–

rakúska vláda, v zastúpení: J. Schmoll, E. Samoilova a A. Posch, splnomocnení zástupcovia,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, M. Hellmann a U. Bartl, splnomocnení zástupcovia,

–

španielska vláda, v zastúpení: M. J. Ruiz Sánchez, splnomocnená zástupkyňa,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Wilderspin a M. Heller, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 63, článku 65 ods. 1, článku 69 a článku 70 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (Ú. v. EÚ L 201, 2012, s. 107).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi UE a HC, synom a dcérou VJ, zosnulého, ktorý mal svoj posledný obvyklý pobyt v Španielsku, a Vorarlberger Landes‑ und Hypothekenbank AG, bankou so sídlom v Rakúsku, vo veci žiadosti o vrátenie peňažnej sumy a cenných papierov, ktoré táto banka zložila do súdnej úschovy.

3

Odôvodnenia 7, 67, 71 a 72 nariadenia č. 650/2012 stanovujú:

…

4

Podľa článku 62 tohto nariadenia, nazvaného „Zavedenie európskeho osvedčenia o dedičstve“:

„1.   Týmto nariadením sa zavádza európske osvedčenie o dedičstve (ďalej len ‚osvedčenie‘), ktoré sa vydá na účely použitia v inom členskom štáte a má účinky uvedené v článku 69.

2.   Použitie osvedčenia nie je povinné.

3.   Osvedčenie nenahrádza vnútroštátne doklady používané na podobné účely v členských štátoch. Osvedčenie, ktoré sa raz vydá na použitie v inom členskom štáte, má však účinky uvedené v článku 69 aj v členskom štáte, ktorého orgány ho vystavili v súlade s touto kapitolou.“

5

Článok 63 tohto nariadenia s názvom „Účel osvedčenia“ stanovuje:

1.   Osvedčenie je určené na to, aby ho využívali dedičia, odkazovníci s priamymi právami k dedičstvu a vykonávatelia závetu alebo správcovia dedičstva, ktorí sa potrebujú v inom členskom štáte dovolať svojho postavenia alebo uplatniť svoje práva ako dedičia alebo odkazovníci a/alebo svoje právomoci ako vykonávatelia závetu alebo správcovia dedičstva.

2.   Osvedčenie možno využívať najmä na preukázanie jednej alebo viacerých z týchto skutočností:

…“

6

Článok 65 toho istého nariadenia, nazvaný „Žiadosť o osvedčenie“, stanovuje:

„1.   Osvedčenie sa vydáva na žiadosť ktorejkoľvek z osôb uvedených v článku 63 ods. 1 (ďalej len ‚žiadateľ‘).

…

3.   Ak žiadateľ pozná nasledujúce informácie a ak sú potrebné na to, aby orgán štátu pôvodu mohol osvedčiť skutočnosti, o ktorých osvedčenie žiada, tieto informácie sa uvedú v žiadosti a bez toho, aby bol dotknutý článok 66 ods. 2, sa k nej pripoja všetky relevantné pôvodné vyhotovenia alebo overené kópie, ktoré spĺňajú podmienky potrebné na preukázanie ich pravosti. Ide o:

…

…“

7

Podľa článku 68 nariadenia č. 650/2012 s názvom „Obsah osvedčenia“:

„Ak sa to požaduje na účely, na ktoré sa osvedčenie vydáva, uvedú sa v ňom tieto informácie:

…

…“

8

Článok 69 tohto nariadenia s názvom „Účinky osvedčenia“ stanovuje:

„1.   Osvedčenie má účinky vo všetkých členských štátoch bez potreby osobitného konania.

2.   Platí domnienka, že osvedčenie je dokladom o skutočnostiach, ktoré boli preukázané podľa rozhodného práva pre dedenie alebo podľa iného rozhodného práva pre konkrétne skutočnosti. O osobe, ktorá je v osvedčení uvedená ako dedič, odkazovník, vykonávateľ závetu alebo správca dedičstva, platí domnienka, že má postavenie uvedené v osvedčení a/alebo práva alebo právomoci uvedené v osvedčení, pričom tieto práva alebo právomoci podliehajú výlučne podmienkam a/alebo obmedzeniam uvedeným v osvedčení.

3.   Každá osoba, ktorá – konajúc na základe informácií osvedčených v osvedčení – zaplatí alebo odovzdá majetok osobe uvedenej v osvedčení ako oprávnenej prijať platbu alebo majetok, sa považuje za osobu, ktorá uskutočnila transakciu s osobou oprávnenou prijať platbu alebo majetok, a to s výnimkou prípadu, keď vedela alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti nevedela, že obsah osvedčenia nezodpovedá skutočnosti.

4.   Ak osoba, ktorá je v osvedčení uvedená ako osoba oprávnená nakladať s majetkom, ktorý je predmetom dedičstva, s takýmto majetkom naloží v prospech inej osoby, táto iná osoba, pokiaľ koná na základe informácií osvedčených v osvedčení, sa považuje za osobu, ktorá uskutočnila transakciu s osobou oprávnenou nakladať s dotknutým majetkom, s výnimkou prípadu, keď vedela alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti nevedela, že obsah osvedčenia nezodpovedá skutočnosti.

5.   Osvedčenie predstavuje platný doklad na zápis práva k majetku, ktorý je predmetom dedičstva, do príslušného registra členského štátu bez toho, aby bol dotknutý článok 1 ods. 2 písm. k) a l).“

9

Článok 70 uvedeného nariadenia, nazvaný „Osvedčené odpisy osvedčenia“, stanovuje:

„1.   Originál osvedčenia uchováva orgán štátu pôvodu, ktorý žiadateľovi alebo každej inej osobe, ktorá preukáže oprávnený záujem, vydá jeden alebo viac osvedčených odpisov.

2.   Orgán štátu pôvodu vedie na účely článku 71 ods. 3 a článku 73 ods. 2 zoznam osôb, ktorým sa vydali osvedčené odpisy podľa odseku 1.

3.   Vydané osvedčené odpisy sú platné na obmedzené obdobie šiestich mesiacov, ktoré sa uvedie v osvedčenom odpise prostredníctvom dátumu uplynutia platnosti. Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch môže orgán štátu pôvodu urobiť výnimku a rozhodnúť o predĺžení obdobia platnosti. Keď toto obdobie uplynie, každá osoba, ktorá je držiteľom osvedčeného odpisu, musí požiadať orgán štátu pôvodu o predĺženie jeho platnosti alebo o nový osvedčený odpis, aby ho mohla použiť na účely uvedené v článku 63.“

10

Článok 71 toho istého nariadenia s názvom „Oprava, zmena alebo odvolanie osvedčenia“ vo svojom odseku 3 stanovuje:

„Orgán štátu pôvodu bezodkladne oznámi každú opravu, zmenu alebo odvolanie osvedčenia všetkým osobám, ktorým sa vydali osvedčené odpisy osvedčenia podľa článku 70 ods. 1“

11

Vorarlberger Landes‑ und Hypothekenbank zložila do súdnej úschovy peňažnú sumu a cenné papiere po tom, ako HC a UE, ako aj ich otec, VJ, požiadali o vrátenie tohto majetku s odvolaním sa na existenciu konkurenčných práv, ktorých dôvodnosť bola sporná.

12

VJ, ktorý si založil svoj posledný obvyklý pobyt v Španielsku, zomrel 5. mája 2017. V nadväznosti na toto úmrtie prebehlo dedičské konanie pred španielskym notárom v súlade so španielskym právom.

13

HC a UE požiadali o vydanie predmetu v úschove a predložili Bezirksgericht Bregenz (Okresný súd Bregenz, Rakúsko) osvedčený odpis európskeho osvedčenia o dedičstve vydaný uvedeným španielskym notárom na žiadosť HC s cieľom preukázať ich postavenie dedičov VJ v súlade s článkom 62 a nasl. nariadenia č. 650/2012. Tento odpis, ktorý má formu „tlačiva V“ (ďalej len „tlačivo V“), ako to stanovuje vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1329/2014 z 9. decembra 2014, ktorým sa stanovujú tlačivá uvedené v nariadení č. 650/2012 (Ú. v. EÚ L 359, 2014, s. 30), obsahuje údaj „na dobu neurčitú“ v časti „je platný do“. UE sa v uvedenom osvedčení uvádza popri mene svojej sestry ako príjemca polovice predmetného dedičstva.

