EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli28. 6. 2023

COM(2023) 366 final

2023/0209(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o platobných službách a službách elektronických peňazí na vnútornom trhu,
ktorou sa mení smernica 98/26/ES a zrušujú smernice (EÚ) 2015/2366 a 2009/110/ES

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2023) 256 final} - {SWD(2023) 231 final} - {SWD(2023) 232 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Druhou smernicou o platobných službách 1 sa poskytuje právny rámec pre všetky retailové platby v EÚ tak v eurách, ako aj v iných menách, v domácom i cezhraničnom kontexte. V prvej smernici o platobných službách 2 , ktorá bola prijatá v roku 2007, sa stanovil harmonizovaný právny rámec na vytvorenie integrovaného platobného trhu EÚ. Z nej vychádzala druhá smernica o platobných službách, v ktorej sa riešili nové druhy platobných služieb a v dôsledku ktorej sa zvýšila úroveň ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti. Väčšina pravidiel druhej smernice o platobných službách je uplatniteľná od januára 2018, no niektoré pravidlá – napríklad tie, ktoré sa týkajú silnej autentifikácie zákazníka – sa uplatňujú len od septembra 2019.

Druhá smernica o platobných službách obsahuje pravidlá týkajúce sa poskytovania platobných služieb poskytovateľmi platobných služieb i pravidlá týkajúce sa udeľovania povolení a dohľadu v súvislosti s jednou osobitnou kategóriou poskytovateľov platobných služieb, konkrétne s platobnými inštitúciami. Medzi ďalšie kategórie poskytovateľov platobných služieb patria najmä úverové inštitúcie, ktoré sú regulované právnymi predpismi 3 EÚ v oblasti bankovníctva, a inštitúcie elektronického peňažníctva, ktoré sú regulované na základe smernice o elektronickom peňažníctve 4 .

V oznámení Komisie z roku 2020 o stratégii EÚ v oblasti retailových platieb 5 sa stanovujú priority Komisie v sektore retailových platieb na funkčné obdobie súčasného kolégia komisárov (2019 – 2024). Toto oznámenie sprevádzala stratégia v oblasti digitálnych financií, v ktorej sa stanovujú priority pre digitálnu agendu vo finančnom sektore s výnimkou platieb. V stratégii v oblasti retailových platieb Komisia oznámila, že „[n]a konci roku 2021 Komisia začne komplexné preskúmanie uplatňovania a vplyvu druhej smernice o platobných službách“. Toto preskúmanie bolo riadne vykonané v roku 2022 a v jeho dôsledku sa Komisia rozhodla navrhnúť legislatívne zmeny druhej smernice o platobných službách s cieľom zlepšiť jej fungovanie. Tieto zmeny sú stanovené v dvoch návrhoch – v tomto návrhu smernice o platobných službách a službách elektronických peňazí, ktorá sa zameriava na udeľovanie povolení platobným inštitúciám a dohľad nad nimi (a ktorou sa menia niektoré ďalšie smernice), a v návrhu nariadenia o platobných službách v EÚ.

Navrhovaná revízia druhej smernice o platobných službách je súčasťou pracovného programu Komisie na rok 2023 rovnako ako plánovaná legislatívna iniciatíva týkajúca sa rámca pre prístup k finančným údajom, ktorou sa rozširuje prístup k finančným údajom a ich používanie na ďalšie finančné služby nad rámec platobných účtov.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Medzi existujúce politické ustanovenia, ktoré sú relevantné pre túto iniciatívu, patria ďalšie právne predpisy v oblasti retailových platieb, právne predpisy o iných finančných službách, ktoré sa vzťahujú aj na poskytovateľov platobných služieb, a právne predpisy Únie týkajúce sa horizontálneho uplatňovania s vplyvom na sektor retailových platieb. Pri príprave tohto návrhu sa pozornosť venovala zabezpečeniu súladu s uvedenými ustanoveniami.

Medzi ďalšie právne predpisy v oblasti retailových platieb okrem uvedených predpisov patrí aj nariadenie o jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) z roku 2012, ktorým sa harmonizujú technické požiadavky na úhrady a inkasá v eurách 6 . Komisia 26. októbra 2022 navrhla zmenu nariadenia o jednotnej oblasti platieb v eurách s cieľom urýchliť a uľahčiť používanie okamžitých platieb v eurách v EÚ 7 . Nariadením o cezhraničných platbách sa vyrovnávajú poplatky za domáce a cezhraničné úhrady v eurách 8 . V nariadení o výmenných poplatkoch sa stanovujú maximálne úrovne takýchto poplatkov 9 .

Ďalšie relevantné právne predpisy v oblasti finančných služieb zahŕňajú smernicu o konečnom zúčtovaní 10 , ktorej cielená zmena sa uvádza v tomto návrhu, nariadenie o trhoch s kryptoaktívami 11 , akt o digitálnej prevádzkovej odolnosti týkajúci sa kybernetickej bezpečnosti (ďalej len „akt o digitálnej prevádzkovej odolnosti“) 12 a smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí, v súvislosti s ktorou spoluzákonodarcovia v súčasnosti diskutujú o balíku navrhovaných zmien.

•Súlad s ostatnými politikami EÚ

Komisia predkladá návrh právneho rámca EÚ pre prístup k finančným údajom, ktorý sa predstavuje spolu s dvoma návrhmi na zmenu druhej smernice o platobných službách; uvedený návrh sa vzťahuje na prístup k finančným údajom, ktoré nie sú údajmi o platobnom účte, keďže na tie sa stále vzťahujú právne predpisy v oblasti platieb.

Všeobecnejšie relevantné právne predpisy EÚ zahŕňajú všeobecné nariadenie o ochrane údajov 15 .

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Poskytovatelia platobných služieb v značnej miere využívajú slobodu poskytovať služby a slobodu usadiť sa. V snahe zabezpečiť harmonizáciu podmienok a rovnaké príležitosti na vnútornom trhu so službami retailových platieb treba prijať právne predpisy na úrovni EÚ. Táto logika tvorí základ prvej i druhej smernice o platobných službách a platí aj na účely tohto návrhu.

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

S cieľom zabezpečiť, aby sa v návrhu Komisie zohľadňovali stanoviská všetkých zainteresovaných strán, konzultačná stratégia k tejto iniciatíve zahŕňala:

·otvorenú verejnú konzultáciu, ktorá prebiehala od 10. mája do 2. augusta 2022 19 ,

·cielenú (ale napriek tomu verejnú a otvorenú) konzultáciu s podrobnejšími otázkami než v prípade verejnej konzultácie, ktorá sa uskutočnila od 10. mája do 5. júla 2022 20 ,

·výzvu na predkladanie podkladov, ktorá bola otvorená od 10. mája do 2. augusta 2022 21 ,

·cielenú konzultáciu týkajúcu sa smernice o konečnom zúčtovaní, ktorá prebiehala od 12. februára do 7. mája 2021,

·konzultáciu so zainteresovanými stranami v rámci expertnej skupiny Komisie – expertnej skupiny pre trh platobných systémov,

·ad hoc kontakty s rôznymi zainteresovanými stranami, ktoré iniciovali buď tieto strany, alebo Komisia,

·konzultáciu s odborníkmi z členských štátov v rámci expertnej skupiny Komisie pre bankové, platobné a poisťovacie služby.

Výsledok týchto konzultácií je zhrnutý v prílohe 2 k posúdeniu vplyvu, ktoré je pripojené k tomuto návrhu.

•Získavanie a využívanie expertízy

–podkladov poskytnutých v priebehu rôznych uvedených konzultácií, ako aj ad hoc zo strany zainteresovaných strán,

–podkladov poskytnutých Európskym orgánom pre bankovníctvo v jeho poradnom stanovisku 22 ,

–štúdie, ktorú uskutočnil dodávateľ Valdani Vicari & Associati Consulting a ktorá bola predložená v septembri 2022, s názvom A study on the application and impact of Directive (EU) 2015/2366 on Payment Services (PSD2) [Štúdia o uplatňovaní a vplyve smernice (EÚ) 2015/2366 o platobných službách (druhá smernica o platobných službách)] 23 ,

–údajov získaných od subjektov súkromného sektora.

•Posúdenie vplyvu

K tomuto návrhu (a k návrhu nariadenia o platobných službách na vnútornom trhu) je pripojené posúdenie vplyvu, ktoré 1. marca 2023 preskúmal výbor pre kontrolu regulácie. Výbor pre kontrolu regulácie 3. marca 2023 vydal kladné stanovisko s výhradami (výhrady sa vyriešili v záverečnej verzii). V posúdení vplyvu sa zistilo, že na platobnom trhu EÚ sa napriek úspechom druhej smernice o platobných službách vyskytujú štyri kľúčové problémy:

–spotrebitelia čelia riziku podvodu a nedôverujú platbám,

–sektor otvoreného bankovníctva nefunguje dokonale,

–orgány dohľadu v členských štátoch EÚ majú rozdielne právomoci a povinnosti,

–banky a nebankoví poskytovatelia platobných služieb nemajú rovnaké podmienky.

Uvedené problémy majú okrem iného tieto dôsledky:

–používatelia (spotrebitelia, obchodníci a MSP) sú naďalej vystavení riziku podvodu a majú obmedzenú možnosť výberu platobných služieb, pričom ceny sú vyššie, než je potrebné,

–poskytovatelia otvoreného bankovníctva čelia prekážkam, pokiaľ ide o ponuku základných služieb otvoreného bankovníctva, a ťažšie sa im inovuje,

–poskytovatelia platobných služieb nemajú istotu, pokiaľ ide o ich povinnosti, a nebankoví poskytovatelia platobných služieb sú oproti bankám v konkurenčnej nevýhode,

–prevláda hospodárska neefektívnosť a vyššie náklady na obchodnú prevádzku, čo má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť EÚ,

–vnútorný platobný trh je rozdrobený, pričom dochádza k taktizovaniu pri výbere súdu.

Iniciatíva má štyri špecifické ciele, ktoré zodpovedajú identifikovaným problémom:

1. posilniť ochranu používateľov a ich dôveru v platby;

2. zvýšiť konkurencieschopnosť služieb otvoreného bankovníctva;

3. zlepšiť presadzovanie a vykonávanie v členských štátoch;

4. zlepšiť (priamy či nepriamy) prístup nebankových poskytovateľov platobných služieb k platobným systémom a bankovým účtom.

V posúdení vplyvu sa uvádza balík uprednostňovaných možností na splnenie špecifických cieľov (nasledujúci zoznam sa vzťahuje na opatrenia zahrnuté v tejto smernici, ako aj v sprievodnom nariadení):

–V prípade špecifického cieľa 1 ide o zlepšenie uplatňovania silnej autentifikácie zákazníka, právny základ pre výmenu informácií o podvode a povinnosť informovať zákazníkov o podvode, rozšírenie preverovania čísla IBAN na všetky úhrady a podmienečné zrušenie zodpovednosti za podvody s povolenými push platbami; povinnosť poskytovateľov platobných služieb zlepšiť prístupnosť silnej autentifikácie zákazníka pre používateľov so zdravotným postihnutím, starších ľudí a ostatných, ktorí v súvislosti s používaním silnej autentifikácie zákazníka čelia výzvam; opatrenia na zlepšenie dostupnosti hotovosti; posilnenie práv a informovanosti používateľov.

–V prípade špecifického cieľa 2 ide o požiadavku na poskytovateľov platobných služieb spravujúcich účty, aby zaviedli osobitné rozhranie na prístup k údajom; tzv. prehľady povolení, ktoré používateľom umožnia spravovať ich povolenia udelené na prístup k otvorenému bankovníctvu; podrobnejšie špecifikácie minimálnych požiadaviek na dátové rozhrania otvoreného bankovníctva.

