Odvolanie podané 1. októbra 2010: Spolková republika Nemecko proti uzneseniu Všeobecného súdu (prvá komora) zo 14. júla 2010 vo veci T-571/08, Spolková republika Nemecko/Európska komisia

(Vec C-475/10 P)

()

2010/C 328/37

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: T. Henze, J. Möller a N. Graf Vitzthum, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetom prejednávaného odvolania je uznesenie Všeobecného súdu, ktorým tento súd v rámci prekážky konania odmietol ako neprípustnú žalobu odvolateľky podanú proti príkazu poskytnúť informácie, ktorý vydala 30. októbra 2008 Komisia v rámci konania o štátnej pomoci v prospech Deutsche Post AG (ďalej len „DPAG“).

Komisia napadnutým rozhodnutím prikázala, že odvolateľka má poskytnúť informácie o všetkých nákladoch a výnosoch DPAG za obdobie od roku 1989 do roku 2007, hoci sa privatizácia DPAG, v rámci ktorej sa uskutočnila väčšina namietaných transferových platieb, skončila už v roku 1994. Namiesto toho, aby objasnila právnu predbežnú otázku, ktoré obdobia sa musia skutočne zohľadniť, Komisia bez ohľadu na s tým spojené náklady požadovala najprv informácie týkajúce sa výnosov a nákladov DPAG za celé obdobie privatizácie až do súčasnosti. Týmto postupom Komisia neprimeraným spôsobom zaťažila odvolateľku a dotknutý podnik.

Je potrebné, aby Súdny dvor zásadným spôsobom objasnil, či Komisia skutočne môže v rámci konania o štátnej pomoci zaviazať členský štát v ľubovoľnom rozsahu na poskytnutie informácií bez toho, aby podliehala priamemu súdnemu preskúmaniu. Pokiaľ by bolo právne posúdenie Všeobecného súdu, že tento druh rozhodnutia nie je možné súdne napadnúť, správne, museli by členské štáty a dotknuté podniky vždy najprv vynaložiť značné, a to aj finančné, náklady, aby príslušné príkazy splnili, hoci ich považujú za protiprávne. Okrem toho hrozí riziko, že dôjde k vyzradeniu obchodných tajomstiev, ktoré v súvislosti s konaním o štátnej pomoci vôbec nie sú relevantné.

Napadnuté uznesenie Všeobecného súdu je z právneho hľadiska nesprávne z niekoľkých dôvodov.

Po prvé Všeobecný súd z právneho hľadiska nesprávne vyložil pojem „napadnuteľného aktu“ a nezohľadnil judikatúru týkajúcu sa tohto pojmu, keď napadnutý akt preskúmaval „na základe jeho obsahu“. Posúdenie určitého aktu na základe hmotnoprávnych účinkov je totiž relevantné iba vtedy, ak neexistuje rozhodnutie, ktoré už má na základe svojej právnej formy záväznú povahu. Vzhľadom na skutočnosť, že záväznosť príslušného rozhodnutia Komisie vydaného podľa článku 10 ods. 3 nariadenia č. 659/1999 vyplýva už z jeho právnej formy, však nie je nutné žiadne ďalšie preskúmanie, či toto opatrenie bolo podľa vôle autora zamerané na to, aby voči odvolateľke vyvolalo právne účinky.

Po druhé Všeobecný súd z právneho hľadiska nesprávne posúdil predbežnosť príkazu poskytnúť informácie, keďže s odkazom na judikatúru týkajúcu sa prípustnosti žaloby proti začatiu konania o preskúmaní podľa práva hospodárskej súťaže dospel k právne chybnému záveru, že konečná povaha rozhodnutia je rozhodujúca aj pre prípustnosť žaloby podanej proti predmetnému príkazu Komisie poskytnúť informácie.

Po tretie Všeobecný súd právne nesprávnym spôsobom posúdil právne účinky príkazu poskytnúť informácie, keďže nezohľadnil skutočnosť, že opatrenie má záväzné právne účinky vtedy, keď do záujmov adresáta zasahuje prostredníctvom zásahu do jeho právneho postavenia. O tento prípad ide v prípade príkazu poskytnúť informácie, pretože jeho nesplnenie so sebou prináša sankcie. Tieto sankcie je treba vidieť jednak v tom, že členskému štátu sa tým zabraňuje dovolávať sa neúplnosti skutkového základu a Komisii sa tým dovoľuje rozhodnúť na základe spisu. Ďalej je s tým spojené zníženie úrovne dôkaznej povinnosti, od ktorej Komisia smie vychádzať z toho, že ňou tvrdené skutočnosti sú preukázané. Toto predstavuje zvýhodnenie procesného postavenia Komisie a s ním spojené zhoršenie postavenia príslušného členského štátu v hlavnom konaní o preskúmaní. Prostredníctvom príkazu poskytnúť informácie bola odvolateľka postavená pred voľbu buď porušiť svoje povinnosti, čím by sa jej znemožnilo odvolať sa na neúplnosti skutkového základu a na strane Komisie by sa tým znížila úroveň dôkaznej povinnosti alebo byť z dôvodu zachovania si svojich práv prakticky donútená poskytnúť neprimerané informácie. Pritom okrem utrpenej právnej ujmy vždy vznikajú mimoriadne časové a finančné náklady, ktoré nie sú kompenzované. Okrem účinkov v konaní vo veci samej môže príkaz poskytnúť informácie pre príslušný členský štát vyvolávať právne dôsledky tým, že jeho nesplnenie by mohlo viesť ku konaniu o nesplnení povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ a v krajnom prípade ku konaniu o uložení penále podľa článku 260 ZFEÚ.

Po štvrté rozhodnutie Všeobecného súdu porušuje zásadu právneho štátu a účinnej právnej ochrany tým, že jedinú ochranu proti excesívnemu príkazu poskytnúť informácie vidí v jeho nerešpektovaní. Takýto postup nie je možné požadovať a porušuje vyššie uvedené zásady. Právna ochrana proti príkazu poskytnúť informácie, ktorý je v rozpore s právom, nemôže závisieť od skutočnosti, či členský štát tento príkaz poruší. Možnosť napadnúť tento príkaz je jediným prostriedkom ako povinnosť členského štátu k lojálnej spolupráci nevystaviť bezbrehej diskrečnej právomoci Komisie a aj Komisii dovoľuje dodržať povinnosť lojálnej spolupráce s členskými štátmi.

Všeobecný súd nakoniec právne chybným spôsobom posúdil právomoci vo veciach štátnej pomoci, keďže rozhodol, že ochrana pred bezbrehými príkazmi poskytnúť informácie má spočívať v odmietnutí členských štátov poskytnúť informácie, ktoré podľa ich názoru nie sú pre zistenie skutkového stavu nevyhnutné. S tým je spojený presun povinnosti zistiť skutkový stav a povinnosti určiť predmet konania na členské štáty, ktorý deľba právomocí v práve štátnej pomoci nepozná. Tento presun právomoci, ktorý predpokladá Všeobecný súd, porušuje deľbu právomocí v článkoch 107 a 108 ZFEÚ, zaťažuje členské štáty rizikom, že sa dopustia nesprávneho posúdenia a Komisiu uvedeným spôsobom zbavuje povinnosti v správnom konaní starostlivo zistiť skutkový stav.