EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018AE3141

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 [COM(2018) 392 final – 2018/0216 (COD)] — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 [COM(2018) 393 final – 2018/0217 (COD)] — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, nariadenie (EÚ) č. 251/2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov, nariadenie (EÚ) č. 228/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie a nariadenie (EÚ) č. 229/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori [COM(2018) 394 final – 2018/0218 (COD)]

EESC 2018/03141

Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, p. 214–225 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

15.2.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 62/214


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013

[COM(2018) 392 final – 2018/0216 (COD)]

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1306/2013

[COM(2018) 393 final – 2018/0217 (COD)]

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, nariadenie (EÚ) č. 251/2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov, nariadenie (EÚ) č. 228/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie a nariadenie (EÚ) č. 229/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori

[COM(2018) 394 final – 2018/0218 (COD)]

(2019/C 62/35)

Spravodajca:

John BRYAN

Konzultácia

Európsky parlament, 11. 6. 2018

Rada Európskej únie, 22. 6. 2018

Právny základ

článok 43 ods. 2 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Rozhodnutie predsedníctva

22. 5. 2018

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

Prijaté v sekcii

5. 10. 2018

Prijaté v pléne

17. 10. 2018

Plenárne zasadnutie č.

538

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

201/11/19

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Silná spoločná poľnohospodárska politika (SPP) so silným rozpočtom založeným na európskom modeli poľnohospodárstva a potravinárskej výroby, ktorá bude podporovať hospodársky, sociálne a environmentálne udržateľnú európsku poľnohospodársku politiku a udržateľné poľnohospodárstvo, pričom bude zahŕňať najprísnejšie normy a prispievať k zabezpečeniu konkurencieschopného poľnohospodárstva, je veľmi dôležitá pre Európsku úniu a všetkých jej občanov. Modernizácia a zjednodušenie SPP v rámci tejto reformy sú nevyhnutné na to, aby sa SPP viac prispôsobila na účel plnenia potrieb udržateľnejšieho a životaschopnejšieho poľnohospodárstva v celej Európe a na riešenie nových výziev týkajúcich sa zmeny klímy a životného prostredia.

1.2.

Návrhy na zníženie rozpočtu SPP sú neprijateľné. Zachovanie primeraného finančného krytia pre SPP je predpokladom (hospodárskej, environmentálnej a sociálnej) udržateľnosti poľnohospodárstva EÚ s cieľom zachovať príjmy a pracovné miesta a zabezpečiť vytváranie environmentálnych verejných statkov, a tým rozhodujúcim spôsobom prispieť k životaschopnosti vidieckeho prostredia a stabilite hospodárstva ako celku. EHSV podporuje názor, že rozpočet EÚ by sa mal zvýšiť na 1,3 % hrubého národného dôchodku (HND), aby sa ním zabezpečilo primerané financovanie SPP a plnenia nových politických cieľov, ako aj riešenia zistených problémov.

1.3.

EHSV víta nové smerovanie, ktoré sa pre SPP navrhuje v oblasti subsidiarity, s väčšou zodpovednosťou a flexibilitou pre členské štáty prostredníctvom strategických plánov SPP a nového modelu vykonávania založeného na výkonnosti. EHSV však chce zabezpečiť, aby SPP zostala silnou spoločnou politikou vo všetkých členských štátoch a aby sa v plnej miere zachoval jednotný trh. Je nevyhnutné zachovať súčasnú štruktúru dvoch pilierov SPP so silnými priamymi platbami v rámci prvého piliera na podporu príjmov poľnohospodárskych podnikov a s opatreniami na rozvoj vidieka v druhom pilieri, ktorých cieľom je podpora zraniteľných odvetví, regiónov a sociálnej infraštruktúry, ako aj povzbudiť prechod k udržateľnejším a inovatívnejším poľnohospodárskym podnikom. Rozhodujúce sú aj spoločná organizácia trhov a efektívny jednotný trh.

1.4.

Pozitívny je zvýšený dôraz na životné prostredie a zmenu klímy v návrhoch o SPP a vyššie ambície v týchto oblastiach. Osobitné ciele sú jasné a dôsledné a zahŕňajú kľúčové oblasti, akými sú voda, vzduch a pôda, ako aj krajina a biodiverzita a udržateľná výroba kvalitných potravín. Opatrenia na dosiahnutie cieľov stanovené v návrhu nariadenia však musia byť jasnejšie opísané a skonkretizované. Na plnenie týchto cieľov je nevyhnutný primeraný rozpočet SPP s riadnymi stimulačnými platbami pre poľnohospodárov.

1.5.

Na opatrenia na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti ochrany klímy sa má vynaložiť 40 % výdavkov na poľnohospodárstvo. EHSV víta tento cieľ, no očakáva, že EÚ v tejto súvislosti predloží jasne definovaný súbor opatrení.

1.6.

EHSV dôrazne zastáva názor, že v rámci tejto reformy sa musia splniť záväzky týkajúce sa zjednodušenia na úrovni poľnohospodárskych podnikov, ktoré už boli prisľúbené vo viacerých predchádzajúcich reformách SPP. EHSV sa však obáva, že vzhľadom na novú subsidiaritu a podmienenosť, ktorá zahŕňa strategické plány SPP pre prvý aj druhý pilier SPP, ako aj dodatočné povinné požiadavky na riadenie a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu, sa objem byrokratického zaťaženia jednotlivých poľnohospodárov skôr zvýši ako zníži.

1.7.

Priame platby v rámci prvého piliera a financovanie druhého piliera SPP sa musia chrániť s cieľom zabezpečiť životaschopné a udržateľné poľnohospodárske podniky. Priame platby by sa mali uhrádzať len skutočným poľnohospodárom a na lepšie vymedzenie pojmu skutočný poľnohospodár by sa mali na úrovni EÚ prijať jasné objektívne kritériá.

1.8.

Pozitívna je zvýšená podpora pre generačnú výmenu a mladých poľnohospodárov. Je nevyhnutné, aby toto zvýšenie pomoci sprevádzali dodatočné opatrenia, ktoré umožnia skutočnú generačnú výmenu.

1.9.

Akékoľvek návrhy týkajúce sa internej alebo externej konvergencie, vyrovnávania, znižovania a prerozdeľovania musia byť založené na objektívnych a nediskriminačných kritériách a nesmie sa dovoliť, aby sa nimi ohrozili životaschopné poľnohospodárske jednotky a narušila spravodlivá hospodárska súťaž alebo konkurencieschopnosť poľnohospodárov v rôznych regiónoch EÚ.

1.10.

Akékoľvek znižovanie financovania v druhom pilieri SPP je neprijateľné, keďže silný program rozvoja vidieka je rozhodujúci pre podporu zraniteľnejších oblastí a odvetví a vedie k vyváženejšiemu územnému rozvoju.

2.   Kľúčové otázky v reforme SPP na roky 2021 – 2027

Úvod

2.1.

EHSV berie na vedomie legislatívne návrhy týkajúce sa reformy SPP, a najmä zvýšený dôraz a ambície v oblasti zmeny klímy a životného prostredia, nesúhlasí so znižovaním rozpočtu SPP, keďže pre udržateľné poľnohospodárstvo a na zachovanie príjmov poľnohospodárskych podnikov je potrebný silný rozpočet, berie na vedomie zmeny týkajúce sa subsidiarity a domnieva sa, že sa musí dosiahnuť skutočné zjednodušenie na úrovni poľnohospodárskych podnikov.

2.2.

EHSV predkladá toto stanovisko k legislatívnym návrhom so zoznamom podrobných návrhov zmien a pozmeňujúcich návrhov a žiada, aby sa na toto stanovisko prihliadalo pri budúcich rokovaniach v Európskom parlamente a Rade.

Európsky model poľnohospodárstva a potravinárskej výroby

2.3.

Silná SPP podporujúca hospodársky, sociálne a environmentálne udržateľnú európsku poľnohospodársku politiku a udržateľné poľnohospodárstvo je pre Európsku úniu nevyhnutná z hľadiska potravinovej bezpečnosti a potravinovej sebestačnosti a takisto na uspokojenie rastúceho dopytu 512 miliónov občanov Spoločenstva po potravinách vyššej kvality (1). EÚ navyše musí zohľadňovať celosvetový nárast populácie, ktorá podľa odhadov dosiahne do roku 2050 9,5 mld., z čoho 3,0 mld. obyvateľov bude žiť v oblastiach s nedostatkom vody, čo povedie k zvýšenému nedostatku potravín a hladomoru. EHSV preto považuje za nevyhnutné, aby sa EÚ zamerala na prenos poznatkov a výmenu skúseností o tom, ako možno v ostatných častiach sveta udržateľným spôsobom a lokálne produkovať viac potravín vyššej kvality.

2.4.

Prostredníctvom SPP sa musia pre všetkých európskych občanov a vidiecke spoločenstvá plniť pôvodné ciele stanovené v Rímskej zmluve a musia sa riešiť aj nové výzvy v oblasti klímy a rozvoja uvedené v záväzkoch EÚ podľa Parížskej dohody a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

2.5.

EHSV dôrazne zastáva názor, že prostredníctvom SPP na roky 2021 – 2027 sa musí vo všetkých častiach Európy podporiť a uľahčiť európsky model poľnohospodárstva a potravinárskej výroby zahŕňajúci štruktúru rodinných poľnohospodárskych podnikov, družstiev, odbytových organizácií a ďalších foriem hospodárenia, a tiež potraviny vyrábané podľa najprísnejších noriem na svete (2). Novou SPP sa musí lepšie riešiť otázka nízkych príjmov v poľnohospodárstve a odstránenia rastúceho rozdielu medzi príjmami poľnohospodárov a mzdami v širšom hospodárstve (3). Európsky model poľnohospodárstva nemôže existovať za podmienok a cien na svetovom trhu. Európsky model poľnohospodárstva je teda dnes viac ako kedykoľvek predtým ohrozený súčasným vývojom, preto sa musí podporovať prostredníctvom silnej SPP (4).

2.6.

Bez ohľadu na uznanie prínosu obchodu pre poľnohospodárstvo je nevyhnutné, aby sa v rámci poľnohospodárskej politiky EÚ prostredníctvom SPP chránila najvyššia úroveň noriem v oblasti poľnohospodárstva, potravinárskej výroby, kontrol zameraných na životné prostredie, zdravia a bezpečnosti a základných pracovných práv vo svete. EHSV sa domnieva, že EÚ musí byť omnoho súdržnejšia vo svojom politickom prístupe k medzinárodným obchodným dohodám v odvetví poľnohospodárstva a potravinárstva a SPP (5). Hoci sa SPP snaží zachovať najvyššie normy, v niektorých obchodných rokovaniach, napr. so združením Mercosur, EÚ akceptuje dovoz potravín, ktoré nespĺňajú jej normy bezpečnosti potravín a sú vyrábané podľa menej prísnych environmentálnych noriem. Nesmieme dovoliť, aby globalizácia ohrozila európske normy, trhy a občanov EÚ.

2.6.1.

Výbor so znepokojením berie na vedomie, že v Spojenom kráľovstve veľký počet poľnohospodárov hlasoval za brexit, zjavne pre rušivý vplyv a zložitosť SPP v praxi. v snahe predísť podobným problémom v iných členských štátoch, v dôsledku čoho by sa zvýšili populistické a euroskeptické tlaky, EHSV žiada Komisiu, aby zabezpečila, že ústrednou súčasťou návrhov týkajúcich sa SPP na roky 2021 – 2027 budú skutočné a praktické zjednodušujúce opatrenia na úrovni poľnohospodárskych podnikov.

2.7.

Vzhľadom na rôznorodosť európskeho poľnohospodárstva, kulinárskeho dedičstva a trhových vyhliadok je diferenciácia kvality spolu so snahami o zlepšenie efektívnosti a konkurencieschopnosti strategickým cieľom a neoddeliteľnou súčasťou budúcnosti európskeho poľnohospodárstva. SPP by preto rovnako ako v minulosti mala poskytovať rôzne spôsoby podpory politiky kvality. v záujme splnenia tohto cieľa by sa mala kvalita zdôrazniť aj pri vypracovávaní strategických plánov SPP.

2.8.

Pri akýchkoľvek navrhovaných zmenách SPP týkajúcich sa subsidiarity sa musí zabezpečiť, aby jednotný trh EÚ nebol postihnutý a bol aj naďalej silný a dobre fungujúci. Je nevyhnutné, aby národné strategické plány SPP nezasahovali do fungovania jednotného trhu.

Potreba silného rozpočtu SPP

2.9.

Návrhy na zníženie rozpočtu SPP z 38 % rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020 na 28,5 % v rokoch 2021 – 2027 sú pre EHSV neprijateľné, najmä vzhľadom na zvýšenie celkového rozpočtu EÚ. Škrty v rozpočte SPP sa pohybujú v rozsahu od 3 % do 4 % v bežných cenách a 11 % až 16 % v cenách za rok 2018 (s prihliadnutím na infláciu na úrovni 2 % ročne) v závislosti od použitej metódy výpočtov (6). v prípade prostriedkov na vidiecky rozvoj dosahujú navrhované škrty v cenách roku 2018 viac ako 25 %.

v tisícoch EUR

2014 – 2020

(EÚ 28 + ERF)

7 * 2020

EÚ 27 + ERF

2014 – 2020

(EÚ 27 + ERF)

2021 – 2027

zmena v % v porovnaní s EÚ 27

2020 * 7

zmena v % v porovnaní s EÚ 27

2014 – 2020

VFR (v bežných cenách)

1 115 919

1 151 866

1 063 101

1 279 408

+ 11 %

+ 20 %

% HND

1,03  %

1,14  %

1,16  %

1,11  %

 

 

SPP (v bežných cenách)

420 015

394 659

391 849

378 920

-4 %

-3 %

VFR (v cenách za rok 2018)

1 136 105

1 107 138

1 082 320

1 134 583

+ 2 %

+ 5 %

SPP (v cenách za rok 2018)

428 354

379 334

399 608

336 623

-11 %

-16 %

Zdroj: Pracovný dokument Európskej komisie o porovnaní medzi VFR na roky 2021 – 2027 a VFR na roky 2014 až 2020.

2.10.

V súlade s názorom Výboru EP pre rozpočet je EHSV pevne presvedčený, že rozpočet EÚ by sa mal zvýšiť na 1,3 % HND. Rozpočet SPP by si mal zachovať svoje súčasné percento financovania z rozpočtu EÚ. Tým by sa zabezpečilo primerané financovanie rozpočtu SPP, prostredníctvom ktorého by sa splnili ciele a ambície politiky SPP, ako aj ďalšie veľké výzvy, akou je napríklad brexit. Bez primerane financovaného rozpočtu SPP nie je možné plniť ciele, ktoré Komisia predložila v legislatívnych návrhoch.

2.11.

Znižovanie rozpočtu SPP nie je v súlade s politickými cieľmi SPP, ktoré boli stanovené v článku 39 ZFEÚ, najmä:

zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov, najmä zvýšením individuálnych príjmov jednotlivcov pracujúcich v poľnohospodárstve;

zabezpečiť dodávky spotrebiteľom za primerané ceny.

EHSV dôrazne odmieta zníženie financovania v druhom pilieri SPP (EPFRV), ktoré sa uvádza v návrhoch, keďže to neprimerane postihuje veľa členských štátov, v ktorých je podiel druhého piliera na celkových finančných prostriedkoch SPP v pomere vyšší, a upozorňuje, že financovaním z druhého piliera sa podporujú zraniteľnejšie odvetvia a oblasti, ako aj investície, modernizácia, vzdelávanie, účinné využívanie zdrojov a dobré životné podmienky zvierat v rámci európskeho poľnohospodárstva.

Transfery medzi piliermi a spolufinancovanie

2.12.

EHSV je znepokojený úrovňou flexibility, ktorá sa členským štátom poskytuje pri transfere finančných prostriedkov medzi piliermi SPP. s cieľom zabrániť tomu, aby sa členské štáty vyhýbali povinnostiam týkajúcim sa spolufinancovania v rámci druhého piliera, EHSV zastáva názor, že členským štátom by sa malo umožniť využitie flexibility na transfer finančných prostriedkov medzi piliermi iba v prípade, že, budú tieto transfery v plnej miere spolufinancovať. Výbor nie je naklonený tomu, aby sa členským štátom povolilo presunúť finančné prostriedky z druhého do prvého piliera (7).

Štruktúra SPP a nové opatrenia

2.13.

V legislatívnych návrhoch sa zachovávajú kľúčové zložky SPP (prvý pilier SPP pre priame platby, druhý pilier SPP pre opatrenia na rozvoj vidieka a spoločná organizácia trhu (SOT) zahŕňajúca opatrenia na podporu trhu) v súlade so sľubom komisára Hogana, že táto reforma bude evolúciou a nie revolúciou.

2.14.

EHSV víta návrh uvedený v článku 14 stanovujúci celkovo štyri typy oddelených platieb, ako aj viazané platby, ktoré by mali pomôcť stabilizovať príjmy:

„základná podpora príjmu“ – dôležité upozornenie: EHSV navrhuje, aby sa zmienka „v záujme udržateľnosti“ v tomto písmene vypustila a zahrnula do názvu článku 14, keďže dostatočnú udržateľnosť možno dosiahnuť len pomocou skutočne vyváženej kombinácie všetkých štyroch oddelených platieb,

„komplementárna redistributívna podpora príjmu“ – v tomto písmene takisto treba vypustiť zmienku „v záujme udržateľnosti“ a začleniť ju do názvu,

„komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov“ a

„režimy v záujme klímy a životného prostredia“.

2.15.

Návrhy obsahujú nové opatrenia týkajúce sa dodatočnej podmienenosti vzhľadom na životné prostredie a zmenu klímy v prípade všetkých platieb SPP (prvý a druhý pilier), ako aj nové návrhy týkajúce sa subsidiarity s novým modelom vykonávania (strategické plány SPP), prostredníctvom ktorého sa má členským štátom poskytnúť omnoho väčšia zodpovednosť a flexibilita, pokiaľ ide o to, ako plnia konkrétne ciele, ako riešia konkrétne problémové oblasti a ako vykonávajú a uplatňujú dodržiavanie predpisov. Väčšia subsidiarita by nemala mať za následok silnejšie pôsobenie štátnej úrovne, ale mala by viesť k prispôsobeniu všeobecných opatrení špecifickým danostiam jednotlivých území.

2.16.

EHSV víta zachovanie kľúčových aspektov SPP z hľadiska platieb prvého a druhého piliera, pričom zdôrazňuje význam priamych platieb pre poľnohospodárov a príjmy poľnohospodárskych podnikov, a zároveň víta zvýšené zameranie sa na podmienenosť a plnenie z hľadiska životného prostredia a zmeny klímy.

Zvýšené ambície v oblasti životného prostredia a zmeny klímy

2.17.

EHSV pripomína, že poľnohospodári už prispievajú k ochrane životného prostredia a klímy, a berie na vedomie zvýšený dôraz a vyššie ambície v návrhoch v oblasti životného prostredia a zmeny klímy a zosúladenie so záväzkami EÚ v rámci Parížskej dohody a cieľov trvalo udržateľného rozvoja. EHSV však upozorňuje, že dosiahnutie plnenia týchto ambicióznych cieľov by nemalo obmedzovať konkurencieschopnosť sektora a bude si vyžadovať primeraný rozpočet SPP.

2.18.

Spoločnosť si žiada, aby potravinárska výroba a poľnohospodárstvo boli trvalo udržateľné vzhľadom na životné prostredie, a je nevyhnutné, aby sa SPP modernizovala a sústredila na splnenie týchto požiadaviek. Udržateľnosť tvoria tri neoddeliteľné zložky: hospodárska, sociálna a environmentálna. Všetky tri sú rovnako dôležité. v novej SPP sú základom vykonávanie starostlivosti o životné prostredie a opatrenia v oblasti zmeny klímy. EHSV je potešený, že jedným z troch všeobecných cieľov stanovených v návrhoch je „zintenzívniť starostlivosť o životné prostredie a opatrenia v oblasti klímy a prispieť k dosahovaniu cieľov Únie v oblastiach týkajúcich sa životného prostredia a klímy“ (8). Takéto opatrenia by mali mať dostatočnú rozpočtovú podporu, aby neohrozili celkovú nákladovú účinnosť rodinných poľnohospodárskych podnikov.

2.19.

EHSV je potešený, že z deviatich špecifických cieľov stanovených v návrhoch sú tri venované zlepšovaniu v oblasti životného prostredia a zmeny klímy. Tieto návrhy majú konkrétne:

prispieť k adaptácii na zmenu klímy a jej zmierneniu, ako aj k využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov;

podporovať udržateľný rozvoj a efektívne riadenie prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch;

prispieť k ochrane biodiverzity, zlepšiť ekosystémové služby a zachovať biotopy a krajinné oblasti.

Je dôležité podporovať príslušné akcie a programy v rámci režimov v záujme klímy a životného prostredia iniciatívnou zložkou, ktorou by sa povzbudilo využívanie medzi poľnohospodármi a ktorá by vysielala silný signál verejnosti.

2.20.

Nový „celistvý prístup SPP“, ktorý bude súčasťou strategických plánov členských štátov, má zahŕňať intervencie a podmienenosť v rámci prvého aj druhého piliera SPP. Nová posilnená podmienenosť zahŕňa dodatočné návrhy v oblasti krížového plnenia a ekologizácie, ktoré sa týkajú týchto aspektov:

zmierňovania zmeny klímy, napríklad udržiavaním trvalého trávneho porastu, primeranou ochranou mokradí a rašelinísk, zákazom spaľovania strnísk;

ochrany vody prostredníctvom vykonávania opatrení Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, kontrol znečistenia fosfátmi, smernice o dusičnanoch a vytvorenia nárazníkových zón pozdĺž vodných tokov, ako aj využívania nástroja udržateľnosti pre živiny (plány riadenia živín);

ochrany a kvality pôdy, so zameraním na riadenie obrábania pôdy, ktoré znižuje riziko degradácie pôdy, na neponechávanie pôdy bez porastu počas najcitlivejších období, a na striedanie plodín.

2.21.

Z hľadiska biodiverzity a krajiny sa v návrhoch týkajúcich sa podmienenosti uvádzajú podrobnosti o ochrane voľne žijúcich vtákov, prírodných biotopov a voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov: minimálny podiel poľnohospodárskej plochy vyčlenenej pre neproduktívne prvky alebo plochy, zachovanie krajinných prvkov, zákaz strihania živých plotov alebo stromov počas obdobia reprodukcie vtáctva a v období hniezdenia a opatrenia na zabránenie šírenia inváznych druhov (norma dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu GAEC 9), vytvorenie nárazníkových zón pozdĺž vodných tokov (GAEC 4) alebo striedanie plodín (GAEC 8). EHSV však navrhuje, aby EÚ stanovila k jednotlivým normám GAEC jasné kvantitatívne ciele, ktoré by mali byť pre členské štáty záväzné.

2.22.

EHSV víta požiadavku, podľa ktorej členské štáty musia vynaložiť najmenej 30 % rozpočtu EPFRV na intervencie priamo zamerané na životné prostredie a zmenu klímy a 40 % celkového rozpočtu (EPZF a EPFRV) musí byť relevantných z hľadiska zmeny klímy.

2.23.

Na opatrenia na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti ochrany klímy sa má vynaložiť 40 % výdavkov na poľnohospodárstvo. EHSV víta tento cieľ, no očakáva, že EÚ v tejto súvislosti predloží jasne definovaný súbor opatrení.

2.24.

EHSV upozorňuje, že rozhodujúci význam má to, aby sa v strategických plánoch členských štátov určili za prioritu intervencie v oblasti životného prostredia a zmeny klímy prispievajúce k odolnosti a dlhodobej ziskovosti poľnohospodárskych podnikov a k zachovaniu pracovných miest, a aby sa vykonávanie sústredilo na plnenie cieľov.

Subsidiarita – strategické plány SPP a nový model vykonávania

2.25.

EHSV podporuje koncepciu zmeny zamerania politiky SPP z dodržiavania predpisov na výkonnosť a poskytnutia väčšej flexibility a zodpovednosti členským štátom prostredníctvom subsidiarity v rámci nového modelu vykonávania a strategických plánov SPP.

2.26.

EHSV však chce zabezpečiť, aby SPP zostala spoločnou politikou v rámci všetkých členských štátov a aby sa plne zachoval jednotný trh. Strategickými plánmi SPP sa nemôže členským štátom umožniť, aby vrátili trhy späť na vnútroštátnu úroveň alebo aby vytvárali prekážky alebo obmedzenia spravodlivej hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. Vykonávanie týchto strategických plánov sa v žiadnom prípade nemôže považovať za krok smerom k spolufinancovaniu celej SPP.

2.27.

Rozhodujúci význam má, aby zostali zachované rovnaké podmienky vykonávania na úrovni poľnohospodárskych podnikov, a to najmä v súvislosti s krížovým plnením a normami dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu. Členským štátom a regiónom sa musí zabrániť v tom, aby prijímali zmeny plánov vykonávania s nadbytočnými požiadavkami (tzv. gold-plating) alebo so zmierňovaním.

2.28.

EHSV víta požiadavku v rámci strategických plánov SPP, aby členské štáty mohli viac prispievať k dosahovaniu uvedených špecifických cieľov v oblasti životného prostredia a klímy. Poľnohospodárom by sa mala poskytnúť možnosť výberu z ponuky opatrení, aby sa lepšie prispôsobili ich špecifickým okolnostiam (napríklad striedanie plodín nie je možné na ryžových poliach alebo v prípade viacročných či trvalých plodín).

2.29.

Návrh, podľa ktorého sa od členských štátov vyžaduje, aby vypracovali a predložili strategické plány SPP pre prvý aj druhý pilier SPP, bude zložitejší ako súčasný systém. Nevyhnutné je, aby táto požiadavka neviedla k oneskoreniu vykonávania a za nijakých okolností nemohla viesť k oneskoreniu efektívneho a včasného uhrádzania priamych platieb poľnohospodárom. Je potrebné zapojiť regióny a čo najviac využiť ich know-how.

2.30.

Rovnako ako v prípade kľúčových prvkov uvedených v návrhoch EHSV navrhuje, aby sa v strategických plánoch SPP na úrovni členských štátov riešili tieto otázky:

ako členský štát rieši otázku špecifickú pre príslušnú krajinu vo svojom štáte, napr. opúšťanie pôdy/dezertifikáciu v častiach južnej Európy, kvalitu vody/dusičnany v častiach severozápadnej Európy, stratu biodiverzity v Európe;

plán členského štátu na zjednodušenie na úrovni poľnohospodárskych podnikov;

plán vykonávania a dátumy splatnosti v prípade všetkých platieb v rámci SPP;

systém stimulov v záujme dobrej výkonnosti v oblasti životného prostredia a zmeny klímy;

výkonnosť a ciele vykonávania na vnútroštátnej úrovni.

Zjednodušenie a podmienenosť

2.31.

EHSV dôrazne podporuje zjednodušenie a žiada, aby sa v rámci nových návrhov o SPP splnil politický záväzok prijatý v tejto oblasti na úrovni poľnohospodárskych podnikov. Uznáva pozitívne prvky, avšak navrhované fungovanie nového modelu vykonávania, posilnená podmienenosť, zavedenie ukazovateľov v rámci prvého piliera a povinnosť vypracovať podrobné strategické plány SPP sú obzvlášť znepokojujúce a v rozpore so skutočným zjednodušením.

2.32.

Napriek pozitívnym krokom v oblasti zjednodušenia v súhrnnom nariadení, rozšíreniu systému žltej karty a prijatiu satelitnej technológie na kontrolu plochy návrhy o SPP stále obsahujú veľké množstvo podrobných požiadaviek s veľkým byrokratickým zaťažením jednotlivých poľnohospodárov, z ktorých veľká väčšina funguje ako samostatný subjekt pod vážnym tlakom z hľadiska príjmov.

2.33.

EHSV vyjadruje znepokojenie nad tým, že v prístupe zvolenom v návrhoch Komisie existuje rozpor medzi zjednodušením a subsidiaritou. Na jednej strane sa Komisia zasadzuje za zjednodušenie, zatiaľ čo na strane druhej nové návrhy spojené s rozšírením nového modelu vykonávania a strategických plánov SPP na prvý aj druhý pilier, ako aj dodatočné a podrobnejšie povinné požiadavky na riadenie a požiadavky týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu (príloha III) (9) na úrovni poľnohospodárskych podnikov povedú k zvýšeniu zložitosti politiky a zvýšeniu byrokracie pri vykonávaní na úrovni členských štátov aj na úrovni poľnohospodárskych podnikov. Rôzne kategórie výnimiek stanovených v rámci systému ekologizácie na roky 2014 – 2020 musia byť prenesené do pravidiel podmienenosti na obdobie po roku 2020.

2.34.

Na dosiahnutie skutočného zjednodušenia na úrovni poľnohospodárskych podnikov pri zachovaní úplných a primeraných kontrol je potrebné znížiť objem byrokracie a jej záťaž v prípade poľnohospodárov. Súčasný systém vykonávania SPP je založený na podrobných požiadavkách na úrovni EÚ a zahŕňa prísne kontroly, sankcie a opatrenia týkajúce sa auditu (10). Malo by dôjsť k úplnému preskúmaniu a prepracovaniu systému kontroly na úrovni poľnohospodárskych podnikov: nesmie sa dovoliť, aby zvýšené používanie technológií, satelitnej inšpekcie a diaľkového snímania, zvýšené tolerancie a kontroly spôsobovali oneskorenie platieb (11). Pokiaľ ide o častejšie používanie diaľkového snímania, úlohou orgánov zodpovedných za monitorovanie by malo byť aj správne stanovenie oprávnenej plochy.

2.35.

Súčasný režim inšpekcií a sankcií je nastavený na pristihnutie a udeľovanie sankcií namiesto nápravy a zlepšovania. EHSV navrhuje koncepciu práva na nápravu s modelom uzavretia zavedeným na úrovni poľnohospodárskych podnikov, ktorý by poľnohospodárom umožnil napraviť neúmyselné nedodržiavanie predpisov bez postihu.

2.36.

V súvislosti s programami druhého piliera SPP je nanajvýš potrebné ďalšie zjednodušenie a menšia byrokracia na úrovni EÚ a členských štátov (12).

2.37.

Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby v rámci svojho strategického plánu vypracovali osobitnú časť o zjednodušení a aby uviedli, ako navrhujú znížiť byrokratické zaťaženie poľnohospodárov a ako sa to líši od súčasného režimu.

Generačná výmena

2.38.

EHSV víta zvýšenú pozornosť venovanú generačnej výmene a dodatočnú podporu navrhovanú pre mladých poľnohospodárov, ktorí potrebujú ľahší prístup k pôde, odbornej príprave a finančným prostriedkom. Je nevyhnutné poskytnúť stimuly poľnohospodárom, ktorí odchádzajú do dôchodku a prevádzajú svoj podnik na mladého poľnohospodára.

3.   Konkrétne návrhy EHSV

Skutoční poľnohospodári

3.1.

EHSV dôrazne podporuje cieľ, podľa ktorého sa priame platby majú uhrádzať len skutočným poľnohospodárom. Samotným vlastníctvom pôdy by osobe nemal vzniknúť nárok na získanie priamych platieb, pokiaľ táto osoba nevykonáva poľnohospodársku činnosť. Je však potrebné uznať túto situáciu, ktorá ovplyvňuje takmer všetky poľnohospodárske podniky v EÚ.

3.2.

EHSV zastáva názor, že zásadné pojmy, ako skutoční poľnohospodári a kritériá oprávnenosti, by mali byť na úrovni EÚ vymedzené jasným, spoľahlivým a jednotným spôsobom s cieľom dosiahnuť rovnaké podmienky, zabrániť konkurenčnej výhode/znevýhodneniu a zabrániť akémukoľvek oslabeniu spoločných pravidiel.

3.3.

Spolu s navrhovaným vykonávaním testov príjmov a skúmaním vstupov práce v poľnohospodárskom podniku by sa vymedzenie pojmu skutočný poľnohospodár malo rozšíriť tak, aby okrem iného zahŕňalo objektívne a nediskriminačné kritériá, ako sú príjem, aktíva, časový vstup, výstup a kritériá týkajúce sa vzdelania. v súlade s nedávnymi zmenami zavedenými v rámci súhrnného nariadenia by si členské štáty mohli ponechať flexibilitu s cieľom lepšie zamerať oprávnenosť podpory. Preto by malo byť možné navrhnúť spoločný rámec, a zároveň ponechať možnosť prispôsobiť definíciu skutočným potrebám a podmienkam členských štátov.

Mladí poľnohospodári

3.4.

EHSV navrhuje, aby sa vymedzenie pojmu mladý poľnohospodár revidovalo tak, aby sa zabezpečilo uhrádzanie platieb len skutočným mladým poľnohospodárom. Podpora začlenenia nových subjektov by mala byť prioritným opatrením v druhom pilieri.

Všeobecné ciele

3.5.

EHSV chce upozorniť, že všeobecné ciele spojené s inteligentným, odolným a diverzifikovaným poľnohospodárstvom, potravinovou bezpečnosťou, starostlivosťou o životné prostredie a opatreniami v oblasti klímy a posilnením sociálno-ekonomickej štruktúry vidieckych oblastí nie je možné dosiahnuť bez toho, aby v prvom rade existovalo ekonomicky udržateľné poľnohospodárstvo. Dosiahnutie životaschopného poľnohospodárstva musí byť jedným zo všeobecných cieľov SPP.

Špecifické ciele

3.6.

EHSV plne podporuje deväť špecifických cieľov SPP uvedených v legislatívnych návrhoch. Navrhuje však, aby bol v písmene f) zahrnutý doplňujúci cieľ zabrániť opúšťaniu pôdy a chrániť poľnohospodársku pôdu pred zábermi. Okrem toho sa domnieva, že vyvážený územný rozvoj by mal byť súčasťou špecifických cieľov. EHSV tiež chce, aby bol cieľ uvedený v článku 6 ods. 1 písm. b) „zvýšiť konkurencieschopnosť“ preformulovaný tak, aby bol inkluzívnejší: „zvýšiť životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov na miestnych, národných a medzinárodných trhoch“. EHSV takisto odporúča klásť dôraz na cieľ podpory sociálneho začlenenia a zahrnúť rozvoj sociálnej infraštruktúry medzi špecifické ciele.

Ukazovatele

3.7.

EHSV sa domnieva, že návrh zaviesť ukazovatele na meranie plnenia uvedených cieľov s kvantifikovanými čiastkovými cieľmi a cieľovými hodnotami na základe podrobných kritérií stanovených v prílohe I (13) by sa mal uplatňovať len na vnútroštátnej úrovni a nesmie zvyšovať byrokratické zaťaženie poľnohospodárov. Nové ukazovatele SPP musia byť jednoduché, reálne, ľahko kvantifikovateľné, kontrolovateľné a uplatniteľné na miestne podmienky. Mali by byť a priamo spojené so stanovenými cieľmi SPP.

Dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav

3.8.

EHSV navrhuje, aby sa minimálna a maximálna miera zaťaženia chovom v prípade trávneho porastu zvážila v kontexte zachovania pôdy v rámci noriem dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy.

Poradenské služby pre poľnohospodárske podniky

3.9.

Podpora a ďalší rozvoj systémov AKIS vrátane poradenských služieb, výmena poznatkov a odbornej prípravy sú dôležité na to, aby pomohli poľnohospodárom pri zavádzaní inovácií a nových technológií, čo zase zlepší ich konkurencieschopnosť a udržateľnosť. Všetky iniciatívy EÚ týkajúce sa poradenských služieb, inovačných systémov musia vychádzať zo služieb a systémov existujúcich na úrovni členských štátov a zamerať sa na poskytovanie pridanej hodnoty. Vzhľadom na tlak, ktorému čelí rozpočet SPP, by sa v legislatívnych návrhoch malo jasne uviesť, že nesmie dôjsť k žiadnemu úniku priamych platieb k pracovníkom, ktorí nevykonávajú poľnohospodársku činnosť.

Priame platby

3.10.

EHSV plne uznáva a podporuje zásadný význam priamych platieb v rámci prvého piliera SPP pri podpore príjmov poľnohospodárskych podnikov. EHSV v tejto súvislosti zastáva názor, že platby v rámci prvého piliera SPP musia byť plne chránené a akékoľvek úpravy vzhľadom na novú základnú podporu príjmu sa musia udržať na úrovni absolútneho minima.

Uplatňovanie stropu a znižovanie platieb

3.11.

Komisia vo svojom návrhu zavádza dve odlišné formy priamych platieb, konkrétne štyri rôzne oddelené platby a rôzne viazané platby.

3.12.

Pokiaľ ide o oddelené platby, EHSV vo svojich stanoviskách jasne uviedol, že: „Priame platby v rámci 1. piliera by sa mali pre jednotlivých poľnohospodárov obmedziť na spravodlivej a primeranej úrovni (t. j. na porovnateľnej úrovni ako je príjem kvalifikovaného pracovníka). Mali by byť možné úpravy a prihliadať by sa malo na partnerstvá, družstvá, spoločnosti a počet zamestnancov so sociálnym poistením“ (14).

3.13.

Výbor takisto odporučil, aby sa neuplatňovali stropy na platby za verejné služby, najmä platby v oblasti životného prostredia a klímy, pre ktoré žiadal jasný stimulačný prvok.

3.14.

Výbor sa zasadzoval aj za vyššie prémie na trávnaté plochy.

3.15.

EHSV v zásade víta zohľadnenie miezd podľa článku 15 ods. 2 písm. a) a b), nedomnieva sa však, že by sa mali zohľadňovať v rozsahu 100 %. Nie je opodstatnené, aby sa mzdy a s tým spojené dane nejakej konkrétnej profesijnej skupiny v plnom rozsahu financovali z verejných rozpočtov a aby sa v plnom rozsahu započítavala aj neplatená práca. EÚ by mala stanoviť hornú hranicu vo výške menej než 100 %.

Konvergencia platieb

3.16.

EHSV podporuje návrhy týkajúce sa externej konvergencie v záujme pokračujúcej harmonizácie úrovne podpory priamych platieb medzi členskými štátmi. Cieľom návrhu je v období 2021 – 2027 uzavrieť 50 % existujúcej medzery medzi súčasnou priemernou úrovňou priamych platieb v členskom štáte a 90 % priemeru priamych platieb v EÚ. s primeraným rozpočtom SPP by návrhy Komisie predsa len mohli byť ambicióznejšie, a to predovšetkým pokiaľ ide o členské štáty, ktoré majú najnižšiu úroveň pomoci. Podľa názoru výboru by mala na konci nasledujúceho rozpočtového obdobia výška priamych platieb dosahovať aspoň 85 % priemeru EÚ.

3.17.

Vyrovnávanie platobných nárokov je veľmi hrubý prístup a neprihliada sa v ňom na nijaké objektívne kritériá, ako sú výška investícií vynaložených v poľnohospodárskom podniku, druh poľnohospodárskeho systému, výška príjmu, požiadavka na prácu, budúca životaschopnosť poľnohospodárskeho podniku a miera, v akej sa môže poľnohospodársky podnik spoliehať na priame platby, a záväzok poľnohospodára.

3.18.

Na to, aby poľnohospodári mohli využívať výhody internej konvergencie na posun minimálnych platobných nárokov až do výšky 75 % priemeru do roku 2026, by sa od nich malo požadovať splnenie určitých objektívnych kritérií.

Národná rezerva

3.19.

EHSV podporuje koncepciu národnej rezervy pre nových mladých poľnohospodárov a nových aktérov, ktorí vstúpili do odvetvia po prvý raz. Kritériá na prideľovanie z národnej rezervy však musia byť také, aby sa prideľovanie nárokov nezneužívalo a aby sa nároky prideľovali len skutočným poľnohospodárom na základe jasných objektívnych kritérií, ako sú vek, príjem, vzdelanie, časový vstup a výstup.

3.20.

Okrem toho by malo byť povinné, aby akékoľvek nároky pridelené z národnej rezervy príjemca aktivoval a používal počas minimálneho obdobia, ktoré stanoví členský štát, a príjemcovia národnej rezervy by nemali mať možnosť predať pridelené nároky pred týmto desaťročným obdobím.

Komplementárna redistributívna podpora príjmu

3.21.

Redistributívnou podporou príjmu, hoci preukázala veľmi dobré výsledky v niektorých krajinách, sa však v inom kontexte môže ďalej znížiť výška priamych platieb a príjmov poľnohospodárov, ktorých príjmy sú najviac závislé od priamych platieb a z ktorých mnohí sú poľnohospodármi na plný úväzok, a platby sa presunú k poľnohospodárom na čiastočný úväzok a poľnohospodárom, ktorých celkový príjem je menej závislý od priamych platieb.

3.22.

V návrhoch sa zdôrazňuje význam priamych platieb vzhľadom na príjmy poľnohospodárskych podnikov a jasne sa uvádza, že zabezpečenie primeranej úrovne podpory, a tým aj príjmov poľnohospodárskych podnikov je naďalej kľúčovým prvkom do budúcnosti, s cieľom zabezpečiť potravinovú bezpečnosť, ambície v oblasti životného prostredia a klímy, ako aj životaschopnosť vidieka. EHSV však zároveň upozorňuje, že akákoľvek možnosť, ktorou sa výrazne prerozdelia priame platby medzi poľnohospodárske podniky a regióny s nižšou produktivitou, povedie v krátkodobom horizonte k zníženiu konkurencieschopnosti EÚ (15) na medzinárodných trhoch, avšak bude viac zodpovedať očakávaniam spotrebiteľov a občanov, aby sa SPP zameriavala viac na uspokojovanie potrieb na vnútornom trhu.

3.23.

EHSV zastáva názor, že ak sa uplatňuje komplementárna redistributívna platba, mala by byť financovaná len z prostriedkov uvoľnených na základe uplatňovania stropu, a že v záujme zmiernenia rozdielov existujúcich v odvetví by mala byť zacielená a nasmerovaná na poľnohospodárov, ktorých príjem závisí najmä od poľnohospodárstva.

Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov

3.24.

EHSV podporuje návrh na komplementárnu podporu príjmu pre mladých poľnohospodárov. Aby to neznamenalo stratu pre skutočných poľnohospodárov, bude potrebné vytvoriť primerané mechanizmy umožňujúce predísť finančným príspevkom, ktoré nevedú k skutočnému zapojeniu do poľnohospodárskej činnosti.

Dobrovoľný režim v záujme klímy a životného prostredia (ekologický režim)

3.25.

EHSV berie na vedomie zavedenie dobrovoľného ekologického režimu v záujme klímy a životného prostredia na úrovni poľnohospodárskych podnikov v prvom pilieri. Je však dôležité, aby navrhovaný ekologický režim v prvom pilieri neodrádzal poľnohospodárov od podávania žiadostí a od účasti na režimoch v záujme životného prostredia a zmeny klímy v druhom pilieri ani ich pri tom neohrozoval.

3.26.

Malo by sa zaviesť ustanovenie, ktorým by sa umožnili platby za trávnaté porasty na chov hospodárskych zvierat s minimálnou a maximálnou intenzitou chovu v rámci tohto opatrenia. Okrem toho by sa malo zaviesť ustanovenie, ktorým by sa umožnili platby v oblasti dobrých životných podmienok zvierat uhrádzané na zviera, ako je to súčasnosti pri tomto druhu režimu.

Viazané platby

3.27.

Viazané platby zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri ochrane zraniteľných odvetví a zraniteľných oblastí. Viazané platby môžu poskytnúť nevyhnutné cielené priame platby a priame platby vyššej úrovne pre odvetvia s nízkymi príjmami, ako je extenzívny chov dojčiacich kráv a oviec, pestovanie bielkovinových plodín alebo chov dobytka v horských oblastiach, kde sú hospodárske zvieratá nevyhnutné pre rovnováhu ekosystému. Možnosť viazaných platieb by mala zostať vo všeobecnosti obmedzená, mala by však prispieť k zabráneniu opúšťania pôdy a presadzovaniu a podpore pasienkového chovu (16).

Rozvoj vidieka

3.28.

EHSV podporuje osem všeobecných intervencií EÚ v rámci rozvoja vidieka. Ako už bolo uvedené, EHSV nesúhlasí so žiadnym znižovaním finančných prostriedkov, ktoré sa navrhuje v druhom pilieri, keďže neprimerane postihujú časť členských štátov a spochybňujú inteligentný, udržateľný a konkurencieschopný rozvoj poľnohospodárstva.

3.29.

EHSV sa domnieva, že v súlade so súčasnou SPP by malo v rámci programov rozvoja vidieka existovať ustanovenie o špecifických intervenciách v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a že by malo byť zahrnuté do jednej zo všeobecných intervencií.

3.30.

EHSV navrhuje, aby sa v záujme zvýšenia účasti a využívania poľnohospodármi vyčlenil vyšší podiel platby na transakčné náklady alebo stimuly.

3.31.

EHSV sa domnieva, že záväzky týkajúce sa životného prostredia, klímy a iné záväzky v oblasti riadenia by sa mali zvažovať na obdobia dlhšie ako sedem rokov za predpokladu, že sa zaručí aj zodpovedajúce financovanie týchto záväzkov.

3.32.

EHSV sa domnieva, že platby pre ANC (17) by mali byť v príslušných oblastiach povinné, aby sa zabránilo opúšťaniu pôdy v členských štátoch. Opatrenia by okrem toho mali zahŕňať opatrenia týkajúce sa minimálnej a maximálnej miery zaťaženia chovom a mal by sa v nich špecifikovať rozsah časového obdobia, počas ktorého by sa zvieratá mali pásť. Malo by byť možné zahrnúť platby pre ANC medzi environmentálne výdavky v rámci druhého piliera.

3.33.

Dôležité je, aby sa v rámci návrhov týkajúcich sa prírodných alebo iných prekážok špecifických pre danú oblasť stanovila zásada, že nijaká prekážka nezostane bez náhrady. Pre zmenu postupov je veľmi dôležité, aby sa náhrada vypočítavala pre celú stratu a aby sa uhrádzali náležité stimuly.

3.34.

EHSV uprednostňuje pozitívny zoznam investičných návrhov namiesto negatívneho zoznamu.

3.35.

EHSV sa domnieva, že návrhy týkajúce sa nástrojov na riadenie rizika by mali byť na úrovni členských štátov dobrovoľné a nie povinné. EHSV vo všeobecnosti zastáva názor, že najlepšou ochranou pred kolísaním príjmov sú silné priame platby v rámci prvého piliera a že tieto platby by nemali byť nijakým spôsobom narušené presunom finančných prostriedkov do systémov poistenia alebo vzájomných fondov. EHSV okrem toho navrhuje, aby akékoľvek financovanie riadenia rizika bolo špecifické pre daný sektor.

3.36.

EHSV víta novú flexibilitu a škálu rôznych druhov podpory, ktoré sa uvádzajú v rámci finančných nástrojov.

Rezerva na krízové situácie

3.37.

EHSV uznáva potrebu účinného a riadne financovaného trvalého krízového rezervného fondu. EHSV navrhuje, aby sa financovanie krízového rezervného fondu poskytlo z novej výdavkovej položky mimo rozpočtu SPP, a preto nemôže zahŕňať žiadne zníženie priamych platieb pre poľnohospodárov. Podľa súčasných právnych predpisov SPP musia byť nevyužité finančné prostriedky z rezervy na krízové situácie na rok 2020 vrátené poľnohospodárom v roku 2021.

Spoločná organizácia trhov

3.38.

V legislatívnych návrhoch sa SOT ponecháva zväčša bez zmeny a zahŕňa bezpečnostnú sieť verejných zásahov a súkromného skladovania a mimoriadne opatrenia. v rámci SOT sa okrem toho stanovujú normy uvádzania na trh a pravidlá pre spoluprácu poľnohospodárov. EHSV sa domnieva, že Komisia by mala sprísniť reguláciu trhov s cieľom zvýšiť príjmy.

3.39.

EHSV sa domnieva, že v návrhoch by sa mali opätovne preskúmať a stanoviť referenčné ceny, pričom sa zohľadní vývoj výrobných nákladov a aktivačné úrovne na zavedenie trhovej podpory na praktickejších úrovniach s cieľom poskytovať v prípade potreby reálnejšiu a užitočnejšiu trhovú podporu. Komisia by sa mala zamerať na nástroje na riadenie trhu a obmedziť najmä kolísanie cien poľnohospodárskych komodít, ktoré predstavujú hlavný zdroj príjmu poľnohospodárov.

Platby

3.40.

EHSV navrhuje, aby sa zálohové platby od 16. októbra každého roka zvýšili na 80 % (v súčasnosti 50 %, ale zvyčajne sa povoľuje 70 %) v prípade priamych platieb a na 90 % (v súčasnosti 75 %, ale zvyčajne sa povoľuje 85 %) v rámci opatrení na rozvoj vidieka.

Harmonogram

3.41.

Harmonogram dohody o VFR a nových návrhov o SPP nie je jasný, najmä vzhľadom na nadchádzajúce voľby do EP. v návrhu reformy sa zavádza niekoľko nových prvkov, napríklad strategický plán ako základný prvok reformy, ktorého realizácia nebude pre správne orgány členských štátov jednoduchá, ako aj novú štruktúru SPP obsahujúcu špecifické záväzky pre poľnohospodárov (nová posilnená podmienenosť, dodržiavanie ukazovateľov strategického plánu atď.), ktoré si vyžadujú určitý čas na to, aby ich mohli poľnohospodári transponovať a vykonávať. EHSV odporúča skorú dohodu o VFR pred voľbami do EP v máji 2019 a včasnú dohodu o budúcnosti SPP, aby poľnohospodári a sektor poľnohospodárstva mohli s istotou riadne plánovať budúcnosť. Preto je nevyhnutné, aby sa v dostatočnom predstihu prijalo náležité prechodné obdobie založené na súčasnom systéme podpory na akékoľvek obdobie po roku 2020 skôr, než budú zavedené nové režimy.

Potravinový reťazec

3.42.

EHSV opakuje svoju výzvu na vytvorenie komplexnej potravinovej politiky v EÚ (18). EHSV víta najmä skutočnosť, že Komisia zdôraznila dôležitú úlohu SPP pri presadzovaní zdravšej výživy a sprístupňovaní výživných potravín, ako sú ovocie a zelenina pre občanov EÚ. Konkrétne návrhy a odporúčania v tejto súvislosti sa poskytnú v pripravovanom stanovisku z vlastnej iniciatívy. EHSV víta návrhy na posilnenie postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci. Zvýšená transparentnosť trhových cien je nevyhnutná na každej úrovni od spotrebiteľa až po primárneho výrobcu. Okrem toho by sa mali väčšie stimuly a podpora poskytovať organizáciám výrobcov.

V Bruseli 17. októbra 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER


(1)  Eurostat – Obyvateľstvo EÚ, 1. január 2017.

(2)  Stanovisko EHSV – Možná transformácia spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 10).

(3)  Prezentácia R. Ramona Sumoya, GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, oddelenie C.1, pre študijnú skupinu EHSV 25. júna 2018.

(4)  Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s. 35.

(5)  Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 69, body 10.2, 10.3, 10.4.

(6)  Pracovný dokument EÚ o porovnaní návrhov viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 s VFR na roky 2014 – 2020.

(7)  Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 69, bod 7.13.

(8)  COM(2018) 392 final, článok 5 – Všeobecné ciele, s. 41.

(9)  COM(2018) 392 final, príloha 3 – Pravidlá podmienenosti podľa článku 11.

(10)  COM(2018) 392 final, s. 3.

(11)  Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 69, bod 1.9, 6.4.

(12)  Programy druhého piliera SPP – Hodnotenie ex post programov rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013.

(13)  COM(2018) 392, príloha I – Ukazovatele vplyvu, výsledku a výstupu podľa článku 7.

(14)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 10Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 69.

(15)  COM(2018) 392 final, s. 7.

(16)  Plán politiky pre odvetvie ovčieho mäsa v EÚ – odporúčania fóra pre ovčie mäso v EÚ, ktorému predsedá pán John Bryan.

(17)  Oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami.

(18)  Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18.


Top