20.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/103

1.1

Komisia vydala Zelenú knihu o Verejných/Súkromných Partnerstvách (Public-Private Partnerships - PPP) 30. apríla 2004. Jej cieľom je vyvolať diskusiu o zavádzaní práva Spoločenstva o koncesiách a PPP.

1.2

HSV predložil vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy v októbri 2000 (1) odporúčania, ktoré zostávajú aktuálne. Fenomén PPP sa rozrástol a zostáva strategickou otázkou pre Európu v rozšírenom rámci a po prijatí nových smerníc z 30. apríla t.r. (2)

1.3

Medzičasom sa získali skúsenosti s projektmi PPP v mnohých krajinách. Tieto skúsenosti sú veľmi rôznorodé. Bolo by preto užitočné systematicky hodnotiť skúsenosti vzhľadom na rozdielne kritériá, ako napríklad náklady, prístup k službám, kvalita služieb, dosah na pomery v zamestnanosti atď. Osobitne by sa malo preskúmať, či a ako PPP môžu prispieť k udržaniu konkurencieschopnosti Európy voči zvyšku sveta a ktoré výhody, resp. nevýhody majú oproti tradičným formám poskytovania týchto služieb.

2.1

Všetky európske krajiny využili alebo súčasne používajú systém PPP a koncesie. Komisia však až do dnešného dňa nemohla pripraviť súpis. EIB má čiastočné štatistiky o niektorých projektoch. Nezabudnime, že už „prvá, rímska Európa“ používala pred dvomi tisíckami rokov koncesionársky systém. V devätnástom storočí sa vytvorila železničná sieť formou koncesných zmlúv. Tieto boli mimoriadne rozšírené nielen v železničnej doprave, ale aj v miestnych verejných službách: voda, plyn, elektrika, odvoz odpadu z domácností, telefóny atď.

2.2

Globálne zmluvy už oddávna umožňujú na celom svete financovať, vytvárať, realizovať a riadiť nielen diaľnice a parkoviská, ale aj vodné siete, múzeá, letiská, električky alebo metrá, mestské usporiadania, celé renovácie škôl a nemocníc atď.

2.3.1.1

Rámcový zákon z roku 1994 (zákon Merloni) definuje koncesiu na výstavbu a správu. Táto forma koncesie je charakteristická tým, že koncesionár realizuje dielo zo svojich vlastných prostriedkov, ktoré znova nadobudne hospodárskou prevádzkou realizovaného diela (článok 19, odstavec 2 zákona 109/94) (3).

Cieľom programu na vybudovanie infraštrukúry je 220 diel, ktoré sa považujú za strategické:

Zákon vytvoril prispôsobený právny rámec: generálny dodávateľ, koncesionár, prenájom a sprostredkovateľ.

Aby sa vyhlo meškaniu v dodávke a dosiahla efektívnosť výstavby, nový zákon z roku 2001 vytvoril „generálneho dodávateľa“. Generálny dodávateľ dodáva dielo na kľúč a udržiava ho. Takisto na seba preberá predbežné financovanie diela.

—

1163 iniciatív predložených za tri a pol roka (január 2000-jún 2003);

—

660 pochádza od sprostredkovateľov (koncesia z iniciatívy súkromníka, ktorých bolo 302 v roku 2003!);

—

503 koncesií z iniciatívy verejného sektora.

2.3.2.1

V Španielsku zákon 13/2003 z 23. mája 2003 upravuje koncesné zmluvy na obstaranie verejných prác. Týmto zákonom bol pozmenený zákon o zmluvách štátnych správ – konsolidovaný text schválený kráľovským dekrétom (zákon 2/2000) zo 16. júna, ktorý dáva nový názov úprave rozličných typov administratívnych zmlúv – Koncesná zmluva na obstaranie verejných prác – a poskytuje právny základ pre túto zmluvu, ktorá je v súčasnosti bežná, a tiež sa zameriava sa na jej neobvyklé črty ako aj na dodržiavanie právnych tradícií Španielska.

2.3.2.2

Nová definícia zmluvy pokrýva štyri základné otázky, ktoré charakterizujú tento typ zmluvy: „verejné práce“, „riziko pre koncesionára“, „hospodárska koncesná rovnováha“ a „diverzifikácia financovania“.

