1.

Má sa článok 1 ods. 2 nariadenia Brusel I (1) vykladať v tom zmysle, že spory, v ktorých ide o vymáhanie pokuty (astreinte), ktorá bola stanovená v spore týkajúcom sa rodičovskej starostlivosti a práva styku s dieťaťom na účely zabezpečenia hlavnej povinnosti, nespadajú do pôsobnosti nariadenia?

2.

Ak vyššie uvedené spory spadajú do pôsobnosti nariadenia Brusel I, má sa článok 49 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že pokuta stanovená za každý deň, ktorá je v členskom štáte pôvodu vykonateľná priamo v stanovenej výške, ktorej konečná výška sa však môže meniť na základe návrhu alebo tvrdení povinného, je v členskom štáte vykonateľná až vtedy, keď sa v členskom štáte pôvodu osobitne určí jej konečná výška?

3.

Ak vyššie uvedené spory nespadajú do pôsobnosti nariadenia Brusel I, má sa článok 47 ods. 1 nariadenia Brusel IIa (2) vykladať v tom zmysle, že presadzovacie a zabezpečovacie opatrenia, ktoré sa týkajú rodičovskej starostlivosti a práva styku s dieťaťom, patria k vykonaniu v zmysle tohto ustanovenia, ktoré sa riadi právnym poriadkom členského štátu výkonu, alebo ich možno považovať za súčasť rozhodnutia o rodičovskej starostlivosti a o práve styku s dieťaťom, ktoré je podľa nariadenia Brusel IIa vykonateľné v inom členskom štáte?

4.

Keď sa navrhuje vymáhanie pokuty v inom členskom štáte, musí sa žiadať, aby sa v členskom štáte, v ktorom bolo rozhodnutie prijaté, osobitne stanovila konečná výška vymáhateľnej pokuty, a to aj vtedy, keď sa na vymáhanie nevzťahuje nariadenie Brusel I?

5.

Ak je pokuta (astreinte) stanovená na účely zabezpečenia vykonateľnosti rodičovského práva styku s dieťaťom vykonateľná v inom členskom štáte, bez toho, aby v členskom štáte pôvodu bola osobitne stanovená konečná výška vymáhateľnej pokuty: