52006PC0397

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 17.7.2006

KOM(2006) 397 v konečnom znení

2006/0129 (COD)

Návrh

SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o normách kvality životného prostredia v oblasti vodného hospodárstva, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/60/ES

(predložený Komisiou) {KOM(2006) 398 v konečnom znení}(SEK(2006) 947}

ODÔVODNENIE

KONTEXT NÁVRHU |

110 | Dôvody a ciele návrhu Chemické znečistenie povrchovej vody môže narúšať vodný ekosystém, čo zapríčiňuje stratu biotopu a zníženie biologickej rozmanitosti. Znečisťujúce látky sa môžu hromadiť v potravinovom reťazci a škodiť dravcom, ktorí konzumujú kontaminované ryby. Ľudia sú vystavení znečisťujúcim látkam vo vodnom prostredí konzumáciou rýb a morských živočíchov, pitím vody a možnými rekreačnými činnosťami. Znečisťujúce látky možno nájsť v životnom prostredí mnoho rokov po ich zákaze, niektoré môžu byť prenášané na veľké vzdialenosti a možno ich nájsť v odľahlých oblastiach. Znečisťujúce látky sa môžu do životného prostredia uvoľňovať z rozličných zdrojov (napr. poľnohospodárstvo, priemysel, spaľovanie) ako produkty alebo neúmyselne produkované vedľajšie produkty, môžu pochádzať z minulosti alebo sa môžu používať denne vo výrobkoch pre domácnosť. V článku 16 rámcovej smernice o vode 2000/60/ES (WFD) sa ustanovuje stratégia zaoberajúca sa chemickým znečistením vôd. Ako prvý krok tejto stratégie sa prijal zoznam prioritných látok (rozhodnutie 2455/2001/ES), v ktorom sa identifikuje 33 látok primárneho záujmu na úrovni Spoločenstva. Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany proti rizikám, ktoré týchto 33 prioritných látok a určité ďalšie znečisťujúce látky predstavujú pre vodné prostredie alebo rizikám pochádzajúcim z vodného prostredia, a to ustanovením noriem kvality životného prostredia (environmental quality standards - EQS). V uplynulých rokoch sa prijali rozličné akty Spoločenstva o potrebe kontrol emisií. |

120 | Všeobecný kontext Spoločenstvo najprv v roku 1976 prijalo právne predpisy týkajúce sa chemického znečisťovania vôd (smernica 76/464/EHS o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia Spoločenstva). Neskôr, od roku 1982 do roku 1990, bolo prijatých viacero „dcérskych smerníc“, ktoré ustanovili limitné hodnoty emisií a dlhodobé ciele kvality životného prostredia pre 18 konkrétnych znečisťujúcich látok (pozri ďalej). Rámcovou smernicou o vode sa zaviedla a aktualizovala kompletná a účinná stratégia týkajúca sa chemického znečisťovania povrchových vôd. Podľa rámcovej smernice o vode (ďalej RSV) treba zrušiť smernicu 76/464/EHS počas prechodného obdobia, ale zrušenie súvisiacich „dcérskych smerníc“ sa neprijalo v žiadnom ustanovení. V článku 16 sa od Komisie požaduje, aby predložila návrh obsahujúci osobitné opatrenia proti znečisťovaniu vody jednotlivými znečisťujúcimi látkami alebo skupinami látok, ktoré predstavujú výrazné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia. V prvom kroku bolo prijaté rozhodnutie 2455/2001/ES, ktoré nahrádza predchádzajúci zoznam oznámený Komisiou v roku 1982. V ďalšom kroku sa od Komisie požadovalo, aby predložila normy kvality životného prostredia (pozri článok 16 ods. 7) a kontroly emisií (pozri článok 16 ods. 6 a ods. 8) pre tieto prioritné látky. Týmto návrhom sa implementuje táto povinnosť s výnimkou zavedenia dodatočného znižovania emisií (podrobnosti pozri ďalej). Súčasne tento návrh obsahuje zrušenie existujúcich „dcérskych smerníc“ 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS zmenených a doplnených smernicami 88/347/EHS a 90/415/EHS. |

30 | Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu Rámcovou smernicou o vode sa ustanovuje všeobecný rámec pre stratégiu zameranú proti znečisťovaniu povrchových vôd. Na základe predchádzajúcich právnych predpisov v tejto oblasti, smernica 76/464/EHS a súvisiacich dcérskych smerníc (pozri vyššie) regulujú aspekty podobné aspektom špecifikovaným v tomto návrhu. Znečisťujúce látky, na ktoré sa vzťahujú obidva dokumenty však nie sú totožné a bolo potrebné zohľadniť vedecký a technický pokrok. |

140 | Súlad s inými politikami a cieľmi Únie Šiestym environmentálnym akčným programom sa identifikujú ako kľúčová činnosť opatrenia týkajúce sa prioritných látok (pozri článok 7 ods. 2 písm. e) rozhodnutia 1600/2002/ES). Cieľom tohto návrhu je chrániť a zlepšiť kvalitu životného prostredia v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Návrh noriem kvality životného prostredia súčasne zabezpečuje harmonizáciu hospodárskych podmienok na vnútornom trhu, pretože existujúce vnútroštátne normy kvality životného prostredia sa výrazne odlišujú. Okrem toho, návrh a sprievodné oznámenie plne zohľadňujú ciele a ustanovenia iných právnych predpisov Spoločenstva, a to najmä politiky týkajúcej sa chemických látok vrátane REACH a smernice o pesticídoch, smernice o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (IPPC) a tematických stratégiách, menovite tých, ktoré sa týkajú morskej politiky a trvalo udržateľného používania pesticídov. Všetky tieto a ďalšie právne akty Spoločenstva zabezpečujú kontrolu emisií v zmysle článku 16 ods. 6 a článku 16 ods. 8 rámcovej smernice o vode. |

PORADY SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU |

Porady so zainteresovanými stranami |

211 | Metódy porád, hlavné cieľové odvetvia a všeobecný profil respondentov Komisia uskutočňuje porady s reprezentatívnym fórom zainteresovaných strán – Odborným poradným fórom o prioritných látkach – v ktorom pôsobia odborníci z členských štátov, priemyslu a mimovládnych environmentálnych organizácií, o všetkých aspektoch návrhu od roku 2001. Porady sú v súlade s požiadavkami článku 16 ods. 5 rámcovej smernice o vodách, v ktorej sa táto forma porád výslovne uvádza. Porady zahŕňajú sériu 16 zasadnutí a viacero kôl písomných konzultácií. |

212 | Zhrnutie odpovedí a spôsob ich zohľadnenia Popri zápisniciach zo zasadnutí sú výsledky týchto porád sprístupnené vo viacerých základných dokumentoch: Metodika ustanovenia noriem kvality životného prostredia a kariet bezpečnostných údajov pre konkrétne látky. Koncept dokumentu o znižovaní znečistenia, vrátane kariet o triedení zdrojov a tabuliek existujúcich opatrení pre každú látku na úrovni Spoločenstva. Správa odbornej skupiny o analýze a monitorovaní. Správa o identifikácii prioritných nebezpečných látok. Správa o výskume možných hospodárskych vplyvov opatrení na znižovanie znečistenia životného prostredia. Správa o výskume noriem kvality životného prostredia – miera ich zosúladenosti a výhody plynúce z dosiahnutia normovaných hodnôt. Okrem toho, Komisia sa zúčastnila porady s odborným poradným fórom o návrhu smernice v júni 2004. Ďalšie podrobné údaje o získaných pripomienkach a o rozsahu, v akom boli brané do úvahy, sú zhrnuté v sprievodnom dokumente Hodnotenie vplyvu (SEK(2006) 947 z 17.7.2006). |

Zhromažďovanie a využívanie odborných skúseností |

221 | Dotknuté vedecké/odborné oblasti S odborníkmi z členských štátov z oblasti vedy a priemyslu sa pravidelne viedli porady prostredníctvom odborného poradného fóra. Okrem toho sa uskutočnili porady s Vedeckým výborom pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie (Scientific Committee on Toxicity, Eco-toxicity and the Environmen - SCTEE) o ustanovení EQS (konečné stanovisko prijal SCTEE počas 43. plenárneho zasadnutia konaného 28. mája 2004). Toto stanovisko sa bralo do úvahy aj pri konečnom určení hodnôt EQS, podrobné informácie sú dostupné v správe o EQS a v jednotlivých kartách údajov. |

222 | Použitá metodika Pravidelné zasadnutia odborného poradného fóra sa konali v rokoch 2001 až 2004. Okrem toho sa viedli širšie porady písomnou formou. Nakoniec sa dospelo k názoru, že stanovisko SCTEE je v súlade s formálnymi postupmi. |

223 | Hlavné organizácie/odborníci, s ktorými sa viedli porady Pravidelne sa viedli porady s rôznymi vedeckými a technickými odborníkmi na chemické znečisťovanie vo všeobecnosti, na analýzu a monitorovanie, kontrolu emisií, normy kvality životného prostredia, existujúce chemické látky (podľa nariadenia 793/93) a na prípravky na ochranu rastlín (podľa 91/414/EHS) zo všetkých 25 členských štátov EÚ, kandidátskych krajín a Nórska. V rámci rovnakého procesu sa uskutočňovali aj porady s vedcami a odborníkmi z priemyslu vrátane EUREAU, CEFIC, Eurochlor, ECPA, Eurometaux, UNICE a odborníkmi z mimovládnych organizácií z WWF a EEB. Dotazník o hospodárskych vplyvoch potenciálnych návrhov bol zaslaný 43 veľkým európskym priemyselným organizáciám. |

2243 | Zhrnutie prijatých a použitých odporúčaní Existuje široká zhoda názorov o existencii možných vážnych rizík s nezvratnými následkami spôsobenými nebezpečnými látkami. |

225 | Normy kvality životného prostredia založené na najvyššej prípustnej koncentrácii sa vyvinuli s cieľom vyhnúť sa vážnym nezvratným následkom pre ekosystémy spôsobenými akútnym krátkodobým vystavením; ročné priemerné EQS sa stanovili s cieľom vyhnúť sa nezvratným dlhodobým následkom, hoci SCTEE poukazuje na to, že akútne vystavenie môže viesť tiež k dlhodobým následkom. Ďalšie odporúčanie SCTEE sa týkalo zabezpečenia používania najnovších dostupných vedeckých údajov, súladu s inými metodikami hodnotenia rizík a osobitné odporúčania sa týkali jednotlivých látok. Okrem toho, rozsiahle prerokovávania s verejnosťou o návrhu smernice konané v júni 2004 viedli k revízii návrhov na dodatočné znižovanie emisií, a to najmä z finančných dôvodov. Porady ukázali, že z hľadiska nákladov najúčinnejší spôsob ako splniť dlhodobé ciele týkajúce sa prioritných látok je ponechať úroveň a kombináciu opatrení vychádzajúcich najmä z existujúcich právnych predpisov EÚ, o ktorých rozhodnú členské štáty. |

226 | Prostriedky použité na zverejnenie odporúčaní odborníkov Všetky uvedené dokumenty sú dostupné na internetovej adrese: europa.eu.int/comm/environment/water/water-dangersub/pri_substances.htm, stanovisko SCTEE je dostupné na: http://europa.eu.int/comm/health/ph_risk/committees/sct/sct_en.htm. |

230 | Hodnotenie vplyvu Vo všeobecnosti sa zvažovali tri hlavné možnosti. Po prvé, žiadny nový návrh, ktorý by ponechal prijatie akéhokoľvek ďalšieho nariadenia na členské štáty; po druhé, že stanovenie EQS bude určené len na úrovni Spoločenstva; a nakoniec, že návrh sa bude zaoberať EQS aj špecifickými opatreniami na dodatočné zníženie emisií. Pokiaľ ide o normy kvality životného prostredia, už predtým sa prijalo rozhodnutie, že by mali byť stanovené na úrovni Spoločenstva v dôsledku osobitných požiadaviek WFD na harmonizáciu a zosúladenie s inými právnymi predpismi Spoločenstva. Od toho času sa v prípravnom procese zohľadnilo množstvo čiastkových možností (pozri správu o hodnotení vplyvu). Pokiaľ ide o opatrenia na znižovanie znečisťovania, zvolila sa možnosť ponechať dodatočné osobitné opatrenia na členské štáty, keďže sa to identifikovalo ako najvyváženejší a z hľadiska nákladov najúčinnejší spôsob. Okrem toho, už aj v súčasnosti jestvuje (alebo sa pripravuje) značný počet právnych predpisov EÚ na zníženie emisií, ktoré významne prispievajú k splneniu dlhodobých cieľov WFD v oblasti prioritných látok. Správa o hodnotení vplyvu podrobnejšie vysvetľuje zistenia týkajúce sa relatívnych sociálno-ekonomických vplyvov a výhod pre životné prostredie každej z uvedených možností. |

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU |

305 | Zhrnutie navrhovaných opatrení Súhrnne, kľúčové zložky navrhovanej smernice sú tieto: - vypracovanie noriem kvality životného prostredia v súlade s požiadavkami článku 16.7 WFD vrátane zavedenia prechodnej oblasti prekročenia; - vypracovanie súpisu vypúšťania, emisií a únikov s cieľom kontrolovať, či sa plnia dlhodobé ciele znižovania alebo zastavenia; - zrušenie prechodných ustanovení týkajúcich sa existujúcich „dcérskych smerníc“ uvedených v prílohe IX WFD v súlade s návrhom článku 16.10 WFD, - identifikácia prioritných nebezpečných látok (PHS) z hodnotených 14 látok v súlade s požiadavkou rozhodnutia 2455/2001/ES. |

310 | Právny základ Kľúčové ustanovenia tejto smernice sa týkajú ochrany životného prostredia a v súlade s WFD sa zvolil za právny základ článok 175 ods. 1 zmluvy. |

320 | Zásada subsidiarity Zásada subsidiarity sa uplatňuje pokiaľ návrh nepatrí do oblasti výhradnej právomoci Spoločenstva. |

Z tohto dôvodu (týchto dôvodov) členské štáty pôsobiace na vnútroštátnej úrovni nemôžu dostatočne plniť dlhodobé ciele návrhu. |

321 | V súčasnosti je väčšina prioritných látok regulovaná vnútroštátnymi normami kvality životného prostredia, ktoré sa vzájomne výrazne odlišujú. Na zabezpečenie rovnakej úrovne ochrany životného prostredia vo všetkých členských štátoch a na zabezpečenie rovnakej úrovne hracieho poľa pre hospodárske subjekty, EQS by sa mali ustanoviť na úrovni Spoločenstva. Bez EQS platných v celom Spoločenstve by členské štáty museli vypracovať vnútroštátne EQS do konca roka 2006. Komisia podporuje v tomto bode činnosť Spoločenstva, a teda očakáva výsledok spoločného rozhodovacieho procesu, pokiaľ ide o tento návrh predtým, ako si splnia svoju povinnosť členské štáty. |

324 | Ustanovenie EQS na úrovni Spoločenstva takisto zabezpečí menej administratívnej námahy pre členské štáty. Okrem toho, chemické znečistenie cezhraničných povrchových vôd sa môže riešiť iba spoločným cezhraničným opatrením. |

327 | Tento návrh sa obmedzuje na ustanovenie EQS na úrovni Spoločenstva. Osobitné a dodatočné kontrolné opatrenia sa ponechávajú na členské štáty, pretože na splnenie požiadaviek článku 16 ods. 6 a článku 16 ods. 8 WFD sa musí uplatniť mnoho ďalších existujúcich aktov Spoločenstva. |

Návrh teda vyhovuje zásade subsidiarity. |

Zásada proporcionality |

331 | Navrhovaný dokument je smernica, ktorá ustanovuje krátkodobé ciele kvality životného prostredia, ktoré by sa mali dosiahnuť do roku 2015. Na zabezpečenie proporcionality v opatreniach na zníženie znečisťovania sa ponecháva značný rozsah na členské štáty, aby identifikovali najvhodnejšiu špecifickú kombináciu opatrení. Týmto sa umožní zohľadniť situáciu na regionálnej a miestnej úrovni. |

332 | Tým, že sa vytvoril rozsiahly rámec pre implementáciu podľa WFD, ako aj zahrnutá zabezpečovacia doložka na prípad neprijatia tohto návrhu (porovnaj s článkom 16.8 WFD), sa predpokladá, že ďalšie finančné alebo administratívne prekážky návrhu sú minimálne. |

Výber nástrojov |

341 | Navrhované nástroje: smernica. |

342 | Komisia navrhuje jediný právny akt, ktorý by stanovil všetky ustanovenia týkajúce sa článku 16 (WFD) na zabezpečenie jedného efektívneho nástroja. Ako právny nástroj sa zvolila smernica. Jej „rodičovský“ dokument 2000/60/ES je smernica a opatrenia si vyžadujú transpozíciu. |

VPLYV NA ROZPOčET |

401 | Neočakáva sa žiadny vplyv na rozpočet. |

ĎALšIE INFORMÁCIE |

Simulácia, úvodná fáza a prechodné obdobie |

507 | Pre návrh bude existovať prechodné obdobie. |

510 | Zjednodušenie |

511 | Návrh zabezpečuje zjednodušenie právnych predpisov. |

512 | Navrhovanou smernicou sa zrušuje päť osobitných smerníc (82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/456/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS zmenená a doplnená smernicami 88/347/EHS a 90/415/EHS). Toto zjednodušenie znamená, že podstatná časť oznamovacích povinností podľa rozhodnutia Komisie 95/337/EHS nebude platiť. |

520 | Zrušenie existujúcich právnych predpisov Prijatie návrhu bude viesť k zrušeniu existujúcich právnych predpisov. |

Hodnotenie/revízia/doložka o platnosti |

532 | Návrh obsahuje doložku o revízii týkajúcej sa EQS. Okrem toho, článok 19 ods. 2 WFD zabezpečuje všeobecné hodnotenie smernice 2000/60/ES, ktoré obsahuje ustanovenia článku 16, a teda aj hodnotenie tejto smernice. |

50 | Tabuľka zhody Od členských štátov sa požaduje, aby Komisii oznámili znenie vnútroštátnych ustanovení transponujúcich smernicu, ako aj tabuľku zhody medzi uvedenými ustanoveniami a touto smernicou. |

560 | Európsky hospodársky priestor Navrhovaný akt sa týka záležitostí EHP a mal by sa teda rozšíriť na Európsky hospodársky priestor. |

570 | Podrobné vysvetlenie návrhu Článok 1 – Predmet úpravy: smernica ustanovuje normy kvality životného prostredia. Článok 2 a príloha I – normy kvality životného prostredia: v prílohe I sa ustanovili a špecifikovali normy kvality životného prostredia (EQS) pre prioritné látky a ďalšie vybrané znečisťujúce látky, a súvisiace ustanovenie o kontrolovaní zhody. Osobitné EQS sú pre vnútrozemské povrchové vody (rieky a jazerá) a pre ostatné povrchové vody (brakické, pobrežné a výsostné vody). Ustanovujú sa dva druhy EQS, priemerné ročné koncentrácie a najvyššie prípustné koncentrácie, jedny EQS pre ochranu proti dlhotrvajúcim a chronickým účinkom, druhé pre krátkodobé, priame a akútne ekotoxické účinky. Pokiaľ ide o kovy, prijal sa režim plnenia, ktorý umožňuje členským štátom zohľadňovať úroveň pozadia a biologickú dostupnosť. Členské štáty musia používať povinné výpočtové metódy, ak ich Komisia určila. EQS sa ustanovujú aj pre živé organizmy niektorých vybraných látok. Niektoré EQS bude možno treba v krátkom čase revidovať vo svetle výsledkov prebiehajúcich hodnotení rizík podľa iných právnych predpisov Spoločenstva. Pravdepodobné sú najmä zmeny a doplnky týkajúce sa dočasných EQS pre nikel a olovo, pretože príslušné výsledky prebiehajúcich hodnotení rizík Komisia v súčasnosti nepredpokladá. Článok 3 – prechodová oblasť prekročenia: prechodová oblasť prekročenia sa vymedzuje pre blízke okolie vypúšťania z bodových zdrojov pre tie časti vodných útvarov, v ktorých nemožno dosiahnuť splnenie EQS v dôsledku zvýšenej hladiny znečisťujúcich látok vo vytekajúcich vodách. Článok 4 – súpis emisií, vypúšťania a únikov: treba vytvoriť súpis pre povodia s cieľom umožniť kontrolovanie zhody dosahovania dlhodobých cieľov znižovania vypúšťania, emisií a únikov prioritných látok a zastavenie alebo postupné ukončovanie vypúšťania, emisií a únikov prioritných nebezpečných látok. Termín pre splnenie cieľa zastavenia je rok 2025. Článok 5 a príloha II – identifikácia prioritných nebezpečných látok (PHS): WFD (článok 16.3) požaduje, aby sa medzi prioritnými látkami identifikovali tie, ktoré sú PHS. V rozhodnutí 2455/2001/ES sa navrhuje preskúmať 14 prioritných látok z hľadiska ich konečného zaradenia medzi prioritné látky alebo prioritné nebezpečné látky. V súčasnosti sa navrhuje, aby sa z týchto 14 látok 2 klasifikovali ako PHS a aby sa pri zostávajúcich 12 potvrdilo ich konečné zaradenie k prioritným látkam. Články 6, 7 a 8: Zmena, doplnenie a zrušenie existujúcich „dcérskych“ smerníc. Normy kvality ustanovené uvedenými smernicami sa začlenili do tohto návrhu a nadobudnutím účinnosti tejto smernice sa zrušia. Články 9, 10 a 11: Ustanovenia o transpozícii, nadobudnutí účinnosti a adresátoch. |

1. 2006/0129 (COD)

Návrh

SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o normách kvality životného prostredia v oblasti vodného hospodárstva, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/60/ES (Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie[1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[2],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[3],

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy[4],

keďže:

2. Chemické znečistenie povrchových vôd predstavuje hrozbu pre vodné prostredie s účinkami, akými sú chronická toxicita pre vodné organizmy, hromadenie v ekosystéme, strata prírodných biotopov a zníženie biologickej rozmanitosti, ako aj hrozba pre ľudské zdravie.

3. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program (EAP) Spoločenstva[5] stanovuje, že životné prostredie, zdravie a kvalita života sú kľúčovými environmentálnymi prioritami 6. EAP, zvýrazňujúc najmä v článku 7 ods. 2 písm. e) potrebu vytvorenia špecifickejších právnych predpisov v oblasti vodného hospodárstva.

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[6] ustanovuje stratégiu proti znečisťovaniu vôd a článok 16 požaduje ďalšie špecifické opatrenia na zníženie znečisťovania a normy kvality životného prostredia (EQS).

5. Od roku 2000 bolo prijatých mnoho aktov Spoločenstva, ktoré vytvárajú opatrenia na zníženie znečisťovania v súlade s článkom 16 smernice 2000/60/ES pre jednotlivé prioritné látky. Okrem toho, viacero opatrení na ochranu životného prostredia patrí do pôsobnosti iných existujúcich právnych predpisov Spoločenstva. Preto treba dať radšej prednosť implementácii a revízii existujúcich nástrojov než vytváraniu nových nástrojov kontroly, ktoré by mohli byť duplicitami jestvujúcich nástrojov.

6. Pokiaľ ide o znižovanie emisií prioritných látok z bodových a difúznych zdrojov uvedených v článku 16 ods. 6 a ods. 8 smernice 2000/60/ES, zdá sa, že pre členské štáty je v prípade potreby z hľadiska nákladov efektívnejšie a primeranejšie začleniť, popri implementácii iných existujúcich právnych predpisov Spoločenstva, aj vhodné kontrolné opatrenia do programu opatrení, ktoré treba v súlade s článkom 11 smernice 2000/60/ES vypracovať pre každé povodie.

7. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2455/2001/ES z 20. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zoznam prioritných látok v oblasti vodného hospodárstva a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2000/60/ES[7], stanovuje prvý zoznam 33 látok alebo skupín látok, ktoré dostali prednosť z hľadiska prijatia opatrenia na úrovni Spoločenstva. Medzi týmito prioritnými látkami sa niektoré identifikovali ako prioritné nebezpečné látky, ktoré podliehajú zastaveniu alebo postupnému ukončovaniu emisií, vypúšťania a úniku. Niektoré látky boli preskúmané a treba ich klasifikovať.

8. Z hľadiska záujmov Spoločenstva a z dôvodu účinnejšej regulácie ochrany povrchových vôd je vhodné, aby sa EQS stanovili pre znečisťujúce látky klasifikované ako prioritné látky na úrovni Spoločenstva, a aby sa ponechalo na členských štátoch, aby si, v prípade potreby, stanovili pravidlá pre zostávajúce znečisťujúce látky na vnútroštátnej úrovni s prihliadnutím na uplatňovanie príslušných pravidiel Spoločenstva. Napriek tomu však, osem znečisťujúcich látok, ktoré patria do oblasti pôsobnosti smernice Rady 86/280/EHS z 12. júna 1986 o limitných hodnotách a dlhodobých cieľoch kvality, pokiaľ ide o vypúšťanie istých nebezpečných látok zahrnutých do zoznamu I prílohy k smernici 76/464/EHS[8] a patriacich do skupiny látok, pre ktoré by sa mal dosiahnuť dobrý chemický stav do roku 2015, sa do zoznamu prioritných látok nezahrnulo. Spoločné normy vytvorené pre takéto znečisťujúce látky však dokázali svoju užitočnosť a je vhodné dodržiavať reguláciu ich noriem na úrovni Spoločenstva.

9. V dôsledku toho ustanovenia týkajúce sa súčasných cieľov kvality životného prostredia ustanovené v smernici Rady 82/176/EHS z 22. marca 1982 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie ortuti z odvetvia chloroalkalickej elektrolýzy[9], v smernici Rady 83/513/EHS z 26. septembra 1983 o limitných hodnotách a dlhodobých cieľoch kvality týkajúcich sa vypúšťania kadmia[10], v smernici rady 84/156/EHS z 8. marca 1984 o limitných hodnotách a dlhodobých cieľoch kvality týkajúcich sa vypúšťania ortuti z iných odvetví ako odvetvie chloroalkalickej elektrolýzy[11], v smernici Rady 84/491/EHS z 9. októbra 1984 o limitných hodnotách a dlhodobých cieľoch kvality týkajúcich sa vypúšťania hexachlórcyklohexánu[12] a v smernici 86/280/EHS sa stávajú nadbytočnými a mali by sa vypustiť.

10. Vodné prostredie môže utrpieť chemickým znečistením z dlhodobého aj krátkodobého hľadiska, a teda údaje o akútnych aj chronických vplyvoch by sa mali použiť ako základ pre ustanovenie EQS. Aby sa zabezpečila primeraná ochrana vodného prostredia a ľudského zdravia, treba stanoviť priemerné ročné normy kvality na úrovni zabezpečujúcej ochranu pred dlhodobým vystavením a stanoviť najvyššie prípustné koncentrácie na ochranu pred krátkodobým vystavením.

11. Pri nedostatku rozsiahlych a spoľahlivých informácií o koncentrácii prioritných látok v živých organizmoch a usadeninách na úrovni Spoločenstva a z hľadiska skutočnosti, že informácie o povrchových vodách sa zdajú byť dostatočným základom zabezpečenia úplnej ochrany a účinnej kontroly znečistenia, ustanovenie hodnôt EQS by sa malo v tomto štádiu obmedziť len na povrchové vody. Čo sa však týka hexachlórbenzénu, hexachlórbutadiénu a ortuti, nie je možné zabezpečiť ochranu pred nepriamym účinkom a sekundárnou otravou iba uplatnením EQS pre povrchové vody na úrovni Spoločenstva. V takýchto prípadoch teda treba ustanoviť EQS pre živé organizmy. Aby sa členským štátom umožnila pružnosť v závislosti od ich monitorovacej stratégie, mali byť schopné monitorovať takéto EQS a kontrolovať ich zhodu v živých organizmoch alebo ich konvertovať na EQS pre povrchové vody. Okrem toho, zostáva na členských štátoch, aby ustanovili EQS pre usadeniny a živé organizmy tam, kde to považujú za potrebné a vhodné na doplnenie EQS ustanovených na úrovni Spoločenstva. Okrem toho, pretože usadeniny a živé organizmy zostávajú dôležitými matricami pre monitorovanie určitých látok členskými štátmi s cieľom posúdiť dlhodobé účinky antropogénnej činnosti a trendov, členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa existujúce úrovne znečistenia v živých organizmoch a usadeninách nezvyšovali.

12. V prípade olova, niklu a ich zlúčenín sa diskusia o hodnotení rizík v rámci Európskej rady pre chemické látky / Spoločné výskumné stredisko ešte neukončila, a teda nie je možné stanoviť definitívne normy kvality pre tieto prvky. Preto je vhodné jasne naznačiť ich provizórny charakter.

13. Členské štáty musia dosiahnuť zhodu so smernicou Rady 98/83/ES o vode určenej pre ľudskú spotrebu[13] a o riadení útvarov povrchových vôd používaných na získavanie pitnej vody v súlade s článkom 7 smernice 2000/60/ES. Táto smernica by sa teda mala implementovať bez toho, aby boli dotknuté tie ustanovenia, ktoré by mohli požadovať prísnejšie normy.

14. Je možné, že v blízkom okolí vypúšťania vody z bodových zdrojov nebude možné splniť EQS, pretože koncentrácia znečisťujúcich látok vo vypúšťanej vode je obvykle vyššia, ako bežná koncentrácia vo vode. Členské štáty by teda mali byť schopné zohľadniť túto skutočnosť pri kontrolovaní zhody s EQS formou identifikácie prechodnej oblasti prekročenia pre každé významné vypúšťanie. Aby sa zabezpečilo obmedzenie týchto oblastí, mal by sa pri ich identifikácii uplatňovať článok 10 smernice 2000/60/ES a iné významné právne ustanovenia Spoločenstva. Pretože vývoj v spracovateľských technikách a technologická inovácia, akými sú najlepšie dostupné techniky, môže umožniť v budúcnosti znížiť koncentráciu znečisťujúcich látok v blízkom okolí bodového vypúšťania, členské štáty by mali zodpovedajúcim spôsobom zabezpečiť zníženie prechodových oblastí prekročenia.

15. Je potrebné kontrolovať zhodu s cieľmi znižovania, postupného ukončovania alebo zastavenia znečisťovania, ktoré sú špecifikované v článku 4 ods. 1 písm. a) bod iv) smernice 2000/60/ES a vyhodnotiť zhodu s týmito povinnosťami transparentným spôsobom, najmä pokiaľ ide o zohľadňovanie významných a nevýznamných emisií, vypúšťanie a úniky spôsobené ľudskými činnosťami. Časový harmonogram znižovania, zastavenia alebo postupného ukončovania by sa mal vzťahovať len na súpis. Malo by byť tiež možné vyhodnotiť uplatňovanie článku 4 ods. 4 až ods. 7 smernice 2000/60/ES. Rovnako je potrebné mať vhodný nástroj aj na kvantifikovanie úniku látok, ktorý nastáva prirodzeným spôsobom alebo je výsledkom prírodných procesov; v takom prípade je úplné ukončenie alebo postupné zastavenie úniku zo všetkých potenciálnych zdrojov nemožné. Aby sa vyhovelo týmto potrebám, každý členský štát by mal vypracovať súpis emisií, vypúšťania a únikov pre každé povodie na svojom území.

16. Na to, aby ustanovením takýchto súpisov nenastala duplicita práce, a aby sa zabezpečil súlad takýchto súpisov s inými existujúcimi nástrojmi v oblasti ochrany povrchovej vody, členské štáty by mali využiť informácie zhromaždené podľa smernice 2000/60/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok a o zmene a doplnení smerníc Rady 91/689/EHS a 96/61/ES[14].

17. Na to, aby lepšie odrážali svoje potreby, členské štáty by mali byť oprávnené zvoliť si vhodné jednoročné referenčné obdobie na meranie základných položiek súpisu. Treba však brať do úvahy skutočnosť, že únik z používania pesticídov môže z roka na rok v dôsledku rozdielnych aplikačných dávok výrazne kolísať, napríklad v dôsledku rozdielnych klimatických podmienok. V prípade určitých látok, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prostriedkov na ochranu rastlín na trh[15], členské štáty by mali byť oprávnené vybrať si trojročné referenčné obdobie pre takéto látky.

18. V snahe optimalizovať využívanie súpisu je potrebné stanoviť konečný termín, do ktorého by Komisia mala preveriť či členské štáty zohľadnili všetky opatrenia na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) bod iv) smernice 2000/60/ES.

19. Kritériá na identifikáciu látok, ktoré sú perzistentné, bioakumulatívne a toxické, ako aj iných látok s porovnateľnými vlastnosťami, najmä látok vysoko perzistentných a vysoko bioakumulatívnych uvedených v smernici 2000/60/ES, sú ustanovené v technickom usmernení na hodnotenie rizík, ktoré podporuje smernicu Komisie 93/67/EHS z 20. júla 1993 stanovujúcu zásady hodnotenia rizík, ktoré pre ľudí a životné prostredie predstavujú látky uverejnené v súlade so smernicou rady 67/548/EHS[16] a nariadením Komisie (ES) č. 1488/94 z 28. júna 1994, ktoré stanovujú zásady pre hodnotenie rizík, ktoré pre ľudí a životné prostredie predstavujú existujúce látky v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 793/93[17] a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh[18]. Na zabezpečenie súladu medzi rozličnými právnymi predpismi Spoločenstva, by sa mali na látky, ktoré sú predmetom skúmania konaného podľa rozhodnutia 2455/2001 uplatňovať iba tieto kritériá a príloha X smernice 2000/60/ES by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, doplniť a nahradiť.

20. Povinnosti stanovené v smerniciach uvedených v prílohe IX k smernici 2000/60/ES sú už obsiahnuté v smernici Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania[19] a v článkoch 8, 10, článku 11 ods. 3 písm. g) a h) a iných ustanoveniach smernice 2000/60/ES a minimálne rovnaká úroveň ochrany je zaručená, ak sa normy kvality životného prostredia dodržujú alebo vyhodnocujú. Aby sa zabezpečil dôsledný prístup k chemickému znečisteniu povrchových vôd a aby sa zjednodušili a sprehľadnili existujúce právne predpisy Spoločenstva v tejto oblasti, podľa článku 16 ods. 10 smernice 2000/60/ES s účinnosťou od roku 2012 je vhodné zrušiť smernicu 82/176/EHS, smernicu 83/513/EHS, smernicu 84/156/EHS, smernicu 84/491/EHS a smernicu 86/280/EHS.

21. Zohľadnili sa odporúčania uvedené v článku 16 ods. 5 smernice 2000/60/ES, a najmä odporúčania Vedeckého výboru o toxicite, ekotoxicite a životnom prostredí.

22. Keďže dlhodobé ciele tejto smernice, najmä prijatie noriem kvality životného prostredia pre vodu, nemôžu členské štáty dostatočne dosiahnuť a tieto ciele sa teda z dôvodu potreby udržania rovnakej úrovne ochrany povrchovej vody v celom Spoločenstve môžu lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity tak, ako to stanovuje článok 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality uvedenou v tomto článku, táto smernica nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov.

23. Opatrenia potrebné na implementáciu tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady č. 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktoré stanovuje postupy na výkon realizácie právomocí, ktoré udeľuje Komisia[20],

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy

Táto smernica ustanovuje normy kvality životného prostredia pre prioritné látky a určité ďalšie znečisťujúce látky.

Článok 2

Normy kvality životného prostredia

1. Členské štáty zabezpečia, aby zloženie ich povrchových vôd vyhovovalo normám kvality životného prostredia pre prioritné látky, vyjadrené ako ročný priemer a ako najvyššia prípustná koncentrácia, v súlade s ustanovením v časti A prílohy I a s normami kvality životného prostredia pre znečisťujúce látky uvedené v časti B prílohy I.

Členské štáty zabezpečia zhodu s normami kvality životného prostredia v súlade s požiadavkami stanovenými v časti C prílohy I.

2. Členské štáty na základe monitorovania stavu vody vykonávaného v súlade s článkom 8 smernice 2000/60/ES zabezpečia, aby sa koncentrácia látok uvedených v častiach A a B prílohy I v usadeninách a živých organizmoch nezvyšovala.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa nepresiahli nasledujúce hodnoty koncentrácie hexachlórbenzénu, hexachlórbutadiénu a ortuti v tkanive (nevysušenom) ulovených rýb, mäkkýšov, kôrovcov a iných živých organizmov:

a) 10 µg/kg pre hexachlórbenzén,

b) 55 µg/kg pre hexachlórbutadién,

c) 20 µg/kg pre metyl-ortuť.

Na účely monitorovania zhody s normami kvality životného prostredia pre látky uvedené v prvom pododseku, členské štáty zavedú prísnejšiu normu pre vodu, ktorou nahradia normu uvedenú v časti A prílohy I, alebo ustanovia doplňujúcu normu pre živé organizmy.

4. Komisia preskúma technický a vedecký pokrok vrátane záverov z posudzovania rizík uvedených v článku 16 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2000/60/ES, a v prípade potreby navrhne revíziu noriem kvality životného prostredia uvedených v častiach A a B prílohy I k tejto smernici.

5. V súlade s postupom uvedeným v článku 21 ods. 2 smernice 2000/60/ES, Komisia môže stanoviť povinné výpočtové metódy uvedené v druhom odseku bodu 3 časti C prílohy I k tejto smernici.

Článok 3

Prechodové oblasti prekročenia

1. Členské štáty vyznačia hranice prechodových oblastí prekročenia, v ktorých koncentrácie jednej alebo viacerých znečisťujúcich látok môžu presiahnuť príslušné hodnoty noriem kvality životného prostredia, pokiaľ tieto hodnoty koncentrácie neovplyvnia zhodu zostatku útvaru povrchovej vody s týmito normami.

2. Členské štáty v každom prípade vymedzia rozsah častí útvarov povrchovej vody susediacich s bodmi vypúšťania, ktoré by sa mali klasifikovať ako prechodové oblasti prekročenia, pričom zohľadnia príslušné ustanovenia právnych predpisov Spoločenstva.

Členské štáty zahrnú opis každého vymedzenia do svojich plánov vodohospodárskeho manažmentu povodí uvedených v článku 13 smernice 2000/60/ES.

3. Členské štáty preskúmajú povolenia uvedené v smernici 96/61/ES alebo predchádzajúcich predpisoch uvedených v článku 11 ods. 3 písm. g) smernice 2000/60/ES so zámerom postupného znižovania rozsahu každej prechodovej oblasti prekročenia v súlade s odsekom 1, identifikovanej v útvaroch vody ovplyvnených vypúšťaním prioritných látok.

4. Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 21 ods. 2 smernice 2000/60/ES môže určiť metódu, ktorú majú členské štáty použiť na identifikáciu prechodových oblastí prekročenia.

Článok 4

Súpis emisií, vypúšťania a únikov

1. Na základe informácií zhromaždených v súlade s článkami 5 a 8 smernice 2000/60/ES a podľa nariadenia (ES) č. 166/2006, členské štáty vyhotovia súpis emisií, vypúšťania a únikov všetkých prioritných látok a znečisťujúcich látok uvedených v častiach A a B prílohy I pre každé povodie alebo jeho časť nachádzajúcu sa na ich území.

2. Referenčné obdobie na meranie vstupných hodnôt znečisťujúcich látok, ktoré sa zaznamenajú do súpisov uvedených v odseku 1, je jeden rok medzi rokmi 2007 a 2009.

Pokiaľ ide o prioritné látky alebo znečisťujúce látky, na ktoré sa vzťahuje smernica 91/414/EHS, vstupné hodnoty možno vypočítať ako priemer z rokov 2007, 2008 a 2009.

3. Členské štáty oznámia Komisii súpisy vyhotovené podľa odseku 1 tohto článku vrátane príslušných referenčných období spolu s plánmi vodohospodárskeho manažmentu povodí oznámenými v súlade s článkom 15 ods. 1 smernice 2000/60/ES.

4. Členské štáty aktualizujú svoje súpisy ako súčasť hodnotenia analýz špecifikovaných v článku 5 ods. 2 smernice 2000/60/ES.

Referenčné obdobie na zavedenie hodnôt do aktualizovaných súpisov je jeden rok predtým, ako sa má analýza ukončiť. Pokiaľ ide o prioritné látky alebo znečisťujúce látky, ktoré sú v pôsobnosti smernice 91/414/EHS, vstupné údaje sa môžu vypočítať ako priemer z troch rokov pred ukončením tejto analýzy.

Členské štáty uverejnia aktualizované súpisy v ich aktualizovaných plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodí v súlade s článkom 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES.

5. Komisia preverí, či emisie, vypúšťanie a úniky, ktoré sa odrážajú v súpise, sú v zhode do roku 2025 s povinnosťami ich znižovania alebo zastavenia ustanovenými v článku 4 ods. 1 písm. a) bod (iv) smernice 2000/60/ES.

6. Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 21 ods. 2 smernice 2000/60/ES môže určiť metódu, ktorú majú členské štáty použiť pri vytváraní súpisov.

Článok 5

Zmena a doplnenie smernice 2000/60/ES

Príloha X k smernici 2000/60/ES sa nahrádza znením uvedeným v prílohe II k tejto smernici.

Článok 6

Zmena a doplnenie smerníc 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/456/EHS a 84/491/EHS

Príloha II k smerniciam 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/456/EHS a 84/491/EHS sa vypúšťa.

Článok 7

Zmena a doplnenie smernice 86/280/EHS

Položky B v oddieloch I až XI smernice 86/280/EHS sa vypúšťajú.

Článok 8

Zrušenia

1. Smernice 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/456/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS sa zrušujú s účinnosťou od 22. decembra 2012.

2. Pred 22. decembrom 2012 môžu členské štáty vykonávať monitorovanie a podávať správy v súlade s článkami 5, 8 a 15 smernice 2000/60/ES namiesto vykonávania podľa smerníc uvedených v odseku 1.

Článok 9

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice]. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii znenie takýchto ustanovení a tabuľku zhody medzi takýmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o tomto odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych zákonov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 10

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 11

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I : NORMY KVALITY žIVOTNÉHO PROSTREDIA PRE PRIORITNÉ LÁTKY A URčITÉ ďALšIE ZNEčISťUJÚCE LÁTKY

ČASŤ A : Normy kvality životného prostredia (EQS) pre prioritné látky v povrchových vodách

AA: ročný priemer;

MAC: najvyššia prípustná koncentrácia.

Jednotka: [µg/l].

(1) | (2) | (3) | (4) | (5) | (6) | (7) |

Č. | Názov látky | Číslo CAS | AA-EQS[21] Vnútrozemské povrchové vody | AA-EQS21 Ostatné povrchové vody | MAC- EQS [22] Vnútrozemské povrchové vody | MAC-EQS22 Ostatné povrchové vody |

(1) | Alachlór | 15972-60-8 | 0,3 | 0,3 | 0,7 | 0,7 |

(2) | Antracén | 120-12-7 | 0,1 | 0,1 | 0,4 | 0,4 |

(3) | Atrazín | 1912-24-9 | 0,6 | 0,6 | 2,0 | 2,0 |

(4) | Benzén | 71-43-2 | 10 | 8 | 50 | 50 |

(5) | Pentabrómdifenyléter[23] | 32534-81-9 | 0,0005 | 0,0002 | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

(6) | Kadmium a jeho zlúčeniny (v závislosti od tried tvrdosti vody[24]) | 7440-43-9 | ≤ 0,08 (trieda 1) 0,08 (trieda 2) 0,09 (trieda 3) 0,15 (trieda 4) 0,25 (trieda 5) | 0,2 | ≤ 0,45 (trieda 1) 0,45 (trieda 2) 0,6 (trieda 3) 0,9 (trieda 4) 1,5 (trieda 5) |

(7) | C10-13 Chlóralkány | 85535-84-8 | 0,4 | 0,4 | 1,4 | 1,4 |

(8) | Chlórfenvinfos | 470-90-6 | 0,1 | 0,1 | 0,3 | 0,3 |

(1) | (2) | (3) | (4) | (5) | (6) | (7) |

Č. | Názov látky | Číslo CAS | AA-EQS21 Vnútrozemské povrchové vody | AA-EQS21 Ostatné povrchové vody | MAC-EQS22 Vnútrozemské povrchové vody | MAC-EQS22 Ostatné povrchové vody |

(9) | Chlórpyrifos | 2921-88-2 | 0,03 | 0,03 | 0,1 | 0,1 |

(10) | 1,2-Dichlóretán | 107-06-2 | 10 | 10 | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

(11) | Dichlórmetán | 75-09-2 | 20 | 20 | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

(12) | Di(2-etylhexyl)ftalát (DEHP) | 117-81-7 | 1,3 | 1,3 | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

(13) | Diurón | 330-54-1 | 0,2 | 0,2 | 1,8 | 1,8 |

(14) | Endosulfán | 115-29-7 | 0,005 | 0,0005 | 0,01 | 0,004 |

(15) | Fluorantén | 206-44-0 | 0,1 | 0,1 | 1 | 1 |

(16) | Hexachlórbenzén | 118-74-1 | 0,01 | 0,01 | 0,05 | 0,05 |

(17) | Hexachlórbutadién | 87-68-3 | 0,1 | 0,1 | 0,6 | 0,6 |

(18) | Hexachlórcyklohexán | 608-73-1 | 0,02 | 0,002 | 0,04 | 0,02 |

(19) | Izoproturón | 34123-59-6 | 0,3 | 0,3 | 1,0 | 1,0 |

(20) | Olovo a jeho zlúčeniny | 7439-92-1 | 7,2 | 7,2 | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

(21) | Ortuť a jej zlúčeniny | 7439-97-6 | 0,05 | 0,05 | 0,07 | 0,07 |

(22) | Naftalén | 91-20-3 | 2,4 | 1,2 | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

(23) | Nikel a jeho zlúčeniny | 7440-02-0 | 20 | 20 | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

(24) | Nonylfenol | 25154-52-3 | 0,3 | 0,3 | 2,0 | 2,0 |

(25) | Oktylfenol | 1806-26-4 | 0,1 | 0,01 | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

(1) | (2) | (3) | (4) | (5) | (6) | (7) |

Č. | Názov látky | Číslo CAS | AA-EQS21 Vnútrozemské povrchové vody | AA-EQS21 Ostatné povrchové vody | MAC-EQS22 Vnútrozemské povrchové vody | MAC-EQS22 Ostatné povrchové vody |

(26) | Pentachlórbenzén | 608-93-5 | 0,007 | 0,0007 | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

(27) | Pentachlórfenol | 87-86-5 | 0,4 | 0,4 | 1 | 1 |

(28) | Polyaromatické uhľovodíky (PAH)[25] | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

Benzo(a)pyrén | 50-32-8 | 0,05 | 0,05 | 0,1 | 0,1 |

Benzo(b)fluorantén | 205-99-2 | Σ=0,03 | Σ=0,03 | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

Benzo(k)fluorantén | 207-08-9 |

Benzo(g,h,i)perylén | 191-24-2 | Σ=0,002 | Σ=0,002 | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

Indeno(1,2,3-cd)pyrén | 193-39-5 |

(29) | Simazín | 122-34-9 | 1 | 1 | 4 | 4 |

(30) | Zlúčeniny tributylcínu | 688-73-3 | 0,0002 | 0,0002 | 0,0015 | 0,0015 |

(31) | Trichlórbenzény (všetky izoméry) | 12002-48-1 | 0,4 | 0,4 | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

(32) | Trichlórmetán | 67-66-3 | 2,5 | 2,5 | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

(33) | Trifluralín | 1582-09-8 | 0,03 | 0,03 | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

ČASŤ B: Normy kvality životného prostredia (EQS) pre ostatné znečisťujúce látky

AA: ročný priemer;

MAC: najvyššia prípustná koncentrácia.

Jednotka: [µg/l].

(1) | (2) | (3) | (4) | (5) | (6) | (7) |

Č. | Názov látky | Číslo CAS | AA-EQS21 Vnútrozemské povrchové vody | AA-EQS21 Ostatné povrchové vody | MAC- EQS22 Vnútrozemské povrchové vody | MAC-EQS22 Ostatné povrchové vody |

(1) | DDT spolu[26] | neuplatňuje sa | 0,025 | 0,025 | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

para-para-DDT | 50-29-3 | 0,01 | 0,01 | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

(2) | Aldrín | 309-00-2 | Σ = 0,010 | Σ = 0,005 | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

(3) | Dieldrín | 60-57-1 |

(4) | Endrín | 72-20-8 |

(5) | Izodrín | 465-73-6 |

(6) | Tetrachlórmetán | 56-23-5 | 12 | 12 | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

(7) | Tetrachlóretylén | 127-18-4 | 10 | 10 | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

(8) | Trichlóretylén | 79-01-6 | 10 | 10 | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa |

ČASŤ C: Zhoda s normami kvality životného prostredia

1. Stĺpce 4 a 5: pre ktorýkoľvek útvar povrchovej vody zhoda s EQS-AA vyžaduje, aby pre každé reprezentatívne miesto sledovania v rámci útvaru vody bol nameraný aritmetický priemer hodnôt koncentrácie v rôznych časoch počas roka menší ako hodnota určená normou.

2. Stĺpce 6 a 7: pre ktorýkoľvek útvar povrchovej vody zhoda s EQS-MAC znamená, že nameraná koncentrácia v ktoromkoľvek mieste sledovania v rámci útvaru vody nesmie presiahnuť hodnotu stanovenú normou.

3. S výnimkou kadmia, olova, ortuti a niklu (v ďalšom len „kovy“) sa normy kvality životného prostredia (EQS) ustanovené touto prílohou vyjadrujú vo forme celkovej koncentrácie v celej vzorke vody. V prípade kovov sa EQS vzťahujú na koncentráciu rozpustených látok, t. j. roztokovú fázu vzorky vody získanú filtráciou cez 0,45 µm filter alebo akoukoľvek rovnocennou predúpravou.

Ak je prirodzená koncentrácia pozadia pre kovy väčšia ako hodnota EQS alebo ak tvrdosť, pH alebo iný parameter kvality vody ovplyvňuje biologickú dostupnosť kovov, členské štáty to môžu zohľadniť pri posudzovaní výsledkov monitorovania v porovnaní s EQS. Ak si zvolia tento postup, majú povinnosť použiť výpočtové metódy stanovené podľa článku 2 ods. 5.

PRÍLOHA II : ZMENA A DOPLNENIE PRÍLOHY X SMERNICE 2000/60/ES

Príloha X smernice 2000/60/ES sa nahrádza touto prílohou:

„PRÍLOHA X ZOZNAM PRIORITNÝCH LÁTOK V OBLASTI VODNÉHO HOSPODÁRSTVA (*)

Číslo | Číslo CAS1 | Číslo EU2 | Názov prioritnej látky | Identifikovaná ako prioritná nebezpečná látka |

(1) | 15972-60-8 | 240-110-8 | Alachlór |

(2) | 120-12-7 | 204-371-1 | Antracén | X |

(3) | 1912-24-9 | 217-617-8 | Atrazín |

(4) | 71-43-2 | 200-753-7 | Benzén |

(5) | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa | Brómovaný difenyléter (**) | X (***) |

(6) | 7440-43-9 | 231-152-8 | Kadmium a jeho zlúčeniny | X |

(7) | 85535-84-8 | 287-476-5 | Chlóralkány, C10-13 (**) | X |

(8) | 470-90-6 | 207-432-0 | Chlórfenvinfos |

(9) | 2921-88-2 | 220-864-4 | Chlórpyrifos |

(10) | 107-06-2 | 203-458-1 | 1,2-dichlóretán |

(11) | 75-09-2 | 200-838-9 | Dichlórmetán |

(12) | 117-81-7 | 204-211-0 | Bis(2-etylhexyl)ftalát (DEHP) |

(13) | 330-54-1 | 206-354-4 | Diurón |

(14) | 115-29-7 | 204-079-4 | Endosulfán | X |

959-98-8 | neuplatňuje sa | (Alfa-endosulfán) |

(15) | 206-44-0 | 205-912-4 | Fluórantén (****) |

(16) | 118-74-1 | 204-273-9 | Hexachlórbenzén | X |

(17) | 87-68-3 | 201-765-5 | Hexachlórbutadién | X |

(18) | 608-73-1 | 210-158-9 | Hexachlórcyklohexán | X |

58-89-9 | 200-401-2 | (gama-izomér, Lindán) |

(19) | 34123-59-6 | 251-835-4 | Izoproturón |

(20) | 7439-92-1 | 231-100-4 | Olovo a jeho zlúčeniny |

(21) | 7439-97-6 | 231-106-7 | Ortuť a jej zlúčeniny | X |

(22) | 91-20-3 | 202-049-5 | Naftalén |

(23) | 7440-02-0 | 231-111-14 | Nikel a jeho zlúčeniny |

(24) | 25154-52-3 | 246-672-0 | Nonylfenol | X |

104-40-5 | 203-199-4 | (4-(para)nonylfenol |

(25) | 1806-26-4 | 217-302-5 | Oktylfenol |

140-66-9 | neuplatňuje sa | (Para-terc-oktylfenol) |

(26) | 608-93-5 | 210-172-5 | Pentachlórbenzén | X |

(27) | 87-86-5 | 231-152-8 | Pentachlórfenol |

(28) | neuplatňuje sa | neuplatňuje sa | Polyaromatické uhľovodíky | X |

50-32-8 | 200-028-5 | (Benzo(a)pyrén) |

205-99-2 | 205-911-9 | (Benzo(b)fluorantén) |

191-24-2 | 205-883-8 | (Benzo(g,h,i)perylén) |

207-08-9 | 205-916-6 | (Benzo(k)fluorantén) |

193-39-5 | 205-893-2 | (Indeno(1,2,3-cd)pyrén) |

(29) | 122-34-9 | 204-535-2 | Simazín |

(30) | 688-73-3 | 211-704-4 | Zlúčeniny tributylcínu | X |

36643-28-4 | neuplatňuje sa | Katión tributylcínu |

(31) | 12002-48-1 | 234-413-4 | Trichlórbenzény |

120-82-1 | 204-428-0 | (1,2,4-trichlórbenzén) |

(32) | 67-66-3 | 200-663-8 | Trichlórmetán (chloroform) |

(33) | 1582-09-8 | 216-428-8 | Trifluralín |

1 CAS: Chemical Abstract Services (Služby Chemical Abstracts)

2 Číslo EU: Európsky zoznam existujúcich komerčných chemických látok (EINECS) alebo Európsky zoznam oznámených chemických látok (ELNICS).

(*) V prípadoch vybraných skupín zlúčenín sa uvádzajú orientačné parametre pre jednotlivých typických zástupcov (v zátvorkách a bez čísla).

(**) Do týchto skupín látok obvykle patrí značný počet jednotlivých zlúčenín. V súčasnosti nemožno uviesť vhodné orientačné parametre.

(***) Len pentabrómbifenyléter (číslo CAS: 32534-81-9).

(****) Fluorantén je na zozname ako indikátor iných, nebezpečnejších polyaromatických uhľovodíkov.

.

[1] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[2] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[3] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[4] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[5] Ú. v. EÚ L 242, 10.9.2003, s. 81.

[6] Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1.).

[7] Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1.

[8] Ú. v. ES L 181, 4.7.1986, s. 16. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

[9] Ú. v. ES L 81, 27.3.1982, s. 29. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS.

[10] Ú. v. ES L 291, 21.10.1983, s. 1. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS.

[11] Ú. v. ES L 74, 17.3.1984, s. 49. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS.

[12] Ú. v. ES L 274, 17.10.1984, s. 11. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS.

[13] Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32.

[14] Ú. v. ES L 33, 4.2.2006, s. 1.

[15] Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2006/19/ES (Ú. v. ES L 44, 15.2.2006, s. 15).

[16] Ú. v. ES L 227, 8.9.1993, s. 9 - 18.

[17] Ú. v. ES L 161, 29.6.1994, s. 3.

[18] Ú. v. ES 123, 24.4.1998, s. 1.

[19] Ú. v. ES 257, 10.10.1996, s. 26

[20] Ú. v. ES 184, 17.7.1999, s. 23.

[21] Tento parameter sa v norme kvality životného prostredia vyjadruje ako priemerná ročná hodnota (EQS-AA).

[22] Tento parameter sa v norme kvality životného prostredia vyjadruje ako najvyššia prípustná koncentrácia (EQS-MAC). Kde sú MAC-EQS označené ako „nepoužiteľné“, hodnoty AA-EQS sú aj ochrannými hodnotami proti krátkodobému najväčšiemu znečisteniu, pretože sú výrazne nižšie ako hodnoty odvodené z akútnej toxicity.

[23] Pokiaľ ide o skupinu prioritných látok zahrnutých v brómovaných difenyléteroch (č. 5) a uvedených v rozhodnutí 2455/2001/ES, EQS sa stanovili len pre pentabrómdifenyléter.

[24] Pokiaľ ide o kadmium a jeho zlúčeniny (č. 6), hodnoty EQS výrazne kolíšu v závislosti od tvrdosti vody a sú kategorizované do štyroch tried (trieda 1: <40 mg CaCO3/l, trieda 2: 40 až <50 mg CaCO3/l, trieda 3: 50 až <100 mg CaCO3/l, trieda 4: 100 až <200 mg CaCO3/l a trieda 5: ≥200 mg CaCO3/l).

[25] Pokiaľ ide o skupinu polyaromatických uhľovodíkov (PAH) ako prioritných látok (č. 28), každá jednotlivá látka musí vyhovovať EQS, t. j. musí sa spĺňať EQS pre benzo(a)pyrén, EQS pre súčet benzo(b)fluoranténu a benzo(k)fluoanténu a EQS pre súčet benzo(g,h,i)perylénu a indeno(1,2,3-cd)pyrénu.

[26] Do celkového DDT patria spoločne tieto izoméry 1,1,1-trichlór-2,2-bis(p-chlórfenyl)etán (číslo CAS 50-29-3); 1,1,1-trichlór-2-( o -chlórfenyl)-2-( p -chlórfenyl)etán (číslo CAS 789-02-6); 1,1-dichlór-2,2-bis ( p -chlórfenyl)etylén (číslo CAS 72-55-9) a 1,1-dichlór-2,2 bis( p -chlórfenyl)etán (číslo CAS 72-54-8).