–

Somogy Megyei Kormányhivatal, v zástupení Sz. Kovács‑Tátrai, splnomocnená zástupkyňa,

–

Upfield Hungary Kft., v zástupení J. Kovács, ügyved,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a R. Kissné Berta, splnomocnení zástupcovia,

–

chorvátska vláda, v zastúpení: G. Vidović Mesarek, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Sipos, B. Rous Demiri a K. Talabér‑Ritz, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 18).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Somogy Megyei Kormányhivatal (Župný úrad Somogy, Maďarsko) na jednej strane a spoločnosťou Upfield Hungary Kft. na druhej strane vo veci rozhodnutia, ktorým tento úrad nariadil spoločnosti Upfield Hungary zmeniť označenie výrobku, ktorý uvádza na trh v Maďarsku.

3

Článok 1 nariadenia č. 1169/2011 s názvom „Predmet a rozsah pôsobnosti“ v odseku 1 stanovuje:

„Týmto nariadením sa poskytuje základ zaistenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k informáciám o potravinách, pričom sa zohľadňujú rozdiely vo vnímaní spotrebiteľov a ich informačných potrieb a zároveň sa zabezpečuje hladké fungovanie vnútorného trhu.“

4

Článok 2 ods. 2 písm. f), n), o) a s) tohto nariadenia spresňuje, že na jeho účely pojem „zložka“, výraz „názov podľa právnych predpisov“, výraz „zaužívaný názov“ a pojem „živina“ majú tento význam:

…

…

5

Článok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný „Všeobecné ciele“, v odseku 1 stanovuje:

„Poskytovaním informácií o potravinách sa sleduje cieľ vysokej úrovne ochrany zdravia a záujmov spotrebiteľov tak, že sa konečným spotrebiteľom poskytuje základ na rozhodovanie o výbere na základe informácií a na bezpečné používanie potravín najmä so zreteľom na zdravotné, hospodárske, environmentálne, sociálne a etické aspekty.“

6

Článok 7 toho istého nariadenia s názvom „Čestné informačné postupy“ v odseku 2 stanovuje:

„Informácie o potravinách musia byť presné, jasné a ľahko zrozumiteľné pre spotrebiteľa.“

7

Článok 9 nariadenia č. 1169/2011, nazvaný „Zoznam povinných údajov“, v odseku 1 stanovuje:

„V súlade s článkami 10 až 35 a okrem výnimiek obsiahnutých v tejto kapitole je povinné uvádzať tieto údaje:

…

…

8

Článok 17 tohto nariadenia s názvom „Názov potraviny“ v odseku 1 stanovuje:

„Názov potraviny je jej názov podľa právnych predpisov. Ak takýto názov neexistuje, názov potraviny je jej zaužívaný názov, alebo ak neexistuje zaužívaný názov alebo sa zaužívaný názov nepoužíva, uvádza sa opisný názov potraviny.“

9

Článok 18 uvedeného nariadenia s názvom „Zoznam zložiek“ v odsekoch 1 a 2 spresňuje:

„1.   Zoznam zložiek sa uvádza pod alebo za vhodným nadpisom, ktorý pozostáva zo slova ‚zloženie‘ alebo toto slovo obsahuje. Zahŕňa všetky zložky potraviny v zostupnom poradí podľa hmotnosti, ako sú zaznamenané v čase ich použitia pri výrobe potraviny.

2.   Zložky sa označia ich špecifickým názvom, kde je to vhodné, v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 17…“

10

Článok 30 toho istého nariadenia týkajúci sa obsahu výživových údajov uvedeného v článku 9 ods. 1 písm. l) tohto nariadenia v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Povinné výživové údaje obsahuj[ú] tieto údaje:

…

2.   Obsah povinných výživových údajov uveden[ý] v odseku 1 sa môže doplniť o uvedenie množstva jednej alebo viacerých z týchto látok:

…

11

Príloha XIII k nariadeniu č. 1169/2011, nazvaná „Referenčné príjmy“, obsahuje časť A týkajúcu sa denných referenčných príjmov vitamínov a minerálnych látok pre dospelých, ktorej bod 1 taxatívne uvádza vitamíny a minerálne látky, ktoré možno uvádzať, a ich referenčné výživové hodnoty. Medzi tieto vitamíny patria vitamín A a vitamín D.

12

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006 z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín (Ú. v. EÚ L 404, 2006, s. 26), zmenené nariadením č. 1169/2011 (ďalej len „nariadenie č. 1925/2006“), obsahuje článok 3 s názvom „Požiadavky na pridávanie vitamínov a minerálnych látok“, ktorého odsek 1 spresňuje, že „do potravín, na ktoré sa vzťahujú pravidlá ustanovené v tomto nariadení sa môžu pridávať len vitamíny a/alebo minerálne látky uvedené v prílohe I vo formách uvedených v prílohe II“.

