52010PC0358

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 5.7.2010

KOM(2010)358 v konečnom znení

2010/0192 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Všeobecný kontext a dôvody návrhu

Rada prijala v súlade s článkom 62 ods. 2 písm. b) bodu i) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva nariadenie (ES) č. 539/2001[1] uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc (takzvaný „negatívny zoznam“), a tých krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (takzvaný „pozitívny zoznam“). Článok 61 Zmluvy o ES uvádza tieto zoznamy medzi sprievodnými opatreniami, ktoré priamo súvisia s voľným pohybom osôb v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Určenie tých tretích krajín alebo území, ktorých občania podliehajú vízovej povinnosti a tých krajín alebo území, ktorých občania sú od nej oslobodení, sa riadilo uvážlivým hodnotením rôznych kritérií v rámci jednotlivých prípadov súvisiacich, okrem iného, s nelegálnym prisťahovalectvom, verejným poriadkom a bezpečnosťou a s vonkajšími vzťahmi Európskej únie s tretími krajinami alebo územiami, pričom sa venovala pozornosť aj aspektom regionálnej spojitosti a reciprocity. Vzhľadom na kritériá spojené s verejným poriadkom a nelegálnym prisťahovalectvom by sa osobitná pozornosť mala venovať aj bezpečnosti cestovných dokladov vydaných príslušnými tretími krajinami alebo územiami.

Keďže sa kritériá stanovené v nariadení (ES) 539/2001 vo vzťahu k tretím krajinám alebo územiam môžu časom vyvíjať, zloženie negatívneho a pozitívneho zoznamu by sa malo pravidelne preskúmavať. Akčný plán boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi prijatý Európskou úniou v roku 2002 na zasadnutí Európskej rady v Seville takisto prvýkrát zdôrazňuje potrebu každoročne tieto dva zoznamy tretích krajín a území priložených k nariadeniu preskúmať.

Z toho dôvodu bolo nariadenie (ES) č. 539/2001 od svojho prijatia zmenené a doplnené šesťkrát[2], len nedávno tým, že v nadväznosti na závery rozhovorov o liberalizácií vízového režimu s tromi krajinami západného Balkánu, boli tieto tri krajiny presunuté do pozitívneho zoznamu. Po viac než dvoch rokoch od prijatia nariadenia Rady (ES) č. 1932/2006[3] je potrebné, vzhľadom na už uvedené relevantné kritéria stanovené v nariadení, preskúmať zoznamy priložené k nariadeniu (ES) č. 539/2001.

Cieľom terajšieho pravidelného preskúmania nariadenia je:

zaistiť, aby zloženie zoznamov tretích krajín a území bolo v súlade s kritériami stanovenými v odôvodnení 5 nariadenia, najmä pokiaľ ide o kritéria súvisiace s nelegálnym prisťahovalectvom, verejným poriadkom a so zahraničnými vzťahmi, a prípadne presunúť krajiny z jedného zoznamu do druhého,

zaistiť, aby v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) ZFEÚ nariadenie jednoznačne stanovilo, či občan tretej krajiny alebo územia podlieha vízovej povinnosti alebo je od nej oslobodený.

Komisia vo vhodnom okamžiku predloží ďalší návrh, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001, aby zapracovala prípadné pozitívne výsledky rozhovorov o liberalizácii vízového režimu s Albánskom a s Bosnou a Hercegovinou.

2. Prvky návrhu

Komisia pri svojom pravidelnom preskúmaní zoznamov, tak ako postupovala pri predchádzajúcich zmenách nariadenia (ES) č. 539/2001, požiadala členské štáty, aby preverili, či prílohy k nariadeniu vo svojej súčasnej podobe ešte stále zodpovedajú kritériám stanoveným v nariadení. Členské štáty nenavrhli žiadne presuny tretích krajín alebo území z pozitívneho zoznamu do negatívneho. Komisii boli doručené len návrhy na presuny z negatívneho zoznamu do pozitívneho (ide o tieto tretie krajiny a územia: Taiwan, Trinidad a Tobago, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny, Belize, Dominika, Grenada, Marshallove ostrovy, Mikronézia a Palau). Informácie postúpené členskými štátmi (Komisii bolo doručených 25 odpovedí) boli analyzované spolu s inými informáciami a štatistikami, ktoré boli odovzdané v rámci CIREFI. Na základe analýzy viacerých údajov Komisia dospela k týmto záverom:

2.1. Presun Taiwanu do pozitívneho zoznamu

Taiwan sa vyznačuje vysokým príjmom na obyvateľa (30 100 USD) a politickou stabilitou (v marci 2008 sa konali 4. priame voľby prezidenta od zrušenia stanného práva v roku 1987). Aj keď EÚ neuznáva Taiwan za suverénny štát a neudržuje s ním diplomatické ani formálne vzťahy, rozvinula s taiwanskými orgánmi pravidelné kontakty a spoluprácu v oblastiach hospodárstva, obchodu, výskumu, vedy a technológie, vzdelávania a kultúry, ako aj v otázkach životného prostredia. Vďaka tomu je EÚ najväčším zahraničným investorom na Taiwane.

Pokiaľ ide o politické aspekty, z diskusií s príslušnými politickými skupinami v Rade počas marca 2009 vyšiel jasný politický signál EÚ podporiť žiadosť Taiwanu o zavedenie bezvízového režimu pre jeho občanov pri ďalšej revízii nariadenia. Presun Taiwanu do pozitívneho zoznamu by podľa diskusií mal mať pozitívny hospodársky vplyv na vzťahy medzi EÚ a Taiwanom, keďže Taiwan patrí k dôležitým obchodným partnerom EÚ (medzi obchodnými partnermi EÚ je Taiwan na 19. mieste). EÚ je v súčasnosti dôležitým cieľom taiwanských občanov pri cestách do zámoria. Spojené kráľovstvo zaviedlo bezvízový režim pre Taiwan v marci 2009 a Írsko v júli 2009.

Presunom Taiwanu do pozitívneho zoznamu by sa posilnila regionálna spojitosť, keďže EÚ zaviedla bezvízový režim pre iné krajiny a územné jednotky tohto regiónu, ako sú Hong Kong, Macao, Japonsko, Južná Kórea a Singapur, ktoré sa vyznačujú podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja.

Pokiaľ ide o prisťahovalectvo, riziko nelegálneho prisťahovalectva z Taiwanu je veľmi nízke (v období medzi rokmi 2006 − 2008 sa ročne zdržiavalo nelegálne v priemere 45 osôb), čo takisto potvrdzuje nízky počet osôb odmietnutých na hraniciach (v priemere 38 osôb ročne v rokoch 2006 − 2008) a miera odmietnutí žiadostí o vízum (0,25 % v roku 2008). Na základe týchto skutočností už nemá vízová povinnosť pre štátnych príslušníkov Taiwanu žiadne opodstatnenie.

Pokiaľ ide o bezpečnosť dokladov, Taiwan prijal opatrenia na zaistenie vysokej úrovne bezpečnosti preukazov totožnosti, a nedávno aj opatrenia na zaistenie vyššej bezpečnosti cestovných pasov. Od konca roku 2008 vydáva Taiwan biometrické pasy a v rámci ich vydávania zlepšil proces personalizácie.

Vo svojich odpovediach na dotazník Komisie týkajúci sa pravidelnej revízie nariadenia, desať členských štátov výslovne navrhlo Taiwan presunúť do pozitívneho zoznamu.

Zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Taiwanu by mal Taiwan opätovať zrušením vízovej povinnosti pre občanov EÚ. Taiwan vyjadril politickú vôľu poskytnúť bezvízový režim pre všetkých občanov EÚ a postupne zrušil vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov väčšiny členských štátov EÚ. V súčasnosti sa vízum ešte stále vyžaduje od občanov Cypru, Rumunska a Bulharska, hoci Taiwan sa v oficiálnom liste jasne zaviazal, že v priebehu roku 2010 zavedie bezvízový režim aj pre štátnych príslušníkov týchto troch členských štátov.

2.2. Presun iných tretích krajín alebo území

Komisia preskúmala dostupné informácie vrátane štatistík CIREFI o každej tretej krajine alebo území, ktoré navrhli členské štáty. Osobitnú pozornosť venovala tiež úrovni ich hospodárskeho a sociálneho rozvoja, riziku nelegálneho prisťahovalectva do EÚ, ktoré s touto úrovňou súvisí, ďalej vonkajším vzťahom a kritériám regionálnej spojitosti.

Komisia dospela k záveru, že iné krajiny alebo územia, ktorých presun do pozitívneho zoznamu navrhol iba jeden členský štát alebo v niekoľkých prípadoch iba dva členské štáty, nespĺňajú v súčasnom štádiu kritéria stanovené nariadením (ES) č. 539/2001. Tieto tretie krajiny alebo územia by sa mohli zohľadniť v budúcej zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 539/2001 podľa toho, aký pokrok dosiahnu vo viacerých oblastiach a ako budú spĺňať kritéria stanovené nariadením.

2.3. Severné Mariány

Členské štáty upozornili na štatút Severných Marián a navrhli vypustiť toto územie z prílohy I k nariadeniu (ES) č. 539/2001.

Severné Mariány sú vonkajším územím Spojených štátov amerických, ktorých hlavou štátu je prezident Spojených štátov amerických. Toto územie je zastúpené v Snemovni reprezentantov USA. Vo všeobecnosti tu platí federálne právo Spojených štátov. Severné Mariány majú podobný štatút ako Guam alebo Portoriko. Občania týchto ostrov sú držiteľmi cestovných pasov USA.

