52010PC0368

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 12.7.2010

KOM(2010)368 v konečnom znení

2010/0207 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY …/…/EÚ

o systémoch ochrany vkladov (prepracované znenie)

KOM(2010) 369SEK(2010)835 SEK(2010)834

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU

Žiadna banka, a to bez ohľadu na stav jej financií, nemá dostatok likvidných prostriedkov na to, aby na mieste vyplatila všetky vklady alebo ich podstatnú časť. Preto sú banky vystavené riziku hromadného výberu vkladov, ak sa vkladatelia domnievajú, že ich vklady nie sú bezpečné a pokúsia sa ich všetky naraz vybrať. To môže mať vážny dosah na celé hospodárstvo. Ak sa napriek vysokej úrovni prudenciálneho dohľadu musí banka zatvoriť, príslušný systém ochrany vkladov vyplatí vkladateľov až do určitej hranice („úroveň krytia“), čím sa uspokoja potreby vkladateľov. Systémy ochrany vkladov takisto chránia vkladateľov pred zdĺhavými konkurznými konaniami, ktoré obyčajne vedú k vyplateniu iba časti z pôvodnej pohľadávky.

Po uverejnení oznámenia Komisie z roku 2006, ktoré sa týkalo preskúmania smernice 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov[1], udalosti z rokov 2007 a 2008 ukázali, že existujúci rozdrobený systém ochrany vkladov nespĺňa ciele ustanovené v smernici 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov, pokiaľ ide o udržanie dôvery vkladateľov a finančnú stabilitu v obdobiach hospodárskeho napätia. V súčasnosti existuje v EÚ približne 40 systémov ochrany vkladov, ktoré chránia rôzne skupiny vkladateľov a vkladov rôznymi úrovňami krytia a ukladajú bankám rôzne finančné záväzky, čím obmedzujú výhody vnútorného trhu plynúce pre banky aj pre vkladateľov. Okrem toho sa zistilo, že tieto systémy boli v obdobiach finančného napätia nedostatočne financované.

Rada Európskej únie 7. októbra 2008 dospela k záveru, že treba obnoviť dôveru k finančnému sektoru, a vyzvala Komisiu, aby predložila vhodný návrh na podporu konvergencie systémov ochrany vkladov. To viedlo k prijatiu smernice 2009/14/ES[2]. Avšak vzhľadom na to, že potreba rýchlych rokovaní zabránila riešeniu všetkých otvorených otázok, táto smernica bola iba núdzovým opatrením na udržanie dôvery vkladateľov, a to najmä prostredníctvom zvýšenia úrovne krytia do konca roku 2010 z 20 000 EUR na 100 000 EUR. Smernica 2009/14/ES preto obsahovala doložku o rozsiahlom preskúmaní všetkých aspektov systémov ochrany vkladov. Potreba posilniť systémy ochrany vkladov predložením vhodných legislatívnych návrhov bola opäť zdôraznená v oznámení Komisie zo 4. marca 2009 Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe [3].

Hlavné prvky tohto návrhu sú:

- zjednodušenie a harmonizácia, najmä v súvislosti s rozsahom krytia a opatreniami na vyplácanie;

- ďalšie skrátenie lehoty na vyplácanie vkladateľov a lepší prístup systémov ochrany vkladov k informáciám o ich členoch (t. j. bankách);

- zdravé a dôveryhodné systémy ochrany vkladov, ktoré sú dostatočne financované;

- vzájomné poskytovanie pôžičiek medzi systémami ochrany vkladov, t. j. nástroj na poskytovanie pôžičiek za určitých okolností.

Tie prvky preskúmania, ktoré by podľa stanoviska Komisie nemali (alebo by ešte nemali) podliehať právnym predpisom, sú uvedené v sprievodnej správe k tomuto návrhu. Táto správa a návrh sú súčasťou balíka o systémoch ochrany vo finančnom sektore, ktorý zahŕňa aj preskúmanie systémov náhrad pre investorov (smernica 97/9/ES) a bielu knihu o systémoch poistného plnenia.

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A EXTERNÁ EXPERTÍZA

Verejné konzultácie sa konali od 29. mája do 27. júla 2009. V auguste 2009 sa uverejnilo všetkých 104 príspevkov a súhrnná správa[4] a vo všeobecnosti sa zohľadnili stanoviská zainteresovaných strán. Mnohí respondenti sa sústredili na štyri otázky (hlavne banky a ich asociácie, spotrebitelia a ich asociácie, členské štáty a systémy ochrany vkladov), a preto sa im treba zvlášť venovať:

- Takmer všetci respondenti boli za zjednodušenie a harmonizáciu kritérií oprávnenosti pre vkladateľov. Táto skutočnosť sa zohľadnila.

- Výrazná väčšina respondentov bola proti ďalšiemu skracovaniu výplatnej lehoty; mnohí zastávali názor, že pred naplánovaním ďalšieho skrátenia by sa mali najprv posúdiť skúsenosti s novou lehotou štyroch až šiestich týždňov ustanovenou v smernici 2009/14/ES. Komisia tvrdí, že súčasná lehota je príliš dlhá na to, aby zabránila hromadnému vyberaniu vkladov a aby uspokojila finančné potreby vkladateľov. Výrazná väčšina respondentov bola za to, aby sa systémy ochrany vkladov zapojili hneď v počiatočnom štádiu, keď je pravdepodobné, že dôjde k ich aktivácii. To sa považovalo za dôležitý predpoklad pre skrátenie výplatnej lehoty a odzrkadlilo sa to v návrhu.

- Veľká väčšina respondentov bola za financovanie systémov ex-ante a za príspevky do systémov ochrany vkladov založené na riziku. Táto skutočnosť sa zohľadnila.

- Názory sa rozchádzajú v otázke, či by systémy vzájomnej ochrany mali alebo nemali byť zahrnuté do tejto smernice. Ide o systémy, ktoré chránia samotnú úverovú inštitúciu, a predovšetkým zaisťujú jej likviditu a platobnú schopnosť. Takéto systémy zaručujú vkladateľom inú ochranu v porovnaní s ochranou poskytovanou systémom ochrany vkladov. Ak vďaka podpore systému vzájomnej ochrany banka nezlyhá a nepretržite poskytuje svoje služby, nie je potrebné vyplácať vkladateľov. Na rozdiel od systému vzájomnej ochrany sa systém ochrany vkladov aktivuje až pri zlyhaní banky. Súčasný návrh sa však nedotýka stabilizačnej funkcie systémov vzájomnej ochrany, ale zlepšuje pozíciu vkladateľov, ktorí si odteraz budú môcť uplatňovať nárok voči týmto systémom, ak nemôžu zabrániť zlyhaniu niektorého zo svojich členov.

Na vypracovanie tohto návrhu sa použila externá expertíza. V marci 2009 sa konal neformálny okrúhly stôl s účasťou expertov[5]. Členské štáty predložili svoju expertízu na troch zasadnutiach pracovnej skupiny pre systémy ochrany vkladov (DGSWG), a to v júni a novembri 2009 a vo februári 2010. Spoločné výskumné centrum (JRC) predložilo správy o úrovni krytia (2005), možnej harmonizácii mechanizmov financovania (2006 a 2007), efektívnosti systémov ochrany vkladov (2008) a o možných modeloch zavedenia príspevkov založených na riziku v rámci EÚ (2008 a 2009)[6]. Túto prácu podporilo Európske fórum poisťovateľov vkladov (EFDI), ktoré v roku 2008 takisto finalizovalo niekoľko správ o špecifických otázkach[7]. Táto práca sa zohľadnila pri príprave súčasného návrhu. Pri vypracovávaní tohto návrhu úzko spolupracovala aj ECB.

POSÚDENIE VPLYVU

Najvhodnejším nástrojom je smernica, ktorou sa mení a dopĺňa súčasná smernica. Komisia si uvedomuje kumulatívne účinky súčasných a budúcich právnych opatrení týkajúcich sa bankového sektora.

Uprednostňované možnosti

Spolu sa hodnotilo viac ako 70 rôznych politických možností. Hlavné možnosti označené ako uprednostňované sú tieto:

- zjednodušenie a harmonizácia rozsahu krytia;

- skrátenie výplatnej lehoty na sedem dní;

- zrušenie postupu vzájomného započítavania medzi záväzkami a nárokmi vkladateľov;

- zavedenie informačného formulára, ktorý musí byť podpísaný vkladateľom, a povinného odkazu na systémy ochrany vkladov vo výpisoch z účtu a reklamách;

- zosúladený prístup k financovaniu systémov ochrany vkladov;

- stanovenie cieľovej úrovne pre finančné prostriedky systémov ochrany vkladov;

- určenie podielov ex-ante a ex-post príspevkov bánk do systémov ochrany vkladov;

- zavedenie prvkov založených na riziku do príspevkov bánk uhrádzaných do systémov ochrany vkladov;

- obmedzenie využívania finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov na všeobecnejšie riešenie problémov bánk v prospech všetkých veriteľov banky;

- pôsobenie hostiteľskej krajiny systému ochrany vkladov ako jediného kontaktného miesta pre vkladateľov v pobočkách v inom členskom štáte.

Sociálny vplyv

Návrhom sa zaistí, že v prípade zlyhania banky systém ochrany vkladov do siedmich kalendárnych dní vyplatí vkladateľom sumu až do výšky 100 000 EUR. Vďaka tomu sa systémy sociálneho zabezpečenia stanú takmer zbytočnými. Správa o posúdení vplyvu je k dispozícii na: http://ec.europa.eu/internal_market/bank/guarantee/index_en.htm. K tomuto návrhu je priložené zhrnutie.

Administratívna záťaž

Návrh nepredstavuje významnú administratívnu záťaž a zjednodušuje kritériá oprávnenosti pre vkladateľov. Správa o posúdení vplyvu obsahuje doplňujúce informácie.

MONITOROVANIE A HODNOTENIE

Keďže zlyhania bánk sú nepredvídateľné a podľa možnosti sa im treba vyhnúť, fungovanie systémov ochrany vkladov sa nemôže pravidelne monitorovať na základe toho, ako sa riešia reálne zlyhania bánk. Mali by sa však robiť pravidelné stresové testy systémov ochrany vkladov s cieľom zistiť, či sú aspoň teoreticky schopné splniť zákonné požiadavky. Tieto testy by mali byť súčasťou pravidelného partnerského preskúmania (peer review), ktoré vykonáva Európske fórum poisťovateľov vkladov (EFDI)[8] a budúci Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA).

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Najvhodnejším nástrojom je smernica, ktorou sa mení a dopĺňa súčasná smernica. Keďže smernica 2009/14/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/19/ES, sa nevykonala v plnej miere, obidve smernice by sa mali konsolidovať a zmeniť a doplniť prostredníctvom prepracovaného znenia.

Smernica 94/19/ES predstavuje základný nástroj na vytvorenie vnútorného trhu v oblasti činnosti úverových inštitúcií z hľadiska slobody usadiť sa, ako aj slobody poskytovať finančné služby. Jej právnym základom je teda článok 57 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorý predchádzal článku 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ). V spojení s článkom 54 ods. 1 sa v článku 53 ZFEÚ ustanovuje prijímanie smerníc týkajúcich sa začatia a vykonávania činnosti takých spoločností, ako sú úverové inštitúcie. Tento návrh teda vychádza z článku 53 ods. 1 ZFEÚ. Všetky prvky tohto návrhu slúžia tomuto cieľu a sú jeho doplnkom.

V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality ustanovenými v článku 5 ZFEÚ členské štáty nemôžu dostatočným spôsobom dosiahnuť ciele navrhovaného opatrenia, a preto sa môžu lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ. Jeho ustanovenia nepresahujú rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaných cieľov. Len prijatím opatrenia na úrovni EÚ sa môže zaistiť, aby úverové inštitúcie, ktoré pôsobia vo viacerých členských štátoch, podliehali podobným požiadavkám, pokiaľ ide o systémy ochrany vkladov, čím by sa zaistili rovnaké podmienky, predišlo by sa bezdôvodným nákladom na dosiahnutie súladu v prípade cezhraničných aktivít a podporila by sa ďalšia integrácia na trhu EÚ. Prijatím opatrenia na úrovni EÚ sa takisto zabezpečuje vysoká úroveň finančnej stability v EÚ. Členské štáty nemôžu dostatočným spôsobom dosiahnuť harmonizovanie krytia a výplatných lehôt, pretože si to vyžaduje zosúladenie množstva rôznych predpisov, ktoré platia v právnych systémoch rôznych členských štátov, a preto ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ. To bolo potvrdené aj v existujúcich smerniciach o systémoch ochrany vkladov[9].

VPLYV NA ROZPOčET

Návrh nemá vplyv na rozpočet EÚ.

PODROBNÉ VYSVETLENIE NÁVRHU

Vďaka prepracovanému zneniu získala smernica lepšiu a komplexnejšiu štruktúru. Mnoho zastaraných odkazov sa zmenilo a doplnilo. Nadpisy článkov uľahčujú čítanie. Články o rozsahu pôsobnosti smernice a množstvo nových vymedzení pojmov uľahčuje pochopenie textu. V smernici sa opisujú vlastnosti systémov ochrany vkladov pred ustanovením úrovní krytia. Po článkoch, ktoré sa zaoberajú vyplácaním, nasledujú pravidlá týkajúce sa financovania a informácií pre vkladateľov.

Rozsah pôsobnosti, vymedzenie pojmov a dohľad (články 1 – 3)

Smernica teraz pokrýva všetky úverové inštitúcie a všetky systémy bez rozdielu. Do systému ochrany vkladov sa musia zapojiť všetky banky a nemôžu byť z neho vylúčené. Tým sa zabezpečí, aby vkladatelia mohli stále uplatňovať nároky voči systému a aby všetky systémy boli riadne financované.

Systémy vzájomnej ochrany chránia vkladateľov prostredníctvom ochrany samotnej úverovej inštitúcie (pozri kapitolu 2). Keďže teraz sa všetky banky musia zapojiť do systému ochrany vkladov, systémy vzájomnej ochrany sa môžu uznať ako systémy ochrany vkladov a v tomto prípade musia spĺňať požiadavky ustanovené v smernici 2006/48/ES na zaistenie súladu v právnych predpisoch EÚ. Systémy vzájomnej ochrany a systémy ochrany vkladov by sa prípadne mohli zriaďovať samostatne. V takomto prípade sa pri určovaní príspevkov do systému ochrany vkladov môže zohľadniť dvojité členstvo banky v obidvoch systémoch a dodatočná ochranná úloha systémov vzájomnej ochrany.

Vklady sú teraz vymedzené jasnejšie. Za vklady sa môžu považovať iba v plnej miere splatné nástroje, a nie štruktúrované produkty, osvedčenia alebo dlhopisy. To bráni systémom ochrany vkladov v tom, aby podstupovali nepredvídateľné riskantné operácie s investičnými produktmi.

Všetky systémy ochrany vkladov musia byť odteraz pod neustálym dohľadom a musia vykonávať pravidelné stresové testy svojich systémov. Systémy ochrany vkladov majú teraz už právo získať od bánk informácie skôr, aby mohli rýchlo vykonať vyplatenie. Členským štátom sa teraz už výslovne umožňuje zlučovať ich systémy ochrany vkladov. Úverové inštitúcie môžu byť odteraz vylúčené zo systému ochrany vkladov nie s dvanásťmesačnou, ale s jednomesačnou výpovednou lehotou.

Kritériá oprávnenosti a určenie splatnej sumy (články 4 – 6)

Oprávnenosť vkladateľov sa zjednodušila a harmonizovala. Väčšina diskrečných vylúčení je teraz už povinná, najmä vylúčenie orgánov a finančných inštitúcií každého druhu. Na druhej strane vklady v iných menách, ako sú meny štátov EÚ, musia byť odteraz kryté na základe právnych predpisov, rovnako ako aj vklady všetkých nefinančných spoločností.

Úroveň krytia do výšky 100 000 EUR (má sa zaviesť do konca roku 2010 podľa smernice 2009/14/ES) sa nezmenila a nedoplnila. Členské štáty sa však môžu rozhodnúť, že budú kryť vklady, ktoré vyplývajú z transakcií s nehnuteľnosťami, a vklady, ktoré súvisia s konkrétnymi životnými udalosťami, a to nad hranicou 100 000 EUR za predpokladu, že krytie je obmedzené na 12 mesiacov.

