februára 2009 skupinou expertov na vysokej úrovni, ktorej predsedom bol J. de Larosière, dospelo k záveru, že je potrebné posilniť rámec dohľadu s cieľom znížiť riziko a závažnosť budúcej finančnej krízy, a odporučili sa rozsiahle reformy štruktúry dohľadu finančného sektora v Európe vrátane zriadenia Európskeho systému orgánov finančného dohľadu, ktorý zahŕňa tri európske orgány dohľadu, jeden za sektor poisťovníctva a dôchodkového poistenia zamestnancov a jeden za bankový sektor, ako aj zriadenia Európskeho výboru pre systémové riziká.

(2) V oznámení Komisie – Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe – zo 4. marca 2009[18] sa navrhlo posilniť regulačný rámec Únie pre finančné služby. Komisia vo svojom oznámení z 3. júla 2009[19] posúdila úlohu derivátov vo finančnej kríze a vo svojom oznámení z 20. októbra 2009[20] v hlavných rysoch oznámila opatrenia, ktoré má v úmysle prijať na zníženie rizík spojených s derivátmi.

(3) Komisia 23. septembra 2009 prijala návrhy na tri nariadenia, ktorými sa zriaďuje Európsky systém orgánov finančného dohľadu vrátane zriadenia troch európskych orgánov dohľadu, ktorých cieľom je prispievať k jednotnému uplatňovaniu právnych predpisov Únie a k tvorbe kvalitných spoločných noriem a postupov pre reguláciu a dohľad. Ide o Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) zriadený nariadením …/…EÚ…, Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) zriadený nariadením …/…EÚ…, a Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) zriadený nariadením …/…EÚ…..

(4) Mimoburzové deriváty sú netransparentné, keďže ide o súkromne obchodované zmluvy, a akékoľvek informácie, ktoré sa ich týkajú, sú zvyčajne dostupné len pre zmluvné strany. Vytvárajú zložité štruktúry vzájomnej závislosti, ktoré sťažujú určenie ich povahy a súvisiacej úrovne rizika. Finančná kríza ukázala, že takéto vlastnosti zvyšujú neistotu v časoch napätia na trhu, a preto predstavujú riziko ohrozujúce finančnú stabilitu. V tomto nariadení sa ustanovujú podmienky zmiernenia týchto rizík a zlepšenia transparentnosti zmlúv o derivátoch.

(5) Na samite v Pittsburghu 26. septembra 2009 sa lídri skupiny G-20 dohodli, že všetky „štandardizované“ zmluvy o mimoburzových derivátoch by sa mali zúčtovávať prostredníctvom centrálnych zmluvných strán (CCP) najneskôr do konca roka 2012 a že zmluvy o mimoburzových derivátoch by sa mali ohlasovať archívom obchodných údajov. V júni 2010 vedúci predstavitelia skupiny G20 v Toronte znova potvrdili svoj záväzok a takisto sa zaviazali urýchliť zavádzanie prísnych opatrení na zlepšenie transparentnosti mimoburzových derivátov a regulačného dohľadu nad nimi na medzinárodne konzistentnej a nediskriminačnej báze. Komisia sa pokúsi zaistiť, aby tieto záväzky podobným spôsobom plnili aj naši medzinárodní partneri.

(6) Európska rada vo svojich záveroch z 2. decembra 2009 súhlasila s potrebou podstatne zlepšiť zmierňovanie úverového rizika zmluvnej strany a s významnou úlohou zlepšenia transparentnosti, efektívnosti a integrity transakcií s derivátmi. V uznesení Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 – Trhy s derivátmi: budúce politické opatrenia sa vyzvalo na povinné zúčtovanie a ohlasovanie mimoburzových derivátov.

(7) Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) pôsobí v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia zabezpečovaním stability finančných trhov v mimoriadnych situáciách, zaisťovaním jednotného uplatňovania pravidiel Únie vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a urovnávaním nezhôd medzi nimi. Je poverený aj tvorbou právne záväzných regulačných technických noriem a má hlavnú úlohu pri udeľovaní povolení a monitorovaní centrálnych zmluvných strán a archívov obchodných údajov.

(8) Pre zmluvy o derivátoch uvedené v prílohe I oddiele C bodoch 4 až 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS[21], s ktorými sa obchoduje na mimoburzovom trhu, sa vyžadujú jednotné pravidlá.

(9) Ukázalo sa, že motivačné faktory na podporu využívania centrálnych zmluvných strán nie sú dostatočné, aby sa štandardizované mimoburzové deriváty skutočne zúčtovávali. Preto sú potrebné záväzné požiadavky na zúčtovanie tých mimoburzových derivátov, ktoré je možné zúčtovať, prostredníctvom centrálnych zmluvných strán.

(10) Je pravdepodobné, že členské štáty budú prijímať rozdielne vnútroštátne opatrenia, ktoré by mohli vytvárať prekážky bezproblémového fungovania vnútorného trhu a byť na úkor účastníkov trhu a finančnej stability. Jednotné uplatňovanie povinnosti zúčtovania v Únii je potrebné aj na zaistenie vysokej úrovne ochrany investorov a na vytvorenie rovnakých podmienok medzi účastníkmi trhu.

(11) V snahe zaistiť, aby sa povinnosťou zúčtovania znížilo systémové riziko, sa vyžaduje postup určenia oprávnených tried derivátov, na ktoré by sa mala táto povinnosť vzťahovať. Pri tomto postupe by sa malo zohľadniť, že nie všetky mimoburzové deriváty zúčtovávané prostredníctvom centrálnej zmluvnej strany sa môžu považovať za vhodné na povinné zúčtovanie prostredníctvom centrálnej zmluvnej strany.

(12) V tomto nariadení sa ustanovujú kritériá na určenie oprávnenosti na povinnosť zúčtovania. Vzhľadom na svoju rozhodujúcu úlohu by ESMA mal rozhodnúť o tom, či daná trieda derivátov spĺňa kritériá oprávnenosti a kedy nadobudne účinnosť zúčtovacia povinnosť.

(13) Zúčtovanie zmluvy o mimoburzových derivátoch vyžaduje súhlas oboch strán tejto zmluvy. Výnimky z povinnosti zúčtovania by preto mali byť úzko zamerané, keďže by sa nimi znížila účinnosť tejto povinnosti a prínosov zúčtovania prostredníctvom centrálnej zmluvnej strany, a môžu viesť k regulačnej arbitráži medzi skupinami účastníkov trhu.

(14) Mimoburzové deriváty, ktoré sa nepovažujú za vhodné na zúčtovanie prostredníctvom centrálnej zmluvnej strany, stále prinášajú úverové riziko zmluvnej strany, a preto by sa mali ustanoviť pravidlá na zvládnutie tohto rizika. Tieto pravidlá by sa mali vzťahovať len na účastníkov trhu, ktorí podliehajú povinnosti zúčtovania.

(15) Pravidlá týkajúce sa zúčtovacej a ohlasovacej povinnosti a pravidlá týkajúce sa techník zmierňovania rizika pre zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna zmluvná strana, by sa mali vzťahovať na finančné zmluvné strany, a to na investičné spoločnosti podľa smernice 2004/39/ES, úverové inštitúcie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie)[22], poisťovní podľa smernice 73/239/EHS [dôležité upozornenie: v roku 2012 sa má zrušiť smernicou Solventnosť II], spoločnosti poskytujúce životné poistenie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení[23], zaisťovne podľa smernice 2005/68/ES, podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP)[24], inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia[25], a na správcov alternatívnych investičných fondov podľa smernice 2010/.../EÚ.

(16) Pravidlá vzťahujúce sa na finančné zmluvné strany by sa mali podľa potreby vzťahovať aj na nefinančné zmluvné strany. Uznáva sa, že nefinančné zmluvné strany používajú mimoburzové zmluvy s cieľom kryť sa proti obchodným rizikám priamo súvisiacim s ich obchodnou činnosťou. Pri určovaní, či by sa povinnosť zúčtovania mala vzťahovať na nefinančnú zmluvnú stranu, by sa preto mala venovať pozornosť účelu, na ktorý nefinančná zmluvná strana používa zmluvy o derivátoch, a rozsahu jej expozícií, ktoré má v týchto nástrojoch. Pri určovaní prahovej hodnoty zúčtovacej povinnosti by mal ESMA konzultovať so všetkým dotknutými orgánmi, napríklad regulačnými orgánmi zodpovednými za komoditné trhy, s cieľom zaistiť, aby boli v plnom rozsahu zohľadnené osobitosti týchto odvetví. Komisia okrem toho do 31. decembra 2013 posúdi systémovú dôležitosť transakcií nefinančných spoločností s mimoburzovými derivátmi v rôznych odvetviach vrátane odvetvia energetiky.

(17) Zmluva uzatvorená fondom bez ohľadu na to, či ho riadi správca fondu alebo nie, by sa mala považovať za zahrnutú do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(18) Centrálne banky a iné vnútroštátne orgány vykonávajúce podobné funkcie, ostatné verejné orgány poverené spravovaním verejného dlhu alebo zasahujúce do jeho správy, a viacstranné rozvojové banky uvedené v oddiele 4.2 časti 1 prílohy VI k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií[26] by mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia s cieľom zabrániť obmedzeniu ich právomoci vykonávať v prípade potreby zásahy na stabilizáciu trhu.

(19) Keďže nie všetci účastníci trhu, na ktorých sa vzťahuje povinnosť zúčtovania, sú schopní stať sa zúčtovacími členmi centrálnej zmluvnej strany, mali by mať možnosť prístupu k centrálnym zmluvným stranám ako klienti.

(20) Zavedenie povinnosti zúčtovania spolu s postupom zisťovania, ktoré centrálne zmluvné strany sa môžu použiť na účel tejto povinnosti, môže viesť k neželaným narušeniam hospodárskej súťaže na trhu mimoburzových derivátov. Centrálna zmluvná strana by napríklad mohla odmietnuť zúčtovať transakcie vykonané na určitých obchodných miestach z dôvodu, že centrálnu zmluvnú stranu vlastní konkurenčné obchodné miesto. V snahe zabrániť takýmto diskriminačným praktikám by centrálne zmluvné strany mali prijímať na zúčtovanie transakcie vykonané na iných miestach za predpokladu, že tieto miesta spĺňajú prevádzkové a technické požiadavky ustanovené centrálnou zmluvnou stranou. Vo všeobecnosti by Komisia mala naďalej pozorne monitorovať vývoj na trhu mimoburzových derivátov a podľa potreby by mala zasiahnuť s cieľom zabrániť výskytu takýchto narušení hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

(21) Na určenie príslušných tried mimoburzových derivátov, na ktoré by sa mala vzťahovať zúčtovacia povinnosť, prahových hodnôt a systémovo dôležitých nefinančných zmluvných strán sú potrebné spoľahlivé údaje. Na účely regulácie je preto dôležité, aby sa na úrovni Únie ustanovila jednotná požiadavka na ohlasovanie údajov o mimoburzových derivátoch.

(22) Je dôležité, aby účastníci trhu ohlasovali všetky údaje týkajúce sa zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré uzavreli, archívom obchodných údajov. V dôsledku toho budú informácie o rizikách spojených s mimoburzovými trhmi derivátov centrálne uchovávané a ľahko dostupné pre ESMA, dotknuté príslušné orgány a príslušné centrálne banky ESCB.

(23) V snahe umožniť komplexný prehľad o trhu by sa archívom obchodných údajov mali ohlasovať zúčtované, ako aj nezúčtované zmluvy.

(24) Povinnosť ohlásiť úpravu alebo ukončenie zmluvy by sa mala vzťahovať na pôvodné zmluvné strany danej zmluvy a na všetky ostatné subjekty ohlasujúce v mene pôvodných zmluvných strán. Zmluvná strana alebo jej zamestnanci, ktorí ohlasujú archívu obchodných údajov úplné údaje zmluvy v mene inej zmluvnej strany v súlade s týmto nariadením, by nemali porušiť žiadne obmedzenie týkajúce sa zverejnenia.

(25) V súvislosti so zúčtovacou a ohlasovacou povinnosťou by mali existovať účinné, primerané a odradzujúce sankcie. Členské štáty by mali presadzovať tieto sankcie tak, aby sa neznížila účinnosť týchto pravidiel.

(26) Povolenie centrálnej zmluvnej strany by malo byť podmienené minimálnou výškou počiatočného základného imania. Základné imanie by spolu s nerozdeleným ziskom a rezervami centrálnej zmluvnej strany malo byť vždy úmerné veľkosti a činnosti centrálnej zmluvnej strany, aby sa zaistilo, že je primerane kapitalizovaná proti operačným alebo zostávajúcim rizikám a že je schopná v prípade potreby uskutočniť riadne ukončenie alebo reštrukturalizáciu svojej činnosti.

(27) Keďže na účely regulácie sa týmto nariadením zavádza zákonná povinnosť vykonávať zúčtovanie prostredníctvom konkrétnych centrálnych zmluvných strán, je nevyhnutné zaistiť, aby tieto centrálne zmluvné strany boli bezpečné a spoľahlivé a aby vždy spĺňali prísne požiadavky na organizáciu, výkon činnosti a obozretnosť ustanovené týmto nariadením. V snahe zabezpečiť jednotné uplatňovanie by sa tieto požiadavky mali vzťahovať na zúčtovanie všetkých finančných nástrojov, s ktorými centrálne zmluvné strany obchodujú.

(28) Preto bude potrebné na účely regulácie a harmonizácie zaistiť, aby finančné zmluvné strany využívali len centrálne zmluvné strany, ktoré spĺňajú požiadavky ustanovené v tomto nariadení.

(29) Priame pravidlá týkajúce sa povoľovania a dohľadu nad centrálnymi zmluvnými stranami sú nevyhnutným dôsledkom povinnosti zúčtovávať mimoburzové deriváty. Je primerané, aby si vnútroštátne príslušné orgány zachovali zodpovednosť za všetky aspekty povoľovania centrálnych zmluvných strán a dohľadu nad nimi vrátane overovania, či žiadajúca centrálna zmluvná strana spĺňa požiadavky tohto nariadenia a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov[27], vzhľadom na skutočnosť, že tieto vnútroštátne príslušné orgány majú naďalej najlepšiu pozíciu na skúmanie, ako centrálne zmluvné strany vykonávajú svoju každodennú činnosť, na vykonávanie pravidelných previerok a podľa potreby na prijatie primeraného opatrenia.

(30) Ak centrálnej zmluvnej strane hrozí úpadok, fiškálna zodpovednosť môže ležať najmä na členskom štáte, v ktorom je usadená. Z toho vyplýva, že povolenie danej centrálnej zmluvnej strany a dohľad nad ňou by mal vykonávať dotknutý príslušný orgán daného členského štátu. Ale pretože zúčtovací členovia centrálnej zmluvnej strany môžu byť usadení v rôznych členských štátoch a budú prví, ktorých sa dotkne zlyhanie centrálnej zmluvnej strany, je nevyhnutné, aby sa do postupu povoľovania a dohľadu zapojili všetky dotknuté príslušné orgány a aby sa zaviedli primerané mechanizmy spolupráce vrátane kolégií. Tým sa zabráni rozdielnym vnútroštátnym opatreniam alebo postupom a prekážkam vnútorného trhu. S cieľom zaistiť jednotné a správne uplatňovanie tohto nariadenia by sa mal ESMA zúčastňovať na každom kolégiu.

(31) Je potrebné posilniť ustanovenia o výmene informácií medzi príslušnými orgánmi a posilniť povinnosti týkajúce sa pomoci a spolupráce medzi nimi. V dôsledku rastu cezhraničnej činnosti by si príslušné orgány mali vzájomne poskytovať dôležité informácie potrebné na výkon svojich funkcií v záujme zaistenia účinného presadzovania tohto nariadenia vrátane situácií, v ktorých môžu byť porušenia alebo predpokladané porušenia predmetom záujmu orgánov v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Pri výmene informácií je potrebné prísne zachovávať služobné tajomstvo. V dôsledku širokého vplyvu zmlúv o mimoburzových derivátoch je nevyhnutné, aby ostatné dotknuté orgány, napríklad daňové úrady a regulačné orgány v oblasti energetiky, mali prístup k informáciám potrebným na výkon svojich funkcií.

(32) Vzhľadom na celosvetovú povahu finančných trhov by mal byť ESMA priamo zodpovedný za to, aby sa uznávali centrálne zmluvné strany usadené v tretích krajinách, a aby sa tým umožnilo poskytovanie zúčtovacích služby v Únii, a to za predpokladu, že Komisia uzná právny rámec a rámec dohľadu danej tretej krajiny ako rovnocenný s rámcom Únie a že sú splnené určité ďalšie podmienky. V súvislosti s tým budú osobitne dôležité dohody s významnými medzinárodnými partnermi Únie, aby sa na globálnom základe zaistili rovnaké podmienky a finančná stabilita.