Z týchto dôvodov by sa mali Severné Mariány vypustiť z prílohy I k nariadeniu. Občania Severných Marián ako štátni príslušníci USA požívajú teda výhody bezvízového styku.

3. Hlavné organizácie/odborníci, s ktorými sa uskutočnili konzultácie

Konzultované boli členské štáty.

4. Posúdenie vplyvu

Nie je nutné.

5. Právny základ

Tento návrh ďalej rozvíja spoločnú vízovú politiku v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

6. Zásada proporcionality a zásada subsidiarity:

Nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádza zoznam tretích krajín a území, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc (negatívny zoznam), a tých krajín a území, ktorých štátni príslušníci sú od tejto povinnosti oslobodení (pozitívny zoznam).

Rozhodnutie o zmene zoznamov alebo presune krajín z negatívneho do pozitívneho zoznamu alebo naopak patrí do výhradnej právomoci Európskej únie v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) ZFEÚ.

7. Výber nástrojov

Nariadenie (ES) č. 539/2001 musí byť zmenené a doplnené nariadením.

8. Vplyv na rozpočet

Navrhovaná zmena a doplnenie nemá vplyv na rozpočet EÚ.

2010/0192 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie[4],

po postúpení návrhu národným parlamentom,

v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

1. Zloženie zoznamov tretích krajín a území uvedených v prílohách I a II k nariadeniu Rady (ES) č. 539/2001[5] by malo byť a zostať v súlade s kritériami uvedenými v jeho odôvodnení 5. Tretie krajiny a územia, pri ktorých sa situácia v súvislosti s týmito kritériami zmenila, by sa mali presunúť z jednej prílohy do druhej.

2. Vízová povinnosť pre občanov Taiwanu už nie je opodstatnená, keďže toto územie v súlade s kritériami stanovenými v odôvodení 5 nariadenia nepredstavuje žiadne riziko nelegálneho prisťahovalectva alebo nebezpečenstvo pre verejný poriadok EÚ alebo vzhľadom na vonkajšie vzťahy. Preto by malo byť toto územie preložené do prílohy II.

3. Odkaz na Severné Mariány by sa mal vypustiť z prílohy I k nariadeniu (ES) č. 539/2001, keďže občania dotknutého územia sú ako držitelia cestovných pasov USA občanmi Spojených štátov amerických, ktoré sú už uvedené v prílohe II.

4. Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis [6], ktorý patrí do oblasti uvedenej v článku 1 bodu B rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k tejto dohode[7].

5. Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis [8], ktorý patrí do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch B a C rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES[9].

6. Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu podpísaného medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pristúpení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis , ktorý patrí do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch B a C rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/261/ES[10].

7. Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis , na ktorom sa nezúčastňuje Spojené kráľovstvo, v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000 o požiadavke Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis [11]. Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

8. Toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis , na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis [12]. Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

9. Toto nariadenie predstavuje rozvoj schengenského acquis v súlade s Protokolom o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ako je to vymedzené v prílohe A k rozhodnutiu Rady 1999/435/ES z 20. mája 1999 o určení schengenského acquis na účely stanovenia právneho základu pre všetky ustanovenia alebo rozhodnutia, ktoré tvoria toto acquis , v súlade s ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o Európskej únii[13],

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 539/2001 sa týmto mení a dopĺňa takto:

10. Príloha I sa mení a dopĺňa takto:

a) v časti I sa vypúšťa odkaz na Severné Mariány;

b) v časti II sa vypúšťa odkaz na Taiwan.

11. V prílohe II sa dopĺňa časť 4:

„4. Územné jednotky a územné správne orgány, ktoré nie sú uznané za štáty najmenej jedným členským štátom:

Taiwan“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli [...]

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

[1] Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1.

[2] Nariadenia Rady (ES) č. 2414/2001 zo 7. decembra 2001 (Ú. v. ES L 327, 12.12.2001, s. 1), nariadenie Rady (ES) č. 453/2003 zo 6. marca 2003 (Ú. v. EÚ L 69 13.3.2003, s. 10), nariadenie Rady (ES) č. 851/2005 z 2. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 141 4.6.2005, s. 3), nariadenie Rady (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363 20.12.2006, s. 1), nariadenie Rady (ES) č. 1932/2006 z 21. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 405 30.12.2006, s. 23) a nariadenie Rady (ES) č. 1244/2009 z 30. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 336, 18.12.2009).

[3] Ú. v. EÚ L 405, 30.12.2006, s. 23.

[4] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[5] Ú. v. ES L 81, 21.03.2001, s. 1.

[6] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

[7] Ú. v. ES L 375, 10.7.1999, s. 31.

[8] Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

[9] Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1.

[10] Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 3.

[11] Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

[12] Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

[13] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 1 – 16.