Utorok 5. júla 2011
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Na žiadosť Komisie sa v správe uverejnenej 25. februára 2009 skupinou expertov na vysokej úrovni, ktorej predsedom bol J. de Larosière, dospelo k záveru, že je potrebné posilniť rámec dohľadu s cieľom znížiť riziko a závažnosť budúcich finančných kríz, a odporučili sa rozsiahle reformy štruktúry dohľadu nad finančným sektorom v Únii vrátane zriadenia Európskeho systému orgánov pre finančný dohľad, ktorý zahŕňa tri Európske orgány dohľadu, jeden pre bankovníctvo, jeden pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a jeden pre cenné papiere a trhy, ako aj zriadenia Európskeho výboru pre systémové riziká.

(2)

V oznámení Komisie zo 4. marca 2009 s názvom Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe sa navrhlo posilniť regulačný rámec Únie pre finančné služby. Komisia vo svojom oznámení z 3. júla 2009 s názvom Zaisťovanie efektívnych, bezpečných a zdravých trhov s derivátmi posúdila úlohu derivátov vo finančnej kríze a vo svojom oznámení z 20. októbra 2009 s názvom Opatrenia na zaručenie efektívnych, bezpečných a zdravých trhov s derivátmi– Budúce politické opatrenia v hlavných rysoch oznámila opatrenia, ktoré má v úmysle prijať na zníženie rizík spojených s derivátmi.

(3)

Komisia 23. septembra 2009 prijala návrhy troch nariadení, ktorými sa zriaďuje Európsky systém orgánov finančného dohľadu vrátane zriadenia troch Európskych orgánov dohľadu, ktorých cieľom je prispievať k jednotnému uplatňovaniu právnych predpisov Únie a k tvorbe kvalitných spoločných noriem a postupov pre reguláciu a dohľad, konkrétne Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (3) (EBA), Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (4) (EIOPA) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (5) (ESMA). Tieto orgány zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní stability finančného sektora. Preto je nevyhnutné priebežne zabezpečovať, aby bol rozvoj ich činnosti vysokou politickou prioritou a aby mali k dispozícii primerané prostriedky.

(4)

Mimoburzové deriváty sú netransparentné, keďže ide o súkromne obchodované kontrakty, a akékoľvek informácie, ktoré sa ich týkajú, sú zvyčajne dostupné len pre zmluvné strany. Vytvárajú zložité štruktúry vzájomnej závislosti, ktoré môžu sťažiť určenie povahy a úrovne súvisiacich rizík. Finančná kríza ukázala, že takéto vlastnosti zvyšujú neistotu v časoch napätia na trhu, a preto predstavujú riziko ohrozujúce finančnú stabilitu. V tomto nariadení sa ustanovujú podmienky pre zmiernenie týchto rizík a zlepšenie transparentnosti zmlúv o derivátoch.

(5)

Na samite v Pittsburghu 26. septembra 2009 sa lídri skupiny G20 dohodli, že všetky „štandardizované“ zmluvy o mimoburzových derivátoch by sa mali zúčtovávať prostredníctvom centrálnych protistrán (CCP) najneskôr do konca roka 2012 a že zmluvy o mimoburzových derivátoch by sa mali ohlasovať archívom obchodných údajov. V júni 2010 vedúci predstavitelia skupiny G20 v Toronte znova potvrdili svoj záväzok a takisto sa zaviazali urýchliť zavádzanie prísnych opatrení na zlepšenie transparentnosti mimoburzových derivátov a regulačného dohľadu nad nimi na medzinárodne konzistentnej a nediskriminačnej báze s cieľom zlepšiť trh s mimoburzovými derivátmi a vytvoriť účinnejšie nástroje na zaistenie zodpovednosti firiem za riziká, ktoré podstupujú . Komisia sa pokúsi zaistiť, aby tieto záväzky podobným spôsobom plnili aj naši medzinárodní partneri.

(6)

Rada vo svojich záveroch z 2. decembra 2009 súhlasila, že treba podstatne zlepšiť zmierňovanie kreditného rizika protistrany a že je dôležité zlepšiť transparentnosť, efektívnosť a integritu transakcií s derivátmi. V uznesení Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 – Trhy s derivátmi: budúce politické opatrenia sa vyzvalo na povinné zúčtovanie a ohlasovanie mimoburzových derivátov.

(7)

ESMA by mal pôsobiť v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia zabezpečovaním stability finančných trhov v mimoriadnych situáciách, zaisťovaním jednotného uplatňovania pravidiel Únie vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a urovnávaním nezhôd medzi nimi. Je poverený aj tvorbou právne záväzných regulačných technických noriem a má hlavnú úlohu pri povoľovaní a monitorovaní centrálnych protistrán a archívov obchodných údajov.

(8)	Pre zmluvy o derivátoch uvedené v prílohe I oddiele C bodoch 4 až 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (6) sa vyžadujú jednotné pravidlá.

(8a)

Komisia vo svojom oznámení z 2. februára 2011 s názvom Riešenie problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami identifikovala posilnenie finančného aspektu (financializáciu) medzinárodných trhov s nerastnými surovinami ako strategickú výzvu pre hospodárstva v Únii. Komisia potvrdila potrebu väčšej transparentnosti v obchodovaní s nerastnými surovinami, ako aj potenciálny pozitívny účinok pozičných limitov v obchodovaní s komoditami prostredníctvom derivátov. V záujme skutočného zníženia nezdravo vysokého objemu obchodov na trhoch s nerastnými surovinami by Komisia mala najmä zhodnotiť účinky obmedzenia prístupu k obchodovaniu na komoditných burzách len na fyzických obchodníkov, čiže vylúčenia finančných inštitúcií. V nadchádzajúcich revíziách smernice 2004/39/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (7) by sa Komisia mala zaoberať najmä problémom výkyvov cien na trhoch s potravinami a poľnohospodárskymi komoditami a mala by stanoviť vhodné požiadavky na zabránenie systémovým rizikám a manipulačným postupom, a to vrátane maržových požiadaviek, pozičných limitov a trestu vrátenia zisku.

(9)

Ukázalo sa, že motivačné faktory na podporu využívania centrálnych protistrán nie sú dostatočné, aby sa štandardizované mimoburzové deriváty skutočne zúčtovávali. Preto sú potrebné záväzné požiadavky na zúčtovanie tých mimoburzových derivátov, ktoré je možné zúčtovať, prostredníctvom centrálnych protistrán.

(10)

Je pravdepodobné, že členské štáty budú prijímať rozdielne vnútroštátne opatrenia, ktoré by mohli vytvárať prekážky bezproblémového fungovania vnútorného trhu a byť na úkor účastníkov trhu a finančnej stability. Jednotné uplatňovanie zúčtovacej povinnosti v Únii je potrebné aj na zaistenie vysokej úrovne ochrany investorov a na vytvorenie rovnakých podmienok pre účastníkov trhu.

(11)

Zaistenie zníženia systémového rizika prostredníctvom zúčtovacej povinnosti si vyžaduje postup určenia oprávnených tried derivátov, na ktoré by sa mala táto povinnosť vzťahovať. Pri tomto postupe by sa malo zohľadniť, že nie všetky mimoburzové deriváty zúčtovávané prostredníctvom centrálnej protistrany sa môžu považovať za vhodné na povinné zúčtovanie prostredníctvom centrálnej protistrany.

(12)

V tomto nariadení sa ustanovujú kritériá na určenie oprávnenosti na zúčtovaciu povinnosť. Vzhľadom na svoju rozhodujúcu úlohu by mal ESMA po konzultácii s Komisiou a Európskym výborom pre systémové riziká zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (8) (ESRB) rozhodnúť o tom, či daná trieda derivátov spĺňa kritériá oprávnenosti , či sa má uplatniť zúčtovacia povinnosť a kedy by táto povinnosť mala nadobudnúť účinnosť , a v prípade potreby aj o akýchkoľvek vykonávacích normách na jej postupné zavedenie. Postupné zavádzanie zúčtovacej povinnosti by mohlo prebiehať buď z hľadiska podielu oprávnených tried, ktoré sa majú zúčtovať, alebo z hľadiska typov účastníkov trhu, ktorí majú splniť zúčtovaciu povinnosť. Bilaterálne zúčtovanie by malo byť naďalej povolené, ak niektoré kategórie derivátov v rámci triedy derivátov nespĺňajú požiadavky na zúčtovanie, ako to môže byť v prípade krytých dlhopisov.

(12a)

Pri určovaní, či má trieda derivátov podliehať požiadavkám na zúčtovanie, by sa mal ESMA zameriavať na zníženie systémového rizika a predchádzanie systémovým dôsledkom. V hodnotení by sa teda mali zohľadniť faktory ako budúci dátum nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti, prepojenosť príslušnej triedy derivátov na trhu, úroveň zmluvnej a hospodárskej štandardizácie zmlúv, vplyv na výkonnosť a konkurencieschopnosť podnikov z EÚ na svetových trhoch, prevádzkyschopnosť centrálnych protistrán a ich schopnosť riadiť riziko tak, aby zvládali rozsah tejto smernice a povinnosti z nej vyplývajúce, úroveň rizika vyrovnania a kreditného rizika protistrany a vplyv nákladov na reálnu ekonomiku, najmä na investície.

(12b)

Charakteristické znaky devízového trhu (denný objem transakcií, menové páry, význam transakcií tretích krajín, riziko vyrovnania riešené prostredníctvom existujúceho spoľahlivého mechanizmu) vyžadujú zodpovedajúci režim, ktorý by spočíval najmä na predbežnej medzinárodnej konvergencii a vzájomnom uznávaní príslušnej infraštruktúry.

(12c)

Pri vypracúvaní návrhov delegovaných aktov a vykonávacích technických noriem by sa mali osobitne zvážiť potreby inštitúcií dlhodobého sporenia v súvislosti s poskytovaním produktov dlhodobého sporenia spotrebiteľom. Na tento účel by toto nariadenie nemalo spôsobiť nadmerné náklady pre inštitúcie dlhodobého sporenia. Jedným z nástrojov, ktorými sa tento cieľ dosiahne, je riadne uplatňovanie zásady proporcionality.

(12d)

Inštitúciám dlhodobého sporenia by sa ako alternatíva k hotovosti malo povoliť poskytovanie vládnych a vysokokvalitných podnikových dlhopisov na pokrytie počiatočných a variačných marží.

(13)

Zúčtovanie zmluvy o mimoburzových derivátoch si vyžaduje súhlas oboch strán tejto zmluvy. Výnimky zo zúčtovacej povinnosti by preto mali byť úzko zamerané, keďže by sa nimi znížila účinnosť tejto povinnosti a prínosov zúčtovania prostredníctvom centrálnej protistrany, a mohli by viesť k regulačnej arbitráži medzi skupinami účastníkov trhu. Komisia a EMSA by však mali zabezpečiť, aby mechanizmy povinného zúčtovania chránili aj investorov.

(13a)

Vo všeobecnosti by sa mali povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia uplatňovať len na budúce obchody, čím sa umožní plynulý prechod, zlepší sa stabilita systému a zároveň sa zníži potreba neskorších úprav. Pritom je potrebné rozdielne hodnotiť zúčtovaciu povinnosť a ohlasovaciu povinnosť. Zatiaľ čo dodatočná zúčtovacia povinnosť je vzhľadom na potrebu dodatočného zabezpečenia kolaterálom z právnych dôvodov ťažko možná, neplatí to pre ohlasovaciu povinnosť so spätnou účinnosťou. V tomto prípade by sa mohla na základe výsledkov štúdie vplyvu a pravidiel prispôsobených triedam derivátov, technickým predpokladom a zostávajúcim lehotám do splatnosti stanoviť ohlasovacia povinnosť so spätnou účinnosťou.

(14)

Mimoburzové deriváty, ktoré sa nepovažujú za vhodné na zúčtovanie prostredníctvom centrálnej protistrany, stále prinášajú kreditné riziko protistrany, a preto by sa mali ustanoviť pravidlá na riadenie tohto rizika. Tieto pravidlá by sa mali vzťahovať len na účastníkov trhu, ktorí podliehajú zúčtovacej povinnosti.

(14a)

Je dôležité, aby sa nutne odlišné zaobchádzanie s nefinančnými protistranami z tohto nariadenia rozšírilo aj na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (9) a smernicu 2006/49/ES o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (10). Protistrany, ktoré nie sú povinné zúčtovávať centrálne, by nemali čeliť vyšším kapitálovým požiadavkám na pokračujúce bilaterálne dohody.

(14b)

Regulačnú kapitálovú požiadavku pre finančné protistrany obchodujúce s mimoburzovými derivátmi, ktoré sa zúčtovávajú bilaterálne, a nie prostredníctvom centrálneho zúčtovacieho strediska, by malo byť možné vypočítať podľa úrovne možných strát spojených s rizikom zlyhania stanoveným pre každú protistranu.

(15)

Pravidlá týkajúce sa zúčtovacej a ohlasovacej povinnosti a techník zmierňovania rizika pre zmluvy o derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, by sa mali vzťahovať na finančné protistrany, konkrétne na investičné spoločnosti , ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2004/39/ES, úverové inštitúcie , ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2006/48/ES, poisťovne , ktorým bolo udelené povolenie v súlade s Prvou Smernicou Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (11), spoločnosti poskytujúce životné poistenie , ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (12), zaisťovne , ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení (13), podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) , ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (14) a na alternatívne investičné fondy spravované správcami alternatívnych investičných fondov , ktorým bolo udelené povolenie alebo ktoré boli zaregistrované podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov (15).

(15a)

Činnosti PKIPCP, ktoré obchodujú s derivátmi len v obmedzenom rozsahu, by sa preto mali vyhodnotiť s cieľom určiť, na akom konkrétnom základe by mali byť klasifikované ako finančné protistrany v zmysle tohto nariadenia. Pritom treba prijať kroky na zamedzenie narušeniam hospodárskej súťaže a obmedzenie možností zneužívania. Z toho dôvodu by sa zúčtovacia prahová hodnota pre nefinančné protistrany nemala automaticky uplatňovať aj na PKIPCP. Namiesto toho by sa mala zvážiť a zaviesť úzko vymedzená výnimka.

(15b)

PKIPCP by mali spadať do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, keďže diverzifikované politiky investovania PKIPCP obsahujú aj transakcie so zmluvami o derivátoch. PKIPCP v posledných rokoch zaznamenali významný rast a predstavujú približne 50 % HDP Únie, pričom majú aj globálny systémový význam vzhľadom na svoju významnú investičnú kapacitu.

(15c)

Dôchodkové fondy vymedzené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (16), ktorých rizikový profil je zameraný proti riziku a ktoré používajú deriváty na zaistenie svojich rizík z dôchodkových záväzkov, by mali podliehať ohlasovacej povinnosti a postupom na zmierňovanie rizika pre zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktorých zúčtovanie sa neuskutočňuje prostredníctvom centrálnych protistrán, ako sa stanovujú v tomto nariadení. Tieto dôchodky by však nemali podliehať zúčtovacej povinnosti s cieľom vyhnúť sa neprimeraným nákladom pre dôchodcov.

(16)

Pravidlá vzťahujúce sa na finančné protistrany by sa mali podľa potreby vzťahovať aj na nefinančné protistrany. Uznáva sa, že nefinančné protistrany používajú mimoburzové zmluvy s cieľom kryť sa proti obchodným rizikám priamo súvisiacim s ich obchodnou činnosťou. Pri určovaní, či by sa zúčtovacia povinnosť mala vzťahovať na nefinančnú protistranu, by sa preto mala venovať pozornosť účelu, na ktorý nefinančná protistrana používa mimoburzové deriváty, a rozsahu jej expozícií, ktoré má v týchto nástrojoch. Nefinančné protistrany by mali vysvetliť použitie derivátov prostredníctvom svojich výročných správ alebo iných vhodných prostriedkov. Pri určovaní prahovej hodnoty zúčtovacej povinnosti by mal ESMA konzultovať so všetkými dotknutými orgánmi, napríklad regulačnými orgánmi zodpovednými za komoditné trhy, a s nefinančnými protistranami s cieľom zaistiť, aby boli v plnom rozsahu zohľadnené osobitosti týchto odvetví. Komisia by okrem toho mala do 31. decembra 2013 posúdiť systémovú dôležitosť transakcií nefinančných spoločností s mimoburzovými derivátmi v rôznych odvetviach vrátane odvetvia energetiky. Ak nadobudne účinnosť porovnateľný súbor pravidiel EÚ šitých na mieru pre individuálne odvetvia, Komisia by mala okamžite zvážiť, či by sa dané odvetvie malo odstrániť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a predložiť príslušné legislatívne návrhy.

(16a)

Prahová hodnota pre zúčtovanie pre nefinančné protistrany je pre všetkých účastníkov trhu veľmi dôležitou veličinou. Pri určovaní prahovej hodnoty pre zúčtovanie by sa mali posúdiť kvalitatívne aj kvantitatívne prístupy, ktorým by sa mala priradiť vhodná váha. Pritom by sa malo vyvíjať vhodné úsilie o rozsiahlu štandardizáciu mimoburzových zmlúv a mal by sa uznať význam znižovania rizika pre nefinančné protistrany v rámci ich bežnej obchodnej činnosti. Zavedenie prahových hodnôt odvodených od významu podniku pre trh ako celok alebo pre mimoburzový segment trhu by sa mohlo doplniť ukazovateľmi operačného rizika.

(16b)

S cieľom vyňať malé a stredné podniky (MSP) zo zúčtovacej povinnosti by sa mali zvážiť aj mimoburzové prahové hodnoty pre zúčtovanie pre jednotlivé odvetvia, ktoré by vychádzali z celkového objemu zmlúv uzavretých podnikom. Navyše by mal ESMA preskúmať, či by sa v prípade MSP mohlo zaviesť pravidlo de minimis pre ohlasovaciu povinnosť.

(16c)

Komisia by mala zabezpečiť, aby nevyhnutné a vhodné použitie mimoburzových derivátov nefinančnými protistranami na zaistenie proti trhovým rizikám vyplývajúcim z podnikateľských operácií nebolo ohrozené budúcimi legislatívnymi návrhmi, pokiaľ ide o stanovenie cien alebo dostupnosť.

(17)	Zmluva uzatvorená fondom bez ohľadu na to, či ho riadi správca fondu alebo nie, by sa mala považovať za zahrnutú do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(18)

Centrálne banky a iné vnútroštátne orgány vykonávajúce podobné funkcie, ostatné verejné orgány poverené spravovaním verejného dlhu alebo zasahujúce do jeho správy, viacstranné rozvojové banky uvedené v oddiele 4.2 časti 1 prílohy VI k smernici 2006/48/ES , Banka pre medzinárodné zúčtovanie a niektoré subjekty verejného sektora vymedzené v článku 4 ods. 18 smernice 2006/48/ES by mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia s cieľom zabrániť obmedzeniu ich právomoci vykonávať v prípade potreby zásahy na stabilizáciu trhu. Vopred by sa mala preskúmať otázka, či by bolo zodpovedné udeliť výnimku zo zúčtovacej povinnosti subjektom verejného sektora v zmysle článku 4 ods. 18 smernice 2006/48/ES, ktoré sú vo vlastníctve ústredných vlád štátov a na ktoré sa vzťahuje explicitný mechanizmus záruk prijatý príslušnou ústrednou vládou, ktorý je rovnocenný s prevzatím záväzku.

(19)

Keďže nie všetci účastníci trhu, na ktorých sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť, sú schopní stať sa zúčtovacími členmi centrálnej protistrany (alebo klientmi zúčtovacích členov) , mali by mať možnosť prístupu k centrálnym protistranám ako klienti alebo prostredníctvom investičných spoločností alebo úverových inštitúcií, ktoré sú samotné klientmi .

(20)

Zavedenie zúčtovacej povinnosti spolu s postupom zisťovania, ktoré centrálne protistrany sa môžu použiť na účel tejto povinnosti, môže viesť k neželaným narušeniam hospodárskej súťaže na trhu mimoburzových derivátov. Centrálna protistrana by napríklad mohla odmietnuť zúčtovanie transakcií vykonaných na určitých obchodných miestach z dôvodu, že centrálnu protistranu vlastní konkurenčné obchodné miesto. V snahe zabrániť takýmto diskriminačným praktikám by centrálne protistrany mali zúčtovávať transakcie vykonané na iných miestach za predpokladu, že tieto miesta spĺňajú prevádzkové a technické požiadavky ustanovené centrálnou protistranou , a bez ohľadu na zmluvnú dokumentáciu, na základe ktorej zmluvné strany uzatvorili transakciu s mimoburzovými derivátmi, pokiaľ dotknutá dokumentácia spĺňa trhové normy . Vo všeobecnosti by Komisia mala naďalej pozorne monitorovať vývoj na trhu mimoburzových derivátov a podľa potreby by mala zasahovať s cieľom zabrániť výskytu takýchto narušení hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

(21)

Na určenie príslušných tried mimoburzových derivátov, na ktoré by sa mala vzťahovať zúčtovacia povinnosť, prahových hodnôt a systémovo dôležitých nefinančných protistrán sú potrebné spoľahlivé údaje. Na účely regulácie je preto dôležité, aby sa na úrovni Únie ustanovila jednotná požiadavka na ohlasovanie údajov o mimoburzových derivátoch. Navyše je potrebná spätná ohlasovacia povinnosť v čo najväčšom rozsahu pre finančné protistrany aj nefinančné protistrany prekračujúce prahovú hodnotu s cieľom poskytnúť orgánu ESMA porovnávacie údaje. Ak sa takéto spätné ohlasovanie nedá uskutočniť pre žiadne triedy mimoburzových derivátov, príslušnému archívu obchodných údajov by sa malo predložiť zodpovedajúce odôvodnenie.

(22)

Je dôležité, aby účastníci trhu ohlasovali všetky údaje týkajúce sa zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré uzavreli, archívom obchodných údajov. V dôsledku toho budú informácie o rizikách spojených s trhmi mimoburzových derivátov centrálne uchovávané a ľahko dostupné pre ESMA, dotknuté príslušné orgány a príslušné centrálne banky Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). Komisia a ESMA by mali zvážiť rozšírenie platnosti ohlasovacej povinnosti na vložené deriváty.

(22a)

Inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v zmysle článku 6 písm. a) smernice 2003/41/ES alebo mechanizmy ponúkajúce podobnú úroveň zmierňovania rizika a uznané podľa vnútroštátneho práva na účely zabezpečenia dôchodku, ktoré využívajú zmluvy o derivátoch, ktoré sú objektívne merateľné ako zmierňujúce riziká priamo súvisiace so solventnosťou inštitúcie, ktorá prevádzkuje dôchodkový systém, by mali podliehať ustanoveniam o dvojstrannej kolateralizácii, ako sa stanovuje v tomto nariadení, ktoré sa má preskúmať v roku 2014.

(23)	V snahe umožniť komplexný prehľad o trhu a na posúdenie systémového rizika by sa archívom obchodných údajov mali ohlasovať zúčtované, ako aj nezúčtované zmluvy.

(23a)

ESMA, EIOPA a EBA by mali disponovať primeranými zdrojmi, aby mohli účinne vykonávať úlohy, ktoré im boli zverené týmto nariadením.

(24)

Povinnosť ohlásiť úpravu alebo ukončenie zmluvy by sa mala vzťahovať na pôvodné protistrany danej zmluvy a na všetky ostatné subjekty ohlasujúce v mene pôvodných protistrán. Protistrana alebo jej zamestnanci, ktorí ohlasujú archívu obchodných údajov úplné údaje zmluvy v mene inej protistrany v súlade s týmto nariadením, by nemali porušiť žiadne obmedzenie týkajúce sa zverejnenia.

(25)

V súvislosti so zúčtovacou a ohlasovacou povinnosťou by mali existovať účinné, primerané a odradzujúce sankcie. Členské štáty by mali presadzovať tieto sankcie tak, aby sa neznížila účinnosť týchto pravidiel. Členské štáty by mali zaistiť zverejňovanie uložených sankcií a zverejňovanie správ hodnotiacich účinnosť jestvujúcich pravidiel v pravidelných intervaloch.

(26)

Povolenie centrálnej protistrany by malo byť podmienené minimálnou výškou počiatočného základného imania. Základné imanie by spolu s nerozdeleným ziskom a rezervami centrálnej protistrany malo byť vždy úmerné veľkosti a činnosti centrálnej protistrany, aby sa zaistilo, že je primerane kapitalizovaná proti prevádzkovým alebo reziduálnym rizikám a že je schopná v prípade potreby uskutočniť riadne ukončenie alebo reštrukturalizáciu svojej činnosti.

(27)

Keďže na účely regulácie sa týmto nariadením zavádza zákonná povinnosť zúčtovávať prostredníctvom konkrétnych centrálnych protistrán, je nevyhnutné zaistiť, aby tieto centrálne protistrany boli bezpečné a spoľahlivé a aby vždy spĺňali prísne požiadavky na organizáciu, výkon činnosti a obozretnosť ustanovené týmto nariadením. V snahe zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia by sa uvedené požiadavky mali vzťahovať na zúčtovanie všetkých finančných nástrojov, s ktorými centrálne protistrany obchodujú.

(27a)

Dotknutý príslušný orgán by sa mal uistiť, že centrálna protistrana stále disponuje dostatočnými finančnými zdrojmi (ktoré by mali zahŕňať minimálny príspevok z vlastných zdrojov centrálnej protistrany) v súlade s usmerneniami vydanými orgánom ESMA.

(28)	Preto je potrebné na účely regulácie a harmonizácie zaistiť, aby finančné protistrany využívali len centrálne protistrany, ktoré spĺňajú požiadavky ustanovené v tomto nariadení.

(29)

Priame pravidlá týkajúce sa povoľovania a dohľadu nad centrálnymi protistranami sú nevyhnutným dôsledkom povinnosti zúčtovávať mimoburzové deriváty. Je primerané, aby si príslušné orgány zachovali zodpovednosť za všetky aspekty povoľovania centrálnych protistrán a dohľadu nad nimi vrátane zodpovednosti za overovanie, či žiadajúca centrálna protistrana spĺňa požiadavky tohto nariadenia a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (17), vzhľadom na skutočnosť, že tieto vnútroštátne príslušné orgány majú naďalej najlepšie možnosti skúmať, ako centrálne protistrany vykonávajú svoju každodennú činnosť, vykonávať pravidelné previerky a podľa potreby prijať primerané opatrenie.

(30)

Ak centrálnej protistrane hrozí úpadok, fiškálna zodpovednosť môže ležať najmä na členskom štáte, v ktorom je usadená. Z toho vyplýva, že povolenie danej centrálnej protistrany a dohľad nad ňou by mal vykonávať dotknutý príslušný orgán daného členského štátu. Keďže však zúčtovací členovia centrálnej protistrany môžu byť usadení v rôznych členských štátoch a budú prví, ktorých sa dotkne zlyhanie centrálnej protistrany, mal by sa do postupu povoľovania a dohľadu zapojiť orgán ESMA . Tým sa zabráni rozdielnym vnútroštátnym opatreniam alebo postupom a prekážkam vnútorného trhu. ESMA by mal do prípravy odporúčaní a rozhodnutí zapojiť ďalšie príslušné orgány dotknutých členských štátov .

(31)

Je potrebné posilniť ustanovenia o výmene informácií medzi príslušnými orgánmi a posilniť povinnosti týkajúce sa pomoci a spolupráce medzi nimi. ▐ Pri výmene informácií je potrebné prísne zachovávať služobné tajomstvo. V dôsledku širokého vplyvu zmlúv o mimoburzových derivátoch je nevyhnutné, aby ostatné regulačné orgány ▐ mali prístup k informáciám potrebným na výkon svojich funkcií.

(31a)

Nič v tomto nariadení by nemalo predstavovať snahu o obmedzenie centrálnej protistrany alebo bránenie jej v jednej jurisdikcii v tom, aby zúčtovala produkt denominovaný v mene iného členského štátu alebo v mene tretej krajiny, ani vyžadovať od centrálnej protistrany bankovú licenciu na prístup ku každodennej likvidite centrálnej banky.

(32)

Vzhľadom na celosvetovú povahu finančných trhov sú pre centrálne protistrany usadené v tretích krajinách potrebné dohody o poskytovaní zúčtovacích služieb v Únii . Takéto dohody by mali obsahovať povolenie centrálnej protistrany usadenej v tretej krajine zo strany orgánu ESMA a príslušného orgánu členského štátu, v ktorom dotknutá centrálna protistrana hodlá poskytovať zúčtovacie služby, alebo udelenie výnimky z podmienok a postupov povolenia zo strany Komisie , a to za predpokladu, že Komisia uznala právny rámec a rámec dohľadu danej tretej krajiny ako rovnocenný s rámcom Únie a že sú splnené potrebné podmienky. V súvislosti s tým budú osobitne dôležité dohody s významnými medzinárodnými partnermi Únie, aby sa zaistili rovnaké podmienky na celom svete a finančná stabilita.

(32a)

Európska rada 16. septembra 2010 súhlasila, že Únia musí presadzovať svoje záujmy a hodnoty rozhodnejšie a v duchu reciprocity a vzájomných výhod v kontexte vonkajších vzťahov Únie a musí prijať kroky okrem iného na zaistenie lepšieho prístupu na trh pre európske podniky a prehĺbenie regulačnej spolupráce s hlavnými obchodnými partnermi.

(33)

Bez ohľadu na svoju vlastnícku štruktúru by centrálne protistrany mali mať spoľahlivý systém správy, vyšší manažment s dobrou povesťou a nezávislých členov rady. Aspoň jedna tretina, ale nie menej ako dvaja členovia rady, by mala pozostávať z nezávislých členov. Títo nezávislí členovia by nemali vystupovať ako nezávislí členovia vo viac ako jednej ďalšej centrálnej protistrane. Ich odmeňovanie by nemalo byť nijakým spôsobom prepojené s výkonnosťou centrálnej protistrany. Rozdielne systémy správy a vlastnícke štruktúry centrálnej protistrany však môžu ovplyvniť jej ochotu alebo schopnosť zúčtovávať určité produkty. Je preto vhodné, aby nezávislí členovia rady a výbor pre riziká, ktorý má centrálna protistrana zriadiť, riešili akýkoľvek potenciálny konflikt záujmov v centrálnej protistrane. Zúčtovací členovia a klienti musia byť primerane zastúpení, keďže na nich môžu mať vplyv rozhodnutia prijímané centrálnou protistranou.

(34)

Centrálna protistrana môže externe zabezpečovať iné funkcie ako svoje funkcie riadenia rizík, ale len ak tieto externe zabezpečované funkcie nemajú vplyv na riadne fungovanie centrálnej protistrany a na jej schopnosť zvládnuť riziká. Externé zabezpečovanie funkcií by mal schváliť výbor pre riziká centrálnej protistrany.

(35)	Požiadavky na účasť centrálnej protistrany by preto mali byť transparentné, primerané a nediskriminačné a mali by umožňovať vzdialený prístup do tej miery, aby to centrálnu protistranu nevystavovalo dodatočným rizikám.

(36)

Klienti zúčtovacích členov, ktorí zúčtovávajú svoje mimoburzové deriváty prostredníctvom centrálnych protistrán, by mali mať vysokú úroveň ochrany. Skutočná úroveň ochrany závisí od úrovne oddeľovania, pre ktorú sa títo klienti rozhodnú. Sprostredkovatelia by mali oddeľovať svoje aktíva od aktív svojich klientov. Centrálne protistrany by z tohto dôvodu mali viesť aktualizované a ľahko identifikovateľné záznamy. Okrem toho by účty členov v prípade ich zlyhania mali byť prenosné na iných členov.

(36a)

Akákoľvek právna neistota týkajúca sa účinnosti a vykonateľnosti pravidiel a postupov centrálnej protistrany, pokiaľ ide o vymedzenie aktív a záväzkov zúčtovacích členov a ich klientov a prenos pozícií v prípade vopred stanovených udalostí, by oslabila stabilitu centrálnej protistrany. Udalosti, ktorých povaha je dôvodom na prenos pozícií, by sa mali vymedziť vopred, aby sa zaručil rozsah poskytnutej ochrany.

(37)

Centrálna protistrana by mala mať spoľahlivý rámec riadenia rizík na riadenie kreditného rizika, rizík likvidity, prevádzkového rizika a ostatných rizík vrátane rizík, ktoré znáša alebo ktoré predstavuje pre iné subjekty v dôsledku vzájomnej závislosti. Centrálna protistrana by mala mať zavedené primerané postupy a mechanizmy na riešenie zlyhania zúčtovacieho člena. V snahe minimalizovať riziko škodlivého vplyvu takéhoto zlyhania by centrálna protistrana mala mať zavedené prísne požiadavky na účasť, mala by vyberať primerané začiatočné marže a udržiavať fond pre prípad zlyhania a ďalšie finančné zdroje na krytie potenciálnych strát. Rozvoj vysoko spoľahlivého riadenia rizika by mal ostať primárnym cieľom centrálnej protistrany. Môže však svoje prvky prispôsobiť špecifickým aktivitám a rizikovým profilom klientov zúčtovacích členov a ak to bude považovať za vhodné, môže do rozsahu vysoko likvidných aktív prijímaných ako kolaterál zahrnúť aspoň hotovosť a vládne dlhopisy pod podmienkou zodpovedajúceho zníženia hodnoty.

(37a)

Riadenie rizík centrálnych protistrán by malo byť spoľahlivé a nemalo by prenášať riziká daňovníkov.

(37b)

Rada pre finančnú stabilitu (FSB) identifikovala centrálne protistrany ako systémovo dôležité inštitúcie. Na medzinárodnej úrovni či v rámci Únie neexistuje spoločný postup vzťahujúci sa na podmienky, za ktorých môžu mať centrálne protistrany prístup k nástrojom likvidity centrálnej banky alebo za ktorých by museli získať licenciu ako úverové inštitúcie. Zavedenie zúčtovacej povinnosti, ktorá sa vyžaduje v tomto nariadení, môže zvýšiť systémový význam centrálnych protistrán a potrebu likvidity. Komisiu treba preto vyzvať, aby zohľadnila všetky výsledky prebiehajúcej činnosti medzi centrálnymi bankami, aby v spolupráci s ESCB posúdila možnú potrebu opatrení na uľahčenie prístupu centrálnych protistrán k nástrojom likvidity centrálnych bánk v jednej alebo viacerých menách a aby podala správu Európskemu parlamentu a Rade.

(38)

Výzvy týkajúce sa marží a zníženia hodnoty kolaterálu môžu mať procyklické účinky. Centrálne protistrany, príslušné orgány a ESMA by preto mali prijať opatrenia na zamedzenie a kontrolu možných procyklických vplyvov v postupoch riadenia rizík prijatých centrálnymi protistranami do tej miery, aby nemali nepriaznivý vplyv na dobrý stav a finančnú bezpečnosť centrálnych protistrán.

(39)

Riadenie expozícií predstavuje dôležitú súčasť zúčtovacieho postupu. Na poskytovanie zúčtovacích služieb vo všeobecnosti by mal byť umožnený prístup k príslušným zdrojom oceňovania a využívanie týchto zdrojov. Takéto zdroje oceňovania by mali zahŕňať aj zdroje súvisiace s indexmi, ktoré sa používajú ako referenčné hodnoty pre deriváty alebo iné finančné nástroje.

(40)

Marže predstavujú pre centrálnu protistranu hlavnú obrannú líniu. Hoci by centrálne protistrany mali investovať prijaté marže bezpečne a obozretne, mali by vynaložiť osobitné úsilie na zaistenie primeranej ochrany marží, aby sa zaručilo, že sa včas vrátia zúčtovacím členom, ktorí si splnili svoje záväzky, alebo interoperabilnej centrálnej protistrane, ak zlyhá centrálna protistrana, ktorá vyberá tieto marže.

(40a)

Prístup k primeraným zdrojom likvidity má pre centrálnu protistranu zásadný význam. Táto likvidita môže vyplývať z prístupu k likvidite centrálnej banky, k likvidite dôveryhodnej a spoľahlivej komerčnej banky alebo ku kombinácii oboch.

(41)

V Európskom kódexe správania pri zúčtovávaní a vyrovnávaní zo 7. novembra 2006 (18) sa ustanovil dobrovoľný rámec na zriaďovanie väzieb medzi centrálnymi protistranami a archívmi obchodných údajov. Odvetvie činností, ktoré prebiehajú po obchodovaní, však zostáva rozkúskované v rámci hraníc jednotlivých štátov, čím sa cezhraničné obchody zdražujú a vytvárajú sa prekážky harmonizácii. Preto je potrebné stanoviť podmienky zavádzania dohôd o interoperabilite medzi centrálnymi protistranami do tej miery, aby tieto dohody nevystavovali príslušné centrálne protistrany rizikám, ktoré nie sú primerane zvládnuté.

(42)

Dohody o interoperabilite by vo všeobecnosti mohli byť dôležitými nástrojmi na vyššiu integráciu trhu činností po obchodovaní v Únii a mala by sa ustanoviť regulácia. Dohody o interoperabilite však môžu vystaviť centrálne protistrany dodatočným rizikám. Vzhľadom na dodatočnú zložitosť spojenú s dohodami o interoperabilite medzi centrálnymi protistranami, ktoré zúčtovávajú zmluvy o mimoburzových derivátoch, je vhodné v tejto etape požadovať tolerančné obdobie troch rokov medzi získaním povolenia na zúčtovanie derivátov a oprávnením žiadať o povolenie na interoperabilitu, ako aj obmedziť rozsah pôsobnosti následných dohôd o interoperabilite na hotovostné cenné papiere. ESMA by však mal do 30. septembra 2014 predložiť Komisii správu o vhodnosti a vhodnom čase rozšírenia tohto rozsahu pôsobnosti na ďalšie finančné nástroje.

(43)	Archívy obchodných údajov zbierajú na regulačné účely údaje, ktoré sú dôležité pre orgány všetkých členských štátov. ESMA by mal prevziať zodpovednosť za registráciu archívov obchodných údajov, odnímanie ich povolení a dohľad nad nimi ▐.

(44)	Vzhľadom na to, že údaje, ktoré sa uchovávajú v archívoch obchodných údajov, využívajú regulačné orgány, centrálne protistrany a ostatní účastníci trhu, je potrebné zaistiť, aby sa na tieto archívy obchodných údajov vzťahovali prísne požiadavky na vedenie záznamov a správu údajov.

(45)	Potrebná je transparentnosť cien a poplatkov spojených so službami poskytovanými centrálnymi protistranami , ich členmi a archívmi obchodných údajov, aby účastníci trhu mali možnosť rozhodnúť sa na základe informácií.

(45a)

V rámci finančných služieb a obchodovania so zmluvami o derivátoch sú oblasti, kde môžu existovať obchodné práva a práva duševného vlastníctva. V prípadoch, kde tieto práva súvisia s produktmi alebo službami, ktoré sa stali odvetvovými normami alebo majú na ne vplyv, by podmienkou licencií malo byť to, aby boli dostupné za úmerných podmienok FRAND (spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok).

(46)

ESMA by mal mať možnosť navrhnúť Komisii, aby uložila penále. Účelom týchto pravidelných platieb penále by malo byť to, aby sa ukončilo porušovanie, ktoré zistil ESMA, aby sa poskytovali úplné a správne informácie, ktoré si vyžiadal ESMA, alebo aby sa archívy obchodných údajov , centrálne protistrany, ich členovia a iné osoby podriadili vyšetrovaniu. Okrem toho na účely odradenia a na prinútenie archívov obchodných údajov , centrálnych protistrán a ich členov dodržiavať toto nariadenie by Komisia tiež mala mať možnosť uložiť pokuty na žiadosť ESMA, ak boli úmyselne alebo z nedbalosti porušené konkrétne ustanovenia tohto nariadenia. Pokuta by mala byť odradzujúca a primeraná povahe a závažnosti porušenia, dĺžke trvania porušenia a hospodárskej sile dotknutého archívu obchodných údajov , centrálnej protistrany alebo člena .

(47)	S cieľom účinne dohliadať na archívy obchodných údajov , centrálne protistrany a ich členov by ESMA mal mať právo vykonávať vyšetrovanie a kontroly na mieste.

(48)	Je nevyhnutné, aby členské štáty a ESMA chránili právo na ochranu osobných údajov fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (19).

(49)

Je dôležité zaistiť medzinárodné zbližovanie požiadaviek na centrálne protistrany a archívy obchodných údajov. Toto nariadenie vychádza z odporúčaní, ktoré vypracovali CPSS – IOSCO a ESCB – CESR, a vytvára rámec Únie, v ktorom môžu centrálne protistrany bezpečne fungovať. ESMA by mal zohľadňovať tento vývoj pri tvorbe regulačných technických noriem, ako aj usmernení a odporúčaní, ktoré sa ustanovujú v tomto nariadení.

(50)

Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať ▐ akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a právomoc schvaľovať regulačné technické normy v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 v súvislosti s údajmi, ktoré by mali byť zahrnuté v oznámení pre ESMA a v archíve, ako aj s kritériami pre rozhodnutie ESMA o oprávnenosti pre zúčtovaciu povinnosť, o informačnej a zúčtovacej prahovej hodnote, o maximálnom oneskorení v súvislosti so zmluvou, o likvidite, o minimálnom obsahu pravidiel správy, o podrobnostiach vedenia záznamov, o minimálnom obsahu plánu zaistenia kontinuity prevádzky a garantovaných služieb, o percentuálnych podieloch a časovom horizonte maržových požiadaviek, o extrémnych trhových podmienkach, o vysokolikvidnom kolateráli a zníženiach hodnoty, o vysokolikvidných finančných nástrojoch a limitoch koncentrácie, o podrobnostiach vykonávania testov, o podrobnostiach týkajúcich sa žiadosti archívu obchodných údajov o registráciu v ESMA, o pokutách a o podrobnostiach týkajúcich sa informácií, ktoré by mal archív obchodných údajov sprístupňovať, ako sa uvádza v tomto nariadení. Pri vymedzení delegovaných aktov by Komisia mala využiť odborné znalosti príslušných európskych orgánov dohľadu (ESMA, EBA a EIOPA). Vzhľadom na odborné znalosti ESMA v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa cenných papierov a trhov cenných papierov by ESMA mal mať hlavnú úlohu pri poskytovaní odporúčaní Komisii pri tvorbe delegovaných aktov. ESMA by však mal v prípade potreby konzultovať s EBA a EIOPA. [PDN 16]

(50a)

V rámci prípravy stanovenia technických usmernení a regulačných technických noriem, a najmä pri stanovovaní zúčtovacej prahovej hodnoty pre nefinančné protistrany v zmysle tohto nariadenia, by ESMA mal uskutočniť verejné vypočutia účastníkov trhu.

(51)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie  (20). [PDN 17]

(52)

Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne ustanoviť jednotné požiadavky na zmluvy o mimoburzových derivátoch a takisto ustanoviť jednotné požiadavky na výkon činností centrálnych protistrán a archívov obchodných údajov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijímať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa uvádza v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(53)

So zreteľom na pravidlá týkajúce sa interoperabilných systémov sa pokladalo za primerané zmeniť a doplniť smernicu 98/26/ES na ochranu práv prevádzkovateľa systému, ktorý poskytuje zabezpečenie kolaterálom prijímajúcemu prevádzkovateľovi systému v prípade konkurzného konania proti tomuto prijímajúcemu prevádzkovateľovi systému.

(53a)

S cieľom zabezpečiť koherentné a účinné právne predpisy a z dôvodu úzkeho prepojenia medzi obchodovaním a činnosťami po obchodovaní by sa toto nariadenie malo zosúladiť so smernicou 2004/39/ES, v ktorej sa určia požiadavky na vhodné miesto obchodovania, ktoré sa budú uplatňovať na miesta, na ktorých sa deriváty v zmysle definície v nariadení EMIR vykonávajú. Tieto požiadavky môžu zahŕňať transparentnosť, prístup, plnenie príkazov, dohľad, odolnosť a bezpečnosť systému, ako aj ďalšie nevyhnutné požiadavky.

(53b)

Predaj komplexných derivátových produktov miestnym verejným orgánom si vyžaduje osobitnú pozornosť. Komisia by mala zahrnúť konkrétne návrhy do nadchádzajúcej revízie smernice 2004/39/ES, aby tento problém vyriešila. Tieto návrhy budú obsahovať osobitné požiadavky na hĺbkovú analýzu, informácie a zverejňovanie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Hlava I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   V tomto nariadení sa ustanovujú jednotné požiadavky na zmluvy o derivátoch , špecifické ustanovenia na zlepšenie transparentnosti a riadenia rizika na trhu s mimoburzovými derivátmi, ako aj jednotné požiadavky na výkon činností centrálnych protistrán a archívov obchodných údajov.

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem stanovujúcich usmernenia pre výklad a vykonávanie bodov 4 až 10 časti C prílohy I k smernici 2004/39/ES na účely tohto nariadenia.

ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických noriem do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v druhom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 18]

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje na centrálne protistrany a ich zúčtovacích členov , finančné protistrany a archívy obchodných údajov. Ak sa to ustanovuje, vzťahuje sa na nefinančné protistrany.

3.   Hlava V sa vzťahuje len na prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu vymedzené v bode 18 písm. a) a b) a bode 19 článku 4 ods. 1 smernice 2004/39/ES.

4.    Zúčtovacie povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia sa nevzťahujú na:

a)	členov ESCB a iné vnútroštátne orgány vykonávajúce podobné funkcie a iné štátne orgány poverené správou štátneho dlhu alebo intervenciou v správe tohto dlhu;

b)	viacstranné rozvojové banky uvedené v oddiele 4.2 časti 1 prílohy VI k smernici 2006/48/ES.

ba)	Banku pre medzinárodné zúčtovanie.

4a.     Ďalšie výnimky z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia si vyžadujú prijatie osobitného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady vypracovaného na základe medzinárodných noriem a rovnocenných odvetvových pravidiel EÚ.

Článok 2

Vymedzenia pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1)

„centrálna protistrana“ alebo „CCP“ je subjekt, ktorý sa v súlade s právnymi predpismi včlení medzi protistrany do zmlúv, s ktorými sa obchoduje na jednom alebo viacerých finančných trhoch, pričom sa stáva kupujúcim voči všetkým predávajúcim a predávajúcim voči všetkým kupujúcim a zodpovedá za prevádzku zúčtovacieho systému;

(2)	„archív obchodných údajov“ je subjekt, ktorý centrálne zhromažďuje a uchováva záznamy o derivátoch;

(3)	zúčtovanie“ je postup, pri ktorom sa tretia strana priamo alebo nepriamo včleňuje medzi protistrany transakcie s cieľom prevziať ich práva a povinnosti ;

(4)	„trieda derivátov“ je podskupina derivátov so spoločnými a základnými charakteristikami , ktoré zahŕňajú minimálne vzťah s podkladovými aktívami, typ podkladových aktív, profil výnosu a referenčnú menu. Deriváty, ktoré patria do tej istej skupiny, môžu mať rôzne lehoty splatnosti ;

(5)

„mimoburzové deriváty“ sú zmluvy o derivátoch, ktorých vykonávanie sa neuskutočňuje na regulovanom trhu alebo na trhu tretej krajiny, ktorý sa považuje za rovnocenný s regulovaným trhom, ani na žiadnom inom organizovanom predajnom mieste zriadenom v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (21), ktorý zúčtováva zmluvy prostredníctvom CCP ;

(5a)	„regulovaný trh“ je multilaterálny systém v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 14 smernice 2004/39/ES;

(5b)	„multilaterálny systém obchodovania“ alebo „MTF“ je multilaterálny systém v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2004/39/ES;

(6)

„finančná protistrana“ znamená podnik založený v Únii, ktorý je investičnou spoločnosťou, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2004/39/ES, úverovou inštitúciou, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2006/48/ES, poisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 73/239/EHS, spoločnosťou poskytujúcou životné poistenie, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2002/83/ES, zaisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2005/68/ES, podnikom kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) , ktorému bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2009/65/ES, inštitúciou zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2003/41/ES alebo alternatívnym investičným fondom, ktorému bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2011/61/EÚ;

(7)	„nefinančná protistrana“ je podnik usadený v Únii, iný ako subjekty uvedené v bodoch 1 a 6 ;

(7a)

„zamestnanecký dôchodkový systém“ je systém dôchodkového zabezpečenia v zmysle smernice 2003/41/ES, ktorého súčasťou sú povolené subjekty zodpovedné za riadenie inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IORP) a konajúce v ich mene, uvedené v článku 2 ods. 1 spomenutej smernice, alebo vymenovaní investiční manažéri podľa článku 19 ods. 1 spomenutej smernice, alebo akékoľvek iné usporiadanie uznané podľa vnútroštátneho práva za systém zriadený na účely dôchodkového zabezpečenia;

(8)	„kreditné riziko protistrany“ je riziko, že protistrana transakcie zlyhá pred konečným vyrovnaním peňažného toku transakcie;

(9)	„dohoda o interoperabilite“ je dohoda medzi dvoma alebo viacerými centrálnymi protistranami, ktorá zahŕňa vykonávanie transakcií medzi systémami;

(10)	„príslušný orgán“ je orgán určený každým členským štátom v súlade s článkom 18 alebo jedným alebo viacerými európskymi orgánmi dohľadu ; [PDN 5]

(11)	„zúčtovací člen“ je podnik, ktorý má účasť v centrálnej protistrane a ktorý zodpovedá za plnenie finančných záväzkov vyplývajúcich z tejto účasti;

(12)	„klient“ je podnik s priamym alebo nepriamym zmluvným vzťahom so zúčtovacím členom centrálnej protistrany alebo jednou z jeho pobočiek , ktorý tomuto podniku umožňuje zúčtovávať transakcie prostredníctvom využívania centrálnej protistrany daným zúčtovacím členom ;

(13)

„kvalifikovaný podiel“ je priamy alebo nepriamy podiel v centrálnej protistrane alebo archíve obchodných údajov, ktorý predstavuje najmenej 10 % základného imania alebo hlasovacích práv v zmysle článkov 9 a 10 smernice 2004/109/ES, pričom sa zohľadňujú podmienky týkajúce sa ich kumulovania uvedené v článku 12 ods. 4 a ods. 5 uvedenej smernice, alebo ktorý umožňuje vykonávať podstatný vplyv na riadenie centrálnej protistrany alebo archívu obchodných údajov, v ktorom takýto podiel existuje;

(14)	„materský podnik“ je materský podnik v zmysle článkov 1 a 2 siedmej smernice Rady 83/349/EHS vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy o konsolidovaných účtovných závierkach (22);

(15)	„dcérsky podnik“ je dcérsky podnik v zmysle článkov 1 a 2 smernice 83/349/EHS vrátane akéhokoľvek dcérskeho podniku dcérskeho podniku konečného materského podniku;

(16)	„kontrola“ je kontrola v zmysle článku 1 smernice 83/349/EHS;

(17)

„úzke prepojenie“ je situácia, v ktorej sú dve alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby prepojené prostredníctvom: a) účasti, ktorá znamená priame vlastníctvo alebo vlastníctvo prostredníctvom kontroly minimálne 20 % hlasovacích práv alebo základného imania podniku; b) kontroly, ktorá znamená vzťah medzi materským podnikom a dcérskym podnikom vo všetkých prípadoch uvedených v článku 1 ods. 1 a 2 smernice 83/349/EHS alebo podobný vzťah medzi akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou a podnikom alebo akýmkoľvek dcérskym podnikom dcérskeho podniku tiež považovaným za dcérsky podnik materského podniku, ktorý stojí na čele týchto podnikov. Situácia, pri ktorej sú dve alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby trvalo prepojené s jednou a tou istou osobou vzťahom kontroly, sa takisto považuje za vytvorenie úzkeho prepojenia medzi týmito osobami.

(18)

„základné imanie“ je základné imanie v zmysle článku 22 smernice 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií, pokiaľ bolo splatené, plus súvisiace účty emisného ážia, plne pokrýva straty v prípade ďalšieho normálneho fungovania podniku a v prípade konkurzu alebo likvidácie sa radí za všetky ostatné nároky;

(19)	„rezervy“ sú rezervné fondy v zmysle článku 9 smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978, na základe článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností (23) a zisky a straty prenesené po použití konečného zisku alebo straty;

(20)	„rada“ je správna alebo dozorná rada, alebo oboje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o obchodných spoločnostiach;

(21)	„nezávislý člen rady“ je člen rady, ktorý nemá s centrálnou protistranou, jej kontrolujúcim(-i) akcionárom(-mi) alebo manažmentom, alebo jej zúčtovacími členmi alebo manažmentom žiadny predchádzajúci alebo pretrvávajúci obchodný, rodinný ani iný vzťah, ktorý vytvára konflikt záujmov;

(22)	„vyšší manažment“ je osoba alebo osoby, ktoré účinne riadia obchodnú činnosť centrálnej protistrany, a výkonný člen alebo členovia rady;

(22a)

„zúčtovacie centrálne protistrany z tretej krajiny“ sú podniky so sídlom v tretích krajinách, ktoré sa považujú za rovnocenné vo vzťahu k finančným protistranám alebo nefinančným protistranám uvedeným v článku 7 ods. 2; takáto rovnocennosť platí, ak by sa dotknutý podnik usadený v tretej krajine klasifikoval ako finančná protistrana alebo ako nefinančná protistrana podľa článku 7 ods. 2, ak by bol usadený v Únii.

(22b)

„oddelenie“ znamená aspoň to, že aktíva a pozície jednej osoby sa nepoužijú na vyrovnanie záväzkov akejkoľvek inej osoby alebo pohľadávok voči akejkoľvek inej osobe, od ktorej by mala byť oddelená, a nie sú k dispozícii na takéto účely, najmä v prípade nesolventnosti zúčtovacieho člena.

(22c)

„kompresia obchodu“ je postup legálneho nahradenia daného súboru zmlúv o derivátoch iným súborom zmlúv charakterizovaných z pohľadu každého účastníka postupu: a) menším počtom zmlúv a úhrnnou hypotetickou hodnotou; a b) rovnakým alebo podobným profilom rizika, ako mal pôvodný súbor zmlúv o derivátoch;

(22d)

„konanie v zhode“ znamená konanie v zhode v zmysle článku 10 písm. a) smernice 2004/109/ES.

2.     S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie odseku 1 bodu 22a vypracuje ESMA návrh technických regulačných noriem, ktoré bližšie určujú kritériá, na základe ktorých sa podniky z tretích štátov klasifikujú ako zúčtovacie protistrany tretích štátov.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]

Hlava II

Zúčtovanie, ohlasovanie a zmierňovanie rizika mimoburzových derivátov

Článok 3

Zúčtovacie povinnosti

1.   Finančná protistrana alebo nefinančná protistrana podľa článku 7 ods. 2 zúčtováva všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa považujú za oprávnené podľa článku 4 a sú uzatvorené s ostatnými finančnými protistranami alebo nefinančnými protistranami uvedenými v článku 7 ods. 2 v príslušných centrálnych protistranách uvedených v archíve podľa článku 4 ods. 4.

Táto zúčtovacia povinnosť sa vzťahuje aj na finančné protistrany a na nefinančné protistrany podľa prvého pododseku , ktoré uzatvárajú oprávnené zmluvy o mimoburzových derivátoch so zúčtovacími protistranami tretích krajín .

Zmluvy o mimoburzových derivátoch uzatvorené pred dátumom, od ktorého nadobúda účinnosť zúčtovacia povinnosť pre túto triedu derivátov, sú od zúčtovacej povinnosti oslobodené.

Táto zúčtovacia povinnosť sa vzťahuje na všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa po uverejnení rozhodnutia ESMA podľa článku 4 ods. 2 písm. a) klasifikujú ako deriváty oprávnené na zúčtovaciu povinnosť.

(1a)     Zúčtovacia povinnosť neexistuje v prípade zmlúv o derivátoch medzi dcérskymi podnikmi rovnakého materského podniku alebo medzi materským podnikom a dcérskym podnikom. „Materské podniky“ a „dcérske podniky“ sú na účely tohto ustanovenia spoločnosťami takto definovanými podľa príslušných pravidiel EÚ. Táto výnimka nemá vplyv na ohlasovaciu povinnosť podľa článku 6 alebo na povinnosti súvisiace s technikami na zmiernenie rizika podľa článku 8.

Výnimky sa uplatňujú len vtedy, keď dotknutý materský podnik najprv príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu písomne oznámi, že má v úmysle túto výnimku využiť. Oznámenie sa uskutoční najmenej 30 kalendárnych dní pred využitím výnimky. Príslušný orgán sa uistí, že výnimka sa uplatnila len na zmluvy o derivátoch, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)	zmluvy o derivátoch medzi dcérskymi podnikmi rovnakého materského podniku alebo medzi materským podnikom a dcérskym podnikom sú opodstatnené z ekonomických dôvodov;

b)	využitie výnimky nezvyšuje systémové riziko vo finančnom systéme;

c)	neexistujú žiadne právne obmedzenia pre kapitálové toky medzi dcérskymi podnikmi rovnakého materského podniku alebo medzi materským podnikom a dcérskym podnikom.

2.   Na účel splnenia zúčtovacej povinnosti podľa odseku 1 sa finančné protistrany a nefinančné protistrany uvedené článku 7 ods. 2 stanú buď zúčtovacím členom, alebo zúčtujú svoje transakcie v CCP prostredníctvom investičnej spoločnosti alebo úverovej inštitúcie podliehajúcej požiadavkám v smernici 2004/39/ES .

Článok 4

Oprávnenosť na zúčtovaciu povinnosť

1.   Ak príslušný orgán udelí centrálnej protistrane povolenie na zúčtovanie určitej triedy derivátov podľa článkov 10 alebo 11, bezodkladne zašle ESMA oznámenie o tomto povolení a požiada o rozhodnutie o oprávnenosti na zúčtovaciu povinnosť podľa článku 3.

1a.     Ak bola centrálna protistrana, ktorá je usadená v tretej krajine, uznaná v súlade s článkom 23, dotknutý príslušný orgán tretej krajiny v zmysle dohôd o spolupráci podľa článku 23 ods. 4 sprístupní ESMA triedy zmlúv o derivátoch, v súvislosti s ktorými sa tejto centrálnej protistrane udelilo právo poskytovať zúčtovacie služby zúčtovacím členom a/alebo klientom usadeným v Únii.

2.   Po prijatí oznámenia a žiadosti podľa odseku 1 ESMA do šiestich mesiacov zašle žiadajúcemu príslušnému orgánu rozhodnutie, v ktorom uvedie:

a)	či je daná trieda derivátov oprávnená na zúčtovaciu povinnosť podľa článku 3;

b)	budúci dátum nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti vrátane časového rámca, v ktorom sa protistrany alebo kategórie protistrán stanú protistranami podliehajúcimi zúčtovacej povinnosti . Tento dátum nie je skorší ako dátum, ku ktorému sa ukladá zúčtovacia povinnosť.

ba)	či a za akých podmienok sa zúčtovacia povinnosť vzťahuje na transakcie s osobami v tretích krajinách;

ESMA uskutoční pred prijatím rozhodnutia verejné konzultácie s účastníkmi trhu a netrhovými účastníkmi s odbornými znalosťami alebo záujmom v danej oblasti a konzultácie s ESRB a príslušnými orgánmi tretích krajín. Zhrnutie týchto konzultácií bude zverejnené v priebehu mesiaca a ďalšie informácie týkajúce sa verejných konzultácií, ako aj ďalších konzultácií budú k dispozícii na vyžiadanie. [PDN 21]

2a.     ESMA z vlastného podnetu v súlade s kritériami uvedenými v odseku 3 po uskutočnení verejných konzultácií a po konzultácii s ESRB a prípadne s orgánmi dohľadu tretích krajín určí a oznámi Komisii triedy zmlúv o derivátoch, ktoré by sa mali považovať za oprávnené na zúčtovaciu povinnosť, avšak v súvislosti s ktorými žiadna centrálna protistrana ešte nedostala oprávnenie.

Po určení tejto triedy zmlúv o derivátoch ESMA zverejní výzvu na vypracovanie návrhov na zúčtovanie tejto triedy zmlúv.

3.   Pri svojom rozhodnutí ESMA vychádza z týchto kritérií:

a)	zníženie systémového rizika vo finančnom systéme vrátane možnej neschopnosti vysoko prepojených protistrán splniť si svoje platobné záväzky a nedostatku transparentnosti, pokiaľ ide o pozície;

b)	likvidita zmlúv;

c)	dostupnosť spravodlivých, spoľahlivých a všeobecne uznávaných zdrojov cien;

▐

Pri uplatňovaní vyššie uvedených kritérií ESMA zohľadňuje aj konsenzus na medzinárodnej úrovni.

ESMA vykoná pred prijatím rozhodnutia verejné konzultácie a podľa potreby konzultácie s príslušnými orgánmi tretích krajín.

4.   ESMA čo najskôr uverejní každé rozhodnutie podľa odseku 2 v archíve. Tento archív obsahuje oprávnené triedy derivátov a centrálne protistrany, ktoré sú oprávnené zúčtovávať ich. ESMA tento archív pravidelne aktualizuje.

ESMA pravidelne skúma svoje rozhodnutia a podľa potreby ich mení a dopĺňa.

5.   ESMA z vlastného podnetu a po konzultácii s ESRB určí a Komisii oznámi triedu zmlúv o derivátoch, ktoré by mali byť zahrnuté v jeho verejnom archíve a ktoré sú oprávnené na zúčtovaciu povinnosť , avšak v súvislosti s ktorými žiadna centrálna protistrana ešte nedostala oprávnenie. Po určení takejto kategórie triedy derivátov ESMA uverejní výzvu na vypracovanie návrhov centrálnych protistrán na ich zúčtovanie a zverejní zoznam, pre ktorý sa takáto výzva uskutočnila.

5a.     Trieda derivátov sa už nepovažuje za oprávnenú na zúčtovaciu povinnosť, ak už neexistuje centrálna protistrana, ktorá má povolenie alebo je uznaná zo strany ESMA ako centrálna protistrana s povolením zúčtovať ich podľa tohto nariadenia, alebo ak žiadna centrálna protistrana nie je ochotná túto triedu derivátov zúčtovať.

6.    S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanovia:

a)	údaje, ktoré majú byť zahrnuté v oznámení podľa odseku 1;

b)	kritériá podľa odseku 3;

c)	údaje, ktoré majú byť zahrnuté v archíve podľa odseku 4.

V údajoch v odseku 4 je správne a jednoznačne určená aspoň trieda derivátov, na ktorú sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

ESMA uskutoční pred prijatím rozhodnutia podľa odseku 1 verejné vypočutie účastníkov trhu. [PDN 20]

Článok 4a

S cieľom podporiť účinnú a jednotnú globálnu reguláciu zmlúv o derivátoch môže Komisia predložiť návrhy Rade na príslušný mandát na rokovanie v záujme dosiahnutia dohody o účinných rovnocenných právnych predpisoch uplatniteľných na transakcie vykonávané v tretej krajine finančnými a nefinančnými protistranami podľa článku 7.

Článok 4b

Verejný register

1.     Na účel zúčtovacej povinnosti ESMA zriadi a spravuje verejný archív. Archív je verejne dostupný na webovej stránke ESMA.

2.     Archív obsahuje aspoň:

a)	triedy zmlúv o derivátoch, ktoré podliehajú zúčtovacej povinnosti v súlade s článkom 3;

b)	centrálne protistrany, ktoré sa dajú použiť na účel zúčtovacej povinnosti;

c)	dátumy nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti vrátane postupného zavádzania;

d)	triedy derivátov určené ESMA v súlade s článkom 4 ods. 5.

3.     Ak príslušný orgán alebo dotknutý príslušný orgán tretej krajiny stiahol povolenie na zúčtovanie danej triedy zmlúv o derivátoch, ESMA okamžite takúto centrálnu protistranu vo vzťahu k tejto triede derivátov odstráni z archívu.

4.     ESMA archív pravidelne aktualizuje.

5.     V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok uplatňovania tohto článku môže ESMA vypracovať návrh vykonávacích technických noriem na určenie podrobností, ktoré sa zahrnú do verejného archívu podľa odseku 1.

ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]

Článok 5

Prístup k centrálnej protistrane

1.    Centrálna protistrana, ktorej bolo udelené povolenie zúčtovávať oprávnené zmluvy o mimoburzových derivátoch, prijíma zúčtovanie týchto zmlúv transparentne, spravodlivo a nediskriminačne bez ohľadu na miesto výkonu a ak je to možné, na základe otvorených medzinárodných noriem odvetvia, pokiaľ to nevplýva nepriaznivo na zmierňovanie rizika. V snahe zabrániť diskriminačným praktikám prijímajú centrálne protistrany na zúčtovanie transakcie vykonané na iných miestach za predpokladu, že tieto miesta spĺňajú prevádzkové, technické a právne požiadavky stanovené centrálnou protistranou alebo požiadavky, ktoré sa vzťahujú na ňu, ako aj jej požiadavky na prístup a riadenie rizika, a to bez ohľadu na zmluvnú dokumentáciu, na základe ktorej protistrany uzatvorili transakciu s mimoburzovými derivátmi.

1a.     Centrálna protistrana poskytne jednoznačné záporné alebo kladné stanovisko na žiadosť obchodného miesta o udelenie povolenia na zúčtovávanie zmlúv o mimoburzových derivátoch do troch mesiacov od spracovania žiadosti.

V prípade zamietnutia žiadosti obchodného miesta o zúčtovanie zmlúv o mimoburzových derivátoch centrálnou protistranou sa obchodnému miestu poskytne jednoznačné a úplné odôvodnenie.

Po zamietnutí žiadosti môže obchodné miesto predložiť novú žiadosť o prístup po uplynutí minimálne trojmesačnej čakacej lehoty.

V prípade nezhody vyrieši ESMA všetky spory medzi príslušnými orgánmi v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

1b.     Na účely podávania správ Komisii a Európskemu parlamentu, na ktoré sa odkazuje v článku 68, monitoruje ESMA prístup k centrálnym protistranám a účinky určitých postupov vrátane využívania postupov udeľovania výhradných licencií na konkurencieschopnosť.

Článok 6

Ohlasovacia povinnosť

1.    Všetky zmluvy o derivátoch sa ohlasujú archívu obchodných údajov registrovanému v súlade s článkom 51. Protistrany ohlasujú údaje o každej zmluve o derivátoch, ktorú uzatvorili, a o každej podstatnej úprave , obnovení alebo ukončení zmluvy . Údaje sa ohlasujú najneskôr jeden pracovný deň po uzavretí, úprave, obnovení alebo ukončení zmluvy, okrem prípadov ustanovených v aktoch prijatých podľa odseku 5. Za úpravu sa pritom – na rozdiel od predčasného ukončenia – nepovažuje ukončenie zmluvy podľa dohody alebo uplynutie platnosti transakcie. Informácie o transakcii s derivátmi sa ohlasujú najneskôr jeden pracovný deň po uskutočnení transakcie, resp. po neskoršej úprave. Za pracovné dni sa na tieto účely považujú dni, ktoré sú pracovnými dňami pre obidve zmluvné strany a v prípade zúčtovania zmluvy prostredníctvom centrálnych protistrán aj pre príslušnú centrálnu protistranu. Centrálne protistrany zároveň uchovávajú päť rokov záznamy o všetkých informáciách, ktoré je potrebné ohlasovať.

Tretie strany majú právo vykonávať ohlasovanie podľa odseku 1 v mene pôvodných protistrán, ak sa zabezpečí, že sa žiadne údaje zmluvy nebudú ohlasovať dvojmo .

Ohlasovacie povinnosti podľa pododseku 1 vykonáva centrálna protistrana, u ktorej sa zúčtovávajú zmluvy o derivátoch, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť. Ak sa na zmluvy o derivátoch vzťahuje proces kompresie obchodu, ohlasovacie povinnosti podľa pododseku 1 vykonáva poskytovateľ služieb kompresie obchodu.

Orgánu ESMA bude zverená právomoc preskúmať, či sa v prípade zmlúv o mimoburzových derivátoch môže zaviesť ohlasovacia povinnosť so spätnou účinnosťou, pokiaľ sú tieto informácie pre orgány dohľadu nevyhnutné. ESMA zohľadňuje pri rozhodovaní tieto kritériá:

a)	technické predpoklady pre ohlasovanie (najmä to, či sú transakcie zaznamenané elektronicky);

b)	zostávajúce lehoty splatnosti otvorených transakcií.

ESMA uskutoční pred prijatím rozhodnutia verejné vypočutie účastníkov trhu. [PDN 14 a 15]

2.    Pri ohlasovaní sa vždy, keď je to možné, postupuje v súlade s medzinárodnými otvorenými normami odvetvia.

3.   Protistrana, ktorá podlieha ohlasovacej povinnosti, môže delegovať ohlasovanie údajov o zmluve o mimoburzových derivátoch na inú protistranu alebo na tretiu stranu .

Ak protistrana ohlasuje úplné údaje o zmluve archívy obchodných údajov v mene inej protistrany, nepovažuje sa to za porušenie akéhokoľvek obmedzenia týkajúceho sa zverejňovania informácií uloženého danou zmluvou alebo akýmkoľvek právnym, regulačným alebo správnym opatrením.

Pre ohlasujúci subjekt ani pre jeho členov predstavenstva alebo zamestnancov , ako ani iné osoby konajúce v jeho mene nevyplýva z tohto zverejnenia žiadna zodpovednosť.

4.    S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA v spolupráci s EBA, ESCB a ESRB návrh regulačných technických noriem s cieľom určiť údaje a druh správ podľa odsekov 1 a 2 pre rôzne triedy , skupiny alebo kategórie derivátov a pre akýkoľvek spätný účinok vrátane spôsobov spätného zaznamenávania a ohlasovania elektronicky zaznamenaných obchodov pre všetky deriváty, ako aj kritérií a podmienok spätného ohlasovania platných zmlúv o derivátoch uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

Tieto správy obsahujú aspoň:

a)	primerané označenie zmluvných strán a pokiaľ sa odlišujú, oprávnenej osoby vo vzťahu k právam a povinnostiam, ktoré vyplývajú z danej zmluvy;

b)	▐ hlavné charakteristiky zmluvy vrátane druhu, podkladov, splatnosti, plnenia, dátumu dodania, údajov o cene a nominálnej hodnoty;

ba)	v prípade derivátov, ktoré nezodpovedajú štandardnému formátu, existuje vlastný formát, na základe ktorého príslušné orgány zistia, že došlo k takémuto obchodu, a prijmú všetky potrebné regulačné opatrenia;

bb)	jedinečný identifikátor zmluvy.

ESMA v koordinácii s EBA, EIOPA a ESRB predloží Komisii návrh týchto regulačných technických noriem do 30. júna 2012.

Ak sa návrh regulačných technických noriem týka veľkoobchodných energetických produktov v zmysle nariadenia (EÚ) č. …/2011 Európskeho parlamentu a Rady [o integrite a transparentnosti trhu s energiou] (24)  (25), ESMA sa poradí s Agentúrou pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER).

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]

4a.     ESMA sa pri vypracúvaní návrhov príslušných regulačných technických noriem riadi okrem iného zoznamom požadovaných údajov ohlasovaných v prílohe I, tabuľke I nariadenia Komisie (ES) č. 1287/2006, ktorým sa vykonáva smernica 2004/39/ES.

5.   S cieľom zaistiť jednotné podmienky uplatňovania odsekov 1 a 2 vypracuje ESMA v koordinácii s EBA, EIOPA a ESRB návrh vykonávacích technických noriem, aby sa určila forma a periodicita správ uvedených v odsekoch 1 a 2 pre rôzne triedy derivátov.

ESMA predloží návrh vykonávacích technických noriem ▐ Komisii do 30. júna 2012.

Ak sa návrh regulačných technických noriem týka veľkoobchodných energetických produktov v zmysle nariadenia (EÚ) č. …/2011 [o integrite a transparentnosti trhu s energiou] (26), ESMA sa poradí s Agentúrou pre ACER.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať návrh vykonávacích technických noriem uvedených v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 .

Článok 7

Nefinančné protistrany

1.   Nefinančná protistrana podlieha ohlasovacej povinnosti ustanovenej v článku 6 ods. 1.

2.   Ak nefinančná protistrana nadobudne pozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch, v prípade ktorých priemerná pozícia viac než 50 pracovných dní presahuje prahovú hodnotu, ktorá sa určí podľa odseku 3 písm. b), vzťahuje sa na ňu zúčtovacia povinnosť podľa článku 3 ▐.

Zúčtovacia povinnosť trvá tak dlho, kým čisté pozície a expozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch nefinančných protistrán prekračujú prahovú hodnotu pre zúčtovanie, a končí vtedy, keď sa tieto čisté pozície a expozície nachádzajú pod prahovou hodnotou pre zúčtovanie na určitý stanovený čas .

Príslušný orgán určený v súlade s článkom 48 smernice 2004/39/ES zaistí, aby bola splnená povinnosť podľa prvého pododseku.

Zúčtovacia povinnosť uvedená v pododseku 1 sa musí splniť do šiestich mesiacov.

2a.     Pri výpočte pozícií podľa odseku 2 sa nezohľadňujú zmluvy o mimoburzových derivátoch uzatvorené nefinančnou protistranou, ktoré sú objektívne merateľné ako priamo súvisiace so zaistením obchodnej činnosti alebo podnikového financovania uvedenej protistrany.

3.    S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA po konzultáciách s ESRB a ďalšími príslušnými orgánmi návrhy regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovuje:

▐

b)	zúčtovacia prahové hodnota;

ba)	kritériá na určenie toho, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch sú objektívne merateľné ako priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním.

Pri určovaní zúčtovacieho prahu musí byť zohľadnený systémový význam súčtu čistých pozícií a expozícií protistrany podľa jednotlivých tried derivátov.

ESMA po konzultácii s EBA, ESRB a inými príslušnými orgánmi predloží Komisii tento návrh regulačných noriem do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 . [PDN 19]

▐

V príprave na určenie prahovej hodnoty pre zúčtovanie a kritérií na stanovenie toho, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch sú objektívne merateľné ako priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním, uskutoční ESMA verejné konzultácie a umožní nefinančným protistranám vyjadriť ich stanovisko.

▐

5.   Komisia po konzultácii s ESA a inými príslušnými orgánmi pravidelne skúma prahové hodnoty uvedené v odseku 3 a podľa potreby ich mení a dopĺňa.

Článok 8

Postupy zmierňovania rizika zmlúv o mimoburzových derivátoch nezúčtovávaných centrálnou protistranou

1.   Finančné protistrany alebo nefinančné protistrany podľa článku 7 ods. 2, ktoré uzatvoria zmluvu o mimoburzových derivátoch nezúčtovanú centrálnou protistranou, so všetkou starostlivosťou zaistia, aby sa zaviedli obozretné postupy a prostriedky na meranie, monitorovanie a zmierňovanie prevádzkového, trhového a kreditného rizika, aspoň vrátane:

a)	primeraných elektronických prostriedkov zabezpečujúcich včasné potvrdenie podmienok zmluvy o mimoburzových derivátoch;

b)	normalizovaných postupov, ktoré sú spoľahlivé, odolné a kontrolovateľné na zosúlaďovanie portfólií, riadenie súvisiacich rizík, včasné zisťovanie sporov medzi stranami a ich riešenie, a na monitorovanie hodnoty nesplatených zmlúv.

Na účely písmena b) sa hodnota nesplatených zmlúv oceňuje denne trhovými cenami a postupy riadenia rizík vyžadujú včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu alebo základné imanie primerané riziku v súlade s platnými regulačnými požiadavkami pre finančné protistrany týkajúcimi sa základného imania .

Finančné protistrany a nefinančné protistrany uvedené v článku 7 ods. 2 ponúknu protistranám možnosť oddelenia počiatočnej marže pri vzniku zmluvy.

ESMA pravidelne monitoruje činnosti v oblasti derivátov, ktoré nie sú oprávnené na zúčtovanie, s cieľom určiť prípady, kedy môže určitá trieda zmlúv predstavovať systémové riziko. ESMA po konzultácii s ESRB prijme opatrenia s cieľom predísť ďalšiemu nahromadeniu zmlúv v tejto triede.

Príslušný orgán a ESMA zabezpečia, aby sa obozretné postupy a opatrenia zamerali na zabránenie regulačnej arbitráži medzi zúčtovanými a nezúčtovanými transakciami s derivátmi a zohľadnili transfery rizika vyplývajúce zo zmlúv o derivátoch.

ESMA a príslušné orgány zrevidujú normy marží s cieľom predísť regulačnej arbitráži v súlade s ustanoveniami článku 37.

1b.     V prípade investícií do dôchodkových systémov podľa smernice 2003/41/ES alebo systémov, ktoré sa podľa práva členského štátu považujú za systém plánovania dôchodku, zohľadní odolná dvojstranná kolateralizácia derivátov používaná na zníženie rizík kreditnú bonitu protistrany. Požiadavky na základné imanie majú byť pri obozretnej regulácii v súlade s požiadavkami pre centrálne zúčtované zmluvy.

2.    S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa konkretizujú usmernenia pre vhodné obozretné postupy, opatrenia a normy marží uvedené v odseku 1, ako aj maximálne oneskorenie medzi uzatvorením zmluvy o mimoburzových derivátoch a potvrdením podľa odseku 1 písm. a).

ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]

3.    S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku vypracujú európske orgány dohľadu návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa konkretizujú prostriedky a úrovne kolaterálu a základného imania požadované na dosiahnutie súladu s odsekom 1 písm. b) a s druhým pododsekom odseku 1.

ESA predložia Komisii tento spoločný návrh regulačných technických noriem do 30. júna 2012.

V závislosti od právnej povahy protistrany sa na Komisiu deleguje právomoc prijať regulačné technické normy podľa prvého pododseku v súlade buď s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 alebo nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]

▐

Článok 9

Sankcie

1.   Členské štáty po zohľadnení oznámenia Komisie z 8. decembra 2010 o posilňovaní sankčných režimov v odvetví finančných služieb a po konzultácii s ESMA stanovia pravidlá o sankciách uplatňovaných na porušenia pravidiel podľa tejto hlavy a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Tieto sankcie zahŕňajú aspoň správne pokuty. Ustanovené sankcie sú účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Členské štáty zaistia, aby príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad finančnými, a prípadne nefinančnými protistranami zverejnili každú sankciu, ktorá bola uložená za porušenie článkov 3 až 8, okrem prípadov, ak by sa takýmto zverejnením vážne ohrozili finančné trhy alebo by sa zúčastneným stranám spôsobila neúmerná škoda. Členské štáty pravidelne zverejňujú hodnotiace správy o účinnosti používaných pravidiel sankcionovania.

Členské štáty do 30. júna 2012 oznámia Komisii pravidlá podľa odseku 1. Bezodkladne oznámia Komisii každú ich následnú zmenu a doplnenie.

3.   Komisia s pomocou ESMA overí, či sa správne sankcie podľa odseku 1 a prahové hodnoty podľa článku 7 ods. 1 a ods. 2 účinne a jednotne uplatňujú.

3a.     Porušenie pravidiel podľa tejto hlavy nemá vplyv na účinnosť zmluvy o mimoburzových derivátoch alebo na možnosť zmluvných strán presadzovať ustanovenia zmluvy o mimoburzových derivátoch. Porušením pravidiel podľa tejto hlavy nevznikajú žiadne nároky na náhradu škody voči zmluvnej strane zmluvy o mimoburzových derivátoch.

Hlava III

Udeľovanie povolenia centrálnym protistranám a dohľad nad nimi

Kapitola 1

Podmienky a postupy udeľovania povolenia centrálnej protistrane

Článok 10

Udeľovanie povolenia centrálnej protistrane

1.   Ak má centrálna protistrana, ktorá je právnickou osobou usadenou v Únii a má prístup k primeranej likvidite, v úmysle poskytovať služby a vykonávať činnosti, požiada o udelenie povolenia príslušný orgán členského štátu, v ktorom je usadená.

Táto likvidita by sa mohla zabezpečovať prístupom k likvidite centrálnej banky alebo k likvidite dôveryhodnej a spoľahlivej komerčnej banky, alebo k obom. Prístup k likvidite by mohol vyplývať z povolenia udeleného podľa článku 6 smernice 2006/48/ES alebo z iných primeraných úprav.

2.   Povolenie je účinné na celom území Únie.

3.    Povolenie pre centrálnu protistranu sa udeľuje len na činnosti súvisiace so zúčtovaním a stanovujú sa v ňom služby, ktoré je centrálna protistrana oprávnená poskytovať, alebo činnosti, ktoré je oprávnená vykonávať, vrátane tried finančných nástrojov, ktoré sú zahrnuté do pôsobnosti povolenia.

4.   Centrálna protistrana musí vždy spĺňať podmienky potrebné na pôvodné povolenie.

Centrálna protistrana bez zbytočného odkladu oznámi príslušnému orgánu všetky závažné zmeny, ktoré majú vplyv na podmienky pôvodného povolenia.

5.    S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku ESMA po konzultácii EBA vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa konkretizujú kritériá primeranej likvidity podľa odseku 1.

ESMA po konzultácii s EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických noriem do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]

▐

Článok 11

Rozšírenie činností a služieb

1.   Centrálna protistrana, ktorá chce rozšíriť svoju obchodnú činnosť o ďalšie služby alebo činnosti, na ktoré sa pôvodné povolenie nevzťahuje, predloží žiadosť o rozšírenie. Ponúkanie zúčtovacích služieb v inej mene alebo finančných nástrojov, ktorých riziková charakteristika sa podstatne odlišuje od nástrojov, na ktoré centrálna protistrana už dostala povolenie, sa považuje za rozšírenie tohto povolenia.

Rozšírenie povolenia sa uskutočňuje v súlade s postupom podľa článku 13.

2.   Ak chce centrálna protistrana rozšíriť svoju obchodnú činnosť do iného členského štátu, ako je štát, v ktorom je usadená, príslušný orgán členského štátu, v ktorom je usadená, to bezodkladne oznámi príslušnému orgánu daného iného členského štátu.

Článok 12

Kapitálové požiadavky

1.   Ak sa má centrálnej protistrane udeliť povolenie podľa článku 10, musí mať trvalé a dostupné počiatočné základné imanie vo výške aspoň 10 miliónov EUR .

2.   Základné imanie spolu s nerozdeleným ziskom a rezervami centrálnej protistrany musí byť úmerné veľkosti centrálnej protistrany a rizikám vyplývajúcim z jej podnikateľských činností. Musí byť trvalo dostatočne vysoké na zaistenie riadneho ukončenia alebo reštrukturalizácie činností počas primeraného časového rozpätia a na zaistenie dostatočnej ochrany centrálnej protistrany proti operačnému riziku a zostatkovým rizikám.

3.    V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA v úzkej spolupráci s ESCB a po konzultácii EBA vypracuje návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanovia požiadavky týkajúce sa týkajúce sa základného imania, nerozdeleného zisku a rezerv centrálnej protistrany v zmysle odseku 2.

ESMA v úzkej spolupráci s ESCB a po konzultácii s EBA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]

Článok 13

Postup udelenia a zamietnutia povolenia

1.   Príslušný orgán udelí povolenie iba vtedy, ak je úplne presvedčený, že žiadajúca centrálna protistrana spĺňa všetky požiadavky stanovené v tomto nariadení a požiadavky prijaté v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (27) a pod podmienkou, že ESMA vydal kladné stanovisko , ako sa uvádza v článku 15.

2.    Na získanie pôvodného povolenia poskytne žiadajúca centrálna protistrana všetky informácie potrebné na to, aby sa príslušný orgán mohol presvedčiť, že žiadajúca centrálna protistrana zaviedla do času udelenia pôvodného povolenia všetky potrebné predpoklady na splnenie svojich povinností podľa tohto nariadenia. Príslušný orgán bezodkladne postúpi všetky informácie získané od žiadajúcej centrálnej protistrany orgánu ESMA a kolégiu uvedenému v článku 14 ods. 1.

3.    V prípade pôvodného povolenia príslušný orgán do štyroch mesiacov od predloženia úplnej žiadosti písomne informuje žiadajúcu centrálnu protistranu o tom, či povolenie bolo udelené.

V prípade povolenia na rozšírenie činností alebo služieb príslušný orgán do dvoch mesiacov od predloženia úplnej žiadosti písomne informuje žiadajúcu centrálnu protistranu o tom, či povolenie bolo udelené.

Článok 14

Spolupráca

1.   Príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, zriadi v spolupráci s ESMA kolégium na uľahčenie plnenia úloh uvedených v článkoch 10, 11, 46 a 48.

Kolégiu predsedá ESMA a pozostáva z najviac siedmich členov vrátane príslušného orgánu členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, orgánu zodpovedného za dohľad nad centrálnymi protistranami a z centrálnych bánk emitujúcich najdôležitejšie meny zúčtovávaných finančných nástrojov , ako aj z príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad zúčtovacími členmi centrálnej protistrany usadenej v troch členských štátoch s najväčšími príspevkami do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania uvedeného v článku 40 na kumulovanom základe.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti príslušných orgánov podľa tohto nariadenia, kolégium zaistí:

a)	vypracovanie ▐ stanoviska podľa článku 15;

b)	výmenu informácií vrátane žiadostí o informácie podľa článku 21; ▐

d)	koordináciu programov výkonu dohľadu, ktoré vychádzajú z posúdenia rizika centrálnej protistrany;

e)	zlepšenie účinnosti dohľadu odstránením zbytočných duplicít požiadaviek dohľadu;

f)	konzistentné uplatňovanie postupov dohľadu;

g)	určenie postupov a pohotovostných plánov na riešenie mimoriadnych udalostí podľa článku 22.

3.   Zriadenie a fungovanie kolégia sa zakladá na písomnej dohode medzi všetkými jeho členmi.

V tejto dohode sa určí predovšetkým praktický režim spolupráce medzi príslušným orgánom a ESMA a môžu sa určiť úlohy, ktorými má byť poverený príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, alebo ESMA .

Ak sa väčšina členov kolégia domnieva, že príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, nevykonáva dobre svoje povinnosti a že tým ohrozuje finančnú stabilitu, ESMA vydá rozhodnutie týkajúce sa toho, či sa domnieva, že dohľad vykonávaný príslušným orgánom členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, je náležitý a či nepredstavuje ohrozenie finančnej stability.

Ak sa ESMA domnieva, že dohľad je nedostatočný, ESMA môže uložiť príslušným orgánom nápravné opatrenia v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010.

3a.     V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA v úzkej spolupráci s ESCB a po konzultácii s EBA vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví posúdenie rizika uvedené v článku 14 ods. 1 a v článku 15 ods. 1.

ESMA v úzkej spolupráci s ESCB a po konzultácii s EBA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]

Článok 15

Stanovisko kolégia

1.    Na účely pôvodného povolenia príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, vykoná posúdenie rizika centrálnej protistrany a predloží správu ESMA do štyroch mesiacov od predloženia žiadosti centrálnou protistranou .

1a.     Na účely povolenia rozšírenia činností a služieb príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, vykoná posúdenie rizika rozšírenia činností a služieb centrálnej protistrany a do jedného mesiaca predloží správu kolégiu.

Kolégium na základe tejto správy prijme do jedného mesiaca od jej prijatia spoločné stanovisko k tomu, či úroveň posúdeného rizika umožňuje bezpečné fungovanie protistrany.

2.    Kladné alebo záporné spoločné stanovisko kolégia si vyžaduje súhlas jednoduchej väčšiny jeho členov vrátane príslušného orgánu členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, s posúdením príslušného orgánu členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená. V prípade oneskorenia alebo nesúhlasu ESMA uľahčí prijatie ▐ stanoviska so svojimi právomocami týkajúcimi sa urovnávania sporov podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 a prostredníctvom svojej všeobecnej koordinačnej funkcie podľa článku 21 toho istého nariadenia. ▐

Článok 16

Odňatie povolenia

1.   Príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, odníme povolenie, ak nastane ktorákoľvek z týchto okolností:

a)	ak centrálna protistrana nevyužije povolenie počas 12 mesiacov, výslovne sa vzdá povolenia, alebo neposkytuje služby ani nevykonáva činnosť počas predchádzajúcich šiestich mesiacov;

b)	ak centrálna protistrana získala povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným neoprávneným spôsobom;

c)	ak centrálna protistrana prestala spĺňať podmienky, na základe ktorých bolo povolenie udelené;

d)	závažne a opakovane porušovala požiadavky podľa tohto nariadenia.

1a.     Postup prijatia rozhodnutia o odňatí povolenia si vyžaduje spoločné kladné stanovisko rovnakého kolégia, ktoré bolo zapojené do udelenia pôvodného povolenia, ako aj kladné stanovisko ESMA.

2.    ESMA môže kedykoľvek požiadať, aby príslušný orgán členského štátu, v ktorom je centrálna protistrana usadená, preskúmal, či centrálna protistrana ešte stále spĺňa podmienky, za ktorých bolo povolenie udelené.

3.   Príslušný orgán môže obmedziť odňatie povolenia na konkrétnu službu, činnosť alebo finančný nástroj. Rozhodnutie o odňatí povolenia je účinné na celom území Únie.

Článok 17

Preskúmanie a hodnotenie

Príslušné orgány preskúmajú aspoň raz ročne opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy, ktoré centrálna protistrana zaviedla v súvislosti s dodržiavaním tohto nariadenia, a zhodnotia trhové riziko, operačné riziko a riziko likvidity, ktorému centrálna protistrana je alebo by mohla byť vystavená.

Pri tomto preskúmaní a hodnotení sa prihliada na veľkosť, systémový význam, povahu, rozsah a zložitosť činností centrálnej protistrany , ako aj na kritériá určené v článku 4 ods. 3 .

Príslušný orgán vyzve centrálnu protistranu, ktorá nespĺňa požiadavky tohto nariadenia, aby prijala potrebné opatrenia.

Centrálna protistrana podlieha kontrolám na mieste, ktoré vykonáva ESMA.

Kapitola 2

Dohľad nad centrálnymi protistranami

Článok 18

Príslušné orgány

1.   Každý členský štát určí príslušný orgán zodpovedný za plnenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia, pokiaľ ide o udeľovanie povolení centrálnym protistranám usadeným na jeho území a dohľad nad nimi, a informuje o ňom Komisiu a ESMA.

▐

2.   Každý členský štát zabezpečí, aby príslušné orgány mali právomoci dohľadu a vyšetrovacie právomoci potrebné na výkon svojich funkcií.

3.   Každý členský štát zabezpečí, aby sa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi mohli prijímať alebo ukladať primerané správne opatrenia voči zodpovedným fyzickým alebo právnickým osobám, ak neboli splnené ustanovenia tohto nariadenia.

Tieto opatrenia musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

4.   ESMA uverejní na svojej webovej stránke zoznam príslušných orgánov určených v súlade s odsekom 1.

Článok 18a

Služobné tajomstvo

1.     Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány určené v súlade s článkom 18, ESMA, alebo na audítorov a znalcov, ktorí pracovali na základe pokynov príslušných orgánov alebo ESMA. Žiadna dôverná informácia, ktorú môžu získať pri plnení svojich povinností, nesmie byť vyzradená žiadnej osobe ani orgánu, okrem súhrnnej alebo kumulovanej formy, pri ktorej nie je možné identifikovať jednotlivé centrálne protistrany, archív obchodných údajov ani žiadnu inú osobu, bez toho aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo či daňové predpisy alebo iné ustanovenia tohto nariadenia.

2.     Ak bol na centrálnu protistranu vyhlásený konkurz alebo ak je v nútenej likvidácii, dôverné informácie, ktoré sa netýkajú tretích strán, je možné prezradiť v občianskoprávnom alebo obchodnom konaní, ak je to potrebné na výkon konania.

3.     Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo a daňové predpisy, príslušné orgány, ESMA, inštitúcie alebo fyzické či právnické osoby iné ako príslušné orgány, ktoré dostávajú dôverné informácie v zmysle tohto nariadenia, ich môžu používať len na plnenie svojich povinností a pri výkone svojich funkcií, v prípade príslušných orgánov v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, alebo v prípade iných orgánov, inštitúcií alebo fyzických či právnických osôb na účel, na ktorý im boli takéto informácie poskytnuté, alebo v súvislosti so správnym alebo súdnym konaním, ktoré sa osobitne týka výkonu týchto funkcií, alebo v obidvoch prípadoch. Ak s tým ESMA, príslušný orgán alebo iný orgán, inštitúcia alebo osoba poskytujúca informácie súhlasí, orgán prijímajúci informácie ich môže využiť na iné nekomerčné účely.

