EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62013CA0690

Vec C-690/13: Rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) zo 16. apríla 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Efeteio Thrakis – Grécko) – Trapeza Eurobank Ergasias AE/Agrotiki Trapeza tis Ellados AE (ATE), Pavlos Sidiropoulos (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Štátna pomoc — Pojem — Článok 87 ods. 1 ES — Prednostné práva poskytnuté bankovej inštitúcii — Spoločnosť plniaca záväzky služieb vo verejnom záujme — Existujúca pomoc a nová pomoc — Článok 88 ods. 3 ES — Oprávnenia vnútroštátneho súdu)

Ú. v. EÚ C 198, 15.6.2015, p. 9–10 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

15.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 198/9


Rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) zo 16. apríla 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Efeteio Thrakis – Grécko) – Trapeza Eurobank Ergasias AE/Agrotiki Trapeza tis Ellados AE (ATE), Pavlos Sidiropoulos

(Vec C-690/13) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Štátna pomoc - Pojem - Článok 87 ods. 1 ES - Prednostné práva poskytnuté bankovej inštitúcii - Spoločnosť plniaca záväzky služieb vo verejnom záujme - Existujúca pomoc a nová pomoc - Článok 88 ods. 3 ES - Oprávnenia vnútroštátneho súdu))

(2015/C 198/12)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Efeteio Thrakis

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Trapeza Eurobank Ergasias AE

Žalovaní: Agrotiki Trapeza tis Ellados AE (ATE), Pavlos Sidiropoulos

Výrok rozsudku

1.

Článok 87 ods. 1 ES sa má vykladať v tom zmysle, že do jeho pôsobnosti môžu patriť prednostné práva priznané banke, akými sú právo jednostranne zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti patriace osobám pôsobiacim v poľnohospodárstve alebo iným subjektom vykonávajúcim obdobnú činnosť, právo podať návrh na vykonanie exekúcie na základe obyčajnej súkromnoprávnej listiny a oslobodenie od akéhokoľvek poplatku pri vklade tohto záložného práva, ako aj pri tomto návrhu na vykonanie exekúcie. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či vo veci samej ide o takýto prípad.

2.

Odpoveď na prvú otázku písm. a) môže byť ovplyvnená skutočnosťou, že prednostné práva, o aké ide vo veci samej, poskytnuté vnútroštátnymi právnymi predpismi nezávislej banke zriadenej vo verejnom záujme pri jej založení vzhľadom na jej poverenie poskytovaním poľnohospodárskych úverov a poverenie osobitnými úlohami, zostávajú zachované aj potom, ako boli úlohy tejto banky rozšírené na výkon všetkých činností v oblasti bankovníctva a uvedená banka sa stala akciovou spoločnosťou. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či sú vzhľadom na všetky relevantné skutkové a právne okolnosti splnené štyri kumulatívne stanovené podmienky umožňujúce v súlade s judikatúrou Súdneho dvora považovať uvedené prednostné práva za protihodnotu za plnenia poskytnuté touto bankou v rámci plnenia záväzkov verejnej služby, v dôsledku čoho ich nemožno kvalifikovať ako štátnu pomoc.

3.

Článok 87 ods. 1 ES sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, keď patria prednostné práva, o aké ide vo veci samej, do pôsobnosti tohto ustanovenia, je členský štát, ktorý ich priznal, povinný dodržať postup predbežnej kontroly stanovený v článku 88 ods. 3 ES pod podmienkou, že tieto prednostné práva sa stali novou pomocou po nadobudnutí účinnosti Zmluvy v dotknutom členskom štáte a ešte neuplynula premlčacia lehota stanovená v článku 15 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88 ES], čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

4.

Článok 87 ods. 1 ES a článok 88 ods. 3 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak sa vnútroštátny súd domnieva, že predmetné prednostné práva predstavujú vzhľadom na odpoveď na druhú otázku novú štátnu pomoc, je povinný neuplatňovať vnútroštátne ustanovenia, ktorými boli priznané takéto prednostné práva, z dôvodu ich nezlučiteľnosti s týmito ustanoveniami Zmluvy.


(1)  Ú. v. EÚ C 78, 15.3.2014.


Top