(33) Bez ohľadu na svoju vlastnícku štruktúru by centrálne zmluvné strany mali mať spoľahlivý systém správy, vyšší manažment s dobrou povesťou a nezávislých členov rady. Rozdielne systémy správy a vlastnícke štruktúry centrálnej zmluvnej strany však môžu ovplyvniť jej ochotu alebo schopnosť zúčtovávať určité produkty. Je preto vhodné, aby nezávislí členovia rady a výbor pre riziká, ktorý má centrálna zmluvná strana zriadiť, riešili akýkoľvek potenciálny konflikt záujmov v centrálnej zmluvnej strane. Zúčtovací členovia a klienti musia byť primerane zastúpení, keďže na nich môžu mať vplyv rozhodnutia prijímané centrálnou zmluvnou stranou. (34) Centrálna zmluvná strana môže externe zabezpečovať iné funkcie ako svoje funkcie zvládnutia rizík, ale len ak tieto externe zabezpečované funkcie nemajú vplyv na správne fungovanie centrálnej zmluvnej strany a na jej schopnosť zvládnuť riziká.

(35) Požiadavky centrálnej zmluvnej strany na účasť by preto mali byť transparentné, primerané a nediskriminačné a mali by umožňovať vzdialený prístup do tej miery, aby to nevystavovalo centrálnu zmluvnú stranu dodatočným rizikám.

(36) Klienti zúčtovacích členov, ktorí zúčtovávajú svoje mimoburzové deriváty s centrálnymi zmluvnými stranami, by mali mať vysokú úroveň ochrany. Skutočná úroveň ochrany závisí od úrovne oddeľovania, pre ktorú sa títo klienti rozhodnú. Sprostredkovatelia by mali oddeľovať svoje aktíva od aktív svojich klientov. Centrálne zmluvné strany by z tohto dôvodu mali udržiavať aktualizované a ľahko identifikovateľné záznamy.

(37) Centrálne zmluvné strany by mali mať spoľahlivý rámec riadenia rizík na riadenie úverového rizika, rizika likvidity, operačného rizika a ostatných rizík vrátane rizík, ktoré znášajú alebo ktoré predstavujú pre iné subjekty v dôsledku vzájomnej závislosti. Centrálna zmluvná strana by mala mať zavedené primerané postupy a mechanizmy na riešenie zlyhania zúčtovacieho člena. V snahe minimalizovať riziko škodlivého vplyvu takéhoto zlyhania by centrálna zmluvná strana mala mať zavedené prísne požiadavky na účasť, mala by vyberať primerané začiatočné marže, udržiavať fond pre prípad zlyhania a ďalšie finančné zdroje na krytie potenciálnych strát.

(38) Výzvy týkajúce sa marží a zníženia hodnoty kolaterálu môžu mať procyklické účinky. Centrálne zmluvné strany a príslušné orgány by preto mali prijať opatrenia na zamedzenie a kontrolu možných procyklických vplyvov v postupoch riadenia rizík prijatých centrálnymi zmluvnými stranami do tej miery, aby nemali nepriaznivý vplyv na dobrý stav a finančnú bezpečnosť centrálnych zmluvných strán.

(39) Riadenie expozícií predstavuje dôležitú súčasť zúčtovacieho postupu . Na poskytovanie zúčtovacích služieb vo všeobecnosti by mal byť poskytnutý prístup k príslušným zdrojom tvorby cien a využívanie týchto zdrojov. Takéto zdroje tvorby cien by mali zahŕňať okrem iného zdroje súvisiace s indexmi, ktoré sa používajú ako referenčné zdroje pre deriváty alebo iné finančné nástroje.

(40) Marže predstavujú pre centrálnu zmluvnú stranu hlavnú obrannú líniu. Hoci by centrálne zmluvné strany mali investovať prijaté marže bezpečne a obozretne, mali by vynaložiť osobitné úsilie na zaistenie primeranej ochrany marží, aby sa zaručilo, že sa včas vrátia zúčtovacím členom, ktorí si splnili svoje záväzky, alebo interoperabilnej centrálnej zmluvnej strane, ak zlyhá centrálna zmluvná strana, ktorá vyberá tieto marže.

(41) V Európskom kódexe správania pri zúčtovávaní a vyrovnávaní zo 7. novembra 2006[28] sa ustanovil dobrovoľný rámec na zriaďovanie väzieb medzi centrálnymi zmluvnými stranami a archívmi obchodných údajov. Odvetvie činností, ktoré prebiehajú po obchodovaní, však zostáva pozdĺž hraníc jednotlivých štátov rozkúskované, čím sa cezhraničné obchody zdražujú a vytvárajú sa prekážky harmonizácii. Preto je potrebné stanoviť podmienky zavádzania dohôd o interoperabilite medzi centrálnymi zmluvnými stranami do tej miery, aby tieto dohody nevystavovali príslušné centrálne zmluvné strany rizikám, ktoré nie sú primerane zvládnuté.

(42) Dohody o interoperabilite predstavujú dôležité nástroje na vyššiu integráciu trhu činností po obchodovaní v Únii a mala by sa ustanoviť regulácia. Dohody o interoperabilite však môžu vystaviť centrálne zmluvné strany dodatočným rizikám. Vzhľadom na dodatočnú zložitosť spojenú s dohodou o interoperabilite medzi centrálnymi zmluvnými stranami, ktoré zúčtovávajú zmluvy o mimoburzových derivátoch, je vhodné v tejto etape obmedziť rozsah pôsobnosti dohôd o interoperabilite na hotovostné cenné papiere. ESMA by však mal 30. septembra 2014 predložiť Komisii správu o vhodnosti rozšírenia tohto rozsahu pôsobnosti na ďalšie finančné nástroje.

(43) Archívy obchodných údajov zbierajú na regulačné účely údaje, ktoré sú dôležité pre orgány všetkých členských štátov. Vzhľadom na skutočnosť, že dohľad nad archívmi obchodných údajov nemá fiškálne dôsledky a že mnohé orgány v členských štátoch budú potrebovať prístup k údajom uchovávaným archívmi obchodných údajov, zodpovednosť za registráciu archívov obchodných údajov, odňatie ich povolenia a dohľad nad nimi by mal prevziať ESMA.

(44) Vzhľadom na to, že údaje, ktoré sa uchovávajú v archívoch obchodných údajov, využívajú regulačné orgány, centrálne zmluvné strany a ostatní účastníci trhu, je potrebné zaistiť, aby sa na tieto archívy obchodných údajov vzťahovali prísne požiadavky na vedenie záznamov a správu údajov.

(45) Potrebná je transparentnosť cien a poplatkov spojených so službami poskytovanými centrálnymi zmluvnými stranami a archívy obchodných údajov, aby účastníci trhu mali možnosť rozhodnúť sa so znalosťou veci.

(46) ESMA by mal byť schopný navrhnúť Komisii, aby uložila penále. Platby penále by mali byť zamerané na to, aby sa ukončilo porušovanie, ktoré zistil ESMA, aby sa poskytovali úplné a správne informácie, ktoré si vyžiadal ESMA, a aby sa archívy obchodných údajov a iné osoby podriadili vyšetrovaniu. Okrem toho na účely odradenia a na prinútenie archívov obchodných údajov dodržiavať nariadenie by Komisia mala byť schopná na žiadosť ESMA uložiť pokuty, ak boli úmyselne alebo z nedbalosti porušené konkrétne ustanovenia tohto nariadenia. Pokuta musí byť odradzujúca a primeraná povahe a závažnosti porušenia, dĺžke trvania porušenia a hospodárskej sile dotknutého archívu obchodných údajov.

(47) S cieľom účinne dohliadať na archívy obchodných údajov by ESMA mal mať právo vykonávať vyšetrovanie a kontroly na mieste.

(48) Je nevyhnutné, aby členské štáty a ESMA chránili právo na ochranu osobných údajov fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[29].

(49) Je dôležité zaistiť medzinárodné zbližovanie požiadaviek na centrálne zmluvné strany a archívy obchodných údajov. Toto nariadenie vychádza z odporúčaní, ktoré vypracovali CPSS – IOSCO[30] a ESCB – CESR[31], a vytvára rámec Únie, v ktorom môžu centrálne zmluvné strany bezpečne konať. ESMA by mal zohľadňovať tento vývoj pri tvorbe regulačných technických noriem, ako aj usmernení a odporúčaní, ktoré sa ustanovujú v tomto nariadení.

(50) Komisia by mala mať právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom 290 zmluvy v súvislosti s údajmi, ktoré by mali byť zahrnuté v oznámení pre ESMA a v archíve, ako aj s kritériami pre rozhodnutie ESMA o oprávnenosti pre povinnosť zúčtovania, o informačnej a zúčtovacej prahovej hodnote, o maximálnom oneskorení v súvislosti so zmluvou, o likvidite, o minimálnom obsahu pravidiel správy, o podrobnostiach vedenia záznamov, o minimálnom obsahu plánu zaistenia kontinuity prevádzky a garantovaných služieb, o percentuálnych podieloch a časovom horizonte maržových požiadaviek, o extrémnych trhových podmienkach, o vysoko likvidnom kolateráli a zníženiach hodnoty, o vysoko likvidných finančných nástrojoch a limitoch koncentrácie, o podrobnostiach vykonávania testov, o podrobnostiach týkajúcich sa žiadosti archívu obchodných údajov o registráciu v ESMA, o pokutách a o podrobnostiach týkajúcich sa informácií, ktoré by mal archív obchodných údajov sprístupňovať, ako sa uvádza v tomto nariadení. Pri vymedzení delegovaných aktov by Komisia mala využiť odborné znalosti príslušných európskych orgánov dohľadu (ESMA, EBA a EIOPA). Vzhľadom na odborné znalosti ESMA v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa cenných papierov a trhov cenných papierov by ESMA mal mať hlavnú úlohu pri poskytovaní odporúčaní Komisii pri tvorbe delegovaných aktov. ESMA by však mal v prípade potreby úzko konzultovať s ostatnými dvoma európskymi orgánmi dohľadu.

(51) Podľa článku 291 ZFEÚ majú byť pravidlá a všeobecné zásady týkajúce sa mechanizmov na kontrolu výkonu vykonávacích právomocí Komisie členskými štátmi ustanovené vopred nariadením prijatým v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Až do prijatia daného nového nariadenia sa naďalej uplatňuje rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu, s výnimkou regulačného postupu s kontrolou, ktorý sa neuplatňuje.

(52) Keďže ciele tohto nariadenia, a to ustanoviť jednotné požiadavky na zmluvy o mimoburzových derivátoch, a takisto ustanoviť jednotné požiadavky na výkon činností centrálnych zmluvných strán a archívov obchodných údajov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa uvádza v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality uvedenou v tomto článku sa týmto nariadením neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(53) So zreteľom na pravidlá týkajúce sa interoperabilných systémov sa pokladalo za primerané zmeniť a doplniť smernicu 98/26/ES na ochranu práv prevádzkovateľa systému, ktorý poskytuje kolaterálnu bezpečnosť prijímajúcemu prevádzkovateľovi systému v prípade konkurzného konania proti tomuto prijímajúcemu prevádzkovateľovi systému,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Hlava I Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1 Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. V tomto nariadení sa ustanovujú jednotné požiadavky na zmluvy o derivátoch uvedené v prílohe I oddiele C bodoch 4 až 10 smernice 2004/39/ES, s ktorými sa obchoduje mimo burzy, a ustanovujú sa jednotné požiadavky na výkon činností centrálnych zmluvných strán a archívov obchodných údajov.

2. Toto nariadenie sa vzťahuje na centrálne zmluvné strany, finančné zmluvné strany a archívy obchodných údajov. Ak sa to ustanovuje, vzťahuje sa na nefinančné zmluvné strany.

3. Hlava V sa vzťahuje len na prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 18 písm. a) a b) a v bode 19 smernice 2004/39/ES.

4. Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

a) členov Európskeho systému centrálnych bánk a ostatné vnútroštátne orgány vykonávajúce podobné funkcie a na iné verejné orgány poverené správou alebo zasahovaním do správy verejného dlhu;

b) viacstranné rozvojové banky uvedené v oddiele 4.2 časti 1 prílohy VI k smernici 2006/48/ES.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1) „centrálna zmluvná strana“ je subjekt, ktorý sa v súlade s právnymi predpismi včlení medzi zmluvné strany do zmlúv, s ktorými sa obchoduje na jednom alebo viacerých finančných trhoch a ako kupujúci voči všetkým predávajúcim a predávajúci voči všetkým kupujúcim, a ktorý zodpovedá za prevádzku systému zúčtovania;

(2) „archív obchodných údajov“ je subjekt, ktorý centrálne zhromažďuje a uchováva záznamy o mimoburzových derivátoch;

(3) „zúčtovanie“ je postup určovania zúčtovacích pozícií vrátane výpočtu čistých pozícií a postup kontroly s cieľom zistiť, či sú k dispozícii finančné nástroje, hotovosť alebo oboje na zaistenie expozícií vyplývajúcich z transakcie;

(4) „trieda derivátov“ je určité množstvo zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré majú spoločné podstatné charakteristické vlastnosti;

(5) „mimoburzové deriváty“ sú zmluvy o derivátoch, ktorých vykonávanie sa neuskutočňuje na regulovanom trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39/ES;

(6) „finančná zmluvná strana“ znamená investičné spoločnosti v zmysle smernice 2004/39/ES, úverové inštitúcie v zmysle smernice 2006/48/ES, poisťovne v zmysle smernice 73/239/EHS, spoločnosti poskytujúce životné poistenie v zmysle smernice 2002/83/ES, zaisťovne v zmysle smernice 2005/68/ES, podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) v zmysle smernice 2009/65/ES, inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v zmysle smernice 2003/41/ES a správcovia alternatívnych investičných fondov v zmysle smernice 2010/.../EÚ;

(7) „nefinančná zmluvná strana“ je podnik usadený v Únii, iný ako subjekty uvedené v bode 6;

(8) „úverové riziko zmluvnej strany“ je riziko, že zmluvná strana transakcie zlyhá pred konečným vyrovnaním peňažného toku transakcie;

(9) „dohoda o interoperabilite“ je dohoda medzi dvoma alebo viacerými centrálnymi zmluvnými stranami, ktorá zahŕňa vykonávanie transakcií medzi systémami;

(10) „príslušný orgán“ je orgán určený každým členským štátom v súlade s článkom 18;

(11) „zúčtovací člen“ je podnik, ktorý má účasť v centrálnej zmluvnej strane a ktorý zodpovedá za plnenie finančných záväzkov vyplývajúcich z tejto účasti;

(12) „klient“ je podnik so zmluvným vzťahom so zúčtovacím členom, ktorý tomuto podniku umožňuje zúčtovávať jeho transakcie s danou centrálnou zmluvnou stranou;

(13) „kvalifikovaný podiel“ je priamy alebo nepriamy podiel v centrálnej zmluvnej strane alebo archíve obchodných údajov, ktorý predstavuje 10 % alebo viac základného imania alebo hlasovacích práv v zmysle článkov 9 a 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu[32], pričom sa zohľadňujú podmienky týkajúce sa ich kumulovania uvedené v článku 12 ods. 4 a ods. 5 uvedenej smernice, alebo ktorý umožňuje vykonávať podstatný vplyv na riadenie centrálnej zmluvnej strany alebo archívu obchodných údajov, v ktorom takýto podiel existuje;

(14) „materský podnik“ je materský podnik v zmysle článkov 1 a 2 smernice Rady 83/349/EHS[33];

(15) „dcérsky podnik“ je dcérsky podnik v zmysle článkov 1 a 2 smernice 83/349/EHS, vrátane akéhokoľvek dcérskeho podniku dcérskeho podniku konečného materského podniku;

(16) „ovládanie“ je kontrola v zmysle článku 1 smernice 83/349/EHS;

(17) „úzke prepojenie“ je situácia, v ktorej sú dve alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby prepojené prostredníctvom:

a) účasti, ktorá znamená priame vlastníctvo alebo vlastníctvo prostredníctvom ovládania minimálne 20 % hlasovacích práv alebo základného imania podniku;

b) ovládania, ktoré znamená vzťah medzi materským podnikom a dcérskym podnikom vo všetkých prípadoch podľa článku 1 ods. 1 a ods. 2 smernice 83/349/EHS, alebo podobného vzťahu medzi akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou a podnikom; každý dcérsky podnik dcérskeho podniku sa takisto považuje za dcérsky podnik materského podniku, ktorý stojí na čele týchto podnikov.Situácia, pri ktorej sú dve alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby trvalo prepojené s jednou a tou istou osobou vzťahom ovládania, sa takisto považuje za vytvorenie úzkeho prepojenia medzi týmito osobami.