–V prípade špecifického cieľa 3 ide o nahradenie väčšej časti druhej smernice o platobných službách priamo uplatniteľným nariadením; posilnenie ustanovení o sankciách; objasnenie prvkov, ktoré sú nejednoznačné; integrovanie režimov udeľovania povolení pre platobné inštitúcie a inštitúcie elektronického peňažníctva.

–V prípade špecifického cieľa 4 ide o posilnenie práv platobných inštitúcií a inštitúcií elektronického peňažníctva na bankové účty; zabezpečenie možnosti priamej účasti platobných inštitúcií a inštitúcií elektronického peňažníctva na všetkých platobných systémoch vrátane tých, ktoré členské štáty označili v súlade so smernicou o konečnom zúčtovaní, s dodatočnými vysvetleniami k postupom prijatia a posudzovania rizika.

● Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

● Základné práva

● Uplatňovanie zásady rovnováhy záťaže

Táto iniciatíva nezahŕňa nové administratívne náklady pre podniky ani spotrebiteľov, keďže nebude viesť k zvýšenému dozoru či dohľadu nad poskytovateľmi platobných služieb ani k osobitným novým ohlasovacím povinnostiam, ktoré by už neboli obsiahnuté v druhej smernici o platobných službách. S iniciatívou sa nespájajú ani žiadne regulačné poplatky či platby. Komisia sa preto domnieva, že v dôsledku tejto iniciatívy nevznikajú žiadne administratívne náklady, ktoré by bolo potrebné vyvážiť podľa zásady rovnováhy záťaže (hoci pre uvedenú zásadu je relevantné, že vplyvom iniciatívy vznikajú náklady na vykonávanie). Možno uviesť, že spojením legislatívneho režimu pre inštitúcie elektronického peňažníctva a legislatívneho režimu pre platobné inštitúcie sa znížia administratívne náklady, napríklad vďaka odstráneniu požiadavky získať za určitých okolností nové povolenie.

● Klíma a udržateľnosť

Nezistili sa žiadne negatívne dosahy iniciatívy na klímu. Iniciatíva prispeje k cieľu OSN v oblasti udržateľného rozvoja č. 8.2: „dosiahnuť vyššiu úroveň hospodárskej produktivity pomocou diverzifikácie, technologického rozvoja a inovácií, okrem iného aj zameraním sa na odvetvia s vysokou pridanou hodnotou a vysokým podielom ľudskej práce“.

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Tento návrh smernice o udeľovaní povolení platobným inštitúciám a dohľade nad nimi do veľkej miery vychádza z hlavy II druhej smernice o platobných službách týkajúcej sa poskytovateľov platobných služieb, ktorá sa uplatňuje len na platobné inštitúcie. Návrhom sa aktualizujú a objasňujú ustanovenia týkajúce sa platobných inštitúcií a začleňujú sa bývalé inštitúcie elektronického peňažníctva ako podkategória platobných inštitúcií [a v dôsledku toho sa zrušuje druhá smernica o elektronickom peňažníctve (smernica 2009/110/ES)]. Návrh okrem toho zahŕňa ustanovenia týkajúce sa služieb výberu hotovosti poskytovaných maloobchodníkmi (bez nákupu) alebo nezávislými prevádzkovateľmi bankomatov a mení sa ním smernica o konečnom zúčtovaní (smernica 98/26/ES).

●Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Návrh sa týka prístupu k činnosti poskytovania platobných služieb a služieb elektronických peňazí platobnými inštitúciami (nie úverovými inštitúciami). Niekoľko kľúčových vymedzení pojmov sa objasňuje a zosúlaďuje s návrhom nariadenia pripojeným k tomuto návrhu.

●Udeľovanie povolení poskytovateľom platobných služieb a dohľad nad nimi

Postupy týkajúce sa žiadosti o udelenie povolenia a kontroly podielov zostávajú v porovnaní s druhou smernicou o platobných službách prevažne nezmenené s výnimkou novej požiadavky na plán likvidácie, ktorý sa má predkladať so žiadosťou, ale boli plne zosúladené v prípade inštitúcií poskytujúcich platobné služby a služby elektronických peňazí. Okrem iných zmien sa v ňom uznáva, že poskytovatelia platobných iniciačných služieb a poskytovatelia služieb informovania o účte môžu mať v držbe počiatočný kapitál namiesto poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti, keďže s prihliadnutím na predchádzajúce skúsenosti môže byť ťažké splniť povinnosť mať vo fáze udeľovania povolenia poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti. Požiadavky na počiatočný kapitál sú aktualizované vzhľadom na infláciu od prijatia druhej smernice o platobných službách (s výnimkou poskytovateľov platobných iniciačných služieb, keďže sa to vzhľadom na relatívne krátky čas ich pôsobenia nepovažuje za vhodné). Možné metódy výpočtu vlastných zdrojov sa nemenia ani pre platobné inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje druhá smernica o platobných službách, ani pre bývalé inštitúcie elektronického peňažníctva; uvádza sa, že jedna z troch možných metód výpočtu vlastných zdrojov by sa mala považovať za štandardnú možnosť s cieľom zabezpečiť spravodlivejšie podmienky, pre konkrétne obchodné modely sú však povolené výnimky.

Pravidlá zabezpečovania finančných prostriedkov pre platobné inštitúcie sú nezmenené s výnimkou toho, že sa zavádza možnosť zabezpečenia finančných prostriedkov na účte centrálnej banky (podľa jej voľného uváženia) s cieľom rozšíriť v tejto súvislosti možnosti poskytovateľov platobných služieb a že platobné inštitúcie sa musia snažiť predchádzať riziku koncentrácie v súvislosti so zabezpečenými finančnými prostriedkami; v tejto súvislosti sa majú prijať regulačné technické predpisy orgánu EBA týkajúce sa riadenia rizík v oblasti zabezpečených finančných prostriedkov. V prípade platobných inštitúcií poskytujúcich služby elektronických peňazí sú pravidlá zabezpečenia finančných prostriedkov plne zosúladené s pravidlami, ktoré sa uplatňujú na platobné inštitúcie poskytujúce len platobné služby. Zavádzajú sa podrobnejšie ustanovenia o vnútornej správe a riadení platobných inštitúcií vrátane usmernení orgánu EBA.

Ustanovenia týkajúce sa agentov, pobočiek a externého zabezpečovania činností sa v porovnaní s druhou smernicou o platobných službách nemenia, ale dopĺňa sa nové vymedzenie pojmu distribútori elektronických peňazí a súvisiace ustanovenia, ktoré sú úzko zosúladené s ustanoveniami uplatniteľnými na agentov.

Ustanovenia o cezhraničnom poskytovaní služieb platobnými inštitúciami a dohľade nad takýmito službami sa vo všeobecnosti nemenia. Pokiaľ ide o uplatňovanie práva usadiť sa a slobody poskytovať služby, ak platobné inštitúcie využívajú agentov, distribútorov a pobočky, stanovujú sa osobitné ustanovenia pre prípady, keď sú zapojené tri členské štáty (členský štát, v ktorom sú usadené platobné inštitúcie, členský štát, v ktorom je usadený agent, a tretí členský štát, do ktorého agent poskytuje služby cezhranične), čím sa zlepšuje zrozumiteľnosť.

Členské štáty a Európsky orgán pre bankovníctvo naďalej vedú register platobných inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie, a navyše vypracujú strojovo čitateľný zoznam poskytovateľov platobných iniciačných služieb a poskytovateľov služieb informovania o účte.

Členské štáty musia rovnako ako v druhej smernici o platobných službách a v smernici o elektronickom peňažníctve určiť príslušné orgány s primeranými právomocami na účely udeľovania povolení a dohľadu. Stanovujú sa ustanovenia týkajúce sa spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ktorými sa v tejto súvislosti objasňujú pravidlá, a príslušným vnútroštátnym orgánom sa pridáva možnosť požiadať orgán EBA o pomoc pri urovnávaní prípadných sporov medzi inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

Na platobné inštitúcie, ktoré vykonávajú len služby informovania o účte, sa rovnako ako v druhej smernici o platobných službách vzťahuje požiadavka registrácie, nie získania povolenia. V návrhu sa stanovuje dokumentácia, ktorá musí byť pripojená k žiadosti o registráciu. Dohľad nad poskytovateľmi služieb informovania o účte naďalej vykonávajú príslušné orgány. Voliteľné výnimky z určitých ustanovení, ktoré členské štáty môžu udeliť malým platobným inštitúciám, sa nemenia.

●Ustanovenia týkajúce sa výberov hotovosti

Prevádzkovatelia maloobchodných predajní sú oslobodení od požiadavky na získanie povolenia na vykonávanie činnosti platobnej inštitúcie, keď ponúkajú služby výberu hotovosti bez nákupu vo svojich priestoroch (na dobrovoľnej báze), ak suma distribuovanej hotovosti neprevyšuje 50 EUR, čo je v súlade s potrebou zabrániť nekalej súťaži s prevádzkovateľmi bankomatov.

Distribútori hotovosti prostredníctvom bankomatov, ktorí nespravujú platobné účty (tzv. nezávislí prevádzkovatelia bankomatov), sú oslobodení od požiadaviek na získanie povolenia na vykonávanie činnosti platobnej inštitúcie a vzťahuje sa na nich len požiadavka na registráciu. K registrácii musí byť pripojená určitá dokumentácia.

●Prechodné ustanovenia

Vzhľadom na tvorbu nového právneho režimu udeľovania povolení sú vhodné prechodné opatrenia, pokiaľ ide o existujúce činnosti podľa druhej smernice o platobných službách. Ide napríklad o predĺženie (zachovanie) platnosti existujúcich povolení platobných inštitúcií a inštitúcií elektronického peňažníctva do 30 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti (rok po lehote na transpozíciu a začatie uplatňovania) pod podmienkou, že žiadosť o udelenie povolenia podľa tejto smernice je podaná najneskôr 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti.

●Zrušenie a zmena iných právnych predpisov

Druhá smernica o elektronickom peňažníctve (smernica 2009/110/ES) sa zrušuje s účinnosťou od dátumu začiatku uplatňovania tejto smernice.

Druhá smernica o platobných službách (smernica 2015/2366/ES) sa zrušuje k rovnakému dátumu. Na účely právnej kontinuity je priložená tabuľka zhody článkov, pokiaľ ide o zodpovedajúce články druhej smernice o platobných službách a druhej smernice o elektronickom peňažníctve.

Mení sa smernica o konečnom zúčtovaní (smernica 98/26/ES) s cieľom doplniť platobné inštitúcie do zoznamu inštitúcií, ktoré majú možnosť priamo sa zúčastňovať na platobných systémoch určených členskými štátmi podľa uvedenej smernice (ale nie na určených zúčtovacích systémoch cenných papierov). Mení sa aj vymedzenie pojmu nepriama účasť v smernici o konečnom zúčtovaní s cieľom vrátiť vymedzenie pojmu do formy, v ktorej existovalo pred rokom 2019, keď bol tento pojem zmenený smernicou (EÚ) 2019/879 25 .

V článku 47 sa uvádza zmena smernice (EÚ) 2020/1828 s cieľom zahrnúť do jej rozsahu pôsobnosti nariadenie (EÚ) 20../…. o prístupe k finančným údajom. Touto zmenou sa umožní podávanie žalôb v zastúpení vo veci porušovania uvedeného nariadenia.

●Iné ustanovenia

Komisia je prostredníctvom delegovaného aktu splnomocnená aktualizovať sumy vlastných zdrojov s cieľom zohľadniť infláciu. Smernica je plne harmonizovanou smernicou. Účinnosť nadobudne 20 dní po uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Lehota, ktorú majú členské štáty na transpozíciu tejto smernice, a dátum začiatku uplatňovania transpozičných opatrení je 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti (s výnimkou zmien smernice o konečnom zúčtovaní, v prípade ktorých je to šesť mesiacov). Správa o preskúmaní sa musí predložiť päť rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti smernice, pričom táto správa sa bude zameriavať najmä na vhodnosť rozsahu pôsobnosti smernice, na jej prípadné rozšírenie na platobné systémy a technické služby a na vplyv zabezpečenia finančných prostriedkov platobných inštitúcií na pravidlá navrhnuté Komisiou 18. apríla 2023 26 , ktorými – keď budú prijaté – by sa zmenila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov.

