–

Tesco Stores ČR a.s., v zastúpení: L. Šrubař, advokát,

–

Ministerstvo zemědělství, v zastúpení: R. Pokorný,

–

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a J. Očková, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: B. Hofstötter, P. Ondrůšek a B. Rous Demiri, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu časti E bodu 2 písm. a) prílohy VII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 18) v spojení s časťou A bodom 2 písm. c) prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/36/ES z 23. júna 2000 o výrobkoch z kakaa a čokolády určených na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 197, 2000, s. 19; Mim. vyd. 13/025, s. 431).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého účastníkmi boli spoločnosť Tesco Stores ČR a. s. (ďalej len „Tesco“) a Ministerstvo zemědělství (Česká republika) vo veci označovania výrobkov, ktoré Tesco predávala v Českej republike.

3

Odôvodnenia 1, 3, 4, 13, 17, 20, 22 a 26 nariadenia č. 1169/2011 stanovujú:

…

…

…

…

…

…

4

Kapitola I nariadenia č. 1169/2011 s názvom „Všeobecné ustanovenia“ obsahuje články 1 a 2.

5

Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Predmet a rozsah pôsobnosti“ v odseku 1 stanovuje:

„Týmto nariadením sa poskytuje základ zaistenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k informáciám o potravinách, pričom sa zohľadňujú rozdiely vo vnímaní spotrebiteľov a ich informačných potrieb a zároveň sa zabezpečuje hladké fungovanie vnútorného trhu.“

6

Článok 2 uvedeného nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“ v odseku 2 spresňuje:

„Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

…

…

…

…

…“

7

Článok 3 nariadenia č. 1169/2011 s názvom „Všeobecné ciele“, nachádzajúci sa v kapitole II tohto nariadenia, ktorá upravuje „Všeobecné zásady týkajúce sa informácií o potravinách“, v odseku 1 stanovuje:

„Poskytovaním informácií o potravinách sa sleduje cieľ vysokej úrovne ochrany zdravia a záujmov spotrebiteľov tak, že sa konečným spotrebiteľom poskytuje základ na rozhodovanie o výbere na základe informácií a na bezpečné používanie potravín najmä so zreteľom na zdravotné, hospodárske, environmentálne, sociálne a etické aspekty.“

8

V kapitole III tohto nariadenia, nazvanej „Všeobecné požiadavky na informácie o potravinách a zodpovednosti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov“, sa nachádzajú okrem iného články 6 a 7 tohto nariadenia.

9

Podľa článku 6 uvedeného nariadenia, nazvaného „Základná požiadavka“:

„Akúkoľvek potravinu určenú na dodanie konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam spoločného stravovania musia sprevádzať informácie o potravine v súlade s týmto nariadením.“

10

Článok 7 tohto istého nariadenia, nazvaný „Čestné informačné postupy“, v odseku 1 stanovuje:

„Informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu, najmä:

…“

11

Kapitola IV nariadenia č. 1169/2011, nazvaná „Povinné informácie o potravinách“, v oddiele 1, nazvanom „Obsah a prezentácia“, obsahuje okrem iného články 9 a 15.

12

Článok 9 tohto nariadenia s názvom „Zoznam povinných údajov“ v odseku 1 stanovuje:

„V súlade s článkami 10 až 35 a okrem výnimiek obsiahnutých v tejto kapitole je povinné uvádzať tieto údaje:

…“

13

Odseky 1 a 2 článku 15 uvedeného nariadenia, ktorý je nazvaný „Jazykové požiadavky“, znejú takto:

„1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 ods. 3, povinné informácie o potravinách sa uvádzajú v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný pre spotrebiteľov v členských štátoch, v ktorých sa potraviny umiestňujú na trh.