V návrhu sa ustanovuje, že úroky, ktoré sú splatné, ale v čase zlyhania banky nie sú pripísané, sa teraz už musia vyplatiť za predpokladu, že sa neprekročí úroveň krytia. Vkladatelia sa odteraz musia vyplácať v mene, v ktorej bol vedený účet. Po zlyhaní inštitúcie už nie je povolené vzájomné započítanie medzi nárokmi a záväzkami vkladateľa.

Vyplácanie (články 7 a 8)

Systémy ochrany vkladov teraz musia prijať opatrenie na to, aby mohli vkladateľov vyplatiť v lehote jedného týždňa. Vkladatelia nemusia predložiť žiadosť. Všetky informácie, ktoré dostávajú, musia byť v úradnom jazyku (jazykoch) členského štátu, v ktorom je umiestnený vklad. Smernicou sa teraz ustanovuje, že neuznané alebo nevyplatené nároky vkladateľov voči systému ochrany vkladov môžu byť premlčané iba do tej miery, do akej sú premlčané nároky systému ochrany vkladov v likvidačnom konaní alebo reorganizácii.

S cieľom splniť takú krátku výplatnú lehotu sú príslušné orgány povinné automaticky informovať systémy ochrany vkladov, ak je pravdepodobné, že dôjde k zlyhaniu banky. Systémy ochrany vkladov a banky si okrem toho musia vymieňať informácie o vkladateľoch, a to na vnútroštátnej aj na cezhraničnej úrovni bez toho, aby ich v tom obmedzovali požiadavky na zachovávanie dôvernosti. Úverové inštitúcie musia byť takisto schopné kedykoľvek oznámiť úhrnné vklady jedného vkladateľa („súhrnný prehľad o klientovi“).

Financovanie systémov ochrany vkladov a poskytovanie pôžičiek medzi systémami ochrany vkladov (články 9 a 10)

Smernicou sa zaisťuje, aby dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov boli úmerné ich možným záväzkom. Tieto finančné prostriedky sú chránené proti možným stratám prostredníctvom obmedzení investícií, ktoré sú podobné ako obmedzenia vzťahujúce sa na inštitúcie elektronického peňažníctva podľa článku 7 smernice 2009/110/ES[10] a PKIPCP podľa článku 52 smernice 2009/64/ES[11], pričom sa zohľadňuje potreba nižšieho rizika a vyššej likvidity. Financovanie systémov ochrany vkladov bude založené na týchto následných krokoch:

Po prvé, na zaistenie dostatočných finančných prostriedkov musia mať systémy ochrany vkladov k dispozícii 1,5 % oprávnených vkladov po uplynutí prechodného obdobia desiatich rokov (označuje sa ako „cieľová úroveň“). Ak sa ukáže, že tieto finančné prostriedky sú v prípade zlyhania banky nedostatočné, musí sa urobiť druhý a tretí krok.

Po druhé, banky musia platiť mimoriadne príspevky („ ex-post “) v prípade potreby až do výšky 0,5 % oprávnených vkladov. (Ak táto platba ohrozuje banku, príslušné orgány ju môžu zrušiť na individuálnom základe.) Potom budú finančné prostriedky ex-ante predstavovať 75 % financovania systémov ochrany vkladov a príspevky ex-post 25 %.

Po tretie, nástroj na vzájomné poskytovanie pôžičiek umožňuje systému ochrany vkladov, ktorý potrebuje finančné prostriedky, aby si zobral pôžičku od všetkých ostatných systémov ochrany vkladov v EÚ, ktoré musia v prípade potreby spoločne krátkodobo poskytnúť systému ochrany vkladov najviac 0,5 % svojich oprávnených vkladov, a to pomerne k výške oprávnených vkladov v každej krajine. Pôžička sa musí splatiť do piatich rokov. Na jej splatenie sa do systému ochrany vkladov musia vybrať nové príspevky. Aby sa zaručilo splatenie, systémy ochrany vkladov poskytujúce pôžičku majú právo subrogácie k pohľadávkam vkladateľov voči úverovej inštitúcii, ktorá zlyhala, vďaka čomu sa tieto pohľadávky dostanú na prvé miesto v likvidačnom konaní úverovej inštitúcie, ktorej zlyhanie spôsobilo čerpanie zdrojov zo systému ochrany vkladov.

Ako štvrté a posledné opatrenie na ochranu daňových poplatníkov pred zaťažením musia systémy ochrany vkladov zaviesť alternatívne finančné mechanizmy, pričom treba mať na pamäti, že tieto mechanizmy musia byť v súlade so zákazom menového financovania ustanoveným v článku 123 ZFEÚ.

Tento štvorfázový mechanizmus sa začne uplatňovať až po desiatich rokoch. Aby sa mohli cieľové úrovne upraviť vzhľadom na možné záväzky systémov, tento mechanizmus sa bude opätovne prehodnocovať na základe krytých vkladov (t. j. zohľadní sa úroveň krytia) bez toho, aby sa znížila úroveň ochrany.

Finančné prostriedky systémov ochrany vkladov by sa mali používať predovšetkým na vyplácanie vkladateľov. To však nebráni, aby sa v súlade s pravidlami štátnej pomoci použili na riešenie problémov bánk. S cieľom vyhnúť sa vyčerpaniu finančných prostriedkov v prospech nepoistených veriteľov banky sa však takéto použitie finančných prostriedkov musí obmedziť na sumu, ktorá by bola potrebná na vyplatenie krytých vkladov. Vzhľadom na to, že riešenie problémov bánk a vyplácanie majú odlišné ciele, finančné prostriedky systému ochrany vkladov by mali byť ohraničené už pri tvorbe cieľovej úrovne, aby sa zaistilo, že sa neohrozí primárna funkcia systémov ochrany vkladov, t. j. vyplácanie vkladov. Tým nie je dotknutá budúca politika Komisie týkajúca sa finančných prostriedkov na riešenie problémov bánk.

Príspevky do systémov ochrany vkladov založené na riziku (článok 11 a prílohy I a II)

Príspevky úverových inštitúcií do systémov ochrany vkladov sa musia vypočítať zosúladeným spôsobom podľa ich rizikových profilov. Príspevky sa v zásade skladajú z nerizikových prvkov a z prvkov založených na riziku. Prvky založené na riziku sa vypočítajú na základe niekoľkých ukazovateľov, v ktorých sa odzrkadľujú rizikové profily každej úverovej inštitúcie. Navrhované ukazovatele pokrývajú kľúčové rizikové triedy bežne používané na hodnotenie finančného zdravia úverových inštitúcií: kapitálovú primeranosť, kvalitu aktív, ziskovosť a likviditu. Údaje potrebné na vypočítanie týchto ukazovateľov sú k dostupné na základe existujúcej povinnosti predkladať správy.

Vzhľadom na rozdiely, ktoré existujú medzi bankovými sektormi v jednotlivých členských štátoch, sa smernicou zaisťuje určitá flexibilita tak, že navrhuje súbor kľúčových ukazovateľov (povinných pre všetky členské štáty) a iný súbor doplňujúcich ukazovateľov (nepovinných pre členské štáty). Kľúčové ukazovatele pozostávajú z bežne používaných kritérií, ako je kapitálová primeranosť, kvalita aktív, ziskovosť a likvidita. Kľúčové ukazovatele tvoria 75 % a doplňujúce ukazovatele 25 %.

Tento prístup výpočtu príspevkov založených na riziku vychádza zo správ Komisie (Spoločného výskumného centra) z rokov 2008 a 2009 a odzrkadľujú sa v ňom aj súčasné prístupy v niektorých členských štátoch[12]. V smernici sa vo všeobecnosti požaduje, aby sa celková výška príspevkov, ktoré majú vyzbierať systémy ochrany vkladov, najprv určila v súlade s cieľovou úrovňou pre systémy ochrany vkladov; potom by sa táto suma mala rozdeliť medzi členské banky systému ochrany vkladov, a to podľa ich rizikových profilov. V smernici sa preto zavádzajú stimuly pre zdravé rizikové riadenie a odrádza sa od rizikového správania jasným rozlišovaním medzi úrovňou príspevku, ktorý platí banka s najnižším a banka s najvyšším rizikom (od 75 % do 200 % štandardnej sumy).

Pokiaľ ide o nerizikový prvok, základom príspevku je výška oprávnených vkladov , tak ako je tomu vo väčšine členských štátov. Časom sa však vo všetkých členských štátoch stanú základom pre príspevky kryté vklady (t. j. oprávnené vklady neprekračujúce úroveň krytia), pretože sa v nich lepšie odzrkadľuje riziko, ktorému sú vystavené systémy ochrany vkladov.

Úplná harmonizácia výpočtu príspevkov založených na riziku by sa mala dosiahnuť v ďalšej fáze.

Cezhraničná spolupráca (článok 12)

V snahe uľahčiť postup vyplácania v cezhraničných prípadoch vystupuje hostiteľská krajina systému ochrany vkladov ako jediné kontaktné miesto pre vkladateľov v pobočkách v inom členskom štáte. To nezahŕňa iba komunikáciu s vkladateľmi v tejto krajine (pôsobí ako „poštová schránka“), ale aj vyplácanie v mene domovskej krajiny systému ochrany vkladov (pôsobí ako „vyplácajúci zástupca“). Túto funkciu uľahčujú dohody medzi systémami ochrany vkladov.

Systémy si majú navzájom vymieňať príslušné informácie. Vzájomnými dohodami sa tento postup uľahčuje.

Bankám, v ktorých dochádza k reorganizácii takým spôsobom, že to vedie k ukončeniu členstva v jednom systéme ochrany vkladov a začatie členstva v inom systéme ochrany vkladov, sa vyplatí ich posledný príspevok, aby mohli tieto finančné prostriedky použiť na zaplatenie prvého príspevku do nového systému ochrany vkladov.

Informácie o vkladateľovi (článok 14 a príloha III)

Vkladatelia sú teraz lepšie informovaní o tom, či sú ich vklady kryté a ako funguje systém ochrany vkladov. Na tento účel musia vkladatelia pred vykonaním vkladu podpísať informačný formulár vychádzajúci zo vzoru ustanoveného v prílohe III, ktorý obsahuje všetky príslušné informácie o krytí vkladu zodpovedným systémom ochrany vkladov. Existujúci vkladatelia musia byť zodpovedajúcim spôsobom informovaní na výpisoch z účtu. Reklamy o vkladových produktoch sa musia obmedziť na krátku vecnú informáciu o krytí systémom ochrany vkladov, aby sa zabránilo využívaniu systému ochrany vkladov ako marketingového argumentu.

Pravidelným zverejňovaním špecifických informácií zo strany systémov ochrany vkladov (finančné prostriedky ex-ante , kapacita ex-post , výsledky pravidelného stresového testovania) sa zaisťuje transparentnosť a dôveryhodnosť, čo vedie k zvyšovaniu finančnej stability pri zanedbateľných nákladoch (ďalšie informácie pozri v správe o posúdení vplyvu).

Nová štruktúra dohľadu

Komisia 23. septembra 2009 prijala návrhy nariadení, ktorými sa zriaďuje európsky systém orgánov pre finančný dohľad a vytvárajú sa tri európske orgány dohľadu a Európsky výbor pre systémové riziká. Nový Európsky orgán pre bankovníctvo by mal v rámci právomocí, ktoré sa mu zverili týmto nariadením, zhromažďovať informácie o výške vkladov, vykonávať analýzy pravidelného preskúmania, potvrdzovať, či si systém ochrany vkladov môže zobrať pôžičku od iných systémov ochrany vkladov, a riešiť nezhody medzi systémami ochrany vkladov.

2010/0207 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY …/…/EÚ

z […]

o systémoch ochrany vkladov (prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

ê 94/19/ES (prispôsobené)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na prvú a tretiu vetu jej článoku √ 53 ods. 1 Õ 57 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej kKomisie[13],

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky[14],

so zreteľom na stanovisko √ európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov [15] Õ Hospodárskeho a sociálneho výboru[16],

√ po postúpení návrhu národným parlamentom, Õ

konajúc v súlade s √ riadnym legislatívnym Õ postupom uvedeným v článku 189b zmluvy[17],

keďže:

∫ nový

1. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994* sa majú vykonať podstatné zmeny. V záujme prehľadnosti by sa mala táto smernica prepracovať.

_____________________

* Ú. v. ES L 135, 31.5.1994, s. 5.

ê 94/19/ES odôvodnenie 1 (nový)

2. S cieľom uľahčiť začatie a vykonávanie činnosti úverových inštitúcií je potrebné odstrániť rozdiely medzi právnymi predpismi členských štátov, pokiaľ ide o pravidlá systémov ochrany vkladov, ktorým podliehajú tieto inštitúcie. keďže v súlade cieľmi tejto zmluvy treba napomáhať zosúladený rozvoj činnosti úverových inštitúcií v celom spoločenstve odstraňovaním všetkých obmedzení práva ustanovovania a slobody poskytovania služieb, zvyšujúc súčasne stabilitu bankového systému a ochranu vkladateľov;

ê 94/19/ES odôvodnenie 2 (nový)

3. Táto smernica predstavuje základný nástroj na vytvorenie vnútorného trhu v oblasti činnosti úverových inštitúcií z hľadiska slobody usadiť sa, ako aj slobody poskytovať finančné služby, pričom zvyšuje stabilitu bankového systému a ochranu vkladateľov. keďže po odstránení obmedzení činnosti úverových inštitúcií bude potrebné zaoberať sa situáciou, ktorá by mohla vzniknúť, keby vklady v úverovej inštitúcii s pobočkami v iných členských štátoch prestali byť dostupné; keďže je nevyhnutné zabezpečiť zosúladenú minimálnu úroveň ochrany vkladov, kdekoľvek sú v spoločenstve umiestnené; keďže takáto ochrana vkladov je rovnako podstatná ako prezieravé zákony na dobudovanie jednotného bankového trhu;

ò nový

4. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/14/ES z 11. marca 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov, pokiaľ ide o úroveň krytia a výplatnú lehotu[18], sa požaduje od Komisie, aby podľa potreby predložila návrhy na zmenu a doplnenie smernice 94/19/ES. Môžu sa dotýkať harmonizácie mechanizmov financovania systémov ochrany vkladov, možných modelov zavedenia príspevkov založených na riziku, prínosov a nákladov možného zavedenia systému ochrany vkladov v celej Únii, vplyvu rozdielnych právnych predpisov v oblasti vzájomného započítania a protipohľadávok na efektívnosť systému a harmonizácie rozsahu pôsobnosti, pokiaľ ide o produkty a vkladateľov.

ê 94/19/ES odôvodnenie 8 (nový)

5. Smernica 94/19/ES vychádzala zo zásady minimálnej harmonizácie. Následkom toho sa v Únii zriadili rôzne systémy ochrany vkladov s veľmi odlišnými vlastnosťami, čo spôsobilo narušenie trhu, na ktorom pôsobia úverové inštitúcie, a obmedzenie výhod, ktoré prináša vnútorný trh vkladateľom. keďže zosúladenie sa musí obmedziť na hlavné prvky systému ochrany vkladov a zaručiť výplatu náhrady vypočítanej na základe zosúladenej minimálnej úrovne počas veľmi krátkeho obdobia;

ò nový

6. Táto smernica by mala vytvoriť rovnaké podmienky pre úverové inštitúcie, umožniť vkladateľom ľahko pochopiť vlastnosti systémov ochrany vkladov a uľahčiť rýchle vyplácanie vkladateľov zo strany zdravých a dôveryhodných systémov ochrany vkladov v záujme finančnej stability. Preto by mala byť ochrana vkladov podľa možnosti čo najviac harmonizovaná a zjednodušená.

ê 94/19/ES odôvodnenie 3

7. Vkeďže v prípade zatvorenia insolventnej úverovej inštitúcie vkladatelia ktorejkoľvek pobočky umiestnenej v inom členskom štáte, než je ten, v ktorom má táto úverová inštitúcia svoje ústredie, musia byť chránení rovnakým systémom ochrany ako ostatní vkladatelia tejto inštitúcie.;

ê 94/19/ES odôvodnenie 15 (prispôsobené)

8. Vkeďže v podstate táto smernica vyžaduje od každej úverovej inštitúcie pripojiť sa k systému ochrany vkladov.; keďže smernice riadiace prijatie akejkoľvek úverovej inštitúcie, ktorá má svoje ústredie v nečlenskej krajine, a zvlášť prvá smernica Rady (77/780/EHS) z 12. decembra 1977 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa začatia a výkonu činnosti úverových inštitúcií (1), umožňujú členským štátom rozhodnúť sa, či povoliť a za akých podmienok pobočkám takých úverových inštitúcií pôsobiť v rámci ich územia; keďže takéto pobočky nebudú využívať slobodu poskytovania služieb podľa druhého odseku článku 59 zmluvy ani právo založenia v iných členských štátoch než v tých, v ktorých už založené sú; keďže podľa toho Ččlenský štát odmietajúci √ povoľujúci Õ také pobočky √ úverovej inštitúcie, ktorá má ústredie v tretej krajine, ∏ by mal rozhodnúť, ako uplatniť princípy túejto smernicue na takéto pobočky √ , a zohľadniť ∏ v súlade s článkom 9 ods. 1 smernice 77/780/EHS a s nutnosťou chrániť vkladateľov a udržiavať celistvosť finančného systému.; Je keďže je podstatné, aby si vkladatelia v takých pobočkách boli vedomí úprav ochrany, ktoré sa ich týkajú.;

∫ nový

9. Aj keď by v zásade všetky úverové inštitúcie mali byť členmi systému ochrany vkladov, malo by sa uznať, že existujú systémy, ktoré chránia samotnú úverovú inštitúciu (systémy inštitucionálneho zabezpečenia) a zaisťujú najmä jej likviditu a platobnú schopnosť. Takýmito systémami sa zaručuje ochrana vkladateľov nad rámec poskytovaný systémom ochrany vkladov. Ak sú takéto systémy oddelené od systémov ochrany vkladov, mala by sa ich dodatočná ochranná úloha zohľadniť pri určovaní príspevkov ich členov do systémov ochrany vkladov. Zosúladená úroveň krytia by nemala ovplyvňovať systémy na ochranu samotnej úverovej inštitúcie, pokiaľ nevyplácajú vkladateľov. Vkladatelia by si mali uplatňovať nároky voči všetkým systémom, a to najmä ak sa nemôže zaistiť ochrana zo strany systému vzájomných záruk. Preto by z pôsobnosti tejto smernice nemal byť vylúčený nijaký systém.

10. Systémy inštitucionálneho zabezpečenia sú vymedzené v článku 80 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie)[19] a príslušné orgány ich môžu uznať ako systémy ochrany vkladov, ak spĺňajú všetky kritériá ustanovené v uvedenom článku a v tejto smernici.

11. Počas nedávnej finančnej krízy nekoordinované zvyšovanie krytia úrovní v rámci EÚ viedlo vkladateľov k presunom peňazí do bánk v krajinách, v ktorých boli vyššie záruky. V obdobiach napätia sa tak odčerpali likvidné prostriedky z bánk. V obdobiach stability môžu rôzne úrovne krytia viesť vkladateľov k tomu, že si namiesto najvhodnejšieho vkladového produktu radšej vyberú najvyššiu ochranu vkladov. Môže sa tým narušiť hospodárska súťaž na vnútornom trhu. Preto je nevyhnutné zabezpečiť zosúladenú úroveň ochrany vkladov, kdekoľvek sú v Únii umiestnené. Určité vklady v súvislosti s osobnou situáciou vkladateľov však môžu byť kryté na vyššej úrovni, ale iba na obmedzený čas.

ê 2009/14/ES odôvodnenie 4

ð nový

12. Na všetkých vkladateľov by sa mala uplatňovať rovnaká úroveň krytia bez ohľadu na to, či euro je alebo nie je menou členského štátu ð , a bez ohľadu na to, či je banka členom systému, ktorý ochraňuje samotnú úverovú inštitúciu ï . Členské štáty, ktoré nie sú v eurozóne, by však mali mať možnosť zaokrúhliť sumy, ktoré sú výsledkom prepočtu, bez toho, aby ohrozili rovnocennú ochranu vkladateľov.

ê 94/19/ES odôvodnenie 16 (prispôsobené)

13. Nakeďže na jednej strane minimálna úroveň ochrany predpísaná v tejto smernici by nemala ponechať príliš veľkú časť vkladov bez ochrany v záujme ochrany spotrebiteľa, ako aj stability finančného systému; keďže na strane druhej by nebolo vhodné vnucovať v celom spoločenstve úroveň ochrany, ktorá by mohla v určitých prípadoch podnietiť nespoľahlivé spravovanie úverových inštitúcií; keďže by bolo treba brať do úvahy náklady na financovanie systémov.; Preto keďže by sa javilo primeraným stanoviť zosúladenú minimálnu úroveň náhrad na √ 100 000 EUR. ∏ 20000 ECU; keďže by mohli byť potrebné obmedzené prechodné úpravy, aby sa umožnilo systémom dodržať túto čiastku;

ê 94/19/ES odôvodnenie 20 (prispôsobené)

14. Pkeďže sa ponecháva sa princíp zosúladenej minimálnej hranice radšej na vkladateľa než na vklad.; Preto keďže je z tohto dôvodu vhodné brať do úvahy vklady uskutočnené vkladateľmi, ktorí buď nie sú uvedení ako držitelia účtu, alebo nie sú jedinými držiteľmi; keďže táto hranica musí byť preto použitá pre každého identifikovateľného vkladateľa.; T keďže toto by sa nemalo uplatňovať na podniky spoločného investovania, ktoré sú predmetom zvláštnych ochranných zásad, ktoré neplatia pre vyššie uvedené vklady.;

ò nový

15. Členským štátom by sa vo všeobecnosti nemalo brániť v tom, aby si zriadili systémy na ochranu dôchodkov, ktoré by mali pôsobiť oddelene od systémov ochrany vkladov. Členským štátom by sa nemalo brániť v tom, aby chránili určité vklady zo sociálnych dôvodov alebo vo vzťahu k transakciám s nehnuteľnosťami na súkromné účely bývania. Vo všetkých prípadoch by sa mali dodržiavať pravidlá štátnej pomoci.

ê 94/19/ES odôvodnenie 23 (nový) (prispôsobené)

ð nový

16. keďže nie Jje nevyhnutné v tejto smernici zosúladiť metódy financovania systémov zaručujúcich vklady alebo vlastné √ samotných Õ úverovéých inštitúcieí. ,dané Na jednej strane tým, že náklady financovania takýchto systémov musia znášať ð predovšetkým ï v zásade samotné úverové inštitúcie a na strane druhej, že finančný objem takýchto systémov musí byť úmerný k ich finančným záväzkom. ð S cieľom zaistiť, aby vkladatelia vo všetkých členských štátoch mali podobne vysokú úroveň ochrany a aby si systémy ochrany vkladov navzájom poskytovali finančné prostriedky len vtedy, ak príslušný systém ochrany vkladov vynaložil významné finančné úsilie, malo by sa financovanie systémov ochrany vkladov zosúladiť na vysokej úrovni. ï Tým by sa však nemala; keďže však toto nesmie ohroziť stabilitau bankového systému v danom členskom štáte.;

ò nový

17. S cieľom obmedziť ochranu vkladov v rozsahu potrebnom na zaistenie právnej jasnosti a transparentnosti pre vkladateľov a vyhnúť sa presunu investičných rizík na systémy ochrany vkladov by sa niektoré finančné produkty investičnej povahy mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti krytia, a to najmä tie, ktoré nie sú splatné za nominálnu hodnotu a ktorých existencia sa môže dokázať iba osvedčením.

18. Niektorí vkladatelia by nemali byť oprávnení na ochranu vkladov, najmä verejné orgány alebo iné finančné inštitúcie. Ich obmedzený počet v porovnaní so všetkými ostatnými vkladateľmi minimalizuje vplyv na finančnú stabilitu v prípade zlyhania banky. Orgány majú takisto oveľa ľahší prístup k úverom ako občania. Nefinančné spoločnosti by mali byť v zásade kryté, a to bez ohľadu na ich veľkosť.

19. V článku 1 smernice Rady 91/308/EHS z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí[20] je uvedené vymedzenie pojmu pranie špinavých peňazí. Na základe tohto vymedzenia by vkladatelia mali byť vylúčení z platieb zo systémov ochrany vkladov.

ê 94/19/ES odôvodnenie 4 (prispôsobené)

20. keďže Nnáklady úverovej inštitúcie spojené s účasťou v systéme ochrany neznesú nijaké porovnanie √ nie sú porovnateľné Õ s nákladmi, ktoré by mohli vyplynúť z hromadného výberu bankových vkladov nielen z tých úverových inštitúcií, ktoré majú ťažkosti, ale aj zo zdravých inštitúcií, v dôsledku straty dôvery vkladateľov vo funkčnosť bankového systému.;

ò nový

21. Je nevyhnutné, aby dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov dosiahli určitú cieľovú úroveň a aby sa mohli vyberať mimoriadne príspevky. V prípade potreby by systémy ochrany vkladov mali mať primerané alternatívne finančné mechanizmy, ktoré im umožnia získať krátkodobé finančné prostriedky potrebné na uspokojenie nárokov uplatňovaných voči nim.

22. Finančné prostriedky systémov ochrany vkladov by sa mali používať predovšetkým na vyplácanie vkladateľov. Mohli by sa však takisto použiť na financovanie prevodu vkladov do inej úverovej inštitúcie za predpokladu, že náklady, ktoré znáša systém ochrany vkladov, neprekročia sumu krytých vkladov v príslušnej úverovej inštitúcii. Mohli by sa takisto do určitej miery, ako sa vymedzuje v tejto smernici, použiť na financovanie prevencie proti zlyhaniu bánk. Takéto opatrenia by mali byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Tým nie je dotknutá budúca politika Komisie týkajúca sa zriadenia vnútroštátnych fondov na riešenie problémov bánk.

23. V tabuľke 1 bode 14 prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie)[21] sa prideľuje stupeň rizika určitým položkám aktív. Táto príloha by sa mala zohľadňovať s cieľom zaistiť, aby systémy ochrany vkladov investovali iba do nízkorizikových aktív.

24. V príspevkoch do systémov ochrany vkladov by sa mal zohľadňovať stupeň rizika, ktorému sú vystavení ich členovia. To by malo umožniť zohľadnenie rizikových profilov jednotlivých bánk, viesť k spravodlivému vypočítaniu príspevkov a poskytnúť motiváciu k menej rizikovému podnikateľskému modelu. Vyvinutím súboru kľúčových ukazovateľov povinných pre všetky členské štáty a ďalšieho súboru nepovinných doplnkových ukazovateľov by sa postupne zaviedla harmonizácia.

ê 94/19/ES odôvodnenie 25 (nový)

ð nový

25. Okeďže ochrana vkladu je podstatným prvkom v dotvorení vnútorného trhu a nevyhnutpostrádateľným doplnkom systému dohľadu nad úverovými inštitúciami z dôvodu solidarity, ktorá sa vytvára medzi všetkými inštitúciami na danom finančnom trhu v prípade zlyhania ktorejkoľvek z nich., ð Preto by sa v prípade potreby mali umožniť vzájomné pôžičky medzi systémami ochrany vkladov. ï

ê 2009/14/ES odôvodnenie 10 (prispôsobené)

ð nový

26. V súčasnosti ustanovená Vvýplatná lehota v trvaní troch mesiacov, ktorú je možné predĺžiť na deväť mesiacov, √ najviac šesť týždňov od 31. decembra 2010 ∏ odporuje potrebe zachovávať dôveru vkladateľov a nespĺňa ich potreby. Výplatná lehota by sa preto mala skrátiť na obdobie ð jedného týždňa. ï dvadsať pracovných dní. Táto lehota by sa mala predlžovať len vo výnimočných prípadoch a len po schválení príslušnými orgánmi. Komisia by do dvoch rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o účinnosti a lehotách postupov vyplácania, v ktorej zhodnotí primeranosť ďalšieho skrátenia lehoty na desať pracovných dní.

ò nový

27. Systémy ochrany vkladov v členských štátoch, v ktorých si úverová inštitúcia zriadila pobočky alebo kde priamo poskytuje služby, by mali informovať a vyplácať vkladateľov v mene systému členského štátu, v ktorom bola povolená úverová inštitúcia. Systémy ochrany vkladov, ktorých sa to môže týkať, by na uľahčenie týchto úloh mali v predstihu uzatvárať dohody.

ê 94/19/ES odôvodnenie 21 (prispôsobené)

ð nový

28. Ikeďže informácie sú podstatným prvkom ochrany vkladateľa a musia byť preto tiež predmetom minimálneho počtu záväzných opatrení; ð . Vkladatelia, ktorí už urobili vklad, by preto o svojom krytí a zodpovednom systéme mali byť informovaní na svojich výpisoch z účtu a vkladatelia, ktorí sa chystajú vklad urobiť, by mali byť informovaní prostredníctvom štandardizovaného informačného formulára, ktorý podpíšu. Obsah takýchto informácií by mal byť totožný pre všetkých vkladateľov.ï Nkeďže však neregulované odvolávanie sa na množstvo √ výškuÕ a rozsah systémov ochrany vkladov v reklame by mohlo ovplyvniť stabilitu bankového systému alebo dôveru vkladateľov.; keďže členské štáty by mali z tohto dôvodu stanoviť pravidlá obmedzenia takýchto odkazov ð . Preto by sa odkazy na systémy ochrany vkladov v reklamách mali obmedziť na krátku vecnú informáciu. Systémy, ktoré chránia samotnú úverovú inštitúciu, by mali jasne informovať vkladateľov o svojej funkcii bez toho, aby sľubovali neobmedzenú ochranu vkladov. ï

ò nový

29. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[22] sa uplatňuje pri spracovaní osobných údajov vykonávanom na základe tejto smernice.

ê 94/19/ES odôvodnenie 24 (prispôsobené)

30. Tkeďže táto smernica nemôže viesť k tomu, že členské štáty alebo ich príslušné orgány budú niesť zodpovednosť vzhľadom na vkladateľov, ak zabezpečili, že jeden alebo viac systémov ochraňujúcich vklady alebo vlastné √ samotné Õ úverové inštitúcie a zaručujúcich odškodnenie alebo ochranu vkladateľov za podmienok predpísaných v tejto smernici, budeú zavedenýché a oficiálne uznanýché.;

ò nový

31. Komisia vo svojom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo z 23. septembra 2009[23] predložila legislatívny návrh na vytvorenie európskeho systému orgánov pre finančný dohľad a poskytla podrobnosti o štruktúre takéhoto nového rámca dohľadu vrátane vytvorenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo.

32. Pri rešpektovaní dohľadu nad systémami ochrany vkladov vykonávaného členskými štátmi by mal Európsky orgán pre bankovníctvo prispieť k dosiahnutiu cieľa, ktorý sleduje uľahčenie začatia a výkonu činnosti úverových inštitúcií pri súčasnom zaistení efektívnej ochrany vkladateľov. Na tento účel by mal Európsky orgán pre bankovníctvo potvrdiť, že podmienky poskytovania pôžičiek medzi systémami ochrany vkladov ustanovené v tejto smernici sú splnené, a uviesť v rámci prísnych hraníc stanovených touto smernicou sumy, ktoré bude požičiavať každý systém, počiatočnú úrokovú sadzbu, ako aj trvanie pôžičky. V tejto súvislosti by mal tento orgán takisto zhromažďovať informácie o systémoch ochrany vkladov, a najmä o sume vkladov, ktoré kryjú, pričom tieto údaje musia potvrdiť príslušné orgány. Mal by informovať ostatné systémy ochrany vkladov o ich povinnosti poskytnúť pôžičku.

33. Na zaistenie rovnakých podmienok a primeranej ochrany vkladateľov v rámci Európy je potrebné zaviesť efektívny nástroj na zriadenie zosúladených technických noriem v oblasti finančných služieb. Takéto normy by sa mali vypracovať s cieľom štandardizovať výpočet príspevkov založených na riziku.

34. Na zaistenie efektívneho a účinného fungovania systémov ochrany vkladov a na vyvážené posúdenie ich pozícií v rôznych členských štátoch by mal byť Európsky orgán pre bankovníctvo schopný riešiť ich vzájomné spory so záväzným účinkom.

35. V súvislosti s článkom 5 ods. 5 by Komisia mala mať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

36. V súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii sa ciele opatrenia, ktoré sa má prijať, konkrétne harmonizácia pravidiel týkajúcich sa fungovania systémov ochrany vkladov, môžu dosiahnuť iba na úrovni Únie. V súlade so zásadou proporcionality ustanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

37. Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátnych právnych predpisov by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

38. Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v prílohe IV do vnútroštátneho práva.

ê 94/19/ES

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

ò nový

Článok 1Predmet a rozsah pôsobnosti

39. Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa fungovania systémov ochrany vkladov.

40. Táto smernica sa uplatňuje na všetky systémy ochrany vkladov na štatutárom alebo zmluvnom základe a na systémy inštitucionálneho zabezpečenia uznané ako systémy ochrany vkladov.

41. Systémy inštitucionálneho zabezpečenia vymedzené v článku 80 ods. 8 smernice 2006/48/ES môžu byť príslušnými orgánmi uznané ako systémy ochrany vkladov. ak spĺňajú všetky kritériá ustanovené v uvedenom článku a v tejto smernici.

42. Systémy inštitucionálnej ochrany, ktoré nie sú uznané podľa odseku 3 a ktoré neručia za vklady, nepodliehajú tejto smernici s výnimkou druhého pododseku ods. 5 článku 14 a posledného pododseku prílohy III.

ê 94/19/ES článok 1 ods. 1 (nový)

Článok 2Vymedzenie pojmov

1. Na účely tejto smernice:

a)1. 1. „vklad“ je aktívny zostatok, ktorý vznikne z peňažných prostriedkov ponechaných na účte alebo z dočasných úložiek vyplývajúcich z bežných bankových činností, ktoré musí úverová inštitúcia splatiť v zmysle platných zákonných a zmluvných podmienok, ako aj z pohľadávok potvrdených listinou vydanou úverovou inštitúciou.

Podiely v stavebných spoločnostiach Spojeného kráľovstva a Írska okrem podielov kapitálového charakteru v zmysle článku 2 sa považujú za vklady.

Dlhopisy, ktoré spĺňajú podmienky predpísané v článku 22 ods. 4 smernice Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP)[24], sa nepovažujú za vklady.

Na výpočet aktívneho zostatku použijú členské štáty predpisy a pravidlá platné pre započítanie a vzájomné pohľadávky podľa zákonných a zmluvných podmienok použiteľných pre vklad;

ò nový

? Nástroj nie je vkladom za týchto podmienok:

jeho existenciu môže potvrdiť iba iné osvedčenie ako výpis z účtu;

jeho istina nie je splatná v nominálnej hodnote;

jeho istina je splatná v nominálnej hodnote iba na základe osobitnej záruky alebo dohody poskytnutej úverovou inštitúciou alebo treťou stranou; ⎪

b) „oprávnené vklady“ sú vklady, ktoré nie sú vylúčené zo systému ochrany podľa článku 4;

c) „kryté vklady“ sú oprávnené vklady, ktoré neprekračujú úroveň krytia uvedenú v článku 5;

ê 94/19/ES článok 1 ods. 2

d)2. „spoločný účet“ je účet otvorený na mená dvoch alebo viacerých osôb, alebo s ktorým majú právo nakladať dve alebo viaceré osoby proti podpisu jednej alebo viacerých z týchto osôb;

ê 94/19/ES článok 1 ods. 3

e)3. „nedostupný vklad“ je vklad, ktorý je v zmysle zákonných a zmluvných podmienok, ktoré sa naň vzťahujú, splatný a má byť vyplatený, ale úverová inštitúcia ho ešte nevyplatila, pričom buď:

i) príslušné oprávnené orgány rozhodli, že z ich pohľadu úverová inštitúcia, ktorej sa to týka, nie je schopná v súčasnosti z dôvodov, ktoré priamo súvisia s jej finančnou situáciou, splatiť vklad a v súčasnosti ani nemá predpoklady, aby tak mohla urobiť neskôr.

ê 2009/14/ES článok 1 ods. 1

Príslušné orgány urobia toto rozhodnutie v čo najskoršom možnom termíne, a v žiadnom prípade nie neskôr ako päť pracovných dní po tom, čo sa po prvýkrát presvedčia, že úverová inštitúcia nevyplatila vklady, ktoré sú splatné, alebo

ê 94/19/ES článok 1 ods. 1 (nový)

ii) súd vydal z dôvodov, ktoré priamo súvisia s finančnou situáciou úverovej inštitúcie, rozhodnutie, ktoré spôsobilo pozastavenie schopnosti vkladateľov vznášať požiadavky √ uplatňovať nároky Õ voči nej, ak by sa toto vyskytlo pred vydaním vyššie spomenutého rozhodnutia;

f)4. „úverová inštitúcia“ je podnik, ktorého činnosť spočíva v prijímaní vkladov alebo iných splatiteľných peňažných prostriedkov od verejnosti a poskytovaní úverov na jeho vlastný účet ? vymedzený podľa článku 4 ods. 1 smernice 2006/48/ES ⎪ ;

g)5. „pobočka“ je miesto obchodnej činnosti, ktoré vytvára právne závislú súčasť úverovej inštitúcie a ktoré vedie priamo všetky alebo niektoré operácie obsiahnuté v obchodnej činnosti úverových inštitúcií;

ò nový

h) „cieľová úroveň“ je 1,5 % oprávnených vkladov, za krytie ktorých je zodpovedný systém ochrany vkladov;

i) „dostupné finančné prostriedky“ sú peňažné prostriedky, vklady a nízkorizikové aktíva so zostatkovým obdobím do konečnej splatnosti 24 mesiacov alebo menej, ktoré môžu byť uhradené v lehote, ktorá neprekročí hranicu ustanovenú v článku 7 ods. 1;

j) „nízkorizikové aktíva“ sú položky aktív, ktoré patria do jednej z kategórií uvedených v prvej a druhej kategórii v tabuľke 1 bode 14 prílohy I k smernici 2006/49/ES, ale s vylúčením iných kvalifikovaných položiek vymedzených v bode 15 uvedenej prílohy;

k) „domovský členský štát“ je členský štát, v ktorom má úverová inštitúcia ústredie;

l) „hostiteľský členský štát“ je členský štát, v ktorom má úverová inštitúcia pobočku alebo v ktorom poskytuje služby;

m) „príslušné orgány“ sú príslušné orgány vymedzené v článku 4 ods. 4 smernice 2006/48/ES;

2. Keď táto smernica odkazuje na [nariadenie EBA], orgány, ktoré spravujú systémy ochrany vkladov, sa na účel uvedeného nariadenia považujú za príslušné orgány podľa článku 2 ods. 2 [nariadenia EBA].

ê 94/19/ES článok 3 (prispôsobené)

è1 2005/1/ES článok 2

ð nový

Článok 3

Členstvo a dohľad

43. Každý členský štát zabezpečí, aby na jeho území bol zavedený a oficiálne uznaný jeden alebo viac systémov ochrany vkladov.

? Nevylučuje sa tým fúzia systémov rôznych členských štátov. ⎪

Okrem okolností uvedených v druhom pododseku a v odseku 4 Žžiadna úverová inštitúcia povolená v tomto členskom štáte podľa článku 3 smernice 77/780/EHS nemôže prijímať vklady, ak nie je členom takéhoto systému.

Členský štát však môže oslobodiť úverovú inštitúciu od povinnosti prináležať k systému ochrany vkladov, ak táto úverová inštitúcia patrí k nejakému systému, ktorý sám chráni úverovú inštitúciu a zvlášť zaisťuje jej likviditu a platobnú schopnosť a takto zaručuje ochranu vkladateľov prinajmenšom rovnocennú s tou, ktorú poskytuje systém ochrany vkladov, a ktorý podľa stanoviska príslušných orgánov spĺňa nasledujúce podmienky:

– - tento systém musí trvať a musí byť oficiálne uznaný v čase prijatia tejto smernice,

– - tento systém musí byť navrhnutý tak, aby predchádzal vznik nedostupnosti vkladov v úverových inštitúciách, ktoré k nemu patria, a musí mať k dispozícii zdroje potrebné na tento účel,

– - tento systém sa nezakladá na ochrane, ktorú úverovej inštitúcii poskytuje samotný členský štát alebo jeho miestne, alebo oblastné orgány,

– - tento systém musí zaručovať, aby boli vkladatelia informovaní v súlade s podmienkami stanovenými v článku 9.

Tie členské štáty, ktoré použijú túto možnosť, to oznámia Komisii; najmä Komisiu oboznámia s vlastnosťami takýchto systémov ochrany vkladov a o nimi pokrytých úverových inštitúciách a o akýchkoľvek následných zmenách v poskytnutých informáciách. Komisia o tom informuje è1 Európsky výbor pre bankovníctvo ⎜.

2. Ak úverová inštitúcia nesplní svoje povinnosti člena systému ochrany vkladov, príslušné orgány, ktoré jej vydali oprávnenie, budú o tom upovedomené a v spolupráci so systémom ochrany urobia všetky vhodné opatrenia vrátane uloženia sankcií, aby tým zabezpečili, že táto úverová inštitúcia splní svoje povinnosti.

3. Ak tieto opatrenia neuspejú pri zabezpečovaní nápravy zo strany úverovej inštitúcie, tento systém môže v prípadoch, keď štátne právo dovoľuje vylúčiť člena s výslovným súhlasom príslušných orgánov, vydať upozornenie o svojom zámere pozbaviť úverovú inštitúciu členstva v tomto systéme v lehote najmenej ð jedného ï 12 mesiacacov. Vklady uskutočnené pred uplynutím výpovednej lehoty budú naďalej kryté týmto systémom. Ak do uplynutia lehoty na upozornenie úverová inštitúcia nesplní svoje povinnosti, systém ochrany vkladov môže po opätovnom obdržaní výslovného súhlasu príslušných orgánov prikročíiť k vylúčeniu.

4. Ak to vnútroštátne právne predpisy povoľujú a s výslovným súhlasom príslušných orgánov, ktoré jej vydali oprávnenie, úverová inštitúcia vylúčená zo systému ochrany vkladov môže pokračovať v prijímaní vkladov, ak pred svojím vylúčením urobila iné ochranné opatrenia, ktoré zaručujú, že vkladatelia budú požívať úroveň a rozsah ochrany prinajmenšom rovnocennú s tou, ktorú ponúka oficiálne uznaný systém.

5. Ak úverová inštitúcia, ktorej vylúčenie je navrhnuté podľa odseku 3, nemôže urobiť iné opatrenia, ktoré spĺňajú podmienky predpísané v odseku 4, potom príslušné orgány, ktoré jej vydali povolenie, toto bezodkladne odnímu.

ê 94/19/ES článok 5 (prispôsobené)

4. Vklady držané po odňatí povolenia úverovej inštitúcii oprávnenej podľa článku √ 6 smernice 2006/48/ES ∏ 3 smernice 77/780/EHS sú naďalej kryté systémom ochrany vkladov.

∫ nový

5. Pokiaľ ide o dodržiavanie tejto smernice, všetky systémy ochrany vkladov uvedené v článku 1 sú pod stálym dohľadom príslušných orgánov.

ê 2009/14/ES článok 1 ods. 6 písm. a) (nový)

6. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov vykonávali pravidelné testovania svojich systémov, a ak je to vhodné, aby boli informované v prípade, že príslušné orgány zistia v úverovej inštitúcii problémy, ktoré pravdepodobne môžu viesť k použitiu systémov ochrany vkladov.

ò nový

Takéto testy sa budú vykonávať aspoň každé tri roky alebo keď si to vyžiadajú okolnosti. Prvý test sa vykoná do 31. decembra 2013.

Európsky orgán pre bankovníctvo vykonáva pravidelné partnerské preskúmanie v tomto ohľade, a to na základe článku 15 [nariadenia EBA]. Podľa článku 56 uvedeného nariadenia sú systémy ochrany vkladov pri výmene informácií s Európskym orgánom pre bankovníctvo viazané povinnosťou mlčanlivosti.

7. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov kedykoľvek a na svoju žiadosť dostali od svojich členov všetky informácie potrebné na prípravu vyplatenia náhrad vkladateľom vrátane označenia podľa článku 4 ods. 2. Informácie potrebné na vykonávanie stresových testov sa predkladajú systémom ochrany vkladov nepretržite. Tieto informácie sú anonymné. Získané informácie sa môžu použiť iba na vykonanie stresových testov alebo na prípravu náhrad a uchovávajú sa iba na čas potrebný na tieto účely

ê 94/19/ES článok 2 (prispôsobené)

Článok 4Oprávnenosť vkladov

1. Z náhrad prostredníctvom systémov ochrany vkladov sa vylučujú nasledujúce vklady a listiny:

a) podľa článku 68 ods. 3 vklady uskutočnené inými úverovými inštitúciami v ich vlastnom mene a na ich vlastný účet;

b) všetky listiny, ktoré by patrili pod definíciu „vlastné finančné zdroje“ v článku √ 57 smernice 2006/48/ES ∏ 2 smernice Rady 89/299/EHS zo 17. apríla 1989 o vlastných finančných zdrojoch úverových inštitúcií [25];

c) vklady, ktoré vznikli z transakcií, v súvislosti s ktorými bol vynesený výrok o vine obžalovaných z prania špinavých peňazí, ako je definované podľa definície v článku 1 √ písm. c) ∏ smernice Rady 91/308/EHS;

∫ nový

d) vklady finančných inštitúcií podľa definície v článku 4 ods. 5 smernice 2006/48/EHS;

e) vklady investičných investičných spoločností podľa definície v článku 4 ods. 1 bodu 1) smernice 2004/39/ES;

f) vklady, ktorých držiteľ nebol nikdy identifikovaný podľa článku 3 ods. 1 smernice 91/308/EHS, keď prestanú byť dostupné;

g) vklady poisťovní;

h) vklady podnikov kolektívneho investovania;

i) vklady dôchodkových fondov;

j) vklady orgánov;

k) dlhopisy vydané úverovou inštitúciou a záväzky vyplývajúce z vlastných akceptácií zmeniek a vlastných vystavených zmeniek.

2. Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie označovali vklady uvedené v odseku 1 spôsobom, ktorý umožňuje okamžitú identifikáciu takýchto vkladov.

ê 2009/14/ES článok 1 ods. .3 písm. a) (prispôsobené)

Článok 5Úroveň krytia

1. Členské štáty zabezpečia, že úhrnné vklady každého vkladateľa sú kryté minimálne do výšky √ 100 000 ∏ 50000 EUR v prípade, že sa vklady stanú nedostupnými.

1a. 1a. Najneskôr do 31. decembra 2010 členské štáty zabezpečia, že krytie úhrnných vkladov každého vkladateľa je stanovené na 100000 EUR v prípade, že sa vklady stanú nedostupnými.

Ak Komisia v správe uvedenej v článku 12 dospeje k záveru, že takéto zvýšenie a takáto harmonizácia sú neprimerané a nie sú finančne únosné pre všetky členské štáty, aby sa zabezpečila ochrana spotrebiteľa a finančná stabilita v Spoločenstve a aby sa predišlo cezhraničným deformáciám medzi členskými štátmi, predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na zmenu a doplnenie prvého pododseku.

∫ nový

2. Členské štáty zabezpečia, že sa systémy ochrany vkladov neodchýlia od úrovne krytia ustanovenej v odseku 1. Členské štáty však môžu rozhodnúť, že sú nasledujúce vklady kryté za predpokladu, že náklady na takéto vyplácanie nie sú predmetom článkov 9, 10 a 11:

a) vklady, ktoré vyplývajú z transakcií s nehnuteľnosťami na súkromné účely bývania, až do 12 mesiacov po pripísaní sumy;

b) vklady, ktoré spĺňajú sociálne dôvody vymedzené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a súvisia s konkrétnymi životnými udalosťami, ako je svadba, rozvod, invalidita alebo smrť vkladateľa. V tomto prípade krytie neprekročí obdobie 12 mesiacov od takejto udalosti.

3. Podľa odseku 2 sa členským štátom nebráni, aby udržiavali alebo zavádzali systémy ochrany dôchodkových produktov a dôchodkov za predpokladu, že sa takýmito systémami nekryjú iba vklady, ale že ponúkajú komplexné krytie pre všetky produkty a situácie, ktoré sú významné v tomto ohľade.

ê 2009/14/ES článok 1 ods. 3 písm. a) (nový)

41b. ? Vklady sa vyplácajú v mene, v ktorej bol vedený účet. Ak ⎪Členské štáty, ktoré nie sú v eurozóne, prepočítajú sa sumy vyjadrené v eurách v odsekuoch 1a 1a ? prepočítajú ⎪ na ? iné ⎪ svoje domáce meny, pričom zabezpečia, že sumy v domácej mene skutočne vyplatené vkladateľom zodpovedajú sumám stanoveným v tejto smernici.

ò nový

5. Členské štáty, ktoré prepočítajú sumy vyjadrené v eurách na svoju domácu menu, použijú na začiatku na prepočet výmenný kurz platný v deň nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Členské štáty môžu zaokrúhliť sumy, ktoré sú výsledkom prepočtu za predpokladu že toto zaokrúhlenie neprekročí sumu 2 500 EUR.

Bez toho, aby bol dotknutý predchádzajúci pododsek, členské štáty upravia úrovne krytia prepočítané na inú menu na sumu uvedenú v odseku 1 aspoň každých päť rokov. Členské štáty môžu po konzultácii s Komisiou vykonať skoršie úpravy úrovní krytia, pokiaľ sa vyskytnú nepredvídané udalosti, ako napríklad kolísanie meny.

ê 94/19/ES článok 7 ods. 2 (nový)

2 . Členské štáty môžu stanoviť, že určití vkladatelia alebo vklady budú vyňaté z ochrany alebo im bude poskytnutá nižšia úroveň ochrany. Tieto výnimky sú uvedené v prílohe I.

ê 2009/14/ES článok 1 ods. 3 písm. b) (nový)

3. Odsek 1a nevylučuje možnosť ponechať v platnosti ustanovenia, ktoré pred 1. januárom 2008 umožňovali hlavne zo sociálnych dôvodov plné krytie určitých druhov vkladov.

ê 2009/14/ES článok 1 ods. 3 písm. c)

---

ê 94/19/ES článok 7 ods. 5 (prispôsobené)

ð nový

6. Objem √ Sumu Õ uvedenúý v odseku 1 Komisia pravidelne posúdi najmenej raz za päť rokov. Ak je to vhodné, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na smernicu upravujúcu objem √ sumu Õ stanovenúý v odseku 1, a to najmä vzhľadom na rozvoj v bankovom sektore a na hospodársku a peňažnú situáciu v √ Únii ∏ spoločenstve. Prvé posúdenie sa neuskutoční skôr než √ 31. decembra 2015 ,∏ o päť rokov po skončení doby stanovenej v článku 7 ods. 1, druhý pododsek ð pokiaľ si nepredvídané udalosti nevyžiadajú skoršie posúdenie. ï .

ê 2009/14/ES článok 1 ods. 3 písm. d) (nový)

7. Komisia môže upravovať sumy uvedené v odsekuoch 1 a 1a v závislosti od inflácie v Európskej únii na základe zmien v harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien, ktorý uverejňuje Komisia.

Uvedené opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijme v súlade s √ článkom 16 ∏ regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 7a ods. 2.

ê 94/19/ES článok 8 (prispôsobené)

Článok 6Určenie splatnej sumy

44. Obmedzeniea stanovené v článku 57 ods. 1, 3 a 4 sa použijúe na úhrnné vklady uložené v tej istej úverovej inštitúcii bez ohľadu na počet vkladov, menu a miesto v rámci √ Únie ∏ spoločenstva.

45. Podiel každého vkladateľa na spoločnom účte je pri výpočte obmedzeniaí stanovenéhoých v článku 57 ods. 1, 3 a 4 potrebné vziať do úvahy.

Ak chýba osobitné určenie, vklad na účte sa rozdelí medzi vkladateľov rovnakým dielom.

Členské štáty môžu stanoviť, že vklady, na účet ktorých majú oprávnenie dve alebo viaceré osoby ako členovia obchodného spoločenstva, združenia alebo zoskupenia podobného charakteru bez právnej subjektivity, sa môžu združovať a pri výpočte obmedzení stanovených v článku 57 ods. 1, 3 a 4 sa môže s nimi zaobchádzať ako s vkladmi uskutočnenými jedným vkladateľom.

46. Ak vkladateľ nemá úplné právo nakladať s čiastkami uloženými na účte, vzťahuje sa krytie na osobu, ktorá je plne oprávnená, pod podmienkou, že táto osoba bola určená alebo je zistiteľná predtým, než príslušné orgány vykonali zistenie opísané v článku 1 ods. 3 bod i) 2 ods. 1 písm. e) bode i) alebo súdne orgány vydali rozhodnutie opísané v článku 1 ods. 3 bode ii) 2 ods. 1 písm. e) bode ii). Ak je niekoľko osôb, ktoré sú plne oprávnené, pri výpočte obmedzeniaí stanovenéhoých v článku 57 ods. 1, 3 a 4 sa zoberie do úvahy podiel každej z nich s úpravami, podľa ktorých sa spravujú tieto čiastky.

∫ nový

47. Referenčný dátum výpočtu splatnej sumy je dátum, ku ktorému príslušné orgány vydajú rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. e) bode i) alebo ku ktorému súdny orgán vydá rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. e) bode ii). Pri výpočte splatnej sumy sa nezohľadňujú záväzky vkladateľa voči úverovej inštitúcii.

48. Členské štáty zabezpečia, že systémy ochrany vkladov môžu kedykoľvek požiadať úverové inštitúcie, aby ich informovali o celkovej sume vkladov každého vkladateľa.

49. Vzniknuté úroky z vkladov, ktoré k dátumu, ku ktorému príslušné orgány vydajú rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. e) bode i) alebo ku ktorému súdny orgán vydá rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. e) bode ii), nie sú pripísané, vypláca systém ochrany vkladov. Obmedzenie uvedené v článku 5 ods. 1 sa nesmie prekročiť. Ak úroky závisia od hodnoty iného finančného nástroja, a preto sa nemôžu určiť bez toho, aby sa neohrozilo vyplácanie v lehote uvedenej v článku 7 ods. 1, náhrada takýchto úrokov sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov obmedzuje na sadzbu úrokov z omeškania.

50. Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že sa určité kategórie vkladov vymedzené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré slúžia na sociálne účely a za ktoré dala tretia strana záruku, že sú v súlade s pravidlami štátnej pomoci, nezohľadnia pri združovaní vkladov toho istého vkladateľa uložených v tej istej úverovej inštitúcii, ako sa uvádza v odseku 1. V takýchto prípadoch je záruka tretej strany obmedzená na rovnaké krytie, aké je ustanovené v článku 5 ods. 1.

4. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na podniky spoločného investovania.

ê 2009/14/ES článok 1 ods. 6 písm. a) (nový)

Článok 7Vyplácanie náhrad

1. Systémy ochrany vkladov musia byť schopné vyplácať riadne overené nároky vkladateľov týkajúce sa nedostupnéých vkladyov do ? siedmich ⎪ dvadsať pracovných dní odo dňa, keď príslušné orgány rozhodnú v zmysle článku 2 ods. 1 písm. e) bodu i) alebo keď súd vydá rozhodnutie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. e) bodu ii).

Táto lehota zahŕňa aj čas na zhromažďovanie a postúpenie presných údajov o vkladateľoch a vkladoch, ktoré sú nevyhnutné na overovanie nárokov.

Za celkom výnimočných okolností môže systém ochrany vkladov požiadať príslušné orgány o predĺženie tejto lehoty. Toto predĺženie nesmie prekročiť desať pracovných dní.

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 16. marca 2011 správu o účinnosti a lehotách postupov vyplácania, v ktorej posúdi, či by bolo možné skrátiť lehotu uvedenú v prvom pododseku na desať pracovných dní.

ê 2009/14/ES článok 1 ods. 6 písm. b)

2. —

ò nový

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že vklady uvedené v článku 6 ods. 3 budú podliehať dlhšej výplatnej lehote. Táto lehota však nesmie prekročiť tri mesiace od dátumu, ku ktorému príslušné orgány vydajú rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. e) bode i) alebo ku ktorému súdny orgán vydá rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. e) bode ii).

Vkladateľ, ktorý nie je plne oprávnený nakladať so sumami uloženými na účtoch uvedených v článku 6 ods. 3, bude vyplatený v lehote uvedenej v prvom pododseku. Táto platba sa zohľadňuje pri vyplácaní osôb, ktoré sú plne oprávnené.

2. Vkladatelia sa vyplácajú bez toho, aby bolo potrebné požiadať systémy ochrany vkladov. Na tento účel úverová inštitúcia posiela potrebné informácie o vkladoch a vkladateľoch ihneď potom, ako o ne systém požiada.

ê 94/19/ES článok 10 (nový)

3. Lehota stanovená v odsekoch 1 a 2 nemôže byť zahrnutá do systému ochrany vkladov s cieľom odoprieť prospech z ochrany ktorémukoľvek vkladateľovi, ktorý nemohol načas vzniesť svoj nárok vyplývajúci z ochrany.

4. ? Akákoľvek korešpondencia medzi systémom ochrany vkladov a vkladateľom ⎪ Doklady vzťahujúce sa na podmienky a formálne požiadavky, ktoré sa majú splniť, aby sa uvažovalo o odškodnení zo systému ochrany podľa odseku sa vystavíia podrobne spôsobom predpísaným vo vnútroštátnom práve, v úradnom jazyku alebo v jazykoch členského štátu, v ktorom je umiestnený chránený vklad. ? Ak banka pôsobí v inom členskom štáte bez toho, aby zriadila pobočky, informácie sa poskytujú v jazyku, ktorý si vybral vkladateľ, keď si otváral účet. ⎪

35. Napriek lehote stanovenej v odsekuoch 1 a 2, ak vkladateľ alebo iná osoba, ktorá má nárok alebo iný právny záujem na vklade na účte, bola obvinená z protiprávneho konania vyplývajúceho z prania peňazí alebo súvisiaceho s ním, ako je definované v článku 1 smernice 91/308/EHS, systém ochrany vkladov môže pozastaviť výplatu náhrady do rozhodnutia súdu.

ê 94/19/ES článok 7 ods. 6

Článok 8Nároky voči systémom ochrany vkladov

1. Členské štáty zabezpečia, aby vkladatelia mohli uplatniť svoje práva na náhradu voči systému ochrany vkladov v súdnom konaní.

ê 94/19/ES článok 11

ð nový

2. Bez toho, aby boli dotknuté iné práva podľa vnútroštátnych právnych predpisov ð a na základe odseku 3 ï, majú systémy, ktoré uskutočňujú výplaty v rámci ochrany vkladov, právo subrogácie (zmeny veriteľov) k právam vkladateľov pri likvidačnom konaní v hodnote rovnajúcej sa ich výplatám.

ò nový

3. Ak systémy ochrany vkladov poskytnú pôžičku inému systému podľa postupu uvedeného v článku 10, systémy ochrany vkladov, ktoré pôžičku poskytli, majú pomerne k vypožičanej sume právo subrogácie k právam vkladateľov pri likvidačnom konaní v hodnote rovnajúcej sa výške ich platieb.

Právo subrogácie sa nevykonáva pred termínom splatnosti pôžičky podľa článku 10 ods. 5. Ak sa likvidačný postup skončí pred touto lehotou, právo subrogácie sa rozširuje na výnosy z likvidačného konania uhradené do systému, ktorý prijal pôžičku.

Práva, na ktoré sa vzťahuje právo subrogácie uvedené v tomto odseku, sú na prvom mieste hneď po práve vkladateľov uvedenom v článku 8 ods. 1 a pred všetkými ostatnými právami voči likvidátorovi.

4. Členské štáty môžu obmedziť lehotu, v ktorej si vkladatelia, ktorých vklady systém nevyplatil alebo neuznal v lehote stanovenej v článku 7 ods. 1, môžu nárokovať vyplatenie svojich vkladov. Takáto lehota je určená dátumom, ku ktorému majú byť práva, ktoré systém ochrany vkladov subrogoval na základe odseku 2, zaregistrované v procese likvidácie podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Pri určovaní lehoty členské štáty zohľadňujú čas, ktorý systém ochrany vkladov potrebuje na zhromaždenie takýchto nárokov pred takouto registráciou.

ò nový

Článok 9Financovanie systémov ochrany vkladov

51. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov zaviedli primerané systémy na určenie ich možných záväzkov. Dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov budú úmerné týmto záväzkom.

Systémy ochrany vkladov zvýšia dostupné finančné prostriedky pravidelnými príspevkami od svojich členov, a to každý rok 30. júna a 30. decembra. Nebráni to získaniu ďalších finančných prostriedkov z iných zdrojov. Nesmú sa požadovať jednorazové poplatky.

Dostupné finančné prostriedky dosiahnu aspoň cieľovú úroveň. Keď finančná kapacita klesne pod cieľovú úroveň, opäť sa začne s platbami príspevkov aspoň dovtedy, kým sa opäť nedosiahne cieľová úroveň. Ak dostupné finančné prostriedky predstavujú sumu nižšiu ako dve tretiny cieľovej úrovne, pravidelný príspevok nesmie byť nižší ako 0,25 % oprávnených vkladov.

52. Kumulovaná suma vkladov a investícií systému, ktorá sa vzťahuje na jediný subjekt, nesmie prekročiť 5 % jeho dostupných finančných prostriedkov. Spoločnosti, ktoré na účely konsolidovaných účtovných závierok podľa definície v smernici 83/349/EHS alebo v súlade s uznávanými medzinárodnými účtovnými pravidlami patria do rovnakej skupiny, sa na účel výpočtu tohto obmedzenia považujú za jediný subjekt.

53. Ak sú dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov nedostatočné na vyplatenie vkladateľov, keď sa vklady stanú nedostupnými, jeho členovia musia zaplatiť mimoriadne príspevky, ktoré neprekročia 0,5 % ich oprávnených vkladov za kalendárny rok. Platba sa vykoná deň pred lehotou uvedenou v článku 7 ods. 1.

54. Kumulovaná suma príspevkov uvedená v odsekoch 1 a 2 nesmie prekročiť 1 % oprávnených vkladov za kalendárny rok.

Príslušné orgány môžu úplne alebo čiastočne oslobodiť úverovú inštitúciu od povinnosti uvedenej v odseku 2, ak by sa celkovými platbami uvedenými v odsekoch 1 a 2 ohrozilo vysporiadanie nárokov ostatných veriteľov voči tejto inštitúcii. Takéto oslobodenie sa udelí najviac na šesť mesiacov, na žiadosť úverovej inštitúcie sa však môže obnoviť.

5. Finančné prostriedky uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku sa predovšetkým používajú na vyplatenie vkladateľov v súlade s touto smernicou.

Môžu sa však takisto použiť na financovanie prevodu vkladov do inej úverovej inštitúcie za predpokladu, že náklady, ktoré znáša systém ochrany vkladov, neprekročia sumu krytých vkladov v príslušnej úverovej inštitúcii. V tomto prípade systém ochrany vkladov do jedného mesiaca od prevodu vkladov predloží Európskemu orgánu pre bankovníctvo správu, v ktorej sa potvrdí, že vyššie uvedené obmedzenie nebolo prekročené.

Členské štáty môžu umožniť systémom ochrany vkladov, aby použili svoje finančné prostriedky na zabránenie zlyhaniu banky, pričom toto financovanie nie je obmedzené iba na financovanie prevodu vkladov do inej úverovej inštitúcie. Takéto využitie finančných prostriedkov sa povoľuje za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a) finančné prostriedky systému prekračujú 1 % oprávnených vkladov po prijatí takéhoto opatrenia;

b) systém ochrany vkladov do jedného mesiaca od prevodu vkladov predloží Európskemu orgánu pre bankovníctvo správu, v ktorej sa potvrdzuje, že vyššie uvedené obmedzenie nebolo prekročené.

V jednotlivých prípadoch môžu príslušné orgány na základe odôvodnenej žiadosti príslušného systému ochrany vkladov povoliť, aby sa percento uvedené v písmene a) stanovilo v rozpätí od 0,75 do 1 %.

6. Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov zaviedli primerané alternatívne finančné mechanizmy, ktoré im umožnia získať krátkodobé finančné prostriedky potrebné na uspokojenie nárokov uplatňovaných voči týmto systémom ochrany vkladov.

7. Členské štáty raz mesačne informujú Európsky orgán pre bankovníctvo o výške oprávnených vkladov a krytých vkladov na svojom území a o výške dostupných finančných prostriedkov ich systémov ochrany vkladov. Tieto informácie potvrdia príslušné orgány a spolu s týmto potvrdením sa do desiatich dní od uplynutia každého mesiaca odovzdajú Európskemu orgánu pre bankovníctvo.

Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie uvedené v prvom pododseku uverejňovali na webovej stránke systémov ochrany vkladov, a to aspoň raz ročne.

ò nový

Článok 10Poskytovanie pôžičiek medzi systémami ochrany vkladov

55. Systém bude mať právo prijať pôžičku od všetkých ostatných systémov ochrany vkladov uvedených v článku 1 ods. 2 v rámci Únie za predpokladu, že sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a) systém prijímajúci pôžičku nie je schopný splniť svoje záväzky podľa článku 8 ods. 1 z dôvodu predchádzajúcich platieb v oblasti pôsobnosti prvého a druhého pododseku ods. 5 článku 9;

b) situácia uvedená v písm. a) tohto pododseku je dôsledkom nedostatočnej sumy dostupných finančných prostriedkov, ako sa uvádza v článku 9;

c) systém prijímajúci pôžičku využil mimoriadne príspevky uvedené v článku 9 ods. 3;

d) systém prijímajúci pôžičku sa právne zaviaže, že vypožičané finančné prostriedky sa použijú na vyplatenie nárokov podľa článku 8 ods. 1.

e) systém prijímajúci pôžičku nie je v danom okamihu viazaný záväzkom splatiť pôžičku inému systému ochrany vkladov podľa tohto článku;

f) systém prijímajúci pôžičku uvedie požadovanú finančnú sumu;

g) celková vypožičaná suma nesmie prekročiť 0,5 % oprávnených vkladov systému prijímajúceho pôžičku;

h) systém prijímajúci pôžičku bezodkladne informuje Európsky orgán pre bankovníctvo a uvedie dôvody, pre ktoré sú splnené vyššie uvedené podmienky, a sumu požadovaných finančných prostriedkov.

Suma uvedená pod písm. f) prvého pododseku sa určuje takto:

[výška krytých vkladov, ktorá sa má vyplatiť podľa článku 8 ods. 1] – [dostupné finančné prostriedky] + maximálna výška mimoriadnych príspevkov uvedená v článku 9 ods. 3]

Ostatné systémy ochrany vkladov vystupujú ako systémy poskytujúce pôžičky. Na tento účel členské štáty, v ktorých je zriadený viac ako jeden systém, určia jeden systém, ktorý bude vystupovať ako systém poskytujúci pôžičky, tohto členského štátu a informujú o tom Európsky orgán pre bankovníctvo. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, či a akým spôsobom ostatné systémy ochrany vkladov zriadené v tom istom štáte vyplácajú systém poskytujúci pôžičky.

Systémy ochrany vkladov, ktoré sú povinné splatiť pôžičku iným systémom ochrany vkladov v zmysle tohto článku, neposkytujú pôžičku iným systémom ochrany vkladov.

2. Pôžička podlieha týmto podmienkam:

a) každý systém požičia sumu úmernú výške oprávnených vkladov v každom systéme bez toho, aby sa bral do úvahy systém prijímajúci pôžičku a systémy ochrany vkladov uvedené v písm. a) prvého pododseku odseku 1. Sumy sa vypočítajú na základe najnovších potvrdených mesačných informácií uvedených v článku 9 ods. 7;

b) systém prijímajúci pôžičku splatí pôžičku najneskôr po 5 rokoch. Úroky sú splatné až v čase splatnosti pôžičky;

c) úroková sadzba sa rovná marginálnej sadzbe úverového nástroja Európskej centrálnej banky počas doby pôžičky.

3. Európsky orgán pre bankovníctvo potvrdzuje, že požiadavky uvedené v odseku 1 boli splnené, uvedie sumy, ktoré má požičať každá schéma vypočítané podľa písm. a) odseku 2, a počiatočnú úrokovú sadzbu podľa písm. c) odseku 2, ako aj dĺžku trvania pôžičky.

Európsky orgán pre bankovníctvo do dvoch pracovných dní odošle svoje potvrdenie spolu s informáciami uvedenými v odseku 1 písm. h) systémom ochrany vkladov poskytujúcim pôžičky, ktoré potom poskytnú pôžičky tomuto systému.

4. Členské štáty zabezpečia, aby príspevky vyberané systémom prijímajúcim pôžičku boli dostatočné na vyplatenie vypožičanej sumy a na opätovné zriadenie cieľovej úrovne v čo najskoršom termíne.

ò nový

Článok 11Výpočet príspevkov do systémov ochrany vkladov

56. Príspevky do systémov ochrany vkladov uvedené v článku 9 sa určujú pre každého člena na základe stupňa rizika, ktorému sa vystavuje. Úverové inštitúcie neplatia menej ako 75 % alebo viac ako 200 % sumy, ktorou by mala prispieť banka s priemerným rizikom. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že členovia systémov uvedených v článku 1 ods. 3 a 4 zaplatia do systémov ochrany vkladov nižšie príspevky, nie však menej ako 37,5 % sumy, ktorou by mala prispieť banka s priemerným rizikom.

57. Určenie stupňa podstupovaného rizika a výpočet príspevkov vychádza z prvkov uvedených v prílohách I a II.

58. Odsek 2 sa neuplatňuje na systémy ochrany vkladov uvedené v článku 1 ods. 2.

59. S Na Komisiu sa delegujú právomoci s cieľom zaistiť, aby sa bližšie určili prvky definícií a metód podľa prílohy II časti A. Tieto návrhy regulačných noriem sa prijímajú v súlade s článkami 7 až 7d [nariadenia EBA]. Európsky orgán pre bankovníctvo môže vypracovať návrhy regulačných noriem na predloženie Komisii.

60. Európsky orgán pre bankovníctvo vydá do 31. decembra 2012 usmernenia k uplatňovaniu prílohy II časti B v súlade s [článkom 8 nariadenia EBA].

ê 94/19/ES článok 4 (nový)

Článok 12Spolupráca v rámci Únie

1. Systémy ochrany vkladov zavedené a oficiálne uznané v členskom štáte v súlade s článkom 3 ods. 1 sa vzťahujú aj na vkladateľov v pobočkách zriadených úverovými inštitúciami v iných členských štátoch.

Do 31. decembra 1999 ani úroveň, ani rozsah vrátane percenta poskytovaného krytia nesmú presiahnuť maximálnu úroveň alebo rozsah krytia ponúkaného príslušným systémom ochrany vkladov na území hostiteľského členského štátu.

Pred týmto dátumom Komisia na základe skúseností získaných pri uplatňovaní druhého pododseku zostaví správu a zváži potrebu pokračovať v týchto opatreniach. Ak to bude vhodné, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na smernicu o predĺžení ich účinnosti.

2. Ak úroveň a/alebo rozsah vrátane percenta krytia ponúkaného systémom ochrany vkladov hostiteľského členského štátu presahuje úroveň a/alebo rozsah krytia poskytovaného v členskom štáte, v ktorom bolo úverovej inštitúcii udelené povolenie, hostiteľský štát zabezpečí, že na jeho území bude úradne uznaný systém ochrany vkladov, ku ktorému sa pobočka môže dobrovoľne pripojiť, aby sa doplnila ochrana, ktorú už vkladatelia užívajú na základe jej členstva v systéme jej domovského členského štátu.

Systém, ku ktorému by sa mala pobočka v hostiteľskom štáte pripojiť, sa má vzťahovať na typ inštitúcie, ku ktorému patrí alebo ktorému v hostiteľskom štáte najviac zodpovedá.

3. Členské štáty zabezpečia, aby boli stanovené objektívne a všeobecne používané podmienky pre členstvo pobočiek v systéme hostiteľského členského štátu v súlade s odsekom 2. Prijatie je podmienené splnením príslušných povinností pre získanie členstva vrátane najmä platieb všetkých príspevkov a iných poplatkov. Členské štáty sa pri vykonávaní tohto odseku spravujú základnými zásadami uvedenými v prílohe II.

4. Ak pobočka, ktorej bolo priznané členstvo podľa odseku 2 na základe dobrovoľnosti, neplní svoje povinnosti člena systému ochrany vkladov, príslušné orgány, ktoré jej vydali povolenie, budú s tým oboznámené a v spolupráci so systémom ochrany vkladov prijmú všetky príslušné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie vyššie uvedených povinností.

Ak sa týmito opatreniami nepodarí zabezpečiť splnenie vyššie uvedených povinností pobočkou po uplynutí primeranej výpovednej lehoty, najmenej 12 mesiacov, systém ochrany vkladov môže so súhlasom príslušných orgánov, ktoré vydali povolenie, pobočku vylúčiť. Vklady uskutočnené pred dátumom vylúčenia budú naďalej kryté dobrovoľným systémom až do dňa ich splatnosti. Vkladatelia budú o odvolaní dodatočného krytia informovaní.

ê 2009/14/ES článok 1 ods. 7 (prispôsobené)

Článok 12

1. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2009 správu o:

a) harmonizácii mechanizmov financovania systémov ochrany vkladov, zameranú najmä na účinky chýbajúcej harmonizácie v prípade cezhraničnej krízy so zreteľom na dostupnosť kompenzačného vyplácania vkladov a so zreteľom na spravodlivú hospodársku súťaž a na prínosy a náklady takejto harmonizácie;

b) vhodnosti a podmienkach poskytovania plného krytia niektorých dočasne zvýšených bilancií účtov;

c) možných modeloch na zavedenie príspevkov založených na riziku;

d) prínosoch a nákladoch možného zavedenia systému Spoločenstva na zabezpečenie ochrany vkladov;

e) vplyve rozdielnych právnych predpisov na započítanie pohľadávok, pri ktorom sa pohľadávky vkladateľa spárujú s jeho dlhmi, o účinnosti systému a možných deformáciách, pričom sa berie do úvahy cezhraničná likvidácia;

f) harmonizácii rozsahu krytých produktov a vkladateľov vrátane osobitných potrieb malých a stredných podnikov a miestnych úradov;

g) prepojení medzi systémami ochrany vkladov a alternatívnymi prostriedkami vyplatenia vkladateľov, napríklad mechanizmami núdzového vyplácania.

Komisia v prípade potreby predloží vhodné návrhy na zmeny a doplnenia tejto smernice.

2. Členské štáty oznámia Komisii a Európskemu výboru pre bankovníctvo, ak majú v úmysle zmeniť rozsah pôsobnosti alebo úroveň krytia vkladov, ako aj akékoľvek ťažkosti zaznamenané pri spolupráci s inými členskými štátmi.

ê 2009/14/ES článok 1 ods. .2 písm. a) (nový)

5. V prípadoch uvedených v odsekoch 1 až 4 členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov navzájom spolupracovali.

ê 2009/14/ES článok 1 ods. 2 písm. b) (nový)

6. Komisia prehodnotí fungovanie tohto článku minimálne každé dva roky a v prípade potreby navrhne jeho zmeny a doplnenia.

ò nový

2. Vkladateľov v pobočkách zriadených úverovými inštitúciami v iných členských štátoch alebo v členských štátoch, kde pôsobí úverová inštitúcia povolená v inom členskom štáte, vypláca systém hostiteľského členského štátu v mene domovského členského štátu. Domovský systém vyplatí hostiteľský systém.

Systém hostiteľského členského štátu takisto informuje príslušných vkladateľov v mene systému domovského členského štátu a je oprávnený prijímať korešpondenciu od týchto vkladateľov v mene domovského členského štátu.

3. Ak úverová inštitúcia ukončí členstvo v jednom systéme a vstúpi do iného systému, príspevky platené počas šiestich mesiacov pred zrušením členstva sa vyplatia druhému systému alebo sa doňho prevedú. Toto pravidlo sa neuplatňuje, ak bola úverová inštitúcia vylúčená zo systému v súlade s článkom 3 ods. 3.

4. Členské štáty zabezpečia, aby si systémy ochrany vkladov domovského členského štátu vymieňali informácie uvedené v článku 3 ods. 7 so systémami ochrany vkladov hostiteľského členského štátu . Obmedzenie ustanovené v uvedenom článku sa uplatňuje.

5. S cieľom uľahčiť efektívnu spoluprácu medzi systémami ochrany vkladov, najmä so zreteľom na tento článok a článok 10, podpísali systémy ochrany vkladov alebo prípadne príslušné orgány dohody o spolupráci. V takýchto dohodách sa zohľadňujú požiadavky ustanovené v smernici 95/46/ES.

O existencii a obsahu takýchto dohôd sa podávajú informácie Európskemu orgánu pre bankovníctvo. Môže vydávať stanoviská k takýmto dohodám podľa článku 16 ods. 2 písm. f) a článku 19 [nariadenia EBA] . Ak príslušné orgány alebo systémy ochrany vkladov nemôžu dosiahnuť dohodu alebo ak sa vedie spor v súvislosti s interpretáciou takejto dohody, Európsky orgán pre bankovníctvo rieši nezhody v súlade s článkom [článok 11 nariadenia EBA].

Absencia takýchto dohôd neovplyvní nároky vkladateľov podľa článku 8 ods. 2 alebo úverových inštitúcií podľa odseku 3 uvedeného článku.

ê 94/19/ES článok 6 (prispôsobené)

ð nový

Článok 13 Pobočky úverových inštitúcií zriadené v tretích krajinách

61. Členské štáty kontrolujú, či pobočky zriadené úverovou inštitúciou, ktorá má svoje ústredie mimo √ Únie ∏ spoločenstva, majú ð ochranu ï krytie rovnocennúé predpísanejému v tejto smernici.

Ak nie, členské štáty môžu podľa článku √ 38 ods. 1 smernice 2006/48/ES ∏ 9 ods. 1 smernice 77/780/EHS stanoviť, že pobočky založené úverovou inštitúciou, ktorá má svoje ústredie mimo √ Únie ∏ spoločenstva, sa musia pripojiť k systémom ochrany vkladov pôsobiacich na ich územiach.

62. Súčasným a potenciálnym vkladateľom v pobočkách založených úverovou inštitúciou, ktorá má svoje ústredie mimo √ Únie ∏ spoločenstva ð a nie je členom systému pôsobiaceho v členskom štáte ï, poskytne úverová inštitúcia všetky príslušné informácie týkajúce sa ochranných opatrení, ktoré kryjú ich vklady.

3. Informácie, na ktoré sa odvoláva odsek 2, budú sprístupnené v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, v ktorom je pobočka zriadená, spôsobom predpísaným vnútroštátnym právom a budú zostavené v jasnej a zrozumiteľnej forme.

ê 2009/14/ES článok 1 ods. 5 (nový)

Článok 14Informácie pre vkladateľov

1. Členské štáty zabezpečia, že úverové inštitúcie sprístupnia súčasným a potenciálnym vkladateľom údaje potrebné na identifikáciu systému ochrany vkladov, ktorých členmi sú inštitúcia a jej pobočky v rámci √ Únie ∏ Spoločenstva, alebo akýchkoľvek alternatívnych systémov ustanovených v druhom pododseku článku 3 ods. 1 alebo v článku 3 ods. 4. Vkladatelia sú informovaní o pravidlách systému ochrany vkladov alebo iného uplatniteľného systému vrátane objemu a rozsahu krytia, ktoré poskytuje systém ochrany vkladov. Ak vklad nie je chránený systémom ochrany vkladov v súlade s článkom √ 4 Õ 7 ods. 2, úverová inštitúcia o tom vkladateľa náležite informuje.

2. IVšetky informácie ? potenciálnym vkladateľom ⎪ musia byť sprístupnené jasným a zrozumiteľným spôsobom. ? pred uzavretím zmluvy o prijímaní vkladov a podpísané potenciálnymi vkladateľmi. Použije sa vzor formulára v prílohe III. ⎪

3. Súčasným vkladateľom sa poskytujú informácie na ich výpisoch z účtu. Tieto informácie pozostávajú z potvrdenia o tom, že vklady sú oprávnené v súlade s článkom 2 ods. 1 a článkom 4. Okrem toho sa urobí odkaz na informačný formulár v prílohe III a uvedie sa, kde ho možno získať. Takisto sa môže uviesť webová stránka zodpovedného systému ochrany vkladov.

Informácia o podmienkach kompenzácie a o formálnych náležitostiach, ktorých splnenie sa vyžaduje na získanie kompenzácie, sa poskytne na požiadanie.

ê 94/19/ES článok 9

ð nový

4. Informácie stanovené v odseku 1 budú sprístupnené spôsobom predpísaným vnútroštátnym právom v úradnom jazyku alebo v jazykoch členského štátu, v ktorom je pobočka zriadená.

5. Členské štáty stanovia pravidlá ohraničiaujúce použitie informácií uvedených v odseku 1 v reklame, aby sa zabránilo ovplyvňovaniu stability bankového systému alebo dôvery vkladateľov v dôsledku takéhoto použitia. Členské štáty môžu najmä obmedziť takúto reklamu len na vecné odkazy týkajúce sa systému ochrany, ku ktorému úverová inštitúcia patrí. ð na účel ochrany výrobku, ktorého sa reklama týka. ï

Členské štáty stanovia pravidlá ohraničiaujúce použitie informácií uvedených v odseku 1 v reklame, aby sa zabránilo ovplyvňovaniu stability bankového systému alebo dôvery vkladateľov v dôsledku takéhoto použitia. Členské štáty môžu najmä obmedziť takúto reklamu len na vecné odkazy týkajúce sa systému ochrany, ku ktorému úverová inštitúcia patrí. ð na účel ochrany výrobku, ktorého sa reklama týka. ï

ò nový

Úverové inštitúcie, ktoré sú členmi systému uvedeného v článku 1 ods. 3 a ods. 4 primerane informujú vkladateľov o fungovaní systému. Takéto informácie nesmú obsahovať odkaz na neobmedzené krytie vkladov.

6. Ak sa úverové inštitúcie zlúčia, ich vkladatelia sú informovaní o fúzii aspoň jeden mesiac pred tým, ako nadobudne právnu účinnosť. Vkladatelia sú informovaní, že po nadobudnutí účinnosti fúzie dôjde k združeniu všetkých ich vkladov uložených v každej zo zlúčených bánk s cieľom určiť ich krytie v rámci systému ochrany vkladov.

7. Ak vkladateľ využíva internetbanking, informácie, ktoré sa majú zverejniť podľa tejto smernice, sa oznámia elektronickými prostriedkami spôsobom, ktorý upúta pozornosť vkladateľa.

ê 2009/14/ES článok 1 ods. 7 (prispôsobené)

Článok 12

1. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2009 správu o:

a) harmonizácii mechanizmov financovania systémov ochrany vkladov, zameranú najmä na účinky chýbajúcej harmonizácie v prípade cezhraničnej krízy so zreteľom na dostupnosť kompenzačného vyplácania vkladov a so zreteľom na spravodlivú hospodársku súťaž a na prínosy a náklady takejto harmonizácie;

b) vhodnosti a podmienkach poskytovania plného krytia niektorých dočasne zvýšených bilancií účtov;

c) možných modeloch na zavedenie príspevkov založených na riziku;

d) prínosoch a nákladoch možného zavedenia systému Spoločenstva na zabezpečenie ochrany vkladov;

e) vplyve rozdielnych právnych predpisov na započítanie pohľadávok, pri ktorom sa pohľadávky vkladateľa spárujú s jeho dlhmi, o účinnosti systému a možných deformáciách, pričom sa berie do úvahy cezhraničná likvidácia;

f) harmonizácii rozsahu krytých produktov a vkladateľov vrátane osobitných potrieb malých a stredných podnikov a miestnych úradov;

g) prepojení medzi systémami ochrany vkladov a alternatívnymi prostriedkami vyplatenia vkladateľov, napríklad mechanizmami núdzového vyplácania.

Komisia v prípade potreby predloží vhodné návrhy na zmeny a doplnenia tejto smernice.

2. Členské štáty oznámia Komisii a Európskemu výboru pre bankovníctvo, ak majú v úmysle zmeniť rozsah pôsobnosti alebo úroveň krytia vkladov, ako aj akékoľvek ťažkosti zaznamenané pri spolupráci s inými členskými štátmi.

ê 94/19/ES článok 13 (prispôsobené)

Článok 15Zoznam oprávnených úverových inštitúcií

V zozname oprávnených úverových inštitúcií, ktorý musí byť zostavený v súlade s článkom 3 ods. 7 smernice 77/780/EHS √ 14 smernice 2006/48/ES ∏, Komisia uvedie status každej úverovej inštitúcie vzhľadom na túto smernicu.

∫ nový

Článok 16

Vykonávanie delegovania právomoci

63. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 6 sa na dobu neurčitú prenesie na Komisiu.

64. Ihneď ako Komisia prijme delegovaný akt, oznámi to súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

65. Právomoc prijímať delegovane akty sa prenesie na Komisiu na základe podmienok ustanovených v článkoch 17 a 18.

Článok 17

Zrušenie delegovania právomoci

1. Delegovanie právomocí uvedené v článku 16 môže kedykoľvek zrušiť Európsky parlament alebo Rada.

2. Inštitúcia, ktorá začala interný postup na účely rozhodnutia o zrušení delegovania právomocí, sa o tom pokúsi informovať druhú inštitúciu a Komisiu v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktoré by sa mohli zrušiť a možné dôvody na ich zrušenie.

3. Rozhodnutím o zrušení sa ukončí delegovanie právomocí vymedzené v tomto rozhodnutí. Nadobudne účinnosť okamžite alebo v neskoršom dátume, ktorý je uvedený v rozhodnutí. Neovplyvní sa tým účinnosť už účinných delegovaných aktov. Uverejňuje sa v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 18

Námietky proti delegovaným aktom

1. Európsky parlament a Rada môžu namietať voči delegovaným aktom počas dvoch mesiacov odo dňa ich oznámenia. Z iniciatívy Európskeho parlamentu alebo Rady sa toto obdobie môže predĺžiť o jeden mesiac.

2. Ak do uplynutia tohto obdobia ani Európsky parlament ani Rada nenamietala proti delegovanému aktu, uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je tam uvedený.

Delegovaný akt môže byť uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť pred uplynutím tohto obdobia, ak aj Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom zámere nevzniesť námietky.

3. Ak Európsky parlament alebo Rada namieta proti delegovanému aktu, delegovaný akt nenadobudne účinnosť. Inštitúcia, ktorá namieta, uvedie dôvody svojich námietok proti delegovanému aktu.

Článok 19 Prechodné ustanovenia

66. Príspevky do systémov ochrany vkladov uvedené v článku 9 sa rozdeľujú čo najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne cieľová úroveň uvedená v treťom pododseku ods. 1 článku 9.

67. Vkladatelia vlastniaci dlhopisy vydané rovnakou úverovou inštitúciou a záväzky vyplývajúce z vlastných akceptácií zmeniek a vlastných vystavených zmeniek, vklady, ktorých existencia sa môže dokázať iba iným osvedčením než výpis z účtu, vklady, ktorých istina nie je splatná za nominálnu hodnotu; alebo ktorých istina je splatná iba za nominálnu hodnotu na základe určitej záruky alebo dohody poskytnutej úverovou inštitúciou alebo treťou stranou, sú informovaní o tom, že ich vklady už viac nebudú kryté na základe systému ochrany vkladov.

68. Ak niektoré vklady prestanú byť v plnom rozsahu alebo sčasti kryté systémami ochrany vkladov po transpozícii tejto smernice alebo smernice 2009/14/ES do vnútroštátnych právnych predpisov, môžu členské štáty umožniť, aby takéto vklady boli kryté do 31. decembra 2014, ak boli tieto vklady zaplatené pred 30. júnom 2010. Členské štáty po 31. decembri 2014 zabezpečia, aby nijaký systém neudeľoval vyššie alebo komplexnejšie záruky, než sa poskytujú v tejto smernici, a to bez ohľadu na to, kde boli vklady zaplatené.

69. Komisia do 31. decembra 2015 predloží správu a v prípade potreby aj legislatívny návrh Európskemu parlamentu a Rade s cieľom určiť, či by systémy ochrany vkladov mali byť nahradené jediným systémom pre celú Úniu.

70. Komisia podporovaná [Európskym orgánom pre bankovníctvo] predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2015 správu o pokroku smerom k vykonávaniu tejto smernice. V tejto správe by mala byť zahrnutá predovšetkým možnosť určiť cieľovú úroveň na základe krytých vkladov, a to bez zníženia ochrany vkladateľov.

ê 94/19/ES článok 14

ð nový

Článok 20 Transpozícia

71. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou ? s článkom 1, článkom 2 ods. 1 písm. a), c), d), f) h) až m), článkom 2 ods. 2, článkom 3 ods. 1, článkom 3 ods. 3, článkom 3 ods. 5 až ods. 7, článkom 4 ods. 1 písm. d) až k), článkom 5 ods. 2 až ods. 5, článkom 6 ods. 4 až ods. 7, článkom 7 ods. 1 až ods. 3, článkom 8 ods. 2 až ods. 4, článkami 9 až 11, článkom 12, článkom 13 ods.1 až ods. 2, článkom 14 ods. 1 až ods. 3, článkom 14 ods. 5 až ods. 7, článkom 19 a prílohami I až III najneskôr do 31. decembra 2012. ⎪ Bezodkladne o tom informujú Komisiu. ? oznámia Komisii znenie týchto ustanovení a korelačnú tabuľku medzi týmito ustanoveniami a tohto smernicou. ⎪

Odchylne od prvého pododseku členské štáty do 31. decembra 2020 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s tretím pododsekom ods. 1 článku 9, článkom 9 ods. 3 a článkom 10 .

Odchylne od prvého pododseku členské štáty do 31. decembra 2020 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 7 ods. 1 a článkom 9 ods. 5. Percentuálny podiel oprávnených vkladov uvedený v článku 9 ods. 5 písm. a) sa však neuplatňuje pred 1. januárom 2014. Do 31. decembra 2017 sa uplatňuje percentuálny podiel 0,5 %. Po tomto dátume sa do 31. decembra 2020 uplatňuje percentuálny podiel 0,75 %.

Odchylne od prvého pododseku členské štáty do 31. decembra 2013 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 7 ods. 1 a článkom 9 ods. 5.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. ? Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty. ⎪

72. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

ò nový

Článok 21Zrušenie

Smernica 94/19/ES spolu s následnými zmenami a doplneniami sa zrušuje s účinnosťou od 31. decembra 2012 bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa časových obmedzení na transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov a uplatňovania smerníc uvedených v prílohe IV.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s korelačnou tabuľkou uvedenou v prílohe V.

ê 94/19/ES článok 15 (prispôsobené)

ð nový

Článok 22 Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobudneúda účinnosť ð dvadsiatym ï dňom ð po ï jej uverejneniaí v Úradnom vestníku Európskychej √ Únie ∏ spoločenstiev.

? Článok 2 ods. 1 písm. b), e) g), článok 4 ods. 1 písm. a) až c), článok 5 ods. 1, článok 6 ods. 1 až ods. 3, článok 7 ods. 4, článok 8 ods. 1, článok 12 ods. 1, článok 13 ods. 3, článok 14 ods. 4, články 15 až 18 sa uplatňujú od 1. januára 2013.

ê 94/19/ES článok 16

Článok 23

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli […]

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda […] […]

∫ nový

PRÍLOHA I

Určenie príspevkov založených na riziku do systémov ochrany vkladov

73. Používajú sa tieto vzorce:

a) výška príspevkov založených na riziku na jedného člena

C i = TC * RS i

b) rizikový podiel na jedného člena

[pic]

c) rizikovo vážená výška príspevku na jedného člena

RA i = CB *[pic]

kde:

C i výška príspevku i-tého člena systému ochrany vkladov

TC celková výška príspevkov vyzbieraných systémom

RS i rizikový podiel i-tého člena

RA i rizikovo vážená výška príspevku na i-tého člena

RA k rizikovo vážené výšky príspevkov každého n-tého člena

CB základ príspevku (t. j. oprávnené vklady)

β i koeficient rizika pridelený každému i - tému členovi v súlade s prílohou II.

74. Používajú sa tieto vzorce:

a) celkový súčet bodov jedného člena

[pic]= ¾[pic]+ ¼[pic]

b) čiastočný súčet bodov jedného člena vzhľadom na kľúčové ukazovatele

[pic]= ¼ [[pic]+[pic]+[pic]+[pic]]

c) čiastočný súčet bodov jedného člena vzhľadom na doplňujúce ukazovatele

[pic]=[pic][[pic]+[pic]+ … +[pic]]

kde:

[pic] celkový súčet bodov i-tého člena

[pic] celkový čiastočný súčet bodov i-tého člena vzhľadom na kľúčové ukazovatele

[pic] celkový čiastočný súčet bodov i-tého člena vzhľadom na doplňujúce ukazovatele

[pic] premenná vyjadrujúca riziko i-tého člena vzhľadom na jednotlivé kľúčové alebo doplňujúce ukazovatele uvedené v prílohe II

x symbol daného kľúčového alebo doplňujúceho ukazovateľa.

∫ nový

PRÍLOHA II

Ukazovatele, výsledky a váhy na výpočet príspevkov založených na riziku

ČASŤ A

Kľúčové ukazovatele

1. Na výpočet príspevkov založených na riziku sa používajú tieto kľúčové ukazovatele:

Riziková trieda | Ukazovateľ | Pomer |

Kapitálová primeranosť | Položky vlastných zdrojov uvedené v článku 57 písm. a) až ca) smernice 2006/48/ES a rizikovo vážené aktíva uvedené v článku 76 smernice 2006/48/ES | Vlastné zdroje |

Rizikovo vážené aktíva |

Kvalita aktív | Problémové pôžičky | Zlyhané úvery |

Hrubé úvery |

Ziskovosť | Návratnosť aktív | Čistý príjem |

Priemerné celkové aktíva |

Likvidita | Určia členské štáty na základe článku 11 ods. 4 |

2. Na premietnutie rizikových profilov vzhľadom na kľúčové ukazovatele sa používajú tieto bodové hodnotenia:

Úroveň rizika | Kapitálová primeranosť | Kvalita aktív | Ziskovosť | Likvidita |

Veľmi nízke riziko | 1 | 1 | 1 | 1 |

Nízke riziko | 2 | 2 | 2 | 2 |

Stredné riziko | 3 | 3 | 3 | 3 |

Vysoké riziko | 4 | 4 | 4 | 4 |

Veľmi vysoké riziko | 5 | 5 | 5 | 5 |

3. Jednotlivým členom sa na základe skutočných hodnôt ukazovateľov v danej rizikovej triede pridelí takéto bodové hodnotenie:

Prvok | Symbol (x) | [pic]= 1 | [pic]= 2 | [pic]= 3 | [pic]= 4 | [pic]= 5 |

Kapitálová primeranosť | CA | x > 12,3% | 12,3 % ≥ x > 9,6 % | 9,6 % ≥ x > 8,2 % | 8,2 % ≥ x > 7 % | x ≤ 7 % |

Kvalita aktív | AQ | x ≤ 1 % | 1 % < x ≤ 2,1 % | 2,1 % < x ≤ 3,7 % | 3,7 % < x ≤ 6 % | x > 6 % |

Ziskovosť | P | x > 1,2 % | 1,2 % ≥ x > 0,9 % | 0,9 % ≥ x > 0,7 % | 0,7 % ≥ x > 0,5 % | x ≤ 0,5 % |

Likvidita | L | Členské štáty môžu určiť prahové hodnoty pre každé [pic]na základe článku 11 ods. 4 |

4. Jednotlivým členom sa v závislosti od ich celkového bodového hodnotenia pridelia tieto rizikové váhy (koeficienty):

Celkové bodové hodnotenie (ρ) | 1 < ρ ≤ 1,5 | 1,5 < ρ ≤ 2,5 | 2,5 < ρ ≤ 3,5 | 3,5 < ρ ≤ 4,5 | 4,5 < ρ ≤ 5 |

Rizikový koeficient (β) | 75 % | 100 % | 125 % | 150 % | 200 % |

ČASŤ B

Doplňujúce ukazovatele

1. Členské štáty určujú doplňujúce ukazovatele na výpočet príspevkov založených na riziku. Na tento účel sa môžu použiť niektoré alebo všetky tieto ukazovatele:

Riziková trieda | Ukazovateľ / pomer | Vymedzenie pojmov |

Kapitálová primeranosť | Celkový kapitál | Celkový kapitál |

Rizikovo vážené aktíva |

Prebytočný kapitál * | Prebytočný kapitál | alebo | Prebytočný kapitál |

Celkové aktíva | Rizikovo vážené aktíva |

Kvalita aktív | Rezervy na straty z úverov | Rezervy na straty z úverov | alebo | Rezervy na straty z úverov |

Čistý príjem z úrokov | Prevádzkový príjem |

Rizikovo vážené aktíva | Rizikovo vážené aktíva |

Celkové aktíva |

Ziskovosť | Pomer nákladov k príjmom | Prevádzkové náklady |

Prevádzkový príjem |

Čistá marža | Čistá marža |

Celkový kapitál |

Likvidita | Určia členské štáty na základe článku 11 ods. 5 |

* Nadmerný kapitál = Kapitál – vlastné zdroje uvedené v článku 57 písm. a) až h) smernice 2006/48/ES.

2. Na premietnutie rizikových profilov vzhľadom na doplňujúce ukazovatele sa používajú tieto bodové hodnotenia:

Úroveň rizika | Kapitálová primeranosť | Kvalita aktív | Ziskovosť | Likvidita |

Veľmi nízke riziko | 1 | 1 | 1 | 1 |

Nízke riziko | 2 | 2 | 2 | 2 |

Stredné riziko | 3 | 3 | 3 | 3 |

Vysoké riziko | 4 | 4 | 4 | 4 |

Veľmi vysoké riziko | 5 | 5 | 5 | 5 |

3. Jednotlivým členom sa v závislosti od ich celkového bodového hodnotenia pridelia tieto rizikové váhy (koeficienty):

Celkové bodové hodnotenie (ρ) | 1 < ρ ≤ 1,5 | 1,5 < ρ ≤ 2,5 | 2,5 < ρ ≤ 3,5 | 3,5 < ρ ≤ 4,5 | 4,5 < ρ ≤ 5 |

Koeficient rizika (β) | 75 % | 100 % | 125 % | 150 % | 200 % |

∫ nový

PRÍLOHA III

Informačný formulár vkladateľa

Ak vklad, ktorý je splatný a má byť vyplatený, úverová inštitúcia nevyplatila z dôvodov, ktoré sa priamo týkajú jej finančných podmienok, vyplatí vkladateľov systém ochrany vkladov. [Vložte názov produktu] [vložte názov úverovej inštitúcie, ktorá vedie účet] je vo všeobecnosti krytý zodpovedným systémom ochrany vkladov.

Týmto vyplatením sa pokrýva 100 000 EUR na jednu banku. To znamená, že s cieľom určiť úroveň krytia sa združia všetky vklady v tej istej banke. Ak má napríklad vkladateľ na sporivom účte 90 000 EUR a na bežnom účte 20 000 EUR, vyplatí sa mu alebo jej iba 100 000 EUR.

[Len v prípade potreby]: Táto metóda sa bude používať aj v prípade, že banka pôsobí pod rôznymi obchodnými názvami. [Vložte názov úverovej inštitúcie, ktorá vedie účet] takisto obchoduje v rámci [vložte všetky ostatné obchodné značky tej istej úverovej inštitúcie]. To znamená, že všetky vklady v jednej alebo viacerých z týchto obchodných značiek sú spolu kryté do výšky 100 000 EUR.

V prípade spoločných účtov sa na každého vkladateľa uplatňuje obmedzenie vo výške 100 000 EUR.

[ Len v prípade potreby ]: Vklady na účte, na ktorý majú oprávnenie dve alebo viaceré osoby ako členovia obchodného spoločenstva, združenia alebo zoskupenia podobného charakteru bez právnej subjektivity, sa však združujú a na účel výpočtu obmedzenia vo výške 100 000 EUR sa s nimi zaobchádza ako s vkladmi uskutočnenými jedným vkladateľom.

Všetci retailoví vkladatelia a podniky sú vo všeobecnosti kryté systémami ochrany vkladov. Výnimky pre určité vklady sú uvedené na webovej stránke zodpovedného systému ochrany vkladov. Vaša banka vás na požiadanie bude takisto informovať o tom, či sú niektoré produkty kryté alebo nie. Ak sú vklady kryté, banka to potvrdí aj na výpise z účtu.

Zodpovedný systém ochrany vkladov je [ vložte názov a adresu, telefónne číslo, e-mailovú adresu a webovú stránku ]. Tento systém vyplatí vaše vklady (až do výšky 100 000 EUR) najneskôr do šiestich týždňov, od 31. decembra 2013 do jedného týždňa.

Ak ste neboli vyplatení v uvedených lehotách, mali by ste sa obrátiť na systém ochrany vkladov, pretože po určitom čase môže uplynúť lehota, počas ktorej máte nárok na vyplatenie. Ďalšie informácie môžete získať na [vložte webovú stránku zodpovedného systému ochrany vkladov].

[ Len v prípade potreby ]: Váš vklad je chránený systémom inštitucionálneho zabezpečenia [uznaným/neuznaným] ako systém ochrany vkladov. To znamená, že všetky banky, ktoré sú členmi tohto systému, sa vzájomne podporujú, aby zabránili zlyhaniu banky. Ak však napriek tomu dôjde k zlyhaniu banky, vaše vklady sa vám vyplatia až do výšky 100 000 EUR.

∫ nový

PRÍLOHA IV

ČASŤ A

Zrušené smernice spolu s ich následnými zmenami a doplneniami (uvedenými v článku 21)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/14/ES z 11. marca 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov, pokiaľ ide o úroveň krytia a výplatnú lehotu

ČASŤ B

Lehoty na transpozíciu (uvedené v článku 21)

Smernica | Lehota na transpozíciu |

94/19/EHS | 1.7.1995 |

2009/14/ES | 30.6.2009 |

2009/14/ES (druhý pododsek ods. 3 bod i) článku 1, článok 7 ods. 1a až 3 a článok 10 ods. 1 smernice 94/19/ES zmenenej a doplnenej smernicou 2009/14/ES) | 31.12.2010 |

ò nový

PRÍLOHA V

Korelačná tabuľka

Táto smernica | Smernica 2009/14/ES | Smernica 94/19/EHS |

Článok 1 | - | - |

Článok 2 ods. 1 | Článok 1 ods. 1 |

Článok 2 ods. 4 | Článok 1 ods. 2 |

Článok 2 ods. 6 | Článok 1 ods. 1 | Článok 1 ods. 3 |

Článok 2 ods. 7 | Článok 1 ods. 4 |

Článok 2 ods. 8 | Článok 1 ods. 5 |

Článok 3 ods. 1 | Článok 3 ods. 1 |

Článok 3 ods. 2 | Článok 3 ods. 2 |

Článok 3 ods. 3 | Článok 3 ods. 3 |

Článok 3 ods. 4 | Článok 5 |

Článok 4 ods. 1 | Článok 2 |

Článok 4 ods. 2 | Článok 2 |

Článok 4 ods. 3 | Článok 2 |

Článok 4 ods. 4 | Článok 7 ods. 2, príloha I ods. 1 |

Článok 4 ods. 6 | Článok 7 ods. 2, príloha I ods. 10 |

Článok 4 ods. 7 | Článok 7 ods. 2, príloha I ods. 2 |

Článok 4 ods. 8 | Článok 7 ods. 2, príloha I ods. 5 |

Článok 4 ods. 9 | Článok 7 ods. 2, príloha I ods. 6 |

Článok 4 ods. 10 | Článok 7 ods. 2, príloha I ods. 3 a 4 |

Článok 4 ods. 11 | Článok 7 ods. 2, príloha I ods. 12 |

Článok 5 ods. 1 | Článok 1 ods. 3 písm. a) | Článok 7 ods. 1 |

Článok 5 ods. 3 | Článok 1 ods. 3 písm. a) |

Táto smernica | Smernica 2009/14/ES | Smernica 94/19/EHS |

Článok 5 ods. 4 | Článok 7 ods. 4, článok 7 ods. 5 |

Článok 5 ods. 5 | Článok 1 ods. 3 písm. d) |

Článok 6 | Článok 8 |

Článok 7 ods. 1 | Článok 1 ods. 6 | Článok 10 ods. 1 |

Článok 7 ods. 3 | Článok 10 ods. 4 |

Článok 7 ods. 4 | Článok 10 ods. 5 |

Článok 8 ods. 2 | Článok 11 |

Článok 8 ods. 1 prvý. pododsek | Článok 7 ods. 6 |

Článok 12 ods. 1 | Článok 4 ods. 1 |

Článok 12 ods. 2 | Článok 1 ods. 2 písm. a) | Článok 4 ods. 5 |

Článok 13 | Článok 6 |

Článok 14 ods. 1 | Článok 1 ods. 5 | Článok 9 ods. 1 |

Článok 14 ods. 2 | Článok 9 ods. 2 |

Článok 14 ods. 3 | Článok 9 ods. 3 |

Článok 15 | Článok 13 |

Články 16 – 19 | Článok 1 ods. 4 |

ê 94/19/ES Príloha I

PRÍLOHA I

Zoznam výnimiek podľa článku 7 ods. 2

75. Vklady finančných inštitúcií podľa definície v článku 1 ods. 6 smernice 89/646/EHS.

76. Vklady poisťovní.

77. Vklady štátu a ústredných orgánov štátnej správy.

78. Vklady oblastných a miestnych správnych orgánov.

79. Vklady podnikov kolektívneho investovania.

80. Vklady dôchodkových fondov.

81. Vklady členov správnej rady, riaditeľov, osobne ručiacich spoločníkov, osôb vlastniacich najmenej 5 % základného imania úverovej inštitúcie, osôb poverených zákonným auditom účtovných dokladov úverovej inštitúcie a vkladateľov, ktorí majú porovnateľné postavenie v iných spoločnostiach tej istej podnikateľskej skupiny.

82. Vklady blízkych príbuzných a tretích osôb konajúcich v mene vkladateľov uvedených v bode 7.

83. Vklady iných spoločností tej istej skupiny.

84. Vklady, ktoré nie sú na jedno meno.

85. Vklady, na ktoré získal vkladateľ od úverovej inštitúcie na individuálnom základe úrokové sadzby a finančné výhody, ktoré prispeli k zhoršeniu finančnej situácie úverového ústavu.

86. Dlhopisy úverového ústavu a záväzky z vlastných akceptácií zmeniek a vlastných vystavených zmeniek.

87. Vklady v iných menách, ako sú:

– - meny členských štátov,

– - ECU.

88. Vklady spoločností, ktoré sú také veľké, že pri nich neprichádza do úvahy možnosť zostaviť skrátenú súvahu podľa článku 11 štvrtej smernice Rady (78/660/EHS) z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov obchodných spoločností, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy [1].

ê 94/19/ES PRílohaII

PRÍLOHA II

Základné zásady

Ak pobočka s cieľom doplniť svoje krytie požiada o pripojenie k systému hostiteľského členského štátu, tento systém ochrany spoločne so systémom ochrany vkladov domovského členského štátu stanoví primerané pravidlá a postupy týkajúce sa výplaty náhrady vkladateľom danej pobočky. Na zostavenie takých postupov, ako aj na vymedzenie podmienok členstva pobočky v zmysle článku 4 ods. 2 platia nasledujúce zásady:

a) systém hostiteľského členského štátu si ponechá neobmedzené právo ukladať pripojeným úverovým ústavom vlastné objektívne a všeobecne platné predpisy; môže vyžadovať poskytovanie príslušných údajov a má právo overovať si tieto údaje u príslušných orgánov domovského členského štátu;

b) systém hostiteľského členského štátu splní požiadavky na úhradu doplnkovej náhrady, ak príslušné orgány domovského členského štátu vyhlásia vklady za nedostupné. Systém hostiteľského členského štátu má naďalej neobmedzené právo, aby si v súlade so svojimi pravidlami a postupmi pred úhradou doplnkového odškodnenia overil, či má na ňu vkladateľ právo;

c) systémy ochrany domovského a hostiteľského členského štátu navzájom úzko spolupracujú, aby vkladateľov odškodnili ihneď a v správnej hodnote. Najmä sa dohodnú, ako sa vyúčtujú prípadné vzájomné pohľadávky, ktoré môžu vzniknúť podľa predpisov jedného alebo druhého systému z odškodnenia vkladateľa z každého z oboch systémov;

d) systémy hostiteľského štátu majú právo primeraným spôsobom účtovať pobočkám náklady na doplnkové krytie, pričom zoberú do úvahy krytie financované domovským členským štátom. Na zjednodušenie účtovania môže systém hostiteľského členského štátu vychádzať z toho, že jeho záväzky sa za každých okolností obmedzujú na časť prevyšujúcu financované krytie systému domovského členského štátu, a to nezávisle od toho, či domovský členský štát skutočne platí, alebo neplatí náhradu z vkladov na území hostiteľského členského štátu.

ê 2009/14/ES článok 1 ods. 8

---

[1] KOM(2006) 729.

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/14/ES z 11. marca 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov, pokiaľ ide o úroveň krytia a výplatnú lehotu (Ú. v. EÚ L 68, 13.3.2009, s. 3).

[3] KOM(2009) 114, s. 4.

[4] Pozri: http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/2009/deposit_guarantee_schemes_en.htm.

[5] Pozri: http://ec.europa.eu/internal_market/bank/guarantee/index_en.htm#roundtable.

[6] Všetky správy sa môžu stiahnuť na stránke: http://ec.europa.eu/internal_market/bank/guarantee/index_en.htm.

[7] Príslušné správy, ktoré vydalo EFDI v máji 2008, sú k dispozícii na stránke www.efdi.eu.

[8] Pozri www.efdi.eu.

[9] Odôvodnenie 17 smernice 2009/14/ES a (neočíslované) odôvodnenia smernice 94/19/ES.

[10] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

[11] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

[12] Pozri správy JRC na http://ec.europa.eu/internal_market/bank/docs/guarantee/risk-based-report_en.pdf a http://ec.europa.eu/internal_market/bank/docs/guarantee/2009_06_risk-based-report_en.pdf.

[13] Ú. v. ES C 163, 30.6.1992, s. 6 a Ú. v. ES C 178, 30.6.1993, s. 14.

[14] Ú. v. EÚ C […]

[15] Ú. v. EÚ C […]

[16] Ú. v. ES C […] , s. […], Ú. v. ES C 332, 16.12.1992, s. 13.

[17] Ú. v. ES C 115, 26.4.1993, s. 96 a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. marca 1994 (Ú. v. ES C 91, 28.3.1994).

[18] Ú. v. EÚ L 68, 13.3.2009, s. 3.

[19] Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

[20] Ú. v. ES L 166, 28.6.1991, s. 77.

[21] Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201.

[22] Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[23] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo, KOM(2009) 501.

[24] Ú. v. ES C 163, 30.6.1992, s. 6 a Ú. v. ES C 178, 30.6.1993, s. 14.

[25] Ú. v. ES L 124, 5.5.1989, s. 16.