52010PC0256

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 27.5.2010

KOM(2010)256 v konečnom znení

2010/0137 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY EURÓPSKEJ ÚNIE

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Kontext návrhu

Návrhom tejto zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 539/2001[1], ktoré bolo naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1244/2009[2], Komisia sleduje cieľ prispôsobiť prílohy predmetného nariadenia s prihliadnutím na pokrok, ktorý sa za posledných sedem mesiacov dosiahol pri rozhovoroch o liberalizácii vízového režimu s Albánskom a s Bosnou a Hercegovinou, a preniesť tieto dve krajiny z prílohy I (zoznam tretích krajín, od ktorých štátnych príslušníkov sa vyžaduje, aby mali víza pri prechode vonkajších hraníc členských štátov) do prílohy II (zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od uvedenej povinnosti) predmetného nariadenia; tento presun je v súlade s politickým záväzkom, ktorý Európska únia prijala vo veci liberalizácie režimu poskytovania krátkodobých víz pre občanov všetkých krajín západného Balkánu ako súčasti solúnskej agendy.

Celkový kontext a odôvodnenie návrhu

V súlade s článkom 62 ods. 2 písm. b) bod i) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prijala Rada nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc (takzvaný „negatívny zoznam“) a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (takzvaný „pozitívny zoznam“). Článok 61 Zmluvy o ES uvádza tieto zoznamy medzi sprievodnými opatreniami, ktoré priamo súvisia s voľným pohybom osôb v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Určenie tých tretích krajín, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti a tých, ktorí sú od nej oslobodení, sa riadilo uvážlivým hodnotením, od prípadu k prípadu, rôznych kritérií súvisiacich, okrem iného, s nelegálnou imigráciou, verejným záujmom a bezpečnosťou a s vonkajšími vzťahmi Európskej únie s tretími krajinami, pričom sa pozornosť venovala aj aspektom regionálnej spojitosti a reciprocity. Vzhľadom na kritérium verejného poriadku a na existenciu nelegálneho prisťahovalectva by sa zvýšená pozornosť mala venovať aj bezpečnosti cestovných dokladov vydaných príslušnými tretími krajinami.

Keďže sa tieto kritériá uvedené v nariadení (ES) č. 539/2001 vo vzťahu k tretím krajinám môžu časom vyvíjať, zloženie negatívneho a pozitívneho zoznamu by sa malo podľa potreby preskúmavať.

Nariadenie (ES) č. 539/2001 bolo naposledy zmenené a doplnené so zreteľom na výsledky rozhovorov o liberalizácii vízového režimu, pričom došlo k presunutiu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej Hory a Srbska z negatívneho zoznamu na pozitívny zoznam.

Cieľom tejto úpravy nariadenia je zabezpečiť, aby zloženie zoznamov tretích krajín zodpovedalo kritériám stanoveným v odôvodnení 5 nariadenia vzhľadom na pokrok dosiahnutý v rámci príslušných rozhovorov o liberalizácii vízového režimu s Albánskom a s Bosnou a Hercegovinou.

2. Prvky návrhu

Od summitu v Solúne v júni 2003 Európska únia opakovane potvrdila svoj politický záväzok týkajúci sa liberalizácie vízového režimu pre krajiny západného Balkánu, pričom zdôraznila, že tento cieľ je spojený s pokrokom príslušných krajín v realizácii zásadných reforiem v oblastiach, ako je posilnenie právneho štátu, boj proti organizovanému zločinu, korupcii a nelegálnej migrácii a posilnenie administratívnej kapacity pre hraničné kontroly a bezpečnosť dokladov. Ako prvý konkrétny krok k zavedeniu cestovného režimu bez vízovej povinnosti Európska únia uzavrela v roku 2007 dohody o zjednodušení postupu pri vydávaní víz s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, s Čiernou Horou a so Srbskom[3] (zároveň s dohodami o readmisii) a začala štrukturované rozhovory o liberalizácii vízového režimu na základe podrobných plánov so stanovenými jasnými kritériami, ktoré má týchto päť krajín v regióne splniť v záujme postupného napredovania k liberalizácii vízového režimu.

Tieto rozhovory o uvoľnení vízového režimu zamerané na dosiahnutie výsledkov sa oficiálne začali s Albánskom v marci 2008 a s Bosnou a Hercegovinou v máji 2008; pričom vychádzali z plánov „šitých na mieru“, ktoré Komisia stanovila po dohode s členskými štátmi a po konzultáciách s jednotlivými krajinami. Plány sa rozdelili konkrétne na štyri tematické okruhy: bezpečnosť dokladov, nelegálne prisťahovalectvo, verejný poriadok a bezpečnosť, ako aj otázky týkajúce sa vonkajších vzťahov súvisiace s pohybom osôb.

V návrhu z dňa 15. júla 2009[4] Komisia predstavila podrobnosti metodiky použitej v procese liberalizácie vízového režimu v prípade krajín západného Balkánu a navrhla, aby Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko boli presunuté z negatívneho zoznamu na pozitívny zoznam. Na základe návrhu Komisie a po konzultáciách s Európskym parlamentom Rada 30. novembra 2009 rozhodla o zrušení vízovej povinnosti pre občanov Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej hory a Srbska od 19. decembra 2009.

Pokiaľ ide o Albánsko a o Bosnu a Hercegovinu, zastával sa názor, že napriek dosiahnutému významnému pokroku zostal ešte rad nesplnených kritérií. V spoločnom vyhlásení prijatom v novembri 2009 Európsky parlament a Rada zdôraznili politickú podporu, ktorú poskytujú rýchlemu zrušeniu vízovej povinnosti pre občanov týchto dvoch krajín, a opätovne vyzvali orgány Albánska a Bosny a Hercegoviny, aby zintenzívnili úsilie na splnenie všetkých kritérií stanovených v predmetných plánoch Komisie.

Európsky parlament a Rada ďalej vyzvali Komisiu, aby predložila legislatívny návrh zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 539/2001 hneď, ako usúdi, že každá z týchto krajín spĺňa kritériá stanovené v predmetných plánoch, a zaviazali sa, že návrh Komisie posúdia bezodkladne.

Komisia od novembra 2009 v tomto kontexte aj naďalej zabezpečovala dôkladné monitorovanie procesu liberalizácie vízového režimu pre Albánsko a pre Bosnu a Hercegovinu. Na základe podrobných správ pripravenosti poskytnutých týmito dvoma krajinami a na základe výsledkov šiestich misií odborníkov, ktoré sa uskutočnili v období od decembra 2009 do februára 2010 (a do ktorých boli aktívne zapojení aj odborníci z členských štátov), Komisia predložila v apríli 2010 Európskemu parlamentu a Rade, a to ešte pred predložením príslušným krajinám, posúdenie pokroku, ktorý tieto dve krajiny dosiahli pri realizácii zvyšných kritérií stanovených v plánoch zameraných na liberalizáciu vízového režimu.

Komisia pri predkladaní týchto hodnotení oznámila svoj zámer po zrušení vízovej povinnosti vo všetkých krajinách západného Balkánu patrične dohliadať na účinné a udržateľné uskutočňovanie opatrení, ktoré tieto krajiny prijali v rámci procesu liberalizácie vízového režimu.

Správy hodnotiace pokrok dosiahnutý Albánskom a Bosnou a Hercegovinou boli dňa 6. mája 2010 predložené príslušným orgánom Albánska a Bosny a Hercegoviny.

V hodnotiacich správach sa predovšetkým došlo k záveru, že Albánsko a Bosna a Hercegovina dosiahli významný pokrok a že nesplnený ostáva len veľmi malý počet kritérií.

Tento návrh odzrkadľuje výsledok vyššie uvedeného procesu: Komisia berie do úvahy aj skutočnosť, že dohody o uľahčení vízového styku a dohody o readmisii s týmito dvoma krajinami sa vykonávajú uspokojivo, a navrhuje presun Albánska a Bosny a Hercegoviny, ktoré sa približujú k splneniu všetkých kritérií, z negatívneho zoznamu do pozitívneho zoznamu. Zároveň sa predpokladá, že tieto krajiny by mali všetky kritériá splniť do dňa prijatia tohto návrhu Radou a Európskym parlamentom.

Zavedenie biometrických pasov krajinami západného Balkánu sa považuje za vec zásadného významu pre úspešné zavŕšenie procesu liberalizácie vízového režimu v tomto regióne. Tento návrh, rovnako ako aj nariadenie (ES) č. 1244/2009, z dôvodov týkajúcich sa bezpečnosti a prevencie nelegálnej migrácie preto obmedzuje oslobodenie od vízovej povinnosti pre občanov Albánska a Bosny a Hercegoviny na držiteľov nových biometrických pasov vydaných týmito krajinami.

3. Ďalšie kroky

Komisia súbežne s preskúmaním svojho návrhu v Európskom parlamente a Rade bude ďalej posudzovať plnenie zatiaľ nesplnených kritérií v prípade Albánska a Bosny a Hercegoviny a svoje hodnotenie včas oznámi Európskemu parlamentu a Rade.

V prípade Albánska sa zatiaľ nesplnené kritériá týkajú:

- vývoja stratégie a politiky na podporu znovuzačlenenia albánskych navrátilcov,

- posilnenia kapacít v oblasti presadzovania práva a účinného uplatňovania právneho rámca pre boj proti organizovanému zločinu a korupcii, aj prostredníctvom vyčlenenia primeraných ľudských a finančných zdrojov,

- účinného uplatňovania právneho rámca v oblasti konfiškácie aktív pochádzajúcich z organizovanej trestnej činnosti.

V prípade Bosny a Hercegoviny sa zatiaľ nesplnené kritériá týkajú:

- posilnenia kapacít v oblasti presadzovania práva a účinného uplatňovania právneho rámca pre boj proti organizovanému zločinu a korupcii, aj prostredníctvom vyčlenenia primeraných ľudských a finančných zdrojov,

- postupného uskutočňovania akčného plánu na zavedenie spolupráce pri výmene elektronických údajov medzi políciou a orgánmi činnými v trestnom konaní, a to od marca 2010,

- zosúladenia trestných zákonníkov na úrovni entít a v oblasti Brčko s celoštátnym trestným zákonníkom.

Podobne ako v nariadení (ES) č. 1244/2009, ani v prípade tohto návrhu nie je dôvod na to, aby sa oslobodenie od vízovej povinnosti pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu podmienilo uzavretím dohôd s EÚ o oslobodení od vízovej povinnosti, vzhľadom na európske smerovanie týchto dvoch krajín a na skutočnosť, že tieto krajiny už oslobodili všetkých občanov EÚ od vízovej povinnosti.

4. Hlavné organizácie/odborníci, s ktorými sa uskutočnili konzultácie

Uskutočnili sa konzultácie s členskými štátmi.

5. Posúdenie vplyvu

Nie je potrebné.

6. Právny základ

Vzhľadom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie tento návrh predstavuje rozvoj spoločnej vízovej politiky v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) ZFEÚ.

7. Zásada proporcionality a zásada subsidiarity

Nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádza zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc (negatívny zoznam), a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (pozitívny zoznam).

Rozhodnutie o zmene zoznamov alebo o presune krajín z negatívneho do pozitívneho zoznamu alebo naopak patrí v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) ZFEÚ do výhradnej právomoci Európskej únie.

8. Výber nástrojov

Nariadenie (ES) č. 539/2001 musí byť zmenené a doplnené nariadením.

9. Vplyv na rozpočet

Navrhovaná zmena a doplnenie nemá vplyv na rozpočet Európskej únie.

2010/0137 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY EURÓPSKEJ ÚNIE

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

10. Zloženie zoznamov tretích krajín uvedených v prílohách I a II k nariadeniu Rady (ES) č. 539/2001[5] by malo byť a zostať v súlade s kritériami uvedenými v jeho odôvodnení 5. Tretie krajiny, pri ktorých sa situácia v súvislosti s týmito kritériami zmenila, by sa mali presunúť z jednej prílohy do druhej.

11. V súlade s politickým záväzkom, ktorý Európska únia prijala v súvislosti s liberalizáciou vízovej povinnosti týkajúcej sa krátkodobých víz pre občanov všetkých krajín západného Balkánu ako súčasť solúnskej agendy, a vzhľadom na pokrok dosiahnutý od decembra 2009 v rámci rozhovorov o liberalizácii vízového režimu s Albánskom a s Bosnou a Hercegovinou, Komisia zastáva názor, že tieto dve krajiny splnili veľkú väčšinu kritérií stanovených v príslušných plánoch.

12. Albánsko a Bosna a Hercegovina [po splnení všetkých kritérií do dňa prijatia tohto nariadenia] by sa preto mali presunúť do prílohy II k nariadeniu (ES) č. 539/2001. Toto zrušenie vízovej povinnosti by sa malo vzťahovať iba na držiteľov biometrických pasov vydaných týmito dvoma krajinami.

13. Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis v zmysle dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis [6], ktorý patrí do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k tejto dohode[7].

14. Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis [8], ktorý patrí do oblasti uvedenej v článku 1 bodov B a C rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES[9].

15. Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pristúpení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch B a C rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/261/ES[10].

16. Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis , na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis [11]. Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí a nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

17. Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis , na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o žiadosti Írska zúčastniť sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis [12]; Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

18. Toto nariadenie predstavuje rozvoj schengenského acquis v súlade s Protokolom o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ako je to vymedzené v prílohe A k rozhodnutiu Rady 1999/435/ES z 20. mája 1999 o určení schengenského acquis na účely stanovenia právneho základu pre všetky ustanovenia alebo rozhodnutia, ktoré tvoria toto acquis , v súlade s ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o Európskej únii[13].

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 539/2001 sa týmto mení a dopĺňa takto:

19. Príloha I sa mení a dopĺňa takto:

a) v časti 1 sa odkazy na Albánsko a na Bosnu a Hercegovinu zrušujú.

20. V prílohe II časti 1 sa vkladajú tieto odkazy:

„Albánsko (*)

Bosna a Hercegovina (*)“

(*) Oslobodenie od vízovej povinnosti sa vzťahuje iba na držiteľov biometrických pasov“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

[1] Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1.

[2] Ú. v. EÚ L 336, 18.12.2009, s. 1.

[3] Pozri preambulu týchto dohôd: s Albánskom (Ú. v. EÚ L 334, 19.12.2007, s. 85), Bosnou a Hercegovinou (Ú. v. EÚ L 334, 19.12.2007, s. 97), Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko (Ú. v. EÚ L 334, 19.12.2007, s 125), Čiernou Horou (Ú. v. EÚ L 334, 19.12.2007, s. 169) a Srbskom (Ú. v. EÚ L 334, 19.12.2007, s. 109).

[4] KOM(2009)366 v konečnom znení

[5] Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1.

[6] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

[7] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

[8] Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

[9] Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1.

[10] Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 3.

[11] Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

[12] Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

[13] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 1.