(1)

Komisia 16. marca 2020 prijala oznámenie (1), v ktorom odporučila dočasne na jeden mesiac obmedziť cesty z tretích krajín do regiónu EÚ+ (2), ktoré nie sú nevyhnutné. Hlavy štátov alebo predsedovia vlád EÚ sa 17. marca 2020 dohodli na vykonaní dočasného obmedzenia ciest, ktoré nie sú nevyhnutné. Vykonali ho aj štyri štáty pridružené k schengenskému priestoru.

(2)

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád Európskej únie sa 26. marca 2020 v dôsledku pandémie COVID-19 dohodli na uplatňovaní koordinovaného dočasného obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné.

(3)

Komisia prijala 8. apríla 2020 (3) a 8. mája 2020 (4) dve nadväzujúce oznámenia, pričom v každom z nich odporučila predĺženie obmedzení cestovania o jeden mesiac. Tieto predĺženia, zatiaľ posledné do 15. júna 2020, sa rozhodli vykonať všetky členské štáty schengenského priestoru, ako aj štyri štáty pridružené k schengenskému priestoru (ďalej len „členské štáty“).

(4)

Predsedníčka Európskej komisie spolu s predsedom Európskej rady predstavili 15. apríla 2020 spoločný európsky plán na zrušenie opatrení na zamedzenie šírenia COVID-19 (5). V tomto pláne sa stanovuje dvojfázový prístup, v rámci ktorého by sa kontroly na vnútorných hraniciach mali zrušiť koordinovaným spôsobom. Následne by sa postupne uvoľňovali dočasné obmedzenia na vonkajších hraniciach, pričom obyvatelia tretích krajín by mohli opäť absolvovať cesty do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné. Cestovné obmedzenie na vonkajších hraniciach by sa malo zrušiť po zrušení kontrol na vnútorných hraniciach zo strany členských štátov alebo súbežne s týmto zrušením.

(5)

Konzultácie s členskými štátmi potvrdili potrebu ďalšieho krátkeho predĺženia existujúcich obmedzení na vonkajších hraniciach a význam koordinovaného prístupu k ich postupnému rušeniu.

(6)

Komisia 11. júna 2020 prijala oznámenie (6), v ktorom odporučila predĺžiť obmedzenie ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, do 30. júna 2020 a v ktorom stanovuje prístup pre postupné rušenie tohto obmedzenia ciest EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, od 1. júla 2020. Toto ďalšie predĺženie do 30. júna vykonali všetky členské štáty.

(7)

Odvtedy sa uskutočnili medzi členskými štátmi rokovania o tom, aké kritériá a metodika sa budú uplatňovať.

(8)

Týmto odporúčaním nie je dotknutá zodpovednosť členských štátov v súvislosti s pokračovaním v uplatňovaní článku 6 Kódexu schengenských hraníc (7), v ktorom sa stanovujú podmienky vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín. Členské štáty sú predovšetkým naďalej zodpovedné za posúdenie toho, či je v jednotlivých prípadoch štátny príslušník tretej krajiny považovaný za hrozbu pre verejné zdravie. V tejto súvislosti by členské štáty mali zabezpečiť úzku spoluprácu medzi orgánmi pohraničnej stráže a poskytovateľmi dopravy.

(9)

Kontrola hraníc je nielen v záujme členského štátu, na ktorého vonkajších hraniciach sa vykonáva, ale všetkých členských štátov, ktoré zrušili kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby boli opatrenia prijímané na vonkajších hraniciach koordinované, s cieľom zabezpečiť dobré fungovanie schengenského priestoru. Na tento účel by členské štáty mali začať koordinovaným spôsobom rušiť dočasné obmedzenie ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné. Na úvod by sa toto rušenie malo vzťahovať na osoby s pobytom v tretích krajinách uvedených v prílohe I k tomuto odporúčaniu. Tento zoznam by sa mal pravidelne aktualizovať.

(10)

Rozhodnutia o možnom zrušení obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, by mali zohľadňovať epidemiologickú situáciu v rámci EÚ, t. j. priemerný počet prípadov COVID-19 na 100 000 obyvateľov za posledných 14 dní.

