EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52010DC0491
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Strategy for equality between women and men 2010-2015
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Stratégia rovnosti žien a mužov 2010-2015
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Stratégia rovnosti žien a mužov 2010-2015
/* KOM/2010/0491 v konečnom znení */
[pic] | EURÓPSKA KOMISIA | Brusel, 21.9.2010 KOM(2010) 491 v konečnom znení OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Stratégia rovnosti žien a mužov2010-2015 SEK(2010) 1079 SEK(2010) 1080 OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Stratégia rovnosti žien a mužov2010-2015 OBSAH Úvod 3 1. Rovnaká ekonomická nezávislosť 4 2. Rovnaká odmena za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty 6 3. Rovnosť pri prijímaní rozhodnutí 7 4. Dôstojnosť, nedotknuteľnosť osôb a koniec násilia založeného na rodovej príslušnosti 8 5. Rodová rovnosť pri externých opatreniach 9 6. Horizontálne otázky 10 Úvod Úspechy Európskej únie v oblasti rovnosti žien a mužov prispeli k pozitívnym zmenám v živote mnohých európskych občanov a tvoria základ, na ktorom teraz musíme budovať spoločnosť, v ktorej majú ženy a muži skutočne rovnocenné postavenie. V roku 1975 bola pri obhajobe Gabrielle Defrenne, letušky belgickej národnej spoločnosti, úspešne uplatnená zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu a práva, ktoré z prípadu Defrenne vyplývajú, patria k nespochybniteľnému dedičstvu pre ženy v Európskej únii. Uvedený prípad totiž viedol k prijatiu prvých európskych smerníc týkajúcich sa rodovej rovnosti. Medzi nedávne povzbudivé trendy patrí vyšší počet žien na trhu práce a pokrok, ktorý ženy dosiahli pri získavaní lepšieho vzdelania a odbornej prípravy. Rozdiely v postavení žien a mužov však v mnohých oblastiach pretrvávajú. Na trhu práce sú ženy stále nadmerne zastúpené v odvetviach s nižším zárobkom a zároveň sú nedostatočne zastúpené na rozhodovacích pozíciách. Kvôli starostlivosti o deti je zamestnanosť žien stále nízka a v domácnosti ženy aj naďalej odpracujú viac neplatených hodín než muži. Nerovnosť medzi ženami a mužmi je porušením základných práv. Má naviac výrazne negatívny vplyv na hospodárstvo a jej výsledkom je nedostatočné využívanie talentu. Z väčšej rovnosti žien a mužov na druhej strane vyplývajú hospodárske a ekonomické výhody[1]. Aby sme dosiahli ciele stratégie Európa 2020[2], konkrétne inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, je potrebné rozsiahlejšie a účinnejšie využiť potenciál a talent žien. Rodové rozdelenie úloh naďalej ovplyvňuje zásadné osobné rozhodnutia v oblastiach ako je vzdelávanie, profesionálne smerovanie, pracovné podmienky, rodina a plodnosť. Tieto rozhodnutia majú spätne vplyv na hospodárstvo a spoločnosť. Je preto v záujme všetkých, aby ženy i muži mali v rôznych fázach života skutočne rovnoprávnu možnosť voľby. Rovnosť je jedna z piatich hodnôt, na ktorých je Únia založená. Únia má povinnosť usilovať o rovnosť žien a mužov v rámci všetkých svojich činností[3]. Táto rovnosť je stanovená v Charte základných práv[4], ktorou sa zároveň zakazuje diskriminácia na základe pohlavia. Pri príležitosti 15. výročia prijatia deklarácie a akčnej platformy na svetovej konferencii OSN o ženách v Pekingu a 30. výročia Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien Komisia prijala v marci 2010 Chartu žien[5], v ktorej obnovila svoj záväzok usilovať sa o rovnosť žien a mužov a posilňovať rodové hľadisko vo všetkých svojich politikách. Táto stratégia uvádza v nadväznosti na Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 - 2010 a Európsky pakt pre rodovú rovnosť[6] opatrenia, ktoré spadajú do piatich prioritných oblastí definovaných v Charte žien a do ďalšej oblasti, ktorá sa venuje prierezovým otázkam. V prípade každej prioritnej oblasti sú popísané kľúčové opatrenia, ktorými by sa mali podporiť zmeny a dosiahnuť pokrok, pričom podrobnejšie návrhy sú uvedené v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie. Navrhované opatrenia sa riadia dvojakým prístupom pozostávajúcim zo začleňovania hľadiska rodovej rovnosti do všetkých oblastí politiky a z konkrétnych opatrení. Táto stratégia predstavuje pracovný program Európskej komisie v oblasti rodovej rovnosti a okrem toho si kladie za cieľ podporovať vývoj na úrovni jednotlivých štátov a poskytnúť základ pre spoluprácu s ďalšími európskymi orgánmi a zúčastnenými stranami. 1. Rovnaká ekonomická nezávislosť Ekonomická nezávislosť je nevyhnutnou podmienkou toho, aby ženy i muži mali kontrolu nad svojimi životmi a mali možnosť skutočného rozhodovania. Hlavným spôsobom ako to dosiahnuť je zarobiť si na živobytie. Počas posledných desiatich rokov došlo v účasti žien na trhu práce k pokroku, ich zamestnanosť stúpla na 62,5 %[7]. Z nových pracovných miest vytvorených v EÚ v rokoch 2000–2009 získali ženy 9,8 z 12,5 miliónov. Táto zvýšená účasť prispela k hospodárskemu rastu v EÚ. Väčší počet žien na trhu práce pomáha vyrovnávať účinky klesajúceho počtu obyvateľov v produktívnom veku, čím sa znižuje tlak na verejné financie a systémy sociálnej ochrany, rozširuje sa základňa ľudského kapitálu a rastie konkurencieschopnosť. Opatrenia na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom môžu mať pozitívny vplyv na plodnosť. Na dosiahnutie cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je 75 % zamestnanosť žien a mužov, treba venovať osobitnú pozornosť účasti starších žien, osamelých matiek, žien s postihnutím, migrujúcich žien a žien z etnických menšín na trhu práce. Miera zamestnanosti týchto skupín je stále pomerne nízka a pretrvávajúce rodové rozdiely treba zmenšiť po kvantitatívnej aj kvalitatívnej stránke[8]. Rodičovstvo má na účasť žien a mužov na trhu práce v dnešnej EÚ i naďalej veľmi rozdielny vplyv, keďže ženy stále nesú za fungovanie rodiny neúmerne veľký podiel zodpovednosti. Mnoho žien je naďalej presvedčených, že si musia zvoliť medzi kariérou a deťmi. Zo súčasných demografických trendov tiež vyplýva, že ženy a muži sa musia počas časovo neobmedzeného obdobia čoraz častejšie starať o iné závislé osoby než sú ich deti. Členské štáty, ktoré zaviedli opatrenia na zosúladenie pracovného a súkromného života, vykazujú vysokú zamestnanosť mužov i žien a relatívne udržateľnú pôrodnosť. Pokiaľ ide o zlepšenie celkového rámca pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, EÚ v nedávnom období dosiahla pokrok[9]. Komisia sa bude v tejto oblasti snažiť o ďalší rozvoj a zameria sa najmä na dostupnosť vysokokvalitnej a cenovo dostupnej starostlivosti. Podiel žien podnikateliek predstavuje 33 %[10] (30 % v prípade začínajúcich podnikov), čo stále nepredstavuje optimálnu situáciu. Väčšina žien totiž podnikanie stále nepovažuje za relevantnú kariérnu možnosť. Vykonávanie zrevidovanej smernice[11] o samostatne zárobkovo činných ženách by malo odstrániť hlavné prekážky podnikania žien[12]. Mladé ženy by tiež mali profitovať z rastúceho dôrazu na podnikanie ako jednej zo základných zručností, ktorým by mali deti naučiť školy, ako sa stanovuje vo vlajkovej iniciatíve Mládež v pohybe[13]. Miera zamestnanosti migrujúcich žien je stále nízka[14], najmä počas prvých troch rokov pobytu v hostiteľskej krajine. Z toho dôvodu je nutné migrujúcim ženám od začiatku poskytovať pomoc a monitorovať účinok takejto pomoci. Je zásadné, aby tieto ženy lepšie poznali svoje práva a aby im bola umožnená ľahšia integrácia a prístup ku vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. Ženy a muži zažívajú chudobu a sociálne vylúčenie stále pomerne odlišným spôsobom. U žien je riziko chudoby väčšie, najmä v prípade matiek samoživiteliek a starších žien, kde sa pôvodné rozdiely v platoch stanú „rozdielmi v dôchodkoch“. Prekážky zamestnanosti sa tiež odrážajú vo vyššom počte osôb, ktoré nevykonávajú žiadnu činnosť, a vo vyššej dlhodobej nezamestnanosti. Okrem toho sú rodové rozdiely v znevýhodnených skupinách (t.j. migrujúcich pracovníkov, osôb s postihnutím a starších osôb) omnoho väčšie a ženám spôsobujú mnoho problémov. Aby mali ženy pri odchode do dôchodku k dispozícii primerané finančné prostriedky, je potrebné presadzovať politiku aktívneho starnutia a špecifické opatrenia v oblasti dôchodkov[15]. Kľúčové opatrenia Komisia bude: - podporovať rodovú rovnosť pri uplatňovaní všetkých aspektov a vlajkových iniciatív stratégie Európa 2020 , najmä pokiaľ ide o definíciu a vykonávanie príslušných vnútroštátnych opatrení prostredníctvom technickej podpory, ako aj štrukturálnych fondov a ďalších významných programov financovania, ako je 7. rámcový program pre výskum; v súvislosti s usmerneniami pre zamestnanosť a vyhodnotením vnútroštátnych politík zamestnanosti bude pozorne sledovať vnútroštátne opatrenia prijaté s cieľom zlepšiť rodovú rovnosť na trhu práce a podporovať sociálne začleňovanie žien; - podporovať podnikanie a samostatnú zárobkovú činnosť žien; - skúmať zostávajúce rozdiely v nárokoch na dovolenku z rodinných dôvodov , najmä na otcovskú dovolenku a dovolenku pri starostlivosti o osoby, a možnosti, ako ich odstrániť; podľa článku 154 ZFEÚ prebehnú ohľadom ďalších opatrení konzultácie so sociálnymi partnermi; - podávať správy o činnosti členských štátov, pokiaľ ide o zariadenia starostlivosti o deti ; - podporovať rodovú rovnosť vo všetkých iniciatívach v oblasti imigrácie a integrácie migrantov . 2. Rovnaká odmena za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty Zásada rovnakej odmeny pre mužov i ženy za prácu rovnakej hodnoty je zakotvená v zmluvách EÚ. Aj napriek tomu predstavuje rozdiel v odmeňovaní žien a mužov (priemerný rozdiel medzi hrubou hodinovou mzdou mužov a žien v celom hospodárstve) v EÚ 17,8 %. V Estónsku je to 30,9 %, v Českej republike 26,2 %, v Rakúsku 25,5 % a v Nemecku 23,2 %, oproti 4,9 % v Taliansku, 8,5 % v Slovinsku a 9 % v Belgicku a v Rumunsku[16]. Je zrejmé, že táto situácia nie je v súlade s duchom zmlúv EÚ a je potrebné ju zmeniť. Hlavné príčiny rozdielu v odmeňovaní mužov a žien presahujú rámec problematiky rovnakej odmeny za rovnakú prácu. Existuje rozdiel medzi dosiahnutým vzdelaním žien a ich profesijným vývojom. Je preto potrebné venovať osobitnú pozornosť prechodu od vzdelávania na trh práce. Príčiny rozdielu v odmeňovaní žien a mužov sa odvíjajú aj od segregácie na trhu práce, keďže ženy a muži majú naďalej tendenciu pracovať v rôznych odvetviach/zamestnaniach. Na jednej strane sú ženy i muži často nadmerne zastúpení v určitých odvetviach, pričom „ženské“ zamestnania (najmä v zdravotníctve, vzdelávaní a vo verejnej správe) sú všeobecne horšie ohodnotené ako typicky mužské profesie. Na druhej strane sú v rámci jedného odvetvia alebo spoločnosti profesie vykonávané ženami často menej ohodnotené a horšie platené. Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov odráža aj ďalšie nerovnosti na trhu práce, ktoré majú vplyv najmä na ženy. Ide predovšetkým o neúmerne veľký podiel žien na rodinných povinnostiach a ťažkosti so zladením pracovného a súkromného života. Mnoho žien pracuje na čiastočný pracovný úväzok alebo má atypickú pracovnú zmluvu. Hoci majú vďaka tomu možnosť zostať na trhu práce a zároveň sa starať o rodinu, môže to mať negatívny vplyv na ich plat, profesionálny rozvoj, kariérny postup a dôchodok[17]. Kľúčové opatrenia Komisia bude: - spolu s európskymi sociálnymi partnermi a pri rešpektovaní nezávislosti sociálneho dialógu skúmať možné spôsoby ako zlepšiť transparentnosť odmeňovania, ako aj vplyv, ktorý majú dohody ako je práca na čiastočný úväzok a zmluvy na dobu určitú , na rovnaké odmeňovanie; - podporovať iniciatívy za rovnaké odmeňovanie na pracovisku , ako sú certifikáty rovnosti, „charty“ a ocenenia, ako aj vývoj nástrojov pre zamestnávateľov na nápravu neodôvodnených rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; - každý rok usporadúvať Európsky deň rovnosti odmeňovania , cieľom ktorého bude upozorniť na to, o koľko viac času musia ženy pracovať, aby zarobili rovnakú mzdu ako muži; - podporovať ženy pri výbere netradičných profesií , napríklad v tzv. zelených a inovatívnych odvetviach. 3. Rovnosť pri prijímaní rozhodnutí Vo väčšine členských štátov sú ženy aj naďalej nedostatočne zastúpené pri rozhodovacích postupoch a na vedúcich pozíciách, najmä na najvyššej úrovni, a to napriek tomu, že v EÚ predstavujú takmer polovicu pracovných síl a viac ako polovicu čerstvých absolventov univerzít. Aj napriek dosiahnutému pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov pri rozhodovaní v politike zostáva ešte mnoho práce: z poslancov národných parlamentov a ministrov národných vlád tvoria ženy v priemere jednu štvrtinu[18]. Na rozhodovacích pozíciách v súkromnom sektore je podiel žien nižší ako podiel mužov na všetkých úrovniach riadenia a rozhodovania. Ženy predstavujú iba desatinu členov správnych rád najväčších verejne kótovaných spoločností v EÚ a 3 % predsedov predstavenstva. Z uskutočnených výskumov však vyplýva, že rodová rôznorodosť sa vypláca a že existuje pozitívna korelácia medzi ženami na vedúcich pozíciách a výsledkami podnikov. Napriek cieľu, ktorý EÚ stanovila v roku 2005, a síce aby 25 % vedúcich pozícií v odvetví verejného výskumu bolo obsadených ženami, je táto situácia pomerne vzdialená, pretože iba 19 % riadnych profesorov na univerzitách tvoria ženy[19]. Pretrvávajúca rodová nerovnováha vo vede a výskume je stále hlavnou prekážkou pri plnení európskeho cieľa zvýšenia konkurencieschopnosti a maximalizácie inovačného potenciálu. Komisia bude uplatňovať rovnaké normy, aké odporúča ostatným, a vyvinie potrebné úsilie, aby zlepšila svoju internú rodovú nerovnováhu, najmä na rozhodovacích pozíciách. Kľúčové opatrenia Komisia bude: - zvažovať cielené iniciatívy na zlepšenie rodovej rovnováhy na rozhodovacích pozíciách; - monitorovať cieľ 25 %-ného zastúpenia žien na najvyšších rozhodovacích pozíciách vo výskume; - monitorovať pokrok pri plnení cieľa 40 %-ného zastúpenia príslušníkov jedného pohlavia v každej odbornej skupine a vo výboroch zriadených Komisiou[20]; - podporovať úsilie o väčšiu účasť žien na voľbách do Európskeho parlamentu , aj ako kandidátiek. 4. Dôstojnosť, nedotknuteľnosť osôb a koniec násilia založeného na rodovej príslušnosti Ženy sú vystavené mnohým formám násilia iba preto, že sú ženy. Patrí sem domáce násilie, sexuálne obťažovanie, znásilnenie, sexuálne násilie počas konfliktov a škodlivé zvyklosti a tradičné praktiky ako je mrzačenie ženských pohlavných orgánov, nútené manželské zväzky a trestné činy v mene cti. Odhaduje sa, že 20 až 25 % žien v Európe aspoň raz za život zažilo fyzické násilie[21] a podľa ďalších odhadov tu žije až pol milióna žien, ktoré boli vystavené mrzačeniu pohlavných orgánov[22]. V tejto súvislosti kladie Akčný plán na vykonávanie Štokholmského programu[23] dôraz na ochranu obetí trestných činov vrátane žien, ktoré sa stali obeťami násilia alebo mrzačenia pohlavných orgánov, a predkladá ucelenú stratégiu EÚ pre boj s násilím založeným na rodovej príslušnosti. Okrem toho sa v Charte žien predpokladá, v rámci príslušných právomocí, zavedenie uceleného a účinného rámca opatrení na boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti a ďalšie opatrenia, napríklad v oblasti trestného práva, cieľom ktorých je úplná eradikácia mrzačenia ženských pohlavných orgánov v celej Európe. Rozdiely založené na rodovej príslušnosti existujú aj v zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, ako aj vo vplyvoch na zdravie. Ženy a muži čelia zdravotným rizikám špecifickým pre svoje pohlavie, ktorými by sa lekársky výskum a zdravotnícke služby mali adekvátne zaoberať. Sociálne a zdravotnícke služby by sa mali naďalej lepšie prispôsobovať potrebám, ktoré sú špecifické pre ženy alebo mužov. Otázky súvisiace s rodovou rovnosťou majú tiež veľký význam v oblasti azylovej politiky. Návrhy Komisie z rokov 2008 a 2009, ktorými sa menia súčasné nástroje EÚ týkajúce sa azylu, sa okrem iného zaoberajú kľúčovými oblasťami, kde je treba posilniť prvky súvisiace s rodovou príslušnosťou. Kľúčové opatrenia Komisia: - prijme stratégiu EÚ boja proti násiliu na ženách, ktorej cieľom bude okrem iného odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov, a to použitím všetkých vhodných nástrojov vrátane trestného práva v rámci právomocí EÚ, za podpory celoeurópskej informačnej kampane o násilí páchanom na ženách; - zabezpečí, aby právne predpisy EÚ týkajúce sa azylovej politiky zohľadňovali otázky rodovej rovnosti; v rámci Európskeho úradu na podporu azylantov a prostredníctvom financovania Európskeho fondu pre utečencov bude podporovať odbornú prípravu a osvedčené postupy zamerané na rodovú tematiku; - v nadväznosti na Správu o zdraví žien z roku 2010 vypracuje Správu o zdraví mužov. 5. Rodová rovnosť pri externých opatreniach Stratégia EÚ na podporu rodovej rovnosti v EÚ úzko súvisí s činnosťou, ktorú Únia vykonáva v tretích krajinách. Prostredníctvom príslušných opatrení v rámci svojej vonkajšej činnosti môže mať EÚ značný vplyv na podporu rodovej rovnosti a lepšieho postavenia žien na celom svete. Kandidátske krajiny musia plne prijať základné princípy rovnosti žien a mužov. Monitorovanie transpozície, implementácie a presadzovanie právnych predpisov EÚ v tejto oblasti je aj naďalej prioritou procesu rozširovania, ktorý EÚ finančne podporuje. V súvislosti s európskou susedskou politikou (ESP) EÚ podporuje úsilie partnerských krajín v oblasti podpory rodovej rovnosti. Akčné plány ESP stanovujú spoločne dohodnutý program prioritných reforiem a obsahujú záväzky partnerských krajín k dialógu o súvisiacich otázkach a na uskutočnenie politických a legislatívnych reforiem. EÚ je naďalej odhodlaná rýchlejšie plniť rozvojové ciele milénia a pomôcť pri dosahovaní noriem stanovených v Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám a tiež cieľov Pekinskej akčnej platformy a Káhirského akčného programu, ako sa uvádza v akčnom pláne EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rozvojovej spolupráci (2010-2015)[24]. Usmernenia EÚ o násilí na ženách a dievčatách a boji proti