14.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 166/23

1.

spadá okolnosť dotknutá v prejednávanej veci, teda rozliatie paliva na pristávacej dráhe, ktoré viedlo k uzavretiu tejto pristávacej dráhy, pod pojem „udalosť“ v zmysle bodu 22 rozsudku z 22. decembra 2008, Wallentin-Hermann (C-549/07, EU:C:2008:771), alebo pod pojem „mimoriadna okolnosť“ v zmysle odôvodnenia 14 uvedeného nariadenia, ako ho vykladá rozsudok z 31. januára 2013, McDonagh (C-12/11, EU:C:2013:43), alebo sa tieto dva pojmy prekrývajú;

2.

má sa článok 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 vykladať v tom zmysle, že taká okolnosť o akú ide v prejednávanej veci, teda rozliatie paliva na pristávacej dráhe, ktoré viedlo k uzavretiu tejto pristávacej dráhy, sa má považovať za udalosť týkajúcu sa bežnej činnosti leteckého dopravcu a teda ju nemožno kvalifikovať ako „mimoriadnu okolnosť“, na základe ktorej možno leteckého dopravcu oslobodiť od povinnosti poskytnúť náhradu cestujúcim v prípade veľkého meškania letu prevádzkovaného týmto lietadlom;

3.

v prípade, že taká okolnosť, o akú ide v prejednávanej veci, teda rozliatie paliva na pristávacej dráhe, ktoré viedlo k uzavretiu tejto pristávacej dráhy, sa má považovať za „mimoriadnu okolnosť“, je potrebné dospieť k záveru, že pre leteckého dopravcu ide o „mimoriadnu okolnosť“, ktorej nemohol zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia?