6.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 38/19

—

zrušil uznesenie Všeobecného súdu z 26. septembra 2016 vo veci T-382/15, Greenpeace Energy eG v rozsahu, v akom sa týka odvolateľky,

—

vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie,

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane nákladov na právne zastupovanie a cestovné.

1.

Všeobecný súd zjavne zastáva názor, že článok 263 štvrtý odsek tretí variant ZFEÚ predpokladá, že právne akty s normatívnym charakterom, ktoré sú napadnuteľné podľa tohto ustanovenia, majú byť všeobecne platné. Taký právny názor je však práve vzhľadom na znenie, ako aj na históriu vzniku ustanovenia a okrem iného aj na zámery normotvorcu Únie, nesprávny.

2.

Zdá sa, že Všeobecný súd vychádza z toho, že pri požiadavke priamej dotknutosti právnymi aktmi, ktoré si nevyžadujú ďalšie vykonávacie opatrenia, ide o dve oddelené kritéria, ktoré podliehajú od osobitnému preskúmaniu. V prejednávanej veci to však treba zamietnuť, pretože na jednej strane nie sú potrebné ďalšie vykonávacie opatrenia v zmysle tohto ustanovenia, a to ani zo strany Spojeného kráľovstva, či zo strany Európskej komisie, a na druhej strane, poskytnutie pomoci má okamžitý vplyv na trh, to znamená, že odvolateľka priamo pociťuje súťažné účinky.

3.

Všeobecný súd odvolateľke vytýka, že dostatočne neuviedla jej priamu a individuálnu dotknutosť. Opomína však pritom predložené informácie, alebo ich minimálne hodnotí ako nedostatočné.

4.

Zdá sa, že Všeobecný súd zastáva názor, že individualizáciu podľa článku 263 štvrtého odseku druhého variantu ZFEÚ treba s prihliadnutím na judikatúru vo veci Plaumann zamietnuť už v prípade, že prípadne existujú ďalšie podniky, ktoré sú podobne ako odvolateľka dotknuté súťažnými účinkami poskytnutia pomoci. S prihliadnutím na judikatúru, najmä vo veci C-309/89, Codorniu, zrejme ide o právne nesprávny a navyše reštriktívny výklad. Odvolateľka ďalej odkazuje na svoje vysvetlenia k skutkovému stavu v žalobe, ktoré preukazujú dostatočnú individualizáciu, ktoré však Všeobecný súd neposúdil zjavne vôbec alebo nedostatočne.

5.

Zdá sa, že Všeobecný súd sa domnieva, že vnútroštátne súdy môžu poskytnúť účinnú právnu ochranu pred rozhodnutím Komisie o schválení pomoci. Znamenalo by to, že normotvorca Únie mienil prostredníctvom povinnosti členských štátov ustanoviť potrebné prostriedky nápravy (článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ) prenechať súdom členských štátov preskúmanie individuálnych aktov inštitúcií Únie, ako napr. Európskej komisie. S týmto názorom však nemožno súhlasiť už dôvodu judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa aktov Únie a existujúcich možností podania žaloby, ako aj najmä z dôvodu rozdelenia právomocí medzi vnútroštátnymi súdmi a Európskou komisiou v oblasti práva štátnej pomoci, a teba ho teda považovať za právne nesprávny.