2023/0209 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o platobných službách a službách elektronických peňazí na vnútornom trhu,
ktorou sa mení smernica 98/26/ES a zrušujú smernice (EÚ) 2015/2366 a 2009/110/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 53 a 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 27 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 28 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

1.Od prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 29 prešiel trh so službami retailových platieb výraznými zmenami, ktoré súvisia predovšetkým s rastúcou mierou používania kariet a iných digitálnych platobných prostriedkov oproti čoraz zriedkavejšiemu používaniu hotovosti, ako aj so stále dôležitejšou úlohou, ktorú zohrávajú noví hráči a služby vrátane digitálnych peňaženiek a bezkontaktných platieb. V dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a zmien, ktoré pandémia vyvolala v spotrebiteľskej a platobnej praxi, sa zvýšil význam bezpečných a efektívnych digitálnych platieb.

2.V oznámení Komisie o stratégii EÚ v oblasti retailových platieb 30 bol ohlásený začiatok komplexného preskúmania uplatňovania a vplyvu smernice (EÚ) 2015/2366, „ktoré by malo zahŕňať celkové posúdenie toho, či je smernica stále vhodná na daný účel, pričom sa zohľadní vývoj na trhu“.

3.Cieľom smernice (EÚ) 2015/2366 bolo riešiť prekážky pre nové druhy platobných služieb a zvýšiť úroveň ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti. V hodnotení vplyvu a uplatňovania smernice (EÚ) 2015/2366, ktoré vykonala Komisia, sa zistilo, že smernica (EÚ) 2015/2366 bola do veľkej miery úspešná, pokiaľ ide o splnenie mnohých z jej cieľov, ale zároveň boli identifikované aj určité oblasti, v ktorých sa nepodarilo úplne splniť ciele uvedenej smernice. Konkrétne sa v rámci hodnotenia identifikovali problémy týkajúce sa odlišného vykonávania a presadzovania smernice (EÚ) 2015/2366, čo priamo ovplyvnilo hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi platobných služieb, keďže tak vznikajú rozličné regulačné podmienky v členských štátoch z dôvodu odlišného výkladu pravidiel, čím sa podporuje regulačná arbitráž.

4.Nemal by byť žiadny priestor na taktizovanie pri výbere súdu, keď si poskytovatelia platobných služieb môžu ako domovskú krajinu zvoliť členský štát, v ktorom je uplatňovanie pravidiel Únie týkajúcich sa platobných služieb pre nich výhodnejšie, a poskytovať cezhraničné služby v iných členských štátoch, ktoré na poskytovateľov platobných služieb, ktorí sú v nich usadení, uplatňujú prísnejší výklad pravidiel alebo aktívnejšie politiky presadzovania predpisov. Takáto prax narúša hospodársku súťaž. Pravidlá Únie týkajúce sa platobných služieb by sa mali harmonizovať tak, že by sa pravidlá upravujúce vykonávanie platobných služieb zapracovali do nariadenia a oddelili od pravidiel týkajúcich sa udeľovania povolení platobným inštitúciám a dohľadu nad nimi, ktoré by mala upravovať táto smernica (tretia smernica o platobných službách) a nie v súčasnosti platná smernica (druhá smernica o platobných službách).

5.Hoci sa vydávanie elektronických peňazí upravuje smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES 31 , používanie elektronických peňazí na financovanie platobných transakcií sa v prevažnej miere upravuje smernicou (EÚ) 2015/2366. V dôsledku toho sú právne rámce uplatniteľné na inštitúcie elektronického peňažníctva a platobné inštitúcie už teraz značne zosúladené, najmä s ohľadom na pravidlá vykonávania podnikateľskej činnosti. Príslušné orgány zodpovedné za udeľovanie povolení platobným inštitúciám a inštitúciám elektronického peňažníctva a dohľad nad nimi zaznamenali v priebehu rokov ťažkosti pri praktickom vykonávaní, pokiaľ ide o jasné vymedzenie týchto dvoch režimov a odlišovanie produktov a služieb elektronického peňažníctva od platobných služieb a služieb elektronických peňazí ponúkaných platobných inštitúciami. To viedlo k obavám v súvislosti s regulačnou arbitrážou a nerovnakými podmienkami, ako aj s problémami súvisiacimi s obchádzaním požiadaviek smernice 2009/110/ES, keď platobné inštitúcie vydávajúce elektronické peniaze využívajú podobnosť medzi platobnými službami a službami elektronických peňazí a žiadajú o udelenie povolenia ako platobná inštitúcia. Je preto vhodné, aby bol režim udeľovania povolení a dohľadu uplatniteľný na inštitúcie elektronického peňažníctva ďalej zosúladený s režimom uplatniteľným na platobné inštitúcie. Požiadavky na udeľovanie povolení, najmä v súvislosti s počiatočným kapitálom a vlastnými zdrojmi, ako aj niektoré kľúčové základné koncepcie, ktorými sa upravuje podnikanie v oblasti elektronických peňazí, vrátane vydávania elektronických peňazí, ich distribúcie a zameniteľnosti, sú odlišné než v prípade služieb poskytovaných platobnými inštitúciami. Pri spájaní ustanovení smernice (EÚ) 2015/2366 a smernice 2009/110/ES je preto vhodné zachovať tieto špecifiká. 

6.Ako sa uvádza v preskúmaní uskutočnenom Komisiou a vzhľadom na vývoj príslušných trhov, podnikov a rizík spojených s danými činnosťami, treba aktualizovať prudenciálny režim v prípade platobných inštitúcií vrátane tých, ktoré vydávajú elektronické peniaze a poskytujú služby elektronických peňazí, a to vyžadovaním jediného povolenia pre poskytovateľov platobných služieb a služieb elektronických peňazí, ktorí neprijímajú vklady. Keďže v článku 48 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 32 sa stanovuje, že emitenti elektronických peňazí sa považujú za elektronické peniaze, režim udeľovania povolení by sa v prípade platobných inštitúcií mal uplatňovať aj na emitentov tokenov elektronických peňazí, keďže nahradia inštitúcie elektronického peňažníctva. Prudenciálny režim uplatniteľný na platobné inštitúcie by mal v prípade právnických osôb, ktoré ponúkajú platobné služby, ale neprijímajú vklady, vychádzať z udelenia povolenia, ktoré bude podliehať súboru prísnych a komplexných podmienok. Prudenciálnym režimom uplatniteľným na platobné inštitúcie by sa malo zabezpečiť, aby sa v rámci celej Únie uplatňovali na činnosť poskytovania platobných služieb rovnaké podmienky.

7.Je vhodné oddeliť službu, ktorou sa umožňuje výber hotovosti z platobného účtu, od činnosti spravovania platobného účtu, keďže poskytovatelia služieb výberu hotovosti nemusia spravovať platobné účty. Služby vydávania platobných nástrojov a prijímania platobných transakcií, ktoré sa spoločne uvádzajú v bode 5 prílohy k smernici (EÚ) 2015/2366, ako keby sa jeden druh služieb nemohol poskytovať bez druhého, by sa mali uvádzať ako dve rozdielne platobné služby. Tým, že sa služby vydávania a prijímania uvedú oddelene a každá zo služieb bude osobitne vymedzená, sa objasní aj skutočnosť, že poskytovatelia platobných služieb môžu služby vydávania a prijímania ponúkať oddelene.

8.Vzhľadom na rýchly rozvoj retailového platobného trhu a neustále nové ponuky platobných služieb a platobných riešení je vhodné prispôsobiť niektoré vymedzenia pojmov v smernici (EÚ) 2015/2366 realite na trhu, napríklad vymedzenie pojmov platobný účet, finančné prostriedky a platobný nástroj, aby sa zabezpečilo, že právne predpisy Únie budú naďalej vhodné na svoj účel a zároveň zostanú technologicky neutrálne.

9.Vzhľadom na rôzne názory, ktoré Komisia identifikovala vo svojom preskúmaní vykonávania smernice (EÚ) 2015/2366 a ktoré Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) zdôraznil vo svojom stanovisku k preskúmaniu smernice (EÚ) 2015/2366 z 23. júna 2022, treba objasniť vymedzenie pojmu platobný účet. Rozhodujúcim kritériom pre zaradenie účtu do kategórie platobných účtov je možnosť uskutočňovať z takéhoto účtu každodenné platobné transakcie. Možnosť vykonať platobnú transakciu v prospech tretej strany z účtu alebo prijímať takéto transakcie uskutočnené treťou stranou predstavuje základný prvok pojmu platobný účet. Platobný účet by sa teda mal vymedziť ako účet, ktorý sa používa na odosielanie finančných prostriedkov tretím stranám a prijímanie finančných prostriedkov od tretích strán. Každý účet, ktorý nesie tieto charakteristické znaky, by sa mal považovať za platobný účet a mal by byť prístupný na účely poskytovania platobných iniciačných služieb a služieb informovania o účte. Situácie, v ktorých je na vykonanie platobných transakcií v prospech tretích strán alebo ich prijatie od tretích strán potrebný sprostredkovateľský účet, by do vymedzenia platobného účtu patriť nemali. Sporiace účty sa nepoužívajú na odosielanie finančných prostriedkov tretej strane a ich prijímanie od tretej strany, preto sú z vymedzenia platobného účtu vyňaté.

10.Vzhľadom na vznik nových typov platobných nástrojov a pretrvávajúce neistoty na trhu týkajúce sa ich právneho zaradenia by sa vymedzenie pojmu platobný nástroj malo ďalej spresniť, pokiaľ ide o to, čo predstavuje alebo nepredstavuje platobný nástroj, a to s ohľadom na zásadu technologickej neutrality.

11.Napriek tomu, že komunikácia na blízku vzdialenosť (NFC) umožňuje iniciovanie platobnej transakcie, jej zaradenie medzi plnoprávne platobné nástroje by predstavovalo určité výzvy, a to aj v súvislosti s uplatňovaním silnej autentifikácie zákazníka pri bezkontaktných platbách na predajnom mieste alebo s ohľadom na režim zodpovednosti poskytovateľa platobných služieb. NFC preto treba považovať skôr za funkciu platobného nástroja, a nie za samotný platobný nástroj.

12.Vo vymedzení pojmu „platobný nástroj“ podľa smernice (EÚ) 2015/2366 sa odkazuje na „personalizované zariadenie“. Keďže existujú predplatené karty, na ktorých nie je vytlačené meno držiteľa nástroja, mohlo by to viesť k vynechaniu takýchto kariet z rozsahu vymedzenia platobného nástroja. Vymedzenie platobného nástroja by sa preto malo zmeniť tak, aby namiesto „personalizovaných“ zariadení odkazovalo na „individualizované“ zariadenia, pričom sa špecifikuje, že predplatené karty, na ktorých nie je vytlačené meno držiteľa nástroja, sú platobné nástroje.

13.Takzvané priechodné digitálne peňaženky (digital pass-through wallets), ktoré zahŕňajú tokenizáciu existujúceho platobného nástroja vrátane platobnej karty, sa majú považovať za technické zariadenia, vzhľadom na čo by mali byť vyňaté z vymedzenia pojmu platobný nástroj, keďže token sám osebe nemožno považovať za platobný nástroj, ale skôr za platobnú aplikáciu v zmysle článku 2 bodu 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/75 33 . Niektoré iné kategórie digitálnych peňaženiek, konkrétne predplatené elektronické peňaženky, ako sú viacstupňové peňaženky (staged wallets), v ktorých používatelia môžu uchovávať peniaze na budúcu online transakciu, sa majú považovať za platobný nástroj a ich vydávanie za platobnú službu.

14.Poukázanie peňazí je platobnou službou, ktorá je obyčajne založená na tom, že platiteľ poskytne hotovosť poskytovateľovi platobných služieb bez toho, aby bol v mene platiteľa alebo príjemcu platby vytvorený platobný účet, pričom poskytovateľ platobných služieb poukáže zodpovedajúcu sumu príjemcovi platby alebo inému poskytovateľovi platobných služieb, ktorý koná v mene príjemcu platby. V niektorých členských štátoch poskytujú supermarkety, obchodníci a iní maloobchodní predajcovia verejnosti službu, ktorá umožňuje uskutočňovať platby za komunálne služby a platiť iné pravidelné účty domácností. S takýmito službami vyplatenia účtov by sa preto malo zaobchádzať ako s poukazovaním peňazí.

15.Vymedzenie pojmu finančné prostriedky by sa malo vzťahovať na všetky formy peňazí centrálnej banky, ktoré boli vydané na použitie v maloobchode, vrátane bankoviek a mincí, ako aj na všetky potenciálne budúce digitálne meny centrálnej banky, elektronické peniaze a peniaze komerčných bánk. Peniaze centrálnej banky, ktoré boli vydané na používanie medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami, teda na použitie vo veľkoobchode, by zahrnuté byť nemali.

16.V nariadení (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 sa stanovuje, že tokeny elektronických peňazí sa považujú za elektronické peniaze. Tokeny elektronických peňazí by preto mali byť zahrnuté do vymedzenia pojmu finančné prostriedky, rovnako ako elektronické peniaze.

17.V rámci hodnotenia vykonávania smernice (EÚ) 2015/2366 nebola identifikovaná jasná potreba významne meniť podmienky udeľovania a zachovania platnosti povolenia na vykonávanie činnosti platobnej inštitúcie alebo inštitúcie elektronického peňažníctva, ako ich v prípade platobných inštitúcií predpisuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES 34 a smernica 2015/2366/EÚ a v prípade inštitúcií elektronického peňažníctva smernica 2009/110/ES. Takéto podmienky naďalej zahŕňajú prudenciálne požiadavky, ktoré sú primerané prevádzkovým a finančným rizikám, ktorým v rámci výkonu svojich činností čelia platobné inštitúcie vrátane inštitúcií vydávajúcich elektronické peniaze a poskytujúcich služby elektronických peňazí. Do podpornej dokumentácie požadovanej v súvislosti so žiadosťou o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti platobnej inštitúcie je vhodné doplniť plán likvidácie pre prípad zlyhania, ktorý je primeraný obchodnému modelu budúcej platobnej inštitúcie; tento plán likvidácie by mal byť vhodný na podporu riadneho ukončenia činností podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov vrátane kontinuity alebo obnovenia všetkých kritických činností, ktoré vykonávajú externí poskytovatelia služieb, agenti alebo distribútori. Aby sa zabránilo udeleniu povolenia na služby, ktoré v skutočnosti nie sú poskytované platobnou inštitúciou, treba stanoviť, že platobná inštitúcia by nemala byť povinná získať povolenie na platobné služby, ktoré nemá v úmysle poskytovať.

18.V partnerskom preskúmaní orgánu EBA týkajúcom sa udeľovania povolení podľa smernice (EÚ) 2015/2366 vydanom v januári 2023 35 sa dospelo k záveru, že nedostatky v rámci procesu udeľovania povolenia viedli k situácii, keď sú žiadatelia vystavení rozdielnym očakávaniam dohľadu, pokiaľ ide o požiadavky na udelenie povolenia na vykonávanie činnosti platobnej inštitúcie alebo inštitúcie elektronického peňažníctva v celej Únii, a že niekedy môže proces udeľovania povolenia trvať príliš dlho. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a harmonizovaný proces udeľovania povolení podnikom, ktoré podali žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti platobnej inštitúcie, je vhodné stanoviť pre príslušné orgány lehotu na dokončenie procesu udeľovania povolenia v trvaní troch mesiacov od doručenia všetkých informácií potrebných na rozhodnutie.

19.S cieľom zabezpečiť pre platobné inštitúcie väčšiu konzistentnosť v rámci procesu podávania žiadosti je vhodné poveriť orgán EBA, aby vypracoval návrh regulačných technických predpisov týkajúcich sa udeľovania povolení, ako aj informácií, ktoré sa majú poskytnúť príslušným orgánom v žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti platobnej inštitúcie, spoločnú metodiku posudzovania na účely udelenia povolenia alebo registrácie, čo možno považovať za záruku porovnateľnú s poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti, a kritérií, ktoré sa majú použiť na stanovenie minimálnej peňažnej sumy poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti alebo porovnateľnej záruky. Orgán EBA by tým mal zohľadniť skúsenosti získané pri uplatňovaní svojich usmernení týkajúcich sa informácií, ktoré majú poskytnúť žiadajúci poskytovatelia platobných služieb príslušným vnútroštátnym orgánom na účely udelenia povolenia alebo registrácie, a svojich usmernení týkajúcich sa uplatňovania kritérií použitých na stanovenie minimálnej peňažnej sumy poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti alebo inej porovnateľnej záruky. 

20.Prudenciálny rámec uplatniteľný na platobné inštitúcie by mal naďalej vychádzať z predpokladu, že tieto inštitúcie majú zakázané prijímať vklady od používateľov platobných služieb a majú povolené používať finančné prostriedky prijaté od používateľov platobných služieb len na účely poskytovania platobných služieb. V dôsledku toho je vhodné, aby prudenciálne požiadavky uplatniteľné na platobné inštitúcie zohľadňovali skutočnosť, že platobné inštitúcie vykonávajú špecializovanejšie a obmedzenejšie činnosti než úverové inštitúcie, a preto sa vystavujú rizikám, ktoré sú oveľa užšie a ktoré je možné oveľa ľahšie monitorovať a kontrolovať než tie, ktoré vznikajú v širšom spektre činností úverových inštitúcií.

21.Príslušné orgány by pri posudzovaní žiadostí o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti platobnej inštitúcie mali venovať osobitnú pozornosť plánu správy a riadenia, ktorý bol predložený v rámci uvedenej žiadosti. Platobné inštitúcie by mali riešiť potenciálne škodlivý vplyv zle navrhnutých mechanizmov správy a riadenia na riadne riadenie rizika uplatňovaním správnej kultúry rizika na všetkých úrovniach. Príslušné orgány by mali monitorovať vhodnosť mechanizmov vnútornej správy a riadenia. Je vhodné, aby orgán EBA prijal usmernenia týkajúce sa mechanizmov vnútornej správy a riadenia s prihliadnutím na rôzne veľkosti a obchodné modely platobných inštitúcií a rešpektujúc zásadu proporcionality.

22.Hoci sa v požiadavkách na udeľovanie povolení stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa bezpečnostných kontrol informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) a zmierňujúce prvky na účely udelenia povolenia na poskytovanie platobných služieb, tieto požiadavky by mali byť zosúladené s požiadavkami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 36 .

23.Keď poskytovatelia platobných iniciačných služieb a poskytovatelia služieb informovania o účte poskytujú uvedené služby, nemajú v držbe finančné prostriedky klienta. Preto by bolo neprimerané ukladať uvedeným účastníkom trhu požiadavky na vlastné zdroje. Napriek tomu je dôležité zabezpečiť, aby si poskytovatelia platobných iniciačných služieb a poskytovatelia služieb informovania o účte dokázali splniť záväzky v súvislosti so svojimi činnosťami. S cieľom zabezpečiť riadne pokrytie rizík spojených s platobnými iniciačnými službami a službami informovania o účte je vhodné požadovať od platobných inštitúcií, ktoré ponúkajú tieto služby, aby mali buď poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti alebo porovnateľnú záruku, a ďalej stanoviť, ktoré riziká treba pokryť, a to vzhľadom na ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti uvedené v nariadení XXX [ďalej len „nariadenie o platobných službách“]. Vzhľadom na ťažkosti, s ktorými sa poskytovatelia služieb informovania o účte a poskytovatelia platobných iniciačných služieb stretávajú pri uzatváraní poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti, ktoré kryje riziká súvisiace s ich činnosťou, je vhodné poskytnúť týmto inštitúciám možnosť vybrať si, či budú mať v držbe počiatočný kapitál vo výške 50 000 EUR ako alternatívu k poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti, a to len vo fáze udeľovania povolenia alebo registrácie. Touto možnosťou výberu pre poskytovateľov platobných iniciačných služieb a poskytovateľov služieb informovania o účte vo fáze udeľovania povolenia alebo registrácie by nemala byť dotknutá požiadavka na týchto poskytovateľov, aby uzatvorili poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti bez zbytočného odkladu po tom, ako získali povolenie alebo registráciu.

24.V záujme riešenia rizík týkajúcich sa nadobudnutia kvalifikovanej účasti v platobnej inštitúcii v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 37 je vhodné požadovať oznámenie nadobudnutia príslušnému orgánu.

25.Na riešenie rizík, ktoré predstavujú ich činnosti, potrebujú mať platobné inštitúcie v držbe dostatočný počiatočný kapitál kombinovaný s vlastnými zdrojmi. Vzhľadom na to, že platobné inštitúcie môžu vykonávať širokú škálu činností, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, je vhodné prispôsobiť úroveň počiatočného kapitálu spojeného s jednotlivými službami povahe a rizikám, ktoré sú s týmito službami spojené.

26.Vzhľadom na to, že počiatočné požiadavky uplatniteľné na platobné inštitúcie neboli od prijatia smernice 2007/64/ES prispôsobované, je vhodné upraviť tieto požiadavky o infláciu. Pokiaľ však ide o kapitálové požiadavky uplatniteľné na platobné inštitúcie, ktoré poskytujú len platobné iniciačné služby, tieto sa vykonávajú len od nadobudnutia účinnosti smernice (EÚ) 2015/2366 a nenašiel sa žiadny dôkaz o neprimeranosti týchto požiadaviek, vzhľadom na čo by sa tieto požiadavky meniť nemali.

27.Veľká škála obchodných modelov v sektore retailových platieb odôvodňuje možnosť uplatňovať rozdielne metódy výpočtu vlastných zdrojov, ktoré však nemôžu klesnúť pod úroveň príslušného počiatočného kapitálu.

28.V rámci tejto smernice sa uplatňuje rovnaký prístup ako v prípade smernice (EÚ) 2015/2366, ktorý umožnil používať viaceré metódy na účely výpočtu požiadaviek na kombinované vlastné zdroje s určitou úrovňou vlastného uváženia orgánov dohľadu s cieľom zabezpečiť, aby sa s rovnakými rizikami zaobchádzalo u všetkých poskytovateľov platobných služieb rovnako. Používanie objemu platieb platobnej inštitúcie za predchádzajúci rok na výpočet jej požiadaviek na vlastné zdroje je pre väčšinu obchodných modelov tou najvhodnejšou a najpoužívanejšou metódou výpočtu vlastných zdrojov. Z týchto dôvodov a s cieľom zlepšiť konzistentnosť a zabezpečiť rovnaké podmienky je vhodné požadovať od príslušných vnútroštátnych orgánov, aby vyžadovali používanie tejto metódy. Príslušné vnútroštátne orgány by však mali mať možnosť odchýliť sa od tejto zásady a požadovať od platobných inštitúcií, aby uplatňovali iné metódy v prípade obchodných modelov, ktorých výsledkom je nízky objem, ale vysoká hodnota transakcií. S cieľom zabezpečiť právnu istotu a maximálnu jasnosť, pokiaľ ide o takéto obchodné modely, je vhodné poveriť orgán EBA, aby vypracoval návrh regulačných technických predpisov.

