EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62020CN0501
Case C-501/20: Request for a preliminary ruling from the Audiencia Provincial de Barcelona (Spain) lodged on 6 October 2020 — M P A v LC D N M T
Vec C-501/20: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Provincial de Barcelona (Španielsko) 6. októbra 2020 – M P A/LC D N M T
Vec C-501/20: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Provincial de Barcelona (Španielsko) 6. októbra 2020 – M P A/LC D N M T
Ú. v. EÚ C 423, 7.12.2020, p. 31–31
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
7.12.2020 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 423/31 |
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Provincial de Barcelona (Španielsko) 6. októbra 2020 – M P A/LC D N M T
(Vec C-501/20)
(2020/C 423/46)
Jazyk konania: španielčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Audiencia Provincial de Barcelona
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Odvolateľka: M P A
Odporca v odvolacom konaní: LC D N M T
Prejudiciálne otázky
1. |
Ako sa má vykladať pojem „obvyklý pobyt“ uvedený v článku 3 nariadenia č. 2201/2003 (1) a v článku 3 nariadenia č. 4/2009 v prípade osôb, ktoré sú štátnymi príslušníkmi niektorého členského štátu a zdržiavajú sa v treťom štáte z dôvodu úloh, ktorými sú poverené ako zmluvní zamestnanci EÚ, a ktoré majú v tomto treťom štáte priznané postavenie diplomatických zástupcov Európskej únie, ak ich pobyt v uvedenom štáte súvisí s plnením ich úloh, ktoré vykonávajú pre Úniu? |
2. |
V prípade, ak by na účely článku 3 nariadenia č. 2201/2003 a článku 3 nariadenia č. 4/2009 (2) určenie obvyklého pobytu manželov záviselo od ich štatútu zmluvných zamestnancov Európskej únie v treťom štáte, aký vplyv by mal obvyklý pobyt manželov na určenie obvyklého pobytu maloletých detí podľa článku 8 nariadenia č. 2201/2003? |
3. |
V prípade, ak sa konštatuje, že maloletí nemajú obvyklý pobyt v tomto treťom štáte, možno na účely určenia obvyklého pobytu podľa článku 8 nariadenia č. 2201/2003 vziať do úvahy väzbu založenú na štátnej príslušnosti matky, jej pobyt v Španielsku pred uzavretím manželstva, španielsku štátnu príslušnosť maloletých detí a ich narodenie v Španielsku? |
4. |
V prípade, ak sa určí, že obvyklý pobyt rodičov a maloletých sa nenachádza v členskom štáte, vzhľadom na to, že podľa nariadenia č. 2201/2003 neexistuje žiadny iný členský štát, ktorý by mal právomoc rozhodnúť o žalobných návrhoch, bráni okolnosť, že odporca je štátnym príslušníkom členského štátu, uplatneniu ustanovenia o zostatkovej právomoci, ktoré sa nachádza v článkoch 7 a 14 nariadenia č. 2201/2003? |
5. |
V prípade, ak sa určí, že obvyklý pobyt rodičov a maloletých sa nenachádza v členskom štáte, ako sa má na účely určenia výživného na deti vykladať forum necessitatis v zmysle článku 7 nariadenia č. 4/2009 a najmä ktoré podmienky musia byť splnené na to, aby sa konštatovalo, že konanie sa nemôže riadne začať alebo uskutočniť v treťom štáte, ktorý má so sporom úzku väzbu (v tomto prípade v Togu)? Je potrebné, aby účastník konania preukázal, že neúspešne podal alebo sa pokúsil podať návrh na začatie konania v uvedenom štáte, a predstavuje štátna príslušnosť niektorého z účastníkov konania dostatočnú väzbu s členským štátom? |
6. |
V prípade, akým je tento, v ktorom manželia majú silné väzby s členskými štátmi (štátna príslušnosť, predchádzajúci pobyt), ak na základe uplatnenia ustanovení uvedených nariadení nemá právomoc žiadny členský štát, je to v rozpore s článkom 47 Charty základných práv? |
(1) Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, 2003, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 243).
(2) Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 2009, s. 1).