2.   Na svojom území môžu členské štáty, kde sa potravina umiestňuje na trh, ustanoviť, aby sa takéto údaje poskytovali v jednom alebo viacerých jazykoch, ktoré si môžu určiť spomedzi úradných jazykov Únie.“

14

V tej istej kapitole IV tohto istého nariadenia, v oddiele 2, nazvanom „Podrobné ustanovenia o povinných údajoch“, sa nachádza článok 17 s názvom „Názov potraviny“, ktorý v odseku 1 stanovuje:

„Názov potraviny je jej názov podľa právnych predpisov. Ak takýto názov neexistuje, názov potraviny je jej zaužívaný názov, alebo ak neexistuje zaužívaný názov alebo sa zaužívaný názov nepoužíva, uvádza sa opisný názov potraviny.“

15

Článok 18 s názvom „Zoznam zložiek“, ktorý sa nachádza v tom istom oddiele 2 kapitoly IV nariadenia č. 1169/2011, v odsekoch 1, 2 a 4 stanovuje:

„1.   Zoznam zložiek sa uvádza pod alebo za vhodným nadpisom, ktorý pozostáva zo slova ‚zloženie‘ alebo toto slovo obsahuje. Zahŕňa všetky zložky potraviny v zostupnom poradí podľa hmotnosti, ako sú zaznamenané v čase ich použitia pri výrobe potraviny.

2.   Zložky sa označia ich špecifickým názvom, kde je to vhodné, v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 17 a v prílohe VI.

…

4.   Technické pravidlá uplatňovania odsekov 1 a 2 tohto článku sú ustanovené v prílohe VII.“

16

Príloha VII k nariadeniu č. 1169/2011, nazvaná „Uvádzanie a označovanie zložiek“, obsahuje okrem iného časť E, ktorá má názov „Označovanie zložených zložiek“, ktorá stanovuje:

17

Odôvodnenia 7 a 8 smernice 2000/36 znejú takto:

18

Článok 3 bod 1 smernice 2000/36 znie takto:

„Smernica 79/112/EHS sa uplatňuje na výrobky definované v prílohe I za týchto podmienok:

Tieto obchodné názvy však možno taktiež použiť ako doplnkové a v súlade s ustanoveniami alebo zvyklosťami platnými v členskom štáte, v ktorom sa príslušný výrobok predáva konečnému spotrebiteľovi, na označenie iných výrobkov, ktoré nie je možné omylom zameniť za tie, definované v prílohe I.“

19

Článok 4 smernice 2000/36 stanovuje:

„Členské štáty neprijmú vo vzťahu k výrobkom definovaným v prílohe I vnútroštátne právne predpisy, ktoré nestanovuje táto smernica.“

20

Príloha I k tejto smernici s názvom „Obchodné názvy, definície a vlastnosti výrobkov“ obsahuje časť A, ktorá má názov „Obchodné názvy a definície“. Bod 2 písm. c) uvedený v tejto časti stanovuje:

„Prášková čokoláda, čokoláda v prášku

označujú výrobok pozostávajúci zo zmesi kakaového prášku a cukrov obsahujúci najmenej 32 % kakaového prášku.“

21

Skupina Tesco, nadnárodný maloobchodný predajca so sídlom v Spojenom kráľovstve, prevádzkuje supermarkety okrem iného aj v Českej republike. Jej česká dcérska spoločnosť vo svojich predajniach v Českej republike uvádzala na trh určité potraviny pod ochrannou známkou Monte. Na označení predmetných výrobkov, t. j. Monte mliečny dezert čokoládový s lieskovými orieškami 220 g, Monte mliečny dezert čokoládový 100 g a Monte drink mliečny nápoj čokoládový s lieskovými orieškami 200 ml bol uvedený zoznam zložiek, medzi ktorými sa nachádzal aj „čokoládový prášek“ (čokoládový prášok) bez toho, aby bolo ďalej spresnené jeho zloženie.

22

Dňa 27. mája 2016 Státní zemědělská a potravinářská inspekce, inspektorát v Brně (Česká republika) (ďalej len „SZPI“) nariadila skupine Tesco odstrániť predmetné výrobky z jej prevádzkarní nachádzajúcich sa v Českej republike a zakázala jej pokračovať v ich uvádzaní na trh. Vychádzala zo skutočnosti, že označenie uvedených výrobkov obsahovalo údaj „čokoládový prášek“ bez spresnenia jeho zložiek v rozpore s článkom 9 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 18 ods. 1 a 4 nariadenia č. 1169/2011. Okrem toho z časti A bodu 2 písm. c) prílohy I k smernici 2000/36 vyplýva, že v českom jazyku sa má použiť výraz „čokoláda v prášku“, a nie výraz „čokoládový prášek“.