(18) „základné imanie“ je základné imanie v zmysle článku 22 smernice 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií[34], pokiaľ bolo splatené, plus súvisiace účty emisného ážia, plne pokrýva straty z bežnej činnosti a v prípade úpadku alebo likvidácie sa radí za všetky ostatné nároky;

(19) „rezervné fondy“ sú rezervné fondy v zmysle článku 9 smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 , vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností[35] a zisky a straty prenesené po použití konečného zisku alebo straty;

(20) „rada“ je správna alebo dozorná rada, alebo oboje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o obchodných spoločnostiach;

(21) „nezávislý člen rady“ je člen rady, ktorý nemá s centrálnou zmluvnou stranou, jeho ovládajúcim(-i) akcionárom(-mi) alebo manažmentom, alebo jeho zúčtovacími členmi alebo manažmentom žiadny obchodný, rodinný ani iný vzťah, ktorý vytvára konflikt záujmov;

(22) „vyšší manažment“ je osoba alebo osoby, ktoré účinne riadia obchodnú činnosť centrálnej zmluvnej strany, a výkonný člen alebo členovia rady.

Hlava IIZúčtovanie, ohlasovanie a zmierňovanie rizika mimoburzových derivátov

Článok 3 Zúčtovacia povinnosť

1. Finančná zmluvná strana zúčtováva všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa považujú za oprávnené podľa článku 4 a sú uzatvorené s ostatnými finančnými zmluvnými stranami v príslušných centrálnych zmluvných stranách uvedených v archíve podľa článku 4 ods. 4.

Táto povinnosť zúčtovania sa vzťahuje aj na finančné zmluvné strany a na nefinančné zmluvné strany podľa článku 7 ods. 2, ktoré uzatvárajú oprávnené zmluvy o mimoburzových derivátoch so subjektmi tretích krajín.

2. Na účel splnenia zúčtovacej povinnosti podľa odseku 1 sa finančné zmluvné strany a nefinančné zmluvné strany podľa článku 7 ods. 2 stanú buď zúčtovacím členom, alebo klientom.

Článok 4 Oprávnenosť na zúčtovaciu povinnosť

1. Ak príslušný orgán udelí centrálnej zmluvnej strane povolenie na zúčtovanie určitej triedy derivátov podľa článkov 10 alebo 11, bezodkladne zašle ESMA oznámenie o tomto povolení a požiada o rozhodnutie o oprávnenosti na zúčtovaciu povinnosť podľa článku 3.

2. Po prijatí oznámenia a žiadosti podľa odseku 1 do šiestich mesiacov zašle ESMA rozhodnutie žiadajúcemu príslušnému orgánu, v ktorom uvedie:

a) či je daná trieda derivátov oprávnená na zúčtovaciu povinnosť podľa článku 3;

b) dátum nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti.

3. Pri svojom rozhodnutí ESMA vychádza z týchto kritérií:

a) zníženie systémového rizika vo finančnom systéme;

b) likvidita zmlúv;

c) dostupnosť informácií o tvorbe cien;

d) schopnosť centrálnej zmluvnej strany zvládnuť objem zmlúv;

e) úroveň ochrany klienta poskytovanej centrálnou zmluvnou stranou.

ESMA vykoná pred prijatím rozhodnutia verejné konzultácie a podľa potreby konzultácie s príslušnými orgánmi tretích krajín.

4. ESMA čo najskôr uverejní každé rozhodnutie podľa odseku 2 v archíve. Uvedený archív obsahuje oprávnené triedy derivátov a centrálne zmluvné strany, ktoré sú oprávnené zúčtovávať ich. ESMA tento archív pravidelne aktualizuje.

ESMA pravidelne skúma svoje rozhodnutia a podľa potreby ich mení a dopĺňa.

5. ESMA z vlastného podnetu a po konzultácii s Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) určí a Komisii oznámi triedy zmlúv o derivátoch, ktoré by mali byť zahrnuté v jeho verejnom archíve, pre ktoré však žiadna centrálna zmluvná strana ešte nedostala povolenie.

6. Na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom prijať regulačné technické normy, v ktorých sa stanovia:

a) údaje, ktoré majú byť zahrnuté v oznámení podľa odseku 1;

b) kritériá podľa odseku 3;

c) údaje, ktoré majú byť zahrnuté v archíve podľa odseku 4.

V údajoch v odseku 4 je správne a jednoznačne určená aspoň trieda derivátov, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zúčtovania.

Návrhy regulačných noriem podľa prvého pododseku sa prijmú v súlade s článkami [7 až 7d] nariadenia …/… [nariadenie o ESMA].

ESMA predloží návrhy týchto regulačných noriem Komisii do 30. júna 2012.

Článok 5 Prístup k centrálnej zmluvnej strane

Centrálna zmluvná strana, ktorej bolo udelené povolenie zúčtovávať oprávnené zmluvy o mimoburzových derivátoch, prijíma zúčtovanie týchto zmlúv nediskriminačne bez ohľadu na miesto výkonu.

Článok 6 Ohlasovacia povinnosť

1. Finančné zmluvné strany ohlasujú archívu obchodných údajov registrovanému v súlade s článkom 51 údaje o každej zmluve o mimoburzových derivátoch, ktorú uzatvorili, a o každej úprave alebo ukončení. Údaje sa ohlasujú najneskôr jeden pracovný deň po vyhotovení, zúčtovaní alebo úprave zmluvy.

Takúto úpravu alebo ukončenie podľa odseku 1 môžu v mene pôvodných zmluvných strán ohlasovať iné subjekty, ak sa všetky údaje zmluvy ohlásia bez duplicity.

2. Ak archív obchodných údajov nie je schopný zaznamenať údaje o zmluve o mimoburzových derivátoch, finančné zmluvné strany ohlásia údaje o svojich pozíciách v týchto zmluvách príslušnému orgánu určenému podľa článku 48 smernice 2004/39/ES.

Údaje, ktoré sa majú ohlásiť príslušnému orgánu, musia byť aspoň tie údaje, ktoré by sa ohlásili archívu obchodných údajov.

3. Zmluvná strana, ktorá podlieha ohlasovacej povinnosti, môže delegovať ohlasovanie údajov o zmluve o mimoburzových derivátoch na inú zmluvnú stranu.

Ak zmluvná strana ohlasuje úplné údaje o zmluve archívy obchodných údajov v mene inej zmluvnej strany, nepovažuje sa to za porušenie akéhokoľvek obmedzenia týkajúceho sa zverejňovania informácií uloženého danou zmluvou alebo akýmkoľvek právnym, regulačným alebo správnym opatrením.

Pre ohlasujúci subjekt ani pre jeho členov predstavenstva alebo zamestnancov nevyplýva z tohto zverejnenia žiadna zodpovednosť.

4. Na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom určiť údaje a druh správ podľa odsekov 1 a 2 pre rôzne triedy derivátov.

Tieto správy obsahujú minimálne:

a) primerané určenie strán zmluvy a pokiaľ sa odlišujú, oprávnenej osoby vo vzťahu k právam a povinnostiam, ktoré vyplývajú z danej zmluvy;

b) ohlasovanie hlavných charakteristík zmluvy vrátane druhu, podkladov, splatnosti a nominálnej hodnoty.

Návrhy regulačných technických noriem podľa prvého pododseku sa prijmú v súlade s [článkami 7 až 7d] nariadenia …/… [nariadenie o ESMA].

ESMA vypracuje návrhy regulačných technických noriem na predloženie Komisii do 30. júna 2012.

5. S cieľom zaistiť jednotné podmienky uplatňovania odsekov 1 a 2 sa na Komisiu delegujú právomoci určiť formu a periodicitu správ uvedených v odsekoch 1 a 2 pre rôzne triedy derivátov. Návrhy vykonávacích noriem podľa prvého pododseku sa prijmú v súlade s [článkom 7e] nariadenia …/… [nariadenie o ESMA].

ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických noriem na predloženie Komisii do 30. júna 2012.

Článok 7 Nefinančné zmluvné strany

1. Ak nefinančná zmluvná strana nadobudne pozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktoré presahujú informačnú prahovú hodnotu, ktorá sa určí podľa odseku 3 písm. a), podá o tom oznámenie príslušnému orgánu určenému podľa článku 48 smernice 2004/39/ES a predloží zdôvodnenie nadobudnutia týchto pozícií.

Táto nefinančná zmluvná strana podlieha ohlasovacej povinnosti ustanovenej v článku 6 ods. 1.

2. Ak nefinančná zmluvná strana nadobudne pozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktoré presahujú prahovú hodnotu pre zúčtovanie, ktorá sa určí podľa odseku 3 písm. b), vzťahuje sa na ňu povinnosť zúčtovania podľa článku 3 v súvislosti so všetkými jej oprávnenými zmluvami o mimoburzových derivátoch.

Príslušný orgán určený v súlade s článkom 48 smernice 2004/39/ES zaistí, aby bola splnená povinnosť podľa prvého pododseku.

3. Na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom prijať regulačné technické normy, v ktorých sa konkretizuje:

a) informačná prahová hodnota;

b) zúčtovacia prahová hodnota.

Tieto prahové hodnoty sa určia s ohľadom na systémovú významnosť súčtu čistých pozícií a expozícií podľa zmluvných strán za jednotlivé triedy derivátov.

Regulačné normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkami [7 až 7d] nariadenia …/… [nariadenie o ESMA].

ESMA po konzultácii s Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) a inými príslušnými orgánmi predloží návrhy týchto regulačných noriem Komisii najneskôr do 30. júna 2012.

4. Pri výpočte pozícií podľa odseku 2 sa nezohľadňujú zmluvy o mimoburzových derivátoch uzatvorené nefinančnou zmluvnou stranou, ktoré sú objektívne merateľné ako priamo súvisiace s obchodnou činnosťou uvedenej zmluvnej strany.

5. Komisia po konzultácii s ESMA, ESRB a inými príslušnými orgánmi pravidelne skúma prahové hodnoty ustanovené v odseku 3 a podľa potreby ich mení a dopĺňa.

Článok 8 Postupy zmierňovania rizika zmlúv o mimoburzových derivátoch nezúčtovávaných centrálnou zmluvnou stranou

1. Finančné zmluvné strany alebo nefinančné zmluvné strany podľa článku 7 ods. 2, ktoré uzatvoria zmluvu o mimoburzových derivátoch nezúčtovanú centrálnou zmluvnou stranou, zaistia, aby sa zaviedli primerané postupy a prostriedky na meranie, monitorovanie a zmierňovanie operačného rizika a úverového rizika, aspoň vrátane:

a) ak je to možné, elektronických prostriedkov zabezpečujúcich včasné potvrdenie podmienok zmluvy o mimoburzových derivátoch;

b) spoľahlivých, odolných a kontrolovateľných postupov na zosúlaďovanie portfólií, riadenie súvisiacich rizík, včasné zisťovanie sporov medzi stranami a ich riešenie, a na monitorovanie hodnoty nesplatených zmlúv.

Na účely písmena b) sa hodnota nesplatených zmlúv oceňuje denne trhovými cenami a postupy riadenia rizík vyžadujú včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu alebo primeranú a úmernú držbu základného imania.

2. Na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom prijať regulačné technické normy, v ktorých sa konkretizuje maximálne oneskorenie medzi uzatvorením zmluvy o mimoburzových derivátoch a potvrdením podľa odseku 1 písm. a).

Regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkami [7 až 7d] nariadenia …/… [nariadenie o ESMA].

ESMA predloží Komisii návrh týchto regulačných technických noriem do 30. júna 2012.

3. Na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom prijať regulačné technické normy, v ktorých sa konkretizujú prostriedky a úrovne kolaterálu a základného imania požadované na dosiahnutie súladu s odsekom 1 písm. b) a s druhým pododsekom odseku 1.

V závislosti od právnej podstaty zmluvnej strany sa regulačné technické normy podľa prvého pododseku prijmú buď v súlade s článkami [7 až 7d] nariadenia EÚ…/…[EBA], článkami [7 až 7d] nariadenia EÚ…/…[ESMA], alebo článkami [7 až 7d] nariadenia EÚ…/…[EIOPA].

EBA, ESMA a EIOPA spoločne predložia Komisii spoločný návrh týchto regulačných technických noriem do 30. júna 2012.

Článok 9 Sankcie

1. Členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách uplatňovaných na porušenia pravidiel podľa tejto hlavy a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Tieto sankcie zahŕňajú aspoň správne pokuty. Ustanovené sankcie musia byť účinné, úmerné a odradzujúce.

2. Členské štáty zaistia, aby príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad finančnými, a prípadne nefinančnými zmluvnými stranami zverejnili každú sankciu, ktorá bola uložená za porušenie článkov 3 až 8, okrem prípadov, ak by sa takýmto zverejnením vážne ohrozili finančné trhy alebo by sa zúčastneným stranám spôsobila neúmerná škoda.

Členské štáty najneskôr do 30. júna 2012 oznámia Komisii pravidlá podľa odseku 1. Bezodkladne oznámia Komisii každú ich následnú zmenu a doplnenie.

3. Komisia s pomocou ESMA overí, či sa správne sankcie podľa odseku 1 a prahové hodnoty podľa článku 7 ods. 1 a ods. 2 účinne a jednotne uplatňujú.

Hlava IIIPovoľovanie centrálnych zmluvných strán a dozor nad nimi

Kapitola 1 Podmienky a postupy povoľovania centrálnej zmluvnej strany

Článok 10 Povoľovanie centrálnej zmluvnej strany

1. Ak centrálna zmluvná strana, ktorá je právnickou osobou usadenou v Únii a má prístup k primeranej likvidite, má v úmysle poskytovať služby a vykonávať činnosti, požiada o povolenie príslušný orgán členského štátu, v ktorom je usadená.

Táto likvidita by mohla vyplývať z prístupu k likvidite centrálnej banky alebo k likvidite dôveryhodnej a spoľahlivej komerčnej banky, alebo k obom. Prístup k likvidite by mohol vyplývať z povolenia udeleného podľa článku 6 smernice 2006/48/ES alebo z iných primeraných úprav.

2. Povolenie je účinné na celom území Únie.

3. V povolení sa stanovujú služby, ktoré je centrálna zmluvná strana oprávnená poskytovať, alebo činnosti, ktoré je oprávnená vykonávať, vrátane tried finančných nástrojov, ktoré sú zahrnuté do pôsobnosti povolenia.

4. Centrálna zmluvná strana musí vždy spĺňať podmienky potrebné na pôvodné povolenie.

Centrálna zmluvná strana bez zbytočného odkladu oznámi príslušnému orgánu všetky závažné zmeny, ktoré majú vplyv na podmienky pôvodného povolenia.

5. Na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom prijať regulačné technické normy, v ktorých sa konkretizujú kritériá primeranej likvidity podľa odseku 1.

Regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkami [7 až 7d] nariadenia …/… [nariadenie o ESMA].

ESMA po konzultácii s EBA predloží Komisii návrh týchto regulačných technických noriem do 30. júna 2012.

Článok 11 Rozšírenie činností a služieb

1. Centrálna zmluvná strana, ktorá chce rozšíriť svoju obchodnú činnosť o ďalšie služby alebo činnosti, na ktoré sa nevzťahuje pôvodné povolenie, predloží žiadosť o rozšírenie. Ponuka zúčtovacích služieb v inej mene alebo finančných nástrojov, ktorých riziková charakteristika sa podstatne odlišuje od nástrojov, na ktoré centrálna zmluvná strana už dostala povolenie, sa považuje za rozšírenie tohto povolenia.

Rozšírenie povolenia sa uskutočňuje v súlade s postupom podľa článku 13.

2. Ak chce centrálna zmluvná strana rozšíriť svoju obchodnú činnosť do iného členského štátu, ako je štát, v ktorom je usadená, príslušný orgán členského štátu, v ktorom je usadená, to bezodkladne oznámi príslušnému orgánu daného iného členského štátu.

Článok 12 Požiadavky na základné imanie

1. Ak sa má centrálna zmluvná strana povoliť v súlade s článkom 10, musí mať trvalé, dostupné a oddelené počiatočné základné imanie vo výške aspoň 5 miliónov EUR.

2. Základné imanie spolu s nerozdeleným ziskom a rezervami centrálnej zmluvnej strany musí byť trvalo dostatočne vysoké na zaistenie riadneho ukončenia alebo reštrukturalizácie činností počas primeraného časového rozpätia a na zaistenie dostatočnej ochrany centrálnej zmluvnej strany proti operačnému riziku a zostatkovým rizikám.

3. Na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom prijať regulačné technické normy, v ktorých sa konkretizuje základné imanie, nerozdelený zisk a rezervy centrálnej zmluvnej strany podľa odseku 2.

Regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkami [7 až 7d] nariadenia …/… [nariadenie o ESMA].

ESMA po konzultácii s EBA predloží Komisii návrh týchto regulačných technických noriem do 30. júna 2012.