29.Bez ohľadu na cieľ zosúladiť prudenciálne požiadavky na platobné inštitúcie, ktoré poskytujú platobné služby a služby elektronických peňazí, je vhodné zohľadniť osobitosti podnikateľskej činnosti vydávania elektronických peňazí a vykonávania podnikateľskej činnosti v oblasti elektronického peňažníctva a umožniť platobným inštitúciám, ktoré vydávajú elektronické peniaze a poskytujú služby elektronických peňazí, aby uplatňovali vhodnejšiu metódu na výpočet svojich požiadaviek na vlastné zdroje.

30.Ak tá istá platobná inštitúcia vykonáva platobnú transakciu pre platiteľa i príjemcu platby a platiteľovi sa poskytne úverová linka, je vhodné zabezpečiť finančné prostriedky v prospech príjemcu platby hneď, ako začnú predstavovať pohľadávku príjemcu platby voči platobnej inštitúcii.

31.Vzhľadom na ťažkosti, s ktorými sa stretávajú platobné inštitúcie pri otváraní a vedení platobných účtov v úverových inštitúciách, je potrebné poskytnúť dodatočnú možnosť na zabezpečenie finančných prostriedkov používateľov, konkrétne možnosť držať tieto finančné prostriedky v centrálnej banke. Touto možnosťou by však nemala byť dotknutá možnosť, že centrálna banka nebude na základe svojho organického zákona túto možnosť ponúkať. S prihliadnutím na potrebu chrániť finančné prostriedky používateľov a zabrániť tomu, aby sa takéto finančné prostriedky použili na iné účely než na poskytovanie platobných služieb alebo služieb elektronických peňazí, je vhodné požadovať, aby boli finančné prostriedky používateľov platobných služieb vedené oddelene od vlastných zdrojov platobnej inštitúcie. Aby sa zabezpečili rovnaké podmienky medzi platobnými inštitúciami poskytujúcimi platobné služby a platobnými inštitúciami vydávajúcimi elektronické peniaze a poskytujúcimi služby elektronických peňazí, je vhodné čo najviac zosúladiť režimy uplatniteľné na zabezpečenie finančných prostriedkov používateľov a zároveň zachovať osobitosti elektronických peňazí. Riziko koncentrácie je významné riziko, ktorému čelia platobné inštitúcie, najmä ak sú finančné prostriedky zabezpečené v jedinej úverovej inštitúcii. Je preto dôležité zabezpečiť, aby platobné inštitúcie riziku koncentrácie predchádzali v čo najväčšej možnej miere. Z tohto dôvodu by mal orgán EBA dostať pokyn na vypracovanie regulačných technických predpisov týkajúcich sa predchádzaniu riziku pri zabezpečovaní finančných prostriedkov zákazníkov.

32.Platobné inštitúcie by mali mať možnosť vykonávať aj ďalšie činnosti nad rámec činností, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, vrátane poskytovania prevádzkových a s nimi úzko súvisiacich doplnkových služieb a prevádzkovania platobných systémov alebo vykonávania iných podnikateľských činností regulovaných uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom.

33.Vzhľadom na skutočnosť, že činnosť prijímania vkladov je spojená s vyššími rizikami, je vhodné zakázať platobným inštitúciám, ktoré ponúkajú platobné služby, aby prijímali vklady od používateľov, a požadovať od nich, aby používali finančné prostriedky prijaté od používateľov len na poskytovanie platobných služieb. Finančné prostriedky používateľov platobných služieb prijaté platobnými inštitúciami, ktoré ponúkajú služby elektronických peňazí, by nemali predstavovať vklad ani iné návratné zdroje od verejnosti v zmysle článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/ES 38 .

34.V snahe obmedziť riziká používania platobných účtov na iné účely než vykonávanie platobných transakcií je vhodné spresniť, že keď platobné inštitúcie poskytujú jednu alebo viac platobných služieb alebo služieb elektronických peňazí, mali by vždy viesť platobné účty, ktoré sa používajú výlučne na platobné transakcie.

35.Platobné inštitúcie by mali mať dovolené poskytovať úvery, ale táto činnosť by mala podliehať určitými prísnym podmienkam. Je preto vhodné regulovať poskytovanie úverov platobnými inštitúciami vo forme úverových liniek a vydávania kreditných kariet v prípade, že tieto služby uľahčujú platobné služby a ak sa úver poskytuje na obdobie, ktoré nepresahuje 12 mesiacov, vrátane revolvingu. Je vhodné umožniť platobným inštitúciám poskytovať krátkodobý úver, pokiaľ ide o ich cezhraničné činnosti, a to pod podmienkou, že je refinancovaný najmä z vlastných zdrojov platobnej inštitúcie, ako aj z iných finančných prostriedkov z kapitálových trhov, ale nie z finančných prostriedkov držaných v mene klientov na účel platobných služieb. Táto možnosť by sa však mala uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES 39 alebo iné príslušné právo Únie alebo vnútroštátne opatrenia týkajúce sa podmienok poskytovania úverov spotrebiteľom. Služby typu „kúpte teraz a zaplaťte neskôr“ by vzhľadom na svoju v zásade úverovú povahu nemali predstavovať platobnú službu. Na tieto služby sa vzťahuje nová smernica o spotrebiteľských úveroch, ktorá nahrádza smernicu 2008/48/ES.

36.Aby sa zabezpečilo riadne uchovávanie dôkazov o dodržiavaní povinností stanovených v tejto smernici na primerané obdobie, je vhodné požadovať od platobných inštitúcií, aby všetky príslušné záznamy uchovávali aspoň päť rokov. Osobné údaje by sa nemali uchovávať dlhšie, než je potrebné na zabezpečenie tohto účelu, a v prípade odňatia povolenia by sa údaje nemali uchovávať dlhšie ako päť rokov po tomto odňatí.

37.S cieľom zabezpečiť, aby podnik neposkytoval platobné služby alebo služby elektronických peňazí bez toho, aby mal na to udelené povolenie, je vhodné požadovať od všetkých podnikov, ktoré plánujú poskytovať platobné služby alebo služby elektronických peňazí, aby požiadali o udelenie povolenia, s výnimkou prípadov, keď sa v tejto smernici namiesto povolenia stanovuje povinnosť registrácie. Okrem toho musia byť v záujme zabezpečenia stability a integrity finančného systému a platobných systémov a v záujme ochrany spotrebiteľov takéto podniky usadené v členskom štáte a musia podliehať účinnému dohľadu. Táto požiadavka by sa mala vzťahovať aj na platobné inštitúcie, ktoré vydávajú elektronické peniaze, vzhľadom na významné nové prudenciálne riziká spojené so skutočnosťou, že inštitúcie elektronického peňažníctva majú možnosť vydávať aj tokeny elektronických peňazí. V prípade vydavateľov elektronických peňazí by sa malo vyžadovať zriadenie právnickej osoby v EÚ, aby sa umožnil účinný dohľad nad týmito subjektmi a uvedenie do súladu s nariadením (EÚ) 2023/1114. Tokeny elektronických peňazí sú formou kryptoaktíva, ktoré môže značne zväčšiť svoj rozsah a predstavovať riziká ovplyvňujúce finančnú stabilitu, menovú suverenitu a menovú politiku.

38.Aby sa zabránilo zneužívaniu práva usadiť sa a predišlo prípadom, keď sa platobná inštitúcia usadí v členskom štáte bez toho, aby v danom členskom štáte plánovala vykonávať akúkoľvek činnosť, je vhodné vyžadovať, aby platobná inštitúcia, ktorá žiada o udelenie povolenia v členskom štáte, vykonávala v danom členskom štáte aspoň časť svojej podnikateľskej činnosti v oblasti platobných služieb. Povinnosť inštitúcie vykonávať časť svojej podnikateľskej činnosti vo svojej domovskej krajine, ktorá sa zaviedla už smernicou (EÚ) 2015/2366, bola vykladaná veľmi rozdielne, pričom niektoré domovské krajiny požadujú, aby sa podnikateľská činnosť vykonávala v ich krajine. Slovo „časť“ by malo znamenať menej ako väčšinu podnikateľskej činnosti inštitúcie, aby sa zachoval praktický účinok slobody platobnej inštitúcie poskytovať cezhraničné služby.

39.Platobná inštitúcia môže vykonávať aj iné činnosti ako poskytovanie platobných služieb alebo služieb elektronických peňazí. Na zabezpečenie riadneho dohľadu nad platobnou inštitúciou je vhodné umožniť príslušným vnútroštátnym orgánom, aby v prípade potreby požadovali zriadenie samostatného subjektu na účely poskytovania platobných služieb alebo služieb elektronických peňazí. Pri takomto rozhodnutí príslušného orgánu by sa mal zohľadniť potenciálny nepriaznivý vplyv, ktorý by udalosť ovplyvňujúca ostatné podnikateľské činnosti mohla mať na finančné zdravie danej platobnej inštitúcie, alebo potenciálny nepriaznivý vplyv vyplývajúci zo situácie, keď by platobná inštitúcia nebola schopná poskytovať samostatné správy o vlastných zdrojoch v súvislosti s jej platobnými činnosťami a činnosťami elektronického peňažníctva a jej inými činnosťami. 

40.S cieľom zabezpečiť riadny priebežný dohľad nad platobnými inštitúciami a dostupnosť presných a aktuálnych informácií je vhodné požadovať od platobných inštitúcií, aby informovali príslušné vnútroštátne orgány o každej zmene svojej podnikateľskej činnosti, ktorá ovplyvňuje presnosť informácií poskytnutých v súvislosti s udelením povolenia, vrátane informácií týkajúcich sa dodatočných agentov alebo subjektov, ktoré zabezpečujú dané činnosti externe. V prípade pochybností by príslušné orgány mali overiť správnosť oznámených informácií.

41.Aby sa zabezpečil jednotný režim udeľovania povolení platobným inštitúciám v celej Únii, je vhodné stanoviť harmonizované podmienky, za ktorých príslušné vnútroštátne orgány môžu odňať povolenie vydané platobnej inštitúcii.

42.S cieľom zvýšiť transparentnosť operácií platobných inštitúcií, ktorým príslušné orgány domovského členského štátu udelili povolenie alebo ktoré tieto príslušné orgány zaregistrovali, a to vrátane ich agentov, distribútorov a pobočiek, a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov v Únii je potrebné zabezpečiť ľahký prístup verejnosti k zoznamu podnikov poskytujúcich platobné služby spolu s ich súvisiacimi značkami, ktoré by mali byť zahrnuté do verejného vnútroštátneho registra.

43.Aby sa zabezpečila dostupnosť informácií o platobných inštitúciách, ktorým bolo udelené povolenie alebo boli registrované, alebo o subjektoch, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva oprávnené poskytovať platobné služby alebo služby elektronických peňazí, v celej Únii v centrálnom registri, orgán EBA by mal prevádzkovať takýto register, v ktorom by mal uverejňovať zoznam názvov podnikov, ktorým bolo udelené povolenie alebo boli registrované na poskytovanie platobných služieb alebo služieb elektronických peňazí. Ak je to spojené so spracúvaním osobných údajov, na zaručenie toho, aby na vnútornom trhu pôsobili len oprávnení agenti a distribútori, je potrebné uverejniť informácie na úrovni Únie o fyzických osobách, ktoré vystupujú ako agenti alebo distribútori, a teda je v záujme primeraného fungovania vnútorného trhu s platobnými službami. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby údaje, ktoré poskytujú o dotknutých podnikoch vrátane ich agentov, distribútorov a pobočiek, boli presné a aktuálne a aby sa orgánu EBA zasielali bez zbytočného odkladu a pokiaľ možno automatizovaným spôsobom. Orgán EBA by mal preto vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť metódy a mechanizmy prenosu takýchto informácií. Týmto návrhom regulačných technických predpisov by sa mala zabezpečiť vysoká úroveň podrobnosti a konzistentnosti týchto informácií. Pri vypracúvaní tohto návrhu regulačných technických predpisov by mal orgán EBA zohľadniť skúsenosti získané pri uplatňovaní delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/411 40 . S cieľom zvýšiť transparentnosť je vhodné, aby prenášané informácie obsahovali značky všetkých poskytovaných platobných služieb a služieb elektronických peňazí. Zverejňovanie osobných údajov by sa malo uskutočňovať v súlade s platnými pravidlami týkajúcimi sa ochrany údajov. Ak sa osobné údaje uverejňujú, mali by sa zaviesť vhodné záruky na ochranu údajov s cieľom zabrániť ďalšiemu nechcenému šíreniu informácií online.