13

Článok 7 tohto nariadenia s názvom „Označovanie, prezentácia a reklama“ v odseku 3 stanovuje:

„Označovanie výživovej hodnoty výrobkov, do ktorých boli pridané vitamíny a minerálne látky a na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, je povinné. Informácia, ktorá sa má poskytnúť, pozostáva z informácie uvedenej v článku 30 ods. 1 nariadenia [č. 1169/2011] a z informácií o celkových množstvách vitamínov a minerálnych látok pridaných do potraviny.“

14

Príloha I uvedeného nariadenia, nazvaná „Vitamíny a minerálne látky, ktoré možno pridávať do potravín“, odkazuje najmä na vitamín A a vitamín D.

15

Príloha II toho istého nariadenia zahŕňa medzi formy vitamínov a minerálnych látok, ktoré možno pridávať do potravín pod názvom „Vitamín A“, štyri formy vitamínov, a to toretinol, retinyl‑acetát, retinyl‑palmitát a beta‑karotén. Pod názvom „Vitamín D“ obsahuje tiež dve formy vitamínu, a to cholekalciferol a erkalciferol.

16

Podľa § 10 ods. 1 az elmiszerláncról és hatósági felügyeletéről szóló 2008. évi XLVI. törvény (zákon č. XLVI z roku 2008 o potravinovom reťazci a úradnom dozore nad ním) potraviny môžu byť uvedené na trh iba vtedy, ak ich označenie obsahuje v maďarskom jazyku a zrozumiteľným spôsobom pre každého, jasne a čitateľne, informácie stanovené právnymi predpismi na vykonanie tohto zákona a v právnych aktoch, ktoré sú priamo uplatniteľné v Únii.

17

Upfield Hungary uvádza na trh v Maďarsku výrobok s názvom „Flóra ProActiv, čo je margarín s 35 % obsahom tuku s prídavkom rastlinných sterolov“. Označenie tohto výrobku obsahuje okrem iného údaj „Vitamíny (A, D)“.

18

Župný úrad Somogy, ktorý je okrem iného poverený dohľadom nad dodržiavaním právnej úpravy uplatňovanej v oblasti ochrany spotrebiteľa, usúdil, že tento údaj nie je v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1169/2011 z dôvodu, že tieto ustanovenia ukladajú všeobecnú povinnosť uvádzať na označení potravín špecifický názov jednotlivých zložiek, ktoré sa pridávajú do ich zloženia, a v osobitnom prípade, ak sú tieto zložky vitamíny, uvádzať formy vitamínov, ktoré obsahujú. V dôsledku toho prijal rozhodnutie, ktorým spoločnosti Upfield Hungary nariadil zmeniť označenie predmetného výrobku.

19

Keďže táto spoločnosť podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu, príslušný súd toto rozhodnutie zrušil na základe dvoch dôvodov. Na jednej strane v podstate usúdil, že nariadenie č. 1169/2011 nedefinuje to, čo sa má spravidla považovať za „špecifický názov“ zložiek, ktoré sa pridávajú do zloženia potravín. Na druhej strane uviedol, že nariadenie č. 1925/2006 neupravuje ani názov vitamínov, minerálnych a iných látok, na ktoré odkazuje, pričom vo svojej prílohe II okrem iného uvádza rôzne vitamínové formy vitamínu A a vitamínu D, ktoré môžu byť pridané do potravín. Vzhľadom na tieto skutočnosti tento súd dospel k záveru, že ani jedno z dvoch predmetných nariadení, ani nijaké iné ustanovenie práva Únie nebráni používaniu názvov „Vitamín A“ a „Vitamín D“ na označenie potraviny.

20

Župný úrad Somogy tak podal odvolanie na Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko), na podporu ktorého v prvom rade tvrdí, že nariadenie č. 1169/2011 vo všeobecnosti ukladá povinnosť uvádzať na označení potravín údaj o špecifickom názve každej zo zložiek, ktoré sa pridávajú do ich zloženia, a v druhom rade, že pokiaľ ide konkrétnejšie o zložky, akými sú vitamíny A a D, tento špecifický názov zodpovedá forme vitamínu, ktorý bol pridaný do potraviny, pričom táto forma vitamínu musí byť nevyhnutne sama osebe súčasťou tých foriem, ktoré sú povolené na základe prílohy II k nariadeniu č. 1925/2006.

21

Vnútroštátny súd sa domnieva, že táto argumentácia nastoľuje otázku, ako sa má pojem „špecifický názov“ uvedený v článku 18 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011 chápať v prípade takých zložiek, akými sú vitamíny. Keďže stanovisko vnútroštátnych súdov v tejto súvislosti nie je jednotné, zdá sa mu, že je potrebné obrátiť sa v tejto súvislosti na Súdny dvor.

22

Za týchto podmienok Kúria (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa ustanovenia nariadenia [č. 1169/2011], a najmä jeho článok 18 ods. 2, vykladať v tom zmysle, že ak sú vitamíny pridané do potravín, musí zoznam zložiek potravín zahŕňať nielen názov vitamínov, ale aj ich označenie podľa foriem vitamínov, ktoré možno pridávať do potravín?“

23

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má nariadenie č. 1169/2011, najmä s prihliadnutím na jeho článok 18 ods. 2, vykladať v tom zmysle, že v prípade pridania vitamínu do potraviny musí zoznam zložiek tejto potraviny zahŕňať okrem uvedenia názvu tohto vitamínu aj údaj o forme vitamínu, ktorá bola použitá.

24

V tejto súvislosti a na úvod treba na jednej strane uviesť, že nariadenie č. 1169/2011 rozlišuje pojmy „zložka“ a „živina“.

25

Článok 2 ods. 2 písm. f) tohto nariadenia totiž spresňuje, že pojem „zložka“ je „akákoľvek látka alebo výrobok vrátane aróm, prídavných látok v potravinách a potravinárskych enzýmov a akákoľvek iná súčasť zloženej zložky, ktorá sa používa pri výrobe alebo príprave potraviny a ktorá sa nachádza v konečnom výrobku dokonca aj v pozmenenom stave; za zložky sa nepovažujú rezíduá“.

26

Zároveň článok 2 ods. 2 písm. s) uvedeného nariadenia stanovuje, že pojem „živina“ zahŕňa „bielkovinu, sacharid, tuk, vlákninu, sodík, vitamíny a minerálne látky, ktoré sú uvedené v časti A bode 1 prílohy XIII“ k tomuto istému nariadeniu.

27

Na druhej strane článok 9 ods. 1 písm. b) a l) nariadenia č. 1169/2011 stanovuje, že pri zložkách a živinách, ktoré sa nachádzajú v potravinách vyrábaných alebo uvádzaných na trh v Európskej únii, sa uvádzajú dva povinné údaje, a to „zoznam zložiek“ a „výživové údaje“.

28

Prvý z týchto dvoch povinných údajov musí podľa článku 18 ods. 1 uvedeného nariadenia zahŕňať všetky zložky, ktoré sú prítomné v predmetnej potravine.

29

Druhý z uvedených povinných údajov musí v súlade s článkom 30 ods. 1 toho istého nariadenia zahŕňať energetickú hodnotu a množstvo tuku, nasýtených mastných kyselín, sacharidov, cukrov, bielkovín a soli, ktoré sú prítomné v predmetnej potravine. Tento údaj môže byť navyše doplnený podľa odseku 2 tohto článku okrem iného uvedením vitamínov, ktoré sa v tejto potravine nachádzajú vo významnom množstve.

30

Z toho vyplýva, že vitamíny sú nariadením č. 1169/2011 v zásade kvalifikované ako živiny, a preto ich možno uviesť vo výživových údajoch uvedených v článku 9 ods. 1 písm. l) a článku 30 tohto nariadenia, ak sa vo významnom množstve nachádzajú v potravine, pričom však toto označenie nie je povinné.

31

Treba však spresniť, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 32 až 34 svojich návrhov, že táto kvalifikácia neznamená, že vitamíny nemôžu súčasne predstavovať zložky v zmysle nariadenia č. 1169/2011.

32

Naproti tomu pojem „zložka“ zahŕňa, ako vyplýva z bodu 25 tohto rozsudku, akúkoľvek látku, akýkoľvek výrobok alebo akúkoľvek inú súčasť zloženej zložky, ktorá „sa používa“ pri výrobe alebo príprave potraviny a ktorá sa „nachádza“ v konečnom výrobku, čo môže byť prípad vitamínu.

33

Z toho vyplýva, že ak je vitamín pridaný do potraviny, musí byť povinne uvedený v zozname zložiek stanovenom v článku 9 ods. 1 písm. b) a článku 18 nariadenia č. 1169/2011. Nemusí však byť nevyhnutne uvedený a vyjadrený v množstve vo výživových údajoch uvedených v článku 9 ods. 1 písm. l) a článku 30 tohto nariadenia.

