4.3.2006

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 64/52

---

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2006/11/ES

z 15. februára 2006

o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia Spoločenstva

(kodifikované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)	Smernica Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia Spoločenstva (3) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená a doplnená (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mala táto smernica kodifikovať.

(2)	Existuje potreba pre rozsiahlu a rýchlu akciu zo strany členských štátov na ochranu vodného prostredia Spoločenstva pred znečistením, najmä pred tým, ktoré je spôsobené určitými perzistentnými, toxickými a bioakumulovateľnými látkami.

(3)	Viaceré dohovory sú určené na ochranu medzinárodných vodných tokov a morského prostredia pred znečistením. Je dôležité zabezpečiť koordinované vykonávanie týchto dohovorov.

(4)	Rozdiely medzi ustanoveniami platnými v jednotlivých členských štátoch, pokiaľ ide o vypúšťanie určitých znečisťujúcich látok do vodného prostredia, môžu vytvoriť nespravodlivé podmienky hospodárskej súťaže, a tak mať priamy dopad na fungovanie vnútorného trhu.

(5)	Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (5), ustanovuje viacero opatrení na ochranu sladkých a morských vôd od určitých znečisťujúcich látok.

(6)

Kvôli zabezpečeniu účinnej ochrany vodného prostredia Spoločenstva je potrebné vytvoriť prvý zoznam, nazvaný zoznam I, obsahujúci určité jednotlivé látky vybrané hlavne na základe ich toxicity, perzistencie a bioakumulácie s výnimkou tých, ktoré sú biologicky neškodné, alebo ktoré sa rýchle premieňajú na látky biologicky neškodné, a druhý zoznam, nazvaný zoznam II, obsahujúci látky, ktoré majú škodlivý vplyv na vodné prostredie, ktorý však môže byť obmedzený na určitú oblasť a závisieť od charakteru a lokality vôd, do ktorých sa takéto látky vypúšťajú. Akékoľvek vypúšťanie týchto látok musí podliehať predchádzajúcemu povoleniu, ktoré špecifikuje emisné normy.

(7)

Znečistenie vypúšťaním rôznych nebezpečných látok uvedených v zozname I sa musí odstrániť. Limitné hodnoty boli stanovené v súlade so smernicami uvedenými v prílohe IX k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (6). Článok 16 smernice 2000/60/ES vymedzuje postupy, podľa ktorých sa ustanovujú kontrolné opatrenia a environmentálne normy kvality vzťahujúce sa na prioritné látky.

(8)

Je potrebné znížiť znečistenie vôd spôsobené látkami zo zoznamu II. Na dosiahnutie tohto cieľa by mali členské štáty vypracovať programy, ktoré obsahujú environmentálne normy kvality týkajúce sa vody, prijaté v súlade s existujúcimi smernicami Rady. Emisné normy uplatňované pre uvedené látky by mali byť vypočítané podľa týchto environmentálnych noriem kvality.

(9)	Jeden alebo viac členských štátov môžu jednotlivo alebo spoločne prijať prísnejšie opatrenia, ako sú stanovené v tejto smernici.

(10)	Mal by sa vypracovať prehľad o vypúšťaniach určitých zvlášť nebezpečných látok do vodného prostredia Spoločenstva, aby sa zistilo, odkiaľ pochádzajú.

(11)	Je potrebné preskúmať a podľa potreby doplniť zoznamy I a II prílohy I pri zohľadnení nadobudnutých skúseností, prípadne presunúť určité látky zo zoznamu II do zoznamu I.

(12)	Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu tých smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v časti B prílohy II,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

S výhradou článku 7 táto smernica platí pre:

a)	vnútrozemské povrchové vody;

b)	teritoriálne vody;

c)	vnútorné pobrežné vody.

Článok 2

Na účely tejto smernice:

a)	„vnútrozemské povrchové vody“ znamenajú všetky stojace alebo tečúce sladké povrchové vody nachádzajúce sa na území jedného alebo viacerých členských štátov;

b)	„vnútorné pobrežné vody“ znamenajú vody na pobrežnej strane základnej čiary, od ktorej sa meria pásmo teritoriálnych vôd s rozšírením v prípade vodných tokov až po hranicu sladkej vody;

c)	„hranica sladkej vody“ znamená miesto na vodnom toku, kde za odlivu a v období nízkeho toku sladkej vody je značný nárast slanosti kvôli prítomnosti morskej vody;

d)	„vypúšťanie“ znamená zavedenie do vôd uvedených v článku 1 akýchkoľvek látok zo zoznamu I alebo zo zoznamu II prílohy I s výnimkou: i) vypúšťaní bahna z plávajúcich rýpadiel; ii) prevádzkových vypúšťaní z lodí v teritoriálnych vodách; iii) vysýpania odpadu z lodí v teritoriálnych vodách;

e)	„znečistenie“ znamená priame alebo nepriame vypúšťanie látok alebo energie ľudskou činnosťou do vodného prostredia, ktorého výsledky spôsobujú riziká pre ľudské zdravie, škody pre životné zdroje a vodné ekosystémy, poškodenia prírodných krás alebo ohrozovanie ostatných legitímnych používaní vody.

Článok 3

Členské štáty podniknú primerané kroky na odstránenie znečistenia vôd uvedených v článku 1 nebezpečnými látkami zo skupín látok zo zoznamu I prílohy I (ďalej len „látky zo zoznamu I“), ako aj na zníženie znečistenia uvedených vôd nebezpečnými látkami zo skupín látok zo zoznamu II prílohy I (ďalej len „látky zo zoznamu II“) v súlade s touto smernicou.

Článok 4

S ohľadom na látky zo zoznamu I:

a)	všetky vypúšťania do vôd uvedených v článku 1, ktoré pravdepodobne obsahujú akúkoľvek takúto látku, vyžadujú predchádzajúce povolenie príslušného orgánu príslušného členského štátu;

b)	povolenie stanoví emisné normy s ohľadom na vypúšťanie akejkoľvek takejto látky do vôd uvedených v článku 1, a ak je to potrebné na vykonávanie tejto smernice, vypúšťanie akejkoľvek takejto látky do kanalizácie;

c)	povolenia môžu byť udelené iba na obmedzené obdobie. Môžu byť obnovené pri zohľadnení akýchkoľvek zmien limitných emisných hodnôt stanovených smernicami uvedenými v prílohe IX k smernici 2000/60/ES.

Článok 5

1.   Emisné normy stanovené v povoleniach udelených podľa článku 4 budú určovať:

a)	maximálnu koncentráciu látky povolenú pri vypúšťaní. V prípade zriedenia sa limitná emisná hodnota stanovená smernicami uvedenými v prílohe IX smernice 2000/60/ES vydelí činiteľom zriedenia;

b)

maximálne množstvo látky povolené vo vypúšťaní počas jedného alebo viacerých špecifikovaných časových období vyjadrené, ak je to potrebné, ako jednotka hmotnosti znečisťujúcej látky na jednotku charakteristického prvku znečisťujúcej činnosti (napr. jednotka hmotnosti na jednotku suroviny alebo jednotku výrobku).

2.   Pre každé povolenie môže príslušný orgán príslušného členského štátu, ak je to potrebné, uložiť prísnejšie emisné normy, ako sú tie, ktoré vyplývajú z uplatňovania limitných emisných hodnôt stanovených smernicami uvedenými v prílohe IX smernice 2000/60/ES, najmä so zohľadnením toxicity, perzistencie a bioakumulácie príslušnej látky v prostredí, do ktorého sa vypúšťa.

3.   Ak znečisťovateľ vyhlási, že nie je schopný splniť požadované emisné normy alebo je táto skutočnosť zrejmá príslušnému orgánu v príslušnom členskom štáte, povolenie nebude vydané.

4.   Ak nebudú splnené emisné normy, príslušný orgán v príslušnom členskom štáte podnikne všetky primerané kroky na zabezpečenie toho, aby podmienky povolenia boli splnené a ak je to potrebné, aby vypúšťanie bolo zakázané.

Článok 6

1.   S cieľom zníženia znečistenia vôd uvedených v článku 1 látkami zo zoznamu II, vytvoria členské štáty programy, pri zavedení ktorých sa použijú najmä prostriedky uvedené v odsekoch 2 a 3.

2.   Všetky vypúšťania do vôd uvedených v článku 1, ktoré pravdepodobne obsahujú akékoľvek látky zo zoznamu II, budú vyžadovať predchádzajúce povolenia príslušného orgánu v príslušnom členskom štáte, v ktorom budú stanovené emisné normy. Takéto normy budú založené na environmentálnych normách kvality, ktoré budú stanovené podľa toho, ako je uvedené v odseku 3.

3.   Programy uvedené v odseku 1 budú obsahovať environmentálne normy kvality pre vody stanovené existujúcimi smernicami Rady.

4.   Programy môžu tiež obsahovať špecifické ustanovenia, ktoré určujú zloženie a použitie látok alebo skupín látok a výrobkov a zohľadnia najnovšie ekonomicky únosné technické smery vývoja.

5.   Programy stanovia termíny pre ich vykonanie.

6.   Obsah programov a výsledky ich vykonania sa oznámia Komisii.

7.   Komisia spolu s členskými štátmi zabezpečí pravidelné porovnávania programov, aby sa zabezpečila dostatočná koordinácia pri ich vykonávaní. Ak je to vhodné, na tento účel predloží Európskemu parlamentu a Rade príslušné návrhy.

Článok 7

Členské štáty podniknú všetky primerané kroky na vykonávanie opatrení, ktoré prijali podľa tejto smernice tak, aby nezvyšovali znečistenie vôd, pre ktoré článok 1 neplatí. Okrem toho zakážu všetky konania, ktoré majú za cieľ alebo následok nerešpektovanie ustanovení tejto smernice.

Článok 8

Použitie opatrení prijatých podľa tejto smernice nesmie v žiadnom prípade viesť či priamo, alebo nepriamo k zvýšeniu znečistenia vôd uvedených v článku 1.

Článok 9

Ak je to potrebné, môže jeden alebo viac členských štátoch individuálne alebo spoločne prijať prísnejšie opatrenia, ako sú uvedené v tejto smernici.

Článok 10

Príslušný orgán vypracuje prehľad vypúšťaní do vôd uvedených v článku 1, ktoré môžu obsahovať látky zo zoznamu I, pre ktoré sú použiteľné emisné normy.

Článok 11

1.   Členské štáty, po prvýkrát za obdobie od roku 1993 do roku 1995 vrátane, a potom v trojročných intervaloch zasielajú Komisii informácie o vykonávaní tejto smernice, a to vo forme sektorovej správy, ktorá zahŕňa aj iné príslušné smernice Spoločenstva. Táto správa sa vypracuje na základe dotazníka alebo osnovy, ktoré zostaví Komisia v súlade s postupom ustanoveným v článku 6 smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991, ktorá štandardizuje a racionalizuje správy o vykonávaní určitých smerníc, ktoré súvisia so životným prostredím (7). Dotazník alebo osnova sa zašle členským štátom šesť mesiacov pred začatím obdobia, ktorého sa správa týka. Správa sa predloží Komisii do deviatich mesiacov od ukončenia trojročného obdobia, na ktoré sa vzťahuje.

Komisia uverejní správu Spoločenstva o vykonávaní tejto smernice do deviatich mesiacov od doručenia správ od členských štátov.

2.   Informácie získané v dôsledku použitia odseku 1 sa použijú iba na tie účely, na ktoré boli požadované.

3.   Komisia a príslušné orgány členských štátov, ich úradníci a ďalší pracovníci nesmú uverejniť informácie, ktoré získali podľa tejto smernice a ktoré sú predmetom služobného tajomstva.

4.   Ustanovenia odsekov 2 a 3 nebránia uverejneniu všeobecných informácií alebo prehľadov týkajúcich sa konkrétnych podnikov alebo združení podnikov.

Článok 12

Európsky parlament a Rada, konajúc na základe návrhu Komisie, ktorá koná z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie členského štátu, zrevidujú, a ak je to potrebné, doplnia zoznamy I a II prílohy I na základe skúseností, ak je to potrebné, presunutím určitých látok zo zoznamu II do zoznamu I.

Článok 13

Smernica 76/464/EHS sa zrušuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov tých smerníc, ktoré sú uvedené v časti B prílohy II.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

Článok 14

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 15

Táto smernica je určená členským štátom.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 117, 30.4.2004, s. 10.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 26. októbra 2004 (Ú. v. EÚ C 174 E, 14.7.2005, s. 39) a rozhodnutie Rady z 30. januára 2006.

(3)  Ú. v. ES L 129, 18.5.1976, s. 23. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(4)  Pozri časť A prílohy II.

(5)  Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1.

(6)  Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím č. 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1).

(7)  Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48. Smernica zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

---

---

---

---