EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32010L0043

Smernica Komisie 2010/43/EÚ z 1. júla 2010 , ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES, pokiaľ ide o organizačné požiadavky, konflikty záujmov, pravidlá výkonu činnosti, riadenie rizík a obsah dohody medzi depozitárom a správcovskou spoločnosťou (Text s významom pre EHP)

Ú. v. EÚ L 176, 10.7.2010, p. 42–61 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní (HR)

Legal status of the document In force: This act has been changed. Current consolidated version: 01/08/2022

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2010/43/oj

10.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 176/42


SMERNICA KOMISIE 2010/43/EÚ

z 1. júla 2010,

ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES, pokiaľ ide o organizačné požiadavky, konflikty záujmov, pravidlá výkonu činnosti, riadenie rizík a obsah dohody medzi depozitárom a správcovskou spoločnosťou

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (1), a najmä na jej článok 12 ods. 3, článok 14 ods. 2, článok 23 ods. 6, článok 33 ods. 6 a článok 51 ods. 4,

keďže:

(1)

Pravidlá a terminológia, ktoré sa týkajú organizačných požiadaviek, konfliktov záujmov a pravidiel výkonu činnosti, by sa mali čo možno najviac zosúladiť s normami, ktoré boli zavedené v oblasti finančných služieb jednak smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (2), ako aj smernicou Komisie 2006/73/ES z 10. augusta 2006, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice (3). Vďaka tomuto zosúlaďovaniu, pri ktorom sa náležitým spôsobom zohľadnia špecifiká kolektívnej správy portfólia, by sa mali dosiahnuť rovnaké normy nielen medzi rôznymi odvetviami finančných služieb, ale aj v širšej oblasti správy aktív, v rámci ktorej niektoré členské štáty už rozšírili uplatňovanie určitých požiadaviek smernice 2006/73/ES aj na správcovské spoločnosti PKIPCP.

(2)

Tieto pravidlá by bolo vhodné prijať v podobe smernice, aby sa vykonávacie ustanovenia mohli prispôsobiť špecifikám konkrétneho trhového a právneho systému v každom členskom štáte. Smernica okrem toho umožní dosiahnuť maximálnu mieru súladu s režimom zavedeným smernicou 2006/73/ES.

(3)

Napriek tomu, že zásady ustanovené v tejto smernici majú všeobecnú platnosť pre všetky správcovské spoločnosti, sú dostatočne pružné na zabezpečenie toho, aby ich uplatňovanie, ako aj dohľad príslušných orgánov nad ich uplatňovaním boli primerané a zohľadňovali povahu, rozsah a zložitosť obchodnej činnosti správcovskej spoločnosti, ako aj rozmanitosť podnikov patriacich do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/65/ES a odlišnú povahu rozličných PKIPCP, ktoré môžu byť spravované správcovskou spoločnosťou.

(4)

Pokiaľ to umožňujú právne predpisy členského štátu, správcovské spoločnosti by mali mať možnosť poveriť vykonávaním niektorých zo svojich činností tretie strany. V súlade s tým by sa mali interpretovať aj vykonávacie pravidlá. Správcovská spoločnosť by mala vykonať predovšetkým hĺbkovú analýzu, aby vzhľadom na povahu funkcií, ktoré má vykonávať tretia strana, posúdila, či je možné považovať podnik vykonávajúci tieto činnosti za kvalifikovaný a schopný vykonávať predmetné funkcie. Tretia strana by preto mala v súvislosti s príslušnou delegovanou činnosťou splniť všetky organizačné požiadavky a požiadavky týkajúce sa konfliktu záujmov. Rovnako z toho vyplýva, že správcovská spoločnosť by mala overiť, či tretia strana prijala náležité opatrenia s cieľom splniť uvedené požiadavky, a mala by účinným spôsobom sledovať, či tretia strana tieto požiadavky dodržiava. Ak je za uplatňovanie pravidiel upravujúcich delegované činnosti zodpovedná poverená strana, na sledovanie delegovaných činností by sa mali uplatňovať rovnocenné organizačné požiadavky a požiadavky týkajúce sa konfliktov záujmov. Správcovská spoločnosť by pri hĺbkovej analýze mala byť schopná zohľadniť skutočnosť, že tretia strana, na ktorú sa príslušné činnosti delegujú, bude často podliehať smernici 2004/39/ES.

(5)

V snahe predísť tomu, aby sa na správcovské spoločnosti uplatňovali odlišné normy ako na investičné spoločnosti, ktoré neurčili správcovskú spoločnosť, mali by uvedené investičné spoločnosti podliehať rovnakým pravidlám výkonu činnosti a rovnakým ustanoveniam týkajúcim sa konfliktov záujmov a riadenia rizík ako správcovské spoločnosti. Pravidlá tejto smernice týkajúce sa administratívnych postupov a mechanizmu vnútornej kontroly by sa preto mali v záujme dodržiavania osvedčených postupov uplatňovať tak na správcovské spoločnosti, ako aj na investičné spoločnosti, ktoré neurčili správcovskú spoločnosť, pričom by sa mala zohľadniť zásada proporcionality.

(6)

Podľa smernice 2009/65/ES sa od správcovských spoločností vyžaduje, aby uplatňovali riadne administratívne postupy. V záujme splnenia tejto požiadavky by správcovské spoločnosti mali zaviesť dobre zdokumentovanú organizačnú štruktúru, v rámci ktorej budú jasne rozdelené zodpovednosti a vďaka ktorej sa zabezpečí dobrá výmena informácií medzi všetkými zainteresovanými stranami. Správcovské spoločnosti by mali zaviesť aj systémy, ktoré zaručia ochranu informácií a kontinuitu ich obchodnej činnosti a ktoré budú postačujúce na to, aby si mohli plniť svoje povinnosti v prípadoch, že niektoré z ich činností budú vykonávať tretie strany.

(7)

Správcovské spoločnosti by si mali udržiavať dostatočné zdroje, najmä na zamestnanie personálu s náležitými schopnosťami, vedomosťami a skúsenosťami, aby boli schopné plniť si svoje úlohy.

(8)

Pokiaľ ide o bezpečné postupy spracovávania údajov a povinnosť zrekonštruovať všetky transakcie, na ktorých sa zúčastňuje PKIPCP, správcovská spoločnosť by mala zaviesť opatrenia, ktoré umožnia včasné a správne zaznamenanie každej transakcie vykonanej v mene PKIPCP.

(9)

Účtovníctvo je jednou z kľúčových oblastí pri spravovaní PKIPCP. Preto je mimoriadne dôležité, aby sa účtovné postupy bližšie špecifikovali vo vykonávacích právnych predpisoch. V tejto smernici by sa preto mala potvrdiť zásada, podľa ktorej by všetky aktíva a pasíva PKIPCP alebo jeho podfondov mali byť priamo identifikovateľné a účty by mali byť oddelené. Navyše, ak existujú rôzne triedy akcií, napríklad v závislosti od výšky správnych poplatkov, z účtovníctva by sa mala dať priamo zistiť čistá hodnota aktív týchto rozličných tried.

(10)

Jasné rozdelenie zodpovedností medzi vrcholovým manažmentom a orgánom dohľadu zohráva kľúčovú úlohu pri zavádzaní vhodných mechanizmov vnútornej kontroly v zmysle požiadaviek smernice 2009/65/ES. To znamená, že vrcholový manažment by mal niesť zodpovednosť za vykonávanie všeobecnej investičnej politiky, ako sa uvádza v nariadení Komisie (EÚ) č. 583/2010 z 1. júla 2010, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES, pokiaľ ide o kľúčové informácie pre investorov a podmienky, ktoré treba splniť pri poskytovaní kľúčových informácií pre investorov alebo prospektu na trvalom médiu inom ako papier alebo prostredníctvom webových stránok (4). Vrcholový manažment by mal niesť zodpovednosť aj za investičné stratégie, ktoré sú všeobecnými ukazovateľmi strategického umiestňovania aktív PKIPCP, a za investičné techniky, ktoré sú potrebné na účely primeraného a účinného vykonávania investičnej politiky. Jasným rozdelením zodpovedností by sa mala zaručiť existencia primeranej kontroly, aby sa zabezpečilo, že aktíva PKIPCP sa budú investovať v súlade so zmluvnými podmienkami alebo stanovami podniku a v súlade s platnými právnymi predpismi a že sa budú dodržiavať rizikové limity každého PKIPCP. Rozdeľovanie zodpovedností by malo byť v súlade s úlohou a zodpovednosťami vrcholového manažmentu a orgánu dohľadu, tak ako sú ustanovené v platných vnútroštátnych právnych predpisoch a vo vnútroštátnych kódexoch pre správu a riadenie spoločností. Je možné, že vo vrcholovom manažmente bude viacero členov predstavenstva alebo všetci členovia predstavenstva.

(11)

S cieľom zabezpečiť, aby mala správcovská spoločnosť primeraný kontrolný mechanizmus, je nevyhnutné zaviesť stálu funkcia overovania súladu s predpismi a funkciu vnútorného auditu. Funkcia overovania súladu s predpismi by mala byť navrhnutá tak, aby sa zabezpečilo odhalenie akéhokoľvek rizika, že si správcovská spoločnosť nebude dodržiavať svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice 2009/65/ES. Funkcia auditu by mala byť zameraná na overovanie a posúdenie rôznych kontrolných postupov a administratívnych opatrení zavedených správcovskou spoločnosťou.

(12)

Je nevyhnutné, aby sa správcovským spoločnostiam umožnila istá pružnosť pri organizovaní činností spojených s riadením rizík. Ak nie je vhodné alebo primerané, aby mala správcovská spoločnosť samostatnú funkciu riadenia rizík, mala by byť schopná preukázať aspoň to, že prijala špeciálne ochranné opatrenia proti konfliktom záujmov, vďaka ktorým môže nezávisle vykonávať činnosti spojené s riadením rizík.

(13)

Smernica 2009/65/ES ukladá správcovským spoločnostiam povinnosť zaviesť pravidlá pre osobné transakcie. V súlade so smernicou 2006/73/ES by správcovské spoločnosti mali zabrániť svojim zamestnancom, ktorí sa dostanú do konfliktu záujmov alebo ktorí disponujú dôvernými informáciami v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (5), aby uzatvárali osobné transakcie pomocou zneužitých informácií, ktoré získali počas vykonávania svojej profesionálnej činnosti.

(14)

V smernici 2009/65/ES sa od správcovských spoločností požaduje zabezpečenie toho, aby sa každá portfóliová transakcia, na ktorej sa zúčastňuje PKIPCP, dala zrekonštruovať od jej zadania, podľa jednotlivých zúčastnených strán, jej povahy a času a miesta jej vykonania. Z uvedeného dôvodu je nutné ustanoviť požiadavky týkajúce sa zaznamenávania portfóliových transakcií a pokynov na upisovanie a spätné odkupovanie.

(15)

V smernici 2009/65/ES sa od správcovských spoločností PKIPCP požaduje, aby zaviedli vhodné mechanizmy na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s PKIPCP v prípadoch, ak sa nedá vyhnúť konfliktom záujmov. Správcovské spoločnosti by preto mali zaistiť, že v takýchto prípadoch bude urýchlene informovaný vrcholový manažment alebo iný príslušný vnútorný orgán správcovskej spoločnosti v záujme toho, aby mohli prijať rozhodnutia potrebné na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s PKIPCP a jeho podielnikmi.

(16)

Od správcovských spoločností by sa malo požadovať, aby prijali, uplatňovali a zachovávali účinnú a primeranú stratégiu na uplatňovanie hlasovacích práv spojených s finančnými nástrojmi v držbe PKIPCP, ktorý spravujú, s cieľom zabezpečiť, že sa tieto práva budú uplatňovať výlučne v prospech PKIPCP. Informácie súvisiace so stratégiou a jej uplatňovaním by mali byť voľne dostupné pre investorov, a to aj prostredníctvom webovej stránky. Aj prípadné rozhodnutie neuplatňovať hlasovacie práva sa môže považovať za určitých okolností za rozhodnutie, ktoré je výlučne v prospech PKIPCP, v závislosti od jeho investičnej stratégie. Nemala by sa však vylúčiť možnosť, aby hlasovala samotná investičná spoločnosť alebo aby dala osobitné pokyny na hlasovanie svojej správcovskej spoločnosti.

(17)

Povinnosť informovať vrcholový manažment alebo iný príslušný vnútorný orgán správcovskej spoločnosti v záujme toho, aby mohli prijať potrebné rozhodnutia, by nemala brániť správcovským spoločnostiam a PKIPCP v tej povinnosti, aby oznámili, napríklad vo svojich pravidelných správach, také prípady, keď organizačné alebo administratívne opatrenia týkajúce sa konfliktu záujmov nie sú dostatočné na to, aby s náležitou istotou zaručili, že sa zabráni riziku škody. V rámci tohto oznamovania by sa malo vysvetliť a zdôvodniť rozhodnutie prijaté správcovskou spoločnosťou, a to aj vtedy, keď ide o rozhodnutie nekonať, berúc do úvahy vnútorné politiky a postupy prijaté na identifikáciu konfliktov záujmov, na ich predchádzanie a ich riešenie.

(18)

Smernica 2009/65/ES ukladá správcovským spoločnostiam povinnosť, aby konali v najlepšom záujme PKIPCP, ktorý spravujú, ako aj v záujme integrity trhu. Isté spôsoby správania, napríklad časovanie trhu („market timing“) a oneskorené obchodovanie, môžu mať škodlivý dosah na podielnikov a môžu narúšať fungovanie trhu. Správcovské spoločnosti by preto mali zaviesť vhodné postupy, aby zabránili takýmto zneužívajúcim praktikám. Správcovské spoločnosti by okrem toho mali zaviesť vhodné postupy na ochranu voči neprimeraným poplatkom a činnostiam ako nadmerné obchodovanie, zohľadňujúc investičné ciele a politiku PKIPCP.

(19)

Správcovské spoločnosti by okrem toho mali konať v najlepšom záujme PKIPCP aj vtedy, keď priamo vykonávajú pokyny na obchodovanie v mene PKIPCP, ktorý spravujú, alebo keď ich vykonávaním poverujú tretie strany. Pri vykonávaní pokynov v mene PKIPCP by správcovské spoločnosti mali prijať všetky primerané kroky, aby dosiahli čo možno najlepší stály výsledok v prospech PKIPCP, zohľadňujúc cenu, náklady, rýchlosť, pravdepodobnosť vykonania a vyrovnania, veľkosť a povahu pokynu alebo iné aspekty súvisiace s vykonávaním pokynu.

(20)

S cieľom zabezpečiť, aby správcovské spoločnosti konali dostatočne kvalifikovane, starostlivo a obozretne, v najlepšom záujme PKIPCP, ktorý spravujú, ako sa vyžaduje v smernici 2009/65/ES, je nutné ustanoviť pravidlá pre vybavovanie pokynov.

(21)

Niektoré poplatky, provízie alebo nepeňažné výnosy, ktoré by správcovská spoločnosť mohla vyplatiť, alebo ktoré by jej mohli byť vyplatené, by nemali byť povolené, pretože by mohli mať dosah na dodržiavanie požiadaviek ustanovených v smernici 2009/65/ES, podľa ktorých by správcovská spoločnosť mala konať čestne, spravodlivo a profesionálne, v najlepšom záujme PKIPCP. Z uvedeného dôvodu je nutné, aby sa stanovili jasné pravidlá špecifikujúce podmienky, za ktorých sa poskytnutie poplatkov, provízií a nepeňažných výnosov nepovažuje za porušenie týchto zásad.

(22)

Cezhraničné operácie správcovskej spoločnosti predstavujú novú výzvu z hľadiska vzťahov medzi správcovskou spoločnosťou a depozitárom PKIPCP. S cieľom zabezpečiť nevyhnutnú právnu istotu by sa v tejto smernici mali bližšie určiť hlavné prvky dohody medzi depozitárom PKIPCP a správcovskou spoločnosťou, ak je táto správcovská spoločnosť usadená v inom členskom štáte ako domovskom členskom štáte PKIPCP. Vzhľadom na to, že je potrebné zabezpečiť, aby táto dohoda riadne slúžila svojmu účelu, je nutné ustanoviť kolízne normy, ktoré sa odchyľujú od článkov 3 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (6), a to takým spôsobom, aby príslušnými právnymi predpismi pre túto dohodu boli právne predpisy domovského členského štátu PKIPCP.

(23)

Smernicou 2009/65/ES sa ukladá povinnosť stanoviť kritériá na posúdenie primeranosti postupu riadenia rizík uplatňovaného správcovskou spoločnosťou. Tieto kritériá sa zameriavajú na zavedenie primeranej a zdokumentovanej politiky riadenia rizík, ktorú majú uplatňovať správcovské spoločnosti. Táto politika by mala umožniť správcovským spoločnostiam, aby posúdili riziká pozícií prijatých v rámci portfólií, ktoré spravujú, a aby posúdili vplyv týchto jednotlivých rizík na celkový rizikový profil portfólia. Organizácia politiky riadenia rizík by mala byť vhodná a primeraná vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť činností správcovskej spoločnosti a činností PKIPCP, ktorý spravuje.

(24)

Kritériom na posúdenie primeranosti postupu riadenia rizík je aj pravidelné posudzovanie, monitorovanie a preskúmanie politiky riadenia rizík správcovskými spoločnosťami. Toto kritérium zahŕňa aj preskúmanie účinnosti opatrení prijatých na riešenie nedostatkov pri uplatňovaní postupu riadenia rizík.

(25)

Vzhľadom na to, že ide o hlavný prvok kritérií na posúdenie primeranosti postupov riadenia rizík, správcovské spoločnosti by mali prijať primerané a účinné techniky merania rizík, aby mohli kedykoľvek zmerať riziká, ktorým je vystavený alebo ktorým by mohol byť vystavený nimi riadený PKIPCP. Tieto požiadavky sa zakladajú na spoločných postupoch schválených príslušnými orgánmi členských štátov. Zahŕňajú jednak kvantitatívne merania, pokiaľ ide o kvantifikovateľné riziká, ako aj kvalitatívne metódy. Systémy spracovania elektronických údajov a nástroje používané na výpočet kvantitatívnych meraní by mali byť prepojené vzájomne alebo s aplikáciami pre kontakt s klientmi a účtovnými aplikáciami. Techniky merania rizík by mali umožniť primerané meranie rizík v obdobiach so zvýšenou turbulenciou na trhu a mali byť preskúmané zakaždým, keď je to v záujme podielnikov. Mali by umožniť aj primerané posúdenie koncentrácie a interakcie medzi príslušnými rizikami na úrovni portfólia.

(26)

Cieľom funkčného systému riadenia rizík je to, aby správcovské spoločnosti dodržiavali investičné limity stanovené v smernici 2009/65/ES, ako sú napríklad limity pre celkové riziko a riziko protistrany. Z uvedeného dôvodu by sa mali ustanoviť kritériá, ako by sa malo vypočítať celkové riziko a riziko protistrany.

(27)

Pri stanovovaní týchto kritérií je nevyhnutné, aby sa v tejto smernici vyjasnilo, ako sa môže vypočítať celkové riziko, konkrétne pomocou záväzkového prístupu, prístupu hodnoty v riziku („value-at-risk“) alebo pokročilých metód merania rizika. Mali by sa ustanoviť aj hlavné prvky metódy, podľa ktorej by mala správcovská spoločnosť vypočítať riziko protistrany. Pri uplatňovaných týchto pravidiel by sa mali zohľadniť podmienky, za ktorých sa tieto metódy používajú, vrátane zásad vyvinutých príslušnými orgánmi spolupracujúcimi v rámci Výboru európskych regulačných orgánov pre cenné papiere, ktorými sa majú riadiť takéto dohody o finančných zárukách s cieľom obmedziť vystavenie PKIPCP voči riziku protistrany, ako aj dohody o zaistení („hedging“) a dohody o započítaní („netting“).

(28)

V súlade so smernicou 2009/65/ES sa správcovským spoločnostiam ukladá povinnosť uplatňovať postup na presné a nezávislé oceňovanie hodnoty mimoburzových derivátov (ďalej len „OTC deriváty“). V tejto smernici sa preto ustanovujú podrobné pravidlá tohto postupu v súlade so smernicou Komisie 2007/16/ES z 19. marca 2007, ktorou sa implementuje smernica Rady 85/611/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), pokiaľ ide o objasnenie niektorých vymedzení pojmov (7). V záujme dodržiavania osvedčených postupov by správcovské spoločnosti mali uplatňovať tieto požiadavky na nástroje, ktoré vystavujú PKIPC rizikám nesprávneho oceňovania, ktoré sú rovnocenné s rizikami, ktoré predstavujú OTC deriváty, ako napríklad riziká spojené s nelikvidnosťou a/alebo zložitosťou štruktúry vyplácania. Správcovské spoločnosti by teda mali prijať opatrenia a postupy v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 44 na účely oceňovania menej likvidných alebo zložitých prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu, ktoré si vyžadujú použitie metód oceňovania založených na modeloch.

(29)

Podľa smernice 2009/65/ES je správcovská spoločnosť povinná poskytnúť príslušným orgánom informácie o druhoch derivátových nástrojov, do ktorých investoval PKIPCP, o podkladových rizikách spojených s týmito nástrojmi, platných kvantitatívnych limitoch a metódach zvolených na odhadovanie rizík spojených s týmito transakciami. V tejto smernici by sa mal špecifikovať obsah a postupy, ktoré má dodržiavať správcovská spoločnosť pri plnení svojich povinností.

(30)

Výbor európskych regulačných orgánov pre cenné papiere zriadený rozhodnutím Komisie 2009/77/ES (8) bol požiadaný o technickú radu.

(31)

Opatrenia ustanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre cenné papiere,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Touto smernicou sa ustanovujú vykonávacie pravidlá smernice 2009/65/ES:

1.

ktorými sa bližšie určujú postupy a opatrenia uvedené v článku 12 ods. 1 druhom pododseku písm. a) a požiadavky na štruktúru a organizáciu, ktorými sa majú minimalizovať konflikty záujmov v zmysle článku 12 ods. 1 druhého pododseku písm. b);

2.

ktorými sa ustanovujú kritériá toho, ako konať čestne a spravodlivo, s náležitou odbornosťou, obozretnosťou a starostlivosťou, a to v najlepšom záujme PKIPCP, a kritériá na identifikáciu jednotlivých druhov konfliktov záujmov; ktorými sa bližšie určujú zásady požadované na zabezpečenie účinného využívania zdrojov; ktorými sa vymedzujú jednotlivé kroky, ktoré by sa mali prijať na účely identifikácie, zabránenia, riadenia alebo odhalenia konfliktu záujmov v zmysle článku 14 ods. 1 a 2;

3.

ktoré sa týkajú prvkov, ktoré musia byť začlenené do dohôd medzi depozitárom a správcovskou spoločnosťou v súlade s článkom 23 ods. 5 a článkom 33 ods. 5 a

4.

ktoré sa týkajú postupu riadenia rizík uvedeného v článku 51 ods. 1 smernice, najmä kritérií na posúdenie primeranosti postupu riadenia rizík uplatňovaného správcovskou spoločnosťou, ako aj jej politiky a postupov riadenia rizík a opatrení, postupov a techník merania a riadenia rizík v spojitosti s týmito kritériami.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa uplatňuje na správcovské spoločnosti, ktoré vykonávajú správu podniku kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) v zmysle článku 6 ods. 2 smernice 2009/65/ES.

Kapitola V tejto smernice sa uplatňuje aj na depozitárov, ktorí vykonávajú svoje funkcie v súlade s ustanoveniami kapitoly IV a kapitoly V oddielu 3 smernice 2009/65/ES.

2.   Ustanovenia tejto kapitoly, kapitoly II článku 12 a kapitol III, IV a VI sa uplatňujú mutatis mutandis na investičné spoločnosti, ktoré neurčili žiadnu správcovskú spoločnosť povolenú podľa smernice 2009/65/ES.

V takýchto prípadoch sa pod „správcovskou spoločnosťou“ rozumie „investičná spoločnosť“.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa okrem pojmov vymedzených v smernici 2009/65/ES uplatňuje aj toto vymedzenie pojmov:

1.

„klient“ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, alebo akýkoľvek iný podnik vrátane PKIPCP, ktorému správcovská spoločnosť poskytuje službu kolektívnej správy portfólia alebo služby podľa článku 6 ods. 3 smernice 2009/65/ES;

2.

„podielnik“ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu vlastniacu jeden alebo viacero podielových listov v PKIPCP;

3.

„príslušná osoba“ vo vzťahu k správcovskej spoločnosti znamená ktorúkoľvek z týchto osôb:

a)

riaditeľ, partner alebo rovnocenná osoba, alebo manažér správcovskej spoločnosti;

b)

zamestnanec správcovskej spoločnosti, ako aj akákoľvek iná fyzická osoba, ktorej služby sú k dispozícii a pod kontrolou správcovskej spoločnosti a ktorá sa podieľa na poskytovaní služieb kolektívnej správy portfólia správcovskou spoločnosťou;

c)

fyzická osoba, ktorá sa priamo podieľa na poskytovaní služieb pre správcovskú spoločnosť na základe dohody o splnomocnení tretích strán na účely poskytovania služieb kolektívnej správy portfólia správcovskou spoločnosťou;

4.

„vrcholový manažment“ znamená osobu alebo osoby, ktoré skutočne riadia činnosť správcovskej spoločnosti v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b) smernice 2009/65/ES;

5.

„predstavenstvo“ znamená predstavenstvo správcovskej spoločnosti;

6.

„orgán dohľadu“ znamená príslušné osoby alebo orgán či orgány zodpovedné za dohľad nad vrcholovým manažmentom a za posudzovanie a pravidelné preskúmavanie primeranosti a účinnosti postupov riadenia rizík, ako aj politík, opatrení a postupov zavedených s cieľom dodržiavať povinnosti ustanovené v smernici 2009/65/ES;

7.

„riziko protistrany“ znamená riziko straty pre PKIPCP vyplývajúce zo skutočnosti, že protistrana v rámci transakcie by si nemusela splniť svoje záväzky pred konečným vyrovnaním peňažných tokov v rámci transakcie;

8.

„riziko likvidity“ znamená riziko, že sa pozícia v portfóliu PKIPCP nebude môcť predať, zlikvidovať alebo uzatvoriť za obmedzených nákladov a za dostatočne krátky čas, čím sa ohrozí schopnosť PKIPCP kedykoľvek si splniť povinnosť ustanovenú v článku 84 ods. 1 smernice 2009/65/ES;

9.

„trhové riziko“ znamená riziko straty pre PKIPCP vyplývajúce z fluktuácie trhovej hodnoty pozícií v portfóliu PKIPCP, ktorú možno pripísať zmenám trhových premenných, ako sú úrokové miery, devízové kurzy, ceny akcií a komodít alebo zhoršenie úverovej spoľahlivosti emitenta;

10.

„operačné riziko“ znamená riziko straty pre PKIPCP vyplývajúce z neprimeraných vnútorných postupov a nedostatkov súvisiacich s personálom a systémami v správcovskej spoločnosti alebo z vonkajších udalostí a zahŕňa právne a dokumentačné riziko a riziko vyplývajúce z postupov obchodovania, vyrovnávania a oceňovania vykonávaných v mene PKIPCP.

Pojem „predstavenstvo“ vymedzený v prvom odseku bode 5 nezahŕňa dozornú radu v prípadoch, ak majú správcovské spoločnosti duálnu štruktúru zloženú z predstavenstva a dozornej rady.

KAPITOLA II

ADMINISTRATÍVNE POSTUPY A KONTROLNÉ MECHANIZMY

(Článok 12 ods. 1 písm. a) a článok 14 ods. 1 písm. c) smernice 2009/65/ES)

ODDIEL 1

Všeobecné zásady

Článok 4

Všeobecné požiadavky na postupy a organizáciu

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby splnili tieto požiadavky:

a)

zaviedli, uplatňovali a zachovávali postupy rozhodovania a organizačnú štruktúru, v ktorej sa jasným a zdokumentovaným spôsobom špecifikujú hierarchické vzťahy a prideľujú funkcie a zodpovednosti;

b)

zabezpečili, aby boli príslušné osoby oboznámené s postupmi, ktoré musia dodržiavať v záujme riadneho plnenia svojich povinností;

c)

zaviedli, uplatňovali a zachovávali primerané mechanizmy vnútornej kontroly slúžiace na zaistenie súladu s rozhodnutiami a postupmi na všetkých úrovniach správcovskej spoločnosti;

d)

zaviedli, uplatňovali a zachovávali účinný mechanizmus vnútorného podávania správ a oznamovania informácií na všetkých úrovniach správcovskej spoločnosti, ako aj účinné vymieňanie informácií so všetkými zainteresovanými tretími stranami;

e)

primeraným a usporiadaným spôsobom viedli záznamy o svojej činnosti a vnútornej organizácii.

Členské štáty zaistia, aby správcovské spoločnosti zohľadnili povahu, rozsah a zložitosť obchodnej činnosti správcovskej spoločnosti, ako aj povahu a škálu služieb a aktivít vykonávaných v rámci takejto obchodnej činnosti.

2.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zaviedli, uplatňovali a zachovávali systémy a postupy, ktoré sú primerané z hľadiska ochrany bezpečnosti, integrity a dôvernosti informácií berúc do úvahy povahu daných informácií.

3.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zaviedli, uplatňovali a zachovávali primeranú politiku kontinuity obchodnej činnosti, ktorá má zabezpečiť, aby sa v prípade prerušenia ich systémov a postupov uchovali základné údaje a funkcie a aby sa pokračovalo v poskytovaní ich služieb a činností, alebo ak to nie je možné, aby sa umožnila včasná obnova týchto údajov a funkcií a včasná obnova poskytovania služieb a činností.

4.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zaviedli, uplatňovali a zachovávali účtovné metódy a postupy, ktoré im umožnia, aby včas predložili príslušnému orgánu na jeho žiadosť finančné správy, ktoré zodpovedajú pravdivému a objektívnemu pohľadu na ich finančnú situáciu a ktoré sú v súlade so všetkými platnými účtovnými normami a pravidlami.

5.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby monitorovali a pravidelne prehodnocovali primeranosť a účinnosť svojich systémov, mechanizmov vnútornej kontroly a opatrení zavedených v súlade s odsekmi 1 až 4 a aby prijali primerané opatrenia na nápravu všetkých nedostatkov.

Článok 5

Zdroje

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zamestnávali zamestnancov so schopnosťami, znalosťami a odbornosťou nevyhnutnou na plnenie povinností, ktoré im boli zverené.

2.   Členské štáty zaistia, aby správcovské spoločnosti disponovali dostatočnými zdrojmi a odbornými kapacitami na účinné monitorovanie činností, ktoré vykonávajú tretie strany na základe dohody so správcovskou spoločnosťou, najmä pokiaľ ide o riadenie rizík spojených s týmito dohodami.

3.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zabezpečili, že výkon viacerých funkcií príslušnými osobami nebráni a pravdepodobne ani nebude brániť týmto osobám v tom, aby riadnym, čestným a profesionálnym spôsobom plnili ktorúkoľvek z týchto funkcií.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby na účely ustanovené v odsekoch 1, 2 a 3 správcovské spoločnosti zohľadnili povahu, rozsah a zložitosť svojej obchodnej činnosti a povahu a škálu služieb a aktivít vykonávaných v rámci takejto obchodnej činnosti.

ODDIEL 2

Administratívne a účtovné postupy

Článok 6

Vybavovanie sťažností

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zaviedli, uplatňovali a zachovávali účinné a transparentné postupy na primerané a rýchle vybavovanie sťažností prijatých od investorov.

2.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zabezpečili, že o každej sťažnosti a opatreniach prijatých na jej riešenie bude vedený záznam.

3.   Investori musia mať možnosť bezplatne podať sťažnosť. Informácie týkajúce sa postupov uvedených v odseku 1 sa bezplatne sprístupnia investorom.

Článok 7

Elektronické spracovanie údajov

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby prijali náležité opatrenia na zabezpečenie vhodných elektronických systémov, ktoré umožnia včasné a náležité zaznamenanie každej portfóliovej transakcie alebo pokynu na upísanie či spätné odkúpenie v záujme dodržiavania ustanovení článkov 14 a 15.

2.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zabezpečili vysokú úroveň bezpečnosti počas elektronického spracovávania údajov, a prípadne aj integritu a dôvernosť zaznamenaných informácií.

Článok 8

Účtovné postupy

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zabezpečili uplatňovanie účtovných politík a postupov uvedených v článku 4 ods. 4 v záujme zabezpečenia ochrany podielnikov.

Účtovníctvo PKIPCP sa vedie takým spôsobom, aby všetky aktíva a pasíva PKIPCP mohli byť priamo a kedykoľvek identifikovateľné.

Ak má PKIPCP viaceré podfondy, za každý podfond sa musí viesť oddelené účtovníctvo.

2.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zaviedli, uplatňovali a zachovávali účtovné politiky a postupy v súlade s účtovnými pravidlami domovského členského štátu PKIPCP s cieľom zabezpečiť, aby sa dala presne vypočítať čistá hodnota aktíva každého PKIPCP na základe účtovníctva a aby sa pokyny na upisovanie a spätné odkupovanie mohli riadne vykonávať s touto čistou hodnotou aktíva.

3.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zaviedli primerané postupy s cieľom zabezpečiť riadne a presné oceňovanie aktív a pasív PKIPCP v súlade s platnými pravidlami uvedenými v článku 85 smernice 2009/65/ES.

ODDIEL 3

Mechanizmy vnútornej kontroly

Článok 9

Kontrola vykonávaná vrcholovým manažmentom a orgánom dohľadu

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby pri vnútornom rozdeľovaní funkcií zabezpečili, že za dodržiavanie povinností ustanovených v smernici 2009/65/ES správcovskou spoločnosťou bude niesť zodpovednosť vrcholový manažment, a prípadne orgán dohľadu.

2.   Správcovská spoločnosť zabezpečí, aby jej vrcholový manažment:

a)

niesol zodpovednosť za vykonávanie všeobecnej investičnej politiky v prípade každého spravovaného PKIPCP, ktorá je prípadne vymedzená v prospekte, zmluvných podmienkach alebo stanovách investičnej spoločnosti;

b)

dohliadal na schvaľovanie investičných stratégií každého spravovaného PKIPCP;

c)

niesol zodpovednosť za zabezpečovanie toho, aby mala správcovská spoločnosť stálu a účinnú funkciu overovania súladu s predpismi, ako sa ustanovuje v článku 10, a to aj vtedy, ak túto funkciu vykonáva tretia strana;

d)

zabezpečil a pravidelne overoval, že všeobecná investičná politika, investičné stratégie a rizikové limity každého spravovaného PKIPCP sú riadne a účinne vykonávané a dodržiavané, a to aj vtedy, ak túto funkciu riadenia rizika vykonáva tretia strana;

e)

schválil a pravidelne preskúmaval primeranosť vnútorných postupov na prijímanie investičných rozhodnutí v prípade každého spravovaného PKIPCP s cieľom zabezpečiť, aby boli tieto rozhodnutia v súlade so schválenými investičnými stratégiami;

f)

schválil a pravidelne preskúmaval politiku riadenia rizík a opatrenia, postupy a techniky na vykonávanie tejto politiky, ako sa uvádza v článku 38, vrátane systému rizikových limitov v prípade každého spravovaného PKIPCP.

3.   Správcovská spoločnosť okrem toho zabezpečí, aby jej vrcholový manažment a prípadne jej orgán dohľadu:

a)

posúdil a pravidelne preskúmaval účinnosť politík, opatrení a postupov zavedených na dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo smernice 2009/65/ES;

b)

prijal náležité opatrenia na riešenie akýchkoľvek nedostatkov.

4.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zabezpečili, že ich vrcholový manažment bude často, najmenej však raz ročne, dostávať písomné správy o dodržiavaní súladu s predpismi, vnútornom audite a riadení rizík, v ktorých bude uvedené najmä to, či boli v prípade akýchkoľvek nedostatkov prijaté primerané nápravné opatrenia.

5.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zabezpečili, že ich vrcholový manažment bude pravidelne dostávať správy o plnení investičných stratégií a vnútorných postupov na prijímanie investičných rozhodnutí uvedených v odseku 2 písmenách b) až e).

6.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností zabezpečiť, aby orgán dohľadu, ak existuje, pravidelne dostával písomné správy o náležitostiach uvedených v odseku 4.

Článok 10

Stála funkcia overovania súladu s predpismi

1.   Členské štáty zaistia, aby správcovské spoločnosti zaviedli, uplatňovali a zachovávali primerané politiky a postupy na identifikáciu akéhokoľvek rizika, že si správcovská spoločnosť nesplní svoje povinnosti ustanovené v smernici 2009/65/ES, ako aj s tým spojených rizík, a aby zaviedli primerané opatrenia a postupy, ktoré majú minimalizovať takéto riziká a umožniť príslušným orgánom, aby účinne uplatňovali svoje právomoci podľa uvedenej smernice.

Členské štáty zaistia, aby správcovské spoločnosti zohľadnili povahu, rozsah a zložitosť svojej obchodnej činnosti, ako aj povahu a škálu služieb a aktivít vykonávaných v rámci takejto obchodnej činnosti.

2.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zaviedli a zachovávali stálu a účinnú funkciu overovania súladu s predpismi, ktorá je vykonávaná nezávisle a spočíva v plnení týchto úloh:

a)

monitorovanie a pravidelné posudzovanie primeranosti a účinnosti opatrení, politík a postupov zavedených v súlade s odsekom 1 a opatrení prijatých na riešenie akýchkoľvek nedostatkov v plnení povinností správcovskou spoločnosťou;

b)

poskytovanie poradenstva a pomoci príslušným osobám zodpovedným za poskytovanie služieb a vykonávanie činností s cieľom zabezpečiť, aby si správcovské spoločnosti plnili povinnosti ustanovené v smernici 2009/65/ES.

3.   V záujme toho, aby sa povinnosti vyplývajúce z funkcie overovania súladu s predpismi podľa odseku 2 mohli plniť riadnym a nezávislým spôsobom, správcovské spoločnosti zaistia, aby boli splnené tieto podmienky:

a)

osoba vykonávajúca funkciu overovania súladu s predpismi musí mať potrebnú právomoc, zdroje, odbornú spôsobilosť a prístup ku všetkým dôležitým informáciám;

b)

musí byť vymenovaný kontrolór súladu, ktorý bude zodpovedný za funkciu overovania súladu s predpismi, ako aj za časté, najmenej však výročné podávanie správ o dodržiavaní súladu vrcholovému manažmentu, pričom v týchto správach sa uvedie najmä to, či boli prijaté náležité nápravné opatrenia v prípade akýchkoľvek nedostatkov;

c)

príslušné osoby podieľajúce sa na vykonávaní funkcie overovania súladu s predpismi sa nesmú podieľať na poskytovaní služieb alebo vykonávaní činností, ktoré monitorujú;

d)

metóda odmeňovania príslušných osôb podieľajúcich sa na vykonávaní funkcie overovania súladu s predpismi nesmie ohroziť ich objektivitu a nesmie existovať ani riziko ohrozenia ich objektivity.

Od správcovskej spoločnosti sa však nepožaduje, aby dodržiavala požiadavky uvedené v prvom pododseku písmene c) alebo písmene d), ak je schopná preukázať, že tieto požiadavky sú vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť jej obchodnej činnosti a vzhľadom na povahu a škálu jej služieb a aktivít neprimerané a že jej funkcia overovania súladu s predpismi je aj naďalej účinne vykonávaná.

Článok 11

Stála funkcia vnútorného auditu

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, pokiaľ je to vhodné a primerané vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť ich obchodnej činnosti a vzhľadom na povahu a škálu aktivít kolektívneho spravovania portfólia vykonávaných v rámci takejto obchodnej činnosti, aby zaviedli a zachovávali funkciu vnútorného auditu, ktorá je oddelená a nezávislá od ostatných funkcií a aktivít správcovskej spoločnosti.

2.   Funkcia vnútorného auditu uvedená v prvom odseku spočíva v týchto úlohách:

a)

zavádzanie, uplatňovanie a zachovávanie plánu auditu s cieľom preskúmať a prehodnotiť primeranosť a účinnosť systémov, mechanizmov vnútornej kontroly a opatrení správcovskej spoločnosti;

b)

vydávanie odporúčaní na základe výsledku práce vykonanej v súlade s písmenom a);

c)

overovanie dodržiavania odporúčaní uvedených v písmene b);

d)

predkladanie správy o záležitostiach vnútorného auditu v súlade s článkom 9 ods. 4.

Článok 12

Stála funkcia riadenia rizík

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zaviedli a zachovávali stálu funkciu riadenia rizík.

2.   Stála funkcia riadenia rizík uvedená v odseku 1 je hierarchicky i funkčne nezávislá od prevádzkových jednotiek.

Členské štáty však smú povoliť správcovským spoločnostiam, aby sa odchýlili od tejto povinnosti, ak je odchýlka vhodná a primeraná vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť obchodnej činnosti správcovskej spoločnosti a spravovaného PKIPCP.

Správcovská spoločnosť je schopná preukázať, že boli prijaté vhodné ochranné opatrenia proti konfliktom záujmov, ktoré umožnia nezávislé vykonávanie činností riadenia rizík, a že jej postup riadenia rizík spĺňa požiadavky uvedené v článku 51 smernice 2009/65/ES.

3.   Stála funkcia riadenia rizík spočíva v týchto úlohách:

a)

vykonávanie politiky a postupov riadenia rizík;

b)

zabezpečovanie súladu so systémom rizikových limitov PKIPCP vrátane zákonných limitov pre celkové riziko a riziko protistrany v súlade s článkami 41, 42 a 43;

c)

poskytovanie poradenstva predstavenstvu, pokiaľ ide o identifikáciu rizikového profilu každého spravovaného PKIPCP;

d)

podávanie pravidelných správ predstavenstvu, ako aj orgánu dohľadu, v prípade že existuje, o týchto záležitostiach:

i)

súlad medzi aktuálnymi úrovňami rizík, ktoré podstupuje každý spravovaný PKIPCP, a rizikovým profilom schváleným pre daný PKIPCP;

ii)

dodržiavanie príslušných systémov rizikových limitov v prípade každého spravovaného PKIPCP;

iii)

primeranosť a účinnosť postupu riadenia rizík, pričom sa uvádza najmä to, či boli prijaté náležité nápravné opatrenia v prípade akýchkoľvek nedostatkov;

e)

poskytovanie pravidelných správ vrcholovému manažmentu o aktuálnej úrovni rizika, ktoré podstupuje každý spravovaný PKIPCP, a každom skutočnom alebo predvídateľnom porušení ich limitov, s cieľom zabezpečiť prijatie urýchlených a primeraných opatrení;

f)

preskúmanie a prípadne podporovanie opatrení a postupov na oceňovanie OTC, ako sa uvádza v článku 44.

4.   Osoba vykonávajúca stálu funkciu riadenia rizík má potrebnú právomoc a prístup ku všetkým náležitým informáciám, ktoré sú nevyhnutné na plnenie úloh stanovených v odseku 3.

Článok 13

Osobné transakcie

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zaviedli, uplatňovali a zachovávali primerané opatrenia s cieľom zabrániť každej príslušnej osobe, ktorá vykonáva činnosti, ktoré môžu viesť ku konfliktu záujmov, alebo ktorá má vďaka vykonávaniu činností v mene správcovskej spoločnosti prístup k dôverným informáciám v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2003/6/ES alebo k iným dôverným informáciám týkajúcim sa PKIPCP alebo transakcií s PKIPCP alebo pre PKIPCP, aby sa zúčastňovala na týchto aktivitách:

a)

uzatvárala osobnú transakciu, ktorá spĺňa aspoň jedno z týchto kritérií:

i)

táto osoba má zakázané uzatvoriť takúto osobnú transakciu v zmysle smernice 2003/6/ES;

ii)

transakcia je spojená so zneužitím alebo nezákonným zverejnením dôverných informácií;

iii)

transakcia je v rozpore alebo pravdepodobne bude v rozpore s niektorou povinnosťou správcovskej spoločnosti podľa smernice 2009/65/ES alebo podľa smernice 2004/39/ES;

b)

radila akejkoľvek inej osobe alebo nabádala akúkoľvek inú osobu, inak než počas riadneho výkonu svojich pracovných povinností alebo zmluvy na poskytovanie služieb, aby uzavrela transakciu s finančnými nástrojmi, na ktorú by sa v prípade, že by išlo o osobnú transakciu príslušnej osoby, vzťahovalo písmeno a) tohto odseku alebo písmená a) alebo b) článku 25 ods. 2 smernice 2006/73/ES, alebo ktorá by predstavovala iný spôsob zneužitia informácií súvisiacich s nevybavenými pokynmi;

c)

bez toho, aby bol dotknutý článok 3 písm. a) smernice 2003/6/ES, oznamovala akejkoľvek inej osobe, inak než počas riadneho výkonu svojich pracovných povinností alebo zmluvy na poskytovanie služieb, akékoľvek informácie alebo názory, ak táto príslušná osoba vie, alebo by mala primerane vedieť, že v dôsledku tohto zverejnenia iná osoba prijme alebo by mohla prijať ktorékoľvek z týchto opatrení:

i)

uzavrieť transakciu s finančnými nástrojmi, na ktorú by sa v prípade, že by išlo o osobnú transakciu príslušnej osoby, vzťahovalo písmeno a) tohto odseku alebo písmená a) alebo b) článku 25 ods. 2 smernice 2006/73/ES, alebo ktorá by predstavovala iný spôsob zneužitia informácií súvisiacich s nevybavenými pokynmi;

ii)

radiť inej osobe alebo nabádať inú osobu, aby uzavrela takúto transakciu.

2.   Opatrenia požadované v odseku 1 sú navrhnuté najmä tak, aby zabezpečili, že:

a)

každá príslušná osoba, na ktorú sa vzťahuje odsek 1, bude informovaná o obmedzeniach týkajúcich sa osobných transakcií, ako aj o opatreniach zavedených správcovskou spoločnosťou v súvislosti s osobnými transakciami a so zverejňovaním informácií v súlade s odsekom 1;

b)

správcovská spoločnosť bude okamžite informovaná o akejkoľvek osobnej transakcii, ktorú uzavrela príslušná osoba, a to buď oznámením o tejto transakcii, alebo inými postupmi, ktoré umožňujú správcovskej spoločnosti identifikáciu takýchto transakcií;

c)

bude uchovaný záznam o osobnej transakcii oznámenej správcovskej spoločnosti alebo identifikovanej správcovskou spoločnosťou, ako aj o každom povolení alebo zákaze vydanom v súvislosti s takouto transakciou.

V prípade, že niektoré činnosti vykonávajú tretie strany, správcovská spoločnosť zabezpečí na účely prvého pododseku písmena b), aby subjekt vykonávajúci túto činnosť uchovával záznamy o osobných transakciách, ktoré uzavrela akákoľvek príslušná osoba, a aby okamžite poskytol tieto informácie správcovskej spoločnosti na jej požiadanie.

3.   Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na tieto druhy osobných transakcií:

a)

osobné transakcie uskutočnené v rámci diskrecionárneho poskytovania služieb pri správe portfólia, pokiaľ v súvislosti s touto transakciou nedošlo k predchádzajúcej komunikácii medzi správcom portfólia a príslušnou osobou alebo inou osobou, na účet ktorej je transakcia vykonaná;

b)

osobné transakcie s PKIPCP alebo s podielovými listami podnikov kolektívneho investovania, ktoré podliehajú dohľadu v zmysle právnych predpisov členského štátu vyžadujúcich rovnomerné rozloženie stupňa rizika v ich aktívach, ak príslušná osoba alebo ktorákoľvek iná osoba, na účet ktorej sú transakcie vykonané, sa nezúčastňuje na správe tohto podniku.

4.   Pojem „osobná transakcia“ má na účely odsekov 1, 2 a 3 tohto článku rovnaký význam ako v článku 11 smernice 2006/73/ES.

Článok 14

Zaznamenávanie portfóliových transakcií

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby v prípade každej portfóliovej transakcie súvisiacej s PKIPCP zabezpečili, že sa vykoná okamžitý záznam informácie, ktorý bude postačujúci na rekonštrukciu podrobností o pokyne a vykonanej transakcii.

2.   Záznam uvedený v odseku 1 obsahuje:

a)

názov alebo iné označenie PKIPCP a meno osoby konajúcej v mene PKIPCP;

b)

podrobné informácie nevyhnutné na identifikáciu predmetného nástroja;

c)

množstvo;

d)

druh pokynu alebo transakcie;

e)

cenu;

f)

v prípade pokynov dátum a presný čas odovzdania pokynu a meno alebo iné označenie osoby, ktorej bol pokyn odovzdaný, alebo v prípade transakcií dátum a presný čas rozhodnutia o vykonaní obchodu a dátum a presný čas vykonania obchodu;

g)

meno osoby odovzdávajúcej pokyn alebo vykonávajúcej transakciu;

h)

pokiaľ bol pokyn odvolaný, dôvody tohto odvolania;

i)

v prípade vykonaných transakcií identifikáciu protistrany a miesta vykonania.

