EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62007CA0523

Vec C-523/07: Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z  2. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein hallinto-oikeus — Fínsko) — konanie začaté na návrh A [Súdna spolupráca v občianskych veciach — Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností — Nariadenie (ES) č. 2201/2003 — Vecná pôsobnosť — Pojem občianske veci — Rozhodnutie o prevzatí detí do starostlivosti a o ich umiestnení mimo vlastnej rodiny — Obvyklý pobyt dieťaťa — Ochranné opatrenia — Právomoc]

Ú. v. EÚ C 141, 20.6.2009, p. 14–15 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

20.6.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 141/14


Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 2. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein hallinto-oikeus — Fínsko) — konanie začaté na návrh A

(Vec C-523/07) (1)

(Súdna spolupráca v občianskych veciach - Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností - Nariadenie (ES) č. 2201/2003 - Vecná pôsobnosť - Pojem „občianske veci“ - Rozhodnutie o prevzatí detí do starostlivosti a o ich umiestnení mimo vlastnej rodiny - Obvyklý pobyt dieťaťa - Ochranné opatrenia - Právomoc)

2009/C 141/22

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Korkein hallinto-oikeu

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: A

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Korkein hallinto-oikeus — Výklad článku 1 ods. 2 písm. d), článku 8 ods. 1, článku 13 ods. 1 a článku 20 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 243) — Výkon rozhodnutia o okamžitom prevzatí dieťaťa do starostlivosti a jeho umiestnení mimo vlastnej rodiny prijatého v rámci opatrení verejného práva na ochranu detí — Situácia dieťaťa, ktoré má stály pobyt v jednom členskom štáte, ale zdržiava sa v inom členskom štáte bez stáleho bydliska

Výrok rozsudku

1.

Článok 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa má vykladať tak, že pojem „občianske veci“ v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje aj na rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje okamžité prevzatie dieťaťa do starostlivosti a jeho umiestnenie mimo vlastnej rodiny, ak bolo toto rozhodnutie prijaté v rámci predpisov verejného práva týkajúcich sa ochrany detí.

2.

Pojem „obvyklý pobyt“ v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.

3.

Vnútroštátny súd môže na základe článku 20 nariadenia č. 2201/2003 rozhodnúť o prijatí takého ochranného opatrenia, ako je prevzatie dieťaťa do starostlivosti, ak sú splnené tieto podmienky:

dané opatrenie musí byť naliehavé,

musí byť prijaté vo vzťahu k osobám, ktoré sa nachádzajú v dotknutom v členskom štáte a

musí mať dočasnú povahu.

Vykonanie uvedeného opatrenia, ako aj jeho záväzný charakter, sú určené vnútroštátnym právom. Po vykonaní ochranného opatrenia nie je vnútroštátny súd povinný postúpiť vec súdu iného členského štátu, ktorý má právomoc. Pokiaľ si to však vyžaduje ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa, vnútroštátny súd, ktorý vykonal predbežné alebo ochranné opatrenie, musí o tomto opatrení priamo alebo prostredníctvom ústredného orgánu určeného na základe článku 53 nariadenia č. 2201/2003 informovať súd iného členského štátu, ktorý má právomoc.

4.

Ak súd členského štátu nemá žiadnu právomoc, musí aj bez návrhu vyhlásiť, že nemá právomoc, pričom nie je povinný postúpiť vec inému súdu. Ak si to však vyžaduje ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa, vnútroštátny súd, ktorý ex offo vyhlásil, že nemá právomoc, musí o tejto skutočnosti priamo alebo prostredníctvom ústredného orgánu určeného na základe článku 53 nariadenia č. 2201/2003 informovať súd iného členského štátu, ktorý má právomoc.


(1)  Ú. v. EÚ C 22, 26.1.2008.


Top