1.

Má sa článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (1) a judikatúra týkajúca sa jej výkladu, vykladať v tom zmysle, že uvedený článok smernice bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je dvadsiate tretie záverečné ustanovenie [bod 2] ley 1/2000 de Enjuiciamiento Civil (zákon č. 1/2000, občiansky súdny poriadok) zo 7. januára 2000, ktoré stanovuje, že v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu nie je potrebné predložiť žiadne listiny a v prípade ich predloženia nebudú prijaté?

2.

Má sa článok 7 ods. 2 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1896/2006 z 12. decembra 2006 (2) vykladať v tom zmysle, že uvedené ustanovenie nebráni tomu, aby bolo od veriteľa požadované predloženie listín, o ktoré opiera svoj nárok zo spotrebiteľského úveru dohodnutého medzi poskytovateľom a spotrebiteľom, ak súd považuje za nevyhnutné preskúmať listinu s cieľom overiť prípadnú existenciu nekalých podmienok v zmluve uzatvorenej medzi stranami, a splniť tak požiadavky smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry, ktorá ju vykladá?