Uznesenie Rady o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030)

(2021/C 66/01)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

PRIPOMÍNAJÚC

—

schválenie pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ („ET 2010“) Európskou radou na jej zasadnutí v Barcelone v marci 2002, začatie nového cyklu na základe záverov Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („vzdelávanie a odborná príprava 2020“ – „ET 2020“) a hodnotenie v spoločnej správe Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020), ktorými sa vytvoril a získal kontinuitu pevný rámec pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, založený na spoločných cieľoch a zameraný v prvom rade na podporu zlepšovania vnútroštátnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy tvorbou komplementárnych nástrojov na úrovni EÚ, vzájomným učením a výmenou osvedčených postupov pomocou otvorenej metódy koordinácie,

—	politické súvislosti tejto otázky uvedené v prílohe I

a BERÚC DO ÚVAHY,

—	že v Rímskej deklarácii z marca 2017 sa vedúci predstavitelia EÚ zaviazali, že sa budú usilovať o Úniu, „v ktorej dostanú mladí ľudia najlepšie vzdelanie a najlepšiu odbornú prípravu, v ktorej môžu študovať a nájsť pracovné príležitosti na celom kontinente“,

—

že vedúci predstavitelia EÚ na sociálnom samite v Göteborgu v roku 2017 spoločne vyhlásili Európsky pilier sociálnych práv, v ktorom sa ako jeho prvá zásada stanovuje, že každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie a odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, ako jeho štvrtá zásada právo na včasnú a cielenú pomoc na zlepšenie vyhliadok zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá zahŕňa pomoc pri odbornej príprave a rekvalifikácii, a ako jeho jedenásta zásada právo detí na cenovo dostupné a kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve a právo detí zo znevýhodneného prostredia na osobitné opatrenia na podporu rovnosti príležitostí,

—	že v záveroch Európskej rady zo 14. decembra 2017 sa vyzdvihuje kľúčový význam vzdelávania pri budovaní inkluzívnej a súdržnej spoločnosti a pre zachovanie európskej konkurencieschopnosti, čím sa vzdelávanie a odborná príprava prvýkrát stávajú jadrom európskej politickej agendy,

—	pokrok dosiahnutý v rámci pracovného programu ET 2010 a v rámci ET 2020 najmä v podporovaní vnútroštátnych reforiem, uznávajúc, že naďalej sú tu zásadné výzvy, ak má Európa naplniť ambície stanovené v uvedených vyhláseniach,

—

že Komisia spolu s členskými štátmi iniciovala opatrenia na dosiahnutie tejto vízie budúcnosti vzdelávania a odbornej prípravy vytvorením európskeho vzdelávacieho priestoru (1) počnúc rokom 2018, na čo Rada reagovala prijatím záverov Rady z 22. mája 2018 o formovaní vízie európskeho vzdelávacieho priestoru a uznesenia Rady z 8. novembra 2019 o ďalšom rozvoji európskeho vzdelávacieho priestoru v záujme podpory systémov vzdelávania a odbornej prípravy orientovaných na budúcnosť,

—	úsilie v rámci bolonského procesu, posilnené rímskym ministerským komuniké z novembra 2020, ako aj úsilie v rámci kodanského procesu, takisto nedávno posilnené osnabrückou deklaráciou z novembra 2020,

—	že v ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2021 sa zdôrazňuje význam zaručenia rovnakých príležitostí, inkluzívneho vzdelávania s osobitným zreteľom na znevýhodnené skupiny, ako aj význam investovania do rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností,

ZDÔRAZŇUJE, že:

—

vzdelávanie a odborná príprava zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní budúcnosti Európy v čase, keď je nevyhnutné, aby jej spoločnosť a hospodárstvo boli viac súdržné, inkluzívne, digitálne, udržateľné, ekologické a odolné a aby sa občanom zaručilo osobné naplnenie a dosiahnutie pohody, aby boli pripravení prispôsobovať sa premenlivému trhu práce a aktívne a zodpovedne si plnili občianske povinnosti,

—

pandémia COVID-19 vystavila sektor vzdelávania a odbornej prípravy bezprecedentnému tlaku a spôsobila rozsiahly prechod na dištančnú a zmiešanú výučbu a učenie sa. Tento prechod so sebou priniesol rôzne výzvy a príležitosti pre systémy a komunity v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a v členských štátoch odkryl vplyv digitálnej priepasti a nedostatky v pripojiteľnosti, ako aj nerovnosť medzi majetkovými skupinami a medzi mestským a vidieckym prostredím, no zároveň tiež upozornil na potenciál vzdelávania a odbornej prípravy pri posilňovaní odolnosti a udržateľného a inkluzívneho rastu,

—

európsky vzdelávací priestor umožní učiacim sa vzdelávať v rôznych etapách života a hľadať si zamestnanie v celej EÚ a členským štátom a zainteresovaným stranám spolupracovať na tom, aby sa vysokokvalitné, inovačné a inkluzívne vzdelávanie a odborná príprava, ktoré podporuje hospodársky rast a vysokokvalitné pracovné príležitosti, ako aj osobný, spoločenský a kultúrny rozvoj, stali vo všetkých členských štátoch a regiónoch v celej EÚ skutočnosťou,

—	okrem toho bude európsky vzdelávací priestor priestorom, kde budú môcť učiaci sa a pedagogickí pracovníci ľahko spolupracovať a komunikovať medzi odbormi, kultúrami a hranicami a kde sa budú kvalifikácie a výsledky študijných pobytov v zahraničí automaticky uznávať, (2)

UZNÁVA, že:

—

predchádzajúci strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) pomohol podporiť vzájomné učenie vo vzdelávaní a odbornej príprave prostredníctvom spoločných strategických cieľov, spoločných referenčných nástrojov a prístupov, faktov a údajov zo všetkých príslušných európskych agentúr a medzinárodných organizácií a výmeny osvedčených postupov a partnerského učenia medzi členskými štátmi EÚ a inými zainteresovanými stranami a podporil uskutočňovanie vnútroštátnych reforiem v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy,

—

aktualizovaný strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave – v rámci ktorého sa plne rešpektuje zásada subsidiarity a rozmanitosť vnútroštátnych systémov vzdelávania členských štátov a ktorý nadväzuje na výsledky predchádzajúcich rámcov – zlepší túto spoluprácu v oblastiach, ako je posilnená koordinácia, a to aj na politickej úrovni, väčšie synergie medzi rôznymi politikami, ktoré prispievajú k sociálnemu a hospodárskemu rastu a zelenej a digitálnej transformácii, a posilnená komunikácia a šírenie výsledkov, v duchu výraznejšie inovačnej a výhľadovej perspektívy podpory reforiem vo vzdelávaní a odbornej príprave,

—

kríza spôsobená pandémiou COVID-19 ukázala, že systémy vzdelávania a odbornej prípravy musia byť dostatočne flexibilné a odolné voči výpadkom vo svojich pravidelných cykloch, a dokázala, že štáty EÚ sú schopné nájsť riešenia, aby sa mohlo v procesoch výučby a vzdelávania pokračovať rôznymi spôsobmi a v rôznych kontextoch, a zaručiť, že všetci učiaci sa bez ohľadu na svoje sociálno-ekonomické zázemie alebo vzdelávacie potreby môžu pokračovať vo vzdelávaní. To isté platí pre rámec európskej spolupráce, ktorý by mal ostať dostatočne flexibilný, aby dokázal reagovať na súčasné aj budúce výzvy, a to aj v kontexte európskeho vzdelávacieho priestoru,

VÍTA a BERIE NA VEDOMIE

hlavné prvky a najmä víziu uvedenú v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 (3) z 30. septembra 2020 toho, ako môže európska spolupráca ďalej prispieť ku kvalite, inkluzívnosti a digitálnemu a ekologickému rozmeru systémov vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ. V tomto oznámení sa navrhuje rámec, ktorý má umožniť spoluprácu členských štátov a angažovanosť príslušných zainteresovaných strán, vrátane štruktúry podávania správ a analýz a obsahuje návrhy cieľových hodnôt vo vzdelávaní s cieľom povzbudiť a sledovať reformy vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025,

a VÍTA TIEŽ

—	hlavné prvky oznámenia Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť“ z júla 2020, (4)

—	hlavné prvky oznámenia Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027 – Prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku“ zo septembra 2020 (5),

ZHODLA SA na tom, že:

1.

Do roku 2030 bude vytvorenie a ďalší rozvoj európskeho vzdelávacieho priestoru zastrešujúcim politickým cieľom nového strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave, prestupujúcim všetky strategické priority a prioritné oblasti uvedené v tomto uznesení, keďže strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave bude hlavným nástrojom podpory a implementácie európskeho vzdelávacieho priestoru, ktorý prispeje k jeho úspešnému vytvoreniu a ambicióznemu ďalšiemu rozvoju (6) vďaka svojim iniciatívam a spoločnej vízii v duchu spoločnej tvorby.

2.

V rámci úsilia o vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 by mala byť hlavným cieľom európskej spolupráce vo vzdelávaní a odbornej príprave podpora ďalšieho rozvoja systémov vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch, ktoré majú zaručiť: a) všetkým občanom osobné, spoločenské a profesijné naplnenie, súčasne podporujúc demokratické hodnoty, rovnosť, sociálnu súdržnosť, aktívne občianstvo a medzikultúrny dialóg; b) udržateľnú hospodársku prosperitu, zelenú a digitálnu transformáciu a zamestnateľnosť.

3.

Európska spolupráca vo vzdelávaní a odbornej príprave v období do roku 2030 by mala prebiehať v kontexte strategického rámca, ktorý zastrešuje systémy vzdelávania a odbornej prípravy ako celok inkluzívnym a celostným spôsobom s perspektívou celoživotného vzdelávania. Je to potrebné vyzdvihnúť ako základnú zásadu, o ktorú sa opiera celý rámec a ktorej cieľom je obsiahnuť výučbu, odbornú prípravu a vzdelávanie vo všetkých kontextoch a na všetkých stupňoch – a to tak formálne a neformálne vzdelávanie, ako aj informálne učenie sa –, počnúc vzdelávaním a starostlivosťou v ranom detstve až po vzdelávanie dospelých vrátane odborného vzdelávania a prípravy (OVP) a vysokoškolského vzdelávania, a to aj v digitálnom prostredí. spolupráca vo vzdelávaní a odbornej príprave by mala prispieť aj k príslušným prioritám európskeho semestra.

4.

Úsilie vynaložené v tomto novom rámci by malo prispievať k zelenej a digitálnej transformácii v súlade s cieľmi stanovenými v oznámení Komisie „Európska zelená dohoda“ z decembra 2019, (7) ako aj s hlavnými prvkami oznámenia Komisie „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“ z februára 2020. (8)

5.

Tieto ciele treba tiež vnímať z globálneho hľadiska, keďže spolupráca vo vzdelávaní a odbornej príprave sa postupne stáva dôležitým nástrojom vykonávania vonkajších politík EÚ, založených na európskych hodnotách, dôvere a autonómii. EÚ sa vďaka tomu môže stať ešte príťažlivejšou destináciou a partnerom nielen v globálnej súťaži o talenty, ale aj pri presadzovaní strategických partnerstiev s medzinárodnými partnermi v záujme poskytovania inkluzívneho, kvalitného vzdelávania pre všetkých, vo všetkých kontextoch a na všetkých stupňoch vzdelávania. Spolupráca je tak základom pre dosiahnutie geopolitických priorít Únie, ako aj cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja do roku 2030, a to tak na celosvetovej úrovni, ako aj v členských štátoch EÚ. Presadenie väčšej koordinácie medzi EÚ a členskými štátmi posilní postavenie Európy ako kľúčového partnera vo vzdelávaní na celosvetovej úrovni a pomôže upevniť väzby medzi európskym vzdelávacím priestorom a zvyškom sveta.

6.

Účinné a efektívne investície do vzdelávania a odbornej prípravy sú predpokladom zvyšovania kvality a inkluzívnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy a zlepšovania vzdelávacích výsledkov, ako aj podpory udržateľného rastu, zlepšovania životných podmienok a budovania inkluzívnejšej spoločnosti. Intenzívnejšie úsilie v oblasti investícií môže, rešpektujúc zásadu subsidiarity, pomôcť pri obnove po súčasnej kríze a prispieť k zelenej a digitálnej transformácii v sektore vzdelávania a odbornej prípravy.

7.

Pravidelné monitorovanie pokroku v plnení stanovených cieľov prostredníctvom systematického zberu a analýzy medzinárodne porovnateľných údajov významnou mierou prispieva k fundovanej tvorbe politík. Strategické priority uvedené nižšie by preto mali v období rokov 2021 – 2030 sprevádzať ukazovatele a cieľové hodnoty na úrovni EÚ uvedené v prílohe II k tomuto uzneseniu. Nadviaže sa nimi na výsledky dosiahnuté v poslednom cykle európskej spolupráce vo vzdelávaní a odbornej príprave a pomôžu merať celový pokrok na európskej úrovni, ukázať, čo sa dosiahlo, ako aj stimulovať a podporiť rozvoj a reformy systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

8.

Strategický rámec bude mať v najbližšom desaťročí týchto päť strategických priorít:

–   Strategická priorita č. 1: Zlepšenie kvality, rovnosti, inklúzie a úspešnosti vo vzdelávaní a odbornej príprave pre všetkých

Ak majú všetci jednotlivci uspieť v dnešnom svete a zvládať budúce transformácie v spoločnosti, hospodárstve a na trhu práce, musia byť vybavení príslušnými vedomosťami, zručnosťami, kompetenciami a postojmi. Vzdelávanie a odborná príprava sú kľúčom osobného, občianskeho a profesijného rozvoja európskych občanov.

Súčasťou vízie kvality vo vzdelávaní a odbornej príprave na úrovni EÚ je nadobúdanie kľúčových kompetencií vrátane základných zručností ako nevyhnutného základu budúceho úspechu (9) vďaka podpore vysokokvalifikovaných a motivovaných učiteľov a školiteľov, ako aj iných pedagogických pracovníkov.

Výzvou, a to najmä so zreteľom na predpokladané dôsledky pandémie COVID-19, ostáva predčasné ukončenie školskej dochádzky, ktoré vystavuje mladých ľudí a dospelých obmedzeným sociálno-ekonomickým príležitostiam, hoci sa jeho rozsah v poslednom desaťročí znížil. Je nevyhnutné snažiť sa o ďalšie znižovanie podielu predčasného ukončenia školskej dochádzky a pokúsiť sa dosiahnuť, aby viac mladých ľudí získalo kvalifikáciu vo vyššom sekundárnom vzdelávaní.

Vnútroštátnym systémom vzdelávania a odbornej prípravy sa podarilo zlepšiť výsledky v týchto oblastiach, ale naďalej je potrebné určiť, aké politické opatrenia dokážu zlepšiť úspešnosť vzdelávania pre všetkých učiacich sa.

Zaručením kvalitného a inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých môžu členské štáty ďalej obmedziť prejavy sociálnej, hospodárskej a kultúrnej nerovnosti. V celej Európe je však podiel učiacich sa zo znevýhodneného prostredia vrátane vidieckych a vzdialených oblastí medzi učiacimi sa so slabými výsledkami nepomerne vysoký a pandémia COVID-19 ešte viac upozornila na význam rovnosti a inklúzie vo vzdelávaní a odbornej príprave.

V záujme zaručenia skutočne inkluzívneho vzdelávania a rovnakých príležitostí pre všetkých učiacich sa na všetkých stupňoch a vo všetkých typoch vzdelávania a odbornej prípravy by sa akademický úspech a výsledky mali stať nezávislé od sociálneho, hospodárskeho a kultúrneho postavenia alebo od iných osobných okolností.

Mimoriadne dôležitú úlohu zohráva kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, ktorá by sa mala ďalej posilňovať ako základ budúceho úspechu vo vzdelávaní.

Treba podporovať aj všetky iné opatrenia na dosiahnutie širšej inklúzie, ako je podpora prístupu osôb so zdravotným postihnutím k inkluzívnemu kvalitnému vzdelávaniu, (10) podpora osôb so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, učiacich sa s migrantským pôvodom a iných zraniteľných skupín v prístupe k inkluzívnemu, kvalitnému vzdelávaniu, podpora návratu k vzdelávaniu v perspektíve celoživotného vzdelávania a poskytovanie príležitostí vstúpiť na trh práce rôznymi dráhami vzdelávania a odbornej prípravy.

Inkluzívne vzdelávanie a odborná príprava znamenajú tiež rozvíjanie rodovej citlivosti vo vzdelávacích procesoch a v inštitúciách vzdelávania a odbornej prípravy a spochybňovanie a odstraňovanie rodových stereotypov, najmä tých, ktoré obmedzujú chlapcov a dievčatá pri výbere študijného odboru. Tradičné mužské alebo ženské povolania by sa mali viac propagovať u osôb menej zastúpeného pohlavia. Je tiež potrebné ďalšie úsilie o vhodnú rodovú vyváženosť na vedúcich pozíciách inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy.

Dôležitú úlohu pri prispôsobovaní vzdelávacích prostredí, učebného materiálu a výučby rôznym učiacim sa zohrávajú digitálne technológie. Tie môžu prispieť k skutočnej inklúzii za predpokladu, že sa súčasne vyriešia otázky digitálnej priepasti, a to z hľadiska infraštruktúry, ako aj z hľadiska digitálnych zručností.

–   Strategická priorita č. 2: Celoživotné vzdelávanie a mobilita ako realita pre všetkých

Spoločenské, technologické, digitálne, environmentálne a hospodárske výzvy čoraz viac ovplyvňujú náš život a prácu vrátane rozdelenia pracovných miest a dopytu po zručnostiach a kompetenciách. Vzhľadom na vysoký počet predpokladaných kariérnych zmien priemerného európskeho občana spolu s vyšším vekom odchodu do dôchodku sú celoživotné vzdelávanie a celoživotné profesijné poradenstvo vrátane osvetovej činnosti podmienkami spravodlivej transformácie, keďže úroveň vzdelania a zručností vrátane digitálnych zručností ostávajú základným faktorom na trhu práce.

Celoživotné vzdelávanie prestupuje celkovú víziu a ciele vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ a celostným spôsobom sa vzťahuje na všetky stupne a typy vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa.

Je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok v poskytovaní kvalitného celoživotného vzdelávania všetkým učiacim sa okrem iného zaručením priepustnosti a flexibility medzi rôznymi vzdelávacími dráhami v rôznych formách a na rôznych stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj potvrdzovaním neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

Systémy vzdelávania a odbornej prípravy by mali byť flexibilnejšie, odolnejšie, nadčasovejšie a príťažlivejšie, mali by byť dostupné pestrejšej palete učiacich sa a ponúkať uznávanie a potvrdzovanie predchádzajúceho vzdelávania, príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu, a to aj na vyšších kvalifikačných stupňoch a počas celého pracovného života (11) s podporou iniciatív, ako sú Európske univerzity a centrá excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy, spustených v rámci programu Erasmus+.

V súčasnosti sme svedkami toho, že na trhu práce narastá potreba odlišnej kombinácie zručností a kvalifikácií a štrukturálne sa mení profil OVP. Oba trendy si vyžadujú modernizované, účinné, inkluzívne a excelentné OVP, ktoré dokáže prispieť k zvládaniu výziev na trhu práce a spoločenských výziev. Je nevyhnutné pokračovať v ďalšom rozvoji OVP ako príťažlivej a vysokokvalitnej dráhy pre zamestnanie a život.

Priemerná účasť dospelých na vzdelávaní v EÚ ostáva nízka, čo ohrozuje skutočne udržateľný a spravodlivý hospodársky rast v Únii. Inovácie vo vzdelávacích dráhach, nové vzdelávacie prístupy vrátane individuálnych prístupov a vo vzdelávacích prostrediach vo všetkých inštitúciách vzdelávania a odbornej prípravy vrátane vysokých škôl, ako aj na pracovisku a v komunitnom prostredí sú predpokladom lepšieho uspokojovania potrieb širšej škály učiacich sa, keďže čoraz väčší počet dospelých sa bude musieť rekvalifikovať a zvýšiť úroveň svojich zručností.

Mali by sa tiež posilniť opatrenia, ktoré umožnia dospelým nadobúdať základné zručnosti a budú ich v tom motivovať, aby sa mohli zaručiť rovnaké príležitosti a širšia spoločenská účasť, čím sa umožní celostný prístup k vzdelávaniu dospelých.

Ako základný prvok celoživotného vzdelávania a dôležitý prostriedok podpory osobného rozvoja, zamestnateľnosti a adaptability by sa mala naďalej rozširovať mobilita učiacich sa, učiteľov, ich školiteľov a pracovníkov ako kľúčová súčasť spolupráce v EÚ a nástroj na zvyšovanie kvality a inklúzie vo vzdelávaní a odbornej príprave a na podporu viacjazyčnosti v EÚ. Je dôležité usilovať sa o vyváženosť tokov mobility, aby sa stimulovala optimálna cirkulácia mozgov, a monitorovať ju okrem iného sledovaním uplatnenia absolventov.

Je potrebné ďalšie úsilie, aby sa odstránili existujúce prekážky a zábrany vo všetkých typoch vzdelávacej a výučbovej mobility vrátane problémov súvisiacich s prístupom, poradenstvom, študentskými službami a uznávaním, a to aj pokiaľ ide o vplyv akýchkoľvek súčasných alebo budúcich cestovných obmedzení.

V záujme posilnenia spolupráce medzi inštitúciami vzdelávania a podpory mobility sú tiež potrebné ďalšie opatrenia v oblastiach ako automatické uznávanie kvalifikácií a študijných pobytov v zahraničí a zabezpečovanie kvality. Je potrebné ďalšie úsilie, aby sa využili európske iniciatívy na uľahčenie mobility vrátane iniciatív financovaných v rámci programu Erasmus+.

–   Strategická priorita č. 3: Zvyšovanie kompetencií a motivácie pedagogických zamestnancov

Učitelia, školitelia, vzdelávací a pedagogickí pracovníci a vedúci pracovníci v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých stupňoch tvoria jadro vzdelávania a odbornej prípravy. Ak sa má podporiť inovácia, inklúzia, kvalita a výsledky vo vzdelávaní a odbornej príprave, pedagógovia musia byť vysokokompetentní a motivovaní, čo si vyžaduje rad vzdelávacích príležitostí a podporu počas celej ich kariéry.

Viac ako kedykoľvek predtým je potrebné venovať pozornosť dobrým pracovným podmienkam učiteľov, školiteľov a pedagogických pracovníkov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sú dôležitým faktorom aj z hľadiska kvality vzdelávania a odbornej prípravy, keďže majú vplyv nielen na spokojnosť učiteľov, ale aj na kvalitu výučby.

Je tiež potrebné zvýšiť príťažlivosť a hodnotu učiteľského povolania, čo je čím ďalej tým dôležitejšie, keďže krajiny EÚ čelia nedostatku učiteľov a ich starnutiu. (12)

Kľúčová vedúca úloha vzdelávania a odbornej prípravy by sa mala zohľadniť aj pri vytváraní priaznivého prostredia a podmienok pre rozvíjanie kompetencií a zvyšovanie motivácie učiteľov, školiteľov a pedagogických pracovníkov, vďaka čomu budú inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy fungovať ako učiace sa organizácie. Iniciatívy, ako sú Európske pedagogické akadémie, ktoré sa spustia na základe programu Erasmus+, uľahčia vytváranie sietí, vzájomnú spoločné využívanie vedomostí a mobilitu medzi inštitúciami, ktoré poskytnú učiteľom a školiteľom príležitosť vzdelávať sa vo všetkých etapách ich kariéry, ako aj spoločné využívanie najlepších postupov a inovačných pedagogických postupov, ktorá umožní vzájomné učenie v európskom rozsahu.

–   Strategická priorita č. 4: Posilnenie európskeho vysokoškolského vzdelávania

Sektor vysokoškolského vzdelávania a samotné vysoké školy preukázali svoju odolnosť a schopnosť čeliť nepredvídaným zmenám, akou je aj pandémia COVID-19. Táto kríza vyhrotila pretrvávajúce výzvy, no zároveň vytvorila príležitosti pre ďalší rozvoj v rámci plánovaného programu transformácie vysokoškolského vzdelávania.

V najbližšom desaťročí sa vysoké školy budú nabádať na to, aby hľadali nové formy hlbšej spolupráce, a to tvorbou nadnárodných aliancií, zhromažďovaním vedomostí a zdrojov a rozširovaním príležitostí mobility a účasti študentov a pracovníkov, ako aj podpory výskumu a inovácie okrem iného plným uplatnením iniciatívy Európske univerzity.

Úspešné kroky sa už podnikli pri tvorbe európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EHEA) v rámci bolonského procesu. V budúcnosti bude dôležité pokračovať v bolonskom procese a zároveň tvoriť ďalšie a silnejšie synergie s európskym výskumným priestorom (ERA) a zároveň sa vyhnúť paralelným alebo dvojitým štruktúram a nástrojom.

-   Strategická priorita č. 5: Podpora zelenej a digitálnej transformácie vo vzdelávaní a odbornej príprave a prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy

Zelená a digitálna transformácia sú jadrom agendy Únie na najbližšie desaťročie. Prechod na environmentálne udržateľné, obehové a klimaticky neutrálne hospodárstvo, ako aj výraznejšie digitálny svet budú mať významný sociálny a hospodársky dosah, ako aj vplyv na zamestnanosť. Ak sa nedosiahne, že všetci občania nadobudnú vedomosti, kompetencie, zručnosti a postoje nevyhnutné na zvládnutie týchto zmien, bude sociálne spravodlivá transformácia EÚ nemožná.

Je potrebné umožniť zásadnú zmenu v správaní a zručnostiach jednotlivcov, pričom treba začať od systémov vzdelávania a odbornej prípravy ako jej katalyzátorov. Inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy musia do svojho organizačného rozvoja zahrnúť ekologický a digitálny rozmer. Vyžaduje si to, aby sa investovalo najmä do ekosystémov digitálneho vzdelávania, a to nielen preto, aby sa zohľadnil aspekt environmentálnej udržateľnosti a základných a pokročilých digitálnych zručností na všetkých stupňoch a vo všetkých typoch vzdelávania a odbornej prípravy, ale tiež aby sa zaručilo, že infraštruktúry vzdelávania a odbornej prípravy budú dostatočne pripravené, aby tieto zmeny zvládli a vedeli v ich duchu vzdelávať. Prechod inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy na celoškolský prístup a vytvorenie inkluzívneho, zdravého a udržateľného vzdelávacieho prostredia majú zásadný význam pre dosiahnutie zmien potrebných v záujme zelenej a digitálnej transformácie. Okrem toho musia tiež podniky, vnútroštátne, regionálne a miestne orgány a príslušné zainteresované strany zodpovedajúcim spôsobom vypracovať stratégie a zaviesť spoločnú zodpovednosť. V tejto súvislosti je dôležité modernizovať študijné odbory v oblasti prírodných vied, technológie, inžinierstva, humanitných vied a matematiky (STEAM).

ĎALEJ SA ZHODLA na tom, že

1.

Pri úsilí podnikanom v tomto strategickom rámci so zreteľom na opísané strategické priority a v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a podpory jeho ďalšieho rozvoja by sa mali v období do roku 2030 dodržiavať tieto zásady: a) Európska spolupráca vo vzdelávaní a odbornej príprave by mala umožniť EÚ a širšej komunite v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy realizovať najmä iniciatívy na podporu vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025, ale tiež akčný plán digitálneho vzdelávania, ako aj európsky program v oblasti zručností. Vyžaduje si to, aby sa na základe posilnených usmernení Rady a v súlade s otvorenou metódou koordinácie podporili flexibilné metódy spolupráce a posilnili synergie s inými iniciatívami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. b) Európska spolupráca vo vzdelávaní a odbornej príprave by mala prebiehať inkluzívnym a celostným spôsobom s perspektívou celoživotného vzdelávania, pričom by mala udržiavať a ďalej rozvíjať overené a vyskúšané dostupné dojednania, nástroje, prostriedky a politickú podporu pre vzájomné učenie sa, najmä z ET 2020 a v rámci otvorenej metódy koordinácie, a rozvíjať synergie medzi sektorom vzdelávania a odbornej prípravy a inými oblasťami politiky, ak je to vhodné. Plne rešpektujúc právomoci členských štátov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a dobrovoľnosť európskej spolupráce vo vzdelávaní a odbornej príprave, strategický rámec by sa mal opierať o: i) päť strategických priorít európskej spolupráce opísaných vyššie; ii) spoločné referenčné nástroje a prístupy; iii) partnerské učenie, partnerské poradenstvo a výmenu osvedčených postupov s osobitným zreteľom na šírenie a jasnú viditeľnosť výsledkov, ako aj vplyv na vnútroštátnej úrovni; iv) pravidelné monitorovanie a podávanie správ okrem iného prostredníctvom Monitora vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý každoročne sleduje dosahovanie cieľových hodnôt na úrovni EÚ, a to aj v spojení s európskym semestrom, s využitím odborných znalostí stálej skupiny pre ukazovatele a referenčné hodnoty a bez toho, aby sa členské štáty dodatočne administratívne zaťažili; v) porovnateľné fakty a údaje zo všetkých relevantných európskych agentúr, európskych sietí a medzinárodných organizácií, ako napr. OECD, UNESCO a IEA; vi) odborné znalosti stálej skupiny pre ukazovatele a referenčné hodnoty, ktorá by mala byť prvým fórom pre diskusiu o spoločných cieľových hodnotách a ukazovateľoch na úrovni EÚ a budúcich oblastiach zamerania, ako aj spoluprácu s inými relevantnými sektormi (zamestnanosť, sociálny sektor a výskumný sektor), aby sa zabezpečili vhodné a účelné ukazovatele; vii) plné využitie príležitostí dostupných v rámci programov, fondov a nástrojov EÚ najmä v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy vrátane celoživotného vzdelávania. c) Európska spolupráca vo vzdelávaní a odbornej príprave by mala byť relevantná, konkrétna a účinná. Malo by sa vynaložiť ďalšie úsilie o to, aby sa jasné a viditeľné výsledky vopred naplánovali a následne prezentovali, skúmali a šírili pravidelne a štruktúrovaným spôsobom prostredníctvom európskych a vnútroštátnych fór, čím sa vytvorí základ pre nepretržité hodnotenie a rozvoj. d) Na podporu úsilia členských štátov, ktoré má uľahčiť plánovanú transformáciu vysokoškolského vzdelávania v Európe, a na podporu spolupráce vysokých škôl by sa mali zaručiť úzke a štruktúrované synergie s EHEA a bolonským procesom, a to najmä pokiaľ ide o nástroje na zabezpečovanie kvality, uznávania, mobility a transparentnosti, čím sa zabráni paralelným alebo dvojitým štruktúram a nástrojom, ktoré už fungujú v rámci EHEA. e) Dôležitým aspektom európskej spolupráce v rámci otvorenej metódy koordinácie v oblasti OVP je kodanský proces, ktorý prispeje k dosiahnutiu strategických priorít stanovených v tomto rámci. f) Mala by sa posilniť medzisektorová spolupráca medzi relevantnými iniciatívami EÚ vo vzdelávaní a odbornej príprave a iniciatívami v súvisiacich oblastiach politiky a sektoroch, najmä v oblasti zamestnanosti, sociálnej politiky, výskumu, inovácie, mládeže a kultúry. Osobitná pozornosť by sa mala venovať podpore lepšieho dialógu medzi výborom pre vzdelávanie a výborom pre zamestnanosť, aby sa zabezpečila včasná výmena informácií. (13) Pokiaľ ide o vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, najmä jeho prvej, štvrtej a jedenástej zásady, osobitná pozornosť by sa mala venovať jeho monitorovaniu prostredníctvom „sociálneho prehľadu“, ktorým sa budú sledovať trendy a pokrok v členských štátoch a využije sa aj v rámci európskeho semestra. g) So zvláštnym zreteľom na „vedomostný štvorec“ (vzdelávanie, výskum, inovácie a služba spoločnosti) by sa mala venovať osobitná pozornosť synergiám politík a financovania medzi vzdelávaním a odbornou prípravou, výskumom a inováciou, a to najmä v kontexte európskeho výskumného priestoru a európskeho vzdelávacieho priestoru, pričom by sa mal zaručiť súlad s EHEA. (14) h) Európska spolupráca, najmä pokiaľ ide o vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru, si vyžaduje transparentný a konzistentný dialóg a vytváranie sietí v duchu spolutvorby nielen medzi členskými štátmi a Komisiou, ale aj so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami. i) Mal by sa posilniť politický dialóg s tretími krajinami a spolupráca s medzinárodnými organizáciami, ako sú Rada Európy, OECD a UNESCO, čím sa získajú nielen fakty a údaje, ale aj inšpirácia a zdroj nových nápadov a rôznych pracovných metód na porovnanie a zlepšenie. j) Finančné zdroje z programu Erasmus+, európskych štrukturálnych fondov, REACT-EU, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a z iných únijných programov a mechanizmov financovania by sa mali využiť na zlepšenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy v súlade s celkovým cieľom, ktorým je vytvorenie európskeho vzdelávacie priestoru, a s prioritami členských štátov, a to v kontexte strategických priorít nového rámca. k) Vytváranie európskeho vzdelávacieho priestoru si vzhľadom na zásadnú úlohu vzdelávania a odbornej prípravy pri obnove a budovaní sociálnej a hospodárskej odolnosti vyžaduje väčšie zameranie na investície do vzdelávania. Komisia spolu s členskými štátmi zintenzívni úsilie v otázke investícií, a to v relevantných prípadoch aj podporením diskusie na vhodných politických fórach na vysokej úrovni, ako sú spoločné výmeny názorov medzi ministrami financií EÚ a ministrami školstva EÚ, ako aj s inými inštitúciami, ako je Európska investičná banka a Európsky parlament. (15)

2.

Úspešné využívanie otvorenej metódy koordinácie v strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave závisí od politickej angažovanosti členských štátov, posilnených usmernení Rady a účinných pracovných metód na európskej úrovni, ktorých základom by mali byť: a) Pracovné cykly – Obdobie do roku 2030 sa rozdelí na dva cykly, pričom prvý cyklus potrvá 5 rokov od roku 2021 do roku 2025 v súlade s harmonogramom, ktorý navrhla Komisia vo svojom oznámení o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru, a druhý cyklus do roku 2030. Prvý cyklus by mal umožniť vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025. b) Prioritné oblasti – Pre každý cyklus Rada na základe strategických priorít dohodne niekoľko prioritných oblastí európskej spolupráce, pričom sa zohľadní, že celkovým cieľom je vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru a jeho ďalší rozvoj. Európske prioritné oblasti by mali všetkým členským štátom umožniť spoluprácu v širších otázkach, no zároveň umožnia špecifickejšiu a užšiu spoluprácu medzi zainteresovanými členskými štátmi pri riešení vzniknutých výziev a špecifických politických potrieb. oblasti pre prvý cyklus nového rámca sú uvedené v prílohe III. c) Vzájomné učenie – Európska spolupráca v uvedených prioritných oblastiach by mala prebiehať napríklad prostredníctvom činností partnerského učenia a partnerského poradenstva, konferencií a seminárov, workshopov, fór alebo expertných skupín na vysokej úrovni, panelov, štúdií, analýz a webovej spolupráce s prípadným zapojením príslušných zainteresovaných strán. Všetky tieto iniciatívy by sa mali pripraviť na základe jasného mandátu, harmonogramov a plánovaných výsledkov, ktoré navrhne Komisia v spolupráci s členskými štátmi. d) Spoločné referenčné nástroje a prístupy – Vzájomné učenie môže podnietiť tvorbu referenčných nástrojov a prístupov, ktoré vychádzajú zo spoločnej analýzy a podporujú rozvoj politiky na rôznych úrovniach riadenia (únijnej, vnútroštátnej, regionálnej, miestnej, sektorovej atď.), alebo k takejto tvorbe viesť. e) Mechanizmus riadenia – Strategický rámec by mal v prvom cykle zachovať všetky overené a vyskúšané modality ET 2020 pre vzájomné učenie sa, ako pracovné skupiny, útvary generálnych riaditeľov a nástroje partnerského učenia, ako aj účasť iných relevantných subjektov riadenia. Členské štáty a Komisia prispôsobia tieto modality novým strategickým prioritám a budú spolupracovať na zavedení riešení v oblasti riadenia, aby sa v prípade potreby uľahčil efektívny presun informácií z technickej úrovne na politickú a aby sa mohlo úsilie v strategickom rámci koordinovať bez toho, aby sa vytvárali zbytočné štruktúry alebo dodatočne zaťažovali členské štáty. f) Šírenie výsledkov – V záujme zlepšenia viditeľnosti a vplyvu na vnútroštátnej a európskej úrovni sa zaručí rozsiahle šírenie výsledkov spolupráce všetkým zainteresovaným stranám, prípadne sa tieto výsledky prerokujú na politickej úrovni. g) Monitorovanie procesu – Členské štáty a Komisia podporia dosahovanie výsledkov prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie, ako aj prevzatie zodpovednosti za tento proces na vnútroštátnej a európskej úrovni tým, že v úzkej vzájomnej spolupráci zbilancujú úsilie vynaložené na technickej úrovni, pričom zhodnotia proces a jeho výsledky. Každoročné monitorovanie sa uskutoční prostredníctvom Monitora vzdelávania a odbornej prípravy Komisie, ktorý sleduje pokrok pri dosahovaní všetkých dohodnutých cieľových hodnôt na úrovni EÚ a ukazovatele vrátane podukazovateľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a tiež prispieva k procesu európskeho semestra. h) Podávanie správ o pokroku – Na konci prvého cyklu bude do roku 2025 potrebné prehodnotiť súbor prioritných oblastí, aby sa na ďalší cyklus prispôsobili alebo stanovili nové na základe aktuálnych výziev a pokroku dosiahnutého okrem iného pri tvorbe riešení v oblasti riadenia zodpovedajúcich politickej ambícii európskeho vzdelávacieho priestoru. V roku 2022 Komisia uverejní správu o pokroku v otázke európskeho vzdelávaciemu priestoru, v ktorej zbilancuje a vyhodnotí výsledky dosiahnuté pri jeho tvorbe prostredníctvom strategického rámca spolupráce a v prípade potreby navrhne ďalšie kroky, a v roku 2023 tiež usporiada podujatie na ich preskúmanie v polovici trvania. Správa o pokroku, ako aj preskúmanie v polovici trvania sa tiež zohľadnia v dohode Rady o možných nových prioritných oblastiach po roku 2025.

3.

V roku 2025 Komisia uverejní úplnú správu o európskom vzdelávacom priestore. Na základe tohto hodnotenia Rada preskúma strategický rámec – vrátane cieľových hodnôt na úrovni EÚ, riadiacej štruktúry a pracovných metód – a v prípade potreby ho upraví pre druhý cyklus, aby sa prispôsobil realite a potrebám európskeho vzdelávacieho priestoru alebo inému významnému vývoju v Európskej únii.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY PODĽA VNÚTROŠTÁTNYCH PODMIENOK:

1.

S podporou Komisie a pomocou otvorenej metódy koordinácie, ako sa uvádza v tomto uznesení, spolupracovali na posilnení európskej spolupráce vo vzdelávaní a odbornej príprave v období do roku 2030 na základe uvedených piatich strategických priorít, zásad a pracovných metód a na základe prioritných oblastí dohodnutých pre každý cyklus (prioritné oblasti pre prvý cyklus 2021 – 2025 sú uvedené v prílohe III).

2.

Na základe vnútroštátnych priorít a s náležitým zreteľom na vnútroštátne právomoci v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy zvážili prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni zameraných na dosiahnutie pokroku v rámci strategických priorít uvedených v strategickom rámci a prispievajúcich k spoločnému vytvoreniu európskeho vzdelávacieho priestoru a dosiahnutiu cieľových hodnôt na úrovni EÚ uvedených v prílohe II. Pri tvorbe vnútroštátnych politík v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy čerpali inšpiráciu zo vzájomného učenia na európskej úrovni.

3.

V prípade potreby zvážili, ako a do akej miery môžu prispieť ku kolektívnemu dosiahnutiu cieľových hodnôt na úrovni EÚ prostredníctvom vnútroštátnych opatrení a činností, a v rámci toho stanovili vnútroštátne cieľové hodnoty v súlade so špecifikami svojich systémov vzdelávania a odbornej prípravy a s prihliadnutím na vnútroštátne podmienky vrátane vplyvu krízy COVID-19 na hospodárstvo a spoločnosť a na samotný sektor vzdelávania a odbornej prípravy.

4.

Podporovali uvedenú riadiacu štruktúru a zvolené pracovné metódy a prevzali zodpovednosť za tento proces.

5.

Účinne využívali politiky a nástroje financovania EÚ na podporu vnútroštátnych opatrení a činností v záujme pokroku v rámci strategických priorít a pri dosahovaní súvisiacich cieľových hodnôt na únijnej a vnútroštátnej úrovni, a to najmä v kontexte obnovy a zelenej a digitálnej transformácie.

VYZÝVA KOMISIU, ABY V SÚLADE SO ZMLUVAMI A PLNE REŠPEKTUJÚC ZÁSADU SUBSIDIARITY:

1.

V období do roku 2030 podporovala členské štáty a spolupracovala s nimi v tomto rámci na základe uvedených piatich strategických priorít, zásad a pracovných metód a cieľových hodnôt na úrovni EÚ, ako aj dohodnutých prioritných oblastí uvedených v prílohách II, resp. III.

2.

V spolupráci s členskými štátmi do konca roka 2021 dohodla vhodnú štruktúru riadenia v záujme koordinácie úsilia a riadenia vývoja strategického rámca v rámci celkového cieľa, ktorým je vytvorenie a ďalší rozvoj európskeho vzdelávacieho priestoru, a zároveň zvážila, ktoré otázky bude potrebné prediskutovať na vyššej politickej úrovni, a to bez toho, aby sa dodatočne zaťažili členské štáty, no aby sa zároveň zaručila ich zodpovednosť za tento proces.

3.

V spolupráci s členskými štátmi poskytovala osobitnú podporu miestnym, regionálnym a celoštátnym orgánom s cieľom uľahčiť vzájomné učenie, analýzu a výmenu osvedčených postupov, pokiaľ ide o investovanie do vzdelávacej infraštruktúry.

4.

Najmä prostredníctvom podávania správ o pokroku posúdila, do akého stupňa sa splnili strategické priority tohto rámca, pokiaľ ide o vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru, ale tiež v oblasti európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na vnútroštátnej úrovni.

5.

Na základe a s pomocou odborného stanoviska stálej skupiny pre ukazovatele a referenčné hodnoty vypracovala návrhy možných ukazovateľov alebo cieľových hodnôt na úrovni EÚ v oblastiach inklúzie a rovnosti, učiteľského povolania, ako aj udržateľnosti vrátane ekologizácie systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

6.

V spolupráci s členskými štátmi posúdila, ako by sa dal zlepšiť zber údajov a analýza existujúcich cieľových hodnôt a ukazovateľov na úrovni EÚ, s cieľom podporiť fundovanú tvorbu politík, a to aj pomocou odborných znalostí stálej skupiny pre ukazovatele a referenčné hodnoty, a podala o týchto diskusiách správu Rade.

7.

Spolu s členskými štátmi po roku 2025 preskúmala cieľové hodnoty a ukazovatele EÚ, pri ktorých sa stanovené lehoty nezhodujú s desaťročným obdobím tohto rámca, a Rade podala správu o možných nových hodnotách pre tieto cieľové hodnoty a ukazovatele.

8.

Predložila a pravidelne aktualizovala systematický prehľad a plán prebiehajúcich a plánovaných politík, nástrojov spolupráce, nástrojov financovania, iniciatív a cielených výziev na podávanie návrhov na úrovni Únie, ktoré prispievajú k vytvoreniu európskeho vzdelávacieho priestoru a rozvoju európskej spolupráce vo vzdelávaní a odbornej príprave.

9.

Predložila akčný plán vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv, najmä jeho prvej, štvrtej a jedenástej zásady.

10.

Vytvorila platformu európskeho vzdelávacieho priestoru ako interaktívny verejný portál, ktorý uľahčí prístup členských štátov a zainteresovaných strán k informáciám, činnostiam, službám, nástrojom a výsledkom a tiež podporí spoluprácu a výmenu.

---

(1)  COM(2017) 673 final.

(2)  V súlade s odporúčaním Rady z 26. novembra 2018 týkajúcim sa podpory automatického vzájomného uznávania kvalifikácií získaných v rámci vysokoškolského vzdelávania, vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a výsledkov študijných pobytov v zahraničí (Ú. v. EÚ C 444, 10.12.2018, s. 1).

(3)  COM(2020) 625 final.

(4)  COM(2020) 274 final.

(5)  COM(2020) 624 final.

(6)  Podľa uznesenia Rady z 8.novembra 2019 o ďalšom rozvoji európskeho vzdelávacieho priestoru v záujme podpory systémov vzdelávania a odbornej prípravy orientovaných na budúcnosť (Ú. v. EÚ C 389, 18.11.2019, s. 1).

(7)  COM(2019) 640 final.

(8)  COM(2020) 67 final.

(9)  Ako sa uvádza v odporúčaní Rady z 22. mája 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1).

(10)  V súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z 13. decembra 2006.

(11)  V súlade s cieľmi uvedenými v odporúčaní Rady z 24. novembra 2020 týkajúcom sa odborného vzdelávania a prípravy (OVP) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (Ú. v. EÚ C 417, 2.12.2020, s. 1) a v osnabrückej deklarácii z 30. novembra 2020.

(12)  Ako sa zdôrazňuje v záveroch Rady z 9. júna 2020 o európskych učiteľoch a školiteľoch pre budúcnosť (Ú. v. EÚ C 193, 9.6.2020, s. 11).

(13)  V súlade s prijatým uznesením Rady z 27. februára 2020 o vzdelávaní a odbornej príprave v rámci európskeho semestra: zabezpečenie informovaných diskusií o reformách a investíciách (Ú. v. EÚ C 64, 27.2.2020, s. 1).

(14)  Toto úsilie by sa mohlo podporiť na technickej úrovni.

(15)  Na technickej úrovni bude tento proces podporovať skupina odborníkov pre kvalitné investície do vzdelávania a odbornej prípravy, ktorá pomôže udržať zameranie na vnútroštátne a regionálne investície.