všetkým formám ich diskriminácie poskytujú návod na politický dialóg a uvádzajú, ako v prípade potreby postupovať v jednotlivých prípadoch porušenia práv žien. EÚ bude aj naďalej používať svoje rozvojové politiky na podporu rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien[25]. EÚ bude tiež aktívne spolupracovať s medzinárodnými organizáciami , ktoré sa rodovou rovnosťou zaoberajú, ako je ILO, OECD, OSN a Africká únia s cieľom vytvárať súčinnosť pri zlepšovaní postavenia žien. Bude tiež spolupracovať s novým orgánom OSN pre rodovú rovnosť , UN WOMEN. Okrem toho bude podporovať zapojenie občianskej spoločnosti, budovanie kapacít, obhajobu rovnosti žien a mužov a posilnenie postavenia žien. EÚ je tiež odhodlaná chrániť ženy v čase konfliktov a po nich a dbať na plnú účasť žien pri predchádzaní konfliktom , budovaní mieru a procesov obnovy. EÚ tiež aktívne uplatňuje komplexný prístup k rezolúciám Bezpečnostnej rady OSN 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti. Rodové aspekty sa budú tiež viac zohľadňovať pri humanitárnej pomoci [26]. EÚ začleňuje otázku rodovej rovnosti aj do svojej obchodnej politiky ako súčasť širšieho rámca udržateľného rozvoja a podporuje účinné uplatňovanie základných pracovných noriem ILO a jej agendu dôstojnej práce, a to aj v súvislosti s nediskrimináciou vo svojich preferenčných obchodných dohodách. Otázka rodovej rovnosti je tiež predmetom hodnotení vplyvu na trvalú udržateľnosť, ktoré sú pripravované ako usmernenie vyjednávačom v rámci obchodných rokovaní. Kľúčové opatrenia Komisia bude: - monitorovať a podporovať dodržiavanie kodaňských kritérií pre vstup do EÚ v oblasti rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi a bude pomáhať krajinám západného Balkánu a Turecku s transpozíciou a presadzovaním príslušných právnych predpisov; - implementovať Akčný plán EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce (2010 – 2015); - naďalej stimulovať partnerské krajiny ESP pri podpore rodovej rovnosti prostredníctvom systematického politického dialógu, výmeny skúseností a hľadaním možností pre pomoc v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva; - viac zohľadňovať rodové hľadisko v rámci humanitárnej pomoci EÚ. 6. Horizontálne otázky 6.1. Rodové úlohy Striktné rodové úlohy môžu obmedzovať možnosť voľby jednotlivcov a brzdiť potenciál žien i mužov. Preto podpora nediskriminujúcich rodových úloh vo všetkých oblastiach života, ako je vzdelanie, výber profesie, zamestnanie a šport, predstavuje zásadný príspevok k rodovej rovnosti. Na dosiahnutie rodovej rovnosti je potrebné získať aktívnu účasť, podporu a zapojenie mužov. Príslušné opatrenia by sa tiež mali zaoberať rodovou nerovnováhou v určitých oblastiach, ktorá postihuje chlapcov/mužov, kam patrí miera gramotnosti, predčasné ukončenie školskej dochádzky a ochrana zdravia pri práci. 6.2. Legislatíva V EÚ už dlhú dobu existuje celý rad zákonov proti diskriminácii na základe rodovej príslušnosti , ktoré sa týkajú zamestnanosti, ako aj ďalších oblastí každodenného života. Tieto právne predpisy boli v poslednej dobe výrazne zjednodušené a zmodernizované tak, aby boli prístupnejšie a zodpovedali spoločenským zmenám. Dôležité míľniky v týchto zmenách predstavuje prepracovaná smernica z roku 2006[27] a smernice z roku 2010 o nároku na rodičovskú dovolenku[28] a o samostatne zárobkovo činných pracovníkoch[29]. Aby bol právny rámec účinný a spĺňal svoj účel, je potrebné ho monitorovať, presadzovať, pravidelne vyhodnocovať a aktualizovať , ako aj neustále viesť dialóg s podnikmi, sociálnymi partnermi, subjektmi pre rovnaké zaobchádzanie a zástupcami občianskej spoločnosti. Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie na vnútroštátnej úrovni, ktoré pomáhajú obetiam, pracujúce na podpore práv alebo v oblasti výskumu, majú pri uplatňovaní práv v praxi zásadnú úlohu. Veľký význam pri obhajobe obetí majú takisto práva rôznych združení a odborových zväzov. V tejto súvislosti Komisia začala komplexnú štúdiu o fungovaní orgánov pre rovnaké zaobchádzanie v 27 členských štátoch a ďalej všeobecnejšiu štúdiu o prístupe k spravodlivosti v tejto oblasti. Ďalej sa do plánovanej vykonávacej správy o smernici 2004/113/ES včlení analýza fóra o diskriminácii na základe pohlavia, ktorá sa zaoberá prístupom k poisteniu a súvisiacim finančným službám uvedeným v smernici 2004/113/ES. Okrem toho budú súčasťou správy aj výsledky dvoch hĺbkových štúdií o poisťovacích praktikách a o potenciálnej diskriminácii na základe pohlavia vo vzdelávaní. Závažné dôsledky vyplývajúce z diskriminácie na základe dvoch alebo viacerých dôvodov , napríklad na základe veku a pohlavia v prípade starších žien hľadajúcich zamestnanie, je potrebné riešiť v rámci vykonávania príslušných právnych predpisov a právnych aktov, ktoré poskytujú ochranu pred diskrimináciou na základe ďalších dôvodov uvedených v článku 19 ZFEÚ. Komisia sa tiež zaoberá špecifickými otázkami súvisiacimi s diskrimináciou na základe pohlavia v spojitosti s pohlavnou identitou. 6.3. Správa a nástroje pre rodovú rovnosť Na zabezpečenie pokroku bude mať zásadný význam posilnenie spolupráce s rôznymi orgánmi a zainteresovanými stranami, ktoré aktívne pôsobia v oblasti rodovej rovnosti (vlády členských štátov, Európsky parlament, organizácie sociálnych partnerov, občianska spoločnosť, subjekty pre rovnaké zaobchádzanie, medzinárodné organizácie, agentúry EÚ ). Na základe svojej výročnej správy o rovnosti žien a mužov, ktorá sa každý rok zameriava na určitú tému a uvádza osvedčené postupy členských štátov, bude Komisia každoročne iniciovať dialóg na vysokej úrovni o rodovej rovnosti, ktorého sa zúčastní Európsky parlament, predsedníctvo Rady a kľúčové zainteresované strany, ako európski sociálni partneri a občianska spoločnosť, s cieľom určiť pokrok, ktorý sa dosiahol pri plnení tejto stratégie. Úzka spolupráca s vládami členských štátov bude pokračovať prostredníctvom skupiny na vysokej úrovni pre uplatňovanie zásad rodovej rovnosti. Poradný výbor, ktorý pozostáva zo zástupcov členských štátov, organizácií európskych sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti, bude Komisii aj naďalej poskytovať poradenstvo v oblasti politických a legislatívnych iniciatív. Komisia zintenzívni výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi vo všetkých oblastiach, ktorých sa táto stratégia týka. Komisia bude pokračovať v úzkej spolupráci s európskymi sociálnymi partnermi a organizáciami zastupujúcimi občiansku spoločnosť Začlenenie hľadiska rodovej rovnosti bude neoddeliteľnou súčasťou vytvárania politiky Komisie prostredníctvom posudzovania vplyvu a hodnotiacich postupov. Komisia rozšíri vedomostnú základňu o otázke rodovej rovnosti. Očakáva sa, že veľký význam bude mať vznik Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť. V rámci svojho pracovného programu bude inštitút pomáhať Komisii a členským štátom podávať správy o ukazovateľoch na úrovni EÚ stanovených v Pekinskej akčnej platforme pre obzvlášť dôležité oblasti a v potrebných otázkach (napr. ženy a životné prostredie) ďalšie ukazovatele vyvíjať. Komisia bude pokračovať v zlepšovaní informovanosti a bude informovať o výhodách opatrení zameraných na rodovú rovnosť. Napríklad