1.

Majú sa článok 41 ods. 1 a článok 47 Charty základných práv Európskej únie, odôvodnenia 2, 25, 27 a 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES (1) z 11. decembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek, článok 1 ods. 1 a 3 smernice Rady 89/665/EHS (2) z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, a v tejto súvislosti zásada právnej istoty, ako všeobecná zásada práva Únie, a požiadavka účinnosti a rýchlosti dostupných prostriedkov vo veciach verejného obstarávania proti rozhodnutiam verejných obstarávateľov vykladať v tom zmysle, že bránia právnemu predpisu členského štátu, ktorý vo vzťahu k verejným zákazkám, ktoré sa uzatvorili pred nadobudnutím jeho účinnosti, po uplynutí prekluzívnych lehôt na podanie návrhu na preskúmanie stanovených v skoršej právnej úprave členského štátu za účelom preskúmania porušení v oblasti verejného obstarávania, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti uvedeného právneho predpisu, vo všeobecnosti oprávňuje príslušný orgán (dohľadu), ktorý je zriadený týmto právnym predpisom, začať v lehote stanovenej v uvedenom právnom predpise konanie za účelom preskúmania konkrétneho porušenia v oblasti verejného obstarávania a v dôsledku toho vyhlásiť, že došlo k porušeniu, uložiť sankciu v oblasti verejného obstarávania a uplatniť dôsledky neplatnosti verejnej zákazky?

2.

Možno právne predpisy a zásady uvedené v prvej prejudiciálnej otázke – okrem účinného uplatňovania práva (subjektívneho a osobného) na preskúmanie zo strany dotknutých osôb zúčastnených na verejnom obstarávaní – uplatniť na právo začať a viesť postup preskúmavania zo strany orgánov (dohľadu), vytvorených právnym poriadkom členského štátu, ktoré majú právomoc odhaľovať a preskúmavať ex offo porušenie vo veciach verejného obstarávania a ktorých úlohou je ochrana verejného záujmu?

3.

Vyplýva z článku 83 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (3) z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (4) skutočnosť, že prijatím nového zákona môžu právne predpisy členského štátu – na ochranu finančných záujmov Únie v oblasti verejného obstarávania – vo všeobecnosti povoliť orgánom (dohľadu), ktoré sú podľa právneho poriadku členského štátu oprávnené odhaľovať a preskúmavať ex offo porušenia v oblasti verejného obstarávania a ktorých úlohou je ochrana verejného záujmu, preskúmavať porušenia vo veciach verejného obstarávania, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona a začať a viesť postup napriek tomu, že už uplynuli prekluzívne lehoty v súlade so skoršou právnou úpravou?

4.

Je pri posudzovaní zlučiteľnosti preskúmavacej právomoci zverenej orgánom (dohľadu) uvedenej v prvej a v tretej prejudiciálnej otázke s právom Únie – s prihliadnutím na právne predpisy a zásady uvedené v prvej prejudiciálnej otázke – relevantné, aké boli právne, regulačné, technické alebo organizačné medzery alebo iné prekážky, pre ktoré sa nepreskúmalo porušenie v oblasti verejného obstarávania v čase, keď k nemu došlo?

5.

Majú sa článok 41 ods. 1 a článok 47 Charty základných práv Európskej únie, odôvodnenia 2, 25, 27 a 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek, článok 1 ods. 1 a 3 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, a v tejto súvislosti zásada právnej istoty, ako všeobecná zásada práva Únie, požiadavka účinnosti a rýchlosti dostupných prostriedkov proti rozhodnutiam verejných obstarávateľov a zásada proporcionality vykladať v tom zmysle, že – aj keď vo svetle týchto zásad možno právomoc uvedenú v prvej až štvrtej prejudiciálnej otázke udeliť orgánom (dohľadu), ktoré sú podľa právneho poriadku členského štátu oprávnené odhaľovať a preskúmavať ex offo porušenie vo veciach verejného obstarávania a ktorých úlohou je ochrana verejného záujmu – vnútroštátny súd môže posúdiť primeranosť lehoty, ktorá uplynula medzi spáchaním porušenia, uplynutím prekluzívnej lehoty na podanie návrhu na preskúmanie uvedenej vyššie a začatím konania vo veci preskúmania porušenia, a vyvodiť z toho právne dôsledky neplatnosti sporného rozhodnutia alebo iné dôsledky stanovené právom členského štátu?