23

V nadväznosti na sťažnosť, ktorú podala Tesco, SZPI dvoma samostatnými rozhodnutiami zo 6. júna 2016 zrušila opatrenia prijaté 27. mája 2016. Prvým rozhodnutím teda zrušila zákaz uvádzania predmetných výrobkov na trh a druhým rozhodnutím zrušila povinnosť odstrániť tieto výrobky zo všetkých prevádzkarní nachádzajúcich sa v Českej republike.

24

V rámci postupu zrýchleného preskúmania však Ústřední inspektorát Státní zemědělské a potravinářské inspekce (Česká republika) dvoma rozhodnutiami z 2. februára 2017 zmenil rozhodnutia SZPI zo 6. júna 2016, pričom zamietol sťažnosť spoločnosti Tesco.

25

Ministerstvo zemědělství dvoma rozhodnutiami z 21. apríla 2017 zamietlo odvolanie, ktoré Tesco podala proti rozhodnutiam prijatým v rámci uvedeného zrýchleného preskúmania.

26

Tesco podala proti týmto rozhodnutiam žalobu na Krajský soud v Brně (Česká republika), pričom tvrdila, že výnimka podľa časti E bodu 2 písm. a) prílohy VII k nariadeniu č. 1169/2011 sa uplatňuje aj na „čokoládový prášek“ vzhľadom na to, že obsah tejto zmesi je totožný s obsahom čokolády v prášku. Záver, podľa ktorého je rozhodujúca len česká jazyková verzia smernice 2000/36, je podľa spoločnosti Tesco v rozpore so zásadami fungovania práva Únie, keďže všetky jazykové verzie ustanovenia práva Únie sú rovnako záväzné.

27

Rozsudkom z 26. februára 2019 Krajský soud v Brně uvedenú žalobu zamietol s odôvodnením, že názov uvedený v každej jazykovej verzii prílohy I k smernici 2000/36 je záväzný.

28

Tesco podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Nejvyšší správní soud (Česká republika). Rozsudkom z 11. júla 2019 tento súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec krajskému súdu na nové rozhodnutie.

29

Krajský soud v Brně po tom, čo mu bola vec opätovne predložená, uvádza, že tak smernica 2000/36, ako aj nariadenie č. 1169/2011 majú za cieľ ochranu spotrebiteľov. V dôsledku toho je dôležité, aby hospodárske subjekty používali v každom členskom štáte označenie, ktoré stanovil normotvorca Únie v jazyku, ktorý je v tomto členskom štáte ľahko zrozumiteľný.

30

Vnútroštátny súd okrem toho uvádza, že judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa riešenia rozdielov medzi rôznymi jazykovými verziami právnej úpravy Únie sa v prejednávanej veci neuplatňuje. Medzi jazykovými verziami smernice 2000/36 totiž neexistuje žiadny rozdiel, a to bez ohľadu na existenciu jedného alebo viacerých názvov pre tú istú zložku podľa príslušných jazykových verzií. Ide o samostatné zoznamy povinných názvov v príslušných úradných jazykoch, ktoré sú stanovené pre výrobky určené spotrebiteľom v členskom štáte, v ktorom sa používa dotknutý úradný jazyk. Rozsudok zo 14. júna 2017, TofuTown.com (C‑422/16, EU:C:2017:458), z ktorého vychádzal Nejvyšší správní soud, možno tiež vykladať v tom zmysle, že je nemožné používať synonymá alebo preklady povinných názvov.

31

Za týchto okolností Krajský súd v Brně rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa pravidlo uvedené v časti E bode 2 písm. a) prílohy VII k nariadeniu č. [1169/2011] vykladať v tom zmysle, že pri potravinách určených pre konečného spotrebiteľa v Českej republike možno uvádzať v rámci zloženia výrobku zloženú zložku uvedenú v časti A bode 2 písm. c) prílohy I k smernici [2000/36] bez toho, aby sa podrobne uviedlo jej zloženie len v prípade, ak je táto zmes zložiek označená presne v súlade s českým znením prílohy I k [smernici 2000/36]?“

32

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa časť E bod 2 písm. a) prílohy VII k nariadeniu č. 1169/2011 má vykladať v tom zmysle, že v rámci označovania výrobkov uvádzaných na trh na území členského štátu je hospodársky subjekt oslobodený od povinnosti uviesť zoznam všetkých zložiek, z ktorých sa skladá zložená zložka v zmysle článku 2 ods. 2 písm. h) tohto nariadenia len v prípade, že táto zložená zložka, na ktorú sa vzťahuje obchodný názov podľa časti A prílohy I k smernici 2000/36 je v zozname zložiek uvedená s použitím tohto obchodného názvu v jazykovej verzii príslušného členského štátu.

33

Ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, táto otázka bola položená v rámci sporu, ktorý vznikol v súvislosti s tým, že Tesco uvádzala na trh v Českej republike určité potraviny, a to preto, že čokoláda v prášku, používaná vo výrobnom procese týchto potravín, nebola v zozname zložiek týchto potravín uvedená s použitím označenia, pod ktorým je takáto zložená zložka uvedená v českej verzii prílohy I k smernici 2000/36, t. j. „čokoláda v prášku“. Tesco nahradila toto označenie svojím vlastným českým prekladom inej jazykovej verzie tejto prílohy, ako napr. nemeckej verzie „Schokoladenpulver“ a poľskej verzie (ktorá obsahuje pojmy „proszek czekoladowy“, ako aj „czekolada w proszku“). Tieto preklady viedli k používaniu výrazu „čokoládový prášek“ („čokoládový prášok“) na označenie tejto zloženej zložky.

34

V prvom rade treba po prvé pripomenúť, že smernica 2000/36 s cieľom zaručiť jednotnosť vnútorného trhu úplne harmonizuje obchodné názvy vzťahujúce sa na výrobky z kakaa a čokolády určené na ľudskú spotrebu. Obchodné názvy stanovené v prílohe I k smernici 2000/36 sú tak podľa článku 3 bodu 1 tejto smernice jednak záväzné a jednak sa vzťahujú iba na výrobky, ktoré sa nachádzajú v uvedenej prílohe. Keďže článok 4 smernice 2000/36 okrem toho zakazuje členským štátom prijať vnútroštátne ustanovenia, ktoré nie sú uvedené v tejto smernici v súvislosti s výrobkami vymedzenými v jej prílohe I, treba sa domnievať, že uvedená smernica vytvorila povinný a úplný systém obchodných názvov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. novembra 2010, Komisia/Taliansko, C‑47/09, EU:C:2010:714, body 29 a 36).

35

Po druhé z časti A bodu 2 písm. c) prílohy I k smernici 2000/36 v spojení s článkom 3 bodom 1, ako aj odôvodnením 7 tejto smernice vyplýva, že výrobok, ktorý pozostáva zo zmesi kakaa v prášku a cukru s obsahom aspoň 32 % kakaa v prášku sa musí na účely uplatnenia uvedenej smernice označovať ako „čokoláda v prášku“.

36

Z toho vyplýva, že za predpokladu, že zmes, o ktorú ide vo veci samej, spĺňa kritériá na to, aby ju bolo možné označiť za „čokoládu v prášku“ v zmysle časti A bodu 2 písm. c) prílohy I k smernici 2000/36, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, sa táto zložená zložka musí pri uvádzaní na trh označovať ako „čokoláda v prášku“.

37

Tento záver potvrdzuje skutočnosť, že názov „čokoláda v prášku“ uvedený v časti A bode 2 písm. c) prílohy I k smernici 2000/36 predstavuje „názov podľa právnych predpisov“ ktorého použitie predpisujú ustanovenia Únie uplatniteľné pre túto potravinu podľa článku 2 ods. 2 písm. n) nariadenia č. 1169/2011. Takýto názov sa musí podľa ustanovení článkov 17 a 18 tohto nariadenia používať na celom území Únie. Podľa článku 15 ods. 1 uvedeného nariadenia musí byť tento názov navyše na potravine uvedený v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný pre spotrebiteľov členského štátu, v ktorom sa tento potravinový výrobok uvádza na trh.

38

V druhom rade treba uviesť, že podľa článku 9 ods. 1 písm. b) a článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 je nutné aby zoznam zložiek, ktorý musí byť na potravine uvedený, zahŕňal všetky zložky dotknutej potraviny v zostupnom poradí podľa hmotnosti v čase ich použitia pri výrobe tejto potraviny.

39

Pritom platí, že podľa časti E bodu 2 písm. a) prílohy VII k nariadeniu č. 1169/2011 je možné vynechať zoznam zložiek tvoriacich zloženú zložku, ak je zloženie zloženej zložky vymedzené v účinných predpisoch Únie a ak zložená zložka tvorí menej ako 2 % konečného výrobku.

40

V tejto súvislosti z bodov 36 a 37 tohto rozsudku vyplýva, že takéto vynechanie zložiek, z ktorých sa skladá zložená zložka, akou je zložka dotknutá vo veci samej, je dovolené len vtedy, ak je táto zložená zložka uvedená pod názvom, ktorý jej prináleží podľa právnych predpisov Únie a v jazyku ľahko zrozumiteľnom pre spotrebiteľov členského štátu, v ktorom sa potravina uvádza na trh. V prejednávanej veci sa teda zdá, že na to, aby sa na zloženú zložku uvedenú na etiketách potravín uvádzaných na trh v Českej republike mohla vzťahovať výnimka stanovená v časti E bode 2 písm. a) prílohy VII k nariadeniu č. 1169/2011, musí byť táto zložka uvedená pod svojím názvom v českom jazyku.

41

V treťom rade treba preskúmať, či sa výnimka stanovená v časti E bode 2 písm. a) prílohy VII k nariadeniu č. 1169/2011 môže uplatniť aj v situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej hospodársky subjekt nepoužil názov zloženej zložky tak, ako je uvedený v českom znení prílohy I k smernici 2000/36, ale nahradil tento názov svojím vlastným prekladom názvu tejto zložky, ako sa uvádza v iných jazykových verziách tejto prílohy I, do českého jazyka.

42

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že časť E bod 2 písm. a) prílohy VII k nariadeniu č. 1169/2011 sa musí v rozsahu, v akom zavádza výnimku z pravidla, podľa ktorého musia byť všetky zložky, z ktorých sa skladá potravina, uvedené v zozname jej zložiek, vykladať reštriktívne.

43

Po druhé treba zdôrazniť, že cieľom nariadenia č. 1169/2011, ako vyplýva z jeho článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 1 v spojení s odôvodneniami 1, 3 a 4 uvedeného nariadenia, je najmä zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov vzhľadom na informácie o potravinách, pri rešpektovaní ich rozdielov vo vnímaní (rozsudok z 1. októbra 2020, Groupe Lactalis, C‑485/18, EU:C:2020:763, bod 43 a citovaná judikatúra).

44

Na tento účel je cieľom nariadenia č. 1169/2011 podľa znenia jeho článku 3 ods. 1 v spojení s odôvodneniami 3 a 4 tohto nariadenia zabezpečiť, aby informácie poskytnuté spotrebiteľom umožňovali týmto spotrebiteľom rozhodnúť sa pri výbere na základe úplných informácií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. novembra 2019, Organisation juive européenne a Vignoble Psagot, C‑363/18, EU:C:2019:954, bod 53).

45

Konkrétnejšie, z odôvodnenia 17 nariadenia č. 1169/2011 vyplýva, že záväznú povahu informácií o zložení potravín vyplýva z potreby „umožn[iť] spotrebiteľom identifikovať a vhodne využívať potraviny a vyberať si tie, ktoré vyhovujú ich individuálnym stravovacím potrebám“.

46

Takýto cieľ vyžaduje, aby informácie týkajúce sa potravín boli správne, neutrálne a objektívne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. septembra 2016, Breitsamer und Ulrich, C‑113/15, EU:C:2016:718, bod 69, a z 1. októbra 2020, Groupe Lactalis, C‑485/18, EU:C:2020:763, bod 44). Rovnako tieto informácie nesmú byť také, aby uviedli spotrebiteľa do omylu, najmä pokiaľ ide o vlastnosti potraviny a hlavne jej druh, identitu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, pôvod alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo produkcie (rozsudok zo 4. júna 2015, Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände, C‑195/14, EU:C:2015:361, bod 31).

47

Dosiahnutie takéhoto cieľa by však bolo vážne ohrozené, ak by hospodárske subjekty v prípade, keď sú povinné používať obchodný názov zloženej zložky, tak ako je stanovený v právnej úprave Únie, mohli nerešpektovať názov tejto zložky, ako je uvedený v relevantnej jazykovej verzii tejto právnej úpravy a voľne prekladať pojmy, ktorými sa uvedená zložená zložka označuje v iných jazykových verziách uvedenej právnej úpravy.

48

Ako totiž v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 63 a 71 svojich návrhov, takéto voľné preklady spotrebiteľom neumožňujú s istotou poznať zloženie takejto zloženej zložky jednoduchým prečítaním zmienky o nej v zozname zložiek potraviny, v ktorom je uvedená.

49

V prejednávanej veci treba zdôrazniť konkrétnejšie, že len pojem „čokoláda v prášku“ je presne vymedzený v časti A bode 2 písm. c) prílohy I k smernici 2000/36. Naopak, takáto definícia v kontexte právnej úpravy Únie neexistuje pre pojem „čokoládový prášek“.

50

Okolnosť, ktorú zdôraznila Tesco vo svojej písomnej odpovedi na otázky položené Súdnym dvorom, že zložená zložka, o ktorú ide vo veci samej, obsahuje kakao a cukor a že obsah kakaa v nej dosahuje minimálne 32 %, a teda úplne spĺňa požiadavky prílohy I k smernici 2000/36 na to, aby ju bolo možné kvalifikovať ako „čokoládu v prášku“, nemení nič na tom, že v prejednávanej veci je jedine označenie tejto zloženej zložky uvedené v českej verzii prílohy I k smernici 2000/36 spôsobilé splniť požiadavky primeranej informovanosti spotrebiteľov.

51

Okrem toho umožniť hospodárskym subjektom, aby identifikovali zloženú zložku, na ktorú sa vzťahuje obchodný názov podľa smernice 2000/36 tak, že voľne preložia takýto názov podľa toho, ako je uvedený v iných jazykových verziách tejto smernice, by ohrozilo úplnú harmonizáciu obchodných názvov, ktorá sa realizuje uvedenou smernicou, ako to bolo opísané v bode 34 tohto rozsudku. Z toho by totiž vyplývalo, že v zozname zložiek na potravine možno uvádzať zloženú zložku uvedenú v prílohe I smernice 2000/36 pod názvom, ktorý sa nenachádza v žiadnej z jazykových verzií tejto prílohy a ktorý sa v dôsledku toho odchyľuje od názvu podľa právnych predpisov stanoveného touto smernicou.

52

V tejto súvislosti treba ešte dodať, že zohľadnenie zásady rovnocennosti rôznych jazykových verzií ustanovenia práva Únie nemôže viesť k tomu, že by sa hospodárskemu subjektu umožnilo nepodriadiť sa žiadnej z týchto verzií. Rovnako konštatovanie uvedené v bode 47 tohto rozsudku nespochybňuje zásadu, podľa ktorej sa v prípade rozporu medzi jazykovými verziami ustanovenia práva Únie neuprednostní jedna z nich. Ako totiž zdôraznil generálny advokát v bode 44 svojich návrhov, samotná okolnosť, že rôzne jazykové verzie stanovujú pre dotknutú zloženú zložku odlišné označenia, pričom niektoré z nich používajú len jedno označenie, zatiaľ čo iné ich používajú viacero, neznamená, že medzi jazykovými verziami existujú rozdiely.

53

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že časť E bod 2 písm. a) prílohy VII k nariadeniu č. 1169/2011 sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci označovania výrobkov uvádzaných na trh na území členského štátu je hospodársky subjekt oslobodený od povinnosti uviesť zoznam všetkých zložiek, z ktorých sa skladá zložená zložka v zmysle článku 2 ods. 2 písm. h) tohto nariadenia len v prípade, že táto zložená zložka, na ktorú sa vzťahuje obchodný názov podľa časti A prílohy I k smernici 2000/36, je v zozname zložiek uvedená s použitím tohto obchodného názvu v jazykovej verzii príslušného členského štátu.

54

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Časť E bod 2 písm. a) prílohy VII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004, sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci označovania výrobkov uvádzaných na trh na území členského štátu je hospodársky subjekt oslobodený od povinnosti uviesť zoznam všetkých zložiek, z ktorých sa skladá zložená zložka v zmysle článku 2 ods. 2 písm. h) tohto nariadenia len v prípade, že táto zložená zložka, na ktorú sa vzťahuje obchodný názov podľa časti A prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/36/ES z 23. júna 2000 o výrobkoch z kakaa a čokolády určených na ľudskú spotrebu, je v zozname zložiek uvedená s použitím tohto obchodného názvu v jazykovej verzii príslušného členského štátu.