34

Pokiaľ ide o otázku, pod akým názvom má byť takýto vitamín zahrnutý do zoznamu zložiek, ktorý sa má nachádzať na predmetnej potravine, treba poznamenať, že podľa článku 18 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011 musia byť zložky, ktoré sú prítomné v potravine, označené ich špecifickým názvom, prípadne v súlade s pravidlami stanovenými v článku 17 tohto nariadenia.

35

V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 17 nariadenia č. 1169/2011 v odseku 1 uvádza, že názov zložiek sa má chápať buď ako názov dotknutej zložky podľa právnych predpisov, alebo v prípade neexistencie názvu podľa právnych predpisov, ako zaužívaný názov tejto zložky, alebo ak takýto zaužívaný názov neexistuje, alebo sa tento názov nepoužíva, ako opisný názov.

36

Ani odkaz na „špecifický názov“ uvedený v článku 18 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011, ani odkazy na „názov podľa právnych predpisov“, „zaužívaný názov“ a „opisný názov“ uvedené v článku 17 ods. 1 tohto nariadenia neumožňujú samy osebe a v prípade neexistencie spresňujúcich doplňujúcich textov určiť názov, pod ktorým by mal byť vitamín, ktorý bol pridaný do potraviny vyrobenej alebo uvedenej na trh v Únii, označený v zozname zložiek týkajúcich sa tejto potraviny.

37

Za týchto podmienok treba v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora tieto ustanovenia vykladať bez ohľadu na ich samotné znenie s prihliadnutím na kontext, do ktorého patria, ako aj s prihliadnutím na ciele sledované právnou úpravou, ktorej sú súčasťou (rozsudky zo 7. júna 2005, VEMW a i., C‑17/03, EU:C:2005:362, bod 41, ako aj z 21. januára 2021, Nemecko/Esso Raffinage, C‑471/18 P, EU:C:2021:48, point 81).

38

V tejto súvislosti, pokiaľ ide v prvom rade o kontext, do ktorého patria predmetné ustanovenia, treba po prvé poznamenať, že článok 2 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011 definuje v písmenách n) a o) pojmy „názov podľa právnych predpisov“ a „zaužívaný názov“, pričom spresňuje, že prvý z nich odkazuje na „názov potraviny ustanovený v príslušných predpisoch Únie, alebo ak takéto predpisy Únie neexistujú, je to názov ustanovený v zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach platných v členskom štáte, v ktorom sa potravina predáva“, a druhý na „názov, ktorý používajú ako názov potraviny spotrebitelia v členskom štáte, v ktorom sa potravina predáva, bez toho, aby ho bolo treba vysvetľovať“.

39

Po druhé toto nariadenie odkazuje v článku 30 ods. 2 písm. f) a v časti A bode 1 prílohy XIII na vitamíny, ktoré možno uviesť a pri ktorých možno uviesť množstvo v nutričných údajoch stanovených v jeho článku 9 ods. 1 písm. l), ak sú prítomné vo významnom množstve v potravine, ktorá je vyrobená alebo uvádzaná na trh v Únii. Ako zdôraznila generálna advokátka v bode 47 svojich návrhov, táto časť A bod 1 prílohy XIII taxatívne uvádza predmetné vitamíny tak, že ich označuje názvami ako „Vitamín A“, „Vitamín D“ alebo „Vitamín E“, pričom nestanovuje, že tieto názvy predstavujú označenie podľa právnych predpisov Únie.

40

Po tretie ani tieto ustanovenia, ani nijaké iné ustanovenie nariadenia č. 1169/2011 neodkazuje na tieto vitamíny pod inými názvami.

41

Po štvrté nariadenie č. 1925/2006, ktoré približuje vnútroštátne ustanovenia o pridávaní vitamínov, minerálov a niektorých iných látok do potravín, vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že „do potravín… sa môžu pridávať len vitamíny a/alebo minerálne látky uvedené v prílohe I vo formách uvedených v prílohe II“. Ako vyplýva z prvej z týchto dvoch príloh, názvy jednotlivých predmetných vitamínov zodpovedajú názvom uvedeným v časti A bode 1 prílohy XIII k nariadeniu č. 1169/2011, ako sú pripomenuté v bode 39 tohto rozsudku, pričom však treba poznamenať, že iba formy vitamínov výslovne vymenované v druhej z uvedených príloh môžu byť pridané do potravín vyrobených alebo uvádzaných na trh v Únii.

42

Po piate cieľom nariadenia č. 1925/2006 však nie je upraviť výživové označenie alebo všeobecnejšie informovať spotrebiteľov o prítomnosti vitamínov v týchto potravinách, keďže takáto otázka sa naopak výlučne riadi, ako to jasne vyplýva z článku 7 ods. 3 tohto nariadenia a ako uviedla generálna advokátka v bode 45 svojich návrhov, nariadením č. 1169/2011. Formy vitamínov vymenované v prílohe II k nariadeniu č. 1925/2006 preto nemožno považovať za názvy, ktoré dopĺňajú názvy uvedené v bode 39 tohto rozsudku, a to o to menej, že táto príloha spresňuje, že ide výlučne o jednotlivé „formy“ každého z predmetných vitamínov.

43

Zo všetkých vyššie uvedených ustanovení tak vyplýva, že práve pod názvami ako „Vitamín A“, „Vitamín D“ alebo „Vitamín E“ sa vitamíny prítomné vo významnom množstve v potravinách vyrobených alebo uvedených na trh v Únii označujú podľa nariadenia č. 1169/2011 na účely ich uvedenia vo výživových údajoch stanovených v článku 9 ods. 1 písm. l), článku 30 a prílohe XIII k tomuto nariadeniu.

44

Na zabezpečenie jednotného výkladu a uplatňovania jednotlivých ustanovení tohto nariadenia je nutné konštatovať, že tieto vitamíny by mali byť označené aj pod tými istými názvami na účely ich uvedenia v zozname zložiek stanovenom v článku 9 ods. 1 písm. b) a článku 18 uvedeného nariadenia.

45

V druhom rade treba poznamenať, že cieľom nariadenia č. 1169/2011, ako vyplýva z jeho článku 1 ods. 1 v spojení s jeho článkom 3 ods. 1, je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov vo vzťahu k informáciám o potravinách s prihliadnutím na rozdiely v ich vnímaní tým, že sa im poskytne základ na rozhodovanie o výbere na základe informácií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. januára 2022, Tesco Stores ČR, C‑881/19, EU:C:2022:15, body 43 a 44, ako aj citovanú judikatúru).

46

Tento cieľ sa odráža najmä v požiadavke stanovenej v článku 7 ods. 2 uvedeného nariadenia, podľa ktorej informácie poskytnuté spotrebiteľom o potravinách vyrábaných alebo uvádzaných na trh v Únii musia byť presné, jasné a ľahko zrozumiteľné.

47

Samotná táto požiadavka sa musí posudzovať nielen s prihliadnutím na možné rozdiely vo vnímaní spotrebiteľov, ako sa uvádza v bode 45 tohto rozsudku, ale aj s prihliadnutím na odkaz na priemerného spotrebiteľa, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného, ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora (rozsudky zo 16. júla 1998, Gut Springenheide a Tusky, C‑210/96, EU:C:1998:369, bod 31, ako aj z 10. septembra 2009, Severi, C‑446/07, EU:C:2009:530, bod 61).

48

Uvedený cieľ a uvedená požiadavka pritom potvrdzujú výklad uvedený v bode 44 tohto rozsudku. Koherentné a výlučné označenie vitamínov pod názvami ako „Vitamín A“ alebo „Vitamín D“ vo výživových údajoch a v zozname zložiek stanovených nariadením č. 1169/2011 totiž môže zabezpečiť presnú, jasnú a zrozumiteľnú informáciu pre priemerného spotrebiteľa, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný.

49

Použiť tieto názvy vo výživových údajoch a súčasne pridať príslušné formy vitamínov taxatívne uvedené v prílohe II k nariadeniu č. 1925/2006, akými sú „retinyl‑acetát“ alebo „kolekalciferol“ na účely ich zápisu do zoznamu zložiek, by mohlo spôsobiť, že táto informácia sa vzhľadom na relatívne nezrozumiteľnú a menej známu povahu väčšiny týchto foriem vitamínov u širšej verejnosti stane oveľa zložitejšia, technickejšia a v dôsledku toho menej jasná a zrozumiteľná pre priemerného spotrebiteľa.

50

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že nariadenie č. 1169/2011 sa má najmä s prihliadnutím na jeho článok 18 ods. 2 vykladať v tom zmysle, že v prípade pridania vitamínu do potraviny nemusí zoznam zložiek tejto potraviny zahŕňať okrem uvedenia názvu tohto vitamínu aj údaj o forme vitamínu, ktorá bola použitá.

51

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004, sa má najmä s prihliadnutím na jeho článok 18 ods. 2 vykladať v tom zmysle, že v prípade pridania vitamínu do potraviny nemusí zoznam zložiek tejto potraviny zahŕňať okrem uvedenia názvu tohto vitamínu aj údaj o forme vitamínu, ktorá bola použitá.