–

A. M., v zastúpení: A. Chołub, adwokat,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–

belgická vláda, v zastúpení: S. Baeyens a P. Cottin, splnomocnení zástupcovia,

–

dánska vláda, v zastúpení: J. Nymann‑Lindegren, M. S. Wolff a P. Z. L. Ngo, splnomocnení zástupcovia,

–

helénska vláda, v zastúpení: L. Kotroni, S. Charitaki a S. Papaioannou, splnomocnené zástupkyne,

–

litovská vláda, v zastúpení: K. Dieninis a K. Juodelytė, splnomocnení zástupcovia,

–

holandská vláda, v zastúpení: M. Bulterman a M. Noort, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Jáuregui Gómez a B. Sasinowska, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 19 ods. 1 písm. f) a článku 19 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. v. EÚ L 342, 2009, s. 59).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi A. M. a E. M. vo veci odstúpenia od zmluvy o kúpe kozmetických výrobkov uzavretej medzi týmito účastníkmi konania.

3

Odôvodnenia 3, 4, 6, 7, 9 a 46 nariadenia č. 1223/2009 znejú:

…

…

…

4

Podľa jeho článku 1 sa týmto nariadením ustanovujú pravidlá, ktoré musí spĺňať každý kozmetický výrobok uvedený na trh, aby sa tak zaistilo fungovanie vnútorného trhu a vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí.

5

V článku 2 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia je „kozmetický výrobok“ definovaný ako „každá látka alebo zmes, ktorá je určená na kontakt s rôznymi vonkajšími časťami ľudského tela (pokožka, vlasové systémy, nechty, pery a vonkajšie pohlavné orgány) alebo so zubami a sliznicou ústnej dutiny na účely výlučne, alebo najmä ich čistenia, parfumovania, zmeny ich vzhľadu, ich ochrany, udržiavania v dobrom stave alebo úpravy telesného pachu“.

6

Článok 3 nariadenia č. 1223/2009, nazvaný „Bezpečnosť“, stanovuje:

„Kozmetický výrobok sprístupnený na trh musí byť bezpečný pre zdravie ľudí, ak je použitý za bežných alebo racionálne predvídateľných podmienok, pričom sa berie do úvahy najmä:

…“

7

Kapitola VI tohto nariadenia, nazvaná „Informácie pre spotrebiteľa“, obsahuje jeho články 19 až 21. článok 19 uvedeného nariadenia s názvom „Označovanie“ stanovuje:

„1.   Bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia tohto článku, kozmetické výrobky sa sprístupňujú na trh len vtedy, ak majú na vnútornom a vonkajšom obale nezmazateľným, ľahko čitateľným a viditeľným písmom uvedené tieto údaje:

…

…

…

2.   Ak nie je z praktických dôvodov možné uviesť informácie uvedené v odseku 1 písm. d) a g) tak, ako je stanovené, uplatňuje sa toto:

3.   V prípade mydla, guličiek do kúpeľa a iných malých výrobkov, kde nie je možné z praktických dôvodov, uvádzať informácie uvedené v odseku 1 písm. g) na obale, štítku, páske alebo kartičke alebo na priloženom letáku, sa tieto informácie uvedú na ozname nachádzajúcom sa v bezprostrednej blízkosti miesta, kde je kozmetický výrobok vystavený na predaj.

4.   V prípade kozmetických výrobkov, ktoré nie sú v spotrebiteľskom balení, ale balia sa [alebo sa balia – neoficiálny preklad] v mieste predaja na žiadosť kupujúceho alebo sa balia na okamžitý predaj, prijmú členské štáty podrobné pravidlá na uvedenie jednotlivých informácií v odseku 1.

5.   Jazyk, v ktorom sa uvádzajú informácie v ods. 1 písm. b), c), d) a f) a ods. 2, 3 a 4, sa určí podľa právnych predpisov členských štátov, v ktorých je výrobok sprístupnený konečnému užívateľovi.