2.3.3.1

V rokoch 1993-1994 vláda zaviedla širokú politiku delegovania verejných služieb a verejných prác, kvalifikovaných ako „Súkromná finančná iniciatíva“ (Private Finance Initiative PFI). Tento mechanizmus zveruje súkromnému podniku určité verejné zariadenie so základnou úlohou, ktorou je „Koncepcia – Financovanie – Výstavba – Riadenie – Údržba“. Od svojho zavedenia je vo PFI:

2.3.3.2

Britská štátna pokladnica určila dva determinujúce činitele, na ktorých sa zakladá PFI: „súkromný sektor musí na seba skutočne prevziať riziko“, a „verejný sektor musí dostať služby za najlepšie ceny zavádzaním princípu Best Value for Money“, ktorý sa snaží optimalizovať náklady za využitie vybudovaných zariadení; pretože staviteľ je poverený sám využívať zariadenia, bude mať veľký záujem vymyslieť a vybudovať kvalitné dielo, s nižšími prevádzkovými nákladmi a s čo najdlhšou životnosťou.

2.3.3.3

Zmluvy, ktoré sa v súčasnosti uzatvárajú pokrývajú všetky oblasti: vodné zdroje, asanácia, verejná doprava, armáda, školy, verejné stavby, cesty a diaľnice, …

2.3.3.4

Kvôli veľkému počtu projektov PPP v Spojenom kráľovstve sa v tejto oblasti získali aj rozsiahle veľmi rôznorodé skúsenosti. Treba vykonať systematickú analýzu a vyhodnotenie týchto skúseností a využiť výsledky v ďalšom vývoji.

2.3.4.1

Právo uzavretia koncesných zmlúv s platbami užívateľa zriadil zákon z 29/1/1993, nazývaný „Sapin“ a využívanie týchto zmlúv je veľmi rozšírené:

2.3.4.2

Zmluvy typu PPP, pri ktorých je v roli platcu verejný sektor sa v súčasnosti vo Francúzsku veľmi rýchlo rozvíjajú.

2.3.4.2.1

Od prijatia zákona z 5. januára 1988 disponuje Francúzsko dlhodobými zmluvami, nazvanými „Baux Emphytéotiques Administratifs“ (zmluvy o dlhodobom administratívnom prenájme, kde je nájom platený verejným sektorom z verejných platieb). Tieto zmluvy sa používajú pri verejných stavbách, hlavne školských zariadeniach ako i pri variante leasingu, ktorý využíva aj francúzsky štát (4). Okrem toho štát rozšíril zmluvy „Nájom s možnosťou kúpy“ v stavebnej oblasti a pri infraštruktúrach (zákon z 29. augusta 2002 pre „políciu“ a začiatkom roka 2003 pre „armádu“).

2.3.4.2.2

Podľa zákona z 2. júla 2003 majú byť prijaté nariadenia upravujúce dlhodobé zmluvy, ktoré budú zahŕňať „koncepciu, výstavbu, financovanie a riadenie z verejných platieb“. Prvé nariadenie pre zdravotnícky sektor bolo vydané v septembri 2003 a druhé bolo prijaté pre francúzsky štát a miestne samosprávy. Ide o nariadenie o zmluvách o partnerstve zo 17. júna 2004. (5)

2.3.5.1

V Nemecku tak ako v iných členských štátoch existuje detailná legislatíva pre verejné obstarávanie (pracovné zmluvy), na ktorých sa môžu bez rozdielu zúčastniť štátne a súkromné podniky, ako aj PPP.

2.3.5.2

Od toho treba zásadne rozlíšiť procedúru na zabezpečenie služieb v rámci služieb všeobecného záujmu. Obce si v mnohých prípadoch volia v Nemecku PPP na poskytovanie takýchto služieb vo verejnom hospodárskom záujme (SVHZ), napríklad v oblasti zásobovania a odstraňovania, t.j. v oblastiach energie, vody/kanalizácie a likvidácie odpadov. To sa uskutočňuje vo všetkých možných zmluvných podobách. Popri veľmi rozšírených koncesiách v oblasti služieb existujú verejné obstarávania, napr. na dodávky elektrickej energie, ako i inštitucionalizované PPP v obciach. Tieto PPP prispievajú k zabezpečeniu pracovných miest v regióne a k rozvoju regionálneho hospodárstva.

2.3.5.3

Takéto PPP sú založené na ústavne garantovanom oprávnení obcí slobodne rozhodovať o spôsobe a organizácii poskytovania SVHZ na svojom území v rámci koncesií. Majú slobodu voľby založiť vlastné podniky, vstúpiť do PPP s vhodnými partnermi alebo prideliť vykonávanie SVHZ súkromníkom. Na takéto PPP sa legislatíva o zadávaní nevzťahuje.

2.4.1

Systém vychádza z tradície koncesií v Európe. V Európe sa plne rozvíja a nastoľuje otázku o jeho zosúladenom alebo nezosúladenom rámci a začlenení do európskeho práva.

2.4.2

Francúzsko a Španielsko ho prijímajú po Taliansku, kde je právo z tohto hľadiska značne prepracované. V tejto krajine správny celok vyhlasuje výberové konanie, odvolávajúc sa na predbežný projekt sprostredkovateľa, prípadne ho správny celok upravuje, a zaraďuje do svojho finančného plánu (navrhovaná dĺžka, požadovaná sadzba, …).

2.4.3

Po procese rokovaní udeľuje koncesiu buď sprostredkovateľovi alebo jednej z dvoch najlepších navrhnutých ponúk vo verejnej súťaži. Sprostredkovateľ a ponúkajúci musia poskytnúť garanciu do výšky 2,5 % hodnoty celkovej investície.

2.4.4

Ak správa nevyberie sprostredkovateľa, tento obdrží výšku garancie od ponúkajúceho, ktorý vyhral súťaž, ako kompenzáciu jeho vynaložených výdavkov, vrátane duševného vlastníctva. Ak sa stane, že dostane zmluvu sprostredkovateľ, jeho garancia vo výške 2,5 % bude uhradená dvom ostatným ponúkajúcim (60 % najlepšiemu a 40 % druhému).

2.4.5

Takým istým spôsobom sa do zmlúv zahŕňa rezerva pre organizácie, ktoré majú väčšinu handicapovaných pracovníkov v článku 19 smernice 2004/18/CE Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004, ktorá sa vzťahuje na koordináciu procedúr uzavretia štátnych zákaziek na obstaranie prác, dodávok a služieb; EHSV sa domnieva, že niektoré sociálne kritéria by mali byť v prospech sprostredkovateľa, alebo jedného z dodávateľov počas zavádzania tejto formy verejného/súkromného partnerstva.

2.5.1.1

Koncesia je definovaná v článkoch 24 a 25 zákona z 24. decembra 1993 a v článkoch 123 a nasledujúcom článku kráľovského dekrétu z 8. januára 1996 (6). Okrem vykonávania a prípadnej koncepcie týchto prác, tieto články obsahujú možnosť prevádzkovania diela koncesionárom. Naopak, sprostredkovateľská zmluva v belgickom práve nie je veľmi rozšírená.

2.5.1.2

Sprostredkovateľská zmluva (7) je charakteristická spojením financovania, realizácie a niekedy koncepcie jedného diela, ktoré bude následne využívať zadávateľ a za ktoré bude platiť nájomné (8).

2.5.2.1

Táto krajina, aby vylepšila svoju cestnú sieť, zaviedla zmluvu SCUT, režim prenesenia právomoci, ktorý umožňuje súkromnému staviteľovi dostávať úhradu z verejných prostriedkov. SCUT sa inšpiruje systémom shadow toll, t.j. „virtuálneho mýta“, zavedeného na britských cestách. Výberové konania, ktoré sa vzťahujú na tieto zmluvy SCUT, prebiehali v roku 1997. Zdá sa, že sa v súčasnosti využívajú menej.

2.5.3.1

Neexistuje špecifický zákon, ktorý by riadil projekty PPP, ale pravidlá finančných záväzkov štátu sú popísané vo vyhláške č. 2098/9003 (V29).

2.5.3.2

V roku 1997 krajina iniciatívne zaviedla jeden program partnerstva so súkromným sektorom, zameraný na rozvoj priemyselných parkov, ktorých počet na začiatku roku 2004 dosiahol číslo 165.

3.1

Európske právo nebolo schopné poskytnúť realistickú definíciu PPP a koncesií. Pojmy PPP a koncesia na obstaranie verejných prác a verejných služieb v európskom práve buď neexistujú, alebo sú nedokonalé. Kritika súčasných pojmov sa zameriava na:

3.1.1.1

Otázka koncesií má svoje pramene na jednej strane v práve Spoločenstva, v princípoch Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a na druhej strane v smerniciach, ktoré tieto princípy zavádzajú.

3.1.1.2

Smernice, ktoré vypracovala Únia majú cieľ zabezpečiť transparentnosť výberových konaní v oblasti verejného obstarávania a čo sa týka komplexných koncesných zmlúv o PPP, ich pôsobnosť je miestami nejasná.

3.1.1.3

Iba smernica 93/37 (9), ktorá koordinuje procedúry uzatvorenia zmlúv na obstaranie prác, definovala koncesnú zmluvu o verejných prácach a určila jej definíciu vo svojom článku l) odseku d. Nanešťastie to urobila s odvolaním sa na jednoduché zmluvy na obstaranie verejných prác (10). Smernica 92/50  (11) o obstarávaní verejných služieb neobsahovala definíciu koncesie. Okrem toho, smernica 93/38  (12) nespracovala predmet definície, alebo uzatvorenia koncesií, upravila predpismi uzatváranie všetkých zmlúv s koncesionármi, v takzvaných špeciálnych odvetviach, nahradila teda iné smernice. EHSV ľutuje tento lakonický a nereálny prístup, ktorý nanešťastie ostal obsiahnutý v smerniciach 2004/17 a 2004/18 (13).

3.1.1.4

Komisia, vedomá si toho, že sa častejšie pristupuje k PPP, vydala výkladovú správu Komisie ku koncesiám v práve Spoločenstva o verejnom obstarávaní v apríli 2000 (14). Cieľom tejto správy bolo vyjsť zo základnej právnej nejasnosti, ktorá súvisí s tým, že chýba správna definícia koncesií a PPP v smerniciach o verejnom obstarávaní. Treba pripomenúť, že v súčasnom stave národné legislatívy prijímajú koncesie a PPP neobyčajne odlišným spôsobom.

3.1.1.5

EHSV pozoruje, že chýbajú definície koncesie a zmlúv o PPP alebo prenášaní právomoci, ktoré by jasne vymedzovali ich obsah a rozsah. V skutočnosti, koncesia a prenášanie právomoci všeobecne sa nedajú zosumarizovať jedným kritériom, teda v závislosti od toho, kto nesie riziko alebo kto za dielo platí (čo boli rozhodné kritériá uvedené v smernici 93/37, neskôr vo výkladovej správe, ale sú definované celou radou faktorov.

3.1.1.6.1

Zmluva alebo jednostranný akt, ktorým verejný orgán udeľuje zvláštne práva externej organizácii na „zostavenie plánu, vybudovanie, financovanie, údržbu a riadenie“ infraštruktúry, alebo služby dlhodobo a na dobu určitú:

3.1.1.6.2

Z týchto definícií treba vyňať dve kritéria, ktoré sa viažu na tieto typy zmlúv:

3.1.1.6.3

EHSV sa domnieva, že sa netreba obmedziť, tak ako to robí výkladová správa z apríla 2000, na úvahu, že zmluva (koncesná) zahŕňa iba jedno prevádzkové riziko, bol by to príliš čiastočný a limitujúci pohľad na tento typ zmlúv.

3.1.2.1

Na základe Zelenej knihy, vydanej Európskou komisiou v novembri 1996 (15), EHSV prijal 28. mája 1997 (16) stanovisko, v ktorom žiadal Komisiu revidovať svoj prístup ku koncesiám tak, aby sa stali viac autonómne voči definícii obstarávania prác: „Otázka koncesií by sa mala stať predmetom hĺbkového prieskumu v očakávaní, že ich udeľovanie bude transparentné a podľa objektívnych kritérií. Existujú základné rozdiely medzi koncesiou a obchodnou zmluvou: predmet, dĺžka, platobné podmienky, spôsob spravovania, rozsah zodpovednosti. Európska komisia, aby uprednostnila rozvoj týchto zmlúv, by mohla preskúmať prispôsobený právny nástroj na ich vykonávací režim“ (17).

3.1.2.2

Ak sa zamýšľame nad charakterom zmlúv a ich klasifikáciou, EHSV považuje za potrebné, aby sa určila ich samotná funkčnosť (účel).

3.1.2.3

Koncesná zmluva alebo PPP nemôže bez zmienky o dĺžke viesť k prevedeniu prevádzkového rizika, keď sa jedná predovšetkým o vytvorenie projektovej dokumentácie, prevedenie výstavby, financovania a správy/údržby diela alebo služby na zvoleného kandidáta.

3.1.3

Čo sa týka už spomínaných sprostredkovateľských zmlúv, viaceré krajiny ustanovili zvláštne právo, ktoré uznáva možnosť pre súkromných činiteľov, aby navrhli projekt zodpovedným verejným orgánom. Táto prax už prebieha v Taliansku a mala by sa rozšíriť do ostatných členských štátov, ktoré zatiaľ nemajú podobné procedúry.

3.2.1

Pojmy európskych verejných zmlúv na obstarávanie nie sú v Európe jednotné, bude sa teda brať do úvahy, že jedna zmluva je v jednej krajine obchod a v druhej je koncesia. Tá istá zmluva bude mať teda dva režimy uzatvorenia podľa krajiny, v ktorej sa nachádza. Spojené kráľovstvo, menej citlivé na klasifikáciu zmlúv, ako krajiny s latinskou tradíciou a administratívnym právom vždy považoval PPP za jednoduché verejné zmluvy, čiže mohli byť považované za koncesie o verejných prácach.

3.2.2

Skutočnosť, že sa vo viacerých štátoch objavila špecifická legislatíva o PPP poukazuje na špecifickosť týchto zmlúv, ktoré sa nachádzajú na rozhraní administratívnej správy a zmluvou, čo a priori sťažuje celú úpravu predpismi.

3.3.1

Prínos smerníc značne prekračuje harmonizáciu uzatvárania zmlúv o verejnom obstarávaní. V skutočnosti boli definície prijaté v týchto smerniciach úplne prevzaté do viacerých národných legislatív a spôsobili začlenenie spoločných zmluvných pojmov vo viacerých krajinách v Európe.

3.3.2

Smernice 2004/17 a 2004/18 však ponechávajú právny režim národných zmlúv na národné legislatívy, ktoré zavádzajú právo ich výkonným spôsobom. Takto vzniká otázka, aké miesto prisudzuje verejná správa súkromnému sektoru.

3.4.1

EHSV znova potvrdzuje:

3.4.2

Pri rešpektovaní princípu subsidiarity na dosiahnutie cieľa otvoreného trhového hospodárstva by mal kompetentný verejný orgán zohľadniť možnosti konkurencie a rozhodnúť o najvhodnejšom riešení.

3.4.3

Každé zmluvné riešenie, ktoré sa týka verejnej správy spočíva v aplikácii sociálnych záväzkov dotyčnej krajiny a v dodržiavaní špecifikácií uvedených v zmluve. V prípade nedodržiavania sociálnej dimenzie alebo špecifikácií sa budú musieť aplikovať ustanovenia ohľadom zrušenia zmluvy.

4.1

EHSV sa domnieva, že na to, aby sa vytvoril harmonizovaný rámec na európskej úrovni, je viac žiadúce, aby bol rozvoj týchto zmlúv doprevádzaný jednou alebo viacerými výkladovými správami, ktoré by sledovali odlišnosť a komplexnosť fenoménu v čase, ako sa okamžite púšťať do vypracovania smernice, ktorá by veľmi rýchlo mohla zaostať za vývojom v tejto oblasti.

4.2

Na druhej strane EHSV vyzýva Komisiu, aby spracovala tému PPP uceleným spôsobom a aby v rámci svojich správ zhromaždila (po prieskume v jednotlivých štátoch) zoznam kritérií, ktoré by verejná moc mohla vziať do úvahy pre sociálne a environmentálne aspekty. Takto by táto verejná moc, doplňujúc týmito kritériami existujúcu legislatívu, mohla z nej urobiť podmienky pre realizáciu zmlúv.

4.3

EHSV sa domnieva, že:

4.4

Smernica 2004/18 upravuje niektoré dôležité otázky o uzatváraní zmlúv verejného obstarávania, ktoré by sa mohli prispôsobiť PPP a koncesiám, totižto: kritériá, súťaživý dialóg a dôveryhodnosť ponúk. Zdá sa, že je užitočné upresniť nasledovné body:

4.4.1.1

Otvorený prístup ku koncesiám založený na smernici 2004/18 sa musí zachovať o to viac, že nie všetky členské štáty používajú koncesionárske postupy.

4.4.2.1

Je potrebné pristúpiť k zjednoteniu definície týchto dvoch zmlúv v členských štátoch. Definícia, ktorú hore uviedol EHSV (pozri bod 3.1.1.6) pomôže potvrdiť výnimočné miesto, ktoré zaujímajú tieto zmluvy na hraniciach pojmu trhu a verejnej správy.

4.4.3.1

Komunitárne predpisy, týkajúce sa koncesií na obstaranie prác, nestanovujú obstarávateľovi povinnosť upresniť v návrhu koncesie o obstaraní verejných prác, či bude akceptovať inovačné varianty.

4.4.3.2

EHSV považuje za potrebné, aby boli počas konzultácií prijaté varianty každého druhu tých typoch zmlúv, ktoré uprednostňujú inováciu.

4.4.3.3

V skutočnosti, odpoveď jedného skúmaného kandidáta na udelenie povolenia môže mať originálny charakter, ktorý obsahuje významné a základné inovácie zo všetkých hľadísk: technické, finančné alebo obchodné a ktoré môžu byť využité na zlepšenie životných a pracovných podmienok príslušných spotrebiteľov a pracujúcich zo sociálneho a ekonomického hľadiska.

4.4.3.4

Toto nabádanie kandidátov, aby súhlasili s nákladným intelektuálnym vkladom do konzultácie o takýchto inováciách je v súlade s myšlienkou Lisabonskej stratégie. Treba tiež zamedziť tomu, aby duševné vlastníctvo s originálnymi nápadmi tohto kandidáta bolo poskytnuté k dispozícii iným konkurentom. Je to otázka etikety a podnecovania k inovácii, ktoré by mali byť prenesené do národnej legislatívy členských štátov v rámci novej procedúry „Súťaživý dialóg“, ktorý je spojený s PPP.

4.4.4.1

Návrh na koncesnú zmluvu musí zodpovedať cieľu služby, ktorý má koncesionár určiť, ale musí poskytovať maximálnu slobodu v spôsobe dosahovania tohto cieľa: koncepcia diela, pracovný plán, prevzatie technických rizík atď. Po odovzdaní návrhov jedným alebo viacerými kandidátmi, si EHSV želá, aby sa zaviedol dialóg medzi obstarávateľom a potencionálnymi koncesionármi s cieľom definitívne určiť, či pôjde o koncesnú zmluvu alebo PPP z hľadiska navrhovaného výberu podľa potrieb verejného štátneho orgánu. Stará smernica 94/37 si pri výnimkách vyhradila negociačnú procedúru. Odvtedy sa v dialógu o hospodárskej súťaži prijal princíp rokovania o tzv. komplexných zmluvách.

4.4.4.2

Prijatá procedúra dialógu o hospodárskej súťaži by mala:

4.4.4.3

Nakoniec treba pripomenúť, že uzatvorenie zmluvy medzi obstarávateľským orgánom verejnej správy a zmluvným koncesionárom je povinné a musí určiť zodpovednosť každej zo strán podľa toho, čo navrhuje legislatíva danej krajiny.

4.4.5.1

Význam dobre prispôsobeného právneho rámca o koncesiách a PPP sa musí konkretizovať prijatím princípov, ktoré sa budú vzťahovať na výkon koncesných zmlúv alebo PPP.

4.4.5.2

Možnosť uzatvoriť zmluvy o partnerstve závisí hlavne od možnosti dosiahnuť rovnováhu medzi zmluvnými stranami a jej následné rešpektovanie.

4.4.5.3

EHSV odporúča, aby Komisia vo svojej výkladovej správe uprednostnila vyvážené prerozdelenie rizík medzi obstarávateľom a koncesionárom, ponechajúc výber na každý štát, aby upresnil prostriedky, ktoré sa môžu následne ďalej vyvíjať. Za týmto účelom by mohli medzi princípmi takejto správy figurovať viaceré myšlienky:

4.4.5.4

Zavedenie systému koncesií ako formy efektívneho spojenia súkromného riadenia a financovania s verejnými investíciami v oblasti poskytovania služieb všeobecného záujmu si vyžaduje vhodný právny a účtovný rámec, ktorý by bol prispôsobiteľný na špecifickú štruktúru princípu koncesií. Vysoké investície a náklady, ktoré musí súkromný podnik vynaložiť počas prvých rokov na vybudovanie infraštruktúry a naštartovanie prevádzky by mali byť rozdelené na celú dobu trvania koncesie. Vo svojej súčasnej podobe návrh na harmonizáciu európskych účtovných predpisov znemožňuje udeľovanie koncesií. Účtovné predpisy Španielska a spôsob ich aplikácie na nové koncesie by mohli slúžiť ako príklad, pokiaľ ide o rozvoj spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom pre projekty výstavby a/alebo poskytovania služieb v rámci Európskej únie.

5.1

Zmiešané spoločnosti sú často priamymi držiteľmi koncesií alebo špeciálnych alebo výhradných práv, ktoré môžu v určitých prípadoch rozšíriť ich pole činnosti nad rámec ich kreatívnej oblasti jednoduchou úpravou ich štatútu. V tomto prípade musia viesť oddelené účtovníctvo, aby sa dalo overiť, či neprijímajú skrížené dotácie, ktoré by skreslili konkurenciu.

5.2.1

Pred vytvorením zmiešanej entity musí zodpovedný orgán zobrať do úvahy konkurenčné možnosti trhu a rozhodnúť o najvhodnejšom riešení.

5.2.2

Na základe starostlivosti o transparentnosť a efektívnosť musia byť procedúry vytvárania zmiešaných entít vopred ohlásené vo verejných súťažiach a jasne majú byť vyzvaní súkromní konkurenti, aby sa prípadne mohli zúčastniť na vytvorení para-verejných spoločností. Napokon musí verejný orgán vyhlásiť výberové konanie na služby poskytované zmiešanou miestnou entitou, ktorá:

—

nechať vyvíjať PPP v ich rôznych formách niekoľko rokov,

—

získavať od členských štátov pravidelne správu o rôznych modeloch PPP a o problémoch, s ktorými sa stretli (výhody a nevýhody v porovnaní s tradičnými formami),

—

vytvoriť s predstaviteľmi štátov, Komisie a občianskej spoločnosti, vrátane EHSV, monitorovacie stredisko o vývoji PPP (za účelom hodnotenia skúseností v závislosti od rôznych kritérií, najmä nákladov, prístupu k službám, vplyvov na zamestnanosť, konkurencieschopnosti, životného prostredia atď.),

—

zdôrazniť, že pre PPP a koncesie sa európske verejné limity (práce, služby) uplatňujú; pod týmito európskymi limitmi bude každý štát uplatňovať svoje vlastne pravidlá, aby sa vyhlo nežiadúcej administratívnej záťaži,

—

zverejniť výkladovú správu, ktorá do roku 2007 objasní:

„Metódy financovania verejných diel zo súkromných finančných zdrojov sa vyvíjajú vo viacerých krajinách. Ide o dlhodobé zmluvy, ktoré prinášajú súkromné financovanie, čo ich jasne odlišuje od verejných zmlúv“.

„EHSV si želá, aby koncesná činnosť bola predmetom špecifického režimu, hlavne pre transeurópske siete“.

„EHSV navhruje, aby Európska komisia podporovala nové zmluvné metódy, založené na financovaní verejných infraštruktúr zo súkromných finančných zdrojov“.