Článok 13 Postup udelenia a zamietnutia povolenia

1. Príslušný orgán udelí povolenie, len ak je úplne presvedčený, že žiadajúca centrálna zmluvná strana spĺňa všetky požiadavky podľa tohto nariadenia, požiadavky prijaté podľa smernice 98/26/ES a v nadväznosti na spoločné kladné stanovisko kolégia podľa článku 15 a na stanovisko ESMA.

2. Žiadajúca centrálna zmluvná strana poskytne všetky potrebné informácie, aby sa príslušný orgán mohol presvedčiť, že žiadajúca centrálna zmluvná strana má v čase pôvodného povolenia zriadené všetky potrebné predpoklady na splnenie svojich povinností podľa tohto nariadenia.

3. Do šiestich mesiacov od predloženia úplnej žiadosti príslušný orgán písomne informuje žiadajúcu centrálnu zmluvnú stranu o tom, či povolenie bolo udelené.

Článok 14 Kolégiá

1. Príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna zmluvná strana usadená, na uľahčenie výkonu úloh podľa článkov 10, 11, 46 a 48 zriadi kolégium, ktorému predsedá.

Kolégium pozostáva z:

a) ESMA;

b) príslušného orgánu členského štátu, v ktorom je centrálna zmluvná strana usadená;

c) príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad zúčtovacími členmi centrálnej zmluvnej strany usadenej v troch členských štátoch s najväčšími príspevkami do fondu centrálnej zmluvnej strany pre prípad zlyhania podľa článku 40 na kumulovanom základe;

d) príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad regulovanými trhmi alebo viacstrannými obchodnými systémami, ktorým slúži centrálna zmluvná strana, alebo nad oboma;

e) príslušných orgánov vykonávajúcich dohľad nad centrálnymi zmluvnými stranami, s ktorými boli uzavreté dohody o interoperabilite;

f) orgánu zodpovedného za dohľad nad centrálnymi zmluvnými stranami a z centrálnych bánk emitujúcich najdôležitejšie meny zúčtovávaných finančných nástrojov.

2. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti príslušných orgánov podľa tohto nariadenia, kolégium zaistí:

a) vypracovanie spoločného stanoviska podľa článku 15;

b) výmenu informácií vrátane žiadostí o informácie podľa článku 21;

c) dohodu o dobrovoľnom zverení úloh medzi svojich členov;

d) určenie programov výkonu dohľadu, ktoré vychádzajú z posúdenia rizika centrálnej zmluvnej strany;

e) zlepšenie účinnosti dohľadu odstránením zbytočných duplicít požiadaviek dohľadu;

f) konzistentné uplatňovanie postupov dohľadu;

g) určenie postupov a pohotovostných plánov na riešenie mimoriadnych udalostí podľa článku 22.

3. Zriadenie a fungovanie kolégia sa zakladá na písomnej dohode medzi všetkými jeho členmi.

V tejto dohode sa určí praktický režim fungovania kolégia a môžu sa určiť úlohy, ktorými má byť poverený príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna zmluvná strana usadená, alebo iný člen kolégia.

Článok 15 Spoločné stanovisko

1. Príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna zmluvná strana usadená, vykoná posúdenie rizika centrálnej zmluvnej strany a predloží správu kolégiu.

Kolégium schváli spoločné stanovisko k tejto správe do dvoch mesiacov od jej doručenia.

2. ESMA uľahčí prijatie spoločného stanoviska v súlade so svojou právomocou na urovnávanie sporov podľa článku 11 nariadenia …/… [nariadenie o ESMA] a jeho všeobecnou koordinačnou funkciou podľa článku 16 toho istého nariadenia. Nemá hlasovacie práva o spoločných stanoviskách kolégia.

Článok 16 Odňatie povolenia

1. Príslušný orgán odníme povolenie za týchto okolností:

a) ak centrálna zmluvná strana nevyužije povolenie počas 12 mesiacov, výslovne sa vzdá povolenia, alebo neposkytuje služby ani nevykonáva činnosť počas predchádzajúcich šiestich mesiacov;

b) ak centrálna zmluvná strana získala povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným neoprávneným spôsobom;

c) ak centrálna zmluvná strana prestala spĺňať podmienky, na základe ktorých bolo povolenie udelené;

d) závažne a systematicky porušovala požiadavky podľa tohto nariadenia.

2. ESMA a každý ďalší člen kolégia môže kedykoľvek požiadať, aby príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna zmluvná strana usadená, preskúmal, či centrálna zmluvná strana ešte stále spĺňa podmienky, za ktorých bolo povolenie udelené.

3. Príslušný orgán môže obmedziť odňatie povolenia na konkrétnu službu, činnosť alebo finančný nástroj.

Článok 17 Preskúmanie a vyhodnotenie

Príslušné orgány preskúmajú aspoň raz ročne opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy, ktoré centrálna zmluvná strana zaviedla v súvislosti s dodržiavaním tohto nariadenia, a vyhodnotia trhové riziko, operačné riziko a riziko likvidity, ktorému centrálna zmluvná strana je alebo by mohla byť vystavená.

Pri tomto preskúmaní a vyhodnotení sa berie ohľad na veľkosť, systémovú dôležitosť, povahu, škálu a zložitosť činností centrálnej zmluvnej strany.

Kapitola 2 Dohľad a dozor nad centrálnymi zmluvnými stranami

Článok 18 Príslušné orgány

1. Každý členský štát určí príslušný orgán zodpovedný za plnenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia, pokiaľ ide o povoľovanie centrálnych zmluvných strán usadených na jeho území a dohľad a dozor nad nimi, a informuje o ňom Komisiu a ESMA.

Ak členský štát určí viac ako jeden príslušný orgán, jednoznačne určí príslušné úlohy a určí jediný orgán zodpovedný za koordináciu, spoluprácu a výmenu informácií s Komisiou, ESMA a príslušnými orgánmi členských štátov v súlade s článkami 19 až 22.

2. Každý členský štát zaistí, aby príslušné orgány mali právomoci dohľadu a vyšetrovacie právomoci potrebné na výkon svojich funkcií.

3. Každý členský štát zaistí, aby sa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi mohli prijímať alebo ukladať primerané správne opatrenia voči zodpovedným fyzickým alebo právnickým osobám, ak neboli splnené ustanovenia tohto nariadenia.

Tieto opatrenia musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

4. ESMA uverejní na svojej webovej stránke zoznam príslušných orgánov určených v súlade s odsekom 1.

Kapitola 3 Spolupráca

Článok 19 Spolupráca medzi orgánmi

1. Príslušné orgány úzko spolupracujú medzi sebou a s ESMA.

2. Príslušné orgány pri výkone svojich všeobecných povinností náležite zvážia potenciálny vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu finančného systému vo všetkých ostatných dotknutých členských štátoch, najmä mimoriadne situácie uvedené v článku 22, a to na základe informácií dostupných v danom čase.

Článok 20 Služobné tajomstvo

1. Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány určené v súlade s článkom 18, ESMA, alebo na audítorov a znalcov, ktorí pracovali na základe pokynov príslušných orgánov alebo ESMA.

Žiadna dôverná informácia, ktorú môžu získať pri plnení svojich povinností, nesmie byť vyzradená žiadnej osobe ani orgánu, okrem súhrnnej alebo kumulovanej formy, pri ktorej nie je možné identifikovať jednotlivé centrálne zmluvné strany, archív obchodných údajov ani žiadnu inú osobu; bez toho aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo alebo iné ustanovenia tohto nariadenia.

2. Ak bol na centrálnu zmluvnú stranu vyhlásený konkurz alebo ak je v nútenej likvidácii, dôverné informácie, ktoré sa netýkajú tretích strán, je možné prezradiť v občianskoprávnom alebo obchodnom konaní, ak je to potrebné na výkon konania.

3. Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo, príslušné orgány, ESMA, inštitúcie alebo fyzické alebo právnické osoby iné ako príslušné orgány, ktoré majú prístup k dôverným informáciám podľa tohto nariadenia, ich môžu používať len na plnenie svojich povinností a pri výkone svojich funkcií, v prípade príslušných orgánov v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, alebo v prípade iných orgánov, inštitúcií alebo fyzických či právnických osôb na účel, na ktorý im boli takéto informácie poskytnuté, alebo v súvislosti so správnym alebo súdnym konaním, ktoré sa osobitne týka výkonu týchto funkcií, alebo v obidvoch prípadoch. Ak s tým ESMA, príslušný orgán alebo iný orgán, inštitúcia alebo osoba poskytujúca informácie súhlasí, orgán prijímajúci informácie ich môže využiť na iné účely.

4. Na každú dôvernú informáciu prijatú, vymenenú alebo zaslanú podľa tohto nariadenia sa vzťahujú podmienky služobného tajomstva uvedené v odsekoch 1, 2 a 3.

Tieto podmienky však nebránia ESMA, príslušným orgánom a príslušným centrálnym bankám vymieňať si alebo zasielať dôverné informácie s súlade s týmto nariadením a s inými právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na investičné spoločnosti, úverové inštitúcie, dôchodkové fondy, podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), správcov alternatívnych investičných fondov (AIFM), sprostredkovateľov poistenia a zaistenia, poisťovne, regulované trhy alebo organizátorov trhu, alebo inak, so súhlasom príslušného orgánu alebo iného orgánu, inštitúcie alebo fyzickej či právnickej osoby, ktorá oznámila tieto informácie.

5. Odseky 1, 2 a 3 v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi nebránia príslušným orgánom vymieňať si alebo zasielať dôverné informácie, ktoré neboli prijaté od príslušného orgánu iného členského štátu.

Článok 21 Výmena informácií

1. Príslušné orgány poskytujú ESMA a sebe navzájom informácie požadované na účely plnenia ich povinností podľa tohto nariadenia.

2. Príslušné orgány a iné inštitúcie alebo fyzické a právnické osoby, ktoré pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia dostanú dôverné informácie, ich využívajú len v rámci svojich povinností.

3. ESMA zasiela príslušným orgánom zodpovedným za dohľad nad centrálnymi zmluvnými stranami dôverné informácie dôležité na plnenie ich úloh. Príslušné orgány a ostatné dotknuté orgány oznamujú ESMA a ostatným príslušným orgánom informácie potrebné na výkon ich povinností podľa tohto nariadenia.

4. Príslušné orgány oznamujú informácie centrálnym bankám Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), ak sú tieto informácie dôležité na výkon ich povinností.

Článok 22 Mimoriadne situácie

Príslušný orgán alebo akýkoľvek iný orgán bez zbytočného odkladu informuje ESMA, kolégium a ostatné dotknuté orgány o každej mimoriadnej situácii týkajúcej sa centrálnej zmluvnej strany, vrátane vývoja na finančných trhoch, ktorý môže mať záporný vplyv na likviditu trhu a stabilitu finančného systému v ktoromkoľvek z členských štátov, v ktorom je usadená centrálna zmluvná strana alebo jeden z jej zúčtovacích členov.

Kapitola 4 Vzťahy s tretími krajinami

Článok 23 Tretie krajiny

1. Centrálna zmluvná strana usadená v tretej krajine môže poskytovať zúčtovacie služby subjektom usadeným v Únii, len ak túto centrálnu zmluvnú stranu uznal Európsky úrad pre cenné papiere a trhy (ESMA).

2. ESMA uzná centrálnu zmluvnú stranu z tretej krajiny, ak sú splnené tieto podmienky:

a) Komisia prijala rozhodnutie v súlade s odsekom 3;

b) centrálna zmluvná strana jej povolená v tejto tretej krajine a podlieha v nej účinnému dohľadu;

c) uzavreli sa dohody o spolupráci podľa odseku 4.

3. Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 69 ods. 2 prijať rozhodnutie, v ktorom sa stanoví, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny zaisťuje, že centrálne zmluvné strany povolené v tejto tretej krajine spĺňajú záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami vyplývajúcimi z tohto nariadenia, a že tieto centrálne zmluvné strany trvalo podliehajú účinnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine.

4. ESMA uzavrie dohody o spolupráci s dotknutými príslušnými orgánmi tretích krajín, ktorých právny rámec a rámec dohľadu boli uznané ako rovnocenné s týmto nariadením v súlade s odsekom 3. V týchto dohodách sa stanoví aspoň:

a) mechanizmus výmeny informácií medzi ESMA a príslušnými orgánmi dotknutých tretích krajín;

b) postupy týkajúce sa koordinácie činností dohľadu.

Hlava IV Požiadavky na centrálne zmluvné strany

Kapitola 1 Organizačné požiadavky

Článok 24 Všeobecné ustanovenia

1. Centrálna zmluvná strana má spoľahlivý systém správy, ktorý zahŕňa presne vymedzenú organizačnú štruktúru s presne definovanými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti, účinné postupy zisťovania, riadenia, monitorovania a ohlasovania rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená, a primerané mechanizmy vnútornej kontroly vrátane spoľahlivých administratívnych a účtovných postupov.

2. Centrálna zmluvná strana prijme politiky a postupy, ktoré sú dostatočne účinné na zaistenie súladu s týmto nariadením vrátane súladu jej manažérov a zamestnancov so všetkými ustanoveniami tohto nariadenia.

3. Centrálna zmluvná strana udržiava a riadi organizačnú štruktúru, ktorá zaisťuje kontinuitu a riadne fungovanie pri výkone jej služieb a činností. Využíva vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy.

4. Centrálna zmluvná strana zachováva zreteľné oddelenie medzi ohlasovaním pre riadenie rizík a ohlasovaním pre ostatné činnosti centrálnej zmluvnej strany.

5. Centrálna zmluvná strana prijme, vykonáva a udržiava politiku odmeňovania, ktorá podporuje spoľahlivé a účinné riadenie rizík a ktorá nevytvára motivačné faktory na zmierňovanie noriem v oblasti rizík.

6. Centrálna zmluvná strana udržiava primerané systémy informačných technológií na zvládnutie zložitosti, rôznorodosti a druhu vykonávaných služieb a činností v záujme zaistenia vysokých noriem bezpečnosti, integrity a dôvernosti uchovávaných informácií.

7. Centrálna zmluvná strana sprístupní verejnosti svoj systém správy a pravidlá vzťahujúce sa na centrálnu zmluvnú stranu.

8. Centrálna zmluvná strana podlieha častým a nezávislým auditom. Výsledky týchto auditov sa oznámia rade a sprístupnia príslušnému orgánu.

9. Na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom prijať regulačné technické normy, v ktorých sa stanoví minimálny obsah pravidiel a systému správy podľa odsekov 1 až 8.

Regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkami [7 až 7d] nariadenia …/… [nariadenie o ESMA].

ESMA predloží návrhy týchto regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Článok 25 Vyšší manažment a rada

1. Vyšší manažment má dostatočne dobrú povesť a skúsenosti na zaistenie spoľahlivého a obozretného riadenia centrálnej zmluvnej strany.

2. Centrálna zmluvná strana má radu, v ktorej je nezávislá najmenej jedna tretina jej členov, nie však menej ako dvaja členovia. Odmeňovanie nezávislých a iných nevýkonných členov rady nie je spojené s obchodnými výsledkami centrálnej zmluvnej strany.

Členovia rady vrátane jej nezávislých členov majú dostatočne dobrú povesť a dostatočné odborné znalosti o finančných službách, riadení rizík a zúčtovacích službách.

3. Centrálna zmluvná strana jednoznačne určí úlohy a povinnosti rady a sprístupní zápisnice zo zasadnutí rady príslušnému orgánu.

Článok 26 Výbor pre riziká

1. Centrálna zmluvná strana ustanoví výbor pre riziká, ktorý pozostáva zo zástupcov jej zúčtovacích členov a nezávislých členov rady. Výbor pre riziká môže pozvať zamestnancov centrálnej zmluvnej strany k účasti na zasadnutiach výboru pre riziká bez práva hlasovať. Poradenstvo zo strany výboru pre riziká je nezávislé od priameho vplyvu manažmentu centrálnej zmluvnej strany.

2. Centrálna zmluvná strana jednoznačne určí mandát výboru pre riziká, systém správy na zaistenie jeho nezávislosti, postupy činnosti, kritériá prístupu a mechanizmus voľby jeho členov. Systém správy je verejne dostupný a stanoví sa v ňom aspoň to, že predsedom výboru pre riziká je nezávislý člen rady a že výbor pre riziká podlieha priamo rade a má pravidelné zasadnutia.

3. Výbor pre riziká poskytuje rade poradenstvo ku všetkým opatreniam, ktoré môžu mať vplyv na riadenie rizík centrálnej zmluvnej strany, okrem iného o významnej zmene jej modelu rizík, postupoch pri zlyhaní, kritériách uznávania zúčtovacích členov alebo zúčtovaní nových tried nástrojov. Poradenstvo výboru pre riziká sa nevyžaduje pre každodennú činnosť centrálnej zmluvnej strany ani v mimoriadnych situáciách.