14

Bezirksgericht Bregenz (Okresný súd Bregenz) žiadosť žalobcov zamietol. Landesgericht Feldkirch (Krajinský súd Feldkirch, Rakúsko) zamietol odvolanie podané proti prvostupňovému rozhodnutiu. Po prvé konštatoval, že iba osoba, ktorá požiadala o vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve, je schopná preukázať svoje práva predložením tohto osvedčenia, po druhé, že vydanie odpisu takéhoto osvedčenia bez obmedzenia platnosti je v rozpore s požiadavkou stanoviť dobu platnosti obmedzenú na šesť mesiacov na účely spracovania tohto odpisu, a po tretie, že tento odpis mal byť platný ku dňu, keď prvostupňový súd vydal svoje rozhodnutie.

15

Na vnútroštátny súd, Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko), bol podaný opravný prostriedok Revision proti rozhodnutiu, ktoré vydal Landesgericht Feldkirch (Krajinský súd Feldkirch). Uvádza, že podľa rakúskeho práva si vydanie majetku v úschove vyžaduje spoločnú písomnú žiadosť všetkých strán („protistrany“), kým nie je vydané právoplatné súdne rozhodnutie. Na účely vydania svojho rozhodnutia sa vnútroštátny súd pýta, či možno odpis európskeho osvedčenia o dedičstve použiť na stanovenie práv dedičov.

16

Konkrétne Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) vyjadruje pochybnosti v prvom rade, pokiaľ ide o platnosť osvedčeného odpisu, ktorý neobsahuje dátum uplynutia platnosti. Uvádza, že tento prípad nie je upravený nariadením č. 650/2012 a že v tejto súvislosti neexistuje žiadna judikatúra Súdneho dvora. Vnútroštátny súd uvádza na jednej strane možnosť, že tento dokument nebude mať účinky z dôvodu tejto nezrovnalosti, a na druhej strane skutočnosť, že výraz „na dobu neurčitú“ by mohol predstavovať predĺženie doby platnosti, ak by ho bolo možné považovať za „výnimočný prípad“ v zmysle článku 70 ods. 3 tohto nariadenia. Znenie tohto ustanovenia by však mohlo byť vykladané aj v tom zmysle, že tento dokument je platný len šesť mesiacov a v takom prípade sa vnútroštátny súd pýta na dátum, od ktorého sa má toto obdobie vypočítať.

17

V druhom rade sa tento súd pýta, či vzhľadom na to, že nariadenie č. 650/2012 nestanovuje prípad, keď len jeden z dedičov požiada o vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve, účinok tohto osvedčenia sa týka len „žiadateľa“ alebo aj všetkých osôb, ktoré sú v ňom uvedené.

18

Po tretie sa vnútroštátny súd pýta na prípadné dôsledky uplynutia lehoty platnosti odpisu európskeho osvedčenia o dedičstve. V tejto súvislosti poukazuje na existenciu rozdielov medzi rôznymi stanoviskami právnej vedy v tejto oblasti a medzi judikatúrou rakúskych súdov a judikatúrou nemeckých súdov, pokiaľ ide o otázku, či stačí, aby bol tento odpis platný ku dňu podania žiadosti na príslušný orgán, alebo či uvedený odpis musí byť ešte platný v čase vydania rozhodnutia.

19

Za týchto okolností Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

20

Svojou prvou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 70 ods. 3 nariadenia č. 650/2012 vykladať v tom zmysle, že osvedčený odpis európskeho osvedčenia o dedičstve obsahujúci údaj „na dobu neurčitú“ je platný a jeho účinky v zmysle článku 69 tohto nariadenia treba uznať bez časového obmedzenia, pokiaľ tento odpis bol platný v čase jeho pôvodného predloženia.

21

Na úvod treba uviesť, že lehota stanovená v odseku 3 článku 70 nariadenia č. 650/2012 sa netýka doby platnosti európskeho osvedčenia o dedičstve, ale len doby platnosti jeho osvedčených odpisov. Okrem toho, ako vyplýva z odseku 1 tohto článku 70 v spojení s odôvodnením 72 tohto nariadenia, európske osvedčenie o dedičstve musí uchovávať orgán štátu pôvodu, ktorý vydáva jeho odpisy.

22

Zo znenia článku 70 ods. 3 nariadenia č. 650/2012 vyplýva, že osvedčené odpisy tohto osvedčenia sú platné na obmedzené obdobie šiestich mesiacov, ktoré sa uvedie v dotknutom odpise prostredníctvom údaja o dátume uplynutia platnosti. Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch môže orgán štátu pôvodu urobiť výnimku a rozhodnúť o predĺžení obdobia platnosti. Keď toto obdobie šiestich mesiacov uplynie, každá osoba, ktorá je držiteľom osvedčeného odpisu európskeho osvedčenia o dedičstve, musí požiadať orgán štátu pôvodu o predĺženie platnosti tohto odpisu alebo o nový osvedčený odpis, aby ho mohla použiť na účely uvedené v článku 63.

23

Obmedzenie doby platnosti odpisov bolo totiž stanovené z dôvodu, že európske osvedčenie o dedičstve má účinky vo všetkých členských štátoch a že sa predpokladá, že verne potvrdzuje existenciu skutočností, ktoré boli preukázané na základe rozhodného práva pre dedenie alebo akéhokoľvek iného rozhodného práva pre konkrétne skutočnosti, ako aj postavenie a práva osôb označených za dedičov, odkazovníkov, vykonávateľov závetu alebo správcov dedičstva v súlade s článkom 69 ods. 1 a 2 tohto nariadenia.

24

V tejto súvislosti, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 41 svojich návrhov, lehota šiestich mesiacov stanovená v článku 70 ods. 3 nariadenia č. 650/2012 umožňuje zabezpečiť súlad medzi obsahom osvedčeného odpisu európskeho osvedčenia o dedičstve a skutočným dedičstvom, a najmä pravidelne overovať, či toto osvedčenie nebolo opravené, zmenené alebo odvolané podľa článku 71 tohto nariadenia, alebo či jeho účinky neboli pozastavené na základe článku 73 tohto nariadenia.

25

Z toho vyplýva, že platnosť takéhoto osvedčeného odpisu je okrem výnimočných prípadov obmedzená na šesť mesiacov.

26

Vzniká však otázka, či v prípade, ak orgán štátu pôvodu na tlačive V výslovne uviedol, že tento odpis nemá dátum uplynutia platnosti, treba ho považovať za platný na obdobie šiestich mesiacov, alebo či tento nedostatok dátumu uplynutia platnosti bráni použitiu uvedeného odpisu v zmysle článku 63 uvedeného nariadenia.

27

V tejto súvislosti cieľ nariadenia č. 650/2012, ako vyplýva z odôvodnenia 7 tohto nariadenia, ktorým je uľahčiť riadne fungovanie vnútorného trhu odstránením prekážok voľného pohybu osôb, ktoré v súčasnosti narážajú na problémy pri uplatňovaní svojich práv v kontexte dedenia, ktoré má cezhraničné dôsledky, by bol ohrozený, ak by dedičia alebo iné osoby, ktoré majú oprávnený záujem, nemohli zakladať svoje práva z dôvodu formálnej chyby uvedenej v osvedčenom odpise európskeho osvedčenia o dedičstve, ktorý im bol vydaný, ale museli by požiadať o nový odpis tohto osvedčenia, čo by malo za následok predĺženie lehôt a zvýšenie prípadných nákladov.

28

V dôsledku toho, ak osvedčený odpis európskeho osvedčenia o dedičstve obsahuje údaj „na dobu neurčitú“, tento odpis sa musí považovať za platný po dobu šiestich mesiacov.

29

Pokiaľ ide o dátum začatia platnosti tohto odpisu, treba uviesť, že orgán štátu pôvodu musí na tlačive V uviesť po dátume platnosti osvedčeného odpisu dátum jeho vydania. Výpočet doby platnosti sa teda musí vykonať od tohto dátumu, ktorý zaručuje vyžadovanú predvídateľnosť a právnu istotu, pokiaľ ide o používanie uvedeného odpisu.

30

Pokiaľ ide o otázky vnútroštátneho súdu, čo sa týka dátumu, ku ktorému musí byť osvedčený odpis európskeho osvedčenia o dedičstve platný na to, aby vyvolal účinky v zmysle článku 69 nariadenia č. 650/2012, a najmä čo sa týka uplynutia platnosti tohto odpisu v priebehu konania, treba uviesť, že žiadne ustanovenie tohto nariadenia priamo neodpovedá na túto otázku.

31

Ako však uviedol generálny advokát najmä v bode 49 svojich návrhov, účinky tohto odpisu musia byť rovnaké vo všetkých členských štátoch, takže jeho platnosť sa musí riadiť nariadením č. 650/2012.

32

Z odôvodnenia 71 nariadenia č. 650/2012 totiž vyplýva, že európske osvedčenie o dedičstve má mať rovnaké účinky vo všetkých členských štátoch a že osobám, ktoré sa spoliehajú na presnosť informácií potvrdených v tomto osvedčení, by sa mala zabezpečiť ochrana, ak sa predložia osvedčené odpisy, ktoré sú stále platné. To zabezpečuje najmä ochranu tretích osôb vykonávajúcich platbu alebo odovzdávajúcich vec z dedičstva osobe uvedenej v osvedčení ako oprávnenej prijať túto platbu alebo túto vec ako dedič.

33

Ak by sa však platnosť osvedčeného odpisu európskeho osvedčenia o dedičstve vyžadovala v čase, keď orgán, ktorému bol tento odpis predložený, prijal požadované rozhodnutie alebo ešte počas súdneho konania, ktoré sa ho týka, a nie v čase podania žiadosti, takáto požiadavka by mohla ohroziť práva dedičov a iných právnych nástupcov poručiteľa, ktorí vzhľadom na to, že nemajú nijaký vplyv na dĺžku konania vedúceho k vydaniu rozhodnutia, by museli v prípade potreby viackrát požiadať o odpis a predložiť ho.

34

Ako uviedol generálny advokát v bodoch 58 a 59 svojich návrhov, tento výklad by viedol k dodatočným prieťahom, krokom a úsiliu tak pre dotknuté osoby v dedičskej veci, ako aj pre orgány, ktoré sú poverené jej prejednaním, a bol by v rozpore s cieľom sledovaným nariadením č. 650/2012, ktorý spočíva, ako bolo pripomenuté v bode 27 tohto rozsudku, v rýchlom, plynulom a účinnom vysporiadaní dedičstva s cezhraničnými dôsledkami, ako aj práv dotknutých osôb na dedičstvo, ako vyplýva z odôvodnení 7 a 67 tohto nariadenia.

35

Okrem toho článok 71 ods. 3 nariadenia č. 650/2012 spresňuje, že orgán štátu pôvodu bezodkladne oznámi osobám, ktorým boli vystavené osvedčené odpisy, ktorých zoznam vedie podľa článku 70 ods. 2 tohto nariadenia, každú opravu, zmenu alebo odvolanie európskeho osvedčenia o dedičstve, aby sa v súlade s odôvodnením 72 uvedeného nariadenia predišlo zneužívaniu týchto odpisov a aby sa obmedzilo riziko, že osvedčený odpis, ktorého platnosť uplynula v okamihu prijatia požadovaného rozhodnutia, nebude zodpovedať obsahu európskeho osvedčenia o dedičstve.

36

V tejto súvislosti, ako uviedol generálny advokát v bode 70 svojich návrhov, ak orgán, ktorému bol predložený osvedčený odpis európskeho osvedčenia o dedičstve, disponuje informáciami, ktoré odôvodňujú oprávnené pochybnosti o stave tohto osvedčenia, môže výnimočne požiadať o predloženie nového odpisu alebo odpisu, ktorého doba platnosti bola predĺžená.

37

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú a tretiu otázku odpovedať tak, že článok 70 ods. 3 nariadenia č. 650/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že osvedčený odpis európskeho osvedčenia o dedičstve obsahujúci údaj „na dobu neurčitú“ je platný na obdobie šesť mesiacov odo dňa jeho vydania a vyvoláva účinky v zmysle článku 69 tohto nariadenia, ak bol platný v čase jeho pôvodného predloženia príslušnému orgánu.

38

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 65 ods. 1 nariadenia č. 650/2012 v spojení s jeho článkom 69 ods. 3 vykladať v tom zmysle, že účinky európskeho osvedčenia o dedičstve pôsobia vo vzťahu ku všetkým osobám, ktoré sú v ňom menovite uvedené ako dedičia, odkazovníci, vykonávatelia závetu alebo správcovia dedičstva, aj keď o jeho vydanie samy nepožiadali.

39

Článok 63 ods. 1 a 2 písm. a) uvedeného nariadenia týkajúci sa účelu európskeho osvedčenia o dedičstve vymenúva zoznam osôb, ktoré môžu použiť toto osvedčenie, ako sú dedičia, odkazovníci s priamymi právami k dedičstvu a vykonávatelia závetu alebo správcovia dedičstva, aby v inom členskom štáte preukázali najmä ich postavenie a/alebo dedičské práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. marca 2018, Mahnkopf, C‑558/16, EU:C:2018:138, bod 36 a citovaná judikatúra).

40

Podľa článku 65 ods. 1 nariadenia č. 650/2012 sa európske osvedčenie o dedičstve vydáva na žiadosť ktorejkoľvek z osôb uvedených v článku 63 ods. 1 tohto nariadenia. Článok 65 ods. 3 písm. e) tohto nariadenia spresňuje, že žiadosť o európske osvedčenie o dedičstve obsahuje najmä údaje o prípadných ďalších oprávnených osobách podľa právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti a/alebo zo zákona, iných, ako je žiadateľ. Táto informácia musí byť podľa článku 68 písm. g) tohto nariadenia uvedená v tomto osvedčení.

41

Článok 69 ods. 3 nariadenia č. 650/2012 stanovuje, že platby alebo odovzdanie majetku možno vykonať na základe informácií osvedčených v európskom osvedčení o dedičstve v prospech osoby uvedenej v osvedčení ako dedič, odkazovník, vykonávateľ závetu alebo správca ako osoby oprávnenej prijať platbu alebo majetok. Účinky európskeho osvedčenia o dedičstve sa teda môžu prejaviť voči nej bez toho, aby toto ustanovenie spresňovalo, či musí mať postavenie žiadateľa.

42

Okrem toho bez ohľadu na postavenie žiadateľa podľa článku 70 ods. 1 tohto nariadenia orgán štátu pôvodu, ktorý uchováva originál osvedčenia, vydá jeden alebo viac osvedčených odpisov žiadateľovi alebo každej inej osobe, ktorá preukáže oprávnený záujem. Z toho vyplýva, že povinnosť, ktorá ukladá, aby osoba, ktorá sa odvoláva na osvedčený odpis európskeho osvedčenia o dedičstve, bola nevyhnutne osobou, ktorá pôvodne požiadala o osvedčenie, je v rozpore so samotným znením článku 70 ods. 1 uvedeného nariadenia.

43

Žiadne z týchto ustanovení neukladá osobe, ktorá používa osvedčený odpis európskeho osvedčenia o dedičstve s cieľom využiť jeho účinky, mať postavenie žiadateľa o toto osvedčenie.

44

Navyše, ako uviedla Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, ak by bola akákoľvek dotknutá osoba povinná požiadať o európske osvedčenie o dedičstve a o jeho osvedčený odpis pre dané dedenie, hoci pre ňu už boli vydané osvedčenia a odpisy, vyplynuli by z toho zbytočné náklady. Takáto povinnosť by bola v rozpore s cieľom sledovaným nariadením č. 650/2012, ako vyplýva z jeho odôvodnenia 67, ktorý spočíva v rýchlom, plynulom a účinnom vysporiadaní dedičstva s cezhraničnými dôsledkami.

45

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 65 ods. 1 nariadenia č. 650/2012 v spojení s jeho článkom 69 ods. 3 sa má vykladať v tom zmysle, že účinky európskeho osvedčenia o dedičstve pôsobia vo vzťahu ku všetkým osobám, ktoré sú v ňom menovite uvedené, aj keď o jeho vydanie samy nepožiadali.

46

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto: