52009PC0366

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 15.7.2009

KOM(2009) 366 v konečnom znení

2009/0104 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Kontext návrhu

Navrhnutím tejto zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 539/2001[1] naposledy zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 1932/2006[2] Komisia sleduje tieto ciele:

- upraviť dve prílohy nariadenia tak, aby sa úplne zohľadnil nový stav v krajinách západného Balkánu so zreteľom na politický záväzok, ktorý Európska únia prijala v súvislosti s liberalizáciou vízovej povinnosti týkajúcej sa krátkodobých víz pre občanov všetkých krajín západného Balkánu ako súčasť solúnskej agendy a vzhľadom na pokrok dosiahnutý v rámci dialógu o liberalizácii vízového režimu s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Čiernou Horou a Srbskom, ktoré sa začali v roku 2008,

- zabezpečiť, aby táto úprava týkajúca sa krajín západného Balkánu bola v zhode s potrebou pravidelného preskúmania nariadenia (ES) č. 539/2001 a zloženia jeho príloh – obsahujúcich zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov (príloha I) a zoznam krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (príloha II) – a ďalej zabezpečiť, aby bola v súlade s kritériami stanovenými v odôvodnení 5 pre presun krajín z jednej prílohy do druhej podľa potreby, najmä pokiaľ ide o kritériá týkajúce sa nelegálneho prisťahovalectva a verejného poriadku,

- presunúť Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Čiernu Horu a Srbsko z prílohy I do prílohy II nariadenia; zaradiť Kosovo podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) č. 1244/99 do prílohy I k nariadeniu (ES) č. 539/2001 v kategórii „Územné jednotky a územné správne orgány, ktoré nie sú uznané za štáty najmenej jedným členským štátom“. Týmto nie je dotknutý status Kosova podľa rezolúcie BR OSN č. 1244/99.

° Kontext a existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

V súlade s článkom 62 ods. 2 písm. b) bod i) Zmluvy o ES Rada prijala nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc (takzvaný „negatívny zoznam“) a tých krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (takzvaný „pozitívny zoznam“)[3]. Článok 61 uvádza tieto zoznamy medzi sprievodnými opatreniami, ktoré priamo súvisia s voľným pohybom osôb v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Určenie tých tretích krajín, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti a tých, ktorí sú od nej oslobodení, sa riadi uvážlivým hodnotením, od prípadu k prípadu, rôznych kritérií súvisiacich, okrem iného, s nelegálnym prisťahovalectvom, verejným poriadkom a bezpečnosťou a so zahraničnými vzťahmi Európskej únie s tretími krajinami, pričom pozornosť sa venuje aj aspektom regionálnej súdržnosti a reciprocity (pozri odôvodnenie 5 preambuly nariadenia (ES) č. 539/2001). Keďže sa tieto kritériá vo vzťahu k tretím krajinám môžu časom vyvíjať, zloženie negatívneho a pozitívneho zoznamu by sa malo pravidelne preskúmavať. Preto sa nariadenie č. 539/2001 od svojho prijatia zmenilo a doplnilo už päťkrát[4]. So zreteľom na uvedený vývoj situácie vo vzťahu k niektorým krajinám západného Balkánu je vhodné tieto zoznamy v súvislosti s nimi opäť preskúmať.

° Politika krátkodobých víz pre krajiny západného Balkánu – Opatrenia nadväzujúce na solúnsku agendu

Prijatím nariadenia (ES) č. 2317/95[5] Rada prvýkrát stanovila takýto negatívny zoznam: na tomto zozname bolo aj Albánsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a Juhoslovanská zväzová republika (Srbsko a Čierna Hora). Bosna a Hercegovina na zozname nebola, pričom sa členským štátom ponechala voľnosť určiť vízovú povinnosť štátnym príslušníkom tejto krajiny: všetky členské štáty okrem jedného vízovú povinnosť uložili[6].

Keď po nadobudnutí účinnosti Amsterdamskej zmluvy Rada prijala nariadenie (ES) č. 539/2001, v ktorom prvýkrát stanovila negatívny a pozitívny zoznam, všetky krajiny západného Balkánu okrem Chorvátska boli zaradené do negatívneho zoznamu: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Juhoslovanská zväzová republika (Srbsko a Čierna Hora) a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko. Po osamostatnení Čiernej Hory sa Srbsko aj Čierna Hora zaradili do negatívneho zoznamu[7].

Hlavy štátov a predsedovia vlád opakovane potvrdili význam dialógu o krátkodobých vízach v záveroch samitu EÚ – západný Balkán, ktorý sa konal v Solúne 21. júna 2003 a na ktorom sa potvrdila aj európska perspektíva krajín západného Balkánu. V „solúnskej agende“ sa najmä potvrdilo, že perspektíva liberalizácie vízového režimu pre krajiny západného Balkánu je cieľom, ktorý je spojený s pokrokom príslušných krajín v realizácii zásadných reforiem v oblastiach, ako je posilnenie právneho štátu, boj proti organizovanému zločinu, korupcii a nelegálnej migrácii a posilnenie ich administratívnej kapacity pre hraničné kontroly a bezpečnosť dokladov.

Ako prvý konkrétny krok na ceste k zavedeniu bezvízového styku a so zreteľom na to, že umožnenie medziľudských kontaktov bolo dôležitou podmienkou stabilného rozvoja hospodárskych, humanitárnych, kultúrnych, vedeckých a iných väzieb, Európske spoločenstvo v roku 2007 uzatvorilo dohody o zjednodušení vízového režimu s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Čiernou Horou a Srbskom[8] (súbežne s readmisnými dohodami).

Účelom týchto dohôd bolo uľahčiť občanom krajín západného Balkánu, najmä tým, ktorí často cestujú do Európskej únie, získanie krátkodobých víz a zároveň stanoviť jasné pravidlá boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu prostredníctvom readmisných dohôd Spoločenstva. Tieto dohody nadobudli platnosť 1. januára 2008. Počas rokov 2008 a 2009 Komisia pozorne sledovala vykonávanie dohôd o zjednodušení vízového režimu piatimi krajinami západného Balkánu. Na základe výsledkov prvého obdobia monitorovania sa Komisia nazdávala, že tento nový právny nástroj viedol k zlepšeniu postupu vydávania víz v krajinách západného Balkánu.

° Dialóg o liberalizácii vízového režimu s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Čiernou Horou a Srbskom – dosiahnuté výsledky procesu

Začatie dialógu o liberalizácii vízového režimu

V tomto dynamickom kontexte a súbežne s vykonávaním dohôd o zjednodušení vízového režimu Európska komisia vyjadrila zámer začať dialóg o liberalizácii vízového styku s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Čiernou Horou a Srbskom. V tejto súvislosti Komisia vo svojom oznámení o stratégii rozširovania zo 6. novembra 2007[9] oznámila svoj zámer postupne sa presúvať k liberalizácii vízového režimu s krajinami západného Balkánu pomocou ďalších konkrétnych krokov. Na tento účel navrhla začať dialóg s každou z príslušných krajín s cieľom vytvoriť plán týkajúci sa podmienok, ktoré je potrebné splniť.

Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy vo svojich záveroch z 28. januára 2008 „ víta zámer Európskej komisie začať v najbližšom období dialóg o vízach so všetkými krajinami tohto regiónu [západného Balkánu] a vyjadruje svoju pripravenosť ďalej rokovať o tejto otázke na základe pripravovaného oznámenia Komisie o západnom Balkáne s cieľom vypracovať podrobné plány, v ktorých sa všetkým krajinám tohto regiónu stanovia jasné kritériá pre postupné napredovanie k vízovej liberalizácii . Tým by sa Rade a Komisii umožnilo podrobne monitorovať pokrok v realizácii nevyhnutných reforiem“.

Keď Európska únia stanovovala metodiku pre štruktúrovaný proces liberalizácie vízového režimu s jasným záväzkom viesť dialóg zameraný na výsledky, zohľadnila európsku perspektívu krajín západného Balkánu, prejavené politické odhodlanie v súvislosti s liberalizáciou vízového režimu pre krátkodobé víza a ďalej aj skutočnosť, že všetkých päť krajín uzatvorilo so Spoločenstvom zmluvu o readmisii a skutočnosť, že príslušné krajiny oslobodili všetkých občanov EÚ od vízovej povinnosti.

Komisia vo svojom oznámení o podpore európskej perspektívy krajín západného Balkánu z 5. marca 2008[10] načrtla proces, ktorý navrhla na účely smerovania k liberalizácii vízového režimu s krajinami západného Balkánu. Zdôraznila podstatný význam bezvízového cestovania do Európskej únie pre obyvateľov západného Balkánu, upozornila, že posun k bezvízovému styku je v prípade všetkých krajín regiónu súčasťou ich príprav na členstvo v EÚ a zdôraznila svoj zámer pozorne monitorovať vykonávanie potrebných reforiem smerujúcich k dosiahnutiu tohto cieľa.

Komisia formálne začala dialóg o liberalizácii vízového režimu na začiatku roka 2008 v tomto poradí: so Srbskom (30. januára 2008[11]), Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko (20. februára 2008), Čiernou Horou (21. februára 2008), Albánskom (3. marca 2008), Bosnou a Hercegovinou (26. mája 2009).

Komisia stanovila plány pre všetkých päť dotknutých krajín po dohode s členskými štátmi a po konzultáciách s jednotlivými krajinami. Cieľom plánov bolo určiť všetky opatrenia, ktoré má každá krajina západného Balkánu prijať a vykonať a stanoviť jasné požiadavky, ktoré majú byť splnené. Cieľom procesu je pomôcť príslušným krajinám splniť kritériá uvedené v odôvodnení 5 preambuly nariadenia (ES) č. 539/2001. Plány sa rozdelili konkrétne na štyri tematické okruhy: bezpečnosť dokladov, nelegálne prisťahovalectvo, verejný poriadok a bezpečnosť ako aj otázky týkajúce sa vonkajších vzťahov súvisiace s pohybom osôb. Rozhovory a plány sa pripravili individuálne pre jednotlivé krajiny, aby im umožnili správne zamerať reformné úsilie a splniť požiadavky EÚ. Rýchlosť posunu k liberalizácii vízového režimu závisí od pokroku, ktorý každá krajina dosiahne v plnení stanovených podmienok.

Najdôležitejšie fázy procesu

Na základe podrobných správ o pripravenosti, ktoré poskytlo päť dotknutých krajín, Komisia v novembri 2008 predložila Rade prvé predbežné posúdenie pokroku, ktorý dosiahlo päť dotknutých krajín vo vykonávaní plánov liberalizácie vízového režimu.

Dňa 25. mája 2009, po sérii stretnutí a misií expertov v príslušných krajinách (na ktorých sa aktívne zúčastnili experti členských štátov), Komisia predložila Rade aktualizovanú verziu hodnotiacich správ. Hodnotiace správy sa predložili príslušným krajinám západného Balkánu 11. a 12. júna 2009.

V aktualizovanej verzii hodnotiacich správ sa dospelo najmä k týmto záverom:

- Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko splnila všetky kritériá stanovené v pláne,

- v prípade dvoch krajín, Čiernej Hory a Srbska, sa tiež dosiahol významný pokrok a zostalo už len veľmi málo nesplnených kritérií,

- v prípade ďalších dvoch krajín, Albánska a Bosny a Hercegoviny, napriek dosiahnutému významnému pokroku zostala ešte séria nesplnených kritérií.

V nadväznosti na diskusiu o hodnotiacich správach v rámci príslušných pracovných skupín Rady dospela Rada pre všeobecné záležitosti a zahraničné vzťahy (GAERC) 15. júna 2009 k týmto záverom:

„Rada pripomína svoju podporu dialógu o liberalizácii vízového režimu s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónskom, Čiernou Horou a Srbskom na základe plánov, ktoré stanovujú jasné a reálne kritériá, a individuálneho hodnotenia krajín.

Rada v tejto súvislosti uvítala aktualizované hodnotiace správy o pokroku dosiahnutom v dialógu týkajúcom sa liberalizácie vízového režimu s uvedenými krajinami, ktoré predložila Európska komisia. V správach sa odzrkadľuje jasný pokrok, ktorý uvedené krajiny dosiahli v plnení kritérií stanovených v plánoch liberalizácie vízového režimu. Rada v tomto kontexte nabáda Európsku komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívny návrh, ktorým sa zmení a doplní nariadenie 539/2001, s cieľom dosiahnuť do konca roka 2009 bezvízový režim s tými krajinami, ktoré splnia všetky kritériá.

Rada uznáva regionálny rozmer liberalizácie vízového režimu s krajinami západného Balkánu ale zároveň zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky dotknuté krajiny dosiahli bezvízový režim prostredníctvom vlastných zásluh. Preto víta pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol, a vyzýva krajiny v regióne, aby naďalej urýchľovali a vykonávali reformy s cieľom čoskoro splniť nevyhnutné kritériá.“

Tento návrh odzrkadľuje výsledok vyššie uvedeného procesu: zároveň na jednej strane vzhľadom na skutočnosť, že dohody o zjednodušení vízového režimu a dohody o readmisii s príslušnými krajinami sa vykonávajú uspokojivo a na druhej strane vzhľadom na príslušné miery zamietnutia žiadostí ich občanov o víza a vstup, Komisia navrhuje presunúť z negatívneho zoznamu do pozitívneho zoznamu Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, ktorá už splnila všetky kritériá a Čiernu Horu a Srbsko, ktoré sú veľmi blízko k splneniu všetkých kritérií, pričom sa má za to, že do dňa prijatia návrhu Radou aj dve posledne menované krajiny skutočne splnia všetky kritériá.

Ďalšie kroky

Komisia súbežne s preskúmaním svojho návrhu v Európskom parlamente a Rade bude ďalej posudzovať plnenie zatiaľ nesplnených kritérií v prípade Srbska a Čiernej Hory a svoje hodnotenie včas oznámi Európskemu parlamentu a Rade.

V prípade Čiernej Hory sa zatiaľ nesplnené kritériá týkajú:

- efektívneho uplatňovania zákona o cudzincoch účinného od januára 2009,

- vymedzenia trvalo udržateľného riešenia v súvislosti s postavením vysídlených osôb a osôb vysídlených v rámci krajiny vrátane prístupu k dokladom totožnosti,

- posilnenia kapacít v oblasti presadzovania práva a účinného uplatňovania právneho rámca pre boj proti organizovanému zločinu a korupcii, aj prostredníctvom vyčlenenia primeraných finančných, ľudských a technických zdrojov.

V prípade Srbska sa zatiaľ nesplnené kritériá týkajú:

- zlepšenia cezhraničnej/hraničnej kontroly, ktoré súvisí najmä s výmenou informácií s jednotkami misie EULEX / kosovskej polície,

- efektívneho uplatňovania zákona o cudzincoch účinného od apríla 2009 a prijatia stratégie riadenia migrácie,

- účinného uplatňovania právneho rámca pre boj proti organizovanému zločinu a korupcii, aj prostredníctvom vyčlenenia primeraných finančných a ľudských zdrojov,

- integrity a bezpečnosti postupov pri vydávaní nových biometrických pasov osobám s bydliskom v Kosove.

Od roku 1999 Srbsko podľa rezolúcie BR OSN č. 1244/99 nemalo možnosť vykonávať overenia na mieste v súvislosti s osobami s bydliskom v Kosove. V súvislosti s vydávaním nových biometrických pasov osobám s bydliskom v Kosove Srbskom a vzhľadom na absenciu dialógu o liberalizácii vízového režimu Komisia a experti členských štátov nemali možnosť overiť (najmä prostredníctvom misií expertov) vydávanie východiskových dokladov a integritu a bezpečnosť postupov srbských orgánov pri overovaní správnosti údajov, ktoré uvádzajú osoby s bydliskom v Kosove pri podávaní žiadosti o nový srbský biometrický pas. S cieľom predísť zneužitiu tejto situácie v súvislosti so žiadosťami o biometrické pasy srbské orgány oznámili, že v júli zriadili v Belehrade osobitné koordinačné riaditeľstvo ( srbský názov : Koordinaciona uprava) , ktoré je zodpovedné výlučne za spracovanie všetkých žiadostí o pas prijatých od osôb s bydliskom v Kosove a osôb, ktorých potvrdenie o štátnom občianstve bolo vydané pre územie Kosova podľa rezolúcie BR OSN č. 1244/99.

Vzhľadom na bezpečnostné otázky najmä v súvislosti s potenciálom nelegálnej migrácie osôb s bydliskom v Kosove a osôb, ktorých potvrdenie o občianstve bolo vydané pre územie Kosova podľa rezolúcie BR OSN č. 1244/99, a vzhľadom na absenciu overovania postupov vydávania pasov srbskými orgánmi v súvislosti s touto kategóriou osôb, sa Komisia domnieva, že držitelia srbských pasov vydaných osobitným koordinačným riaditeľstvom (srbský názov : Koordinaciona uprava ) by mali byť vylúčení z bezvízového styku so Srbskom.

V prípade Albánska a Bosny a Hercegoviny bude dialóg o liberalizácii vízového režimu pokračovať a Komisia zintenzívni svoje úsilie s cieľom pomôcť týmto krajinám splniť kritériá. Komisia zamýšľa predložiť návrh na ich presun do pozitívneho zoznamu, hneď ako splnia nevyhnutné kritériá.

° Ďalšie vysvetlenie v súvislosti s držiteľmi biometrických pasov a dohodami o zrušení vízovej povinnosti

Zavedenie biometrických pasov v krajinách západného Balkánu bol podstatným bodom úspešného ukončenia dialógu o liberalizácii vízového režimu. V tejto súvislosti z dôvodov súvisiacich s bezpečnosťou a prevenciou nelegálnej migrácie by sa zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej Hory a Srbska malo vzťahovať iba na občanov, ktorí vlastnia nové biometrické pasy vydané týmito krajinami.

So zreteľom na Európske smerovanie krajín západného Balkánu a skutočnosť, že už zrušili vízovú povinnosť pre všetkých občanov EÚ, neexistuje dôvod, aby bolo zrušenia vízovej povinnosti pre tieto tri krajiny podmienené uzatvorením dohôd o zrušení vízovej povinnosti s Európskym spoločenstvom (tak, ako to bolo v prípade Bahám a ďalších piatich krajín, ktoré boli v decembri 2006 presunuté z negatívneho do pozitívneho zoznamu).

° Kosovo podľa rezolúcie BR OSN č. 1244/99.

Európska rada na svojom zasadnutí 19. a 20. júna 2008 zdôraznila „ochotu EÚ pomôcť hospodárskemu a politickému rozvoju Kosova prostredníctvom jasnej európskej perspektívy v súlade s európskou perspektívou regiónu“. Po vyhlásení nezávislosti Kosovským zhromaždením 17. februára 2008 Rada vyhlásila Kosovo za prípad sui generis a nechala členským štátom EÚ možnosť rozhodnúť o svojich vzťahoch s Kosovom v súlade s medzinárodným právom a vnútroštátnou praxou. Do dnešného dňa 22 členských štátov EÚ uznalo Kosovo ako nezávislý štát.

V súčasnosti platné znenie nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 neobsahuje odkaz na Kosovo. Komisia doteraz nezačala s Kosovom dialóg o liberalizácii vízového režimu. Preto v súlade s článkom 1 ods. 3 nariadenia (ES) č. 539/2001 sa do prílohy 1 k nariadeniu pridáva odkaz na Kosovo podľa rezolúcie BR OSN č. 1244/99, aby osoby s bydliskom v Kosove podliehali vízovej povinnosti. Odôvodnenie tohto návrhu spočíva výlučne v objektívne zistených bezpečnostných rizikách najmä v súvislosti s potenciálom nelegálnej migrácie z územia a cez územie Kosova podľa rezolúcie BR OSN č. 1244/99. Týmto nie je dotknutý súčasný status Kosova podľa rezolúcie BR OSN č. 1244/99.

2. Právne prvky návrhu

° Zhrnutie navrhovaných opatrení

- Cieľom tohto návrhu je presunúť Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Čiernu Horu a Srbsko z negatívneho do pozitívneho zoznamu, pričom sa má za to, že do dňa prijatia tohto návrhu Radou aj dve posledne menované krajiny skutočne splnia všetky kritériá svojich plánov.

- Z vyššie uvedených dôvodov sa držitelia srbských pasov vydaných srbským koordinačným riaditeľstvom vylučujú z bezvízového styku so Srbskom.

- Vzhľadom na to, že zavedenie nových biometrických pasov v krajinách západného Balkánu predstavuje podstatný bod dialógu o liberalizácii vízového režimu, zrušenie vízovej povinnosti pre občanov všetkých týchto krajín by sa malo vzťahovať iba na tých občanov, ktorí sú držiteľmi takýchto biometrických pasov.

- Vzhľadom na súčasnú situáciu by sa malo na základe tohto návrhu Kosovo podľa rezolúcie BR OSN č. 1244/99 zaradiť do negatívneho zoznamu, pretože sa do dnešného dňa s Kosovom nezačal dialóg o vízach.

° Právny základ

Nariadenie (ES) č. 539/2001 sa zakladá na článku 62 ods. 2 písm. b) bode i) Zmluvy o ES. Návrh, ktorým sa mení a dopĺňa uvedené nariadenie, by mal mať ten istý právny základ.

° Zásada proporcionality a zásada subsidiarity

V súlade s článkom 62 ods. 2 písm. b) bodom i) sa v nariadení (ES) č. 539/2001 uvádza zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc (negatívny zoznam), a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (pozitívny zoznam).

Rozhodnutie o zmene zoznamov alebo presune krajín z negatívneho do pozitívneho zoznamu alebo naopak patrí do výhradnej právomoci ES.

° Výber nástrojov

Nariadenie, pretože nástrojom, ktorý má byť zmenený a doplnený, je nariadenie (ES) č. 539/2001.

3. Vplyv na rozpočet

Navrhovaná zmena a doplnenie nemá vplyv na rozpočet Spoločenstva.

2009/0104 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 62 ods. 2 písm. b) bod i),

so zreteľom na návrh Komisie[12],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[13],

keďže:

(1) Zloženie zoznamov tretích krajín uvedených v prílohách I a II k nariadeniu Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001[14] by malo byť a zostať v súlade s kritériami uvedenými v jeho odôvodnení 5. Niektoré tretie krajiny, pri ktorých sa situácia v súvislosti s týmito kritériami zmenila, by sa mali presunúť z jednej prílohy do druhej.

(2) Dohody o zjednodušení vízového režimu s piatimi krajinami západného Balkánu – Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Čiernou Horou a Srbskom – nadobudli platnosť 1. januára 2008, ako prvý konkrétny krok vpred na ceste vytýčenej v solúnskej agende smerom k bezvízovému styku pre všetkých občanov krajín západného Balkánu. S každou z týchto krajín sa v roku 2008 začal dialóg o liberalizácii vízového režimu a vytvorili sa plány liberalizácie vízového režimu. Komisia vo svojom posúdení realizácie plánov z mája 2009 konštatovala, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko splnila všetky kritériá stanovené v jej pláne. Čierna Hora a Srbsko splnili veľkú väčšinu kritérií svojich plánov.

(3) Pokiaľ ide o osoby s bydliskom v Kosove podľa rezolúcie BR OSN č. 1244/99 a osoby, ktorých potvrdenie o občianstve bolo vydané pre územie Kosova podľa rezolúcie BR OSN č. 1244/99, príjem ich žiadostí o vydanie pasu a vydávanie pasov bude mať na starosti osobitné koordinačné riaditeľstvo v Belehrade. Vzhľadom na bezpečnostné otázky najmä v súvislosti s potenciálom nelegálnej migrácie by mali byť držitelia srbských pasov vydaných týmto osobitným koordinačným riaditeľstvom (srbský názov: Koordinaciona uprava) vylúčení z bezvízového styku so Srbskom.

(4) Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko [pričom dve posledne menované krajiny splnia všetky kritériá do dňa prijatia tohto nariadenia] by sa preto mali presunúť do prílohy II k nariadeniu (ES) č. 539/2001. Toto zrušenie vízovej povinnosti by sa malo vzťahovať iba na držiteľov biometrických pasov vydaných dotknutými troma krajinami.

(5) Z dôvodu jasnosti právnych predpisov, z dôvodu bezpečnosti a v súlade s článkom 1 ods. 3 nariadenia (ES) č. 539/2001 by sa malo Kosovo podľa rezolúcie BR OSN č. 1244/99 zaradiť do prílohy I uvedeného nariadenia. Týmto nie je dotknutý status Kosova podľa rezolúcie BR OSN č. 1244/99.

(6) Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k uvedenej dohode[15].

(7) Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 4 ods. 1 rozhodnutia Rady 2004/860/ES o podpise uvedenej dohody[16].

(8) Pokiaľ ide Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu uzavretého medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/261/ES z 28. februára 2008 o podpise uvedeného protokolu[17].

(9) Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis , na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis [18]. Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(10) Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis , na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002, ktoré sa týka požiadavky Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis [19]. Írsko sa preto nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(11) Toto nariadenie predstavuje ustanovenia, ktoré sa zakladajú na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisia v zmysle článku 3 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2003 a článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2005,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 539/2001 sa týmto mení a dopĺňa takto:

1) Príloha I sa mení a dopĺňa takto:

(a) v časti 1 sa vypúšťa odkaz na Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Čiernu Horu a Srbsko;

(b) v časti 2 sa vkladá tento odkaz:

„Kosovo podľa rezolúcie BR OSN č. 1244/99“.

2) v prílohe II časti 1 sa vkladajú tieto odkazy:

„Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (*)

Čierna Hora (*)

Srbsko [s výnimkou držiteľov srbských pasov vydaných srbským koordinačným riaditeľstvom (srbský názov: Koordinaciona uprava ) ](*)

(*) Oslobodenie od vízovej povinnosti sa vzťahuje iba na držiteľov biometrických pasov“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť prvým dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

V Bruseli

Za Radu

predseda

[1] Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s.1

[2] Ú. v. EÚ L 405, 30.12.2006, s. 23

[3] Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s.1

[4] Nariadenia Rady (ES) č. 2414/2001 zo 7. decembra 2001 (Ú. v. ES L 327, 12.12.2001, s.1), (ES) č. 453/2003 zo 6. marca 2003 (Ú. v. EÚ L 69 13.3.2003, s. 10), (ES) č. 851/2005 z 2. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 141 4.6.2005, s. 3), (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363 20.12.2006, s. 1), (ES) č. 1932/2006 z 21. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 405 30.12.2006, s. 23).

[5] Z 25. septembra 1995 (Ú. v. ES L 234, 3.10.1995, s. 1).

[6] Pozri napríklad Oznámenie Komisie podľa nariadenia Rady (ES) č. 2317/95 z 25. septembra 1995, ktorým sa určujú tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci musia mať pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov víza (Ú. v. ES C 101, 3.4.1998, s. 4).

[7] Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 539/2001 nariadením Rady (ES) č. 1932/2006 z 21. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 405, 30.12.2006), a korigendom (Ú. v. EÚ L 29, 3.2.2007, s. 10).

[8] Pozri preambulu týchto dohôd: s Albánskom (Ú. v. EÚ L 334, 19.12.2007, s. 85), Bosnou a Hercegovinou (Ú. v. EÚ L 334, 19.12.2007, s. 97), Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko (Ú. v. EÚ L 334, 19.12.2007, s 125), Čiernou Horou (Ú. v. EÚ L 334, 19.12.2007, s. 169) a Srbskom (Ú. v. EÚ L 334, 19.12.2007, s. 109).

[9] KOM(2007) 663, 6.11.2007.

[10] KOM(2008) 127, 5.3.2008.

[11] Tento dialóg o liberalizácii vízového režimu sa netýka územia Kosova podľa rezolúcie BR OSN č. 1244/99.

[12] Ú. v. EÚ C , s. .

[13] Ú. v. EÚ C , s. .

[14] Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1.

[15] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

[16] Ú. v. EÚ L 370, 17.12.2004, s. 78.

[17] Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 3.

[18] Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

[19] Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.