EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli31. 5. 2018

COM(2018) 379 final

2018/0204(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“)

{SEC(2018) 272 final}
{SWD(2018) 286 final}
{SWD(2018) 287 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Medzi úlohy EÚ patrí vytvorenie európskeho priestoru spravodlivosti v občianskych veciach na základe zásad vzájomnej dôvery a vzájomného uznávania rozsudkov. Priestor spravodlivosti si vyžaduje cezhraničnú justičnú spoluprácu. Na tento účel a na uľahčenie riadneho fungovania vnútorného trhu EÚ prijala právne predpisy o cezhraničnom doručovaní súdnych písomností 1 a o spolupráci pri vykonávaní dôkazov 2 . Tieto nástroje sú mimoriadne dôležité pri regulácii súdnej pomoci v občianskych a obchodných veciach medzi členskými štátmi. Ich spoločným účelom je poskytnúť efektívny rámec pre cezhraničnú justičnú spoluprácu. Nahradili predchádzajúci medzinárodný, ťažkopádnejší systém Haagskych dohovorov 3 medzi členskými štátmi 4 .

Tento právny predpis o justičnej spolupráci má skutočný vplyv na každodenný život občanov EÚ, či už na súkromné osoby alebo podnikateľské subjekty. Uplatňuje sa v súdnych konaniach s cezhraničnými dôsledkami, kde je jeho riadne fungovanie nevyhnutné na zabezpečenie prístupu k spravodlivosti a spravodlivým procesom (napr. nedoručenie písomnosti o začatí konania náležitým spôsobom je zďaleka najčastejšie používaným zdôvodnením zamietnutia uznania a vykonania rozsudkov 5 ). Účinnosť rámca medzinárodnej súdnej pomoci má priamy vplyv na to, ako občania zapojení do takýchto cezhraničných sporov vnímajú fungovanie súdnictva a právneho štátu v členských štátoch.

Pre riadne fungovanie vnútorného trhu je potrebná aj bezproblémová spolupráca medzi súdmi. V roku 2018 má približne 3,4 milióna súdnych konaní v občianskych a obchodných veciach v EÚ cezhraničné dôsledky 6 . Vo väčšine týchto prípadov (konkrétne v tých, v ktorých má aspoň jeden účastník konania pobyt v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom prebieha konanie) súdy často uplatňujú nariadenie o doručovaní písomností niekoľkokrát v priebehu konania. Dôvodom je, že okrem písomnosti, ktorou sa začalo konanie, je často potrebné formálne doručiť aj ďalšie písomnosti (ako sú rozhodnutia, ktorými sa konanie končí). Okrem toho, uplatňovanie nariadenia o doručovaní písomností nie je obmedzené iba na konania pred občianskymi súdmi, pretože rozsah jeho pôsobnosti zahŕňa aj „mimosúdne“ písomnosti, ktorých doručenie môže vyplynúť z rôznych mimosúdnych konaní (ako sú dedičské konania pred verejným notárom alebo konania týkajúce sa rodinného práva pred verejným orgánom), alebo dokonca aj v prípade neexistencie súvisiaceho súdneho konania.

V nariadení (ES) č. 1393/2007 sa stanovujú zrýchlené spôsoby a jednotné postupy pre odosielanie písomností z jedného členského štátu do druhého na účely doručenia v tomto druhom členskom štáte. Nariadenie obsahuje určité minimálne normy týkajúce sa ochrany práva na obhajobu (napr. články 8 a 19) a stanovujú sa v ňom jednotné právne podmienky pre priame cezhraničné doručovanie písomností poštou.

Zistenia hodnotiacej správy REFIT boli použité ako základ pre vymedzenie problému v posúdení vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k tomuto návrhu. Hlavné závery sa uvádzajú ďalej.

Z hodnotenia tradičného spôsobu odosielania písomnosti do iného členského štátu na účely jej doručenia v ňom – odosielanie prostredníctvom tzv. odosielajúcich a prijímajúcich orgánov – vyplynulo, že tento pracovný postup nie je dostatočne výkonný, keďže stále funguje pomalšie a menej efektívne, ako sa očakávalo. Hoci nové štruktúry zavedené na základe nástroja EÚ v roku 2000 priniesli viditeľné zlepšenie v čase potrebnom na splnenie požiadaviek v porovnaní s pracovnými postupmi v rámci predchádzajúcich Haagskych dohovorov, navrhované lehoty v nariadení sa pravidelne nedodržiavajú. Konkrétne sa nevyužíva plný potenciál súčasného technologického vývoja. Napriek tomu, že v nariadení sa používa „technologicky neutrálny“ jazyk, moderné komunikačné kanály sa v praxi nevyužívajú. Čiastočne je to spôsobené starými zvykmi, čiastočne právnymi prekážkami a čiastočne nedostatkom interoperability vnútroštátnych informačných systémov. Na základe posúdenia vplyvu sa dospelo k záveru, že v tomto kontexte by sa malými investíciami mohlo dosiahnuť podstatné zlepšenie tým, že by sa vychádzalo z už existujúcich výstupov a právnych noriem EÚ.

Pokiaľ ide o alternatívne spôsoby odosielania a doručovania písomností prostredníctvom priamych kanálov na doručovanie písomností na územie iných členských štátov, v hodnotení sa dospelo k záveru, že hoci priame kanály poskytujú bezproblémovejšie riešenia na podporu cezhraničných súdnych konaní, existujú spôsoby, ako by sa mohli zlepšiť: doručovanie poštou (článok 14) podľa nariadenia je obľúbený, rýchly a relatívne lacný spôsob doručenia písomnosti adresátovi, nie je však veľmi spoľahlivý a má vysokú mieru zlyhaní. Takzvané priame doručovanie podľa článku 15 nariadenia poskytuje spoľahlivé riešenie, prístup k nemu je však obmedzený. V tomto bode sa návrh cielene zameriava na zlepšenie efektívnosti existujúcich spôsobov. V nariadení sa okrem toho dopĺňa zoznam alternatívnych spôsobov cezhraničného odosielania a doručovania písomností formou elektronického doručovania, ktorou by sa v nariadení zaviedol virtuálny ekvivalent ustanovenia o doručovaní poštou.

Zlepšenie existujúcich spôsobov odosielania a doručovania v nariadení sa vykoná súbežne s posilnením ochrany práva adresáta na obhajobu. Cielené intervencie pomôžu ukončiť neistotu v súvislosti s uplatňovaním práva na odmietnutie (článok 8) alebo ustanovením o rozsudkoch pre zmeškanie (článok 19).

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Súčasný návrh úzko súvisí s návrhom, ktorým sa mení nariadenie o vykonávaní dôkazov. Oba návrhy spoločne predkladá Komisia a predstavujú balík na modernizáciu justičnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach.

Návrh je v súlade s existujúcimi nástrojmi EÚ prijatými v oblasti politiky justičnej spolupráce v občianskych veciach. Nariadením sa prispieva k účinnosti týchto nástrojov, pokiaľ ide o zabezpečovanie bezproblémového obehu rozsudkov v rámci EÚ: zatiaľ čo v týchto nariadeniach EÚ sa riadne doručenie písomnosti, ktorou sa začalo konanie, považuje za nevyhnutnú podmienku pre uznanie a vykonanie rozsudkov vydaných v iných členských štátoch, nariadením o doručovaní písomností sa stanovuje rámec, v rámci ktorého sa takéto riadne doručenie vykonáva.

•Súlad s ostatnými politikami EÚ

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA a PROPORCIONALITA

Právny základ

Právnym základom je článok 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (justičná spolupráca v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami). Ustanovenia odseku 2 písm. b) a d) uvedeného článku udeľujú EÚ právomoc prijímať opatrenia, najmä ak je to nevyhnutné pre riadne fungovanie vnútorného trhu, zamerané na zabezpečenie cezhraničného doručovania súdnych a mimosúdnych písomností.

•Subsidiarita

Cieľom oblasti politiky týkajúcej sa justičnej spolupráce v občianskych veciach vždy bolo vytvoriť skutočný priestor spravodlivosti, v ktorom obiehajú súdne rozhodnutia a právne situácie vzniknuté podľa jedného právneho systému sa uznávajú v rámci EÚ cezhranične bez zbytočných prekážok. Tento prístup je založený na presvedčení, že bez skutočného justičného priestoru nemožno v plnej miere využívať základné slobody jednotného trhu.

Problémy, ktoré sa majú iniciatívou riešiť, vznikajú v cezhraničných súdnych konaniach (ktoré sú vzhľadom na svoju podstatu mimo dosahu vnútroštátnych právnych systémov) a vyplývajú buď z nedostatočnej spolupráce medzi orgánmi a úradníkmi členských štátov, alebo z nedostatočnej interoperability a súdržnosti medzi vnútroštátnymi systémami a právnymi prostrediami. Pravidlá v oblasti medzinárodného práva súkromného sa stanovujú v nariadeniach, pretože ide o jediný spôsob, ako zaistiť žiadanú jednotnosť. Kým členským štátom v zásade nič nebráni v tom, aby digitalizovali spôsob, akým komunikujú, minulé skúsenosti a výhľady toho, čo sa bez opatrení EÚ stane, ukazujú, že pokrok by bol veľmi pomalý a že aj v prípade, ak členské štáty prijmú opatrenia, bez rámca založeného na práve Únie nemožno zaistiť interoperabilitu. Samotné členské štáty nemôžu v dostatočnej miere dosiahnuť cieľ návrhu, možno ho dosiahnuť iba na úrovni Únie.

Pridaná hodnota EÚ spočíva v ďalšom zlepšovaní efektívnosti a rýchlosti súdnych konaní tým, že sa jednoduchšia a zrýchlia mechanizmy spolupráce, pokiaľ ide o doručovanie písomností, čím sa zlepší výkon spravodlivosti v prípadoch s cezhraničnými dôsledkami.

•Proporcionalita

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality, keďže sa obmedzuje výlučne na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľov. Nezasahuje do odlišných vnútroštátnych úprav pre doručovanie písomností podľa rôznych právnych systémov. Hoci sa nazýva nariadenie „o doručovaní písomností“, v skutočnosti je hlavným cieľom jeho pravidiel stanoviť jednotné spôsoby odosielania písomností z jedného členského štátu do druhého na účely doručenia týchto písomností v tomto druhom členskom štáte.

Zo sprievodného posúdenia vplyvu vyplýva, že prínosy tohto návrhu prevažujú nad nákladmi a že navrhované opatrenia sú primerané.

•Výber nástroja

V nariadení sa stanovuje spoločný súbor postupov pre všetky členské štáty, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie úspešného doručovania písomností v cezhraničných konaniach. Nariadenie tak prispelo k zabezpečeniu právnej istoty postupu, pretože všetky členské štáty teraz postupujú rovnako, podliehajú spoločným lehotám a používajú jednotné tlačivá. Nariadením sa takisto umožnilo zhromaždiť všetky informácie dostupné v členských štátoch a tieto informácie centralizovať v rámci portálu elektronickej justície. Prispelo to ku koordinácii medzi členskými štátmi. Nariadenie celkovo výrazne pomohlo urýchliť cezhraničné konania, čo prinieslo významné zvýšenie účinnosti a efektívnosti.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

• Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Výsledky hodnotenia ex-post nariadenia (ES) č. 1393/2007, ktoré je sprievodným dokumentom k posúdeniu vplyvu, možno zhrnúť takto:

Vykonávanie nariadenia prispelo k zvýšeniu účinnosti doručovania písomností. Napriek tomu sa na základe niektorých zhromaždených dôkazov zistilo, že nariadenie stále spôsobuje isté problémy, ako sú oneskorenia alebo nejasnosti pre účastníkov konania. Všeobecné, špecifické a operačné ciele nariadenia teda neboli dosiahnuté v plnej miere.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Ako sa uvádza v bode 1 dôvodovej správy, vykonávanie nariadenia bolo v posledných rokoch predmetom podrobných posúdení v rámci štúdií, správ Komisie a diskusií Európskej justičnej siete 12 .

Komisia okrem týchto hodnotení uskutočnila rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami. Jediná verejná konzultácia, ktorá prebiehala od 8. decembra 2017 do 2. marca 2018, bola venovaná nariadeniu (ES) č. 1393/2007 a aj nariadeniu (ES) č. 1206/2001. Spolu bolo doručených 131 príspevkov (najmä z Poľska, po ktorom nasledovalo Nemecko, Maďarsko a Grécko). Dve osobitné stretnutia Európskej justičnej siete boli zamerané na riešenie praktických problémov a možné vylepšenia nariadenia o doručovaní písomností, ako aj nariadenia o vykonávaní dôkazov. Osobitné stretnutie za účasti vládnych expertov členských štátov sa uskutočnilo 4. mája 2018. Pracovný seminár pre vybrané zainteresované strany s osobitým záujmom o otázky súvisiace s cezhraničnými súdnymi konaniami sa uskutočnil 16. apríla 2018. Výsledky tohto vyhodnotenia boli celkovo pozitívne.

•Získavanie a využívanie expertízy

Medzi januárom a májom 2018 sa konalo šesť zasadnutí expertnej skupiny pre modernizáciu justičnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach 13 . Boli vypracované dve komplexné porovnávacie právne štúdie o zákonoch a postupoch členských štátov, pokiaľ ide o doručovanie písomností s cieľom identifikovať problémy, ktoré môžu vzniknúť pri vykonávaní nariadenia 14 .

•Posúdenie vplyvu

Tento návrh je podporený posúdením vplyvu uvedeným v sprievodnom pracovnom dokumente SWD(2018) 287.

Výbor pre kontrolu regulácie preskúmal návrh posúdenia vplyvu na svojom zasadnutí 3. mája 2018 a 7. mája 2018 k nemu vydal kladné stanovisko s pripomienkami. GR pre spravodlivosť vzalo do úvahy odporúčania výboru a v správe sa bližšie vysvetľuje vzťah medzi týmito dvomi iniciatívami v oblasti justičnej spolupráce [súčasná iniciatíva a iniciatíva, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 1206/2001]. Podrobnejšie sa opísali hlavné problémy a problémy týkajúce sa základného scenára. Posilnilo sa vysvetlenie subsidiarity nástroja a pridanej hodnoty EÚ. Okrem toho sa hlbšie rozvinuli závery hodnotiacej správy týkajúce sa účinnosti a časť obsahujúca hodnotenie možností politík sa sústredila na hlavné prvky, zatiaľ čo analýza menších problémov bola presunutá do príloh.

V posúdení vplyvu sa hodnotilo niekoľko legislatívnych a nelegislatívnych možností. Niektoré možnosti boli zamietnuté už v skorej fáze. V rámci balíka politických opatrení, ktorý sa uprednostňuje v posúdení vplyvu, by sa zlepšila účinnosť nariadenia, a to najmä znížením nákladov a oneskorení. Zdôraznili sa v ňom najmä dve úpravy, od ktorých sa očakáva, že budú prospešné: povinná elektronická komunikácia medzi orgánmi a zjednodušenie elektronického a priameho doručovania. Tieto zlepšenia by zvýšili efektívnosť a rýchlosť konaní a znížili by záťaž pre ľudí a podniky. V posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že používanie elektronickej komunikácie na digitalizáciu súdnictva by prinieslo výhody, a to zjednodušenie a zrýchlenie cezhraničných súdnych konaní a justičnej spolupráce.

Uprednostňovaným balíkom politických opatrení by sa zvýšila právna istota stanovením oprávnených alternatívnych (náhradných) spôsobov doručovania písomností poštou na úrovni EÚ, ak písomnosť adresátovi nemožno doručiť osobne. V takýchto prípadoch by bolo jasnejšie, aké typy spôsobov doručovania sú prijateľné, a zvýšila by sa konzistentnosť postupov, ktoré možno využiť vo všetkých členských štátoch.

Balíkom sa takisto zlepšuje prístup k spravodlivosti a právna istota tým, že zahŕňa opatrenia na zlepšenie dostupných nástrojov na lokalizáciu adresáta. Prispeje sa tak k zabezpečeniu efektívneho a rýchleho doručovania písomností.

Balík politických opatrení posudzovaný v porovnaní so základným scenárom zahŕňa povinné zavedenie osobitnej jednotnej návratky (potvrdenia o doručení), ktorá sa má podľa nariadenia používať pri doručovaní písomností poštou. Toto opatrenie má zlepšiť kvalitu poštových služieb, čím sa zníži počet prípadov, keď doručenie nebolo účinné z dôvodu i) neúplného potvrdenia o doručení alebo ii) nejednoznačnosti v súvislosti s tým, komu boli písomnosti skutočne doručené.

Balíkom politických opatrení sa takisto zavádza nové opatrenie na uľahčenie prístupu k priamemu doručovaniu písomností, a to rozšírením rozsahu pôsobnosti uplatňovania článku 15 nariadenia. Umožnenie priameho doručovania pre i) odosielajúce orgány alebo ii) konajúce súdy v členskom štáte pôvodu a na území všetkých členských štátov by v porovnaní so základným scenárom viedlo k priamejšiemu a rýchlejšiemu odosielaniu písomností.

V základnom scenári nariadenie nedosahuje v plnej miere cieľ zvýšenia prístupu k spravodlivosti a tým aj ochrany práv účastníkov konania. V rámci balíka politických opatrení by bolo možné očakávať, že na základe zmeny ustanovení nariadenia týkajúcich sa požiadavky vždy poskytnúť informácie o práve na odmietnutie prostredníctvom vzorového tlačiva uvedeného v prílohe II, predĺžením lehoty na uplatnenie práva na odmietnutie a objasnením úlohy súdu pôvodu pri posudzovaní odmietnutia dôjde k zvýšenie predvídateľnosti postupu (článok 8 nariadenia). Okrem toho by k zníženiu právnej neistoty prispela aj možnosť, ktorá súvisí s náležitou starostlivosťou a ktorú by súdy mali vykonávať pred vydaním rozsudku pre zmeškanie podľa článku 19 nariadenia.

V posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že vykonávanie balíka politických opatrení sa celkovo považuje za efektívnejšie ako základný scenár, a že tento balík by výrazne prispel k zvýšeniu právnej istoty.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Keďže ide o revíziu existujúceho právneho predpisu v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti REFIT Komisie, Komisia hľadala príležitosti na zjednodušenie a zníženie záťaže. Právo Únie, ktorého sa tento návrh týka, sa uplatňuje na všetkých obchodníkov vrátane mikropodnikov, preto sa v tomto návrhu nestanovuje výnimka pre mikropodniky.

V návrhu sa stanovuje rámec justičnej spolupráce zosúladený s digitálnou stratégiou jednotného trhu. Pomôže zlepšiť rýchlosť a efektívnosť cezhraničných konaní tým, že zníži čas strávený zasielaním písomností medzi orgánmi a zníži závislosť od komunikácie v papierovej forme. Tým by sa zaistila bezpečná elektronická komunikácia a výmena písomností medzi používateľmi decentralizovaného informačného systému a zabezpečilo by sa automatické zaznamenávanie všetkých krokov pracovného postupu. Zaviedli by sa aj bezpečnostné prvky, ktorými by sa zabezpečilo, že systém môžu využívať iba autorizovaní účastníci s overenou totožnosťou.

Návrhom sa odstránia prekážky začatiu cezhraničného súdneho sporu v celej EÚ tým, že sa zahrnú potrebné nástroje na identifikáciu informácií o súčasnom mieste pobytu adresáta, ak iniciátor doručenia písomnosti buď nemá takéto informácie („miesto pobytu neznáme“), alebo ak sa ukáže, že informácie, ktoré má k dispozícii, sú nesprávne.

Zvýšením efektívnosti doručovania poštou prostredníctvom zavedenia osobitnej jednotnej návratky sa zlepší kvalita doručovania poštou a znížia sa neprimerané náklady a oneskorenia. Ak by bolo doručovanie poštou v budúcnosti úspešné len v polovici prípadov, v ktorých sa v súčasnosti vyskytujú problémy s právnym posúdením vrátených potvrdení o doručení, každý rok by sa ušetrilo 2,2 milióna EUR, čo je suma, ktorá sa v súčasnosti vynakladá na doručovanie listov poštou, ktoré neprináša žiadne výsledky.

Prostredníctvom zmeny ustanovení o procesných právach účastníkov (článok 8 a článok 19 nariadenia) sa návrhom rieši aj otázka nedostatočnej ochrany odporcu voči účinkom rozsudkov pre zmeškanie. Možno očakávať, že na základe týchto zmien sa zníži počet prípadov, v ktorých sa vydávajú rozsudky pre zmeškanie voči odporcom s bydliskom v členskom štáte, ktorí nevedia o konaní začatom voči nim v zahraničí. Podľa odhadov posúdenia vplyvu by zníženie objemu rozsudkov pre zmeškanie o 10 % v EÚ viedlo k úsporám vo výške 480 000 000 EUR ročne v dôsledku toho, že občania by vynaložili menej finančných prostriedkov na právne prostriedky nápravy.

•Základné práva

Komisia v súlade s programom EÚ v oblasti spravodlivosti na rok 2020 15 zabezpečila, aby sa v návrhu riešila potreba posilniť občianske procesné práva s cieľom zvýšiť vzájomnú dôveru medzi súdnymi systémami členských štátov.

V návrhu sa v prvom rade podporuje elektronické doručovanie písomností platných podľa nariadenia, čím návrh prispieva k základnému právu na účinný právny prostriedok nápravy (článok 47 Charty o práve na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces). Tak sa uznáva rôznorodosť potrieb a efektívnych spôsobov doručovania, pretože účastníci by mohli slobodne vyjadriť súhlas s elektronickým prijímaním korešpondencie v cezhraničnom konaní. Očakáva sa, že tento dodatočný spôsob doručovania spolu s navrhovanou zásadou „štandardne digitálne“ podporí prístup k spravodlivosti a pomôže aj urýchliť konania. Okrem toho sa tým znížia náklady na doručovanie, a tiež obmedzí možnosť, že písomnosti nemusia byť vôbec doručené, ak sa použijú neefektívne spôsoby doručenia.

Objasnenie týkajúce sa vymedzení pojmov a koncepcií, ktoré je súčasťou návrhu, by prispelo k zníženiu právnej neistoty a urýchleniu postupov podľa nariadenia. Návrhom by sa priniesla väčšia zrozumiteľnosť a predvídateľnosť postupu v súvislosti s právom adresátov na odmietnutie, lepšia ochrana ich procesných práv, ale zabránilo by sa aj zneužívaniu práva na odmietnutie, čím by sa rovnako chránili práva žalobcu.

Po druhé, návrh by mal aj pozitívne účinky na nediskrimináciu (článok 18 ZFEÚ). Návrh by prispel k rovnoprávnemu prístupu k spravodlivosti, keďže členské štáty budú musieť zabezpečiť účinný prístup zahraničných osôb k nástrojom, ktoré sú k dispozícii na ich území na účely zisťovania adresy. Tým by sa zaručilo, že písomnosť by bola skutočne doručená adresátovi. Balík politických opatrení by navyše obsahoval štandardizované právne zásady o možnosti používať fiktívne a alternatívne spôsoby podľa vnútroštátnych právnych predpisov namiesto nariadenia, keď má adresát bydlisko v inom členskom štáte. Cieľom týchto zásad je odstrániť súčasnú nejednoznačnosť a roztrieštenosť v rámci základného scenára týkajúceho sa práv účastníkov v členských štátoch. A napokon, v balíku politických opatrení by sa stanovil aj jednotný časový rámec na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Tieto ustanovenia by prispeli k rovnakej ochrane procesných práv, bez ohľadu na členský štát.

Po tretie sa očakáva, že navrhovaná zmena používania elektronickej komunikácie bude mať vplyv na ochranu osobných údajov (článok 8 charty). Technickú implementáciu a prevádzku elektronickej infraštruktúry by vymedzili a kontrolovali samotné členské štáty, a to aj vtedy, ak bude infraštruktúra čiastočne rozvinutá a financovaná na úrovni EÚ. Infraštruktúra by mala byť založená na decentralizovanej štruktúre. Požiadavky na ochranu údajov by sa preto uplatňovali výlučne na vnútroštátnej úrovni pre jednotlivé konania.

Dôležitými vonkajšími faktormi vzhľadom na ochranu osobných údajov v súvislosti s navrhovaným balíkom politických opatrení sú:

–všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) 16 , uplatňované od mája 2018, ktorým by sa mala zvýšiť informovanosť, podnietiť opatrenia na zaistenie bezpečnosti a integrity databáz, ako aj zabezpečiť rýchlejšie reakcie na porušovanie ochrany súkromia v súdnictve a

–pretrvávajúce hrozby pre kybernetickú bezpečnosť vo verejnom sektore. Očakáva sa, že snahy o útoky na verejnú informačnú infraštruktúru sa rozšíria a ovplyvnia súdnictvo v členských štátoch; ich vplyv sa môže zhoršovať s narastajúcou prepojenosťou informačných systémov (na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ).

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

V súlade s odsekmi 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 17 , kde všetky tri inštitúcie potvrdili, že hodnotenia existujúcich právnych predpisov a politiky by mali poskytnúť základ pre posúdenia vplyvu možností pre ďalšie opatrenia, sa nariadenie bude hodnotiť a Komisia predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru najneskôr do piatich rokov od dátumu začatia jeho uplatňovania. V hodnotení sa posúdia účinky nariadenia na základe ukazovateľov a podrobnej analýzy miery, do akej sa nariadenie môže považovať za relevantné, účinné, efektívne, do akej miery poskytuje dostatočnú pridanú hodnotu EÚ a je v súlade s ostatnými politikami EÚ. Hodnotenie bude obsahovať získané poznatky na účely identifikácie akýchkoľvek nedostatkov/problémov alebo akéhokoľvek potenciálu na ďalšie zlepšenie vplyvu nariadenia. Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie uvedenej správy.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nebude mať žiadny negatívny vplyv na rozpočet EÚ. Návrhom nevzniknú pre vnútroštátne verejné správy významné náklady, ale bude skôr viesť k úsporám. Očakáva sa, že prínos pre vnútroštátne verejné orgány bude spočívať v nižších nákladoch na poštové služby, úspore času v dôsledku efektívnejšieho súdneho konania, ako aj nižšej administratívnej záťaži a nákladoch práce.

Hlavné náklady pre členské štáty sú spojené s implementáciou elektronickej komunikácie ako povinného nástroja pre odosielajúce a prijímajúce orgány. V posúdení vplyvu pripojenom k tomuto návrhu sa však poukazuje na to, že nad týmito nákladmi výrazne prevažujú priame prínosy, ktoré sa očakávajú od prechodu z komunikácie v papierovej forme na digitálnu komunikáciu.

Hlavnými možnosťami financovania z prostriedkov EÚ sú podľa súčasných finančných programov program Spravodlivosť a Nástroj na prepájanie Európy (NPE). Programom Spravodlivosť (rozpočet na rok 2018: 45,95 milióna EUR) sa podporujú kapacity presadzovania práva a prostriedkov nápravy v členských štátoch v oblasti civilnej justície, pričom jeho budúce priority financovania sa zameriavajú na tie zložky, ktoré sú relevantné pre súčasnú iniciatívu. Nástroj na prepájanie Európy má oveľa väčší rozpočet (130,33 milióna EUR v roku 2018) a ponúka finančnú podporu pre informačné projekty, ktoré uľahčujú cezhraničnú interakciu medzi verejnými správami, podnikmi a občanmi. Vo veľkej miere sa už používa na financovanie digitalizácie a prác týkajúcich sa elektronickej justície v oblasti civilnej justície vrátane Európskeho portálu elektronickej justície, integrácie verejných dokumentov do vnútroštátnych systémov elektronickej verejnej správy a systému prepojenia obchodných registrov (BRIS). Balík viacročného finančného rámca (VFR) pre prioritu digitálnej transformácie, ako bol predstavený 2. mája 2018, zahŕňa sumu 3 miliardy EUR určenú pre digitálnu oblasť NPE s cieľom financovať infraštruktúru digitálnej pripojiteľnosti.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Zavedie sa spoľahlivý systém na monitorovanie uplatňovania nariadenia vrátane komplexného súboru kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov, ako aj jasný a štruktúrovaný proces podávania správ a monitorovania. Je to dôležité, aby sa zabezpečilo, že sa tieto zmeny v členských štátoch efektívne zavádzajú, a overilo, či sa nariadením úspešne plnia jeho ciele.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Článok 1

Týmto článkom sa čiastočne mení štruktúra súčasného znenia a zavádza sa rozlíšenie medzi súdnymi a mimosúdnymi písomnosťami, pokiaľ ide o formuláciu vymedzenia rozsahu pôsobnosti. Súčasné znenie ustanovenia týkajúce sa mimosúdnych písomností sa nemení. Pokiaľ však ide o súdne písomnosti, v návrhu sa objasňuje, že nariadenie sa uplatňuje vo všetkých situáciách, v ktorých má adresát bydlisko v inom členskom štáte. Ide o snahu prostredníctvom nariadenia ukončiť súčasné nevhodné postupy, v rámci ktorých sa odporcom v iných členských štátoch doručujú písomnosti na územie členského štátu pôvodu prostredníctvom alternatívnych alebo fiktívnych spôsobov doručovania písomností, ako to umožňuje procesný zákon členského štátu pôvodu, bez ohľadu na informácie o zahraničnej adrese odporcu, ktorú má k dispozícii konajúci súd alebo konajúci justičný orgán. Vzhľadom na nové znenie rozsahu pôsobnosti súdy nebudú môcť vylúčiť takéto situácie z rozsahu pôsobnosti nariadenia tým, že doručovanie písomností jednoducho označia za „vnútroštátne“.

Táto vyššia norma, na základe ktorej budú všetky prípady doručovania písomností povinne spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia, keď má adresát bydlisko v inom členskom štáte, sa vzťahuje iba na doručovanie písomností, ktorými sa začalo konanie. Doručenie oznámenia o začatí konania, t. j. doručenie písomnosti adresátovi, ktorou sa informuje o začatí konania v cudzine, má mimoriadny význam pri ochrane práv na obhajobu, a preto by sa mal posilniť vhodnými zárukami. Pokiaľ ide o následné prípady doručovania súdnych písomností v priebehu súdneho konania, mimoriadna ochrana už nie je taká relevantná. Je to preto, že na tieto písomnosti sa môže uplatniť navrhovaný nový článok 7a. Navyše sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch môžu zachovať ustanovenia, ktorými sa adresátovi ukladá povinnosť vymenovať zástupcu na doručovanie písomností na území členského štátu pôvodu.

V odseku 2 sa objasňuje, že článok 3c nariadenia sa vzťahuje aj na situácie, keď adresa adresáta nie je známa.

V odseku 3 tohto článku sa opakuje znenie odôvodnenia 8 v súčasnosti platného nariadenia, čím sa vytvára právna istota týkajúca sa legislatívneho charakteru tohto ustanovenia.

Článok 3a

V tomto článku sa stanovuje, že komunikácia a výmena písomností medzi odosielajúcimi a prijímajúcimi orgánmi sa vykonáva elektronicky, prostredníctvom decentralizovaného informačného systému pozostávajúceho z vnútroštátnych informačných systémov prepojených bezpečnou a spoľahlivou komunikačnou infraštruktúrou.

Odsekom 6 sa zabezpečuje používanie alternatívnych (tradičných) prostriedkov komunikácie v prípadoch nepredvídateľného a mimoriadneho narušenia informačného systému.

Zo zavedenia nového spôsobu komunikácie a výmeny písomností prostredníctvom informačného systému vyplývajú aj úpravy článkov 4 a 6.

Článok 3c

Týmto článkom sa stanovuje, že členské štáty musia poskytnúť pomoc pri zisťovaní miesta pobytu príjemcu v inom členskom štáte. Návrh ponúka tri alternatívne možnosti, z ktorých musí každý členský štát na svojom území poskytnúť aspoň jednu osobám, ktoré uplatňujú svoje práva z iných členských štátov. Každý členský štát musí Komisii oznámiť, ktorú z týchto troch možností bude podľa nariadenia ponúkať. Tieto tri možnosti sú: súdna pomoc prostredníctvom orgánov určených členskými štátmi; poskytovanie prístupu k verejným registrom bydliska prostredníctvom portálu elektronickej justície alebo poskytovanie podrobných informácií prostredníctvom portálu elektronickej justície o dostupných nástrojoch na vyhľadávanie osôb na ich územiach.

Článok 7a

V tomto novom článku sa uznávajú existujúce právne predpisy a prax v niekoľkých členských štátoch, podľa ktorých možno od zahraničných účastníkov konania žiadať, aby vymenovali zástupcu na doručovanie písomností v súvislosti s konaním, ktoré sa ich týka, v členskom štáte konania. Táto možnosť by bola k dispozícii až po riadnom doručení písomnosti, ktorou sa začalo konanie, dotknutému účastníkovi. S cieľom poskytnúť vhodnú alternatívu pre zahraničných účastníkov konania, ktorým by takáto povinnosť (vyhľadávanie a platenie takejto splnomocnenej osoby v inom členskom štáte) spôsobila neprekonateľné problémy, sa v nariadení poskytuje alternatíva použitím článku 15a písm. b) o elektronickom doručovaní písomností.

Článok 8

Návrhom sa zlepšuje postup týkajúci sa práva adresáta odmietnuť prevzatie písomnosti, ak nie je vypracovaná v príslušnom jazyku ani nie je do takéhoto jazyku preložená. Zmeny sú v súlade s príslušnou judikatúrou Súdneho dvora 18 .

Článok 14

Týmto návrhom sa poskytovateľom poštových služieb ukladá povinnosť používať osobitnú návratku (potvrdenie o doručení) pri doručovaní písomností poštou podľa nariadenia.

Odsekom 3 nariadenia sa zavádza minimálna norma týkajúca sa osôb, ktoré sa majú považovať za oprávnených „náhradných príjemcov“, ak poskytovateľ poštových služieb nemôže osobne odovzdať písomnosť adresátovi. Riešenie je založené na článku 14 nariadenia (ES) č. 805/2004 19 a nariadení (ES) č. 1896/2006 20 a na rozsudku Súdneho dvora vo veci C-354/15 Henderson 21 .

Článok 15

Týmto ustanovením sa rozširuje rozsah pôsobnosti existujúceho článku v dvoch aspektoch: V prvom rade sa už nevyžaduje, aby mal žiadateľ záujem na konaní, čo by odosielajúcim orgánom a konajúcim súdom umožnilo používať tento spôsob doručovania. Po druhé, priame doručenie by bolo v budúcnosti uplatniteľné na území všetkých členských štátov.

Článok 15a

Návrhom sa zavádza elektronické doručovanie písomností ako dodatočný alternatívny spôsob doručovania podľa nariadenia. V tomto ustanovení sa tento typ doručovania písomností v skutočnosti považuje za rovnocenný s doručovaním poštou. . Ustanovením sa povoľuje elektronické odosielanie písomností z používateľského konta odosielateľa priamo do používateľského konta príjemcu ako platný spôsob doručovania písomností podľa nariadenia za predpokladu, že je splnená jedna z alternatívnych podmienok uvedených v písmenách a) a b).

Článok 19

Zmeny v tomto článku boli navrhnuté s cieľom znížiť súčasnú roztrieštenosť vnútroštátnych systémov. Návrh obsahuje dve hlavné zmeny. Po prvé, konajúci súd bude musieť zaslať výstražnú správu o začatí konania alebo o rozsudku pre zmeškanie do dostupného používateľského konta odporcu in absentia. Po druhé, lehota dostupnosti mimoriadneho preskúmania v odseku 4 je jednotne stanovená na dva roky od vydania rozsudku pre zmeškanie.

Článok 23a

V tomto ustanovení sa stanovuje, že Komisia vypracuje podrobný program na monitorovanie výstupov, výsledkov a vplyvov tohto nariadenia.

Článok 24

V tomto ustanovení sa stanovuje, že Komisia vykoná hodnotenie tohto nariadenia v súlade s usmerneniami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu a odsekmi 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 a predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o hlavných zisteniach.

2018/0204 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 81,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 22 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 23 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V záujme riadneho fungovania vnútorného trhu je potrebné ďalšie zlepšenie a urýchlenie odosielania a doručovania súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach medzi členskými štátmi.

(2)V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 24 sa stanovujú pravidlá pre doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch.

(3)Prehlbujúca sa justičná integrácia členských štátov, v rámci ktorej sa zrušenie vyhlásenia vykonateľnosti (medzičlánok konania) stalo všeobecným pravidlom, odhalila niektoré obmedzenia pravidiel stanovených v nariadení (ES) č. 1393/2007.

(4)S cieľom zabezpečiť rýchle odosielanie písomností do iných členských štátov na účely ich doručenia by sa mali použiť všetky primerané prostriedky moderných komunikačných technológií za predpokladu, že sa dodržia určité podmienky týkajúce sa integrity a spoľahlivosti prijatej písomnosti. Na tento účel by sa mala všetka komunikácia a výmeny písomností medzi orgánmi a subjektmi určenými členskými štátmi uskutočňovať prostredníctvom decentralizovaného informačného systému pozostávajúceho z vnútroštátnych informačných systémov.

(5)Prijímajúci orgán by mal za každých okolností a bez priestoru na voľné uváženie v tejto súvislosti písomne informovať adresáta pomocou vzorového tlačiva o tom, že môže odmietnuť prevziať písomnosť, ktorá sa má doručiť, ak nie je v jazyku, ktorému rozumie, alebo v úradnom jazyku či v jednom z úradných jazykov miesta doručenia. Toto pravidlo by sa malo vzťahovať aj na každé ďalšie doručenie, ak si už adresát uplatnil svoje právo na odmietnutie. Právo na odmietnutie by sa takisto malo vzťahovať na doručenie prostredníctvom diplomatických zástupcov alebo konzulárnych úradníkov, doručenie poštou a priame doručenie. Doručenie odmietnutej písomnosti by malo byť možné napraviť tak, že sa adresátovi doručí preklad písomnosti.

(6)Ak adresát odmietol prevziať písomnosť, súd alebo orgán, pred ktorými prebieha konanie, v priebehu ktorého bolo písomnosť potrebné doručiť, by mal overiť, či bolo odmietnutie opodstatnené. Na tento účel by mal tento súd alebo orgán zohľadniť všetky relevantné informácie, ktoré sú uvedené v spise alebo ktoré má k dispozícii, s cieľom určiť skutočné jazykové znalosti adresáta. Pri posudzovaní jazykových zručností adresáta by súd mohol zohľadniť skutkové okolnosti, ako sú písomnosti, ktoré adresát napísal v dotknutom jazyku, či povolanie adresáta zahŕňa takéto jazykové zručnosti (napríklad učiteľ alebo tlmočník), či je adresát občanom členského štátu, v ktorom prebieha súdne konanie, alebo či adresát predtým istý čas žil v danom členskom štáte. Takéto posúdenie by sa nemalo uskutočniť, ak bola písomnosť vypracovaná alebo preložená do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov miesta doručenia.

(7)Efektívnosť a rýchlosť v cezhraničnom súdnom konaní si vyžadujú priame a zrýchlené spôsoby doručovania písomností osobám v iných členských štátoch. Následne by malo byť možné, aby osoba, ktorá má právny záujem na súdnom konaní, alebo konajúci súd či orgán doručili písomnosti priamo prostredníctvom elektronických prostriedkov do digitálneho používateľského konta adresáta s bydliskom v inom členskom štáte. Podmienky používania takéhoto typu priameho elektronického doručovania by mali zabezpečiť, aby sa elektronické používateľské kontá používali na účely doručovania písomností len vtedy, ak existujú primerané záruky na ochranu záujmov adresátov, a to buď prostredníctvom vysokých technických noriem, alebo v podobe výslovného súhlasu poskytnutého adresátom.

(8)Existujúce priame kanály na odosielanie a doručovanie písomností by sa mali zlepšiť, aby poskytovali spoľahlivé a všeobecne dostupné alternatívy k tradičnému odosielaniu prostredníctvom prijímajúcich orgánov. Na tento účel by poskytovatelia poštových služieb mali používať osobitné potvrdenie o doručení pri doručovaní poštou podľa článku 14 nariadenia (ES) č. 1393/2007. Podobne by malo byť možné, aby každá osoba, ktorá má právny záujem na súdnom konaní, ako aj konajúce súdy či orgány mali možnosť uskutočniť doručenie písomností na územie všetkých členských štátov priamo prostredníctvom súdnych úradníkov, úradných osôb alebo iných príslušných osôb prijímajúceho členského štátu.

(9)V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Cieľom tohto nariadenia je najmä zabezpečiť úplné rešpektovanie práv adresátov na obhajobu, ktoré vyplývajú z práva na spravodlivý súdny proces, zakotveného v článku 47 Charty základných práv.

(10)S cieľom umožniť urýchlene upraviť prílohy k nariadeniu (ES) č. 1393/2007 by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny príloh I, II a IV k uvedenému nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva*. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

----------------------------

* Medziinštitucionálna dohoda z 13. apríla 2016 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva; Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(11)V súlade s odsekmi 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva by Komisia mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia na základe informácií zozbieraných prostredníctvom osobitných monitorovacích opatrení s cieľom posúdiť skutočné účinky nariadenia a potrebu prípadného ďalšieho opatrenia.

(12)Keďže ciele tohto nariadenia nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, pričom z dôvodov vytvorenia právneho rámca zabezpečujúceho urýchlené a efektívne odosielanie a doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností v členských štátoch ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

(13)V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, [Spojené kráľovstvo] [a] [Írsko] [oznámilo/oznámili želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia] [sa nezúčastňuje/nezúčastňujú na prijatí tohto nariadenia a nie je/nie sú ním viazané an5i nepodlieha/nepodliehajú jeho uplatňovaniu].

(14)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(15)Nariadenie (ES) č. 1393/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1393/2007 sa mení takto:

1)článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1
Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

1.Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach na doručovanie:

a)súdnych písomností osobám s bydliskom v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom prebieha súdne konanie;

b)mimosúdnych písomností, ktoré sa musia odosielať z jedného členského štátu do druhého.

Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

2.S výnimkou článku 3c sa toto nariadenie neuplatňuje, ak nie je známa adresa osoby, ktorej sa má písomnosť doručiť.

3.Toto nariadenie sa neuplatňuje na doručovanie písomností splnomocnenému zástupcovi účastníka konania v tom členskom štáte, v ktorom sa uskutočňuje konanie, a to bez ohľadu na miesto pobytu tohto účastníka.

4.Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)„členský štát“ sú členské štáty okrem Dánska;

b)„členský štát konajúceho súdu“ je členský štát, v ktorom prebieha súdne konanie.“;

2)v článku 2 ods. 4 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)prostriedky, ktoré majú k dispozícii na prijímanie písomností v prípadoch uvedených v článku 3a ods. 6; “;

3)vkladajú sa tieto články 3a, 3b a 3c:

„Článok 3a
Komunikačné prostriedky, ktoré majú používať odosielajúce a prijímajúce orgány a ústredné orgány

1.Písomnosti, žiadosti, potvrdenia, potvrdenia o prijatí, osvedčenia a akákoľvek komunikácia vykonávaná na základe vzorových tlačív uvedených v prílohe I medzi odosielajúcimi a prijímajúcimi orgánmi, medzi uvedenými orgánmi a ústrednými orgánmi alebo medzi ústrednými orgánmi jednotlivých členských štátov sa odosielajú prostredníctvom decentralizovaného informačného systému pozostávajúceho z vnútroštátnych informačných systémov prepojených komunikačnou infraštruktúrou, ktorá umožňuje bezpečnú a spoľahlivú cezhraničnú výmenu informácií medzi vnútroštátnymi informačnými systémami.

2.Na písomnosti, žiadosti, potvrdenia, potvrdenia o prijatí, osvedčenia a akúkoľvek komunikáciu odosielanú prostredníctvom decentralizovaného informačného systému uvedeného v odseku 1 sa vzťahuje všeobecný právny rámec pre používanie dôveryhodných služieb stanovený v nariadení Rady (EÚ) č. 910/2014*.

3.Ak si písomnosti, žiadosti, potvrdenia, potvrdenia o prijatí, osvedčenia a iná komunikácia uvedené v odseku 1 vyžadujú alebo obsahujú pečať alebo vlastnoručný podpis, možno namiesto nich použiť „kvalifikované elektronické pečate“ a „kvalifikované elektronické podpisy“ vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014.

4.Ak odoslanie v súlade s odsekom 1 nie je možné z dôvodu nepredvídaného a mimoriadneho narušenia decentralizovaného informačného systému, odoslanie sa vykoná čo najrýchlejším alternatívnym spôsobom.

----------------------------------------

*    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).

Článok 3b
Náklady na zriadenie decentralizovaného informačného systému

1.Každý členský štát znáša náklady na inštaláciu, prevádzku a údržbu svojich prístupových bodov ku komunikačnej infraštruktúre, ktorá prepája vnútroštátne informačné systémy v kontexte decentralizovaného informačného systému uvedeného v článku 3a.

2.Každý členský štát znáša náklady na zriadenie a prispôsobenie svojich vnútroštátnych informačných systémov tak, aby boli interoperabilné s komunikačnou infraštruktúrou, ako aj náklady na správu, prevádzku a údržbu týchto systémov.

3.Odseky 1 a 2 sa uplatňujú bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť požiadať o granty na podporu činností uvedených v týchto odsekoch v rámci finančných programov Únie.

Článok 3c
Pomoc pri hľadaní adresy

1.Ak adresa osoby, ktorej sa má doručiť súdna alebo mimosúdna písomnosť v inom členskom štáte nie je známa, členské štáty poskytnú pomoc jedným alebo viacerými z týchto spôsobov:

a)justičná pomoc na zistenie adresy osoby, ktorej má byť doručená písomnosť, poskytovaná určenými orgánmi na žiadosť súdu členského štátu, ktorý vo veci koná;

b)možnosť osôb z iných členských štátov podávať žiadosti o informácie o adresách priamo v registroch bydliska alebo iných verejne dostupných databáz, a to aj elektronicky na vzorovom tlačive prostredníctvom európskeho portálu elektronickej justície;

c)podrobné praktické usmernenie o dostupných mechanizmoch na zisťovanie adries osôb v rámci Európskej justičnej siete v občianskych a obchodných veciach a so zreteľom na sprístupnenie informácií verejnosti.

2.Každý členský štát poskytne Komisii tieto údaje:

a)spôsob pomoci, ktorú členský štát poskytne na svojom území podľa odseku 1;

b)prípadne názvy a adresy orgánov uvedených v odseku 1 písm. a) a b).

Členské štáty oznámia Komisii všetky následné zmeny týchto údajov.“;

4)článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4
Odosielanie písomností

1.Súdne písomnosti sa odosielajú priamo a čo najrýchlejšie medzi orgánmi určenými podľa článku 2.

2.K odosielanej písomnosti sa pripojí žiadosť vypracovaná na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I. Tlačivo sa vyplní v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu alebo, ak je v danom členskom štáte viac úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, kde sa má doručenie vykonať, alebo v inom jazyku, ktorý tento členský štát označil za prijateľný. Každý členský štát označí iný úradný jazyk alebo jazyky Únie okrem svojho vlastného, ktorý je alebo ktoré sú preň prijateľné na účely vyplnenia tlačiva.

3.Právny účinok písomností, ktoré sa odosielajú prostredníctvom decentralizovaného informačného systému uvedeného v článku 3a, a ich prípustnosť ako dôkazu v súdnom konaní sa nesmú odmietnuť výlučne z dôvodu, že majú elektronickú podobu. Ak sa písomnosti v papierovej podobe transformujú do elektronickej podoby na účely odoslania prostredníctvom decentralizovaného informačného systému, elektronické kópie alebo ich výtlačky majú rovnaký účinok ako originálne písomnosti.“;

5)článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6
Prijatie písomností prijímajúcim orgánom

1.Po prijatí písomnosti sa odosielajúcemu orgánu automaticky zašle potvrdenie o prijatí prostredníctvom decentralizovaného informačného systému uvedeného v článku 3a.

2.Ak nie je možné vyhovieť žiadosti o doručenie na základe odoslaných údajov alebo písomností, prijímajúci orgán sa spojí s odosielajúcim orgánom, aby si zabezpečil chýbajúce údaje alebo písomnosti.

3.Ak žiadosť o doručenie zjavne nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia alebo ak je doručenie nemožné pre nedodržanie požadovaných formálnych náležitostí, odoslaná žiadosť a písomnosti sa po prijatí obratom vrátia odosielajúcemu orgánu spolu s oznámením o vrátení na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I.

4.Ak prijímajúci orgán, ktorý prijal písomnosť na doručenie, nie je miestne príslušný na jej doručenie, postúpi ju spolu so žiadosťou prostredníctvom decentralizovaného informačného systému uvedeného v článku 3a prijímajúcemu orgánu v tom istom členskom štáte, ktorý je miestne príslušný, ak žiadosť spĺňa náležitosti článku 4 ods. 2, a informuje o tom odosielajúci orgán na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I. Prijímajúci orgán, ktorý je miestne príslušný, v tom istom členskom štáte, zašle po prijatí písomnosti a žiadosti odosielajúcemu orgánu prostredníctvom decentralizovaného informačného systému uvedeného v článku 3a, automatické potvrdenie o prijatí.“ ;

6)vkladá sa tento článok 7a:

„Článok 7a
Povinnosť vymenovať zástupcu na účely doručovania v členskom štáte konajúceho súdu

1.Ak bola písomnosť, ktorou sa začalo konanie, doručená odporcovi, na základe právneho poriadku členského štátu konajúceho súdu sa účastníkom, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte, môže uložiť povinnosť vymenovať zástupcu na účely doručovania písomností v členskom štáte konajúceho súdu.

2.Ak účastník nesplní povinnosť vymenovať zástupcu v súlade s odsekom 1 a nevyjadril svoj súhlas s používaním elektronického používateľského konta na doručovanie v súlade s článkom 15a písm. b), môže byť na doručovanie písomností počas konania použitý akýkoľvek spôsob doručovania povolený na základe právneho poriadku členského štátu konajúceho súdu za predpokladu, že dotknutý účastník konania bol o tomto dôsledku riadne informovaný.“;

7)článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8
Odmietnutie prevziať písomnosť

1.Prijímajúci orgán na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe II informuje adresáta o tom, že môže písomnosť, ktorá má byť doručená, odmietnuť prevziať, ak táto písomnosť nie je vyhotovená v jednom z nasledujúcich jazykov, alebo k nej nie je priložený preklad do niektorého z týchto jazykov:

a)jazyk, ktorému adresát rozumie,

       alebo

b)úradný jazyk prijímajúceho členského štátu, alebo ak je v danom členskom štáte niekoľko úradných jazykov, úradný jazyk alebo jeden z úradných jazykov miesta, kde sa má doručenie vykonať.

2.Adresát môže odmietnuť prevziať písomnosť v čase doručenia alebo do dvoch týždňov, a to zaslaním vzorového tlačiva uvedeného v prílohe II prijímajúcemu orgánu.

3.Ak bol prijímajúci orgán informovaný, že adresát odmietol prevziať písomnosť v súlade s odsekmi 1 a 2, okamžite o tom informuje odosielajúci orgán prostredníctvom osvedčenia uvedeného v článku 10 a vráti žiadosť.

4.Ak adresát odmietol prevziať písomnosť v súlade s odsekmi 1 a 2, súd alebo orgán, pred ktorými prebieha konanie, v priebehu ktorého bolo vykonané doručenie, overí, či bolo odmietnutie opodstatnené.

5.Doručenie písomnosti možno napraviť tak, že sa adresátovi v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia doručí písomnosť spolu s prekladom do jazyka uvedeného v odseku 1. V takom prípade je dňom doručenia písomnosti deň, keď sa písomnosť s prekladom doručí v súlade s právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu. Ak sa však podľa právneho poriadku členského štátu písomnosť musí doručiť v určitej lehote, dátum, ktorý sa vezme do úvahy vo vzťahu k žiadateľovi, je deň doručenia pôvodnej písomnosti určený podľa článku 9 ods. 2.

6.Odseky 1 až 5 sa vzťahujú na iné spôsoby odosielania a doručovania súdnych písomností podľa oddielu 2.

7.Na účely odseku 1 diplomatickí zástupcovia alebo konzulárni úradníci, ak sa doručenie vykonáva podľa článku 13, alebo orgány alebo osoby, ak sa doručenie vykonáva podľa článku 14 alebo článku 15a, informujú adresáta, že môže odmietnuť prijať písomnosť a že všetky odmietnuté písomnosti sa musia vrátiť späť týmto zástupcom, úradníkom alebo orgánom či osobám.“;

8)v článku 10 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.Po splnení všetkých náležitostí doručenia písomnosti sa na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I vyhotoví osvedčenie o doručení a zašle sa odosielajúcemu orgánu.“;

9)články 14 a 15 sa nahrádzajú takto:

„Článok 14
Doručovanie použitím poštových služieb

1.Doručovanie súdnych písomností osobám s bydliskom v inom členskom štáte sa môže uskutočniť priamo poštou doporučeným listom s potvrdením o doručení.

2.Na účely tohto článku sa doručenie poštou vykoná s použitím osobitného potvrdenia o doručení uvedeného v prílohe IV.

3.Bez ohľadu na právny poriadok členského štátu pôvodu sa doručenie poštou považuje za platne vykonané aj vtedy, ak bola písomnosť doručená na adresu bydliska adresáta dospelým osobám, ktoré žijú v rovnakej domácnosti ako adresát alebo sú v nej zamestnávané adresátom a ktoré sú schopné a ochotné prijať písomnosť.

Článok 15
Priame doručenie

1.Súdne písomnosti môžu byť doručené osobám s bydliskom v inom členskom štáte priamo prostredníctvom súdnych úradníkov, úradných osôb alebo iných príslušných osôb prijímajúceho členského štátu.

2.Každý členský štát poskytne Komisii informácie o type povolaní alebo o príslušných osobách, ktoré majú povolenie vykonávať doručovanie podľa tohto článku na jeho území.“;

10)vkladá sa tento článok 15a:

„Článok 15a
Elektronické doručovanie

Doručovanie súdnych písomností osobám s bydliskom v inom členskom štáte sa môže uskutočniť priamo prostredníctvom elektronických prostriedkov na používateľské kontá, ku ktorým má adresát prístup, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

a)písomnosti sa zasielajú a prijímajú pomocou kvalifikovaných elektronických doručovacích služieb pre registrované zásielky v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014;

b)po začatí súdneho konania adresát udelil výslovný súhlas konajúcemu súdu alebo orgánu s použitím tohto konkrétneho používateľského konta na účely doručovania písomností v priebehu súdneho konania.“;

11)články 17 a 18 sa nahrádzajú takto:

„Článok 17
Zmeny príloh

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18 s cieľom zmeniť prílohy I, II a IV na účely aktualizácie vzorových tlačív alebo vykonanie technických zmien týchto tlačív.

Článok 18
Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 17 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo [dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 17 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva*.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 17 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“;

12)vkladajú sa tieto články 18a a 18b:

„Článok 18a
Zriadenie decentralizovaného informačného systému

Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa zriaďuje decentralizovaný informačný systém uvedený v článku 3a. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 18b ods. 2.

Článok 18b
Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“;

13)článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19
Neprítomnosť odporcu v konaní

1.Ak musí byť písomnosť, ktorou sa začalo konanie, odoslaná do iného členského štátu na účely doručenia podľa ustanovení tohto nariadenia a odporca sa nedostavil, nemožno vydať rozsudok, pokiaľ sa nezistí, že doručenie alebo odovzdanie sa uskutočnilo v dostatočnom časovom predstihu, aby sa odporca mohol brániť, a že:

a)písomnosť sa doručila spôsobom predpísaným vnútroštátnym právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu pre doručovanie písomností vo vnútroštátnych konaniach osobám na jeho území alebo

b)písomnosť sa skutočne doručila odporcovi alebo do jeho bydliska iným spôsobom stanoveným v tomto nariadení.

2.Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 môže sudca vydať rozsudok, aj keď nedostal žiadne osvedčenie o doručení alebo odovzdaní, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)písomnosť sa odoslala jedným zo spôsobov stanovených v tomto nariadení;

b)uplynula lehota, ktorú sudca považuje v konkrétnom prípade za primeranú, ktorá však nesmie byť kratšia ako šesť mesiacov odo dňa odoslania písomnosti;

c)nebolo prijaté žiadne osvedčenie o doručení napriek tomu, že sa vynaložilo všetko primerané úsilie na jeho získanie prostredníctvom príslušných orgánov alebo subjektov prijímajúceho členského štátu.

3.Ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 2, treba vynaložiť primerané úsilie na informovanie odporcu prostredníctvom všetkých dostupných komunikačných kanálov vrátane prostriedkov moderných komunikačných technológií, v prípade ktorých konajúci súd pozná adresu alebo konto, o tom, že bolo voči odporcovi začaté súdne konanie.

4.Bez ohľadu na odseky 1 a 2 môže sudca v naliehavých prípadoch nariadiť akékoľvek predbežné alebo ochranné opatrenia.

5.Ak sa do iného členského štátu mala odoslať písomnosť, ktorou sa začalo konanie, na účely doručenia podľa ustanovení tohto nariadenia a vydal sa rozsudok proti odporcovi, ktorý sa nedostavil, sudca má právo odpustiť odporcovi dôsledky uplynutia lehoty na odvolanie proti rozsudku, ak sú splnené obe tieto podmienky:

a)odporca sa bez svojho zavinenia nedozvedel o písomnosti v dostatočnom časovom predstihu, aby sa mohol brániť, alebo sa nedozvedel o rozsudku v dostatočnom časovom predstihu, aby sa mohol odvolať;

b)odporca uviedol na svoju obhajobu skutočnosti, ktoré zjavne spochybňujú vecnú stránku návrhu.

Žiadosť o odpustenie dôsledkov uplynutia odvolacej lehoty sa môže podať iba v primeranom čase od okamihu, keď sa odporca o rozsudku dozvedel.

Takejto žiadosti sa nevyhovie, ak je podaná viac ako dva roky odo dňa vydania rozsudku.

6.Po uplynutí obdobia dvoch rokov odo dňa vydania rozsudku uvedeného v odseku 2 sa ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré umožňujú mimoriadne odpustenie dôsledkov uplynutia lehoty na odvolanie, nemôžu uplatňovať v kontexte napadnutia uznania a vykonania tohto rozsudku v inom členskom štáte.

7.Odseky 5 a 6 sa nevzťahujú na rozsudky o osobnom stave alebo právnej spôsobilosti osôb.“;

14)v článku 23 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.Členské štáty oznámia Komisii informácie uvedené v článkoch 2, 3, 3c, 4, 10, 11, 13 a 15. Členské štáty oznámia Komisii, či sa podľa ich právneho poriadku musí písomnosť doručiť v určitej lehote, ako sa uvádza v článku 8 ods. 3 a v článku 9 ods. 2.“

15)vkladá sa tento článok 23a:

„Článok 23a
Monitorovanie

1.Najneskôr do [dvoch rokov od dátumu začatia uplatňovania] Komisia stanoví podrobný program na monitorovanie výstupov, výsledkov a vplyvov tohto nariadenia.

2.V monitorovacom programe sa stanoví spôsob zhromažďovania údajov a iných potrebných dôkazov, ako aj interval ich zhromažďovania. Určia sa v ňom opatrenia, ktoré má prijať Komisia a členské štáty v súvislosti so zberom a analýzou údajov a iných dôkazov.

3.Členské štáty poskytnú Komisii údaje a iné dôkazy potrebné na monitorovanie.“

16)článok 24 sa nahrádza takto:

„Článok 24
Hodnotenie

1.Najskôr po [piatich rokoch od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] Komisia vykoná hodnotenie tohto nariadenia a predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

2.Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie tejto správy.“

17)Dopĺňa sa nová príloha IV, ktorej znenie je uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od …..[18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Avšak:

a)bod 14 článku 1 sa uplatňuje od …..[12 mesiacov od nadobudnutia jeho účinnosti] a

b)body 3, 4 a 5 článku 1 sa uplatňujú od …..[24 mesiacov od nadobudnutia jeho účinnosti].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

(1)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79).

(2)    Nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 1).

(3)    Dohovor z 15. novembra 1965 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach; Dohovor z 18. marca 1970 o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach.

(4)    Nariadenie sa uplatňuje vo všetkých krajinách EÚ okrem Dánska. Dánsko 19. októbra 2005 uzavrelo paralelnú dohodu s Európskym spoločenstvom o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych alebo obchodných veciach, ktorou sa ustanovenia nariadenia o doručovaní písomností a jeho vykonávacie opatrenia rozširujú na Dánsko. Dohoda nadobudla platnosť 1. júla 2007. Pozri Ú. v. EÚ L 300, 17.11.2005, s. 55 a Ú. v. EÚ L 120, 5.5.2006, s. 23. Musí sa zosúladiť s ostatnými poznámkami pod čiarou.

(5)    Hodnotiaca štúdia o vnútroštátnych procesných právnych predpisoch a postupoch z hľadiska ich vplyvu na voľný obeh rozsudkov a na ekvivalenciu a účinnosť procesnej ochrany spotrebiteľov v rámci spotrebiteľského práva EÚ (vykonaná konzorciom vedeným inštitútom MPI Luxembourg), záverečná správa, jún 2017, dostupná na https://publications.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/531ef49a-9768-11e7-b92d-01aa75ed71a1/language-en , s. 60 – 61. Ďalej len „štúdia inštitútu MPI za rok 2017“.

(6)    Tento údaj odráža odhady v rámci ekonomickej štúdie spoločnosti Deloitte, ktorou sa podporuje posúdenie vplyvu. Odhady sú založené na údajoch Eurostatu, Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ), Európskej komisie a informáciách získaných v priebehu rozhovorov. Štúdia (ďalej len „ekonomická štúdia“) bola zadaná spoločnosti Deloitte na základe zmluvy č. JUST/2017/JCOO/FW/CIVI/0087 (2017/07). Záverečná správa ešte nebola uverejnená.

(7)    COM(2013) 858 final, 4.12.2013.

(8)    Pozri podrobný zoznam týchto hodnotení na s. 15 – 17 hodnotiacej správy uvedenej v prílohe 8 k posúdeniu vplyvu pripojenému k tomuto návrhu, SWD (2018) 287 final.

(9)    Program EÚ v oblasti spravodlivosti na rok 2020: posilnenie dôvery, mobility a rastu v Únii [COM(2014) 144 final], s. 8.

(10)    COM(2015) 192 final, 6.5.2015, s. 16.

(11)    Pracovný program Komisie na rok 2018 – Program na vytvorenie jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Európy, COM(2017) 650 final z 24. októbra 2017, body 10 a 11 prílohy II.

(12)    Pozri podrobný zoznam týchto hodnotení na s. 15 – 17 hodnotiacej správy uvedenej v prílohe 8 k posúdeniu vplyvu pripojenému k tomuto návrhu, SWD (2018) 287 final.

(13)    Podrobný zoznam expertov sa nachádza v registri expertných skupín Komisie, dostupnom na lokalite http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?do=groupDetail.groupDetail&groupID=3561&news&Lang=SK .

(14)    Štúdia Komisie poskytujúca porovnávaciu právnu analýzu zákonov a postupov členských štátov v súvislosti s doručovaním písomností, vykonaná konzorciom (univerzita vo Florencii, univerzita v Uppsale a DMI), http://collections.internetmemory.org/haeu/20171122154227/http://ec.europa.eu/justice/civil/files/studies/service_docs_en.pdf . Hodnotiaca štúdia o vnútroštátnych procesných právnych predpisoch a postupoch a ich vplyve na voľný obeh rozsudkov a na ekvivalenciu a účinnosť procesnej ochrany spotrebiteľov v rámci spotrebiteľského práva EÚ bola vypracovaná Komisiou (vykonaná konzorciom vedeným inštitútom MPI Luxembourg), https://publications.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/531ef49a-9768-11e7-b92d-01aa75ed71a1/language-en .

(15)    Program EÚ v oblasti spravodlivosti na rok 2020 – posilnenie dôvery, mobility a rastu v Únii, [COM(2014) 144 final], s. 8.

(16)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(17)    Medziinštitucionálna dohoda z 13. apríla 2016 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva; Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 – 14.

(18)    Rozsudok Súdneho dvora zo 16. septembra 2015 vo veci C-519/13, Alpha Bank Cyprus, ECLI:EU:C:2015:603; uznesenie Súdneho dvora z 28. apríla 2016 vo veci C-384/14, Alta Realitat S.L., ECLI:EU:C:2016:316.

(19)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 15).

(20)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006, s. 1).

(21)    Rozsudok z 2. marca 2017, ECLI:EU:C:2017:157.

(22)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(23)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(24)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli31. 5. 2018

COM(2018) 379 final

PRÍLOHA

k

návrhu

NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“)

{SEC(2018) 272 final}
{SWD(2018) 286 final}
{SWD(2018) 287 final}

PRÍLOHA

„PRÍLOHA IV
Potvrdenie o prijatí, ktoré sa má použiť pri doručovaní poštou podľa článku 14

“