(11)

Medzinárodné zdravotné predpisy (2005) (ďalej len „MZP“), prijaté na 58. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia 23. mája 2005, posilnili koordináciu pripravenosti a reakcie na mimoriadnu situáciu v oblasti verejného zdravia s medzinárodným rozmerom medzi štátmi, ktoré sú stranami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), čo zahŕňa všetky členské štáty Únie. Rámec monitorovania MZP určuje základné kapacity v oblasti verejného zdravia, ktoré majú udržiavať zmluvné strany WHO. Údaje, ktoré pravidelne nahlasujú krajiny podľa tohto rámca, možno zhrnúť do celkového hodnotenia ako zástupný ukazovateľ celkovej reakčnej kapacity.

(12)

Účinnosť rozhodnutí o rušení obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, závisí od toto, či ich členské štáty vykonajú koordinovane na všetkých vonkajších hraniciach. Členský štát by nemal jednostranne rozhodnúť o zrušení obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, vo vzťahu k určitej tretej krajine skôr, ako o zrušení tohto cestovného obmedzenia v súvislosti s danou krajinou koordinovaným spôsobom rozhodnú ostatné členské štáty. Členské štáty však môžu plne transparentne rušiť cestovné obmedzenia vo vzťahu ku krajinám uvedeným v prílohe I iba postupne.

(13)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto odporúčania, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto odporúčanie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto odporúčaní, či ho bude vykonávať.

(14)

Toto odporúčanie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (8); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(15)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto odporúčanie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (9).

(16)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto odporúčanie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES (10) v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (11).

(17)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto odporúčanie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES (12) v spojení s článkom 3 rozhodnutia 2011/350/EÚ (13).

(18)

Právnym statusom tohto odporúčania, ako sa pripomína v odôvodneniach 13 až 17, nie je dotknutá potreba toho, aby všetky členské štáty v záujme riadneho fungovania schengenského priestoru rozhodovali o rušení obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, koordinovaným spôsobom,

1.

S cieľom určiť tretie krajiny, v prípade ktorých by sa malo zrušiť aktuálne obmedzenie ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, by sa mala uplatňovať metodika a kritériá stanovené v oznámení Komisie z 11. júna 2020 (14) o treťom posúdení uplatňovania dočasného obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné. Tieto kritériá sa týkajú epidemiologickej situácie a opatrení na zamedzenie šírenia vrátane obmedzenia fyzického kontaktu, ako aj hospodárskych a sociálnych aspektov a uplatňujú sa kumulatívne.

2.

3.

4.

Cestovné obmedzenia pre konkrétnu tretiu krajinu, ktorá už je uvedená v prílohe I, sa môžu úplne alebo čiastočne zrušiť alebo opätovne zaviesť na základe zmien niektorých z uvedených podmienok, a následne zmien v posúdení epidemiologickej situácie. Ak sa situácia v tretej krajine rýchlo zhoršuje, je potrebné rozhodovať urýchlene.

5.

Členské štáty však môžu prijať primerané opatrenia, ako napríklad požiadavku, aby takéto osoby absolvovali po návrate z tretej krajiny, pre ktorú je zachované dočasné obmedzenie cestovania, domácu izoláciu, alebo podobné opatrenia, za predpokladu, že rovnakú požiadavku zavádzajú aj vo vzťahu k vlastným štátnym príslušníkom.

Okrem toho by sa mali povoliť aj nevyhnutné cesty osobitných kategórií cestujúcich s nevyhnutnou funkciou alebo potrebou uvedených v prílohe II (17). Členské štáty môžu pre týchto cestujúcich zaviesť dodatočné ochranné opatrenia, najmä ak cestujú z oblasti s vysokým rizikom.

Zoznam osobitných kategórií cestujúcich s nevyhnutnou funkciou alebo potrebou uvedený v prílohe II môže Rada po dôkladnej konzultácii s Komisiou preskúmať na základe uvedenej metodiky, kritérií a informácií v závislosti od sociálnych a hospodárskych aspektov, ako aj celkového posúdenia vývoja epidemiologickej situácie.

6.

7.

8.

9.