…“

8

Článok 20 nariadenia č. 1223/2009, nazvaný „Tvrdenia o výrobku“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Pri označovaní, propagácii a sprístupnení kozmetických výrobkov na trh sa nesmú používať texty, názvy, obchodné značky, obrázky a názorné alebo iné symboly, ktoré by pripisovali týmto výrobkom vlastnosti alebo funkcie, ktoré nemajú.

2.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi vytvorí akčný plán týkajúci sa používaných tvrdení a určí priority na stanovenie spoločných kritérií na ich používanie.

…“

9

Príloha VII tohto nariadenia s názvom „Symboly používané na vonkajšom/vnútornom obale“ stanovuje:

„1. Odkaz na informácie priložené ku kozmetickému výrobku alebo pripevnené na ňom

…“

10

§ 2 ustawa o kosmetykach (zákon o kozmetických výrobkoch) z 30. marca 2001 (Dz. U. č. 42, položka 473) v znení platnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy, o ktorú ide vo veci samej (Dz. U. z roku 2013, položka 475), stanovuje:

„1.   Na účely tohto zákona sa kozmetickým výrobkom rozumie akákoľvek chemická látka alebo zmes určená na vonkajší kontakt s ľudským telom: pokožka, vlasy a ochlpenie, pery, nechty, a vonkajšie pohlavné orgány, zuby a sliznica ústnej dutiny výlučne alebo hlavne na účely ich čistenia, starostlivosti o ne, ich ochrany, parfumovania, zmeny vzhľadu tela alebo úpravy telesného pachu.

2.   Minister zdravotníctva vyhláškou definuje kategórie najrozšírenejších kozmetických výrobkov s prihliadnutím na kritériá definované v odseku 1.“

11

§ 6 tohto zákona znie:

„1.   Obal kozmetického výrobku musí byť viditeľne a čitateľne označený spôsobom, ktorý zaručí, že označenie nemožno ľahko odstrániť.

2.   S výhradou ustanovení odseku 3, označenie obalu kozmetického výrobku, ktoré sa nachádza na vnútornom a vonkajšom obale, zahŕňa tieto údaje:

…

…

…

4.   Údaje uvedené v odseku 2 bode 8 môžu byť uvedené len na obale kozmetického výrobku.

…

6.   Ak z dôvodu rozmerov alebo tvaru obalu nie je možné uviesť na vonkajšom obale upozornenia alebo údaje uvedené v odseku 2 bodoch 5 a 8, tieto údaje môžu byť uvedené v letáku alebo na etikete, páske alebo kartičke, ktoré sú priložené k výrobku. V takom prípade musí byť na vnútornom alebo vonkajšom obale uvedená skratka alebo grafický symbol, z ktorého vyplýva, že tieto informácie sú pribalené k výrobku.

7.   Ak z dôvodu rozmerov alebo tvaru vonkajšieho obalu nie je možné uviesť údaje uvedené v odseku 2 bode 8 na letáku alebo etikete, páske alebo kartičke, ktoré sú pribalené k výrobku, tieto údaje sa uvedú priamo na vnútornom obale alebo na mieste dostupnom pre kupujúceho, na ktorom sa kozmetický výrobok ponúka na predaj.

8.   Ak kozmetický výrobok nie je vopred zabalený ako celok, ale je balený v mieste predaja na žiadosť kupujúceho, alebo ak je výrobok vopred zabalený ako celok na účely jeho priameho predaja, informácie uvedené v odseku 2 bodoch 1, 2 a 4 až 8 sa uvedú na vnútornom alebo vonkajšom obale, v ktorom je kozmetický výrobok ponúkaný na predaj.

…“

12

A. M., ktorá je okrem iného majiteľkou salónu krásy, kúpila kozmetické výrobky amerického výrobcu od E. M., ktorý je predajcom uvedených výrobkov.

13

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru presnejšie vyplýva, že A. M. absolvovala školenie, ktoré zabezpečoval obchodný zástupca E. M., týkajúce sa výrobkov, ktoré táto osoba uvádzala na trh. Počas tohto školenia jej bolo prezentované označenie týchto výrobkov a boli jej vysvetlené vlastnosti každého z nich. Uvedený zástupca jej na tieto účely poskytol dokumentáciu vypracovanú v poľskom jazyku, ako aj brožúrky pre maloobchodný predaj a písomne vypracovaný text školenia. A. M. bola okrem iného informovaná o tom, že ide o americké kozmetické výrobky, ktorých obal neobsahuje informácie v poľskom jazyku týkajúce sa účinku týchto výrobkov, ale že sa na ňom nachádza symbol zobrazujúci ruku s otvorenou knihou, ktorý odkazoval na katalóg obsahujúci všetky informácie o týchto výrobkoch v poľskom jazyku.

14

V nadväznosti na toto školenie A. M. kúpila 28. a 29. januára 2016 od E. M. 40 brožúrok pre maloobchodný predaj za cenu 0,01 poľských zlotých (PLN) za kus (približne 0,002 eura) a 10 podnikových katalógov za cenu 0,01 PLN za kus, ako aj rôzne kozmetické výrobky, a to krémy, masky a prášky v sume 3184,25 PLN brutto (711,61 eura). Na vonkajšom obale výrobkov sa nachádzal názov zodpovedného subjektu, pôvodný názov kozmetického výrobku, jeho zloženie, dátum spotreby a sériové číslo, ako aj symbol zobrazujúci ruku s otvorenou knihou, ktorý odkazoval na katalóg v poľskom jazyku.

15

A. M. odstúpila od zmluvy o kúpe týchto výrobkov z dôvodu vady predanej veci, a to s tvrdením, že na obale neboli v poľskom jazyku poskytnuté informácie o funkcii výrobku, na základe čoho ho nemohla identifikovať a poznať jeho účinky, keďže tieto charakteristiky jasne nevyplývali z prezentácie. Uviedla, že kozmetické výrobky maloobchodného predaja, ktoré dostala pri poslednej dodávke, neobsahovali na obaloch údaje v poľskom jazyku požadované v súlade s právom uplatniteľným v Poľsku na obchodovanie s kozmetickými výrobkami, a to údaje vyplývajúce z článku 19 ods. 1 písm. f) a článku 19 ods. 5 nariadenia č. 1223/2009. Tvrdila tiež, že informácie, ktoré požaduje poľský zákon uvádzať v poľskom jazyku, boli vložené iba do katalógu, ktorý nesúvisí s výrobkom.

16

E. M. zase ubezpečoval, že výrobky boli označené v súlade s platnými vnútroštátnymi ustanoveniami a článkom 19 nariadenia č. 1223/2009. Uviedol teda, že symbol zobrazujúci ruku s otvorenou knihou sa nachádza na výrobkoch, ktorý konečného užívateľa výrobku odkazuje na leták, v tomto prípade katalóg pribalený v poľskom jazyku ku každému výrobku. Spresnil, že uvedený katalóg poskytoval v poľskom jazyku kompletnú prezentáciu výrobkov a ich funkcií a boli v ňom uvedené najmä ich kontraindikácie, spôsob použitia a ich zložky.

17

A. M. podala na Sąd Rejonowy dla m. st. Warszawy w Warszawie (Okresný súd mesta Varšava, Poľsko) žalobu, ktorou sa domáhala náhrady výdavkov vynaložených na nákup týchto výrobkov. Tento súd žalobu zamietol z dôvodu, že A. M. nepreukázala, že nevedela o tom, že výrobky neobsahujú údaje v poľskom jazyku. Tento súd zohľadnil najmä skoršiu spoluprácu účastníkov konania z dôvodu, že A. M. predtým nepoukázala na vady tovaru, a okolnosť, že v prejednávanej veci sa na vonkajšom individuálnom balení výrobkov nachádza symbol s odkazom na priložené informácie, pričom predmetný symbol slúži na zlepšenie čitateľnosti a komunikácie so spotrebiteľom.

18

A. M. podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Sąd Okręgowy w Warszawie XXIII Wydział Gospodarczy Odwoławczy (Krajský súd Varšava, 23. senát rozhodujúci o odvolaniach v obchodných veciach, Poľsko). Spochybnila najmä posúdenie prvostupňového súdu, podľa ktorého katalóg, na ktorý sa odkazovalo, predstavoval riadne označenie kozmetických výrobkov, ktoré jej boli predané, pričom usúdila, že zo získaných dôkazov jasne nevyplývalo, že nebolo možné uviesť požadované informácie na dotknutých výrobkoch.

19

Za týchto podmienok Sąd Okręgowy w Warszawie XXIII Wydział Gospodarczy Odwoławczy (Krajský súd Varšava, 23. senát rozhodujúci o odvolaniach v obchodných veciach) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

20

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1223/2009 vykladať v tom zmysle, že údaj „funkcia kozmetického výrobku“, ktorý má byť podľa tohto ustanovenia uvedený na vnútornom a vonkajšom obale takéhoto výrobku, musí svojou povahou informovať spotrebiteľa len o cieľoch sledovaných použitím výrobku, ako sú ciele uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, čiže čistenie, parfumovanie, zmena vzhľadu, ochrana, udržiavanie v dobrom stave a úprava telesného pachu, alebo aj o všetkých funkciách, na základe ktorých možno spoznať osobitné vlastnosti dotknutého výrobku.

21

Podľa článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1223/2009 sa kozmetické výrobky uvedú na trh len vtedy, ak majú na vnútornom a vonkajšom obale nezmazateľným, ľahko čitateľným a viditeľným písmom uvedená „funkcia kozmetického výrobku, ak nie je zrejmá z jeho prezentácie“.

22

Na účely výkladu výrazu „funkcia kozmetického výrobku“ v zmysle tohto ustanovenia je potrebné v súlade s ustálenou judikatúrou zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 2. apríla 2020, kunsthaus muerz, C‑20/19, EU:C:2020:273, bod 28 a citovaná judikatúra).

23

Po prvé znenie uvedeného ustanovenia nedefinuje výraz „funkcia kozmetického výrobku“. Tento výraz nie je navyše prevzatý do iných ustanovení nariadenia č. 1223/2009.

24

Článok 2 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia definuje tento výrobok tak, že uvádza tri kritériá. V prvom rade stanovuje kritérium týkajúce sa povahy dotknutého výrobku, a to že musí ísť o látku alebo zmes látok, ďalej kritérium týkajúce sa časti ľudského tela, s ktorou má tento výrobok prísť do kontaktu, a napokon kritérium, ktoré sa týka cieľa sledovaného použitím uvedeného výrobku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2015, Colena, C‑321/14, EU:C:2015:540, bod 19).

25

Pokiaľ ide o toto posledné kritérium, uvedené ustanovenie spresňuje, že na to, aby bol kozmetický výrobok ako taký definovaný, jeho výlučným alebo hlavným cieľom musí byť čistenie, parfumovanie, zmena vzhľadu, ochrana alebo udržiavanie v dobrom stave niektorej časti tela taxatívne vymedzenej v uvedenom ustanovení, alebo úprava telesných pachov.

26

V druhom rade, pokiaľ ide tak o kontext, do ktorého patrí článok 19 ods. 1 nariadenia č. 1223/2009, ako aj o ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou, treba uviesť, že tento článok, ktorý je prvým v kapitole VI tohto nariadenia, nazvanej „Informácie pre spotrebiteľa“, stanovuje pravidlá označovania, ktoré sa musia dodržiavať pri všetkých kozmetických výrobkoch uvedených na trh Európskej únie.

27

Z výkladu všetkých ustanovení nariadenia č. 1223/2009, najmä jeho článku 1 v spojení s odôvodneniami 3 a 4 tohto nariadenia vyplýva, že toto nariadenie má za cieľ komplexne harmonizovať pravidlá platné v Únii v snahe zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu s kozmetickými výrobkami a zároveň zaistiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. apríla 2018, Fédération des entreprises de la beauté, C‑13/17, EU:C:2018:246, body 23 až 25 a citovanú judikatúru).

28

V tejto súvislosti je dôležité, ako spresňuje odôvodnenie 9 nariadenia č. 1223/2009, aby boli kozmetické výrobky bezpečné za bežných alebo racionálne predvídateľných podmienok použitia. Ako však vyplýva z článku 3 prvého odseku písm. a) a b) tohto nariadenia, kozmetický výrobok uvedený na trh je bezpečný pre zdravie ľudí, ak je použitý „za bežných alebo racionálne predvídateľných podmienok“, pričom sa berú do úvahy najmä prvky týkajúce sa ich prezentácie a označenia. Existuje teda úzky vzťah medzi bezpečnosťou kozmetických výrobkov uvádzaných na trh na jednej strane a požiadavkami týkajúcimi sa prezentácie a označenia na druhej strane.

29

Zámerom článku 19 nariadenia č. 1223/2009 je teda úplná harmonizácia pravidiel týkajúcich sa balenia a označovania kozmetických výrobkov, keďže okrem toho, že táto harmonizácia uľahčuje dosiahnutie cieľa spočívajúceho v uvádzaní kozmetických výrobkov na trh v rámci Únie, sleduje aj cieľ ochrany ľudského zdravia v tom zmysle, že informácia, ktorá by mohla zavádzať spotrebiteľa o charakteristikách kozmetického výrobku, by mohla mať tiež vplyv na ľudské zdravie.

30

Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že požiadavka spočívajúca v poskytnutí informácií nezmazateľným, ľahko čitateľným a viditeľným písmom na vnútornom a vonkajšom obale kozmetických výrobkov týkajúcich sa funkcie kozmetického výrobku stanovená v článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1223/2009 sa nemôže obmedzovať len na informácie o cieľoch sledovaných použitím výrobku, uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, akými sú čistenie, parfumovanie, zmena vzhľadu, ochrana alebo udržiavanie v dobrom stave niektorej časti tela taxatívne vymedzenej v uvedenom ustanovení, alebo úprava telesného pachu.

31

Z toho tiež vyplýva, že hoci tieto ciele umožňujú určiť, či určitý výrobok možno podľa jeho použitia a účelu kvalifikovať ako kozmetický výrobok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2015, Colena, C‑321/14, EU:C:2015:540, body 19 a 22), a teda, ako vyplýva z odôvodnenia 6 tohto nariadenia, odlíšiť ho od iných výrobkov, ktoré nepatria do pôsobnosti nariadenia č. 1223/2009, „funkcia kozmetického výrobku“ v zmysle článku 19 ods. 1 písm. f) tohto nariadenia sa vzťahuje na uvedenie špecifickejších charakteristík tohto výrobku.

32

V prípade, že to jasne nevyplýva z prezentácie výrobku, tieto posledné uvedené údaje musia spotrebiteľovi umožniť, aby na vnútornom a vonkajšom obale tohto výrobku disponoval presnejšími informáciami týkajúcimi sa jeho používania a spôsobu použitia. Tieto isté údaje teda umožňujú spotrebiteľovi vybrať si výrobok tak, že je o ňom dostatočne informovaný, a zabrániť tomu, aby nebol uvedený do omylu, a použiť ho vhodným spôsobom, aby sa zabezpečil cieľ spočívajúci v zaistení vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia.

33

Pojem „funkcia kozmetického výrobku“ v zmysle článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1223/2009 si nemožno zamieňať ani s „tvrdeniami o výrobku“ uvedenými v článku 20 tohto nariadenia, v súvislosti s ktorými sa v nariadení Komisie (EÚ) č. 655/2013 z 10. júla 2013, ktorým sa stanovujú spoločné kritériá na odôvodnenie tvrdení používaných v súvislosti s kozmetickými výrobkami (Ú. v. EÚ L 190, 2013, s. 31), stanovujú osobitné pravidlá, pretože tieto „tvrdenia“ majú zabezpečiť väčšie množstvo informácií týkajúcich sa charakteristík alebo vlastností týchto výrobkov.

34

V odpovedi na špecifické otázky vnútroštátneho súdu treba preto uviesť, že medzi údajmi, ktoré musia byť uvedené, pokiaľ ide o „funkciu kozmetického výrobku“ stanovenú v článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1223/2009, sa nenachádzajú podrobné informácie týkajúce sa vlastností kozmetického výrobku, najmä o zamýšľanom účinku a cieľovej skupine osôb, ktorým je výrobok určený.

35

Pokiaľ ide o povahu a rozsah informácií týkajúcich sa funkcie kozmetického výrobku, ktoré sa majú nachádzať na vnútornom a vonkajšom obale tohto výrobku na základe tohto ustanovenia, tieto informácie sa musia v každom prípade posúdiť s prihliadnutím na charakteristiky a vlastnosti každého dotknutého výrobku, pričom sa zohľadní predpokladané očakávanie priemerného spotrebiteľa, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. januára 2000, Estée Lauder, C‑220/98, EU:C:2000:8, body 27 a 28, ako aj citovanú judikatúru, a z 24. októbra 2002, Linhart a Biffl, C‑99/01, EU:C:2002:618, bod 31).

36

Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby informácie uvedené na vnútornom a vonkajšom obale kozmetického výrobku, prípadne obmedzené len na označenie druhu dotknutého výrobku alebo jeho bežné označenie, jasne informovali priemerného spotrebiteľa, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, o funkcii dotknutého výrobku, aby nebol uvedený do omylu, pokiaľ ide o používanie a spôsob použitia tohto výrobku, a aby ho používal tak, aby si nepoškodil zdravie.

37

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1223/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že informácia o „funkcii kozmetického výrobku“, ktorá má byť podľa tohto ustanovenia uvedená na vnútornom a vonkajšom obale takéhoto výrobku, musí svojou povahou spotrebiteľa jasne informovať o používaní a spôsobe použitia výrobku, aby sa tak zabezpečilo, že tento výrobok môžu spotrebitelia bezpečne používať a nepoškodia si zdravie, a nemôže sa teda obmedzovať len na informáciu o cieľoch sledovaných použitím výrobku, ako sú uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby vzhľadom na charakteristiky a vlastnosti dotknutého výrobku, ako aj na očakávanie priemerného spotrebiteľa, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, overil povahu a rozsah informácie, ktorá musí byť z tohto dôvodu uvedená na vnútornom a vonkajšom obale výrobku, aby bolo možné ho používať bez ohrozenia ľudského zdravia.

38

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 2 nariadenia č. 1223/2009 vykladať v tom zmysle, že sa údaje uvedené v článku 19 ods. 1 písm. d), f) a g) tohto nariadenia, t. j. údaje týkajúce sa príslušných upozornení, ktoré treba dodržať pri používaní kozmetického výrobku, funkcie tohto výrobku, a jeho zložiek, sa môžu nachádzať v podnikovom katalógu, ktorý uvádza aj iné výrobky, ak je na vonkajšom alebo vnútornom obale kozmetického výrobku vyznačený symbol uvedený v prílohe VII bode 1 uvedeného nariadenia.

39

Článok 19 ods. 2 nariadenia č. 1223/2009 stanovuje, že informácie týkajúce sa príslušných upozornení, ktoré treba dodržať pri používaní, a zložky uvedené v článku 19 ods. 1 písm. d) a g) tohto nariadenia sa uvedú „na vloženom alebo pripevnenom letáku, obale, páske, štítku alebo kartičke“, ak nie je z praktických dôvodov možné ich uviesť na označení. V tomto prípade toto ustanovenie ukladá povinnosť, že ak to nie je z praktických dôvodov nemožné, tieto informácie sa uvedú skráteným tvarom alebo symbolom uvedeným v bode 1 prílohy VII uvedeného nariadenia, ktorý sa musí nachádzať na vnútornom alebo vonkajšom obale, pokiaľ ide o informácie uvedené v tomto písmene d), a na vonkajšom obale, pokiaľ ide o informácie uvedené v tomto písmene g).

40

Z toho v prvom rade vyplýva, že treba rozlišovať medzi údajom o funkcii výrobku, tak ako je stanovený v článku 19 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1223/2009, na jednej strane, a údajmi o upozorneniach, ktoré treba dodržať pri používaní, a o zložkách uvedených v článku 19 ods. 1 písm. d) a g) uvedeného nariadenia, keďže len tieto posledné uvedené údaje môžu byť uvedené na inom nosiči než na označení výrobku za podmienok stanovených v odseku 2 tohto článku.

41

V druhom rade výnimku stanovenú v článku 19 ods. 2 nariadenia č. 1223/2009 z povinností v oblasti označovania stanovených v odseku 1 tohto článku treba vykladať s prihliadnutím na odôvodnenie 46 tohto nariadenia, v ktorom sa uvádza, že „v prípadoch, kde nie je z praktických príčin možné uviesť zloženie na obale výrobku, by mali byť takéto informáci[e] priložené k výrobku, aby k nim mohol mať spotrebiteľ prístup“.

42

Článok 19 ods. 2 nariadenia č. 1223/2009 tak zavádza režim, ktorý sa odchyľuje od všeobecného režimu označovania, a preto sa musí vykladať doslovne (pozri analogicky rozsudok z 13. septembra 2001, Schwarzkopf, C‑169/99, EU:C:2001:439, bod 31).

43

Pokiaľ ide o vec samu, prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, aby v každom jednotlivom prípade v závislosti od skutkových okolností veci, ktorú prejednáva, určil, či sú splnené podmienky uplatnenia tohto ustanovenia. Možno však uviesť, že odkaz na „podnikový katalóg prezentujúci viaceré výrobky“, akým je ten, ktorý bol poskytnutý pri predaji dotknutých výrobkov, sa nezdá byť v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1223/2009.

44

Po prvé, ak sa takýto odkaz použije, môžu byť použité ako nosič mimo kozmetických výrobkov podľa článku 19 ods. 2 tohto nariadenia len „vložený alebo pripevnený leták, obal, páska, štítok alebo kartička“. Príloha VII uvedeného nariadenia, v ktorej sa nachádzajú tri symboly, ktoré možno umiestniť na vonkajšom alebo vnútornom obale tohto výrobku, výslovne stanovuje, ako to vyplýva z názvu jej bodu 1, „odkaz na informácie priložené ku kozmetickému výrobku alebo pripevnené na ňom“, ktorému zodpovedá symbol zobrazujúci ruku s otvorenou knihou. Samostatne poskytnutý podnikový katalóg, ktorý obsahuje opis dotknutého kozmetického výrobku alebo výrobkov, ale aj iných výrobkov zo sortimentu ponúkaného výrobcom, nie je priložený k špecifickému výrobku ani pripevnený na ňom.

45

Po druhé z článku 19 ods. 2 nariadenia č. 1223/2009 vyplýva, že informácia o údajoch uvedených v odseku 1 tohto článku na nosiči mimo kozmetického výrobku je dovolená len v prípade, že „z praktických dôvodov“ nemôžu byť uvedené na označení. Táto nemožnosť odkazuje na prípady, v ktorých z dôvodu samotnej povahy a prezentácie výrobku nie je fakticky možné uvádzať niektoré údaje.

46

V tomto kontexte skutočnosť, na ktorú poukazuje vnútroštátny súd, že predmetné kozmetické výrobky sa dovážajú, čo vzhľadom na požiadavku uviesť údaje požadované v jazyku určenom podľa článku 19 ods. 5 nariadenia č. 1223/2009 môže vyvolať ťažkosti organizačnej a finančnej povahy spojené s nevyhnutnosťou preložiť niektoré informácie a prerobiť označenie, či dokonca prerobiť obal, sama osebe nepredstavuje praktickú nemožnosť uviesť tieto informácie na označení. Náklady spôsobené novým označením týchto výrobkov v inom jazyku na účely ich uvedenia na trh v iných členských štátoch nemožno v žiadnom prípade považovať za dôvod odôvodňujúci neúplné označenie výrobku na vnútornom a vonkajšom obale.

47

Požiadavka uvedená v tomto poslednom uvedenom ustanovení, podľa ktorej informácie uvedené v tomto článku 19 ods. 1 písm. b) až d) a f), ako aj v odsekoch 2 až 4 tohto článku, sa uvedú v jazyku podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom je výrobok sprístupnený konečnému užívateľovi, umožňuje zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Ochrana ľudského zdravia by totiž nemohla byť v plnej miere zabezpečená, ak by sa spotrebitelia nemohli úplne oboznámiť a pochopiť najmä údaj týkajúci sa funkcie dotknutého kozmetického výrobku a príslušných upozornení, ktoré treba dodržať pri jeho používaní. Informácie, ktoré majú výrobcovia alebo predajcovia kozmetických výrobkov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 1223/2009, povinnosť uviesť na vnútornom alebo vonkajšom obale výrobku, okrem prípadu, keď ich možno účinne poskytnúť použitím piktogramov alebo iných označení, než sú slová, nemajú praktický význam, ak nie sú uvedené v jazyku zrozumiteľnom pre osoby, ktorým sú určené (pozri analogicky rozsudok z 13. septembra 2001, Schwarzkopf, C‑169/99, EU:C:2001:439, bod 40 a citovanú judikatúru).

48

Takisto skutočnosť, že označovanie kozmetických výrobkov prináleží tretej osobe vo vzťahu ku kúpnej zmluve, o ktorú ide vo veci samej, t. j. výrobcovi týchto výrobkov, a nie ich predajcovi, nepredstavuje praktickú nemožnosť uvádzať požadované údaje na označení uvedených výrobkov. V tejto súvislosti, ako spresnil Súdny dvor, vôľa výrobcu alebo predajcu takýchto výrobkov uľahčiť ich pohyb v rámci Únie sama osebe nestačí na odôvodnenie neúplného uvedenia informácií, ktoré sú povinné. Keďže pojem „nemožnosť“ všeobecne odkazuje na skutkový údaj, na ktorý osoba, ktorá sa naň odvoláva, nemá vplyv, nemožno ho chápať tak, že umožňuje výrobcovi alebo predajcovi kozmetických výrobkov z dôvodu počtu jazykov, či už Únie alebo mimo nej, ktoré sa rozhodne použiť, odvolávať sa vo svoj prospech na prípad „praktickej nemožnosti“ v zmysle článku 19 ods. 2 nariadenia č. 1223/2009 (pozri analogicky rozsudok z 13. septembra 2001, Schwarzkopf, C‑169/99, EU:C:2001:439, bod 35).

49

Na druhú otázku treba teda odpovedať tak, že článok 19 ods. 2 nariadenia č. 1223/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že údaje uvedené v článku 19 ods. 1 písm. d), f) a g) tohto nariadenia, a to údaje týkajúce sa príslušných upozornení, ktoré treba dodržať pri používaní kozmetického výrobku, funkcie tohto výrobku a jeho zložiek, sa nemôžu nachádzať v podnikovom katalógu, na ktorý odkazuje symbol uvedený v prílohe VII bode 1 uvedeného nariadenia, ktorý je vyznačený na vonkajšom alebo vnútornom obale uvedeného výrobku.

50

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: