—

zrušil rozhodnutie žalovanej z 21. mája 2017 December 2022 (State Aid SA.104606 (2222/N) – Germany, oznámenie TCF: Temporary cost containment of natural gas, heat and electricity price increases) v rozsahu, v akom vyhlásila za zlučiteľné s vnútorným trhom poskytnutie pomoci podľa nemeckého zákona, ktorým sa zavádza brzda cien elektrickej energie a menia iné ustanovenia v oblasti energetiky v prospech prevádzkovateľov nabíjacích staníc, s cieľom znížiť náklady na elektrinu na nabíjanie spotrebovanú za nabíjacou stanicou tretími osobami,

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod

Prvým žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že Komisia napriek závažným ťažkostiam nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Žalovaná nezohľadnila skutočnosť, že schéma pomoci stanovená nemeckým zákonom, ktorým sa zavádza brzda cien elektrickej energie, zvýhodňuje aj prevádzkovateľov nabíjacích staníc, hoci nejde o konečných spotrebiteľov, ale o dodávateľov energie.

2.

Druhý žalobný dôvod

Druhým žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že konanie vo veci formálneho zisťovania upravené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ sa malo začať z dôvodu, že Komisia mala počas úplného preskúmania konštatovať, že príjemcami pomoci majú byť tí prevádzkovatelia nabíjacích staníc, ktorí sú zároveň poskytovateľmi aj dodávateľmi elektriny na nabíjanie, nie však čistí dodávatelia elektriny na nabíjanie, akým je žalobkyňa.

3.

Tretí žalobný dôvod

Tretím žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že žalovaná nesprávne vyhlásila schému pomoci stanovenú zákonom, ktorým sa zavádza brzda cien elektrickej energie, v prospech prevádzkovateľov nabíjacích staníc za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Z oznámenia TCF vyplýva, že pomoc určená na kompenzáciu výrazne zvýšených nákladov v dôsledku ruskej útočnej vojny na Ukrajine z dôvodu mimoriadneho rastu cien elektrickej energie je zlučiteľná s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ len vtedy, ak existuje mechanizmus, ktorý zaručuje, že pomoc bude poskytnutá aj tým, ktorí sú zasiahnutí vážnou poruchou hospodárstva členského štátu. Takýto mechanizmus neexistuje, pokiaľ ide o pomoc v prospech prevádzkovateľov nabíjacích staníc.

4.

Štvrtý žalobný dôvod

Štvrtým žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že schéma pomoci stanovená nemeckým zákonom, ktorým sa zavádza brzda cien elektrickej energie, pre prevádzkovateľov nabíjacích staníc je nezlučiteľná s vnútorným trhom, keďže bez náležitého dôvodu narúša hospodársku súťaž medzi čistými dodávateľmi elektriny na nabíjanie na jednej strane a prevádzkovateľmi nabíjacích staníc na druhej strane. Schéma pomoci stanovená zákonom, ktorým sa zavádza brzda cien elektrickej energie, zvýhodňovala len dodávateľov elektrickej energie, ktorí zároveň prevádzkovali nabíjacie stanice. Naproti tomu čistý dodávatelia elektriny na nabíjanie nezískali pomoc na základe zákona, ktorým sa zavádza brzda cien elektrickej energie. Prevádzkovatelia nabíjacích staníc tak majú konkurenčnú výhodu v porovnaní s čistými dodávateľmi elektriny na nabíjanie.

5.

Piaty žalobný dôvod

6.

Piatym žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že pomoc pre elektrinu na nabíjanie je v rozpore so smernicou (EÚ) 2019/944 (1), keďže je založená na protiprávnej fikcii v zmysle článku 2 bodu 3 smernice (EÚ) 2019/944, podľa ktorej sú prevádzkovatelia nabíjacích staníc konečnými spotrebiteľmi, zatiaľ čo v skutočnosti sú elektroenergetickými podnikmi v zmysle článku 2 bodu 57 smernice (EÚ) 2019/944 a vykonávajú úlohy dodávok elektriny v zmysle článku 2 bodu 12 smernice (EÚ) 2019/944. Selektívna pomoc len prevádzkovateľom nabíjacích staníc a nie aj čistým dodávateľom elektriny na nabíjanie narúša hospodársku súťaž v rozpore s článkom 3 ods. 4 a článkom 5 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/944