4.     Na každú dôvernú informáciu prijatú, vymenenú alebo zaslanú podľa tohto nariadenia sa vzťahujú podmienky zachovávania služobného tajomstva uvedené v odsekoch 1, 2 a 3. Tieto podmienky však nebránia ESMA, príslušným orgánom alebo príslušným centrálnym bankám vymieňať alebo zasielať dôverné informácie v súlade s týmto nariadením a s ostatnými právnymi predpismi, ktoré sa uplatňujú na investičné spoločnosti, úverové inštitúcie, penzijné fondy, PKIPCP, správcov alternatívnych investičných fondov, sprostredkovateľov poistenia alebo zaistenia, poisťovní, regulované trhy alebo organizátorov trhov, alebo inak so súhlasom príslušného orgánu alebo iného orgánu alebo inštitúcie alebo fyzickej alebo právnickej osoby, ktoré oznámili informácie.

5.     Odseky 1, 2 a 3 nebránia príslušným orgánom vymieňať si alebo zasielať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi dôverné informácie, ktoré neboli prijaté od príslušného orgánu iného členského štátu.

Kapitola 3

Spolupráca

Článok 19

Spolupráca medzi orgánmi

1.   1. Príslušné orgány úzko spolupracujú medzi sebou , s ESMA a v prípade potreby s ESCB . Inštitúcie EÚ poskytujú ESMA primerané zdroje na účinné vykonávanie úloh, ktoré mu boli pridelené na základe tohto nariadenia .

2.   Príslušné orgány pri výkone svojich všeobecných povinností náležite zvážia potenciálny vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu finančného systému vo všetkých ostatných dotknutých členských štátoch, najmä mimoriadne situácie uvedené v článku 22, a to na základe informácií dostupných v danom čase.

▐

Článok 21

Výmena informácií

1.   Príslušné orgány poskytujú ESMA a sebe navzájom informácie požadované na účely plnenia ich povinností podľa tohto nariadenia.

2.   Príslušné orgány a iné inštitúcie alebo fyzické a právnické osoby, ktoré pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia dostanú dôverné informácie, ich využívajú len v rámci svojich povinností a nesmú tieto dôverné informácie zverejňovať ani inak sprístupňovať na žiadne iné účely okrem účelov výslovne uvedených v tomto nariadení .

3.   ESMA zasiela príslušným orgánom zodpovedným za dohľad nad centrálnymi protistranami dôverné informácie relevantné pre plnenie ich úloh. Príslušné orgány a ostatné dotknuté orgány oznamujú ESMA a ostatným príslušným orgánom informácie potrebné na výkon ich povinností podľa tohto nariadenia.

4.   Príslušné orgány oznamujú informácie centrálnym bankám Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), ak sú tieto informácie relevantné pre výkon ich povinností.

Článok 22

Mimoriadne situácie

Príslušný orgán alebo akýkoľvek iný orgán bez zbytočného odkladu informuje ESMA a ostatné dotknuté orgány o každej mimoriadnej situácii týkajúcej sa centrálnej protistrany vrátane vývoja na finančných trhoch, ktorý môže mať záporný vplyv na likviditu trhu a stabilitu finančného systému v ktoromkoľvek z členských štátov, v ktorom je usadená centrálna protistrana alebo jeden z jej zúčtovacích členov.

Kapitola 4

Vzťahy s tretími krajinami

Článok 23

Tretie krajiny

1.   Centrálna protistrana usadená v tretej krajine môže poskytovať zúčtovacie služby subjektom usadeným v Únii, len ak túto centrálnu protistranu uznal orgán ESMA .

Na udelenie či rozšírenie povolenia alebo jeho odňatie sa vzťahujú podmienky a postupy stanovené v článkoch 10 až 16.

Centrálne protistrany z tretej krajiny podliehajú podobne prísnemu postupu preskúmania ako centrálne protistrany z EÚ.

Komisia môže prijať rozhodnutie, v ktorom povolí úplné alebo čiastočné oslobodenie od podmienok a postupov povolenia, ak je zabezpečená reciprocita a sú splnené tieto podmienky:

a)	Komisia prijala rozhodnutie v súlade s odsekom 3; a

b)	centrálnym protistranám usadeným v Únii sú v danej tretej krajine poskytnuté porovnateľné oslobodenia.

2.   ESMA po konzultácii s príslušnými orgánmi v Únii a s EBA a príslušnými členmi ESCB v členských štátoch, v ktorých centrálna protistrana poskytuje alebo mieni poskytovať zúčtovacie služby, a príslušnými členmi ESCB zodpovednými za dohľad nad centrálnymi protistranami, s ktorými sa uzavreli dohody o interoperabilite, uzná centrálnu protistranu z tretej krajiny, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	Komisia prijala delegovaný akt v súlade s odsekom 3; alebo

b)	centrálnej protistrane bolo v tejto tretej krajine udelené povolenie a podlieha v nej účinnému dohľadu;

ba)

tretia krajina podlieha rozhodnutiu Komisie, v ktorom sa uvádza, že normy na zabránenie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu spĺňajú požiadavky finančnej akčnej skupiny a majú rovnaký účinok ako požiadavky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (28);

bb)

tretia krajina podpísala s domovským členským štátom centrálnej protistrany, ktorej bolo udelené povolenie, dohodu, ktorá plne spĺňa normy stanovené v článku 26 Modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní príjmov a majetku a zaisťuje účinnú výmenu informácií v daňových otázkach vrátane akýchkoľvek prípadných mnohostranných dohôd o daniach;

bc)	normy riadenia rizík centrálnej protistrany zrevidoval ESMA a boli posúdené ako zhodné s normami stanovenými v hlave IV;

bd)	obsahuje dostatočné prvky na posúdenie, či právny rámec tretej krajiny nie je diskriminačný voči právnym subjektom EÚ;

be)	tretia krajina uplatňuje recipročné podmienky prístupu pre centrálne protistrany usadené v EÚ a v danej tretej krajine bol zavedený režim vzájomného uznávania;

bf)	podmienkami uloženými centrálnym protistranám tretej krajiny sa zabezpečia rovnaké podmienky pre centrálne protistrany EÚ a centrálne protistrany tretej krajiny.

3.   Komisia prijme delegované akty súlade s článkom -68 a na základe spoločného stanoviska poskytnutého orgánmi ESMA a EBA, ESCB a príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad tromi zúčtovacími členmi usadenými v členských štátoch EÚ s najväčšími príspevkami do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania , v ktorých sa stanoví, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny zaisťuje, že centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v tejto tretej krajine, spĺňajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, a že tieto centrálne protistrany trvalo podliehajú účinnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine.

4.   ESMA, EBA, ESCB a príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad tromi zúčtovacími členmi usadenými v členských štátoch EÚ s najväčšími príspevkami do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania uzavrú dohody o spolupráci s dotknutými príslušnými orgánmi tretích krajín, ktorých právny rámec a rámec dohľadu boli uznané ako rovnocenné s týmto nariadením v súlade s odsekom 3. V týchto dohodách sa stanovia aspoň:

a)	mechanizmus výmeny informácií medzi ESMA , príslušným orgánmi podľa odseku 1 a príslušnými orgánmi dotknutých tretích krajín;

b)	postupy týkajúce sa koordinácie činností dohľadu ;

ba)	postupy súvisiace s odňatím povolania udeleného centrálnej protistrane.

Hlava IV

Požiadavky na centrálne protistrany

Kapitola 1

Organizačné požiadavky

Článok 24

Všeobecné ustanovenia

1.   Centrálna protistrana má spoľahlivý systém správy, ktorý zahŕňa presne vymedzenú organizačnú štruktúru s presne definovanými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti, účinné postupy zisťovania, riadenia, monitorovania a ohlasovania rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená, a primerané mechanizmy vnútornej kontroly vrátane spoľahlivých administratívnych a účtovných postupov.

2.   Centrálna protistrana prijme politiky a postupy, ktoré sú dostatočne účinné na zaistenie súladu s týmto nariadením vrátane dodržiavania všetkých ustanovení tohto nariadenia zo strany jej manažérov a zamestnancov.

3.   Centrálna protistrana udržiava a riadi organizačnú štruktúru, ktorá zaisťuje kontinuitu a riadne fungovanie pri výkone jej služieb a činností. Využíva vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy.

4.   Centrálna protistrana zachováva zreteľné oddelenie medzi ohlasovaním pre riadenie rizík a ohlasovaním pre ostatné činnosti centrálnej protistrany.

5.   Centrálna protistrana prijme, vykonáva a udržiava politiku odmeňovania, ktorá podporuje spoľahlivé a účinné riadenie rizík a ktorá nevytvára motivačné faktory na zmierňovanie noriem v oblasti rizík.

6.   Centrálna protistrana udržiava primerané systémy informačných technológií na zvládnutie zložitosti, rôznorodosti a druhu vykonávaných služieb a činností v záujme zaistenia vysokých noriem bezpečnosti, integrity a dôvernosti uchovávaných informácií.

6a.     Centrálna protistrana zabezpečí, aby sa obchodné informácie alebo informácie o klientoch získané v súvislosti so zmluvami o mimoburzových derivátoch, ktoré sa zúčtovávajú podľa požiadaviek tohto nariadenia, používali výhradne na účely splnenia požiadaviek, a nepoužívali sa ani sa nevyužívali na komerčné účely bez predchádzajúceho písomného súhlasu klienta, ktorého sa týkajú.

7.   Centrálna protistrana verejne a bezplatne sprístupní svoj systém správy a pravidlá vzťahujúce sa na centrálnu protistranu vrátane kritérií prístupu k zúčtovaciemu členstvu .

8.   Centrálna protistrana podlieha častým a nezávislým auditom. Výsledky týchto auditov sa oznámia rade a sprístupnia príslušnému orgánu.

9.    V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanoví minimálny obsah pravidiel a systému správy podľa odsekov 1 až 8.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku ▐ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 . [PDN 19]

▐

Článok 25

Vyšší manažment a rada

1.   Vyšší manažment má dostatočne dobrú povesť a skúsenosti na zaistenie spoľahlivého a obozretného riadenia centrálnej protistrany.

2.   Centrálna protistrana má radu, v ktorej je nezávislá najmenej jedna tretina jej členov, nie však menej ako dvaja členovia. V rade sú zastúpení klienti zúčtovacích členov. Odmeňovanie nezávislých a iných nevýkonných členov rady nie je spojené s obchodnými výsledkami centrálnej protistrany.

Členovia rady vrátane jej nezávislých členov majú dostatočne dobrú povesť a primerané odborné znalosti o finančných službách, riadení rizík a zúčtovacích službách.

3.   Centrálna protistrana jednoznačne určí úlohy a povinnosti rady a sprístupní zápisnice zo zasadnutí rady príslušnému orgánu a audítorom .

Článok 26

Výbor pre riziká

1.   Centrálna protistrana ustanoví výbor pre riziká, ktorý pozostáva z rôznych skupín zástupcov vrátane zástupcov jej zúčtovacích členov , klientov jej zúčtovacích členov a nezávislých expertov a zástupcov príslušného orgánu centrálnej protistrany, za predpokladu, že zástupcovia klientov sú iné osoby ako zástupcovia zúčtovacích členov . Žiadna zo skupín zástupcov nemá vo výbore pre riziká väčšinu. Výbor pre riziká môže pozvať zamestnancov centrálnej protistrany k účasti na zasadnutiach výboru pre riziká bez práva hlasovať. Poradenstvo zo strany výboru pre riziká je nezávislé od priameho vplyvu manažmentu centrálnej protistrany.

2.   Centrálna protistrana jednoznačne určí mandát výboru pre riziká, systém správy na zaistenie jeho nezávislosti, postupy činnosti, kritériá prístupu a mechanizmus voľby jeho členov. Systém správy je príslušným orgánom verejne dostupný a stanoví sa v ňom aspoň to, že predsedom výboru pre riziká je nezávislý expert a že výbor pre riziká podlieha priamo rade alebo, v prípade duálnej organizačnej štruktúry, správnej rade a má pravidelné zasadnutia.

3.   Výbor pre riziká poskytuje rade alebo, v prípade duálnej organizačnej štruktúry, správnej rade poradenstvo v súvislosti so všetkými opatreniami, ktoré môžu mať vplyv na riadenie rizík centrálnej protistrany, okrem iného významnou zmenou jej modelu rizík, postupmi pri zlyhaní, kritériami uznávania zúčtovacích členov alebo zúčtovaním nových tried nástrojov alebo externým zabezpečovaním funkcií . Poradenstvo výboru pre riziká sa nevyžaduje pre každodennú činnosť centrálnej protistrany . V mimoriadnych situáciách sa vynaloží primerané úsilie na konzultáciu s výborom pre riziká .

4.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo príslušných orgánov byť riadne informované, sú členovia výboru pre riziká viazaní mlčanlivosťou. Ak predseda výboru pre riziká určí, že niektorý člen má v konkrétnej veci skutočný alebo potenciálny konflikt záujmov, tento člen nesmie hlasovať o danej veci.

5.   Centrálna protistrana čo najskôr informuje príslušný orgán o akomkoľvek rozhodnutí, v ktorom sa rada rozhodne nepostupovať podľa odporúčaní výboru pre riziká.

6.   Centrálna protistrana umožní, aby klienti zúčtovacích členov boli členmi výboru pre riziká, alebo zriadi vhodné mechanizmy konzultácií, ktorými sa zaistí primerané zastúpenie záujmov klientov zúčtovacích členov.

Článok 27

Vedenie záznamov

1.   Centrálna protistrana uchováva minimálne päť rokov všetky záznamy o poskytnutých službách a činnostiach, aby príslušný orgán mohol monitorovať dodržiavanie požiadaviek podľa tohto nariadenia centrálnou protistranou.

2.   Centrálna protistrana uchováva všetky informácie o všetkých zmluvách, ktoré spracovala, minimálne päť rokov od ukončenia zmluvy. Tieto informácie umožnia prinajmenšom identifikáciu pôvodných podmienok transakcie pred zúčtovaním touto centrálnou protistranou.

3.   Centrálna protistrana sprístupní na žiadosť príslušnému orgánu a ESMA záznamy a informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 a všetky informácie o pozíciách zúčtovaných zmlúv bez ohľadu na miesto, kde sa transakcie uskutočnili.

4.    V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanovia podrobnosti o záznamoch a informáciách, ktoré sa majú uchovávať, ako sa uvádza v odsekoch 1 a 2 , a v prípade potreby aj dlhší čas na uchovávanie záznamov .

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku ▐ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]

▐

5.   S cieľom zaistiť jednotné podmienky uplatňovania odsekov 1 a 2 ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických noriem s cieľom určiť formát záznamov a informácií, ktoré sa majú uchovávať. ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať návrhy vykonávacích technických noriem uvedených v prvom pododseku ▐ v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

▐

Článok 28

Akcionári a členovia s kvalifikovanými podielmi

1.   Príslušný orgán neudelí centrálnej protistrane povolenie, kým nie je informovaný o totožnosti akcionárov alebo členov, priamych alebo nepriamych, fyzických alebo právnických osôb, ktoré majú kvalifikované podiely, a o výškach týchto podielov.

2.   Príslušný orgán odmietne udeliť povolenie centrálnej protistrane, ak nie je presvedčený o vhodnosti akcionárov alebo členov, ktorí majú kvalifikované podiely v centrálnej protistrane, pričom zohľadňuje potrebu zaistiť spoľahlivé a obozretné riadenie centrálnej protistrany.

3.   Ak medzi centrálnou protistranou a inými fyzickými alebo právnickými osobami existuje úzke prepojenie, príslušný orgán udelí povolenie, len ak tieto prepojenia nebránia účinnému výkonu funkcií dohľadu zo strany príslušného orgánu.

4.   Ak osoby uvedené v odseku 1 uplatňujú vplyv, ktorý by mohol byť škodlivý pre spoľahlivé a obozretné riadenie centrálnej protistrany, príslušný orgán prijme primerané opatrenia na ukončenie tejto situácie alebo odníme centrálnej protistrane povolenie .

5.   Príslušný orgán odmietne povolenie, ak zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia tretej krajiny vzťahujúce sa na jednu alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby, s ktorými má centrálna protistrana úzke prepojenie, alebo ťažkosti spojené s ich presadzovaním bránia účinnému uplatňovaniu funkcií dohľadu zo strany príslušného orgánu.

Článok 29

Informácie pre príslušné orgány

1.   Centrálna protistrana oznámi príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je táto centrálna protistrana usadená, akékoľvek zmeny vo svojom manažmente a poskytne mu všetky informácie potrebné na posúdenie, či členovia rady majú dostatočne dobrú povesť a dostatočné skúsenosti.

Ak by konanie člena rady mohlo mať škodlivý vplyv na zodpovedné a obozretné hospodárenie centrálnej protistrany, príslušný orgán prijme primerané opatrenia vrátane odvolania tohto člena z rady.

2.   Každá fyzická alebo právnická osoba, alebo takéto osoby konajúce zosúladeným postupom (ďalej len „navrhovaný nadobúdateľ“), ktoré prijali rozhodnutie buď nadobudnúť, priamo alebo nepriamo, kvalifikovaný podiel v centrálnej protistrane, alebo ďalej zvýšiť, priamo alebo nepriamo, takýto kvalifikovaný podiel v centrálnej protistrane, v dôsledku čoho podiel na hlasovacích právach alebo na základnom imaní dosiahne alebo prekročí 10 %, 20 %, 30 % alebo 50 % alebo takú úroveň, že centrálna protistrana sa stane ich dcérskym podnikom (ďalej len „navrhované nadobudnutie“), najprv písomne informujú príslušné orgány centrálnej protistrany, v ktorej sa snažia nadobudnúť alebo zvýšiť kvalifikovaný podiel, pričom uvedú veľkosť plánovaného podielu a relevantné informácie podľa článku 30 ods. 4.

Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prijala rozhodnutie vzdať sa, priamo alebo nepriamo, kvalifikovaného podielu v centrálnej protistrane (ďalej len „navrhovaný predávajúci“), o tom najprv písomne informuje príslušný orgán, pričom uvedie veľkosť takéhoto podielu. Táto osoba rovnako informuje príslušný orgán v prípade, že prijala rozhodnutie znížiť svoj kvalifikovaný podiel tak, že by podiel na hlasovacích právach alebo na základnom imaní klesol pod 10 %, 20 %, 30 % alebo 50 % alebo tak, že centrálna protistrana prestane byť jej dcérskym podnikom.

Príslušný orgán čo najskôr, a v každom prípade do dvoch pracovných dní od prijatia oznámenia podľa odseku 2, ako aj po prijatí informácií podľa odseku 3 písomne potvrdí ich prijatie navrhovanému nadobúdateľovi alebo predávajúcemu.

Príslušný orgán má maximálne 60 pracovných dní odo dňa písomného potvrdenia o prijatí oznámenia a všetkých dokumentov, ktorých pripojenie k oznámeniu sa vyžaduje na základe zoznamu podľa článku 30 ods. 4 (ďalej len „lehota na posúdenie“), na vykonanie posúdenia podľa článku 30 ods. 1 (ďalej len „posúdenie“).

Príslušný orgán informuje navrhovaného nadobúdateľa alebo predávajúceho o dátume ukončenia lehoty na posúdenie v čase prijatia potvrdenia.

3.   Príslušný orgán si môže počas lehoty na posúdenie podľa potreby, ale najneskôr v päťdesiaty pracovný deň lehoty na posúdenie, vyžiadať akékoľvek ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na ukončenie posúdenia. Takáto žiadosť sa podáva písomne a spresnia sa v nej ďalšie potrebné informácie.

Lehota na posúdenie sa preruší na obdobie odo dňa žiadosti príslušného orgánu o informácie do doručenia odpovede na túto žiadosť od navrhovaného nadobúdateľa. Toto prerušenie nepresiahne 20 pracovných dní. Podľa svojho uváženia môže príslušný orgán poslať ďalšie žiadosti o doplnenie alebo spresnenie informácií, to však nesmie viesť k prerušeniu lehoty na posúdenie.

4.   Príslušný orgán môže predĺžiť prerušenie uvedené v odseku 3 druhom pododseku až na 30 pracovných dní, ak navrhovaný nadobúdateľ alebo predávajúci:

a)	je usadený alebo regulovaný mimo Únie;

b)

je fyzická alebo právnická osoba, ktorá nepodlieha dohľadu podľa tohto nariadenia alebo podľa smernice 73/239/EHS, smernice Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (29), smernice Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (30) alebo podľa smerníc 2002/83/ES, 2003/41/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES, 2006/48/ES, 2009/65/ES alebo 2011/61/EÚ.

5.   Ak sa príslušný orgán po skončení posúdenia rozhodne vyjadriť nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím, do dvoch pracovných dní a bez prekročenia lehoty na posúdenie o tom písomne informuje navrhovaného nadobúdateľa a uvedie dôvody tohto rozhodnutia. V súlade s vnútroštátnym právom môže byť na žiadosť navrhovaného nadobúdateľa verejnosti poskytnuté primerané vyhlásenie o dôvodoch tohto rozhodnutia. Členské štáty však môžu povoliť príslušnému orgánu vykonať takéto zverejnenie aj vtedy, ak navrhovaný nadobúdateľ žiadosť nepodá.

6.   Ak sa príslušný orgán nevysloví v lehote na posúdenie proti navrhovanému nadobudnutiu, nadobudnutie sa považuje za schválené.

7.   Príslušný orgán môže stanoviť maximálnu lehotu na uzatvorenie navrhovaného nadobudnutia a podľa potreby ju predĺžiť.

8.   Členské štáty nestanovia na oznamovanie priamych alebo nepriamych nadobudnutí hlasovacích práv alebo základného imania príslušnému orgánu a na ich schválenie príslušným orgánom požiadavky, ktoré sú prísnejšie ako požiadavky stanovené v tomto nariadení.

Článok 30

Posúdenie

1.   Pri posudzovaní oznámenia podľa článku 29 ods. 2 a informácií podľa článku 29 ods. 3 príslušný orgán v snahe zaistiť zodpovedné a obozretné hospodárenie centrálnej protistrany, v ktorej sa navrhuje nadobudnutie, a so zreteľom na možný vplyv navrhovaného nadobúdateľa na centrálnu protistranu, zhodnotí vhodnosť navrhovaného nadobúdateľa a finančnú primeranosť navrhovaného nadobudnutia na základe všetkých týchto kritérií:

a)	dobrá povesť a dobrý finančný stav navrhovaného nadobúdateľa;

b)	dobrá povesť a skúsenosti všetkých osôb, ktoré budú v dôsledku navrhovaného nadobudnutia riadiť podnikanie centrálnej protistrany;

c)	či centrálna protistrana bude schopná stále plniť ustanovenia tohto nariadenia;

d)	či existujú primerané dôvody predpokladať, že v súvislosti s navrhovaným nadobudnutím dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu alebo k pokusom o ne v zmysle článku 1 smernice 2005/60/ES alebo že by sa navrhovaným nadobudnutím mohlo zvýšiť ich riziko.

Pri posudzovaní dobrého finančného stavu navrhovaného nadobúdateľa venuje príslušný orgán osobitnú pozornosť druhu vykonávanej a navrhovanej podnikateľskej činnosti v centrálnej protistrane, v ktorej sa navrhuje nadobudnutie.

Pri posudzovaní schopnosti centrálnej protistrany dodržiavať toto nariadenie venuje príslušný orgán osobitnú pozornosť skutočnosti, či skupina, ktorej sa stane členom, má štruktúru, ktorá umožňuje vykonávať účinný dohľad, účinne vymieňať informácie medzi príslušnými orgánmi a určiť rozdelenie povinností medzi príslušné orgány.

2.   Príslušné orgány sa môžu postaviť proti navrhovanému nadobudnutiu, len ak na to existujú primerané dôvody na základe kritérií uvedených v odseku 1 alebo ak informácie poskytnuté navrhovaným nadobúdateľom nie sú úplné.

3.   Členské štáty nenariadia žiadne predchádzajúce podmienky v súvislosti s výškou podielu, ktorý musí byť nadobudnutý, ani nepovolia svojim príslušným orgánom skúmať navrhované nadobudnutie z hľadiska hospodárskych potrieb trhu.

4.   Členské štáty zverejnia zoznam s informáciami, ktoré sú potrebné na vykonanie posúdenia a ktoré sa musia poskytnúť príslušným orgánom v čase oznámenia podľa článku 29 ods. 2. Požadované informácie musia byť primerané a prispôsobené povahe navrhovaného nadobúdateľa a navrhovaného nadobudnutia. Členské štáty si nevyžiadajú informácie, ktoré nie sú relevantné pre posúdenie obozretnosti.

5.   Ak boli príslušnému orgánu oznámené dva alebo viaceré návrhy na nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovaných podielov v tej istej centrálnej protistrane, príslušný orgán zaobchádza s navrhovanými nadobúdateľmi nediskriminačne, a to bez ohľadu na článok 29 ods. 2, 3 a 4.

6.   Pri vykonávaní posúdenia dotknuté príslušné orgány navzájom plne konzultujú, ak je navrhovaný nadobúdateľ jedným z týchto subjektov:

a)

iná centrálna protistrana, úverová inštitúcia, životná poisťovňa, poisťovňa, zaisťovňa, investičná spoločnosť, organizátor trhu, organizátor systému vyrovnania obchodov s cennými papiermi, správcovská spoločnosť PKIPCP alebo správca alternatívnych investičných fondov s povolením v inom členskom štáte;

b)

materská spoločnosť inej centrálnej protistrany, úverovej inštitúcie, životnej poisťovne, poisťovne, zaisťovne, investičnej spoločnosti, organizátora trhu, organizátora systému vyrovnania obchodov s cennými papiermi, správcovskej spoločnosti PKIPCP alebo správcu alternatívnych investičných fondov s povolením v inom členskom štáte;

c)

fyzická osoba alebo právnická osoba kontrolujúca inú centrálnu protistranu, úverovú inštitúciu, životnú poisťovňu, poisťovňu, zaisťovňu, investičnú spoločnosť, organizátora trhu, organizátora systému vyrovnania obchodov s cennými papiermi, správcovskú spoločnosť PKIPCP alebo správcu alternatívnych investičných fondov s povolením v inom členskom štáte.

7.   Príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytnú akékoľvek informácie, ktoré sú nevyhnutné alebo dôležité pre posudzovanie. Príslušné orgány si na žiadosť navzájom oznámia všetky relevantné informácie a z vlastného podnetu oznámia všetky nevyhnutné informácie. V rozhodnutí príslušného orgánu, ktorý udelil povolenie centrálnej protistrane, v ktorej sa navrhuje nadobudnutie, sa uvedú všetky názory alebo výhrady príslušného orgánu zodpovedného za navrhovaného nadobúdateľa.

Článok 31

Konflikty záujmov

1.   Centrálna protistrana udržiava a uplatňuje účinný písomný organizačný a správny rámec na zisťovanie a riadenie potenciálnych konfliktov záujmov medzi sebou, vrátane svojich manažérov, zamestnancov alebo akejkoľvek osoby priamo alebo nepriamo s nimi spojenej kontrolou alebo úzkym prepojením, a svojimi zúčtovacími členmi alebo ich klientmi, alebo medzi nimi. Udržiava a uplatňuje primerané postupy riešenia zamerané na odstránenie konfliktov záujmov.

2.   Ak organizačný alebo správny rámec centrálnej protistrany na riadenie konfliktov záujmov nie je dostatočný na zaistenie toho, aby sa s primeranou istotou zamedzilo rizikám poškodenia záujmov zúčtovacieho člena alebo klienta, centrálna protistrana jednoznačne oznámi zúčtovaciemu členovi všeobecnú povahu alebo zdroje konfliktov záujmov pred prijatím nových transakcií od tohto zúčtovacieho člena. ▐

3.   Ak je centrálna protistrana materský podnik alebo dcérsky podnik, v písomnom rámci sa zohľadnia aj okolnosti, ktorých si je centrálna protistrana vedomá alebo ktorých by si mala byť vedomá a ktoré predstavujú dôvod na konflikt záujmov vyplývajúci zo štruktúry a obchodných činností iných podnikov, ku ktorým má vzťah ako materský podnik alebo dcérsky podnik.

4.   Písomný rámec ustanovený podľa odseku 1 zahŕňa:

a)	okolnosti, ktoré predstavujú konflikt záujmov alebo môžu viesť ku konfliktu záujmov predstavujúcemu závažné riziko poškodenia záujmov jedného alebo viacerých zúčtovacích členov alebo klientov;

b)	postupy, ktoré sa majú dodržiavať, a opatrenia, ktoré sa majú prijať na riadenie takýchto konfliktov.

5.   Centrálna protistrana prijme všetky primerané kroky na zabránenie zneužitiu informácií uchovávaných v jej systémoch a zabráni využívaniu týchto informácií na iné obchodné činnosti. Citlivé informácie zaznamenané v jednej centrálnej protistrane sa nepoužijú na komerčné využitie inou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá má s danou centrálnou protistranou vzťah ako materský podnik alebo dcérsky podnik.

Článok 32

Zabezpečenie kontinuity prevádzky

1.   Centrálna protistrana zavedie, vykonáva a udržiava primeranú politiku zabezpečovania kontinuity podnikateľskej činnosti a plán obnovy po havárii s cieľom zaistiť zachovanie svojich funkcií, včasnú obnovu činnosti a plnenie povinností centrálnej protistrany. Takýto plán minimálne umožňuje obnovu všetkých transakcií v čase výpadku, aby centrálna protistrana mohla pokračovať v činnosti s istotou a dokončiť vyrovnanie k plánovanému dátumu.

1a.     Centrálna protistrana zavedie, vykonáva a udržiava vhodný postup, ktorým sa zabezpečí včasné a riadne vyrovnanie alebo prevod aktív klientov v prípade odňatia povolenia v dôsledku rozhodnutia podľa článku 16.

2.    V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanoví minimálny obsah plánu zabezpečenia kontinuity prevádzky a minimálna úroveň služieb, ktorú musí plán obnovy po havárii garantovať.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku ▐ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]

▐

Článok 32a

Priame spracovanie

1.     V záujme podpory priameho spracovania (STP) v rámci celého toku transakcií centrálne protistrany vo svojich systémoch, ako aj vo svojich komunikačných procesoch s účastníkmi a s trhovými infraštruktúrami, s ktorými sú v styku, použijú príslušné medzinárodné komunikačné postupy a normy pre zasielanie správ a referenčných údajov, alebo tieto postupy a normy prispôsobia účastníkom a trhovým infraštruktúram, s ktorými sú v styku, s cieľom uľahčiť účinné zúčtovanie a vyrovnanie v jednotlivých systémoch.

2.     V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanoví postup vymedzenia, ktoré medzinárodné komunikačné postupy a normy pre zasielanie správ a referenčných údajov sa považujú za relevantné na účely odseku 1.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]

Článok 33

Externé zabezpečovanie činností

1.   Ak centrálna protistrana externe zabezpečuje prevádzkové funkcie, služby alebo činnosti, zostáva plne zodpovedná za plnenie všetkých svojich povinností podľa tohto nariadenia a trvalo musí spĺňať tieto podmienky:

a)	externé zabezpečovanie činností nevedie k delegovaniu jej zodpovednosti;

b)	vzťah a povinnosti centrálnej protistrany voči jej zúčtovacím členom, prípadne jej klientom, nie sú zmenené;

c)	podmienky povolenia udeleného centrálnej protistrane sa v skutočnosti nemenia;

d)	externé zabezpečovanie činností nebráni vykonávaniu funkcií dozoru a dohľadu vrátane prístupu na mieste k príslušným informáciám u poskytovateľa služieb ;

e)	externé zabezpečovanie činností nevedie k tomu, že centrálna protistrana príde o potrebné systémy a kontrolné mechanizmy na riadenie rizík, ktorým je vystavená;

ea)	poskytovateľ služieb zavedie ekvivalentné požiadavky na zaistenie kontinuity prevádzky, ako sú tie, ktoré by centrálna protistrana musela splniť na základe svojho príslušného vnútroštátneho rámca dohľadu;

f)

centrálna protistrana si zachováva potrebnú odbornosť a zdroje na hodnotenie kvality poskytovaných služieb a organizačnej a kapitálovej primeranosti poskytovateľa služieba a na účinný dohľad nad externe zabezpečovanými činnosťami a na riadenie rizík spojených s externým zabezpečovaním činností, pričom trvale vykonáva dohľad nad týmito funkciami a riadi tieto riziká;

g)	centrálna protistrana má priamy prístup k príslušným informáciám o externe zabezpečovaných funkciách;

h)	v prípade potreby a bez dosahu na zodpovednosť centrálnej protistrany za dodržiavanie požiadaviek podľa tohto nariadenia poskytovateľ služieb spolupracuje s príslušným orgánom v súvislosti s externe zabezpečovanými činnosťami;

i)	poskytovateľ služieb ochraňuje ▐ dôverné informácie týkajúce sa centrálnej protistrany a jej zúčtovacích členov a klientov. Ak je poskytovateľ služieb usadený v tretej krajine, normy ochrany údajov v tejto tretej krajine sú rovnocenné s normami ochrany údajov platnými v Únii;

ia)	pokiaľ ide o kontinuitu prevádzky a ochranu údajov, poskytovateľ služieb podlieha vo svojej krajine rovnocennému právnemu režimu ako centrálna protistrana;

ib)	činnosti súvisiace s riadením rizika sa nezabezpečujú externe.

2.   Príslušný orgán vyžaduje, aby centrálna protistrana jednoznačne stanovila a uviedla svoje práva a povinnosti, ako aj práva a povinnosti poskytovateľa služieb v písomnej dohode.

3.   Centrálna protistrana sprístupní na žiadosť všetky informácie potrebné na to, aby príslušný orgán mohol posúdiť súlad výkonu externe zabezpečovaných činností s požiadavkami tohto nariadenia.

Kapitola 2

Pravidlá výkonu činnosti

Článok 34

Všeobecné ustanovenia

1.   Centrálna protistrana pri poskytovaní služieb svojim zúčtovacím členom a prípadne ich klientom koná spravodlivo a profesionálne v súlade s najlepšími záujmami takýchto zúčtovacích členov a klientov a spoľahlivého riadenia rizík.

2.   Centrálna protistrana má dostupné, transparentné a spravodlivé pravidlá včasného vybavovania sťažností.

Článok 35

Požiadavky na účasť

1.   Centrálna protistrana ustanoví kategórie prípustných zúčtovacích členov a kritériá prístupu. Tieto kritériá sú nediskriminačné, transparentné a objektívne, aby sa zaistil spravodlivý a otvorený prístup k centrálnej protistrane, a zaistia, aby zúčtovací členovia mali dostatočné finančné zdroje a prevádzkovú kapacitu na splnenie povinností vyplývajúcich z účasti v centrálnej protistrane. Kritériá, ktoré obmedzujú prístup, sú prípustné, len ak je ich cieľom kontrolovať riziko pre centrálnu protistranu. Finančným inštitúciám sa nesmie nekonkurenčným alebo neprimeraným spôsobom brániť v tom, aby sa stali zúčtovacími členmi.

2.   Centrálna protistrana zaistí, aby sa uplatňovanie kritérií podľa odseku 1 plnilo priebežne, a má včasný prístup k informáciám dôležitým pre posudzovanie. Centrálna protistrana vykoná najmenej raz ročne komplexné preskúmanie dodržiavania ustanovení tohto článku jej zúčtovacími členmi.

3.   Zúčtovací členovia, ktorí zúčtovávajú transakcie v mene svojich klientov, majú potrebné dodatočné finančné zdroje a prevádzkovú kapacitu na výkon tejto činnosti. Pravidlá centrálnej protistrany pre zúčtovacích členov jej umožňujú zhromažďovanie základných informácií potrebných na identifikáciu, monitorovanie a riadenie príslušných koncentrácií rizík súvisiacich s poskytovaním služieb klientom. Zúčtovací členovia na žiadosť informujú centrálnu protistranu o kritériách a opatreniach, ktoré prijmú, aby svojim klientom umožnili prístup k službám centrálnej protistrany. Zodpovednosť za dohľad nad klientmi a za ich povinnosti nesú aj naďalej zúčtovací členovia. Tieto kritériá sú nediskriminačné.

4.   Centrálna protistrana má objektívne a transparentné postupy na ukončenie členstva a riadny odchod zúčtovacích členov, ktorí prestanú spĺňať kritériá podľa odseku 1.

5.   Centrálna protistrana môže odoprieť prístup zúčtovacím členom, ktorí spĺňajú kritériá podľa odseku 1, len ak to riadne písomne odôvodní a na základe komplexnej analýzy rizika.

6.   Centrálna protistrana môže uložiť zúčtovacím členom konkrétne dodatočné povinnosti, okrem iného účasť na aukciách pozície zúčtovacieho člena, ktorý nesplnil svoje záväzky. Takéto dodatočné povinnosti sú primerané riziku, ktoré predstavuje zúčtovací člen, a neobmedzujú účasť na určité kategórie zúčtovacích členov.

Článok 36

Transparentnosť

1.   Centrálna protistrana zverejňuje ceny a poplatky spojené s poskytovanými službami. Zverejňuje ceny a poplatky za každú službu a funkciu poskytovanú samostatne vrátane zliav, rabatov a podmienok využitia týchto znížení. Umožní svojim zúčtovacím členom a podľa potreby ich klientom samostatný prístup ku konkrétnym službám.

2.   Centrálna protistrana oznamuje zúčtovacím členom a klientom hospodárske riziká súvisiace s poskytovanými službami.

3.   Centrálna protistrana oznamuje svojim zúčtovacím členom a príslušnému orgánu cenové informácie používané na výpočet svojich expozícií voči svojim zúčtovacím členom na konci dňa .

Centrálna protistrana zverejňuje objemy zúčtovaných transakcií za každú triedu nástrojov , ktoré centrálna protistrana zúčtovala na kumulovanom základe .

3a.     Centrálna protistrana zverejní operačné a technické požiadavky na komunikačné protokoly týkajúce sa obsahu a formátu správ, ktoré využíva na interakciu s tretími stranami vrátane strán uvedených v článku 5.

3b.     Centrálna protistrana zverejní každé porušenie kritérií uvedených v článku 35 ods. 1 a 2 zúčtovacími členmi okrem prípadu, keď sa príslušný orgán po konzultácii s orgánom ESMA domnieva, že takéto zverejnenie by predstavovalo ohrozenie finančnej stability alebo dôvery trhu.

Článok 37

Oddelenie a prenosnosť

1.   Centrálna protistrana vedie záznamy a účty, ktoré jej umožňujú kedykoľvek a okamžite identifikovať a oddeliť aktíva a pozície jedného zúčtovacieho člena od aktív a pozícií iného zúčtovacieho člena a od svojich vlastných aktív. V prípade, že centrálna protistrana uloží aktíva a finančné prostriedky u tretej strany, zabezpečí, aby boli aktíva a finančné prostriedky patriace zúčtovaciemu členovi uchovávané oddelene od aktív a finančných prostriedkov patriacich centrálnej protistrane alebo ostatným zúčtovacím členom a od aktív a finančných prostriedkov patriacich tejto tretej strane.

2.    Zúčtovací člen rozlišuje na samostatných účtoch v centrálnej protistrane ▐ pozície ▐ zúčtovacieho člena od ▐ jeho klientov.

2a.     Zúčtovací členovia rozlišujú na samostatných účtoch v centrálnej protistrane pozície každého klienta (úplné oddelenie). Zúčtovací členovia poskytnú klientom možnosť, aby sa ich pozície zaznamenávali na súhrnných účtoch v centrálnej protistrane, a to prostredníctvom predmetnej písomnej žiadosti.

3.    Centrálna protistrana a zúčtovací členovia zverejňujú úrovne ochrany a náklady súvisiace s jednotlivými úrovňami oddelenia, ktoré poskytujú. Podrobnosti o rôznych úrovniach oddelenia zahŕňajú opis hlavných právnych dôsledkov príslušných ponúkaných úrovní oddelenia vrátane informácií o konkurznom práve uplatniteľnom v príslušnej jurisdikcii. Centrálna protistrana od zúčtovacích členov vyžaduje, aby o týchto rizikách a nákladoch informovali svojich klientov.

3a.     Centrálna protistrana vedie záznamy, ktoré jej umožnia kedykoľvek a bezodkladne identifikovať uložené aktíva vo vzťahu ku každého účtu vedenému v súlade s týmto článkom.

3b.     Centrálna protistrana vypracuje svoje opatrenia tak, aby mohla v prípade uplatňovania možnosti úplného oddelenia uľahčiť prenos pozícií a kolaterálu klientov zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, na jedného alebo viacerých iných účastníkov.

4.   Pod podmienkou, že klient sa rozhodol pre úplné oddelenie , uplatňuje sa príloha III časť 2 bod 6 smernice 2006/48/ES.

5.    Členské štáty zabezpečia, aby ich konkurzné právo zahŕňalo výnimky, ktoré budú dostatočné na to, aby centrálnym protistranám umožnili splniť ciele a požiadavky týchto ustanovení.

Príslušné aktivujúce udalosti zahŕňajú platobnú neschopnosť zúčtovacieho člena a vhodné udalosti, ako aj nesplnenie jestvujúcich záväzkov.

V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA vypracuje návrh technických noriem, ktoré podrobnejšie vymedzia príslušné udalosti.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v treťom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]

Kapitola 3

Požiadavky na obozretnosť

Článok 38

Riadenie expozícií

Centrálna protistrana meria a posudzuje v čase blízkom reálnemu času svoju likviditu a kreditné expozície voči každému zúčtovaciemu členovi a podľa potreby voči inej centrálnej protistrane, s ktorou uzatvorila dohodu o interoperabilite. Centrálna protistrana , pokiaľ je to možné, identifikuje, monitoruje a riadi potenciálne riziká vyplývajúce zo zúčtovacích transakcií, ktoré vykonávajú zúčtovací členovia v mene klientov. Centrálna protistrana má na účely účinného merania svojich expozícií včasný a nediskriminačný prístup k príslušným zdrojom oceňovania. Deje sa tak na základe primeraných nákladov, pričom sa dodržiavajú medzinárodné vlastnícke práva.

Článok 39

Maržové požiadavky

1.   Centrálna protistrana ukladá, vyzýva na vyrovnanie a vyberá marže na obmedzenie svojich kreditných expozícií voči svojim zúčtovacím členom a podľa potreby voči centrálnym protistranám, ktoré majú dohodu o interoperabilite. Príslušné orgány zabezpečia, aby centrálne protistrany dodržiavali minimálne maržové normy v súlade s odsekom 5. Tieto minimálne normy sa nastavujú podľa miery rizika a pravidelne sa upravujú, aby odrážali súčasné trhové podmienky, a to najmä v reakcii na mimoriadne situácie, keď sa dospeje k záveru, že sa tým zmiernia systémové riziká. Takéto marže sú dostatočné na pokrytie potenciálnych expozícií, ktoré sa podľa odhadu centrálnej protistrany budú vyskytovať až do likvidácie príslušných pozícií. Sú dostatočné na pokrytie strát, ktoré vyplývajú minimálne z 99 % zmien expozícií počas primeraného časového horizontu, a zaistia, aby centrálna protistrana minimálne každodenne úplne kolaterizovala svoje expozície voči všetkým svojim zúčtovacím členom a podľa potreby voči centrálnym protistranám, ktoré majú dohodu o interoperabilite.

V súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 môže ESMA v mimoriadnych situáciách upraviť maržové požiadavky, ak to zmierni systémové riziko.

2.   Centrálna protistrana prijme pri stanovení maržových požiadaviek modely a parametre, ktoré zachytávajú rizikové charakteristiky zúčtovávaných produktov a zohľadňujú interval medzi výberom marží, trhovú likviditu a možnosť zmien počas trvania transakcie. Tieto modely a parametre overuje a ich správnosť potvrdzuje príslušný orgán a podliehajú ▐ stanovisku podľa článku 15.

3.   Centrálna protistrana vyzýva k dodatkovej úhrade a vyberá marže počas dňa, minimálne keď sa prekročia vopred stanovené prahové hodnoty.

3a.     Centrálna protistrana vyzýva na vyrovnanie a vyberá marže, ktoré sú primerané na krytie pozícií registrovaných na každom účte vedenom v súlade s článkom 37 so zreteľom na špecifické finančné nástroje. Centrálna protistrana môže vypočítať marže vo vzťahu k portfóliu finančných nástrojov len vtedy, keď je cenová korelácia medzi finančnými nástrojmi zahrnutými do portfólia vysoká a stabilná.

▐

5.    V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA po konzultácii s EBA vypracuje návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanovujú primerané percento a časový horizont podľa odseku 1, ktoré sa majú zohľadňovať pre rôzne triedy finančných nástrojov , a podmienky uvedené v odseku 3a .

ESMA po konzultácii s EBA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku ▐ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]

▐

Článok 40

Fond pre prípad zlyhania

1.   Centrálna protistrana udržiava s cieľom ďalej obmedziť svoje kreditné expozície voči svojim zúčtovacím členom fond pre prípad zlyhania na krytie strát presahujúcich straty, ktoré sa kryjú maržovými požiadavkami podľa článku 39 a vyplývajúcich zo zlyhania vrátane začatia postupu pri platobnej neschopnosti jedného alebo viacerých zúčtovacích členov.

2.   Centrálna protistrana stanoví minimálnu výšku príspevkov do fondu pre prípad zlyhania a kritériá výpočtu príspevkov jednotlivých zúčtovacích členov. Príspevky sú úmerné expozíciám každého zúčtovacieho člena s cieľom zaistiť, aby príspevky do fondu pre prípad zlyhania umožnili centrálnej protistrane znášať minimálne zlyhanie dvoch zúčtovacích členov , voči ktorým má najväčšie expozície.

2a.     Centrálna protistrana vypracuje scenáre extrémnych, ale realistických trhových podmienok. Tieto scenáre zahŕňajú obdobia s najvyššou volatilitou, ktoré boli zaznamenané na trhoch, pre ktoré centrálna protistrana poskytuje služby, ako aj súbor potenciálnych budúcich scenárov. Zohľadňujú náhly predaj finančných zdrojov a rýchle zníženie likvidity trhu. Výška fondu pre prípad zlyhania zahŕňa vypočítané marže v súlade s článkom 39 týkajúce sa pozícií vyplývajúcich z hypotetických scenárov.

Centrálna protistrana pri výpočte kreditných expozícií voči svojim zúčtovacím členom zohľadňuje:

a)	expozície každého zúčtovacieho člena registrované na každom účte vedenom v súlade s článkom 37; a

b)	či zisky z vlastných pozícií možno alebo nemožno použiť na pokrytie strát z pozícií klientov.

3.   Centrálna protistrana môže zriadiť viac ako jeden fond pre prípad zlyhania pre rôzne triedy nástrojov, ktoré zúčtováva.

3a.     V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA v úzkej spolupáci s ESCB a po konzultácii s EBA vypracuje návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia podrobnosti o fondoch pre prípad zlyhania uvedených v ods. 1 a 3.

ESMA v úzkej spolupráci s ESCB a po konzultácii s EBA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]

Článok 41

Ďalšie mechanizmy kontroly rizika

1.   Okrem základného imania požadovaného v článku 12 centrálna protistrana udržiava dostatočné dostupné finančné zdroje na krytie potenciálnych strát, ktoré presahujú straty, ktoré sa kryjú maržovými požiadavkami a fondom pre prípad zlyhania. Takéto zdroje môžu zahŕňať akýkoľvek ďalší zúčtovací fond zabezpečený zúčtovacími členmi alebo inými stranami, mechanizmy spoločného znášania strát, poistné mechanizmy, vlastné zdroje centrálnej protistrany, záruky materského podniku alebo podobné ustanovenia. Takéto zdroje sú centrálnej protistrane voľne k dispozícii a nepoužijú sa na krytie prevádzkových strát.

2.   ▐ Fond pre prípad zlyhania uvedený v článku 40 a ďalšie finančné zdroje uvedené v odseku 1 umožňujú centrálnej protistrane za extrémnych, ale realistických trhových podmienok trvale znášať prípadné straty . Centrálna protistrana vypracuje scenáre takýchto extrémnych, ale realistických trhových podmienok.

3.    Centrálna protistrana meria svoju potenciálnu potrebu likvidity. Centrálna protistrana má trvalý prístup k primeranej likvidite, aby mohla poskytovať svoje služby a vykonávať činnosti. Centrálna protistrana na tento účel získa potrebné úverové linky alebo podobné prostriedky na krytie svojich potrieb likvidity v prípade, že finančné zdroje, ktoré má k dispozícii, nie sú okamžite dostupné. Žiadny zúčtovací člen, materský podnik ani dcérsky podnik zúčtovacieho člena nesmie poskytnúť viac ako 25 % úverových liniek, ktoré centrálna protistrana potrebuje.

4.   Centrálna protistrana môže vyžadovať, aby zúčtovací členovia, ktorí nezlyhali, poskytli v prípade zlyhania iného zúčtovacieho člena dodatočné finančné prostriedky. Zúčtovací členovia centrálnej protistrany majú obmedzené expozície voči centrálnej protistrane.

5.    V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA po konzultácii s EBA vypracuje návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanovia extrémne podmienky podľa odseku 2, ktoré musí centrálna protistrana zniesť.

ESMA po konzultácii s EBA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku ▐ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]

▐

Článok 42

Postupnosť pri zlyhaní

1.   Pri krytí strát používa centrálna protistrana pred ostatnými finančnými zdrojmi marže zložené zúčtovacím členom, ktorý zlyhal.

2.   Ak marže zložené zúčtovacím členom, ktorý zlyhal, nie sú dostatočné na krytie strát vzniknutých centrálnej protistrane, centrálna protistrana použije na krytie týchto strát príspevok člena, ktorý zlyhal, do fondu pre prípad zlyhania.

3.   Centrálna protistrana použije príspevky do fondu pre prípad zlyhania a ostatné príspevky zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, až keď vyčerpá príspevky zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, a ▐ vlastné zdroje centrálnej protistrany uvedené v článku 41 ods. 1.

4.   Centrálna protistrana nepoužije na krytie strát vyplývajúcich zo zlyhania iného zúčtovacieho člena marže zložené zúčtovacími členmi, ktorí nezlyhali.

Článok 43

Požiadavky na kolaterál

1.   Centrálna protistrana prijíma na krytie svojej počiatočnej a priebežnej expozície voči svojim zúčtovacím členom ▐ vysokolikvidný kolaterál s minimálnym úverovým a trhovým rizikom , napríklad hotovosť, zlato, štátne dlhopisy a vysokokvalitné podnikové dlhopisy . V prípade nefinančných protistrán môžu centrálne protistrany prijať bankové záruky, pričom takéto záruky zohľadnia v expozícii voči banke, ktorá je zúčtovacím členom. Uplatňuje primerané zníženia hodnoty aktív, v ktorých sa odráža potenciál poklesu ich hodnoty počas intervalu od ich posledného precenenia do času, keď sa môžu primerane pokladať za zlikvidované. Zohľadňuje riziko likvidity v nadväznosti na zlyhanie účastníka trhu a riziko koncentrácie určitých aktív, ktoré môžu viesť k stanoveniu prijateľného kolaterálu a príslušných znížení hodnoty. Tieto minimálne normy sa nastavujú podľa miery rizika a pravidelne sa upravujú, aby odrážali trhové podmienky, a to najmä v reakcii na mimoriadne situácie, keď sa dospeje k záveru, že sa tým zmierni systémové riziko.

2.   Centrálna protistrana môže ako kolaterál na krytie svojich maržových požiadaviek, ak je to náležité a dostatočne obozretné, prijať podkladové aktívum zmluvy o derivátoch alebo finančný nástroj, z ktorého vychádza expozícia centrálnej protistrany.

3.    V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA po konzultácii s EBA s ESRB vypracuje návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanoví druh kolaterálu, ktorý sa môže považovať za vysoko likvidný, a zníženia hodnoty uvedené v odseku 1.

ESMA predloží po konzultácii s EBA a ESCB tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku ▐ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]

▐

Článok 44

Investičná politika

1.   Centrálna protistrana investuje svoje finančné zdroje len do vysokolikvidných finančných nástrojov s minimálnym trhovým a úverovým rizikom , napríklad do rezerv v centrálnej banke v EÚ . Investície sa musia dať rýchlo zlikvidovať s minimálnym záporným vplyvom na cenu.

1a.     Výška základného imania spolu so ziskom a rezervami centrálnej protistrany, ktoré sa neinvestujú v súlade s odsekom 1, sa na účely článku 12 ods. 2 nezohľadňujú.

2.   Finančné nástroje zložené ako marže sa ukladajú u prevádzkovateľov systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorí zabezpečujú nediskriminačný prístup k centrálnym protistranám a úplnú ochranu týchto nástrojov. Centrálna protistrana musí mať na požiadanie rýchly prístup k finančným nástrojom. Centrálne protistrany majú spoľahlivé mechanizmy kontroly nad opätovným založením kolaterálu zúčtovacích členov, ktoré podliehajú preskúmaniu orgánom ESMA.

3.   Centrálna protistrana neinvestuje svoje základné imanie alebo sumy vyplývajúce z požiadaviek podľa článkov 39, 40 a 41 do vlastných cenných papierov, ani do cenných papierov svojho materského alebo dcérskeho podniku.

4.   Centrálna protistrana pri prijímaní svojich investičných rozhodnutí zohľadňuje svoje celkové expozície kreditného rizika voči jednotlivým dlžníkom a zaistí, aby jej celková riziková expozícia voči každému jednotlivému dlžníkovi zostala v prijateľných medziach koncentrácie.

5.    V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA po konzultácii s EBA vypracuje návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanovia vysokolikvidné finančné nástroje uvedené v odseku 1 a medze koncentrácie uvedené v odseku 4.

ESMA predloží po konzultácii s EBA tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku ▐ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]

▐

Článok 45

Postupy pri zlyhaní

1.   Centrálna protistrana má zavedené podrobné postupy, ktoré sa majú uplatňovať, ak zúčtovací člen nesplní požiadavky ustanovené v článku 35 v danej lehote a v súlade s postupmi ustanovenými centrálnou protistranou. Centrálna protistrana podrobne navrhne postupy, ktoré sa majú uplatňovať v prípade, že centrálna protistrana nezistí platobnú neschopnosť zúčtovacieho člena. Tieto postupy sa každoročne preskúmajú.

2.   Centrálna protistrana čo najskôr prijme opatrenia na tlmenie strát a tlakov na likviditu vyplývajúcich zo zlyhaní a zaistí, aby uzatvorenie pozícií ktoréhokoľvek zúčtovacieho člena nenarušilo jej činnosť ani nevystavilo zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, stratám, ktoré nemôžu predpokladať ani regulovať.

3.   Centrálna protistrana čo najskôr informuje príslušný orgán. Tento príslušný orgán bezodkladne informuje orgán zodpovedný za dohľad nad zúčtovacím členom, ktorý zlyhal, ak sa centrálna protistrana domnieva, že zúčtovací člen nebude schopný splniť si svoje budúce záväzky, a keď má centrálna protistrana v úmysle vyhlásiť jeho zlyhanie.

4.   Centrálna protistrana ustanoví, že jej postupy pri zlyhaní sú vynútiteľné. Prijme všetky primerané kroky na zaistenie, aby mala právomoci na likvidáciu vlastníckych pozícií zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal, a na prevod alebo likvidáciu pozícií klientov zúčtovacieho člena, ktorý zlyhal.

Článok 46

Skúmanie modelov, stresové testovania a spätné testovanie

1.   Centrálna protistrana pravidelne skúma modely a parametre prijaté na výpočet svojich maržových požiadaviek, príspevkov do fondu pre prípad zlyhania, požiadaviek na kolaterál a iných mechanizmov kontroly rizík. Modely podrobuje prísnym a početným stresovým testom na posúdenie ich odolnosti v extrémnych, ale realistických trhových podmienkach, a vykoná spätné testy na posúdenie spoľahlivosti prijatej metodiky. Centrálna protistrana informuje príslušný orgán o výsledkoch vykonaných testov a pred prijatím každej zmeny modelov a parametrov získa jeho potvrdenie.

2.   Centrálna protistrana pravidelne testuje rozhodujúce aspekty svojich postupov pri zlyhaní a prijme všetky primerané kroky na to, aby im zúčtovací členovia rozumeli a mali zavedené primerané riešenia pre prípad zlyhania.

2a     ESMA poskytne informácie o výsledkoch stresových testov uvedených v odseku 1 európskym orgánom dohľadu, aby im umožnila posúdiť expozície finančných podnikov voči zlyhaniu centrálnych protistrán.

3.   Centrálna protistrana zverejní kľúčové informácie o svojom modeli riadenia rizík a predpoklady prijaté na vykonanie stresových testov uvedených v odseku 1 , ako aj výsledky stresových testov okrem prípadu, keď sa príslušný orgán po konzultácii s orgánom ESMA domnieva, že takéto zverejnenie by predstavovalo ohrozenie finančnej stability .

4.    V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto článku ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanoví:

a)	druh testov, ktoré sa majú vykonať pre rôzne triedy finančných nástrojov a portfólií;

b)	zapojenie zúčtovacích členov alebo iných strán do testov;

c)	frekvenciu testov;

d)	časové horizonty testov;

e)	kľúčové informácie uvedené v odseku 3.

ESMA predloží po konzultácii s EBA tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku ▐ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]

▐

Článok 47

Vyrovnanie

1.   Centrálna protistrana použije na vyrovnanie svojich transakcií peniaze centrálnej banky, ak je to možné a sú k dispozícii. Ak sa peniaze centrálnej banky nepoužijú , prijme kroky na prísne obmedzenie rizík pri hotovostnom vyrovnaní .

2.   Centrálna protistrana jednoznačne stanoví svoje povinnosti v súvislosti s dodaním finančných nástrojov vrátane toho, či má povinnosť vykonať alebo prijať dodanie finančného nástroja alebo či odškodní účastníkov v prípade strát vzniknutých v procese dodania.

3.   Ak má centrálna protistrana povinnosť vykonať alebo prijať dodanie finančných nástrojov, odstráni hlavné riziko prostredníctvom čo najrozsiahlejšieho využívania mechanizmov dodania proti zaplateniu.

Článok 48

Dohody o interoperabilite

1.   Centrálna protistrana môže uzatvoriť dohodu o interoperabilite s inou centrálnou protistranou, ak sú splnené požiadavky podľa článkov 49 a 50.

1a.     S cieľom nevystaviť centrálne protistrany ďalším rizikám sa na účely tohto nariadenia dohody o interoperabilite obmedzujú na prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu, ako sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 18 písm. a) a b) a bode 19 smernice 2004/39/ES. ESMA však do 30. septembra 2014 predloží Komisii správu o vhodnosti rozšírenia tohto rozsahu pôsobnosti na ďalšie finančné nástroje.

2.   Pri uzatváraní dohody o interoperabilite s inou centrálnou protistranou na účel poskytovania služieb pre konkrétne miesto obchodovania musí mať centrálna protistrana nediskriminačný prístup k údajom, ktoré potrebuje na výkon svojich funkcií, z tohto konkrétneho miesta obchodovania, a k príslušnému systému vyrovnania.

3.   Uzatvorenie dohody o interoperabilite alebo prístup k údajom alebo k systému vyrovnania, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, môžu byť priamo alebo nepriamo obmedzené len na kontrolu rizika, ktoré vyplýva z tejto dohody alebo prístupu.

Článok 48a

Prístup centrálnych protistrán k informáciám o obchodoch (trade feeds)

1.     Centrálna protistrana má právo na nediskriminačný prístup k údajom akéhokoľvek konkrétneho obchodného miesta a prístup k akémukoľvek príslušnému systému vyrovnania, ktoré potrebuje na vykonávanie svojich povinností.

2.     Na účely podávania správ Komisii a Európskemu parlamentu, na ktoré sa odkazuje v článku 68, monitoruje ESMA prístup k centrálnym protistranám a účinky určitých postupov vrátane využívania postupov udeľovania výhradných licencií na konkurencieschopnosť.

Článok 49

Riadenie rizík

1.   Centrálne protistrany, ktoré uzatvárajú dohodu o interoperabilite:

a)	zavedú primerané politiky, postupy a systémy na účinné zisťovanie, monitorovanie a riadenie dodatočných rizík vyplývajúcich z dohody, aby mohli včas plniť svoje povinnosti;

b)	sa dohodnú na svojich príslušných právach a povinnostiach vrátane rozhodného práva, ktorým sa upravuje ich vzťah;

c)	zisťujú, monitorujú a účinne riadia kreditné riziko a riziko likvidity tak, aby zlyhanie zúčtovacieho člena jednej centrálnej protistrany nemalo vplyv na interoperabilnú centrálnu protistranu;

d)	zisťujú, monitorujú a riešia potenciálne vzájomné závislosti a korelácie, ktoré vyplývajú z dohody o interoperabilite a ktoré môžu mať vplyv na kreditné riziko a riziko likvidity týkajúce sa koncentrácií zúčtovacích členov a združených finančných zdrojov.

Na účely písmena b) v prvom pododseku uplatňujú centrálne protistrany podľa potreby rovnaké pravidlá týkajúce sa času vstupu prevodných príkazov do ich príslušných systémov a času neodvolateľnosti, ktoré sú stanovené v smernici 98/26/ES.

Na účely písmena c) v prvom pododseku sa v podmienkach dohody uvádza rámec procesu riadenia dôsledkov zlyhania, ak zlyhala jedna z centrálnych protistrán, s ktorou bola uzatvorená dohoda o interoperabilite.

Na účely písmena d) v prvom pododseku majú centrálne protistrany spoľahlivé mechanizmy kontroly nad opätovným založením kolaterálu zúčtovacích členov v rámci dohody, ak to povoľujú ich príslušné orgány. V dohode sa uvádza, ako sa rieši problematika týchto rizík so zreteľom na dostatočné krytie a potrebu obmedziť škodlivý vplyv.

2.   Ak modely riadenia rizík, ktoré centrálne protistrany používajú na krytie svojich expozícií voči svojim zúčtovacím členom, ako aj ich vzájomných expozícií sú rozdielne, centrálne protistrany určia tieto rozdiely, posúdia riziká, ktoré z nich môžu vyplývať, a prijmú opatrenia vrátane zabezpečenia dodatočných finančných zdrojov, ktoré obmedzujú ich vplyv na dohodu o interoperabilite, ako aj ich potenciálne dôsledky z hľadiska rizík škodlivého vplyvu, a zabezpečia, aby tieto rozdiely nemali vplyv na schopnosť žiadnej centrálnej protistrany zvládnuť dôsledky zlyhania zúčtovacieho člena.

Článok 49a

Poskytnutie marží medzi centrálnymi protistranami

1.     Centrálna protistrana oddelí kolaterál prijatý centrálnymi protistranami, s ktorými vstúpila do dohody o interoperabilite.

2.     Kolaterál prijatý vo forme hotovosti sa drží na oddelených účtoch.

3.     Kolaterál prijatý vo forme finančných nástrojov sa drží na oddelených účtoch u prevádzkovateľov systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi oznámených na základe smernice 98/26/ES.

4.     Kolaterál oddelený v zmysle odsekov 1, 2 a 3 je k dispozícii pre prijímajúce centrálne protistrany len v prípade zlyhania centrálnej protistrany, ktorá poskytla kolaterál v súvislosti s dohodou o interoperabilite.

5.     V prípade zlyhania centrálnej protistrany, ktorá prijala kolaterál v súvislosti s dohodou o interoperabilite, je kolaterál oddelený v zmysle odsekov 1, 2 a 3 hneď vrátený centrálnej protistrane, ktorá ho poskytla.

Článok 50

Schválenie dohôd o interoperabilite

1.   Dohoda o interoperabilite podlieha predchádzajúcemu schváleniu príslušnými orgánmi centrálnych protistrán zapojených do dohody. Uplatňuje sa postup podľa článku 13.

2.   Príslušné orgány schvália dohodu o interoperabilite, len ak zúčastnené centrálne protistrany získali povolenie na zúčtovanie podľa postupu uvedeného v článku 13 a sústavne plnia svoju úlohu v zúčtovaní zmlúv o derivátoch v zmysle tohto povolenia v súlade s požiadavkami dohľadu počas aspoň troch rokov, ak sú splnené požiadavky podľa článku 49, ak technické podmienky zúčtovania transakcií za podmienok dohody umožňujú plynulé a riadne fungovanie finančných trhov a ak dohoda nenarúša účinnosť dohľadu.

3.   Ak príslušný orgán zastáva názor, že požiadavky uvedené v odseku 2 nie sú splnené, poskytne ostatným príslušným orgánom a zúčastneným centrálnym protistranám písomné vysvetlenia týkajúce sa rizikových okolností. Oznámenie zašle aj orgánu ESMA, ktorý vydá stanovisko, či rizikové okolnosti predstavujú oprávnený dôvod na zamietnutie dohody o interoperabilite. Stanovisko ESMA sa sprístupní všetkým zúčastneným centrálnym zmluvným stranám. Ak sa posudok ESMA odlišuje od posudku dotknutého príslušného orgánu, tento orgán znovu preskúma svoj postoj so zreteľom na stanovisko ESMA.

4.   ESMA vydá do 30. júna 2012 usmernenia alebo odporúčania v súlade s postupom stanoveným v článku 8 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 na účel ustanovenia jednotných, efektívnych a účinných posúdení dohôd o interoperabilite.

Hlava VI

Registrácia archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi

Kapitola 1

Podmienky a postupy registrácie archívov obchodných údajov

Článok 51

Registrácia archívov obchodných údajov

1.   Archív obchodných údajov sa registruje v ESMA na účely článku 6.

2.   Aby bol archív obchodných údajov oprávnený na registráciu podľa tohto článku, musí byť právnickou osobou usadenou v Únii a spĺňať požiadavky podľa hlavy VII.

3.   Registrácia archívu obchodných údajov je platná na celom území Únie.

4.   Registrovaný archív obchodných údajov trvalo spĺňa začiatočné podmienky registrácie. Archív obchodných údajov bez zbytočného odkladu oznámi ESMA všetky závažné zmeny podmienok registrácie.

Článok 52

Žiadosť o registráciu

1.   Archív obchodných údajov predloží žiadosť o registráciu orgánu ESMA.

2.   ESMA do desiatich pracovných dní od prijatia žiadosti posúdi, či je žiadosť úplná.

Ak žiadosť nie je úplná, ESMA stanoví lehotu, do ktorej má archív obchodných údajov poskytnúť ďalšie informácie.

Keď ESMA posúdi, že žiadosť je úplná, oznámi túto skutočnosť archívu obchodných údajov.

3.    S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanovia podrobnosti žiadosti o registráciu predkladanej orgánu ESMA podľa odseku 1.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku ▐ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 19]

▐

4.   Na zaistenie jednotného uplatňovania odseku 1 vypracuje ESMA návrhy vykonávacích technických noriem , v ktorých sa určí forma žiadosti o registráciu predloženú orgánu ESMA.

ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať návrhy vykonávacích technických noriem uvedených v prvom pododseku ▐ v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

▐

Článok 53

Preskúmanie žiadosti

1.   ESMA do 40 pracovných dní od oznámenia podľa článku 52 ods. 2 tretieho pododseku preskúma žiadosť o registráciu na základe dodržiavania požiadaviek podľa článkov 64 až 67 archívom obchodných údajov a prijme rozhodnutie o registrácii alebo zamietnutí s úplným odôvodnením.

2.   Rozhodnutie, ktoré vydá ESMA podľa odseku 1, nadobudne účinnosť piatym pracovným dňom po jeho prijatí.

Článok 54

Oznámenie rozhodnutia

1.   Ak ESMA prijme rozhodnutie o registrácii, zamietnutí registrácie alebo odňatí registrácie, oznámi to archívu obchodných údajov do piatich pracovných dní s úplne odôvodneným vysvetlením svojho rozhodnutia.

2.   ESMA oznámi Komisii každé rozhodnutie prijaté podľa odseku 1.

3.   ESMA zverejní na svojej webovej stránke zoznam archívov obchodných údajov zaregistrovaných v súlade s týmto nariadením. Tento zoznam sa aktualizuje do piatich pracovných dní od prijatia rozhodnutia podľa odseku 1.

Článok 55

Pokuty

1.   ▐ ESMA môže ▐ rozhodnutím uložiť archívu obchodných údajov pokutu, ak archív obchodných údajov úmyselne alebo z nedbalosti porušil článok 63 ods. 1, články 64, 65, 66 a článok 67 ods. 1 a 2 tohto nariadenia.

2.   Pokuty podľa odseku 1 sú odradzujúce a úmerné povahe a závažnosti porušenia, dĺžke trvania porušenia a ekonomickej sile príslušného archívu obchodných údajov. ▐

3.   Ak archív obchodných údajov priamo alebo nepriamo získal z porušenia kvantifikovateľnú finančnú výhodu, výška pokuty sa musí bez ohľadu na odsek 2 rovnať aspoň tejto výhode.

4.    S cieľom zaistiť jednotné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA návrh regulačných technických noriem , ktoré sa týkajú:

a)	podrobných kritérií na určenie výšky pokuty;

b)	postupov prešetrovania, súvisiacich opatrení a ohlasovania, ako aj pravidiel rozhodovacieho postupu vrátane ustanovení o práve na obhajobu, prístup k spisu, právne zastúpenie a ochranu dôverných informácií, a tiež prechodných ustanovení, stanovenia výšky pokút a výberu pokút.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku ▐ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. [PDN 6 a 19]

▐

Článok 56

Pravidelné platby penále

1.    Rada orgánov dohľadu ESMA rozhodnutím ukladá pravidelné platby penále s cieľom prinútiť:

a)	archív obchodných údajov ukončiť porušovanie;

b)	osoby v archíve obchodných údajov alebo u súvisiacej tretej strany poskytnúť úplné informácie, ktoré boli vyžiadané;

c)	osoby v archíve obchodných údajov alebo u súvisiacej tretej strany podriadiť sa vyšetrovaniu, a najmä predložiť úplné záznamy, údaje, postupy alebo akékoľvek iné vyžiadané materiály a doplniť a opraviť ostatné informácie poskytnuté vo vyšetrovaní;

d)	osoby v archíve obchodných údajov alebo u súvisiacej tretej strany podrobiť sa kontrole na mieste.

2.   Ustanovené pravidelné platby penále sú účinné a primerané. Výška pravidelných platieb penále sa ukladá za každý deň omeškania. ▐

2a.     Bez ohľadu na odsek 2 predstavuje suma pravidelných platieb penále 3 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Počíta sa od dátumu uvedeného v rozhodnutí o uložení pravidelnej platby penále.

2b.     Pravidelná platba penále sa môže uložiť na obdobie najviac šesť mesiacov po oznámení rozhodnutia ESMA. Po tomto šesťmesačnom období ESMA zváži, aké opatrenia prijme.

Článok 57

Vypočutie dotknutých osôb

1.    ESMA pred prijatím rozhodnutia o pokute alebo pravidelných platbách penále ustanovených v článkoch 55 a 56 poskytne dotknutým osobám príležitosť na vypočutie v záležitostiach, v ktorých Komisia vzniesla námietky.

ESMA zakladá svoje rozhodnutia len na námietkach, ku ktorým sa dotknuté osoby mohli vyjadriť.

2.   V konaní sa plne dodržiava právo dotknutých osôb na obhajobu.

Tieto osoby majú právo na prístup k spisom ESMA , pričom sa zohľadní legitímny záujem iných osôb na ochrane svojich obchodných tajomstiev. Právo na prístup k dokumentácii sa nerozšíri na dôverné informácie a interné dokumenty ESMA . [PDN 8]

Článok 58

Spoločné ustanovenia pre pokuty a pravidelné platby penále

1.    ESMA zverejní každú pokutu a pravidelnú platbu penále, ktorá bola uložená v súlade s článkami 55 a 56.

2.   Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 55 a 56 majú správnu povahu.

2a.     Ak sa ESMA rozhodne neuložiť žiadne pokuty ani pravidelné platby penále, informuje o tom Komisiu, príslušné orgány členského štátu, Európsky parlament a Radu a vysvetlí dôvody svojho rozhodnutia. [PDN 9rev]

Článok 59

Preskúmanie Súdnym dvorom

Súdny dvor Európskej únie má neobmedzenú právomoc preskúmať rozhodnutia, ktorými ESMA uložila pokutu alebo pravidelnú platbu penále. Súdny dvor môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo pravidelnú platbu penále. [PDN 10]

Článok 60

Odňatie registrácie

1.   ESMA odníme archívu obchodných údajov jeho registráciu za týchto okolností:

a)	archív obchodných údajov sa výslovne vzdá registrácie alebo za predchádzajúcich šesť mesiacov neposkytol žiadne služby;

b)	archív obchodných údajov získal registráciu podaním nepravdivých vyhlásení alebo iným neoprávneným spôsobom;

c)	archív obchodných údajov prestal spĺňať podmienky, za ktorých bol registrovaný;

d)	archív obchodných údajov závažne alebo opakovane porušil ustanovenia tohto nariadenia.

2.   Príslušný orgán členského štátu, v ktorom archív obchodných údajov vykonáva svoje služby a činnosti, ktorý sa domnieva, že bola splnená jedna z podmienok podľa odseku 1, môže požiadať, aby ESMA preskúmal, či sú splnené podmienky na odňatie registrácie. Ak sa ESMA rozhodne neodňať registráciu dotknutému archívu obchodných údajov, plne toto rozhodnutie odôvodní.

2a.     ESMA vykoná všetky potrebné kroky na zaistenie riadneho nahradenia archívu obchodných údajov, ktorému bola odňatá registrácia, vrátane prenosu údajov do iných archívov obchodných údajov a presmerovania toku údajov do iných archívov obchodných údajov.

Článok 61

Dohľad nad archívmi obchodných údajov

1.   ESMA monitoruje uplatňovanie článkov 64 až 67.

2.   ESMA má na výkon povinností podľa článkov 51 až 60, 62 a 63 tieto právomoci:

a)	mať prístup k akémukoľvek dokumentu v akejkoľvek forme a dostať alebo si urobiť jeho kópiu;

b)	požadovať informácie od akejkoľvek osoby a v prípade potreby predvolať a vypočuť osobu s cieľom získať informácie;

c)	vykonávať kontroly na mieste s predchádzajúcim oznámením alebo bez neho;

d)	vyžadovať záznamy o telefónnej alebo dátovej prevádzke.

Kapitola 2

Vzťahy s tretími krajinami

Článok 62

Medzinárodné dohody

Komisia podľa potreby predloží Rade návrhy na prerokovanie medzinárodných dohôd s jednou treťou stranou alebo s viacerými tretími krajinami, o vzájomnom prístupe k zmluvám o mimoburzových derivátoch a o výmene informácií o zmluvách o mimoburzových derivátoch držaných v archívoch obchodných údajov, ktoré sú usadené v tretích krajinách, ak sú tieto informácie dôležité na plnenie povinností príslušných orgánov podľa tohto nariadenia.

Článok 63

Rovnocennosť a uznávanie

1.   Archív obchodných údajov usadený v tretej krajine môže poskytovať svoje služby a činnosti subjektom usadeným v Únii na účely článku 6, len ak je takýto archív obchodných údajov samostatne zriadený v Únii uznaný orgánom ESMA .

2.   ESMA uzná archív obchodných údajov tretej krajiny, len ak sú splnené tieto podmienky:

a)	archív obchodných údajov je povolený a podlieha účinnému dohľadu v danej tretej krajine;

b)	Komisia prijala rozhodnutie v súlade s odsekom 3;

c)	Únia uzatvorila s danou treťou krajinou medzinárodnú dohodu podľa článku 62;

d)	uzatvorili sa dohody o spolupráci podľa odseku 4 s cieľom zabezpečiť, aby orgány Únie mali okamžitý a nepretržitý prístup ku všetkým potrebným informáciám;

da)	na túto tretiu krajinu sa vzťahuje rozhodnutie Komisie, v ktorom sa uvádza, že normy na zabránenie prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spĺňajú požiadavky finančnej akčnej skupiny a majú rovnaký účinok ako požiadavky stanovené v smernici 2005/60/ES;

db)	tretia krajina podpísala dohodu s domovským členským štátom povolenej centrálnej protistrany, ktorý plne spĺňa normy stanovené v článku 26 Modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní príjmov a majetku a zaisťuje účinnú výmenu informácií v daňových otázkach vrátane akýchkoľvek mnohostranných dohôd o daniach;

dc)	príslušné orgány tretej krajiny, ktoré uzavreli medzinárodnú dohodu s Úniou podľa článku 62, vyjadrili súhlas s odškodnením archívu obchodných údajov a orgánov EÚ za všetky výdavky spôsobené súdnym sporom týkajúcim sa informácií poskytnutých archívom obchodných údajov;

dd)	tretia krajina uplatňuje recipročné podmienky prístupu pre centrálne protistrany usadené v EÚ a v danej tretej krajine bol zavedený režim vzájomného uznávania.

3.   Komisii sa udeľuje právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom -68 , v ktorom sa ustanovuje, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny zaisťuje, že archívy obchodných údajov povolené v danej tretej krajine spĺňajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami podľa tohto nariadenia, a že tieto archívy obchodných údajov priebežne podliehajú v danej tretej krajine účinnému dohľadu a presadzovaniu.

4.   ESMA ustanoví dohody o spolupráci s dotknutými príslušnými orgánmi tretích krajín, ktorých právny rámec a rámec dohľadu sa považuje za rovnocenný s týmto nariadením v súlade s odsekom 3. Týmito dohodami sa zabezpečí, aby orgány Únie mali okamžitý a nepretržitý prístup ku všetkým informáciám potrebným na výkon ich povinností a priamy prístup k archívom obchodných údajov spadajúcich pod jurisdikciu tretích krajín . V týchto dohodách sa stanovia minimálne:

a)

mechanizmy výmeny informácií medzi ESMA, ďalšími orgánmi Únie, ktoré plnia povinnosti podľa tohto nariadenia, ▐ príslušnými orgánmi dotknutých tretích krajín a archívmi obchodných údajov dotknutých tretích krajín; tento mechanizmus obsahuje kontroly orgánu ESMA priamo v archívoch obchodných údajov tretích krajín;

b)	postupy týkajúce sa koordinácie pri vykonávaní činností dohľadu.

Hlava VII

Požiadavky na archívy obchodných údajov

Článok 64

Všeobecné požiadavky

1.   Archív obchodných údajov má spoľahlivý systém správy, ktorý zahŕňa presne vymedzenú organizačnú štruktúru s dobre definovanými transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti a primeranými mechanizmami vnútornej kontroly vrátane správnych administratívnych a účtovných postupov, ktoré bránia akémukoľvek zverejneniu dôverných informácií.

2.   Archív obchodných údajov zavedie primerané politiky a postupy, ktoré sú dostatočné na zaistenie toho, aby archív vrátane svojich manažérov a zamestnancov dodržiaval všetky ustanovenia tohto nariadenia.

3.   Archív obchodných údajov udržiava a spravuje primeranú organizačnú štruktúru na zabezpečenie kontinuity a riadneho fungovania archívu obchodných údajov pri poskytovaní služieb a výkone činností. Využíva vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy.

4.   Vyšší manažment a členovia rady archívu obchodných údajov majú dostatočne dobrú povesť a skúsenosti na zabezpečenie zodpovedného a obozretného riadenia archívu obchodných údajov.

5.   Archív obchodných údajov má objektívne, nediskriminačné a zverejnené požiadavky na prístup a účasť. Kritériá, ktoré obmedzujú prístup, sú povolené, len ak ich cieľom je kontrola rizika pre údaje uchovávané archívom obchodných údajov.

6.   Archív obchodných údajov zverejňuje ceny a poplatky spojené s poskytovanými službami. Zverejňuje ceny a poplatky za jednotlivé služby a funkcie poskytované samostatne vrátane zliav, rabatov a podmienok využitia týchto znížení. Umožňuje ohlasujúcim subjektom samostatný prístup ku konkrétnym službám. Ceny a poplatky účtované archívom obchodných údajov nie sú vyššie ako ním vynaložené náklady.

Článok 65

Funkčná spoľahlivosť

1.   Archív obchodných údajov stanoví zdroje operačného rizika a minimalizuje ich prostredníctvom tvorby vhodných systémov, kontrolných mechanizmov a postupov. Tieto systémy musia byť spoľahlivé a bezpečné a musia mať dostatočnú schopnosť zvládnuť prijaté informácie.

2.   Archív obchodných údajov zavedie, vykonáva a udržiava zodpovedajúcu politiku zabezpečenia kontinuity prevádzky a plán obnovy po havárii, zamerané na zabezpečenie zachovania jeho funkcií, včasnej obnovy činnosti a plnenia povinností archívu obchodných údajov. V tomto pláne sa ustanoví minimálne zabezpečenie záložných zariadení.

Článok 66

Zabezpečovanie ochrany a vedenie záznamov

1.   Archív obchodných údajov zabezpečí dôvernosť, integritu a ochranu informácií prijatých podľa článku 6. Žiadne komerčné využitie akýchkoľvek informácií nie je prípustné bez súhlasu oboch protistrán zmluvy o derivátoch.

2.   Archív obchodných údajov čo najskôr zaznamená informácie prijaté podľa článku 6 a uchováva ich minimálne desať rokov po ukončení príslušných zmlúv. Využíva včasné a efektívne postupy vedenia záznamov na dokumentáciu zmien zaznamenaných informácií.

3.   Archív obchodných údajov počíta pozície podľa tried derivátov a podľa ohlasujúcich subjektov, pričom vychádza z údajov uvedených v zmluvách o derivátoch ohlasovaných podľa článku 6.

4.   Archív obchodných údajov umožní stranám zmluvy trvalý prístup a správne informácie o danej zmluve.

5.   Archív obchodných údajov prijme všetky primerané kroky, aby sa zabránilo zneužitiu informácií uchovávaných v jeho systémoch, a zabráni využitiu daných informácií držaných na iné obchodné činnosti.

Dôverné informácie zaevidované v jednom archíve obchodných údajov sa nepoužijú na komerčné využitie inou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá má vzťah k archívu obchodných údajov ako materský alebo dcérsky podnik.

Článok 67

Transparentnosť a dostupnosť údajov

1.   Archív obchodných údajov pravidelne a ľahko dostupným spôsobom zverejňuje kumulované pozície o zmluvách, ktoré mu boli ohlásené, a to podľa tried derivátov , pričom používa medzinárodné otvorené normy odvetvia vždy, keď je to možné.

Archívy obchodných údajov zabezpečia, aby všetky príslušné orgány mali priamy prístup k tým podrobnostiam zmlúv o derivátoch, ktoré potrebujú na vykonávanie svojich úloh.

2.   Archív obchodných údajov sprístupňuje potrebné informácie týmto subjektom za predpokladu, že prístup k týmto informáciám je pre ne nevyhnutne potrebný na to, aby si mohli plniť svoje povinnosti a vykonávať svoje mandáty:

a)

ESMA;

aa)

ESRB;

b)	príslušným orgánom vykonávajúcim dohľad nad podnikmi, na ktoré sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť podľa článku 6;

c)	príslušnému orgánu, ktorý vykonáva dohľad nad centrálnymi protistranami, ktoré majú prístup k archívu obchodných údajov;

ca)	príslušnému orgánu dohliadajúcemu na miesta vykonávania ohlásených zmlúv;

d)	príslušným centrálnym bankám ESCB;

da)

verejnosti kumulovaným spôsobom každý týždeň v zrozumiteľnej forme, aby aj osoby, ktoré nie sú účastníkmi trhu, boli náležite informované o konkrétnych údajoch týkajúcich sa objemu, pozícií, cien a hodnoty, a tiež o trendoch, rizikách a iných príslušných informáciách, ktoré zvyšujú transparentnosť trhov s mimoburzovými derivátmi.

Na ESMA sa delegujú právomoci stanoviť a revidovať kritériá pre zverejňovanie a rozhodovať o tom, či je lepšie, aby dané údaje zverejnili príslušné vnútroštátne orgány, alebo orgány Únie.

3.   ESMA a ostatné príslušné kompetentné orgány si navzájom vymieňajú informácie potrebné na výkon svojich povinností.

4.    S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem , v ktorých sa stanovia podrobnosti o informáciách uvedených v odsekoch 1 a 2 , ako aj prevádzkové normy potrebné na kumulovanie a porovnanie údajov medzi archívmi a v prípade potreby zabezpečenie prístupu orgánom uvedeným v odseku 2 k týmto informáciám. Cieľom týchto regulačných technických noriem je zabezpečiť, aby prostredníctvom informácií zverejnených podľa odseku 1 nebolo možné identifikovať stranu žiadnej zmluvy.

ESMA predloží Komisii návrh týchto regulačných technických noriem do 30. júna 2012.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 . [PDN 19]

▐

Článok 67a

S cieľom zabezpečiť, aby mohli plniť svoje poslanie, sú archívy obchodných údajov primerane organizované, aby mohli orgánu ESMA a príslušným kompetentným orgánom poskytnúť priamy a bezprostredný prístup k podrobnostiam zmlúv o derivátoch, ako sa uvádza v článku 6.

Hlava VIII

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok -68

Delegované akty

1.     Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.     Delegovanie právomoci uvedené v článku 23 a článku 63 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú.

3.     Pred tým, ako Komisia prijme delegovaný akt, konzultuje s orgánom ESMA.

4.     Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 23 a 63 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

5.     Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

6.     Delegovaný akt prijatý podľa článku 23 a článku 63 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament alebo Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 68

Správy a preskúmanie

1.   Komisia do 31. decembra 2013 preskúma inštitucionálny rámec a rámec dohľadu podľa hlavy III, najmä úlohu a povinnosti ESMA, a predloží o tom správu. Komisia predloží správu spolu s vhodnými návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.

K tomu istému dátumu Komisia v koordinácii s ESMA a príslušnými odvetvovými orgánmi posúdi systémovú dôležitosť transakcií nefinančných spoločností s mimoburzovými derivátmi.

2.   ESMA predloží Komisii správy o uplatňovaní zúčtovacej povinnosti podľa hlavy II a o možných budúcich ustanoveniach týkajúcich sa dohôd o interoperabilite.

Tieto správy sa poskytnú Komisii najneskôr do 30. septembra 2014.

3.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi a ESMA a po vyžiadaní posúdenia ESCB vypracuje výročnú správu, v ktorej sa posúdia možné vplyvy dohôd o interoperabilite na systémové riziko a náklady.

Správa sa zameria minimálne na počet a zložitosť týchto dohôd a na primeranosť systémov a modelov riadenia rizík. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu spolu s akýmikoľvek vhodnými návrhmi.

ESCB poskytne Komisii posúdenie akýchkoľvek možných vplyvov dohôd o interoperabilite na systémové riziko a náklady.

3a.     Komisia v spolupráci s ESMA do  (31) vypracuje prvú všeobecnú správu, ako aj prvú správu o konkrétnych prvkoch týkajúcich sa vykonávania tohto nariadenia.

V spolupráci s ESMA najmä posúdi vývoj politík centrálnych protistrán týkajúcich sa dozabezpečenia kolaterálom a požiadaviek na zaistenie a ich prispôsobenie konkrétnym činnostiam a rizikovým profilom ich používateľov.

Článok 68a

Aby orgán ESMA mohol účinne vykonávať regulačné úlohy a úlohy dohľadu stanovené v tomto nariadení, vyčlenia sa preň zodpovedajúce dodatočné finančné prostriedky.

Článok 69

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Európsky výbor pre cenné papiere ustanovený rozhodnutím Komisie 2001/528/ES (32). Týmto výborom je výbor v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie  (33).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

▐

Článok 70

Zmena a doplnenie smernice 98/26/ES

V článku 9 ods. 1 smernice 98/26/ES sa pridá tento odsek:

Článok 70a

Spravovanie webovej stránky Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA)

1.     ESMA spravuje internetovú stránku, na ktorej sa uvádzajú tieto informácie:

a)	zmluvy oprávnené na zúčtovanie podľa článku 4;

b)	sankcie ukladané za porušenie článkov 3 až 8;

c)	centrálne protistrany, ktoré majú povolenie ponúkať služby alebo činnosti v Únii a ktoré sú právnickou osobou so sídlom v Únii, a služby alebo činnosti, na poskytovanie alebo vykonávanie ktorých majú povolenie, vrátane tried finančných nástrojov, na ktoré sa povolenie vzťahuje;

d)	sankcie ukladané za porušenie hláv IV a IV;

e)	centrálne protistrany, ktoré majú povolenie ponúkať služby alebo činnosti v Únii a ktoré majú sídlo v tretej krajine, a služby alebo činnosti, na poskytovanie alebo vykonávanie ktorých majú povolenie, vrátane tried finančných nástrojov, na ktoré sa povolenie vzťahuje;

f)	archívy obchodných údajov, ktoré majú povolenie ponúkať služby alebo činnosti v Únii;

g)	sankcie a pokuty ukladané v súlade s článkom 55 a 56;

h)	verejný register uvedený v článku 4b.

2.     Na účely písm. b), c) a d) odseku 1 tohto článku príslušné orgány členských štátov spravujú webové stránky, ktoré sú prepojené s webovou stránkou ESMA.

3.     Všetky webové stránky uvedené v tomto článku sú verejne prístupné a pravidelne aktualizované a poskytujú informácie v zrozumiteľnej podobe.

Článok 71

Prechodné ustanovenia

1.   Centrálna protistrana, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, v ktorom je usadená, na poskytovanie služieb pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia alebo centrálna protistrana z tretej krajiny, ktorej bolo na poskytovanie služieb v členskom štáte udelené povolenie v súlade s vnútroštátnymi predpismi tohto členského štátu , požiada o povolenie podľa článku 10 alebo o uznanie podľa článku 23 na účely tohto nariadenia najneskôr do … (34).

1a.     Archív obchodných údajov, ktorý v členskom štáte, kde má sídlo, získal povolenie zhromažďovať a uchovávať záznamy o derivátoch pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, alebo archív obchodných údajov so sídlom v tretej krajine, ktorý získal povolenie zhromažďovať a uchovávať záznamy o derivátoch obchodovaných v členskom štáte v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi daného členského štátu pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, požiada o registráciu podľa článku 51 alebo uznanie podľa článku 63 do … (35).

2.   Zmluvy o derivátoch uzatvorené pred dátumom žiadosti o registráciu archívu obchodných údajov pre daný konkrétny druh zmluvy podľa tohto nariadenia sa tomuto archívu ohlásia do 120 dní od dátumu jeho registrácie Európskym úradom pre trhy s cennými papiermi (ESMA).

2a.     Zmluvy o derivátoch, ktoré sú objektívne merateľné ako zmluvy znižujúce riziko priamo súvisiace s finančnou solventnosťou investícií do dôchodkového systému podľa smernice 2003/41/ES alebo systému, ktorý právo členského štátu uznáva za systém plánovania dôchodku, sú oslobodené od zúčtovacej povinnosti stanovenej v článku 3 na obdobie troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, ak by poskytnutie likvidného kolaterálu znamenalo neprimeranú záťaž na investora z dôvodu požiadaviek na konverziu aktív. Ak sa v správe špecifikovanej v článku 68 preukáže, že táto nevhodná záťaž je pre takéto protistrany naďalej neprimeraná, Komisia je oprávnená predĺžiť túto výnimku s cieľom zabezpečiť vyriešenie ostávajúcich problémov.

Táto výnimka nemá vplyv na ohlasovaciu povinnosť podľa článku 6 alebo na povinnosti súvisiace s technikami na zmiernenie rizika podľa článku 8 (ods. 1b).

2b.     Povinnosti protistrán podľa článkov 3, 6 a 8 nadobudnú účinnosť šesť mesiacov po zverejnení regulačných technických noriem, vykonávacích technických noriem a s nimi súvisiacich usmernení, ktoré ESMA vypracuje a ktoré Komisia schváli.

Článok 71a

Personálne obsadenie a finančné zdroje orgánu ESMA

Orgán ESMA do 15. septembra 2011 posúdi personálne a finančné potreby vyplývajúce z vykonávania jeho právomocí a úloh v súlade s týmto nariadením a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Článok 72

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, s. 44.

(2)  Ú. v. EÚ C 57, 23.2.2011, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.

(4)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.

(5)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.

(6)  Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

(7)   Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16.

(8)   Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1.

(9)   Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

(10)   Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201.

(11)  Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3.

(12)  Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1.

(13)  Ú. v. EÚ L 323, 9.12.2005, s. 1.

(14)  Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32.

(15)  Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1.

(16)   Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10.

(17)  Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45.

(18)  http://ec.europa.eu/internal_market/financial-markets/docs/code/code_en.pdf.

(19)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(20)   Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(21)   Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38.

(22)  Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1.

(23)  Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.

(24)  

+	Číslo, dátum a názov nariadenia (KOM(2010)0726).

(25)   Ú. v. EÚ…

(26)  

+	Číslo nariadenia (KOM(2010)0726).

(27)  Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45.

(28)   Ú. v. ES L 309, 25.11.2005, s. 15.

(29)  Ú. v. ES L 375, 31.12.1985, s. 3.

(30)  Ú. v. ES L 228, 11.8.1992, s. 1.

(31)  

+	Tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

(32)  Ú. v. ES L 191, 13.7.2001, s. 45.

(33)   Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(34)  

+	Dva roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(35)  

++	Jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.