skvalitní svoje internetové stránky týkajúce sa rodovej rovnosti a uverejní na nich odkazy a aktuálne informácie o pokroku. V prvej polovici roka 2011 bude predstavený budúci viacročný finančný rámec EÚ. Ten poskytne podporu na vykonávanie činností stanovených v tejto stratégii po roku 2013. Okrem toho sa zabezpečí lepšie začlenenie otázok rodovej rovnosti do plnenia existujúcich programov (2007-2013) a podávanie správ o nich, ako aj pevný základ pre začlenenie rodového hľadiska do návrhu programov budúcej generácie tak, aby boli založené na kvalitnom posúdení situácie žien a mužov. Kľúčové opatrenia Komisia: - sa bude zaoberať úlohou mužov pri hľadaní rodovej rovnosti; bude podporovať osvedčené postupy týkajúce sa rodových úloh v oblasti mládeže, vzdelávania, kultúry a športu, - bude monitorovať správne vykonávanie právnych predpisov EÚ o rovnakom zaobchádzaní s osobitným dôrazom na smernice 2004/113/ES a 2006/54/ES; bude monitorovať v akom rozsahu sa hľadisko pohlavia bralo do úvahy pri uplatňovaní smerníc o nediskriminácii; - bude podporovať úplnú implementáciu Pekinskej akčnej platformy vrátane vývoja a aktualizácie príslušných ukazovateľov, za podpory Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť ; - pred každoročným dialógom na vysokej úrovni o rodovej rovnosti medzi Parlamentom, Komisiou, členskými štátmi a kľúčovými zainteresovanými stranami predloží výročnú správu o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov, ktorá sa bude zameriavať najmä na témy, ktoré sú súčasťou tejto stratégie. - [1] Závery Rady o rovnosti žien a mužov: posilňovanie rastu a zamestnanosti, 2980. zasadnutie Rady EPSCO, ktoré sa uskutočnilo 30.11. 2009. [2] KOM (2010) 2020. [3] Články 2 a 3 ZEÚ, článok 8 ZFEÚ. [4] Ú. v. EÚ C 303, 14.12.2007, s. 1, článok 23. [5] KOM (2010) 78. [6] Závery Európskej rady z marca 2006 , 7775/1/06. [7] Z 57,3 % na 62,5 % v období rokov 2000 a 2009 (veková skupina 20 - 64). [8] Pozri najmä usmernenia pre zamestnanosť 7, dokument Rady 10907/10, 9.6.2010. [9] KOM(2008) 635, smernica 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke (Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010, s. 13); smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010). [10] Zisťovanie pracovných síl, 2008. [11] Pozri poznámku pod čiarou č. 9. [12] Pozri tiež usmernenia pre zamestnanosť 8. [13] KOM(2010) 477. [14] Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov týkajúce sa integrácie ako hnacej sily pre rozvoj a sociálnu súdržnosť, 10307/10, 3.6.2010. [15] Pozri tiež usmernenia pre zamestnanosť 10. [16] Údaje sú z roku 2008, okrem Estónska (2007). [17] Pozri tiež usmernenia pre zamestnanosť 7. [18] http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=762&langId=en&furtherPubs=yes [19] Akademickí zamestnanci stupňa A (profesori) (She Figures 2009)". [20] Rozhodnutie Komisie 2000/407/ES z 19. júna 2000. [21] Rada Európy, Combating violence against women: Stocktaking study on the measures and actions taken in Council of Europe member states, 2006 (Boj proti násiliu na ženách: štúdia o súčasnom stave opatrení a krokov, ktoré podnikli členské štáty Rady Európy). [22] Rezolúcia EP z 24.3.2009 o boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, ktoré sa uskutočňuje v EÚ. [23] KOM (2010) 171. [24] Príloha k Záverom Rady o rozvojových cieľoch milénia pre plenárne zasadnutie OSN v New Yorku a Beyond. [25] Pozri predchádzajúci odkaz. [26] Najmä v kontexte vykonávania Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci, Ú. v. EÚ C 25, 30.1.2008, s. 1. [27] 2006/54/ES. [28] 2010/18/ES. [29] Pozri poznámku pod čiarou č. 9.