4. Bez toho aby bolo dotknuté právo príslušných orgánov byť riadne informované, sú členovia výboru pre riziká viazaní mlčanlivosťou. Ak predseda výboru pre riziká určí, že niektorý člen má v konkrétnej veci skutočný alebo potenciálny konflikt záujmov, nesmie tento člen hlasovať o danej veci.

5. Centrálna zmluvná strana čo najskôr informuje príslušný orgán o akomkoľvek rozhodnutí, v ktorom sa rada rozhodne nepostupovať podľa odporúčaní výboru pre riziká.

6. Centrálna zmluvná strana umožní, aby klienti zúčtovacích členov boli členmi výboru pre riziká, alebo zriadi vhodné mechanizmy konzultácií, ktorými sa zaistí primerané zastúpenie záujmov klientov zúčtovacích členov.

Článok 27 Vedenie záznamov

1. Centrálna zmluvná strana uchováva minimálne desať rokov všetky záznamy o poskytnutých službách a činnostiach, aby príslušný orgán mohol monitorovať dodržiavanie požiadaviek podľa tohto nariadenia.

2. Centrálna zmluvná strana uchováva všetky informácie o všetkých zmluvách, ktoré spracovala, minimálne desať rokov od ukončenia zmluvy. Tieto informácie umožnia prinajmenšom identifikáciu pôvodných podmienok transakcie pred zúčtovaním touto centrálnou zmluvnou stranou.

3. Centrálna zmluvná strana sprístupní na žiadosť príslušnému orgánu a ESMA záznamy a informácie podľa odsekov 1 a 2 a všetky informácie o pozíciách zúčtovaných zmlúv bez ohľadu na miesto, kde sa transakcie uskutočnili.

4. Na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom prijať regulačné technické normy, v ktorých sa stanovia podrobnosti o záznamoch a informáciách, ktoré sa majú archivovať, ako sa uvádza v odsekoch 1 a 2.

Regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkami [7 až 7d] nariadenia …/… [nariadenie o ESMA].

ESMA predloží návrhy týchto regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

5. S cieľom zaistiť jednotné podmienky uplatňovania odsekov 1 a 2 sa na Komisiu delegujú právomoci s cieľom určiť formu záznamov a informácií, ktoré sa majú archivovať.

Vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s [článkom 7e] nariadenia …/… [nariadenie o ESMA].

ESMA predloží Komisii návrhy týchto vykonávacích technických noriem do 30. júna 2012.

Článok 28 Akcionári a členovia s kvalifikovanými podielmi

1. Príslušný orgán neudelí centrálnej zmluvnej strane povolenie, kým nie je informovaný o totožnosti akcionárov alebo členov, priamych aj nepriamych, fyzických alebo právnických osôb, ktoré majú kvalifikované podiely, a o výškach týchto podielov.

2. Príslušný orgán zamietne centrálnej zmluvnej strane povolenie, ak nie je presvedčený o vhodnosti akcionárov alebo členov, ktoré majú kvalifikované podiely v centrálnej zmluvnej strane, pričom zohľadňuje potrebu zaistiť spoľahlivé a obozretné riadenie centrálnej zmluvnej strany.

3. Ak medzi centrálnou zmluvnou stranou a inými fyzickými alebo právnickými osobami existuje úzke prepojenie, príslušný orgán udelí povolenie, len ak tieto prepojenia nebránia účinnému výkonu funkcií dohľadu príslušného orgánu.

4. Ak osoby uvedené v odseku 1 uplatňujú vplyv, ktorý by mohol byť škodlivý pre spoľahlivé a obozretné riadenie centrálnej zmluvnej strany, príslušný orgán prijme primerané opatrenia na ukončenie tejto situácie.

5. Príslušný orgán zamietne povolenie, ak zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia tretej krajiny vzťahujúce sa na jednu alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby, s ktorými má centrálna zmluvná strana úzke prepojenie, alebo ťažkosti spojené s ich presadzovaním bránia účinnému uplatňovaniu funkcií dohľadu príslušného orgánu.

Článok 29 Informácie pre príslušné orgány

1. Centrálna zmluvná strana oznámi príslušnému orgánu akékoľvek zmeny vo svojom manažmente a poskytne mu všetky informácie potrebné na posúdenie, či členovia rady majú dostatočne dobrú povesť a dostatočné skúsenosti.

Ak by konanie člena rady mohlo mať škodlivý vplyv na zodpovedné a obozretné hospodárenie centrálnej zmluvnej strany, príslušný orgán prijme primerané opatrenia vrátane odvolania tohto člena z rady.

2. Každá fyzická alebo právnická osoba, alebo takéto osoby konajúce zosúladeným postupom (ďalej len „navrhovaný nadobúdateľ“), ktoré prijali rozhodnutie buď nadobudnúť, priamo alebo nepriamo, kvalifikovaný podiel v centrálnej zmluvnej strane, alebo ďalej zvýšiť, priamo alebo nepriamo, takýto kvalifikovaný podiel v centrálnej zmluvnej strane, v dôsledku čoho podiel na hlasovacích právach alebo na držanom základnom imaní dosiahne alebo prekročí 10 %, 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo takú úroveň, že centrálna zmluvná strana sa stane ich dcérskym podnikom (ďalej len „navrhované nadobudnutie“), najprv písomne informujú príslušné orgány centrálnej zmluvnej strany, v ktorej sa snažia nadobudnúť alebo zvýšiť kvalifikovaný podiel, a uvedú veľkosť plánovaného podielu a relevantné informácie podľa článku 30 ods. 4.

Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prijala rozhodnutie vzdať sa, priamo alebo nepriamo, kvalifikovaného podielu v centrálnej zmluvnej strane, najprv o tom písomne informuje príslušný orgán a uvedie veľkosť plánovaného podielu. Táto osoba rovnako informuje príslušný orgán v prípade, že prijala rozhodnutie znížiť svoj kvalifikovaný podiel tak, že by podiel na hlasovacích právach alebo držanom základnom imaní klesol pod 10 %, 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo tak, že centrálna zmluvná strana prestane byť jej dcérskym podnikom.

Príslušný orgán čo najskôr, a v každom prípade do dvoch pracovných dní od prijatia oznámenia podľa odseku 2, ako aj po prijatí informácií podľa odseku 3, písomne potvrdí ich prijatie navrhovanému nadobúdateľovi alebo predávajúcemu.

Príslušný orgán má maximálne 60 pracovných dní odo dňa písomného potvrdenia o prijatí oznámenia a všetkých dokumentov, ktorých pripojenie k oznámeniu sa vyžaduje na základe zoznamu podľa článku 30 ods. 4 (ďalej len „lehota na posúdenie“), na vykonanie posúdenia podľa článku 30 ods. 1 (ďalej len „posúdenie“).

Príslušný orgán informuje navrhovaného nadobúdateľa alebo predávajúceho o dátume ukončenia lehoty na posúdenie v čase potvrdenia prijatia.

3. Príslušný orgán si môže počas lehoty na posúdenie podľa potreby, ale najneskôr v päťdesiaty pracovný deň lehoty na posúdenie, vyžiadať akékoľvek ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na ukončenie posúdenia. Takáto žiadosť sa podáva písomne a spresnia sa v nej ďalšie potrebné informácie.

Lehota na posúdenie sa preruší na obdobie odo dňa žiadosti príslušného orgánu o informácie do prijatia odpovede na túto žiadosť od navrhovaného nadobúdateľa. Toto prerušenie nepresiahne 20 pracovných dní. Podľa svojho uváženia môže príslušný orgán poslať ďalšie žiadosti o doplnenie alebo spresnenie informácií, to však nesmie viesť k prerušeniu lehoty na posúdenie.

4. Príslušný orgán môže predĺžiť prerušenie uvedené v druhom pododseku odseku 3 až na 30 pracovných dní, ak navrhovaný nadobúdateľ alebo predávajúci:

a) je usadený alebo regulovaný mimo Únie;

b) je fyzická alebo právnická osoba, ktorá nepodlieha dohľadu podľa tohto nariadenia alebo podľa smerníc 73/239/EHS, 85/611/EHS, 92/49/EHS, 2002/83/ES, 2003/41/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES, 2006/48/ES, 2009/65/ES alebo 2010/.../EÚ (AIFM).

5. Ak sa príslušný orgán po skončení posúdenia rozhodne vyjadriť nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím, do dvoch pracovných dní a bez prekročenia lehoty na posúdenie o tom písomne informuje navrhovaného nadobúdateľa a uvedie dôvody tohto rozhodnutia. Bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne právo, môže byť na žiadosť navrhovaného nadobúdateľa verejnosti poskytnuté primerané vyhlásenie o dôvodoch tohto rozhodnutia. Členské štáty však môžu povoliť príslušnému orgánu vykonať takéto zverejnenie, aj ak navrhovaný nadobúdateľ žiadosť nepodá.

6. Ak sa príslušný orgán nevysloví v lehote na posúdenie proti navrhovanému nadobudnutiu, nadobudnutie sa považuje za schválené.

7. Príslušný orgán môže stanoviť maximálnu lehotu na uzatvorenie navrhovaného nadobudnutia a podľa potreby ju predĺžiť.

8. Členské štáty na oznamovanie priamych alebo nepriamych nadobudnutí hlasovacích práv alebo základného imania príslušnému orgánu a na ich schválenie príslušným orgánom nestanovia požiadavky, ktoré sú prísnejšie ako požiadavky stanovené v tomto nariadení.

Článok 30 Posúdenie

1. Pri posudzovaní oznámenia podľa článku 29 ods. 2 a informácií podľa článku 29 ods. 3 príslušný orgán v snahe zaistiť zodpovedné a obozretné hospodárenie centrálnej zmluvnej strany, v ktorom sa navrhuje nadobudnutie, a so zreteľom na možný vplyv navrhovaného nadobúdateľa na centrálnu zmluvnú stranu, zhodnotí vhodnosť navrhovaného nadobúdateľa a finančnú primeranosť navrhovaného nadobudnutia na základe všetkých týchto kritérií:

a) dobrá povesť a dobrý finančný stav navrhovaného nadobúdateľa;

b) dobrá povesť a skúsenosti všetkých osôb, ktoré budú v dôsledku navrhovaného nadobudnutia riadiť podnikanie centrálnej zmluvnej strany;

c) či centrálna zmluvná strana bude schopná stále plniť ustanovenia tohto nariadenia;

d) či existujú primerané dôvody predpokladať, že v súvislosti s navrhovaným nadobudnutím dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu alebo k pokusom o ne v zmysle článku 1 smernice 2005/60/ES[36] alebo že by sa navrhovaným nadobudnutím mohlo zvýšiť ich riziko.

Pri posudzovaní dobrého finančného stavu navrhovaného nadobúdateľa venuje príslušný orgán osobitnú pozornosť druhu vykonávanej a navrhovanej podnikateľskej činnosti v centrálnej zmluvnej strane, v ktorej sa navrhuje nadobudnutie.

Pri posudzovaní schopnosti plniť toto nariadenie venuje príslušný orgán osobitnú pozornosť skutočnosti, či skupina, ktorej sa stane členom, má štruktúru, ktorá umožňuje vykonávať účinný dohľad, účinne vymieňať informácie medzi príslušnými orgánmi a určiť rozdelenie povinností v rámci príslušných orgánov.

2. Príslušné orgány sa môžu postaviť proti navrhovanému nadobudnutiu, len ak na to existujú primerané dôvody na základe kritérií uvedených v odseku 1, alebo ak informácie poskytnuté navrhovaným nadobúdateľom nie sú úplné.

3. Členské štáty nenariadia žiadne predbežné podmienky v súvislosti s výškou podielu, ktorý musí byť nadobudnutý, ani nepovolia svojim príslušným orgánom skúmať navrhované nadobudnutie z hľadiska hospodárskych potrieb trhu.

4. Členské štáty zverejnia zoznam s informáciami, ktoré sú potrebné na vykonanie posúdenia a ktoré sa musia poskytnúť príslušným orgánom v čase oznámenia podľa článku 29 ods. 2. Požadované informácie musia byť primerané a prispôsobené povahe navrhovaného nadobúdateľa a navrhovaného nadobudnutia. Členské štáty si nevyžiadajú informácie, ktoré nie sú relevantné pre obozretnostné posúdenie.

5. Ak boli príslušnému orgánu oznámené dva alebo viaceré návrhy na nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovaných podielov v tej istej centrálnej zmluvnej strane, príslušný orgán zaobchádza s navrhovanými nadobúdateľmi nediskriminačne, a to bez ohľadu na článok 29 ods. 2, 3 a 4.

6. Pri vykonávaní posúdenia dotknuté príslušné orgány navzájom plne konzultujú, ak je navrhovaný nadobúdateľ jedným z týchto subjektov:

a) úverová inštitúcia, poisťovňa, zaisťovňa, investičná spoločnosť, organizátor trhu, organizátor systému vyrovnania obchodov s cennými papiermi, správcovská spoločnosť PKIPCP alebo správca alternatívnych investičných fondov s povolením v inom členskom štáte;

b) materská spoločnosť úverovej inštitúcie, poisťovne, zaisťovne, investičnej spoločnosti, organizátora trhu, organizátora systému vyrovnania obchodov s cennými papiermi, správcovskej spoločnosti PKIPCP alebo správcu alternatívnych investičných fondov s povolením v inom členskom štáte;

c) fyzická osoba alebo právnická osoba kontrolujúca úverovú inštitúciu, poisťovňu, zaisťovňu, investičnú spoločnosť, organizátora trhu, organizátora systému vyrovnania obchodov s cennými papiermi, správcovskú spoločnosť PKIPCP alebo správcu alternatívnych investičných fondov s povolením v inom členskom štáte.

7. Príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytnú akékoľvek informácie, ktoré sú dôležité alebo relevantné pre posudzovanie. Príslušné orgány si na žiadosť navzájom oznámia všetky relevantné informácie a z vlastného podnetu oznámia všetky dôležité informácie. V rozhodnutí príslušného orgánu, ktorý udelil povolenie centrálnej zmluvnej strane, v ktorej sa navrhuje nadobudnutie, sa uvedú všetky názory alebo výhrady príslušného orgánu zodpovedného za navrhovaného nadobúdateľa.

Článok 31 Konflikty záujmov

1. Centrálna zmluvná strana udržiava a riadi účinný písomný organizačný a správny rámec na zisťovanie a riadenie potenciálnych konfliktov záujmov medzi sebou, vrátane svojich manažérov, zamestnancov alebo akejkoľvek osoby priamo alebo nepriamo spojenej s nimi ovládaním alebo úzkym prepojením, a svojimi zúčtovacími členmi alebo ich klientmi, alebo medzi nimi. Udržiava a uplatňuje primerané postupy riešenia vždy, keď nastane možný konflikt záujmov.

2. Ak organizačný alebo správny rámec centrálnej zmluvnej strany na riadenie konfliktov záujmov nie je dostatočný na zaistenie toho, aby sa s primeranou istotou zamedzilo rizikám poškodenia záujmov zúčtovacieho člena alebo klienta, centrálna zmluvná strana jednoznačne oznámi zúčtovaciemu členovi všeobecnú povahu alebo zdroje konfliktov záujmov pred prijatím nových transakcií od tohto zúčtovacieho člena. Ak klient nie je centrálnej zmluvnej strane známy, centrálna zmluvná strana informuje zúčtovacieho člena, ktorého klient je týmto dotknutý.

3. Ak je centrálna zmluvná strana materský podnik alebo dcérsky podnik, v písomnom rámci sa musia zohľadniť aj okolnosti, ktorých si je centrálna zmluvná strana vedomá alebo ktorých by si mala byť vedomá, a ktoré predstavujú dôvod na konflikt záujmov vyplývajúci zo štruktúry a obchodných činností iných podnikov, ku ktorým má vzťah ako materský podnik alebo dcérsky podnik.

4. Písomný rámec ustanovený podľa odseku 1 zahŕňa:

a) okolnosti, ktoré predstavujú konflikt záujmov alebo môžu viesť ku konfliktu záujmov predstavujúcemu závažné riziko poškodenia záujmov jedného alebo viacerých zúčtovacích členov alebo klientov;

b) postupy, ktoré sa majú dodržiavať, a opatrenia, ktoré sa majú prijať na riadenie takýchto konfliktov.

5. Centrálna zmluvná strana prijme všetky primerané kroky na zabránenie zneužitiu informácií uchovávaných v jej systémoch a zabráni využívaniu týchto informácií na iné obchodné činnosti. Citlivé informácie zaznamenané v jednej centrálnej zmluvnej strane sa nepoužijú na komerčné využitie inou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá má s centrálnou zmluvnou stranou vzťah ako materský podnik alebo dcérsky podnik.

Článok 32 Zabezpečenie kontinuity prevádzky

1. Centrálna zmluvná strana zavedie, vykonáva a udržiava primeranú politiku zabezpečovania kontinuity prevádzky a plán obnovy po havárii s cieľom zaistiť zachovanie svojich funkcií, včasnú obnovu činnosti a plnenie povinností centrálnej zmluvnej strany. Takýto plán minimálne umožňuje obnovu všetkých transakcií v čase výpadku, aby centrálna zmluvná strana mohla pokračovať v činnosti s istotou a dokončiť vyrovnanie k plánovanému dátumu.

2. Na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom prijať regulačné technické normy, v ktorých sa stanoví minimálny obsah plánu zabezpečenia kontinuity prevádzky a minimálna úroveň služieb, ktorú musí plán obnovy po havárii garantovať.

Regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkami [7 až 7d] nariadenia …/… [nariadenie o ESMA].

ESMA predloží návrhy týchto regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Článok 33 Externé zabezpečovanie činností

1. Ak centrálna zmluvná strana externe zabezpečuje prevádzkové funkcie, služby alebo činnosti, zostáva úplne zodpovedná za plnenie všetkých svojich povinností podľa tohto nariadenia a trvalo musí spĺňať tieto podmienky:

a) externé zabezpečovanie činností nevedie k delegovaniu jej zodpovednosti;

b) vzťah a povinnosti centrálnej zmluvnej strany voči jej zúčtovacím členom, prípadne jej klientom, nie sú zmenené;

c) podmienky povolenia centrálnej zmluvnej strany sa v skutočnosti nemenia;

d) externé zabezpečovanie činností nebráni vykonávaniu funkcií dozoru a dohľadu;

e) externé zabezpečovanie činností nevedie k tomu, že centrálna zmluvná strana príde o potrebné systémy a kontrolné mechanizmy na riadenie rizík, ktorým je vystavená;

f) centrálna zmluvná strana si zachováva potrebnú odbornosť na hodnotenie kvality poskytovaných služieb a organizačnej a kapitálovej primeranosti poskytovateľa služieb a na účinný dohľad nad externe zabezpečovanými činnosťami a na riadenie rizík spojených s externým zabezpečovaním činností, a musí trvale vykonávať dohľad nad týmito funkciami a riadiť tieto riziká;

g) centrálna zmluvná strana má priamy prístup k príslušným informáciám o externe zabezpečovaných funkciách;

h) poskytovateľ služieb spolupracuje s príslušným orgánom v súvislosti s externe zabezpečovanými činnosťami;

i) poskytovateľ služieb ochraňuje citlivé a dôverné informácie týkajúce sa centrálnej zmluvnej strany a jej zúčtovacích členov a klientov.

2. Príslušný orgán vyžaduje, aby centrálna zmluvná strana jednoznačne pridelila a stanovila svoje práva a povinnosti, ako aj práva a povinnosti poskytovateľa služieb v písomnej dohode.

3. Centrálna zmluvná strana sprístupní na žiadosť všetky informácie potrebné na to, aby príslušný orgán mohol posúdiť súlad výkonu externe zabezpečovaných činností s požiadavkami tohto nariadenia.

Kapitola 2 Pravidlá výkonu činnosti

Článok 34 Všeobecné ustanovenia

1. Centrálna zmluvná strana pri poskytovaní služieb svojim zúčtovacím členom a prípadne ich klientom koná spravodlivo a profesionálne v súlade s najlepšími záujmami zúčtovacích členov a klientov a spoľahlivého riadenia rizík.

2. Centrálna zmluvná strana má transparentné pravidlá vybavovania sťažností.

Článok 35 Požiadavky na účasť

1. Centrálna zmluvná strana ustanoví kategórie prípustných zúčtovacích členov a kritériá prístupu. Tieto kritériá sú nediskriminačné, transparentné a objektívne, aby sa zaistil spravodlivý a otvorený prístup k centrálnej zmluvnej strane, a zaistia, aby zúčtovací členovia mali dostatočné finančné zdroje a prevádzkovú kapacitu na splnenie povinností vyplývajúcich z účasti v centrálnej zmluvnej strane. Kritériá, ktoré obmedzujú prístup, sú prípustné, len ak je ich cieľom kontrolovať riziko pre centrálnu zmluvnú stranu.

2. Centrálna zmluvná strana zaistí, aby sa priebežne uplatňovanie kritérií podľa odseku 1 plnilo priebežne, a má včasný prístup k informáciám dôležitým pre posudzovanie. Centrálna zmluvná strana vykoná najmenej raz ročne komplexné preskúmanie dodržiavania ustanovení tohto článku jej zúčtovacími členmi.

3. Zúčtovací členovia, ktorí zúčtovávajú transakcie v mene svojich klientov, majú potrebné dodatočné finančné zdroje a prevádzkovú kapacitu na výkon tejto činnosti. Zúčtovací členovia na žiadosť informujú centrálnu zmluvnú stranu o kritériách a opatreniach, ktoré prijmú aby svojim klientom umožnili prístup k službám centrálnej zmluvnej strany.

4. Centrálna zmluvná strana má objektívne a transparentné postupy na ukončenie členstva a riadny odchod zúčtovacích členov, ktorí prestanú spĺňať kritériá podľa odseku 1.

5. Centrálna zmluvná strana môže odoprieť prístup zúčtovacím členom, ktorí spĺňajú kritériá podľa odseku 1, len ak to riadne písomne odôvodní, a na základe komplexnej analýzy rizika.

6. Centrálna zmluvná strana môže uložiť zúčtovacím členom konkrétne dodatočné povinnosti, okrem iného účasť na aukciách pozície zúčtovacieho člena, ktorý nesplnil svoje záväzky. Takéto dodatočné povinnosti sú primerané riziku, ktoré predstavuje zúčtovací člen, a neobmedzujú účasť na určité kategórie zúčtovacích členov.

Článok 36 Transparentnosť

1. Centrálna zmluvná strana zverejňuje ceny a poplatky spojené s poskytovanými službami. Zverejňuje ceny a poplatky za jednotlivé služby a funkcie poskytované samostatne vrátane zliav, rabatov a podmienok využitia týchto znížení. Umožní svojim zúčtovacím členom a podľa potreby ich klientom samostatný prístup ku konkrétnym službám.

2. Centrálna zmluvná strana zverejňuje zúčtovacím členom a klientom riziká súvisiace s poskytovanými službami.

3. Centrálna zmluvná strana zverejňuje cenové informácie používané na výpočet svojich expozícií na konci dňa so svojimi zúčtovacími členmi a objemy zúčtovaných transakcií za každú triedu nástrojov.

Článok 37 Oddelenie a prenosnosť

1. Centrálna zmluvná strana vedie záznamy a účty, ktoré jej umožňujú kedykoľvek a okamžite identifikovať a oddeliť aktíva a pozície jedného zúčtovacieho člena od aktív a pozícií iného zúčtovacieho člena a od svojich vlastných aktív.

2. Centrálna zmluvná strana vyžaduje, aby každý zúčtovací člen rozlišoval a oddeľoval v účtoch s centrálnou zmluvnou stranou aktíva a pozície daného zúčtovacieho člena od aktív a pozícií jeho klientov. Centrálna zmluvná strana umožňuje, aby klienti mali podrobnejšie oddelenie svojich aktív a pozícií. Centrálna zmluvná strana zverejňuje riziká a náklady spojené s rôznymi úrovňami oddelenia.

3. V závislosti od úrovne oddelenia, ktorú si klient zvolí, centrálna zmluvná strana zaistí, aby bola schopná preniesť na žiadosť pri vopred stanovenej aktivujúcej udalosti svoje aktíva a pozície na iného zúčtovacieho člena, a to bez súhlasu zúčtovacieho člena a v rámci vopred určenej lehoty prenosu. Tento druhý zúčtovací člen je zaviazaný, len ak na tento účel vopred uzatvoril zmluvný vzťah.

4. Pod podmienkou, že klient nie je vystavený zlyhaniu zúčtovacieho člena, prostredníctvom ktorého má prístup k centrálnej zmluvnej strane, alebo zlyhaniu akýchkoľvek iných klientov, uplatňuje sa príloha III časť 2 bod 6 smernice 2006/48/ES.

5. Požiadavky podľa odsekov 1 až 4 majú prednosť pred všetkými protikladnými zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami členských štátov, ktoré stranám bránia plniť ich.

Kapitola 3 Obozretnostné požiadavky

Článok 38 Riadenie expozícií

Centrálna zmluvná strana meria a posudzuje v čase blízkom reálnemu času svoju likviditu a expozície úverového rizika voči každému zúčtovaciemu členovi, a podľa potreby voči inej centrálnej zmluvnej strane, s ktorou uzatvorila dohodu o interoperabilite. Centrálna zmluvná strana má na účely účinného merania svojich expozícií včasný a nediskriminačný prístup k príslušným zdrojom tvorby cien.

Článok 39 Maržové požiadavky

1. Centrálna zmluvná strana ukladá, vyzýva na vyrovnanie a vyberá marže na obmedzenie svojich expozícií úverového rizika voči svojim zúčtovacím členom, a podľa potreby voči centrálnym zmluvným stranám, ktoré majú dohodu o interoperabilite. Takéto marže sú dostatočné na pokrytie potenciálnych expozícií, ktoré sa podľa odhadu centrálnej zmluvnej strany budú vyskytovať až do likvidácie príslušných pozícií. Sú dostatočné na pokrytie strát, ktoré vyplývajú minimálne z 99 percent zmien expozícií počas primeraného časového horizontu, a zaistia, aby centrálna zmluvná strana minimálne každodenne úplne kolaterizovala svoje expozície voči všetkým svojim zúčtovacím členom, a podľa potreby voči centrálnym zmluvným stranám, ktoré majú dohodu o interoperabilite.

2. Centrálna zmluvná strana prijme pri stanovení maržových požiadaviek modely a parametre, ktoré zachytávajú rizikové charakteristiky zúčtovávaných produktov a zohľadňujú interval medzi výberom marží, trhovú likviditu a možnosť zmien počas trvania transakcie. Tieto modely a parametre overuje a ich správnosť potvrdzuje príslušný orgán a podliehajú spoločnému stanovisku kolégia podľa článku 15.

3. Centrálna zmluvná strana vyzýva k dodatkovej úhrade a vyberá marže počas dňa, minimálne keď sa prekročia vopred stanovené prahové hodnoty.

4. Centrálna zmluvná strana oddeľuje marže zložené každým zúčtovacím členom, a podľa potreby centrálnymi zmluvnými stranami, ktoré majú dohody o interoperabilite, a zaisťuje ochranu zložených marží pred zlyhaním iných zúčtovacích členov, zlyhaním inštitúcie, v ktorej sú uložené, alebo zlyhaním samotnej centrálnej zmluvnej strany, a pred akoukoľvek stratou, ktorá môže vzniknúť centrálnej zmluvnej strane.

5. Na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom prijať regulačné technické normy, v ktorých sa stanovuje primerané percento a časový horizont podľa odseku 1, ktoré sa majú zohľadňovať pre rôzne triedy finančných nástrojov.

Regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkami [7 až 7d] nariadenia …/… [nariadenie o ESMA].

ESMA po porade s EBA predloží návrhy týchto regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Článok 40 Fond pre prípad zlyhania

1. Centrálna zmluvná strana udržiava fond pre prípad zlyhania na krytie strát vyplývajúcich zo zlyhania vrátane začatia postupu pri platobnej neschopnosti jedného alebo viacerých zúčtovacích členov.

2. Centrálna zmluvná strana stanoví minimálnu výšku príspevkov do fondu pre prípad zlyhania a kritériá výpočtu príspevkov jednotlivých zúčtovacích členov. Príspevky sú úmerné expozíciám každého zúčtovacieho člena s cieľom zaistiť, aby príspevky do fondu pre prípad zlyhania umožnili centrálnej zmluvnej strane znášať minimálne zlyhanie zúčtovacieho člena, voči ktorému má najväčšie expozície, alebo druhého a tretieho najväčšieho zúčtovacieho člena, ak je súčet ich expozícií väčší.

3. Centrálna zmluvná strana môže zriadiť viac ako jeden fond pre prípad zlyhania pre rôzne triedy nástrojov, ktoré zúčtováva.

Článok 41 Ďalšie mechanizmy kontroly rizika

1. Okrem základného imania požadovaného v článku 12 centrálna zmluvná strana udržiava dostatočné dostupné finančné zdroje na krytie potenciálnych strát, ktoré presahujú straty, ktoré sa majú pokryť maržovými požiadavkami a fondom pre prípad zlyhania. Takéto zdroje môžu zahŕňať akýkoľvek ďalší zúčtovací fond zabezpečený zúčtovacími členmi alebo inými stranami, riešenia spoločného znášania strát, poistné rámce, vlastné zdroje centrálnej zmluvnej strany, záruky materského podniku alebo podobné ustanovenia. Takéto zdroje sú centrálnej zmluvnej strane voľne k dispozícii a nepoužívajú sa na krytie prevádzkových strát.

2. Centrálna zmluvná strana vypracuje scenáre extrémnych, ale realizovateľných trhových podmienok, ktoré zahŕňajú obdobia s najvyššou volatilitou, ktoré boli zaznamenané na trhoch, pre ktoré centrálna zmluvná strana poskytuje služby. Fond pre prípad zlyhania podľa článku 40 a ostatné finančné zdroje podľa odseku 1 musia centrálnej zmluvnej strane neustále umožňovať znášať zlyhanie dvoch zúčtovacích členov, voči ktorým má najväčšie expozície, ako aj náhle predaje finančných zdrojov a rýchle zníženia likvidity trhu.

3. Centrálna zmluvná strana získa potrebné úverové linky alebo podobné prostriedky na krytie svojich potrieb likvidity v prípade, že finančné zdroje, ktoré má k dispozícii, nie sú okamžite dostupné. Každý zúčtovací člen, materský podnik alebo dcérsky podnik zúčtovacieho člena môže poskytnúť najviac 25 percent úverových liniek, ktoré centrálna zmluvná strana potrebuje.

4. Centrálna zmluvná strana môže vyžadovať, aby zúčtovací členovia, ktorí nezlyhali, poskytli v prípade zlyhania iného zúčtovacieho člena dodatočné finančné prostriedky. Zúčtovací členovia centrálnej zmluvnej strany majú obmedzené expozície voči centrálnej zmluvnej strane.

5. Na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom prijať regulačné technické normy, v ktorých sa stanovia extrémne podmienky podľa odseku 2, ktoré musí znášať centrálna zmluvná strana.

Regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkami [7 až 7d] nariadenia …/… [nariadenie o ESMA].

ESMA po konzultácii s EBA predloží návrhy týchto regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Článok 42 Postupnosť pri zlyhaní

1. Pri krytí strát použije centrálna zmluvná strana pred ostatnými finančnými zdrojmi marže zložené zúčtovacím členom, ktorý zlyhal.

2. Ak marže zložené zúčtovacím členom, ktorý zlyhal, nie sú dostatočné na krytie strát vzniknutých centrálnej zmluvnej strane, centrálna zmluvná strana použije na krytie týchto strát príspevok člena, ktorý zlyhal, do fondu pre prípad zlyhania.

3. Centrálna zmluvná strana použije príspevky do fondu pre prípad zlyhania a ostatné príspevky zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, až keď vyčerpá príspevky zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, a podľa potreby vlastné zdroje centrálnej zmluvnej strany uvedené článku 41 ods. 1.

4. Centrálna zmluvná strana nepoužije na krytie strát vyplývajúcich zo zlyhania iného zúčtovacieho člena marže zložené zúčtovacími členmi, ktorí nezlyhali.

Článok 43 Požiadavky na kolaterál

1. Centrálna zmluvná strana prijíma na krytie svojej expozície voči svojim zúčtovacím členom len vysoko likvidný kolaterál s minimálnym úverovým a trhovým rizikom. Uplatňuje primerané zníženia hodnoty aktív, v ktorých sa odráža potenciál poklesu ich hodnoty počas intervalu od ich posledného precenenia do času, kedy sa môžu primerane pokladať za zlikvidované. Zohľadňuje riziko likvidity v nadväznosti na zlyhanie účastníka trhu a riziko koncentrácie určitých aktív, ktoré môžu viesť k stanoveniu prijateľného kolaterálu a príslušných znížení hodnoty.

2. Centrálna zmluvná strana môže ako kolaterál na krytie svojich maržových požiadaviek, ak je to vhodné a dostatočne obozretné, prijať podklad zmluvy o derivátoch alebo finančný nástroj, ktorý vychádza z expozície centrálnej zmluvnej strany.

3. Na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom prijať regulačné technické normy, v ktorých sa stanoví druh kolaterálu, ktorý sa môže považovať za vysoko likvidný, a zníženia hodnoty uvedené v odseku 1.

Regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkami [7 až 7d] nariadenia …/… [nariadenie o ESMA].

ESMA po porade s ESCB a EBA predloží návrhy týchto regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Článok 44 Investičná politika

1. Centrálna zmluvná strana investuje svoje finančné zdroje len do vysoko likvidných finančných nástrojov s minimálnym trhovým a úverovým rizikom. Investície sa musia dať rýchlo zlikvidovať s minimálnym záporným vplyvom na cenu.

2. Finančné nástroje zložené ako marže sa ukladajú u organizátorov systémov vyrovnania obchodov s cennými papiermi, ktorí zabezpečujú nediskriminačný prístup k centrálnym zmluvným stranám a úplnú ochranu týchto nástrojov. Centrálna zmluvná strana musí mať na požiadanie rýchly prístup k finančným nástrojom.

3. Centrálna zmluvná strana neinvestuje svoje základné imanie alebo sumy vyplývajúce z požiadaviek podľa článkov 39, 40 a 41 do vlastných cenných papierov ani do cenných papierov svojho materského alebo dcérskeho podniku.

4. Centrálna zmluvná strana pri prijímaní svojho investičného rozhodnutia zohľadňuje svoje celkové expozície úverového rizika voči jednotlivým dlžníkom a zaistí, aby jej celková riziková expozícia voči každému jednotlivému dlžníkovi zostala v prijateľných medziach koncentrácie.

5. Na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom prijať regulačné technické normy, v ktorých sa stanovia vysoko likvidné finančné nástroje uvedené v odseku 1 a medze koncentrácie uvedené v odseku 4.

Regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkami [7 až 7d] nariadenia …/… [nariadenie o ESMA].

ESMA po konzultácii s EBA predloží návrhy týchto regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Článok 45 Postupy pri zlyhaní

1. Centrálna zmluvná strana má zavedené postupy, ktoré sa majú uplatňovať, ak zúčtovací člen nesplní požiadavky ustanovené v článku 35 v danej lehote a v súlade s postupmi ustanovenými centrálnou zmluvnou stranou. Centrálna zmluvná strana navrhne postupy, ktoré sa majú uplatňovať v prípade, že centrálna zmluvná strana nezistí platobnú neschopnosť zúčtovacieho člena.

2. Centrálna zmluvná strana čo najskôr prijme opatrenia na tlmenie strát a tlakov na likviditu vyplývajúcich zo zlyhaní a zaistí, aby uzatvorenie pozícií ktoréhokoľvek zúčtovacieho člena nenarušilo jej činnosť ani nevystavilo zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, stratám, ktoré nemôžu predpokladať ani regulovať.

3. Centrálna zmluvná strana čo najskôr informuje príslušný orgán. Tento príslušný orgán bezodkladne informuje orgán zodpovedný za dohľad nad zúčtovacím členom, ktorý zlyhal, ak sa centrálna zmluvná strana domnieva, že zúčtovací člen nebude schopný splniť si svoje budúce záväzky, a keď má centrálna zmluvná strana v úmysle vyhlásiť jeho zlyhanie.

4. Centrálna zmluvná strana ustanoví, že jej postupy pri zlyhaní sú vynútiteľné. Prijme všetky primerané kroky na zaistenie, aby mala právomoci na likvidáciu vlastníckych pozícií zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, a na prevod alebo likvidáciu pozícií klienta zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal.

Článok 46 Preskúmanie modelov, stresové testovanie a spätné testovanie

1. Centrálna zmluvná strana pravidelne skúma modely a parametre prijaté na výpočet svojich maržových požiadaviek, príspevkov do fondu pre prípad zlyhania, požiadaviek na kolaterál a iných mechanizmov kontroly rizík. Modely podrobuje prísnym a početným stresovým testom na posúdenie ich odolnosti v extrémnych, ale realizovateľných trhových podmienkach, a vykoná spätné testy na posúdenie spoľahlivosti prijatej metodiky. Centrálna zmluvná strana informuje príslušný orgán o výsledkoch vykonaných testov a pred prijatím každej zmeny modelov a parametrov získa jeho potvrdenie.

2. Centrálna zmluvná strana pravidelne testuje rozhodujúce aspekty svojich postupov pri zlyhaní a prijme všetky primerané kroky, aby ich zúčtovací členovia chápali a mali zavedené primerané riešenia pre prípad zlyhania.

3. Centrálna zmluvná strana zverejní kľúčové informácie o svojom modeli riadenia rizík a predpoklady prijaté na vykonanie stresových testov uvedené v odseku 1.

4. Na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom prijať regulačné technické normy, v ktorých sa stanoví:

a) druh testov, ktoré sa majú vykonať pre rôzne triedy finančných nástrojov a portfólií;

b) zapojenie zúčtovacích členov alebo iných strán do testov;

c) početnosť testov;

d) časové horizonty testov;

e) kľúčové informácie uvedené v odseku 3.

Regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkami [7 až 7d] nariadenia …/… [nariadenie o ESMA].

ESMA po konzultácii s EBA predloží návrhy týchto regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Článok 47 Vyrovnanie

1. Centrálna zmluvná strana použije na vyrovnanie svojich transakcií peniaze centrálnej banky, ak sú k dispozícii. Ak peniaze centrálnej banky nie sú dostupné, prijme kroky na prísne obmedzenie úverového rizika a rizika likvidity.

2. Centrálna zmluvná strana jednoznačne stanoví svoje povinnosti v súvislosti s dodávkou finančných nástrojov vrátane toho, či má povinnosť vykonať alebo prijať dodávku finančného nástroja alebo či odškodní účastníkov v prípade strát vzniknutých v procese dodávky.

3. Ak má centrálna zmluvná strana povinnosť vykonať alebo prijať dodávku finančných nástrojov, odstráni hlavné riziko prostredníctvom čo najrozsiahlejšieho využívania mechanizmov dodania proti zaplateniu.

Hlava VDohody o interoperabilite

Článok 48 Dohody o interoperabilite

1. Centrálna zmluvná strana môže uzatvoriť dohodu o interoperabilite s inou centrálnou zmluvnou stranou, ak sú splnené požiadavky podľa článkov 49 a 50.

2. Pri uzatváraní dohody o interoperabilite s inou centrálnou zmluvnou stranou na účel poskytovania služieb pre konkrétne miesto obchodovania musí mať centrálna zmluvná strana nediskriminačný prístup k údajom, ktoré potrebuje na výkon svojich funkcií, z tohto konkrétneho miesta obchodovania, a k príslušnému systému vyrovnania.

3. Uzatvorenie dohody o interoperabilite alebo prístup k dodávaniu údajov alebo k systému vyrovnania, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, môžu byť priamo alebo nepriamo obmedzené len na kontrolu rizika, ktoré vyplýva z tejto dohody alebo prístupu.

.

Článok 49 Riadenie rizík

1. Centrálne zmluvné strany, ktoré uzatvárajú dohodu o interoperabilite:

a) zavedú primerané politiky, postupy a systémy na účinné zisťovanie, monitorovanie a riadenie dodatočných rizík vyplývajúcich z dohody, aby mohli včas plniť svoje povinnosti;

b) sa dohodnú na svojich príslušných právach a povinnostiach vrátane rozhodného práva, ktorým sa upravuje ich vzťah;

c) zisťujú, monitorujú a účinne riadia úverové riziko a riziko likvidity tak, aby zlyhanie zúčtovacieho člena jednej centrálnej zmluvnej strany nemalo vplyv na interoperabilnú centrálnu zmluvnú stranu;

d) zisťujú, monitorujú a riešia potenciálne vzájomné závislosti a korelácie, ktoré vyplývajú z dohody o interoperabilite a ktoré môžu mať vplyv na úverové riziko a riziko likvidity týkajúce sa koncentrácií zúčtovacích členov a združených finančných zdrojov.

Na účely písmena b) uplatňujú centrálne zmluvné strany podľa potreby rovnaké pravidlá týkajúce sa času vstupu prevodných príkazov do ich príslušných systémov a času neodvolateľnosti, ktoré sú ustanovené v smernici 98/26/ES.

Na účely písmena c) sa v podmienkach dohody uvádza rámec procesu riadenia dôsledkov zlyhania, ak zlyhala jedna z centrálnych zmluvných strán, s ktorou bola uzatvorená dohoda o interoperabilite.

Na účely písmena d) majú centrálne zmluvné strany spoľahlivé mechanizmy kontroly nad opätovným hypotekárnym zaťažením kolaterálu zúčtovacích členov v rámci dohody, ak to povoľujú ich príslušné orgány. V dohode sa uvádza, ako sa rieši problematika týchto rizík so zreteľom na dostatočné krytie a potrebu obmedziť škodlivý vplyv.

2. Ak modely riadenia rizík, ktoré centrálne zmluvné strany používajú na krytie svojich expozícií voči svojim zúčtovacím členom, ako aj ich vzájomných expozícií sú rozdielne, centrálne zmluvné strany určia tieto rozdiely, posúdia riziká, ktoré z nich môžu vyplývať, a prijmú opatrenia vrátane zabezpečenia dodatočných finančných zdrojov, ktoré obmedzujú ich vplyv na dohodu o interoperabilite, ako aj ich potenciálne dôsledky z hľadiska rizík škodlivého vplyvu, a zabezpečia, aby tieto rozdiely nemali vplyv na schopnosť každej centrálnej zmluvnej strany zvládnuť dôsledky zlyhania zúčtovacieho člena.

Článok 50 Schválenie dohody o interoperabilite

1. Dohoda o interoperabilite podlieha predchádzajúcemu schváleniu príslušnými orgánmi centrálnych zmluvných strán zapojených do dohody. Uplatňuje sa postup podľa článku 13.

2. Príslušné orgány schvália dohodu o interoperabilite, len ak sú splnené požiadavky podľa článku 49, ak technické podmienky zúčtovania transakcií za podmienok dohody umožňujú plynulé a riadne fungovanie finančných trhov a ak dohoda nenarúša účinnosť dohľadu.

3. Ak príslušný orgán zastáva názor, že požiadavky uvedené v odseku 2 nie sú splnené, poskytne ostatným príslušným orgánom a zapojeným centrálnym zmluvným stranám písomné vysvetlenia týkajúce sa okolností rizika. Oznámenie zašle aj Európskemu úradu pre cenné papiere a trhy (ESMA), ktorý vydá stanovisko, či okolnosti rizika predstavujú oprávnený dôvod na zamietnutie dohody o interoperabilite. Stanovisko ESMA sa sprístupní všetkým zapojeným centrálnym zmluvným stranám. Ak sa posudok ESMA odlišuje od posudku dotknutého príslušného orgánu, tento orgán znovu preskúma svoj postoj so zreteľom na stanovisko ESMA.

4. ESMA vydá do 30. júna 2012 usmernenia alebo odporúčania v súlade s postupom uvedeným v článku 8 nariadenia …/… [nariadenie o ESMA] na účel ustanovenia jednotných, efektívnych a účinných posúdení dohôd o interoperabilite.

Hlava VIRegistrácia archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi

Kapitola 1 Podmienky a postupy registrácie archívov obchodných údajov

Článok 51 Registrácia archívov obchodných údajov

1. Archív obchodných údajov sa registruje v ESMA na účely článku 6.

2. Na účel registrácie je archív obchodných údajov právnickou osobou usadenou v Únii a spĺňa požiadavky hlavy VII.

3. Registrácia archívu obchodných údajov má účinnosť na celom území Únie.

4. Registrovaný archív obchodných údajov trvalo spĺňa začiatočné podmienky registrácie. Archív obchodných údajov bez zbytočného odkladu oznámi ESMA všetky závažné zmeny podmienok registrácie.

Článok 52 Žiadosť o registráciu

1. Archív obchodných údajov predloží žiadosť o registráciu Európskemu úradu pre trhy s cennými papiermi (ESMA).

2. ESMA do desiatich pracovných dní od prijatia žiadosti posúdi, či je žiadosť úplná.

Ak žiadosť nie je úplná, ESMA stanoví lehotu, do ktorej má archív obchodných údajov poskytnúť ďalšie informácie.

Keď ESMA posúdi, že žiadosť je úplná, oznámi túto skutočnosť archívu obchodných údajov.

3. Na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom prijať regulačné technické normy, v ktorých sa stanovia podrobnosti žiadosti o registráciu Európskemu úradu pre trhy s cennými papiermi podľa odseku 1.

Regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkami [7 až 7d] nariadenia …/… [nariadenie o ESMA].

ESMA predloží návrhy týchto regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

4. Na zaistenie jednotného uplatňovania odseku 1 sa na Komisiu delegujú právomoci s cieľom prijať vykonávacie normy, v ktorých sa určí forma žiadosti o registráciu Európskemu úradu pre trhy s cennými papiermi.

Vykonávacie normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkom 7e nariadenia …/… [nariadenie o ESMA].

ESMA predloží návrhy týchto noriem Komisii do 30. júna 2012.

Článok 53 Preskúmanie žiadosti

1. ESMA do 40 pracovných dní od oznámenia podľa článku 52 ods. 2 tretieho pododseku preskúma žiadosť o registráciu na základe dodržiavania požiadaviek podľa článkov 64 až 67 archívom obchodných údajov a prijme rozhodnutie o registrácii alebo zamietnutí s úplným odôvodnením.

2. Rozhodnutie vydané Európskym úradom pre trhy s cennými papiermi podľa odseku 1 nadobúda účinnosť piatym pracovným dňom po jeho prijatí.

Článok 54 Oznámenie rozhodnutia

1. Ak ESMA prijme rozhodnutie o registrácii, zamietnutí registrácie alebo odňatí registrácie, oznámi to archívu obchodných údajov do piatich pracovných dní s úplne odôvodneným vysvetlením svojho rozhodnutia.

2. ESMA oznámi Komisii každé rozhodnutie uvedené v odseku 1.

3. ESMA zverejní na svojej webovej stránke zoznam archívy obchodných údajov zaregistrovaných v súlade s týmto nariadením. Tento zoznam sa aktualizuje do piatich pracovných dní od prijatia rozhodnutia podľa odseku 1.

Článok 55 Pokuty

1. Na žiadosť ESMA môže Komisia rozhodnutím uložiť archívu obchodných údajov pokutu, ak archív obchodných údajov úmyselne alebo z nedbalosti porušil článok 63 ods. 1, články 64, 65, 66 a článok 67 ods. 1 a ods. 2 tohto nariadenia.

2. Pokuty podľa odseku 1 sú odradzujúce a úmerné povahe a závažnosti porušenia, dĺžke trvania porušenia a ekonomickej sile príslušného archívu obchodných údajov. Výška pokuty nepresiahne 20 % ročných príjmov alebo tržieb archívy obchodných údajov za predchádzajúci rozpočtový rok.

3. Ak archív obchodných údajov priamo alebo nepriamo získal z porušenia kvantifikovateľnú finančnú výhodu, výška pokuty sa musí bez ohľadu na odsek 2 rovnať aspoň tejto výhode.

4. Na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom prijať regulačné technické normy, ktoré sa týkajú:

a) podrobných kritérií na určenie výšky pokuty;

b) informačných postupov, súvisiacich opatrení a ohlasovania, ako aj pravidiel rozhodovacieho postupu vrátane ustanovení o práve na obhajobu, prístupu k spisu, právneho zastúpenia, ochrany dôverných informácií, prechodných ustanovení, stanovenia výšky pokút a výberu pokút.

Regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkami [7 až 7d] nariadenia …/… [nariadenie o ESMA].

ESMA predloží návrhy týchto regulačných technických noriem Komisii najneskôr do 30. júna 2012.

Článok 56 Pravidelné sankčné platby

1. Komisia môže na žiadosť ESMA rozhodnutím uložiť pravidelné sankčné platby osobám zamestnaným archívy obchodných údajovom transakcií, pre archív obchodných údajov alebo v súvislosti s ním s cieľom prinútiť ich:

a) ukončiť porušovanie;

b) poskytnúť úplné a správne informácie, ktoré ESMA vyžiadal podľa článku 61 ods. 2;

c) podriadiť sa prešetrovaniu, a najmä predložiť úplné záznamy, údaje, postupy alebo iné vyžiadané materiály a doplniť a opraviť ostatné informácie poskytnuté v prešetrovaní, ktoré ESMA začal podľa článku 61 ods. 2;

d) podrobiť sa kontrole na mieste, ktorú ESMA nariadil podľa článku 61 ods. 2.

2. Ustanovené pravidelné sankčné platby sú účinné a primerané. Suma pravidelných platieb penále sa uloží za každý deň omeškania. Ich výška nepresiahne 5 % priemerných denných tržieb v predchádzajúcom rozpočtovom roku a počíta sa odo dňa ustanoveného v rozhodnutí.

Článok 57 Vypočutie príslušných osôb

1. Komisia pred prijatím rozhodnutia o pokute alebo pravidelných platbách penále ustanovených v článkoch 55 a 56 poskytne dotknutým osobám príležitosť na vypočutie v záležitostiach, v ktorých Komisia vzniesla námietky.

Komisia zakladá svoje rozhodnutia len na námietkach, ku ktorým sa dotknuté osoby mohli vyjadriť.

2. V konaní sa plne dodržiava právo dotknutých osôb na obhajobu.

Tieto osoby majú právo na prístup k spisom Komisie, pričom sa zohľadní legitímny záujem iných osôb na ochrane ich obchodných tajomstiev. Právo na prístup k spisom sa nevzťahuje na dôverné informácie a interné dokumenty Komisie.

Článok 58 Spoločné ustanovenia pre pokuty a pravidelné sankčné platby

1. Komisia zverejní každú pokutu a pravidelnú sankčnú platbu, ktorá bola uložená v súlade s článkami 55 a 56.

2. Pokuty a pravidelné sankčné platby uložené podľa článkov 55 a 56 majú správnu povahu.

Článok 59 Preskúmanie Súdnym dvorom

Súdny dvor má neobmedzenú právomoc preskúmať rozhodnutia, ktorými Komisia uložila pokutu alebo pravidelnú sankčnú platbu. Súdny dvor môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo pravidelnú sankčnú platbu.

Článok 60 Odňatie registrácie

1. ESMA odníme archívu obchodných údajov jeho registráciu za týchto okolností:

a) archív obchodných údajov sa výslovne vzdá registrácie alebo za predchádzajúcich šesť mesiacov neposkytol žiadne služby;

b) archív obchodných údajov získal registráciu podaním nepravdivých vyhlásení alebo iným neoprávneným spôsobom;

c) archív obchodných údajov prestal spĺňať podmienky, za ktorých bol registrovaný;

d) archív obchodných údajov závažne alebo opakovane porušil ustanovenia tohto nariadenia.

2. Príslušný orgán členského štátu, v ktorom archív obchodných údajov vykonáva svoje služby a činnosti, ktorý sa domnieva, že bola splnená jedna z podmienok podľa odseku 1, môže požiadať, aby ESMA preskúmal, či sú splnené podmienky na odňatie registrácie. Ak sa ESMA rozhodne neodňať registráciu dotknutého archívu obchodných údajov, uvedie úplné odôvodnenie.

Článok 61 Dohľad nad archívmi obchodných údajov

1. ESMA monitoruje uplatňovanie článkov 64 až 67.

2. ESMA má na výkon povinností podľa článkov 51 až 60, 62 a 63 tieto právomoci:

a) mať prístup ku každému dokumentu v akejkoľvek forme a dostať alebo urobiť z neho kópiu;

b) požadovať informácie od akejkoľvek osoby, a v prípade potreby predvolať a vypočuť danú osobu s cieľom získať informácie;

c) vykonávať kontroly na mieste s oznámením alebo bez oznámenia;

d) požadovať záznamy o telefónnej a dátovej prevádzke.

Kapitola 2 Vzťahy s tretími krajinami

Článok 62 Medzinárodné dohody

Komisia podľa potreby predloží Rade návrhy na prerokovanie medzinárodných dohôd s jednou treťou stranou alebo s viacerými tretími krajinami, o vzájomnom prístupe k zmluvám o mimoburzových derivátoch a o výmene informácií o zmluvách o mimoburzových derivátoch držaných v archívoch obchodných údajov, ktoré sú usadené v tretích krajinách, ak sú tieto informácie dôležité na plnenie povinností príslušných orgánov podľa tohto nariadenia.

Článok 63 Rovnocennosť a uznávanie

1. Archív obchodných údajov usadený v tretej krajine môže poskytovať svoje služby a činnosti subjektom usadeným v Únii na účely článku 6, len ak je daný archív obchodných údajov uznaný Európskym úradom pre trhy s cennými papiermi (ESMA).

2. ESMA uzná archív obchodných údajov tretej krajiny, ak sú splnené tieto podmienky:

a) archív obchodných údajov je povolený a podlieha účinnému dohľadu v danej tretej krajine;

b) Komisia prijala rozhodnutie v súlade s odsekom 3;

c) Únia uzatvorila s danou treťou krajinou medzinárodnú dohodu podľa článku 62;

d) uzatvorili sa dohody o spolupráci podľa odseku 4, aby orgány Únie mali okamžitý a nepretržitý prístup ku všetkým potrebným informáciám.

3. Komisia môže prijať rozhodnutie v súlade s postupom uvedeným v článku 69 ods. 2, v ktorom sa ustanovuje, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny zaisťuje, že archívy obchodných údajov povolené v danej tretej krajiny spĺňajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami podľa tohto nariadenia, a že tieto archívy obchodných údajov priebežne podliehajú v danej tretej krajine účinnému dohľadu a presadzovaniu.

4. ESMA ustanoví dohody o spolupráci s dotknutými príslušnými orgánmi tretích krajín, ktorých právny rámec a rámec dohľadu sa považuje za rovnocenný s týmto nariadením v súlade s odsekom 3. Týmito dohodami sa zabezpečí, aby orgány Únie mali okamžitý a nepretržitý prístup ku všetkým informáciám potrebným na výkon ich povinností. V týchto dohodách sa stanovia minimálne:

a) mechanizmy výmeny informácií medzi ESMA, ďalšími orgánmi Únie, ktoré plnia povinnosti podľa tohto nariadenia, a príslušnými orgány dotknutých tretích krajín;

b) postupy týkajúce sa koordinácie činností dohľadu.

Hlava VIIPožiadavky na archívy obchodných údajov

Článok 64 Všeobecné požiadavky

1. Archív obchodných údajov má spoľahlivý systém správy, ktorý zahŕňa presne vymedzenú organizačnú štruktúru s dobre definovanými transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti a primeranými mechanizmami vnútornej kontroly, vrátane správnych administratívnych a účtovných postupov, ktoré bránia zverejneniu dôverných informácií.

2. Archív obchodných údajov zavedie primerané politiky a postupy, ktoré sú dostatočné na zaistenie, aby archív vrátane svojich manažérov a zamestnancov dodržiaval všetky ustanovenia tohto nariadenia.

3. Archív obchodných údajov udržiava a spravuje primeranú organizačnú štruktúru na zabezpečenie kontinuity a riadneho fungovania archívu obchodných údajov pri poskytovaní služieb a výkone činností. Využíva vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy.

4. Vyšší manažment a členovia rady archívu obchodných údajov majú dostatočne dobrú povesť a skúsenosti na zabezpečenie zodpovedného a obozretného riadenia archívu obchodných údajov.

5. Archív obchodných údajov má objektívne, nediskriminačné a zverejnené požiadavky na prístup a účasť. Kritériá, ktoré obmedzujú prístup, sú povolené, len ak ich cieľom je kontrola rizika pre údaje uchovávané archívom obchodných údajov.

6. Archív obchodných údajov zverejňuje ceny a poplatky spojené s poskytovanými službami. Zverejňuje ceny a poplatky za jednotlivé služby a funkcie poskytované samostatne vrátane zliav, rabatov a podmienok využitia týchto znížení. Umožňuje ohlasujúcim subjektom samostatný prístup ku konkrétnym službám. Ceny a poplatky účtované archívom obchodných údajov sú viazané na náklady.

Článok 65 Funkčná spoľahlivosť

1. Archív obchodných údajov stanoví zdroje operačného rizika a minimalizuje ich prostredníctvom tvorby vhodných systémov, kontrolných mechanizmov a postupov. Tieto systémy musia byť spoľahlivé a bezpečné a musia mať dostatočnú schopnosť zvládnuť prijaté informácie.

2. Archív obchodných údajov zavedie, vykonáva a udržiava politiku zabezpečenia kontinuity prevádzky a plán obnovy po havárii, zamerané na zabezpečenie zachovania jeho funkcií, včasnej obnovy činnosti a plnenia povinností archívu obchodných údajov. V tomto pláne sa ustanoví minimálne zabezpečenie záložných zariadení.

Článok 66 Zabezpečovanie ochrany a vedenie záznamov

1. Archív obchodných údajov zabezpečí dôvernosť, integritu a ochranu informácií prijatých podľa článku 6.

2. Archív obchodných údajov čo najskôr zaeviduje informácie prijaté podľa článku 6 a uchováva ich minimálne desať rokov po ukončení príslušných zmlúv. Využíva včasné a efektívne postupy vedenia záznamov na dokumentáciu zmien zaevidovaných informácií.

3. Archív obchodných údajov počíta pozície podľa tried derivátov a podľa ohlasujúcich subjektov, pričom vychádza z údajov uvedených v zmluvách o derivátoch ohlasovaných podľa článku 6.

4. Archív obchodných údajov umožní stranám zmluvy trvalý prístup a správne informácie o danej zmluve.

5. Archív obchodných údajov prijme všetky primerané kroky, aby sa zabránilo zneužitiu informácií uchovávaných v jeho systémoch, a zabráni využitiu daných informácií držaných na iné obchodné činnosti.

Dôverné informácie zaevidované v jednom archíve obchodných údajov sa nepoužijú na komerčné využitie inou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá má vzťah k archívu obchodných údajov ako materský alebo dcérsky podnik.

Článok 67 Transparentnosť a dostupnosť údajov

1. Archív obchodných údajov zverejňuje kumulované pozície o zmluvách, ktoré mu boli ohlásené, a to podľa tried derivátov.

2. Archív obchodných údajov sprístupňuje potrebné informácie týmto subjektom:

a) ESMA;

b) príslušným orgánom vykonávajúcim dohľad nad podnikmi, na ktoré sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť podľa článku 6;

c) príslušnému orgánu, ktorý vykonáva dohľad nad centrálnymi zmluvnými stranami, ktoré majú prístup k archívu obchodných údajov;

d) príslušným centrálnym bankám ESCB.

3. ESMA si vzájomne vymieňa s ostatnými príslušnými orgánmi informácie potrebné na výkon ich povinností.

4. Na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom prijať regulačné technické normy, v ktorých sa stanovia podrobnosti o informáciách podľa odsekov 1 a 2.

Regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkami [7 až 7d] nariadenia …/… [nariadenie o ESMA].

ESMA predloží návrhy týchto regulačných technických noriem Komisii najneskôr do 30. júna 2012.

Hlava VIIIPrechodné a záverečné ustanovenia

Článok 68 Správy a preskúmanie

1. Komisia najneskôr do 31. decembra 2013 preskúma inštitucionálny rámec a rámec dohľadu podľa hlavy III, najmä úlohu a povinnosti ESMA, a predloží o tom správu. Komisia predloží správu spolu s vhodnými návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.

K tomu istému dátumu Komisia v koordinácii s ESMA a príslušnými odvetvovými orgánmi posúdi systémovú dôležitosť transakcií nefinančných spoločností s mimoburzovými derivátmi.

2. ESMA predloží Komisii správy o uplatňovaní povinnosti zúčtovania podľa hlavy II a o rozšírení rozsahu pôsobnosti dohôd o interoperabilite podľa hlavy V na iné transakcie v triedach finančných nástrojov, ako prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu.

Tieto správy sa poskytnú Komisii najneskôr do 30. septembra 2014.

3. Komisia v spolupráci s členskými štátmi a ESMA a po vyžiadaní posúdenia ESCB vypracuje výročnú správu, v ktorej sa posúdia možné vplyvy dohôd o interoperabilite na systémové riziko a náklady.

Správa sa zameria minimálne na počet a zložitosť týchto dohôd a na primeranosť systémov a modelov riadenia rizík. Komisia predloží správu spolu s vhodnými návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.

ESCB poskytne Komisii posúdenie možných vplyvov dohôd o interoperabilite na systémové riziko a náklady.

Článok 69 Postup prerokovania vo výbore

1. Komisii pomáha Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov ustanovený rozhodnutím Komisie 2001/528/ES[37].

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

3. Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

Článok 70 Zmena a doplnenie smernice 98/26/ES

V článku 9 ods. 1 sa vkladá tento pododsek:

„Ak prevádzkovateľ systému poskytol kolaterálnu bezpečnosť inému prevádzkovateľovi systému v súvislosti s interoperabilným systémom, na práva poskytujúceho prevádzkovateľa systému na túto kolaterálnu bezpečnosť nemá vplyv konkurzné konanie proti prijímajúcemu prevádzkovateľovi systému.“

Článok 71 Prechodné ustanovenia

1. Centrálna zmluvná strana, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, v ktorom je usadená, na poskytovanie služieb pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, požiada o povolenie na účely tohto nariadenia najneskôr do [ 2 rokov po nadobudnutí účinnosti ].

2. Zmluvy o derivátoch uzatvorené pred dátumom žiadosti o registráciu archívu obchodných údajov pre daný konkrétny druh zmluvy podľa tohto nariadenia sa ohlásia registru transakcií do 120 dní od dátumu registrácie daného archívu obchodných údajov Európskym úradom pre trhy s cennými papiermi (ESMA).

Článok 72 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V […],

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

[1] KOM(2009) 114http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2009:0114:FIN:EN:PDF.

[2] Zaisťovanie efektívnych, bezpečných a zdravých trhov s derivátmi, KOM(2009) 332. Dokument je dostupný na webovej stránke http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2009:0332:FIN:EN:PDF.

[3] K oznámeniu je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý obsahuje prehľad i) trhov s derivátmi a ii) segmentov mimoburzového trhu s derivátmi, ako aj hodnotenie efektívnosti súčasných opatrení na zníženie rizík, týkajúcich sa najmä swapov na úverové zlyhanie. Dokument je k dispozícii na webovej stránke http://ec.europa.eu/internal_market/docs/derivatives/report_en.pdf.

[4] Opatrenia na zaručenie efektívnych, bezpečných a zdravých trhov s derivátmi – Budúce politické opatrenia, KOM(2009) 563. Dokument je dostupný na webovej stránke http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2009:0563:FIN:EN:PDF.

[5] http://www.g20.org/Documents/pittsburgh_summit_leaders_statement_250909.pdf.

[6] List obsahujúci záväzok a zoznam subjektov, ktoré podpísali tento list, možno nájsť na webovej stránke GR MARKT http://ec.europa.eu/internal_market/financial-market/derivatives/index_en.htm#cds.

[7] Európska centrálna banka, Výbor európskych regulačných orgánov pre cenné papiere, Výbor európskych orgánov bankového dohľadu a Výbor európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov.

[8] Autorité des marchés financiers (Francúzsko), Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht (Nemecko) a Financial Services Authority (Spojené kráľovstvo).

[9] Výbor pre platobné systémy a systémy zúčtovania (Committee on Payment and Settlement Systems – CPSS) a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (International Organisation of Securities Commissions – IOSCO).

[10] Komisia pre obchodovanie s termínovanými kontraktmi na komodity (Commodity Futures Trading Commission – CFTC) a Komisia pre cenné papiere a burzu (Securities and Exchange Commision – SEC).

[11] http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/2009/derivatives_en.htm.

[12] http://circa.europa.eu/Public/irc/markt/markt_consultations/library?l=/financial_services/derivatives_ derivatives&vm=detailed&sb=Title.

[13] http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/docs/2009/derivatives/summaryderivcons_en.pdf.

[14] Záznamy a dokumenty z konferencie sú k dispozícii na webovej stránke GR MARKT http://ec.europa.eu/internal_market/financial-markets/derivatives/index_en.htm#conference.

[15] Odpovede, ktoré neobsahovali dôverné informácie, možno nájsť na webovej stránke:http://circa.europa.eu/Public/irc/markt/markt_consultations/library?l=/financial_services/infrastructures&vm=detailed&sb=Title.

[16] Správa o posúdení vplyvu je uverejnená na stránke http://ec.europa.eu/internal_market/financial-markets/index_en.htm.

[17] Ú. v. EÚ C , , s. .

[18] Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe, KOM(2009) 114.

[19] Zaisťovanie efektívnych, bezpečných a zdravých trhov s derivátmi, KOM(2009) 332.

[20] Opatrenia na zaistenie efektívnych, bezpečných a zdravých trhov s derivátmi: budúce politické opatrenia, KOM(2009) 563.

[21] Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

[22] Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

[23] Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1.

[24] Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32.

[25] Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10.

[26] Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

[27] Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45.

[28] http://ec.europa.eu/internal_market/financial-markets/docs/code/code_en.pdf.

[29] Ú. v. ES L 281, 23.1.1995, s. 31.

[30] Výbor pre platobné a zúčtovacie systémy (Committee on Payment and Settlement Systems, CPSS) centrálnych bánk skupiny desiatich krajín a technický výbor Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere.

[31] Európsky systém centrálnych bánk a Výbor európskych regulačných orgánov pre cenné papiere.

[32] Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38.

[33] Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1.

[34] Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1.

[35] Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.

[36] Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.

[37] Ú. v. ES L 191, 13.7.2001, s. 45.