3.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 260/20

(1)

V súlade s článkom 154 zmluvy Spoločenstvo v snahe pomôcť dosiahnuť ciele uvedené v článkoch 14 a 158 zmluvy a umožniť občanom Európskej únie, hospodárskym subjektom a regionálnym a miestnym spoločenstvám, aby plne zužitkovali priestor bez vnútorných hraníc, by malo prispievať k zriadeniu a rozvoju transeurópskych sietí, prostredníctvom akcií na podporu vzájomného prepojenia, interoperability a prístupnosti týchto sietí.

(2)

Rada vo svojich záveroch z 1. decembra 2005 k oznámeniu Komisie s názvom „i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“ zdôraznila, že cielenejšie, účinnejšie a integrovanejšie politiky v oblasti informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) na európskej úrovni aj na vnútroštátnych úrovniach sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov hospodárskeho rastu a produktivity. Komisia bola vyzvaná, aby podnecovala efektívne využívanie IKT vo verejnoprospešných službách prostredníctvom výmeny skúseností a navrhla spoločné prístupy ku kľúčovým otázkam, ako sú interoperabilita a efektívne využívanie otvorených noriem.

(3)

Európsky parlament v uznesení zo 14. marca 2006 o Európskej informačnej spoločnosti pre rast a zamestnanosť (4) vyzval, aby sa kládol dôraz na otázky interoperability a osvedčených postupov pri elektronických službách v oblasti verejného sektora pre občanov a podniky s hlavným cieľom, ktorým je uľahčenie voľného a neobmedzeného pohybu, usadzovania sa a zamestnávania občanov v členských štátoch. Európsky parlament tiež naliehal na členské štáty, aby plnili iniciatívy i2010 a programy reforiem verejnej správy s cieľom zabezpečovať lepšie, efektívnejšie a prístupnejšie služby pre ich malé a stredné podniky a občanov.

(4)

V ministerskom vyhlásení prijatom v Manchestri 24. novembra 2005 sa ministri zodpovední za politiky v oblasti IKT okrem iného dohodli na vzájomnej spolupráci a spolupráci s Komisiou s cieľom účinnejšie spoločne využívať existujúce nástroje, spoločné špecifikácie, normy a riešenia a v prípade potreby podporiť spoločné navrhovanie riešení.

(5)

V ministerskom vyhlásení prijatom v Lisabone 19. septembra 2007 ministri vyzvali Komisiu, aby okrem iného uľahčila spoluprácu členských štátov a Komisie s cieľom definovať, rozvíjať, vykonávať a monitorovať cezhraničnú a medzirezortnú interoperabilitu, a uviedli, že v budúcich právnych predpisoch Spoločenstva by sa mal predovšetkým odhadnúť a posúdiť vplyv tejto legislatívy na infraštruktúru IKT a transformáciu služieb.

(6)

Vzhľadom na rýchly vývoj IKT existuje riziko, že členské štáty sa rozhodnú pre rozdielne alebo nekompatibilné riešenia a mohli by vzniknúť nové e-bariéry, ktoré by bránili správnemu fungovaniu vnútorného trhu a súvisiacej slobody pohybu. To by mohlo negatívne ovplyvniť otvorenosť a konkurencieschopnosť trhov a poskytovanie niektorých služieb všeobecného záujmu pre občanov a podniky, či už ekonomických alebo nie. Členské štáty a Komisia by mali zvýšiť úsilie s cieľom zabrániť rozštiepeniu trhu, dosiahnuť interoperabilitu a podporovať spoločne odsúhlasené riešenia IKT pri zabezpečení náležitej správy verejných vecí.

(7)

Občania a podniky by mali úžitok aj zo spoločných, opätovne použiteľných a interoperabilných riešení, ako aj interoperabilných administratívnych postupov pre procesy back-office, pretože tieto riešenia a procesy by podporovali účelné a účinné poskytovanie verejnoprospešných služieb občanom a podnikom cez hranice a medzi rezortmi.

(8)

Je potrebné stále sa usilovať o zabezpečenie cezhraničnej a medzirezortnej interoperability, výmenu skúseností, zavedenie a udržiavanie spoločne využívaných prístupov, špecifikácií, noriem a riešení, ako aj hodnotenie vplyvu právnych predpisov Spoločenstva na IKT s cieľom podporiť účinnú a efektívnu cezhraničnú vzájomnú súčinnosť, okrem iného pri vykonávaní týchto právnych predpisov súčasne so znižovaním administratívneho zaťaženia a nákladov.

(9)

S cieľom dosiahnuť tieto výzvy by sa malo takéto úsilie vynakladať prostredníctvom úzkej spolupráce, koordinácie a dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi v úzkej súčinnosti s rezortmi zodpovednými za vykonávanie politík Európskej únie a v prípade potreby s ostatnými zainteresovanými subjektmi, pričom sa náležite zohľadnia priority a jazyková rozmanitosť Európskej únie, ako aj rozvoj spoločných prístupov ku kľúčovým otázkam, ako sú interoperabilita a efektívne využívanie otvorených noriem.

(10)

V súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 2004/387/ES z 21. apríla 2004 o vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych e-government služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov (IDABC) (5), v ktorom sa požaduje, aby Komisia ustanovila mechanizmy na zabezpečenie finančnej a prevádzkovej udržateľnosti infraštruktúrnych služieb, by sa infraštruktúrne služby mali udržiavať a prevádzkovať udržateľným spôsobom. Takéto infraštruktúrne služby sa odsúhlasili s členskými štátmi počas vykonávania rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1719/1999/ES z 12. júla 1999 o skupine zásad, vrátane určenia projektov uskutočňovaných v spoločnom záujme, pre transeurópske siete pre elektronickú výmenu údajov medzi správami (IDA) (6) a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/1999/ES z 12. júla 1999, ktorým sa prijíma skupina činností a opatrení s cieľom zabezpečenia spolupráce medzi transeurópskymi sieťami pre elektronickú výmenu údajov medzi správami (IDA) a prístupu k týmto sieťam (7), ako aj počas vykonávania IDABC a iných príslušných programov.

(11)

Program IDABC sa ukončí 31. decembra 2009 a mal by naň nadviazať program Spoločenstva pre riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy (program ISA), ktorý bude čeliť uvedeným výzvam.

(12)

Program ISA by mal vychádzať zo skúseností získaných z programov IDA a IDABC. Takisto by sa mali zohľadniť závery vyplývajúce z hodnotenia programu IDABC, ktoré sa týkajú významu, účelnosti, účinnosti, užitočnosti a súdržnosti tohto programu; osobitná pozornosť by sa mala venovať potrebám, ktoré vyjadrili používatelia tohto programu. Preukázalo sa, že koordinovaný prístup môže prispieť k rýchlejšiemu dosiahnutiu výsledkov s vyššou kvalitou, ktoré spĺňajú administratívne požiadavky, prostredníctvom spoločne využívaných riešení zavedených a realizovaných v spolupráci s členskými štátmi. Tieto činnosti už významne prispeli a naďalej prispievajú k zabezpečeniu interoperability pri podpore elektronickej výmeny informácií medzi európskymi orgánmi verejnej správy a pozitívne zasahujú aj jednotný trh.

(13)

Pri ustanovení priorít programu ISA by sa mala náležite vziať do úvahy európska stratégia interoperability a európsky rámec interoperability, aby sa zabránilo rozštiepeniu a zabezpečil sa holistický prístup.

(14)

Riešenia zavedené alebo realizované v rámci programu ISA by sa mali riadiť dopytom a v čo najväčšom možnom rozsahu tvoriť súčasť súdržného ekosystému služieb, ktoré uľahčujú vzájomnú súčinnosť medzi európskymi orgánmi verejnej správy a zabezpečujú, uľahčujú alebo umožňujú cezhraničnú a medzirezortnú interoperabilitu.

(15)

Program ISA by mal zabezpečiť dostupnosť spoločných rámcov, spoločných služieb a všeobecných nástrojov na podporu cezhraničnej a medzirezortnej vzájomnej súčinnosti medzi európskymi orgánmi verejnej správy, ako aj podporu rezortov pri hodnotení vplyvu právnych predpisov Spoločenstva na IKT a pri plánovaní vykonávania príslušných riešení.

(16)

Spoločné rámce by mali okrem iného obsahovať spoločné špecifikácie, usmernenia a metodiky, ako aj spoločné stratégie. Takéto rámce by mali zodpovedať požiadavkám existujúcich právnych predpisov Spoločenstva.

(17)

Pri zabezpečovaní poskytovania a zlepšovania existujúcich spoločných služieb zavedených v rámci programov IDA a IDABC a iných podobných iniciatív by mal program ISA podporovať zavedenie, industrializáciu, poskytovanie a zlepšovanie nových spoločných služieb zodpovedajúcich novým potrebám a požiadavkám.

(18)

Vzhľadom na úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri zabezpečovaní efektívneho fungovania a interoperability európskych orgánov verejnej správy je dôležité, aby riešenia zohľadňovali potreby miestnych a regionálnych orgánov verejnej správy.

(19)

Pri zabezpečovaní zlepšenia existujúcich opätovne použiteľných všeobecných nástrojov zavedených v rámci programov IDA a IDABC a iných podobných iniciatív by mal program ISA podporovať zavedenie, poskytovanie a zlepšovanie nových opätovne použiteľných všeobecných nástrojov zodpovedajúcich novým potrebám alebo požiadavkám, vrátane tých, ktoré vyplynú z posúdenia vplyvu právnych predpisov Spoločenstva na IKT.

(20)

Pri zavedení, zlepšovaní alebo poskytovaní spoločných riešení by mal byť program ISA podľa potreby založený na výmene skúseností a riešení, alebo by ho táto výmena mala sprevádzať, ako aj na výmene a podporovaní osvedčených postupov. V tejto súvislosti by sa mal podporovať súlad s európskym rámcom interoperability a otvorenosť noriem a špecifikácií.

(21)

Riešenia zavedené alebo realizované v rámci programu ISA by sa mali zakladať na zásade technologickej neutrality a adaptability s cieľom zabezpečiť, aby si občania, podniky alebo orgány verejnej správy mohli slobodne vybrať technológiu, ktorú budú používať.

(22)

Pri všetkých činnostiach v rámci programu ISA by sa mali uplatňovať zásady bezpečnosti a ochrany súkromia a osobných údajov.

(23)

Hoci by sa malo podnecovať zapojenie všetkých členských štátov do akcií v rámci programu ISA, mali by byť možné aj akcie iniciované niekoľkými členskými štátmi. Členské štáty nezapojené do takýchto akcií by sa mali podnecovať, aby sa zapojili v neskoršom štádiu.

(24)

Program ISA by mal prispieť k vykonávaniu všetkých následných iniciatív i2010, pričom sa vezmú do úvahy ostatné programy Spoločenstva v oblasti IKT, najmä Program na podporu politiky IKT rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) ustanoveného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES (8), aby sa zabránilo dvojnásobnému vynakladaniu úsilia.

(25)

Interakcia so súkromným sektorom a inými subjektmi už preukázala svoju účinnosť a pridanú hodnotu. Malo by sa preto vyvíjať úsilie o synergiu s týmito zainteresovanými stranami, aby sa v prípade vhodnosti uprednostnili riešenia dostupné a udržateľné na trhu. V tejto súvislosti by sa malo pokračovať v existujúcej praxi organizovania konferencií, seminárov a ďalších stretnutí s cieľom komunikovať s týmito zainteresovanými stranami. Naďalej by sa malo podporovať aj využívanie elektronických platforiem. Rovnako by sa mali využívať akékoľvek ďalšie vhodné prostriedky na udržiavanie kontaktu so zainteresovanými stranami.

(26)

Program ISA by sa mal vykonávať v súlade s predpismi Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania.

(27)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (9).

(28)

Program ISA by sa mal pravidelne monitorovať a hodnotiť, aby sa mohol prepracovať.

(29)

Mala by sa podporiť medzinárodná spolupráca a program ISA by mal byť preto otvorený aj pre účasť krajín Európskeho hospodárskeho priestoru a kandidátskych krajín. Mala by sa podnecovať aj spolupráca s ostatnými tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami alebo subjektmi, najmä v rámci euro-stredomorského partnerstva a východného partnerstva a so susednými krajinami, najmä krajinami západného Balkánu a čiernomorského regiónu.

(30)

Ďalej by sa mali preskúmať možnosti využitia predvstupových finančných prostriedkov a spolufinancovania prostredníctvom štrukturálnych fondov a používateľov, ktoré by uľahčili účasť kandidátskych krajín na programe ISA, zameranú na využívanie spoločných rámcov a všeobecných nástrojov, ktoré boli vytvorené alebo zdokonalené v rámci programu ISA.

(31)

S cieľom zabezpečiť riadne hospodárenie s finančnými zdrojmi Spoločenstva a zabrániť zbytočnému množeniu vybavenia, opakovaniu prešetrovaní a rozdielnym prístupom, by malo byť možné používať riešenia zavedené alebo realizované v rámci programu ISA pri iniciatívach mimo Spoločenstva, pokiaľ tak nevznikajú náklady vo všeobecnom rozpočte Európskej únie a nie je ohrozený základný cieľ Spoločenstva v súvislosti s daným riešením.

(32)

Toto rozhodnutie stanovuje finančné krytie pre viacročný program, ktoré predstavuje pre rozpočtový orgán základný referenčný bod pri ročnom rozpočtovom postupe podľa bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (10). Toto krytie by malo pokrývať aj výdavky týkajúce sa prípravných, monitorovacích, kontrolných, audítorských a hodnotiacich opatrení, ktoré sa priamo požadujú pri riadení programu a dosahovaní jeho cieľov, najmä výdavky na štúdie, stretnutia expertov, informačné a publikačné opatrenia, výdavky spojené so systémami IKT a sieťami na výmenu a spracovanie informácií spolu so všetkými ostatnými výdavkami na technickú a administratívnu pomoc, ktoré môžu vzniknúť Komisii pri riadení programu.

(33)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to uľahčenie účinnej a efektívnej elektronickej cezhraničnej a medzirezortnej vzájomnej súčinnosti medzi európskymi orgánmi verejnej správy umožňujúcej poskytovanie elektronických verejnoprospešných služieb podporujúcich vykonávanie politík a činností Spoločenstva, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

a)

„interoperabilita“ znamená schopnosť nezlučiteľných a odlišných organizácií spoločne vykonávať činnosť smerom k vzájomne prospešným a odsúhlaseným spoločným cieľom, vrátane výmeny informácií a poznatkov medzi organizáciami prostredníctvom obchodných postupov, ktoré podporujú, výmenou informácií medzi ich príslušnými systémami IKT;

b)

„riešenia“ znamenajú spoločné rámce, spoločné služby a všeobecné nástroje;

c)

„spoločné rámce“ znamenajú stratégie, špecifikácie, metodiky, usmernenia a podobné prístupy a dokumenty;

d)

„spoločné služby“ znamenajú operačné aplikácie a infraštruktúry všeobecného charakteru, ktoré spĺňajú spoločné požiadavky používateľov vo všetkých politických oblastiach;

e)

„všeobecné nástroje“ znamenajú spoločne využívané referenčné platformy a spolupracujúce platformy, spoločné prvky a podobné moduly, ktoré spĺňajú spoločné požiadavky používateľov vo všetkých politických oblastiach;

f)

„akcie“ znamenajú štúdie, projekty a sprievodné opatrenia;

g)

„sprievodné opatrenia“ znamenajú strategické opatrenia a opatrenia na zvýšenie informovanosti, opatrenia na podporu riadenia programu ISA a opatrenia týkajúce sa výmeny skúseností a výmeny a presadzovania osvedčených postupov.

a)

zavedenie a zlepšovanie spoločných rámcov na podporu cezhraničnej a medzirezortnej interoperability;

b)

posúdenie vplyvu navrhovaných alebo prijatých právnych predpisov Spoločenstva na IKT a plánovanie zavádzania systémov IKT na podporu vykonávania týchto právnych predpisov;

c)

poskytovanie a zlepšovanie existujúcich spoločných služieb a zavedenie, industrializáciu, poskytovanie a zlepšovanie nových spoločných služieb vrátane interoperability kľúčovej verejnej infraštruktúry (public key infrastructure, PKI);

d)

zlepšovanie existujúcich opätovne použiteľných všeobecných nástrojov a zavedenie, poskytovanie a zlepšovanie nových opätovne použiteľných všeobecných nástrojov.

a)

technologická neutralita a adaptabilita;

b)

otvorenosť;

c)

opätovná použiteľnosť;

d)

ochrana súkromia a osobných údajov a

e)

bezpečnosť.

a)

začiatočná fáza, ktorá vedie k vytvoreniu projektového zámeru;

b)

realizačná fáza, na konci ktorej sa vypracuje realizačná správa; a

c)

operačná fáza, ktorá sa začína, keď je riešenie pripravené na používanie.

a)

rozsah, ciele a problémy alebo príležitosti vrátane očakávaných príjemcov a prínosov riešenia, ako aj kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov na meranie takýchto prínosov;

b)

prístup vrátane organizačných aspektov projektu, ako sú fázy, výstupy a míľniky a opatrenia na uľahčenie viacjazyčnej komunikácie;

c)

zainteresované subjekty a používatelia, ako aj súvisiaca riadiaca štruktúra;

d)

podrobné údaje o riešení vrátane jeho súladu s ostatnými riešeniami a vzájomného prepojenia s nimi, rozpis očakávaných nákladov, časový harmonogram a požiadavky, ako aj odhad celkových nákladov spojených s vlastníctvom vrátane ročných prevádzkových nákladov, ak existujú;

e)

základné prvky riešenia a

f)

obmedzenia vrátane požiadaviek na bezpečnosť a ochranu údajov.

a)

rozsah, ciele a problémy alebo príležitosti merané v porovnaní s projektovým zámerom;

b)

efektívnosť projektu vrátane merania dosiahnutých výsledkov, vzniknutých nákladov, skutočného časového harmonogramu a požiadaviek v porovnaní s projektovým zámerom, očakávaná návratnosť investícií, ako aj celkové náklady spojené s vlastníctvom vrátane ročných prevádzkových nákladov;

c)

organizačné aspekty vrátane vhodnosti uplatnenej riadiacej štruktúry a prípadne odporúčania pre riadiacu štruktúru po realizácii;

d)

v prípade vhodnosti navrhovaný plán pre presun riešenia do operačnej fázy, ako aj ukazovatele služobnej úrovne a

e)

koneční používatelia a dostupné materiály technickej podpory.

a)

opis rozsahu, cieľov, problémov alebo príležitostí, očakávaných príjemcov a prínosov, ako aj organizačného a technického prístupu;

b)

rozpis očakávaných nákladov a v prípade potreby míľniky, ktoré sa majú dosiahnuť.

a)

pre začatie štúdie, sprievodného opatrenia alebo počiatočnej fázy projektu: začlenenie akcie do priebežného pracovného programu;

b)

pre začatie realizačnej fázy projektu: projektový zámer;

c)

pre začatie následnej operačnej fázy projektu: realizačná správa.