Na účely prvého pododseku písmena i) sa „miestom vykonania“ rozumie regulovaný trh, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 bode 14 smernice 2004/39/ES, multilaterálny obchodný systém, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2004/39/ES, systematický internalizátor, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 bode 7 smernice 2004/39/ES, alebo tvorca trhu či iný poskytovateľ likvidity, alebo útvar, ktorý vykonáva v tretej krajine funkciu, ktorá je podobná funkciám vykonávaným niektorým z vyššie uvedených subjektov.

Článok 15

Záznamy o pokynoch na upisovanie a spätné odkupovanie

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby prijali všetky náležité kroky s cieľom zabezpečiť, aby boli pokyny na upisovanie a spätné odkupovanie PKIPCP centralizované a zaznamenávané ihneď po ich prijatí.

2.   Tento záznam musí obsahovať tieto informácie:

a)

príslušný PKIPCP;

b)

osobu vydávajúcu alebo odovzdávajúcu pokyn;

c)

osobu prijímajúcu pokyn;

d)

dátum a čas pokynu;

e)

podmienky a spôsoby platby;

f)

druh pokynu;

g)

dátum vykonania pokynu;

h)

počet upísaných alebo spätne odkúpených podielových listov;

i)

cena za upísanie alebo spätné odkúpenie v prípade každého podielového listu;

j)

celková hodnota upísaných alebo spätne odkúpených podielových listov;

k)

hrubá hodnota pokynu vrátane poplatkov za upísanie alebo čistá hodnota po odpočítaní nákladov na spätné odkúpenie.

Článok 16

Požiadavky na vedenie záznamov

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby uchovali záznamy uvedené v článkoch 14 a 15 najmenej počas piatich rokov.

Príslušné orgány však môžu vo výnimočných prípadoch vyžadovať, aby správcovské spoločnosti uchovávali všetky alebo niektoré z týchto záznamov dlhšiu dobu, a to v závislosti od povahy nástroja alebo portfóliovej transakcie, pokiaľ je to potrebné na to, aby príslušný orgán mohol vykonávať svoje funkcie dohľadu v súlade so smernicou 2009/65/ES.

2.   Po skončení platnosti povolenia na činnosť správcovskej spoločnosti môžu členské štáty alebo príslušné orgány požadovať, aby správcovská spoločnosť naďalej uchovávala záznamy uvedené v odseku 1 až do uplynutia päťročnej lehoty.

Ak správcovská spoločnosť prenesie svoje zodpovednosti v súvislosti s PKIPCP na inú správcovskú spoločnosť, členské štáty alebo príslušné orgány môžu požadovať, aby sa prijali také opatrenia, ktoré tejto druhej spoločnosti umožnia prístup k záznamom za posledných päť rokov.

3.   Záznamy sa uchovávajú na dátovom nosiči, ktorý umožňuje uložiť informácie takým spôsobom, aby ich príslušný orgán mohol v budúcnosti použiť, a v takej podobe a takým spôsobom, aby boli splnené tieto podmienky:

a)

príslušný orgán musí mať k záznamom ľahký prístup a musí byť schopný zrekonštruovať všetky kľúčové fázy spracovania každej portfóliovej transakcie;

b)

musí byť možné jednoducho zistiť akékoľvek opravy či iné zmeny, ako aj pôvodný obsah záznamov pred týmito opravami alebo zmenami;

c)

so záznamami sa nesmie dať inak manipulovať alebo ich meniť.

KAPITOLA III

KONFLIKT ZÁUJMOV

(Článok 12 ods. 1 písm. b) a článok 14 ods. 1 písm. d) a ods. 2 písm. c) smernice 2009/65/ES)

Článok 17

Kritériá na identifikáciu konfliktov záujmov

1.   Členské štáty zaistia, aby na účely identifikácie jednotlivých druhov konfliktov záujmov, ktoré vznikajú v priebehu poskytovania služieb alebo vykonávania činností a ktorých existencia môže poškodiť záujmy PKIPCP, správcovské spoločnosti ako minimálne kritérium zohľadnili otázku, či sa správcovská spoločnosť alebo príslušná osoba, alebo osoba, ktorá je priamo či nepriamo prepojená so správcovskou spoločnosťou prostredníctvom kontroly, nachádza v ktorejkoľvek z nasledujúcich situácií, či už v dôsledku poskytovania služieb kolektívnej správy portfólia alebo iným spôsobom:

a)

správcovská spoločnosť alebo uvedená osoba pravdepodobne dosiahne finančný zisk alebo predíde finančnej strate na úkor PKIPCP;

b)

správcovská spoločnosť alebo uvedená osoba má záujem na výsledku služby alebo činnosti poskytovanej PKIPCP alebo inému klientovi alebo na výsledku transakcie uskutočnenej v mene PKIPCP alebo iného klienta, pričom sa tento záujem líši od záujmu PKIPCP na tomto výsledku;

c)

správcovská spoločnosť alebo uvedená osoba má finančnú alebo inú motiváciu uprednostniť záujem iného klienta alebo skupiny klientov pred záujmami PKIPCP;

d)

správcovská spoločnosť alebo uvedená osoba vykonáva rovnaké činnosti pre PKIPCP a pre iného klienta alebo klientov, ktorí nie sú PKIPCP;

e)

správcovská spoločnosť alebo uvedená osoba dostáva alebo dostane v súvislosti s činnosťami kolektívnej správy portfólia poskytovanými PKIPCP od osoby, ktorá nie je PKIPCP, stimul vo forme peňazí, tovaru alebo služieb, ktorý nie je bežnou províziou alebo poplatkom za túto službu.

2.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby pri identifikovaní jednotlivých druhov konfliktov záujmov zohľadnili:

a)

záujmy správcovskej spoločnosti vrátane záujmov vyplývajúcich z toho, že patrí do istej skupiny, alebo z vykonávania služieb a činností, záujmy klientov a povinnosti správcovskej spoločnosti voči PKIPCP;

b)

záujmy dvoch alebo viacerých spravovaných PKIPCP.

Článok 18

Politika v oblasti konfliktov záujmov

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zaviedli, uplatňovali a zachovávali účinnú politiku v oblasti konfliktov záujmov. Táto politika sa stanoví v písomnej podobe a je primeraná vzhľadom na veľkosť a organizáciu správcovskej spoločnosti a vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť jej obchodnej činnosti.

Ak je správcovská spoločnosť súčasťou skupiny, v politike sa zohľadní aj každá okolnosť, o ktorej spoločnosť vie alebo o ktorej by mala vedieť, ktorá môže vyústiť do konfliktu záujmov v dôsledku štruktúry a obchodných činností ostatných členov skupiny.

2.   Politika v oblasti konfliktov záujmov zavedená v súlade s odsekom 1 musí:

a)

identifikovať v súvislosti s činnosťami kolektívnej správy portfólia vykonávanými správcovskou spoločnosťou alebo v jej mene, také okolnosti, ktoré predstavujú konflikt záujmov alebo môžu viesť ku konfliktu záujmov, ktorý znamená značné riziko poškodenia záujmov PKIPCP alebo jedného alebo viacerých klientov;

b)

špecifikovať postupy, ktoré sa majú dodržiavať, a opatrenia, ktoré sa majú prijať s cieľom vyriešiť takéto konflikty.

Článok 19

Nezávislosť pri riešení konfliktov záujmov

1.   Členské štáty zaistia, aby postupy a opatrenia stanovené v článku 18 ods. 2 písm. b) boli navrhnuté s cieľom zabezpečiť, aby príslušné osoby vykonávajúce rôzne obchodné činnosti, pri ktorých dochádza ku konfliktom záujmov, vykonávali tieto činnosti na takej úrovni nezávislosti, ktorá je úmerná veľkosti a činnostiam správcovskej spoločnosti a skupiny, do ktorej patrí, ako aj závažnosti rizika poškodenia záujmov klientov.

2.   Postupy, ktoré sa majú dodržiavať, a opatrenia, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 18 ods. 2 písm. b), obsahujú nasledujúce požiadavky, pokiaľ sú nevyhnutné a primerané na to, aby mohla správcovská spoločnosť zabezpečiť požadovaný stupeň nezávislosti:

a)

účinné postupy na zamedzenie alebo na kontrolu výmeny informácií medzi príslušnými osobami vykonávajúcimi činnosti kolektívnej správy portfólia, ktoré predstavujú riziko konfliktu záujmov, ak by výmena týchto informácií mohla poškodiť záujmy jedného alebo viacerých klientov;

b)

samostatný dohľad nad príslušnými osobami, ktorých hlavné úlohy spočívajú vo vykonávaní činností kolektívnej správy portfólia v mene klientov alebo investorov alebo v poskytovaní služieb klientom alebo investorom, ktorých záujmy môžu byť konflikte, alebo ktoré inak zastupujú rôzne záujmy, ktoré môžu byť konflikte, vrátane záujmov správcovskej spoločnosti;

c)

odstránenie akejkoľvek priamej spojitosti medzi odmeňovaním príslušných osôb, ktoré vykonávajú predovšetkým jednu činnosť, a odmeňovaním či príjmami iných príslušných osôb, ktoré vykonávajú predovšetkým inú činnosť, ak zo vzťahu medzi týmito činnosťami môže vyplynúť konflikt záujmov;

d)

opatrenia, ktoré bránia ktorejkoľvek osobe alebo ju obmedzujú v tom, aby neprimerane ovplyvňovala spôsob, akým príslušná osoba vykonáva činnosti kolektívnej správy portfólia;

e)

opatrenia na zamedzenie alebo kontrolu súbežnej alebo postupnej účasti príslušnej osoby do vykonávania samostatných činností kolektívnej správy portfólia, ak takáto účasť môže poškodiť náležité riešenie konfliktov záujmov.

Ak prijatie alebo vykonávanie jedného alebo viacerých uvedených opatrení a postupov nezaručí požadovaný stupeň nezávislosti, členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby prijali také alternatívne alebo dodatočné opatrenia alebo postupy, ktoré sú na tieto účely potrebné a vhodné.

Článok 20

Riadenie činností, pri ktorých dochádza ku škodlivému konfliktu záujmov

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby viedli a pravidelne aktualizovali záznamy o každom druhu činností kolektívnej správy portfólia vykonávaných správcovskou spoločnosťou alebo v jej mene, v rámci ktorých vznikol konflikt záujmov predstavujúci značné riziko poškodenia záujmov jedného alebo viacerých PKIPCP alebo iných klientov, alebo v rámci ktorých by mohlo dôjsť k vzniku takéhoto konfliktu, pokiaľ ide o prebiehajúce činnosti kolektívnej správy portfólia.

2.   Členské štáty požadujú, aby v prípade, že organizačné alebo administratívne opatrenia prijaté správcovskou spoločnosťou na účely riešenia konfliktov záujmov nie sú dostatočné na to, aby s náležitou istotou zabezpečili, že sa zabráni rizikám poškodenia záujmov PKIPCP alebo jeho podielnikov, vrcholový manažment alebo iný príslušný vnútorný orgán správcovskej spoločnosti boli urýchlene informovaní, aby mohli prijať nevyhnutné rozhodnutia na zabezpečenie toho, že správcovská spoločnosť bude v každom prípade konať v najlepšom záujme PKIPCP a jeho podielnikov.

3.   Správcovská spoločnosť oznámi situácie uvedené v odseku 2 investorom prostredníctvom akéhokoľvek primeraného trvalého média a vysvetlí svoje rozhodnutie.

Článok 21

Stratégie uplatňovania hlasovacích práv

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby vyvinuli primerané a účinné stratégie, ktoré budú definovať, kedy a ako treba uplatňovať hlasovacie práva viazané na nástroje držané v spravovaných portfóliách, tak aby sa konalo výlučne v prospech príslušného PKIPCP.

2.   V stratégii uvedenej v odseku 1 sa stanovia opatrenia a postupy s cieľom:

a)

sledovať príslušné dianie v podniku;

b)

zabezpečiť, aby bolo uplatňovanie hlasovacích práv v súlade s investičnými cieľmi a politikou príslušného PKIPCP;

c)

zabrániť akýmkoľvek konfliktom záujmov vyplývajúcim z uplatňovania hlasovacích práv alebo ich riešiť.

3.   Stručný opis stratégií uvedených v odseku 1 sa sprístupní investorom.

Podrobné informácie o opatreniach prijatých na základe týchto stratégií sa sprístupnia podielnikom bezplatne a na ich požiadanie.

KAPITOLA IV

PRAVIDLÁ VÝKONU ČINNOSTI

(Článok 14 ods. 1 písm. a), b) a ods. 2 písm. a), b) smernice 2009/65/ES)

ODDIEL 1

Všeobecné zásady

Článok 22

Povinnosť konať v najlepšom záujme PKIPCP a jeho podielnikov

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zabezpečili, že sa bude s podielnikmi spravovaného PKIPCP zaobchádzať spravodlivo.

Správcovské spoločnosti zabránia tomu, aby sa záujmy akejkoľvek skupiny podielnikov kládli nad záujmy akejkoľvek inej skupiny podielnikov.

2.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby uplatňovali primerané politiky a postupy zabraňujúce zneužívajúcim praktikám, o ktorých sa dá odôvodnene predpokladať, že nepriaznivo ovplyvnia stabilitu a integritu trhu.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zabezpečili, že v prípade PKIPCP, ktorý spravujú, budú používať čestné, správne a transparentné cenové modely a systémy oceňovania s cieľom splniť si povinnosť konať v najlepšom záujme podielnikov. Správcovské spoločnosti musia byť schopné preukázať, že portfóliá PKIPCP boli ocenené presne.

4.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby konali takým spôsobom, aby zabránili účtovaniu neprimeraných nákladov PKIPCP a jeho podielnikom.

Článok 23

Požiadavky na povinnú starostlivosť

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby v najlepšom záujme PKIPCP a v záujme integrity trhu zabezpečili vysokú mieru starostlivosti pri výbere a priebežnom monitorovaní investícií.

2.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zaručili, že budú dostatočne poznať aktíva, do ktorých PKIPCP investuje, a že im budú dostatočne rozumieť.

3.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zaviedli písomne zdokumentované politiky a postupy súvisiace s povinnou starostlivosťou a aby uplatňovali účinné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že investičné rozhodnutia prijímané v mene PKIPCP budú vykonávané v súlade s cieľmi, investičnou stratégiou a rizikovými limitmi PKIPCP.

4.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby pri vykonávaní svojich politík riadenia rizík a v prípade potreby po zohľadnení povahy plánovanej investície sformulovali predpovede a vykonali analýzy, v ktorých posúdia vplyv danej investície na zloženie portfólia PKIPCP, likviditu a profil rizík a výnosnosti ešte pred vykonaním investície. Analýzy sa smú vykonať iba na základe informácií, ktoré sú spoľahlivé a aktuálne, a to tak z kvantitatívneho, ako aj kvalitatívneho hľadiska.

Pri uzatváraní, vedení alebo ukončovaní dohôd s tretími stranami, ktoré súvisia s vykonávaním riadenia rizík, postupujú správcovské spoločnosti s náležitou odbornosťou, starostlivosťou a obozretnosťou. Predtým, ako takého dohody uzatvoria, správcovské spoločnosti prijmú nevyhnutné kroky s cieľom overiť, či je tretia strana schopná vykonávať činnosti spojené s riadením rizík spoľahlivo, profesionálne a účinne. Správcovská spoločnosť zavedie metódy na účely priebežného hodnotenia výkonnosti tretej strany.

ODDIEL 2

Vybavovanie pokynov na upisovanie a spätné odkupovanie

Článok 24

Povinnosti podávať správy v súvislosti s vykonávaním pokynov na upisovanie a spätné odkupovanie

1.   Členské štáty zabezpečia, že ak správcovské spoločnosti vykonali pokyn podielnika na upísanie alebo spätné odkúpenie, musia podielnikovi čo najskôr zaslať na trvalom dátovom nosiči oznámenie potvrdzujúce vykonanie pokynu, avšak najneskôr v prvý obchodný deň po jeho vykonaní alebo, ak potvrdenie prijala správcovská spoločnosť od tretej strany, najneskôr v prvý obchodný deň po prijatí potvrdenia od tretej strany.

Prvý pododsek sa neuplatňuje vtedy, ak by oznámenie obsahovalo rovnaké informácie ako potvrdenie, ktoré má byť okamžite zaslané podielnikovi inou osobou.

2.   Oznámenie uvedené v odseku 1 zahŕňa v náležitých prípadoch tieto informácie:

a)

identifikačné údaje správcovskej spoločnosti;

b)

meno alebo iné označenie podielnika;

c)

dátum a čas prijatia pokynu a spôsob platby;

d)

dátum vykonania;

e)

identifikačné údaje PKIPCP;

f)

druh pokynu (upísanie alebo spätné odkúpenie);

g)

počet dotknutých podielových listov;

h)

hodnotu, za ktorú sa podielové listy upisujú alebo spätne odkupujú;

i)

referenčný dátum pripísania;

j)

hrubú hodnotu pokynu vrátane poplatkov za upísanie alebo čistú hodnotu po odpočítaní nákladov na spätné odkúpenie;

k)

celkovú sumu účtovaných provízií a výdavkov a na žiadosť investora rozpis obsahujúci jednotlivé položky.

3.   V prípade takých pokynov podielnika, ktoré sa vykonávajú pravidelne, správcovské spoločnosti buď prijmú opatrenie ustanovené v odseku 1, alebo poskytnú podielnikovi v súvislosti s uvedenými transakciami aspoň raz za šesť mesiacov informácie uvedené v odseku 2.

4.   Správcovské spoločnosti poskytnú podielnikovi na jeho žiadosť informácie o stave jeho pokynu.

ODDIEL 3

Najlepší spôsob vykonania pokynu

Článok 25

Vykonávanie rozhodnutí o obchodovaní v mene spravovaného PKIPCP

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby pri vykonávaní rozhodnutí o obchodovaní v mene spravovaného PKIPCP pri spravovaní jeho portfólia konali v najlepšom záujme spravovaného PKIPCP.

2.   Na účely odseku 1 členské štáty zaistia, aby správcovské spoločnosti prijali všetky primerané kroky v záujme dosiahnutia najlepších možných výsledkov pre PKIPCP pri zohľadnení ceny, nákladov, rýchlosti, pravdepodobnosti vykonania a vyrovnania, veľkosti a povahy pokynu alebo iných aspektov súvisiacich s vykonávaním pokynu. Význam týchto faktorov sa určí na základe týchto kritérií:

a)

ciele, investičná politika a riziká charakteristické pre PKIPCP, ako sa uvádza v prospekte alebo prípadne v zmluvných podmienkach či stanovách PKIPCP;

b)

charakteristiky pokynu;

c)

charakteristiky finančných nástrojov, ktoré sú predmetom tohto pokynu;

d)

charakteristiky miest výkonu, na ktoré môže byť pokyn nasmerovaný.

3.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zaviedli a uplatňovali účinné opatrenia na dosiahnutie súladu s povinnosťami uvedenými v odseku 2. Správcovské spoločnosti predovšetkým zavedú a uplatňujú politiku, ktorá im umožní, aby v prípade pokynov PKIPCP dosiahli najlepší možný výsledok v súlade s odsekom 2.

Správcovské spoločnosti získajú predchádzajúci súhlas investičnej spoločnosti, pokiaľ ide o politiku vykonávania pokynov. Správcovské spoločnosti musia sprístupniť podielnikom náležité informácie o politike zavedenej v súlade s týmto článkom a informácie o akýchkoľvek podstatných zmenách v tejto politike.

4.   Správcovské spoločnosti pravidelne monitorujú účinnosť svojich opatrení a politík vykonávania pokynov s cieľom identifikovať a v prípade potreby napraviť prípadné nedostatky.

Správcovské spoločnosti navyše každoročne preskúmajú politiku vykonávania pokynov. Takéto preskúmanie sa tiež vykoná zakaždým, keď nastane podstatná zmena, ktorá ovplyvní schopnosť správcovskej spoločnosti pokračovať v dosahovaní najlepších možných výsledkov pre spravované PKIPCP.

5.   Správcovské spoločnosti sú schopné preukázať, že vykonali pokyny v mene PKIPCP v súlade s politikou správcovskej spoločnosti na vykonávanie pokynov.

Článok 26

Zadávanie pokynov na obchodovanie v mene PKIPCP iným subjektom na vykonanie

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby konali v najlepšom záujme spravovaných PKIPCP, keď v súvislosti so správou ich portfólií zadávajú pokyny na obchodovanie v mene spravovaných PKIPCP iným subjektom na vykonanie.

2.   Členské štáty zaistia, aby správcovské spoločnosti prijali všetky náležité opatrenia s cieľom dosiahnuť najlepší možný výsledok pre PKIPCP pri zohľadnení ceny, nákladov, rýchlosti, pravdepodobnosti vykonania a vyrovnania, veľkosti a povahy pokynu alebo iných aspektov týkajúcich sa vykonania pokynu. Význam týchto faktorov sa určí na základe článku 25 ods. 2.

Na tieto účely správcovské spoločnosti zavedú a uplatňujú politiku, ktorá im umožní dosiahnuť súlad s povinnosťami uvedenými v prvom pododseku. V rámci tejto politiky sa v prípade každej triedy nástrojov stanovia subjekty, ktorým sa môžu zadať pokyny. Správcovská spoločnosť uzatvorí dohody o vykonaní pokynu jedine v tom prípade, ak sú tieto dohody v súlade s povinnosťami ustanovenými v tomto článku. Správcovské spoločnosti sprístupnia podielnikom náležité informácie o politike zavedenej v súlade s týmto odsekom a informácie o akýchkoľvek podstatných zmenách v tejto politike.

3.   Správcovské spoločnosti pravidelne monitorujú účinnosť politiky zavedenej v súlade s odsekom 2, a najmä kvalitu vykonávania pokynov zo strany subjektov uvedených v rámci tejto politiky, a prípadne opravujú akékoľvek nedostatky.

Správcovské spoločnosti navyše každoročne preskúmajú túto politiku. Takéto preskúmanie sa tiež vykoná zakaždým, keď nastane podstatná zmena, ktorá ovplyvní schopnosť správcovskej spoločnosti pokračovať v dosahovaní najlepších možných výsledkov pre spravovaný PKIPCP.

4.   Správcovské spoločnosti sú schopné preukázať, že zadávajú pokyny v mene PKIPCP v súlade s politikou zavedenou v súlade s odsekom 2.

ODDIEL 4

Vybavovanie pokynov

Článok 27

Všeobecné zásady

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zaviedli a uplatňovali postupy a opatrenia, ktoré zabezpečujú rýchle, čestné a pohotové vykonanie portfóliových transakcií v mene PKIPCP.

Postupy a opatrenia zavedené správcovskými spoločnosťami spĺňajú tieto podmienky:

a)

zabezpečujú, aby pokyny vykonané v mene PKIPCP boli okamžite a presne zaznamenané a alokované;

b)

inak porovnateľné pokyny PKIPCP vykonávajú podľa poradia, v akom boli podané, a okamžite, s výnimkou prípadov, keď to vlastnosti pokynu alebo prevládajúce podmienky na trhu neumožňujú, alebo keď to nie je v záujme PKIPCP.

Finančné nástroje alebo peňažné sumy prijaté pri vyrovnávaní vykonaných pokynov sa urýchlene a riadne poukážu na účet príslušného PKIPCP.

2.   Správcovská spoločnosť nezneužije informácie o nevybavených pokynoch PKIPCP a podnikne všetky primerané kroky na to, aby zabránila zneužitiu týchto informácií ktoroukoľvek príslušnou osobou.

Článok 28

Zlučovanie a alokácia obchodných pokynov

1.   Členské štáty nepovolia správcovským spoločnostiam, aby vykonávali pokyn PKIPCP spolu s pokynom iného PKIPCP alebo iného klienta, alebo spolu s pokynom na vlastný účet, pokiaľ nie sú splnené tieto podmienky:

a)

musí byť nepravdepodobné, že zlúčenie pokynov bude celkovo nevýhodné pre niektorý PKIPCP alebo niektorého z klientov, ktorých pokyny majú byť zlúčené;

b)

musí byť zavedená a účinne uplatňovaná politika alokácie pokynov, ktorá za dostatočne presných podmienok zabezpečuje spravodlivú alokáciu zlúčených pokynov, a musí byť stanovený spôsob, ako objem a cena pokynov určuje alokácie a zaobchádzanie s čiastočnými vykonaniami pokynov.

2.   Členské štáty zaistia, aby v prípade, keď správcovská spoločnosť zlučuje pokyn PKIPCP s jedným alebo viacerými pokynmi iného PKIPCP alebo klientov a zlúčený pokyn je čiastočne vykonaný, táto správcovská spoločnosť alokovala súvisiace obchody v súlade so svojou politikou alokácie pokynov.

3.   Členské štáty zaistia, aby správcovské spoločnosti, ktoré zlúčili transakcie na vlastný účet s jedným alebo viacerými pokynmi PKIPCP alebo iných klientov, nealokovali súvisiace obchody spôsobom, ktorý PKIPCP alebo iného klienta poškodzuje.

4.   Členské štáty požadujú, aby v prípade, keď správcovská spoločnosť zlučuje pokyn PKIPCP alebo iného klienta s transakciou na vlastný účet a zlúčený pokyn je čiastočne vykonaný, táto správcovská spoločnosť alokovala súvisiace obchody prednostne PKIPCP alebo inému klientovi.

Ak je však správcovská spoločnosť schopná na základe primeraných dôvodov preukázať PKIPCP alebo inému klientovi, že bez tohto zlúčenia by pokyn nemohla vykonať za takých výhodných podmienok alebo vôbec, môže alokovať transakciu na vlastný účet proporcionálne v súlade so svojou politikou uvedenou v ods. 1 písm. b).

ODDIEL 5

Stimuly

Článok 29

Ochrana najlepších záujmov PKIPCP

1.   Členské štáty zaistia, aby konanie správcovských spoločností nebolo považované za čestné, spravodlivé a profesionálne v súlade s najlepšími záujmami PKIPCP v tom prípade, ak správcovské spoločnosti v súvislosti so správou investícií a administratívnymi službami pre PKIPCP uhradia alebo prijmú akýkoľvek poplatok alebo províziu, alebo poskytnú alebo prijmú akékoľvek nepeňažné plnenie iné ako:

a)

poplatky, provízie alebo nepeňažné plnenia, ktoré boli uhradené alebo poskytnuté PKIPCP alebo osobe zastupujúcej PKIPCP, alebo ktoré uhradil alebo poskytol PKIPCP alebo osoba zastupujúca PKIPCP;

b)

poplatky, provízie alebo nepeňažné plnenia, ktoré boli hradené alebo poskytnuté tretej strane alebo osobe konajúcej v mene tretej strany, alebo hradené alebo poskytnuté treťou stranou alebo osobou konajúcou v mene tretej strany, ak sú splnené tieto podmienky:

i)

pred poskytnutím príslušnej služby musí byť PKIPCP jasne informovaný o existencii, povahe a výške poplatku, provízie alebo plnenia, alebo v prípadoch, keď ich výšku nemožno zistiť, o metóde jej výpočtu, a to vyčerpávajúcim, presným a zrozumiteľným spôsobom;

ii)

platba poplatku alebo provízie alebo poskytnutie nepeňažného plnenia sa musia naplánovať tak, aby zvýšili kvalitu príslušnej služby pre PKIPCP, a nesmú narušiť plnenie povinnosti správcovskej spoločnosti konať v najlepšom záujme PKIPCP;

c)

náležité poplatky, ktoré umožňujú poskytnutie príslušných služieb alebo sú potrebné na poskytnutie príslušných služieb, ako sú poplatky za úschovu, poplatky za vyrovnanie obchodu a výmenné poplatky, regulačné alebo právnické poplatky, a ktoré svojím charakterom nemôžu viesť k rozporu s povinnosťami správcovskej spoločnosti konať čestne, spravodlivo a profesionálne v súlade s najlepšími záujmami PKIPCP.

2.   Členské štáty povolia správcovskej spoločnosti, aby na účely odseku 1 písm. b) bodu i) zverejnila základné podmienky dohôd týkajúce sa poplatku, provízie alebo nepeňažného plnenia v súhrnnej forme, pod podmienkou, že sa zaviaže poskytnúť podrobnejšie informácie na základe žiadosti podielnika, a pod podmienkou, že túto povinnosť rešpektuje.

KAPITOLA V

OBSAH ŠTANDARDNEJ DOHODY MEDZI DEPOZITÁROM A SPRÁVCOVSKOU SPOLOČNOSŤOU

(Článok 23 ods. 5 a článok 33 ods. 5 smernice 2009/65/ES)

Článok 30

Prvky týkajúce sa postupov, ktoré majú dodržiavať strany dohody

Členské štáty požadujú od depozitára a správcovskej spoločnosti, ktorí sa v tejto kapitole označujú ako „strany dohody“, aby do písomnej dohody uvedenej buď v článku 23 ods. 5, alebo v článku 33 ods. 5 smernice 2009/65/ES zahrnuli minimálne nasledujúce prvky týkajúce sa služieb poskytovaných stranami dohody a postupov, ktoré majú tieto strany dohody dodržiavať:

a)

opis postupov, ktoré treba prijať v súvislosti s každým druhom aktív PKIPCP zverených depozitárovi, vrátane opisu postupov, ktoré súvisia s úschovou aktív;

b)

opis postupov, ktoré treba dodržiavať v prípade, že správcovská spoločnosť plánuje zmenu v zmluvných podmienkach alebo v prospekte PKIPCP, a najmä stanovenie situácií, v ktorých by mal byť depozitár informovaný o takejto zmene alebo v ktorých je nutný predchádzajúci súhlas depozitára na vykonanie takejto zmeny;

c)

opis prostriedkov a postupov, prostredníctvom ktorých depozitár odovzdá správcovskej spoločnosti všetky dôležité informácie, ktoré správcovská spoločnosť potrebuje na vykonávanie svojich povinností, vrátane opisu prostriedkov a postupov spojených s uplatňovaním akýchkoľvek práv viazaných na finančné nástroje a opisu prostriedkov a postupov uplatňovaných s cieľom umožniť správcovskej spoločnosti a PKIPCP, aby mali včasný a riadny prístup k informáciám o účtoch PKIPCP;

d)

opis prostriedkov a postupov, prostredníctvom ktorých bude mať depozitár prístup ku všetkým dôležitým informáciám, ktoré potrebuje na vykonávanie svojich povinností;

e)

opis postupov, prostredníctvom ktorých depozitár môže preskúmať konanie správcovskej spoločnosti a posúdiť kvalitu odovzdaných informácií, vrátane inšpekcií na mieste;

f)

opis postupov, prostredníctvom ktorých správcovská spoločnosť môže preskúmať, do akej miery depozitár dodržiava svoje zmluvné záväzky.

Článok 31

Prvky týkajúce sa výmeny informácií a povinností súvisiacich so zachovávaním dôvernosti a praním peňazí

1.   Členské štáty požadujú od strán dohody uvedenej v článku 23 ods. 5 alebo v článku 33 ods. 5 smernice 2009/65/ES, aby do tejto dohody zahrnuli minimálne nasledujúce prvky týkajúce sa výmeny informácií a povinností súvisiacich so zachovávaním dôvernosti a praním peňazí:

a)

zoznam všetkých informácií, ktoré sa musia vymeniť medzi PKIPCP, jeho správcovskou spoločnosťou a depozitárom v súvislosti s upisovaním, vyplatením, emisiou, zrušením a odkúpením podielových listov PKIPCP;

b)

povinnosti týkajúce sa zachovávania dôvernosti, ktoré majú dodržiavať strany dohody;

c)

informácie o úlohách a zodpovednostiach strán dohody v súvislosti s povinnosťami, ktoré sa týkajú prevencie prania peňazí, a prípadne financovania terorizmu.

2.   Povinnosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa navrhnú tak, aby nebránili príslušným orgánom správcovskej spoločnosti domovského členského štátu alebo príslušným orgánom domovského členského štátu PKIPCP v prístupe k dôležitým dokumentom a informáciám.

Článok 32

Prvky týkajúce sa poverovania tretích strán

Ak depozitár alebo správcovská spoločnosť plánujú poveriť tretie strany vykonávaním svojich povinností, členské štáty požiadajú obe strany dohody uvedenej v článku 23 ods. 5 alebo v článku 33 ods. 5 smernice 2009/65/ES, aby začlenili minimálne tieto prvky do tejto dohody:

a)

záväzok oboch strán dohody, že budú pravidelne poskytovať informácie o všetkých tretích stranách, ktorým depozitár alebo správcovská spoločnosť zverili výkon svojich povinností;

b)

záväzok, že na žiadosť jednej zo strán druhá strana poskytne informácie o kritériách použitých na výber tretej strany a o krokoch prijatých na monitorovanie aktivít vykonávaných vybranou treťou stranou;

c)

vyhlásenie, že na záväzok depozitára uvedený v článku 24 alebo v článku 34 smernice 2009/65/ES nemá vplyv skutočnosť, že všetok alebo časť majetku, ktorý má na starosti, zveril do úschovy tretej osobe.

Článok 33

Prvky týkajúce sa prípadných zmien a doplnení dohody a jej ukončenia

Členské štáty požadujú od strán dohody uvedenej buď v článku 23 ods. 5 alebo v článku 33 ods. 5 smernice 2009/65/ES, aby do tejto dohody zahrnuli minimálne nasledujúce prvky týkajúce sa zmien a doplnení dohody alebo jej ukončenia:

a)

doba platnosti dohody;

b)

podmienky, za ktorých možno dohodu zmeniť a doplniť alebo ukončiť;

c)

podmienky, ktoré sú nevyhnutné na uľahčenie prechodu k inému depozitárovi, a postup, akým depozitár v prípade takéhoto prechodu zašle všetky náležité informácie inému depozitárovi.

Článok 34

Rozhodné právo

Členské štáty požadujú od strán dohody uvedenej buď v článku 23 ods. 5 alebo v článku 33 ods. 5 smernice 2009/65/ES, aby v tejto dohode stanovili, že na dohodu sa uplatňujú právne predpisy domovského členského štátu PKIPCP.

Článok 35

Elektronické odovzdávanie informácií

Pokiaľ sa strany dohody uvedenej v článku 23 ods. 5 alebo v článku 33 ods. 5 smernice 2009/65/ES dohodnú na elektronickom odovzdávaní niektorých alebo všetkých informácií, ktoré si vzájomne vymieňajú, členské štáty požadujú, aby takáto dohoda obsahovala ustanovenia zaručujúce, že sa uchová záznam o takýchto informáciách.

Článok 36

Oblasť pôsobnosti dohody

Členské štáty môžu povoliť, aby sa dohoda uvedená buď v článku 23 ods. 5 alebo v článku 33 ods. 5 smernice 2009/65/ES vzťahovala na viac ako jeden PKIPCP spravovaný správcovskou spoločnosťou. V takom prípade sa v dohode uvedie zoznam PKIPCP, na ktoré sa dohoda vzťahuje.

Článok 37

Dohoda o poskytovaní služieb

Členské štáty povolia stranám dohody, aby informácie o prostriedkoch a postupoch uvedených v článku 30 písm. c) a d) začlenili do dohody uvedenej buď v článku 23 ods. 5 alebo v článku 33 ods. 5 smernice 2009/65/ES, alebo do samostatnej písomnej dohody.

KAPITOLA VI

RIADENIE RIZÍK

(Článok 51 ods. 1 smernice 2009/65/ES)

ODDIEL 1

Politika riadenia rizík a meranie rizík

Článok 38

Politika riadenia rizík

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zaviedli, uplatňovali a zachovávali primeranú a zdokumentovanú politiku riadenia rizík, v rámci ktorej sú identifikované riziká, ktorým sú vystavené alebo ktorým by mohli byť vystavené nimi spravované PKIPCP.

Politika riadenia rizík obsahuje také postupy, ktoré sú nevyhnutné pre správcovskú spoločnosť na to, aby mohla v prípade každého PKIPCP, ktorý spravuje, posúdiť vystavenie tohto PKIPCP trhovému riziku, riziku likvidity a riziku protistrany, ako aj vystavenie tohto PKIPCP všetkým ostatným rizikám vrátane operačných rizík, ktoré by mohli byť závažné pre každý ňou spravovaný PKIPCP.

Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby sa vo svojich politikách riadenia rizík sústredili minimálne na tieto prvky:

a)

techniky, nástroje a opatrenia, ktoré im umožnia plnenie povinností stanovených v článkoch 40 a 41;

b)

rozdelenie zodpovedností súvisiacich s riadením rizík v rámci správcovskej spoločnosti.

2.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zabezpečili, že politika riadenia rizík uvedená v odseku 1 bude špecifikovať podmienky, obsah a pravidelnosť správ o výkone funkcie riadenia rizík uvedenej v článku 12 podávaných predstavenstvu a vrcholovému manažmentu, a prípadne aj orgánu dohľadu.

3.   Členské štáty zaistia na účely odsekov 1 a 2, aby správcovské spoločnosti zohľadnili povahu, rozsah a zložitosť svojej obchodnej činnosti, ako aj PKIPCP, ktorý spravujú.

Článok 39

Posudzovanie, monitorovanie a preskúmanie politiky riadenia rizík

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby posúdili, monitorovali a pravidelne preskúmavali:

a)

primeranosť a účinnosť politiky riadenia rizík, ako aj opatrení, postupov a techník uvedených v článkoch 40 a 41;

b)

mieru, do akej správcovská spoločnosť dodržiava politiku riadenia rizík, ako aj opatrenia, postupy a techniky uvedené v článkoch 40 a 41;

c)

primeranosť a účinnosť opatrení prijatých na riešenie akýchkoľvek nedostatkov pri výkone postupu riadenia rizík.

2.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby oznámili príslušným orgánom svojho domovského členského štátu každú podstatnú zmenu v postupe riadenia rizík.

3.   Členské štáty zaistia, aby príslušné orgány správcovskej spoločnosti domovského členského štátu preskúmavali požiadavky ustanovené v odseku 1 priebežne, ako aj pri udeľovaní povolenia.

ODDIEL 2

Postupy riadenia rizík, vystavenie riziku protistrany a koncentrácia emitenta

Článok 40

Meranie a riadenie rizík

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby prijali primerané a účinné opatrenia, postupy a techniky s cieľom:

a)

kedykoľvek zmerať a riadiť riziká, ktorým sú vystavené alebo ktorým by mohli byť vystavené PKIPCP, ktoré spravujú;

b)

zabezpečiť súlad s limitmi pre celkové riziko a riziko protistrany v súlade s článkami 41 a 43.

Tieto opatrenia, postupy a techniky musia byť primerané vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť obchodnej činnosti správcovských spoločností a PKIPCP, ktoré spravujú, a musia byť v súlade s rizikovým profilom PKIPCP.

2.   Na účely odseku 1 členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby prijali tieto opatrenia v prípade každého PKIPCP, ktorý spravujú:

a)

zaviedli také opatrenia, postupy a techniky na meranie rizík, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby riziká spojené s prijatými pozíciami a ich vplyv na všeobecný rizikový profil, boli presne zmerané na základe riadnych a spoľahlivých údajov, a aby opatrenia, postupy a techniky na meranie rizík boli náležitým spôsobom zdokumentované;

b)

v prípade potreby vykonávali pravidelné spätné testovanie s cieľom preskúmať platnosť opatrení na meranie rizík, ktoré zahŕňajú predpovede a odhady založené na modeloch;

c)

v prípade potreby vykonávali pravidelné záťažové testy a analýzy scenárov s cieľom zohľadniť riziká vyplývajúce z potenciálnych zmien trhových podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na PKIPCP;

d)

zaviedli, uplatňovali a zachovávali zdokumentovaný systém vnútorných limitov týkajúcich sa opatrení používaných na riadenie a kontrolu príslušných rizík v prípade každého PKIPCP zohľadňujúc všetky riziká, ktoré môžu byť závažné pre PKIPCP, ako sa uvádza v článku 38, a zabezpečujúc súlad s rizikovým profilom PKIPCP;

e)

zabezpečili, aby aktuálna úroveň rizika zodpovedala systému rizikových limitov každého PKIPCP, ako sa ustanovuje v písmene d);

f)

zaviedli, uplatňovali a zachovávali primerané postupy, ktoré v prípade skutočného alebo predpokladaného porušenia systému rizikových limitov PKIPCP zabezpečia včasné nápravné opatrenia v najlepšom záujme podielnikov.

3.   Členské štáty zaistia, aby správcovské spoločnosti používali primeraný postup riadenia rizika likvidity s cieľom zabezpečiť, aby každý PKIPCP, ktorý spravujú, bol schopný kedykoľvek si splniť svoje záväzky vyplývajúce z článku 84 ods. 1 smernice 2009/65/ES.

Správcovské spoločnosti v prípade potreby vykonajú záťažové testy, ktoré umožnia posúdiť riziko likvidity pre PKIPCP za mimoriadnych okolností.

4.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zaistili, že v prípade každého PKIPCP, ktorý spravujú, je profil likvidity investícií PKIPCP primeraný z hľadiska politiky spätného odkupovania ustanoveného v zmluvných podmienkach alebo v stanovách či prospekte.

Článok 41

Výpočet celkového rizika

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby celkové riziko, ktorému je vystavený nimi spravovaný PKIPCP podľa článku 51 ods. 3 smernice 2009/65/ES, vypočítali podľa jedného z nasledujúcich postupov:

a)

dodatočné riziko a pákový efekt, ktoré sú generované spravovaným PKIPCP pri používaní derivátových finančných nástrojov vrátane vložených derivátov podľa článku 51 ods. 3 štvrtého pododseku smernice 2009/65/ES a ktoré nesmú presiahnuť celkovú čistú hodnotu aktív PKIPCP;

b)

trhové riziko portfólia PKIPCP.

2.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby celkové riziko, ktorému je vystavený nimi spravovaný PKIPCP, vypočítavali minimálne raz za deň.

3.   Členské štáty môžu povoliť správcovským spoločnostiam, aby celkové riziko, vypočítali za použitia záväzkového prístupu, prístupu hodnoty v riziku („value at risk“) alebo prípadne za použitia iných pokročilých metód merania rizika. Na účely tohto ustanovenia sa pod „hodnotou v riziku“ rozumie meranie maximálnej očakávanej straty na danej úrovni spoľahlivosti v konkrétnom časovom období.

Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zabezpečili, že metóda zvolená na meranie celkového rizika bude vhodná, zohľadňujúc investičnú stratégiu uplatňovanú PKIPCP, ako aj druhy a zložitosť použitých derivátových finančných nástrojov a podiel derivátových finančných nástrojov v portfóliu PKIPCP.

4.   Pokiaľ PKIPCP použije v súlade s článkom 51 ods. 2 smernice 2009/65/ES techniky a nástroje zahŕňajúce repodohody alebo pôžičky cenných papierov, ktorých cieľom je zvýšiť pákový efekt alebo vystavenie trhovému riziku, členské štáty môžu požadovať od správcovských spoločností, aby boli tieto operácie zohľadnené pri výpočte celkového rizika.

Článok 42

Záväzkový prístup

1.   Pokiaľ sa na výpočet celkového rizika použije záväzkový prístup, členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby tento prístup uplatnili na všetky pozície derivátových finančných nástrojov vrátane vložených derivátov, ako sa uvádza v článku 51 ods. 3 štvrtom pododseku smernice 2009/65/ES bez ohľadu na to, či sú použité ako súčasť všeobecnej investičnej politiky PKIPCP na účely zníženia rizika, alebo na účely účinného riadenia portfólia, ako sa uvádza v článku 51 ods. 2 uvedenej smernice.

2.   Ak sa záväzkový prístup použije na výpočet celkového rizika, členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby každú pozíciu derivátového finančného nástroja previedli na trhovú hodnotu rovnocennej pozície v hlavných aktívach tohto derivátu (štandardný záväzkový prístup).

Členské štáty môžu povoliť správcovským spoločnostiam, aby uplatnili iné metódy výpočtu, ktoré sú rovnocenné so štandardným záväzkovým prístupom.

3.   Členské štáty môžu povoliť správcovským spoločnostiam, aby pri výpočte celkového rizika zohľadnili dohody o zaistení (hedging) a dohody o započítaní (netting), ak tieto dohody prihliadajú k zjavným a závažným rizikám a vedú k jasnému zníženiu vystavenia voči riziku.

4.   Pokiaľ používanie derivátových finančných nástrojov nevedie k dodatočnému zvýšeniu vystavenia PKIPCP voči riziku, podkladovú expozíciu nie je nutné zahrnúť do výpočtu záväzkov.

5.   V prípade použitia záväzkového prístupu nie je nutné do výpočtu celkového rizika zahrnúť dohody o dočasných pôžičkách uzavreté v mene PKIPCP v súlade s článkom 83 smernice 2009/65/ES.

Článok 43

Riziko protistrany a koncentrácia emitenta

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zaistili, že riziko protistrany vyplývajúce z mimoburzových derivátových finančných nástrojov (OTC) bude podliehať limitom stanoveným v článku 52 smernice 2009/65/ES.

2.   Pri výpočte vystavenia PKIPCP voči riziku protistrany v súlade s limitmi uvedenými v článku 52 ods. 1 smernice 2009/65/ES správcovské spoločnosti použijú kladné trhové ocenenie („mark-to-market value“) derivátového kontraktu OTC uzavretého s touto protistranou.

Správcovské spoločnosti môžu započítať derivátové pozície PKIPCP s rovnakou protistranou pod podmienkou, že sú schopné právne vymáhať dohody o započítaní uzavreté s protistranou v mene PKIPCP. Započítanie („netting“) je možné iba vo vzťahu k OTC derivátovým nástrojom s rovnakou protistranou a nie je možné vo vzťahu k prípadným iným expozíciám PKIPCP s rovnakou protistranou.

3.   Členské štáty môžu povoliť správcovským spoločnostiam, aby obmedzili vystavenie PKIPCP voči riziku protistrany v rámci OTC derivátovej transakcie prostredníctvom prijatia záruky. Prijatá záruka musí byť dostatočne likvidná, aby mohla byť rýchlo predaná za cenu, ktorá sa blíži k oceneniu pred predajom.

4.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby pri výpočte rizika protistrany v súlade s článkom 52 ods. 1 smernice 2009/65/ES zohľadnili záruku, ak správcovská spoločnosť poskytuje v mene PKIPCP záruku protistrane v rámci OTC transakcie. Poskytnutá záruka sa smie zohľadniť v čistej výške iba vtedy, ak je správcovská spoločnosť schopná právne vymáhať dohody o započítaní uzavreté s touto protistranou v mene PKIPCP.

5.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby vypočítali limity koncentrácie emitenta, ako sa uvádza v článku 52 smernice 2009/65/ES, na základe podkladovej expozície vyplývajúcej z použitia finančných derivátových nástrojov podľa záväzkového prístupu.

6.   V súvislosti s expozíciou vyplývajúcou z transakcií s OTC derivátmi, ako sa uvádza v článku 52 ods. 2 smernice 2009/65/ES, členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby začlenili do výpočtu každú expozíciu voči riziku protistrany v obchodoch s OTC derivátmi.

ODDIEL 3

Postupy na oceňovanie OTC derivátov

Článok 44

Postupy na stanovenie hodnoty OTC derivátov

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby overili, či sú expozície PKIPCP voči derivátom OTC správne ocenené reálnou hodnotou, ktorá sa nezakladá iba na trhových kvotáciách protistrán v transakciách s OTC a ktorá spĺňa kritériá stanovené v článku 8 ods. 4 smernice 2007/16/ES.

2.   Na účely odseku 1 správcovské spoločnosti zavedú, uplatnia a zachovajú opatrenia a postupy, ktoré zabezpečia vhodné, transparentné a reálne ocenenie expozícií PKIPCP voči OTC derivátom.

Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby zabezpečili, že oceňovanie reálnej hodnoty OTC derivátov je primerané, presné a nezávislé.

Opatrenia a postupy na oceňovanie musia byť primerané a proporčné vzhľadom na povahu a zložitosť príslušných OTC derivátov.

Správcovské spoločnosti splnia požiadavky stanovené v článku 5 ods. 2 a v článku 23 ods. 4 druhom pododseku, ak sa na opatreniach a postupoch týkajúcich sa oceňovania OTC derivátov zúčastňujú tretie strany.

3.   Na účely odsekov 1 a 2 sa osoba vykonávajúca funkciu riadenia rizík poveruje zvláštnymi úlohami a zodpovednosťami.

4.   Opatrenia a postupy oceňovania uvedené v odseku 2 sú primerane zdokumentované.

ODDIEL 4

Odovzdávanie informácií o derivátových nástrojoch

Článok 45

Správy o derivátových nástrojoch

1.   Členské štáty požadujú od správcovských spoločností, aby príslušným orgánom svojich domovských členských štátov minimálne raz do roka odovzdávali správy obsahujúce informácie, ktoré podávajú pravdivý a čestný obraz o druhoch derivátových nástrojov používaných v súvislosti s každým spravovaným PKIPCP, podkladových rizikách, kvantitatívnych limitoch a metódach zvolených na odhadovanie rizík spojených s derivátovými transakciami.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány domovského členského štátu správcovskej spoločnosti preskúmali regulárnosť a úplnosť informácií uvedených v odseku 1 a aby mohli v prípade potreby zasiahnuť.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 46

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 30. júna 2011. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 47

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 48

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 1. júla 2010

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32.

(2)  Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 26.

(4)  Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.

(5)  Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16.

(6)  Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6.

(7)  Ú. v. EÚ L 79, 20.3.2007, s. 11.

(8)  Ú. v. EÚ L 25, 29.1.2009, s. 18.


Top