44.S cieľom zvýšiť transparentnosť a povedomie o službách poskytovaných poskytovateľmi platobných iniciačných služieb a služieb informovania o účte je vhodné, aby orgán EBA viedol strojovo čitateľný zoznam obsahujúci základné informácie o takýchto podnikoch a o službách, ktoré poskytujú. Informácie obsiahnuté v tomto zozname by mali umožňovať jednoznačnú identifikáciu poskytovateľov platobných iniciačných služieb a služieb informovania o účte.

45.Na rozšírenie dosahu platobných služieb platobných inštitúcií môže byť potrebné, aby platobné inštitúcie využívali subjekty poskytujúce platobné služby v ich mene vrátane agentov alebo – v prípade služieb elektronických peňazí – distribútorov. Platobné inštitúcie môžu takisto uplatňovať svoje právo usadiť sa v hostiteľskom členskom štáte, ktorý je iný ako domovský členský štát, prostredníctvom pobočiek. V takýchto prípadoch je vhodné, aby platobná inštitúcia oznámila príslušnému vnútroštátnemu orgánu všetky relevantné informácie týkajúce sa agentov, distribútorov a pobočiek a bez zbytočného odkladu informovala príslušné vnútroštátne orgány o všetkých zmenách. S cieľom zabezpečiť transparentnosť voči koncovým používateľom je takisto vhodné, aby agenti, distribútori alebo pobočky konajúce v mene platobnej inštitúcie informovali o tejto skutočnosti používateľov platobných služieb.

46.Pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti môžu byť platobné inštitúcie nútené externe zabezpečovať prevádzkové úlohy časti svojich činností. V snahe zabezpečiť, aby to nebolo na úkor nepretržitého dodržiavania požiadaviek, ktoré platobnej inštitúcii vyplývajú z jej povolenia, alebo iných uplatniteľných požiadaviek podľa tejto smernice platobnou inštitúciou, je vhodné požadovať od platobnej inštitúcie, aby bez zbytočného odkladu informovala príslušné vnútroštátne orgány, ak plánuje externe zabezpečovať prevádzkové úlohy, ako aj o každej zmene týkajúcej sa využívania subjektov, ktoré zabezpečujú činnosti externe.

47.Na zaistenie riadneho zmiernenia rizík, ktoré môže vytvárať externé zabezpečovanie prevádzkových úloh, je vhodné od platobných inštitúcií požadovať, aby prijali primerané kroky na zaistenie toho, aby sa takýmto externým zabezpečovaním neporušovali požiadavky tejto smernice. Platobné inštitúcie by mali naďalej niesť plnú zodpovednosť za každé konanie svojich zamestnancov alebo za každého agenta, distribútora alebo subjekt, ktorý zabezpečuje činnosti externe.

48.S cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie ustanovení vnútroštátneho práva prijatých podľa tejto smernice by členské štáty mali určiť príslušné orgány zodpovedné za udeľovanie povolení a dohľad nad platobnými inštitúciami. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli príslušným orgánom udelené potrebné právomoci a zdroje, vrátane zamestnancov, na riadne vykonávanie ich funkcií.

49.Aby sa príslušným orgánom umožnilo riadne vykonávať dohľad nad platobnými inštitúciami, je vhodné udeliť týmto orgánom vyšetrovacie právomoci a právomoci v oblasti dohľadu a poskytnúť im možnosť ukladať administratívne sankcie a opatrenia potrebné na vykonávanie ich úloh. Z rovnakého dôvodu je vhodné udeliť príslušným orgánom právomoc požadovať informácie, vykonávať kontroly na mieste a vydávať odporúčania, usmernenia a záväzné administratívne rozhodnutia. Členské štáty by mali stanoviť vnútroštátne ustanovenia, pokiaľ ide o pozastavenie platnosti alebo odňatie povolenia platobnej inštitúcie. Členské štáty by mali splnomocniť svoje príslušné orgány na ukladanie administratívnych sankcií a opatrení zameraných konkrétne na ukončenia porušovania ustanovení týkajúcich sa dohľadu nad podnikateľskou činnosťou v oblasti platobných služieb alebo jej vykonávania.

50.Z dôvodu širokej škály možných obchodných modelov v sektore platieb je vhodné umožniť určitú úroveň voľného uváženia pri vykonávaní dohľadu s cieľom zabezpečiť, aby sa s rovnakými rizikami zaobchádzalo rovnakým spôsobom.

51.Pri vykonávaní dohľadu nad dodržiavaním povinností platobných inštitúcií by príslušné orgány mali vykonávať svoje právomoci v oblasti dohľadu rešpektujúc základné práva vrátane práva na súkromie. Bez toho, aby bola dotknutá kontrola zo strany nezávislého orgánu (vnútroštátneho orgánu na ochranu údajov) a v súlade s Chartou základných práv Európskej únie by členské štáty mali mať zavedené primerané a účinné záruky, ak existuje riziko, že by vykonávanie uvedených právomocí mohlo viesť k zneužitiu alebo svojvoľnému konaniu spôsobujúcemu závažné narušenie takýchto práv, v prípade potreby aj prostredníctvom povolenia, ktoré udelí vopred súdny orgán príslušného členského štátu.

52.S cieľom zabezpečiť ochranu práv jednotlivcov a podnikov by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa na všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány, vzťahovala povinnosť zachovávať služobné tajomstvo.

53.Činnosť platobných inštitúcií sa môže šíriť aj cez hranice a byť relevantná pre rôzne príslušné orgány, ako aj pre orgán EBA, Európsku centrálnu banku (ďalej len „ECB“) a národné centrálne banky v rámci výkonu ich funkcie menových orgánov a orgánov dohľadu. Je preto vhodné zabezpečiť ich účinnú spoluprácu a výmenu informácií. Dohody o výmene informácií by mali byť v plnom súlade s pravidlami v oblasti ochrany údajov stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 41 a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 42 .

54.Ak sa vyskytnú nezhody v súvislosti s cezhraničnou spoluprácou medzi príslušnými orgánmi, tieto príslušné orgány by mali mať možnosť požiadať o pomoc orgán EBA, ktorý by mal prijať rozhodnutie bez zbytočného odkladu. Orgán EBA by takisto mal mať možnosť z vlastnej iniciatívy pomáhať príslušným orgánom pri dosahovaní dohody.

55.Platobná inštitúcia, ktorá si uplatňuje právo usadiť sa alebo slobodu poskytovať služby, by mala príslušnému orgánu domovského členského štátu poskytnúť všetky príslušné informácie, pokiaľ ide o jej podnikateľskú činnosť, a informovať tento príslušný orgán o tom, v ktorom členskom štáte či členských štátoch plánuje pôsobiť, či plánuje využívať pobočky, agentov alebo distribútorov a či plánuje využívať externé zabezpečovanie činností.

56.S cieľom uľahčiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a účinný dohľad nad platobnými inštitúciami v súvislosti s uplatňovaním práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby je vhodné, aby príslušné orgány v domovskom členskom štáte oznamovali informácie hostiteľskému členskému štátu. V situáciách tzv. trojstranného režimu povolení v zahraničí, keď platobná inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie v krajine A, využíva sprostredkovateľa – napríklad agenta, distribútora alebo pobočku – nachádzajúcich sa v krajine B, na účely ponúkania platobných služieb v inej krajine C, by sa za hostiteľský členský štát mal považovať ten členský štát, v ktorom sa služby ponúkajú koncovým používateľom. Vzhľadom na výzvy spojené s cezhraničnou spoluprácou medzi príslušnými orgánmi je vhodné, aby orgán EBA vypracoval návrh regulačných technických predpisov týkajúcich sa spolupráce a výmeny informácií s prihliadnutím na skúsenosti získané pri uplatňovaní delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2055 43 .

57.Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať, aby im platobné inštitúcie pôsobiace na ich území, ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte, pravidelne podávali správy o svojich činnostiach na ich území na informačné alebo štatistické účely. Ak tieto platobné inštitúcie podnikajú na základe práva usadiť sa, príslušné orgány hostiteľského členského štátu alebo hostiteľských členských štátov by mali mať možnosť požadovať, aby sa informácie používali aj na monitorovanie súladu s nariadením XXX [nariadenie o platobných službách]. To isté by malo platiť v prípade, že v hostiteľskom členskom štáte alebo v hostiteľských členských štátoch nie je žiadna prevádzkareň a platobná inštitúcia poskytuje služby v hostiteľskom členskom štáte alebo v hostiteľských členských štátoch na základe slobodného poskytovania služieb. S cieľom uľahčiť dohľad príslušných orgánov nad sieťami agentov, distribútorov alebo pobočiek je vhodné, aby členské štáty, v ktorých agenti, distribútori alebo pobočky pôsobia, mohli požadovať od materskej platobnej inštitúcie, aby na svojom území stanovila ústredný kontaktný bod. Orgán EBA by mal vypracovať regulačné predpisy, v ktorých sa stanovia kritériá na určenie toho, či je stanovenie ústredného kontaktného bodu vhodné a aké by mali byť jeho úlohy. Orgán EBA by mal pritom zohľadniť skúsenosti získané pri uplatňovaní delegovaných nariadení Komisie (EÚ) 2021/1722 44 a 2020/1423 45 . Požiadavka stanoviť ústredný kontaktný bod by mala byť primeraná na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v zodpovedajúcej komunikácii a podávaní informácií o dodržiavaní príslušných ustanovení nariadenia XXX [nariadenie o platobných službách] v hostiteľskom členskom štáte.

58.V naliehavých situáciách, ak sú na riešenie závažného ohrozenia kolektívnych záujmov používateľov platobných služieb v hostiteľskom členskom štáte vrátane rozsiahleho podvodu potrebné okamžité opatrenia, by príslušné orgány hostiteľského členského štátu mali mať možnosť prijať preventívne opatrenia súbežne s cezhraničnou spoluprácou medzi príslušnými orgánmi hostiteľského a domovského členského štátu a kým príslušný orgán domovského členského štátu neprijme opatrenia. Uvedené opatrenia by mali byť vhodné, primerané účelu, nediskriminačné a dočasné. Všetky opatrenia by sa mali riadne odôvodniť. Príslušné orgány domovského členského štátu príslušnej platobnej inštitúcie a iné dotknuté orgány vrátane Komisie a EBA by mali byť informované vopred alebo, ak to vzhľadom na núdzovú situáciu nie je možné, bez zbytočného odkladu.

59.Je dôležité zabezpečiť, aby sa na všetky subjekty poskytujúce platobné služby uplatňovali určité minimálne zákonné a regulačné požiadavky. Z tohto dôvodu je potrebné požadovať registráciu totožnosti a bydliska alebo sídla všetkých osôb poskytujúcich platobné služby, a to vrátane subjektov, ktoré nie sú schopné splniť všetky podmienky na udelenie povolenia na vykonávanie činnosti platobnej inštitúcie, vrátane niektorých malých platobných inštitúcií. Takýto prístup je v súlade s logikou odporúčania 14 Finančnej akčnej skupiny, ktorým sa stanovuje mechanizmus, podľa ktorého sa s poskytovateľmi platobných služieb, ktorí nie sú schopní splniť všetky podmienky stanovené v danom odporúčaní, môže i napriek tomu zaobchádzať ako s platobnými inštitúciami. Na tieto účely – a to aj v prípade, že sa na subjekty vzťahuje výnimka zo všetkých podmienok na udelenie povolenia alebo ich časti – by členské štáty mali zaregistrovať tieto subjekty v registri platobných inštitúcií. Je však dôležité, aby možnosť výnimky z povolenia podliehala prísnym požiadavkám týkajúcim sa hodnoty platobných transakcií. Subjekty, na ktoré sa vzťahuje výnimka z povolenia, by nemali mať právo usadiť sa ani slobodu poskytovať služby a nemali by si nepriamo uplatňovať tieto práva, kým sú účastníkom platobného systému.

60.S cieľom zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o možné výnimky pre malé platobné inštitúcie, je vhodné požadovať od členských štátov, aby takéto rozhodnutia oznámili Komisii.

61.So zreteľom na osobitnú povahu vykonávanej činnosti a riziká spojené s poskytovaním služieb informovania o účte je vhodné stanoviť pre poskytovateľov služieb informovania o účte osobitný prudenciálny režim, pričom nie je potrebný plnohodnotný režim udeľovania povolení, ale len menej prísne požiadavky na registráciu, doplnené o podklady a informácie, ktoré majú príslušnému orgánu pomáhať pri vykonávaní dohľadu. Poskytovatelia služieb informovania o účte by mali mať možnosť poskytovať služby cezhranične, pričom by sa na nich vzťahovali pravidlá tzv. režimu povolení v zahraničí.

62.S cieľom ďalej zlepšiť prístup k hotovosti, ktorý je pre Komisiu prioritou, by maloobchodníci mali mať možnosť ponúkať v kamenných obchodoch služby poskytovania hotovosti, a to aj vtedy, keď si zákazník nič nekúpi, bez toho, aby museli získať povolenie na vykonávanie činnosti poskytovateľa platobných služieb, registrovať sa alebo byť agentom platobnej inštitúcie. Na takéto služby poskytovania hotovosti by sa však mala vzťahovať povinnosť oznámiť prípadné poplatky účtované zákazníkovi. Uvedené služby by maloobchodníci mali poskytovať dobrovoľne a v závislosti od toho, či majú k dispozícii hotovosť. Aby sa zabránilo nekalej súťaži medzi prevádzkovateľmi bankomatov, ktorí nespravujú platobné účty, a maloobchodníkmi, ktorí ponúkajú výbery hotovosti bez nákupu, a aby sa zabezpečilo, že obchodom sa rýchlo nevyčerpá hotovosť, je vhodné stanoviť strop vo výške 50 EUR na transakciu.

63.Z rozsahu pôsobnosti smerníc 2007/64/ES a 2015/2366/EÚ sa podmienečne vyňali platobné služby ponúkané určitými prevádzkovateľmi bankomatov. Uvedeným vyňatím sa stimuloval rast bankomatových služieb v mnohých členských štátoch, najmä v menej obývaných oblastiach, ktoré dopĺňajú bankomaty bánk. Uplatňovanie tohto vyňatia sa však ukázalo byť zložité z dôvodu nejednoznačnosti, pokiaľ ide o subjekty, na ktoré sa vzťahuje. V záujme riešenia tejto otázky je vhodné výslovne uviesť, že predtým vyňatí prevádzkovatelia bankomatov sú tí prevádzkovatelia bankomatov, ktorí nespravujú platobné účty. Vzhľadom na obmedzené riziká spojené s činnosťou takýchto prevádzkovateľov bankomatov je namiesto ich úplného vyňatia z rozsahu pôsobnosti vhodné podrobiť ich osobitnému prudenciálnemu režimu prispôsobenému týmto rizikám, pričom by sa vyžadoval len režim registrácie. 

64.Poskytovatelia služieb, ktorí chceli využiť vyňatie z rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2015/2366, často nekonzultovali so svojimi orgánmi, či sa na ich činnosti uvedená smernica vzťahuje alebo či sú vyňaté z rozsahu jej pôsobnosti, ale často sa spoliehali na svoje vlastné posúdenie. To viedlo k veľmi rozdielnemu uplatňovaniu niektorých výnimiek v jednotlivých členských štátoch. Zdá sa tiež, že niektoré vyňatia mohli poskytovatelia platobných služieb použiť na zmenu svojich obchodných modelov tak, aby ich činnosti ponúkané v oblasti platieb nepatrili do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice. To môže mať za následok zvýšené riziká pre používateľov platobných služieb a rozdielne podmienky pre poskytovateľov platobných služieb na vnútornom trhu. Poskytovatelia služieb by preto mali byť povinní oznamovať relevantné činnosti príslušným orgánom, aby príslušné orgány mohli posúdiť, či sú splnené požiadavky stanovené v príslušných ustanoveniach, a zabezpečiť rovnaký výklad pravidiel v rámci celého vnútorného trhu. Konkrétne by sa pre všetky vyňatia založené na dodržiavaní určitej prahovej hodnoty mal stanoviť postup oznamovania s cieľom zabezpečiť súlad s konkrétnymi požiadavkami. Okrem toho je dôležité, aby bola zahrnutá požiadavka na potenciálnych poskytovateľov platobných služieb oznamovať príslušným orgánom činnosti, ktoré poskytujú v rámci obmedzenej siete na základe kritérií stanovených v nariadení XXX [nariadenie o platobných službách], ak hodnota platobných transakcií presahuje určitú prahovú hodnotu. Príslušné orgány by mali posúdiť, či sa tak oznámené činnosti môžu považovať za činnosti poskytované v rámci obmedzenej siete, aby sa uistili, či by mali zostať vyňaté z rozsahu pôsobnosti.

65.Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o aktualizáciu ktorejkoľvek zo súm na účely zohľadnenia inflácie. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

66.S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie príslušných požiadaviek by Komisia mala mať možnosť využívať expertízu a podporu orgánu EBA, ktorého úlohou by malo byť vypracovanie usmernení a návrhu regulačných technických predpisov. Komisia by mala byť splnomocnená prijať uvedený návrh regulačných technických predpisov. Uvedené osobitné úlohy sú plne v súlade s úlohou a zodpovednosťami orgánu EBA, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 46 .

67.Keďže ďalšiu integráciu vnútorného trhu s platobnými službami nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, pretože si vyžaduje harmonizáciu odlišných pravidiel, ktoré v súčasnosti existujú v právnych systémoch rôznych členských štátov, čo by sa lepšie dosiahlo na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

68.V tejto smernici nie sú zahrnuté požiadavky na platobné systémy, platobné schémy alebo platobné mechanizmy týkajúce sa udeľovania povolení vzhľadom na potrebu zabrániť akémukoľvek prekrývaniu s rámcom Eurosystému v oblasti dohľadu nad maloobchodnými platobnými systémami vrátane dohľadu nad systémovo dôležitými platobnými systémami a inými systémami, ako aj s novým rámcom Eurosystému s názvom PISA, a s dohľadom vykonávaným národnými centrálnymi bankami. Táto smernica sa svojím rozsahom pôsobnosti nevzťahuje ani na poskytovanie technických služieb vrátane spracovania alebo prevádzkovania digitálnych peňaženiek. Vzhľadom na tempo inovácií v sektore platieb a možný vznik nových rizík je však potrebné, aby Komisia v rámci svojho budúceho preskúmania tejto smernice venovala osobitnú pozornosť tomuto vývoju a posúdila, či by sa mal rozsah pôsobnosti smernice rozšíriť tak, aby sa vzťahoval na nové služby a subjekty.

69.V záujme právnej istoty je vhodné prijať prechodné opatrenia, ktoré by podnikom, ktoré začali vykonávať činnosti platobných inštitúcií v súlade s vnútroštátnym právom, ktorým sa transponuje smernica (EÚ) 2015/2366, pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice, umožnili počas určitého obdobia v týchto činnostiach v dotknutom členskom štáte pokračovať.

70.V záujme právnej istoty by sa mali prijať prechodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcie elektronického peňažníctva, ktoré začali svoju činnosť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa transponuje smernica 2009/110/ES, boli schopné počas určitého obdobia v týchto činnostiach v dotknutom členskom štáte pokračovať. Toto obdobie by malo byť dlhšie pre inštitúcie elektronického peňažníctva, ktoré využívajú výnimku uvedenú v článku 9 smernice 2009/110/ES.

71.Platobné inštitúcie nie sú zahrnuté do zoznamu subjektov, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmu „inštitúcie“ uvedené v článku 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES 47 . V dôsledku toho sa platobným inštitúciám v skutočnosti bráni v účasti na platobných systémoch určených členskými štátmi podľa uvedenej smernice. Nedostatočný prístup k určitým kľúčovým platobným systémom môže platobným inštitúciám brániť v tom, aby svojim klientom účinným a konkurencieschopným spôsobom poskytovali úplnú škálu platobných služieb. Je preto odôvodnené zahrnúť v uvedenej smernici platobné inštitúcie do vymedzenia pojmu „inštitúcie“, ale len na účely platobných systémov, nie na účely zúčtovacích systémov cenných papierov. Platobné inštitúcie by mali splniť požiadavky a rešpektovať pravidlá platobných systémov, aby mohli byť účastníkmi týchto systémov. V nariadení XXX [nariadenie o platobných službách] sa stanovujú požiadavky na prevádzkovateľov platobných systémov, pokiaľ ide o schválenie nových žiadateľov o účasť, a to aj pokiaľ ide o posúdenie príslušných rizík. Vzhľadom na význam čo najskoršieho obnovenia rovnakých podmienok medzi bankami a nebankovými subjektmi a s prihliadnutím na vplyv, ktorý má súčasná situácia na hospodársku súťaž na platobných trhoch, je potrebné poskytnúť členským štátom kratšiu lehotu na transpozíciu a uplatňovanie tohto nového ustanovenia smernice 98/26/ES v porovnaní s inými ustanoveniami tejto smernice. Preto je vhodné požadovať od členských štátov, aby transponovali toto nové ustanovenie do svojho vnútroštátneho práva do šiestich mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, a nie 18 mesiacov, ako to platí v prípade iných ustanovení tejto smernice. 

72.Spresnenie, že účastníci môžu vystupovať ako centrálna protistrana, zúčtovací agent alebo zúčtovací ústav alebo vykonávať časť týchto úloh alebo všetky tieto úlohy, by sa malo do smernice 98/26/ES opätovne vložiť, aby sa zabezpečilo podobné chápanie v členských štátoch. Takisto by sa malo opätovne vložiť ustanovenie, že v prípadoch odôvodnených v dôsledku systémového rizika by členské štáty mali mať možnosť považovať nepriameho účastníka za účastníka systému a uplatňovať na takéhoto nepriameho účastníka ustanovenia smernice 98/26/ES. Aby sa však zaistilo, že sa tým neobmedzí zodpovednosť účastníka, prostredníctvom ktorého nepriamy účastník postupuje prevodné príkazy do systému, v uvedenej smernici by sa mala táto skutočnosť objasniť s cieľom zabezpečiť právnu istotu.

73.Spotrebitelia by mali byť oprávnení presadzovať svoje práva v súvislosti s povinnosťami uloženými používateľom údajov alebo držiteľom údajov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 20../…. [FIDA] 48 prostredníctvom podávania žalôb v zastúpení v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 49 . Na tento účel by sa v tejto smernici malo stanoviť, že smernica (EÚ) 2020/1828 je uplatniteľná na podávanie žalôb v zastúpení vo veci porušovania ustanovení nariadenia (EÚ) 20../…. [FIDA] používateľmi údajov alebo držiteľmi údajov, ktoré poškodzuje alebo môže poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov. Príloha k uvedenej smernici by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Je preto na členských štátoch, aby zabezpečili, aby sa uvedená zmena zohľadnila v ich transpozičných opatreniach prijatých v súlade so smernicou (EÚ) 2020/1828.

74.V súlade so zásadami lepšej právnej regulácie by sa táto smernica mala preskúmať, pokiaľ ide o jej účinnosť a efektívnosť pri dosahovaní jej cieľov, ako sa stanovuje v pripojenom posúdení vplyvu. Preskúmanie by sa malo uskutočniť v dostatočne dlhom čase po nadobudnutí účinnosti, aby bolo založené na primeraných dôkazoch. Za primerané sa považuje obdobie piatich rokov. Hoci by sa pri preskúmaní mala posúdiť celá smernica, určitým témam by sa mala venovať osobitná pozornosť, konkrétne rozsahu pôsobnosti a zabezpečeniu finančných prostriedkov platobných inštitúcií, ktoré môžu byť ovplyvnené pravidlami navrhnutými Komisiou 18. apríla 2023 50 , ktorými – ak budú prijaté – by sa zmenila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov. Pokiaľ však ide o rozsah pôsobnosti tejto smernice, je vhodné uskutočniť preskúmanie už skôr, a to tri roky po nadobudnutí jej účinnosti, vzhľadom na význam, ktorý sa tejto téme pripisuje v nariadení (EÚ) 2022/2554. V takomto preskúmaní rozsahu pôsobnosti by sa malo zvážiť nielen možné rozšírenie zoznamu pokrytých platobných služieb s cieľom zahrnúť služby, ako sú služby poskytované v rámci platobných systémov a platobných schém, ale aj možné zahrnutie určitých technických služieb do rozsahu pôsobnosti, hoci tie sú aktuálne vylúčené.

75.Vzhľadom na početné zmeny, ktoré treba vykonať v smernici (EÚ) 2015/2366 a smernici 2009/110/ES, je vhodné obe smernice zrušiť a nahradiť ich touto smernicou.

76.Každé spracovanie osobných údajov v súvislosti s touto smernicou musí byť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a nariadením (EÚ) 2018/1725. Orgány dohľadu podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 a nariadenia (EÚ) 2018/1725 sú preto zodpovedné za dohľad nad spracúvaním osobných údajov, ktoré sa vykonáva v súvislosti s touto smernicou. Pri transponovaní tejto smernice by členské štáty mali zabezpečiť, aby vnútroštátne právne predpisy zahŕňali primerané záruky ochrany údajov na účely spracúvania osobných údajov.

77.V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnila konzultácia s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý [XX. XX. 2023] vydal svoje stanovisko,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.Touto smernicou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa:

a)prístupu platobných inštitúcií k činnosti poskytovania platobných služieb a služieb elektronických peňazí v rámci Únie;

b)právomocí a nástrojov dohľadu nad platobnými inštitúciami.

2.Členské štáty môžu inštitúcie uvedené v článku 2 ods. 5 bodoch 4 až 23 smernice 2013/36/EÚ vyňať z uplatňovania všetkých alebo niektorých ustanovení tejto smernice.

3.Pokiaľ nie je uvedené inak, každý odkaz na platobné služby sa v tejto smernici chápe ako odkaz na platobné služby a služby elektronických peňazí.

4.Pokiaľ nie je uvedené inak, každý odkaz na poskytovateľov platobných služieb sa v tejto smernici chápe ako odkaz na poskytovateľov platobných služieb a poskytovateľov služieb elektronických peňazí.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„domovský členský štát“ je ktorýkoľvek z týchto členských štátov:

a)členský štát, v ktorom má svoje sídlo poskytovateľ platobných služieb; alebo

b)ak poskytovateľ platobných služieb nemá podľa svojho vnútroštátneho práva sídlo, členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie tohto poskytovateľa platobných služieb;

2.„hostiteľský členský štát“ je iný členský štát než domovský členský štát, v ktorom má poskytovateľ platobných služieb agenta, distribútora či pobočku alebo v ktorom poskytuje platobné služby;

3.„platobná služba“ je ktorákoľvek podnikateľská činnosť uvedená v prílohe I;

4.„platobná inštitúcia“ je právnická osoba, ktorej bolo v súlade s článkom 13 udelené povolenie poskytovať platobné služby alebo služby elektronických peňazí v celej Únii;

5. „platobná transakcia“ je úkon spočívajúci vo vložení, prevode alebo výbere finančných prostriedkov na základe platobného príkazu, ktorý bol zadaný platiteľom či v jeho mene alebo príjemcom platby či v jeho mene, a to bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom platby;

6.„vykonanie platobnej transakcie“ je proces, ktorý sa začína po dokončení iniciovania platobnej transakcie a končí, keď sú vložené, vybraté alebo prevedené finančné prostriedky k dispozícii príjemcovi platby;

7.„platobný systém“ je systém na prevod finančných prostriedkov formálnymi a štandardizovanými mechanizmami a so spoločnými pravidlami spracovania, zúčtovania alebo vyrovnania platobných transakcií;

8.„prevádzkovateľ platobného systému“ je právny subjekt, ktorý je z právneho hľadiska zodpovedný za prevádzkovanie platobného systému;

9.„platiteľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je majiteľom platobného účtu a ktorá zadáva platobný príkaz z tohto platobného účtu, alebo ak platobný účet neexistuje, fyzická alebo právnická osoba, ktorá zadáva platobný príkaz;

10.„príjemca platby“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zamýšľaným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej transakcie;

11.„používateľ platobných služieb“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa platobnú službu alebo službu elektronických peňazí ako platiteľ, príjemca platby alebo ako platiteľ aj príjemca platby;

12.„poskytovateľ platobných služieb“ je subjekt uvedený v článku 2 ods. 1 nariadenia XXX [PSR] alebo právnická či fyzická osoba, ktoré využívajú výnimku podľa článkov 34, 36 a 38 tejto smernice;

13.„platobný účet“ je účet, ktorého držiteľom je poskytovateľ platobných služieb v mene jedného alebo viacerých používateľov platobných služieb, používa sa na vykonanie jednej alebo viacerých platobných transakcií a umožňuje zasielať finančné prostriedky tretím stranám a prijímať finančné prostriedky od tretích strán;

14.„platobný príkaz“ je pokyn platiteľa alebo príjemcu platby svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;

15.„platobný nástroj“ je personalizované zariadenie či zariadenia a/alebo súbor postupov dohodnutých medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb, ktoré umožňujú iniciovať platobnú transakciu;

16.„poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý poskytuje a spravuje platobný účet pre platiteľa;

17.„platobná iniciačná služba“ je služba, ktorou sa na žiadosť platiteľa alebo príjemcu platby zadáva platobný príkaz vo vzťahu k platobnému účtu, ktorý je vedený u iného poskytovateľa platobných služieb;

18.„služba informovania o účte“ je online služba zberu – či už priamo alebo prostredníctvom poskytovateľa technických služieb – a konsolidácie informácií uchovávaných na jednom alebo viacerých platobných účtoch používateľa platobných služieb u jedného alebo viacerých poskytovateľov platobných služieb spravujúcich účet;

19.„poskytovateľ platobných iniciačných služieb“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý poskytuje platobné iniciačné služby;

20.„poskytovateľ služieb informovania o účte“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý poskytuje služby informovania o účte;

21.„spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá v zmluvách o poskytovaní platobných služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná inak než na účely svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti;

22.„poukázanie peňazí“ je platobná služba, pri ktorej sa finančné prostriedky od platiteľa prijímajú bez toho, aby sa vytvorili akékoľvek platobné účty v mene platiteľa alebo príjemcu platby, na výhradný účel prevodu zodpovedajúcej sumy príjemcovi platby alebo inému poskytovateľovi platobných služieb, ktorý koná v mene príjemcu platby, alebo pri ktorej sa takéto finančné prostriedky prijímajú v mene príjemcu platby a sú mu sprístupnené;

23.„finančné prostriedky“ sú peniaze centrálnej banky vydané na maloobchodné používanie, bezhotovostné peniaze a elektronické peniaze;

24.„poskytovateľ technických služieb“ je poskytovateľ služieb, ktoré – hoci nie sú platobné služby – sú nevyhnutné na podporu poskytovania platobných služieb bez toho, aby poskytovateľ technických služieb v ktoromkoľvek okamihu nadobudol vlastníctvo finančných prostriedkov, ktoré sa majú previesť;

25.„citlivé platobné údaje“ sú údaje, ktoré možno použiť na spáchanie podvodu, vrátane personalizovaných bezpečnostných prvkov;

26.„pracovný deň“ je deň, v ktorý príslušný poskytovateľ platobných služieb platiteľa alebo príjemcu platby zúčastňujúci sa na vykonaní platobnej transakcie pracuje, ako je potrebné na vykonanie platobnej transakcie;

27.„služby informačných a komunikačných technológií“ (IKT) sú IKT služby v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 21 nariadenia (EÚ) 2022/2554;

28.„agent“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá pri poskytovaní platobných služieb koná v mene platobnej inštitúcie;

29.„pobočka“ je miesto podnikania, ktoré nie je ústredím a ktoré je súčasťou platobnej inštitúcie, nemá právnu subjektivitu a ktoré priamo vykonáva niektoré alebo všetky transakcie tvoriace súčasť podnikania platobnej inštitúcie; všetky miesta podnikania, ktoré v tom istom členskom štáte zriadila platobná inštitúcia s ústredím v inom členskom štáte, sa považujú za jednu pobočku;

30.„skupina“ je skupina podnikov, ktoré sú navzájom prepojené na základe vzťahu uvedeného v článku 22 ods. 1, 2 alebo 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ 51 , alebo podnikov uvedených v článkoch 4, 5, 6 a 7 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 241/2014 52 , ktoré sú navzájom prepojené na základe vzťahu uvedeného v článku 10 ods. 1 alebo v článku 113 ods. 6 prvom pododseku alebo v článku 113 ods. 7 prvom pododseku nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

31.„prijímanie platobných transakcií“ je platobná služba, ktorú poskytuje poskytovateľ platobných služieb, ktorý uzavrel s príjemcom platby zmluvu s cieľom akceptovať a spracovať platobné transakcie, a ktorej výsledkom je prevod finančných prostriedkov príjemcovi platby;

32.„vydávanie platobných nástrojov“ je platobná služba poskytovateľa platobných služieb, ktorý na zmluvnom základe poskytuje platiteľovi platobný nástroj na iniciovanie a spracovanie platobných transakcií platiteľa;

33.„vlastné zdroje“ sú finančné prostriedky v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 118 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, v ktorých aspoň 75 % kapitálu Tier 1 je vo forme vlastného kapitálu Tier 1 uvedeného v článku 50 uvedeného nariadenia a na kapitál Tier 2 pripadá jedna tretina kapitálu Tier 1 alebo menej;

34.„elektronické peniaze“ sú peňažná hodnota uchovávaná elektronicky vrátane magnetického záznamu, predstavujúca nárok voči vydavateľovi, vydaná pri prijatí finančných prostriedkov na vykonávanie platobných transakcií a prijímaná aj inými fyzickými alebo právnickými osobami, než je vydavateľ;

35.„priemer vydaných elektronických peňazí“ je priemerná celková suma finančných záväzkov súvisiacich s elektronickými peniazmi, ktoré sú predmetom emisie na konci každého kalendárneho dňa za predchádzajúcich šesť kalendárnych mesiacov, vypočítaná v prvý kalendárny deň každého kalendárneho mesiaca a uplatnená na daný kalendárny mesiac;

36.„distribútor“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá distribuuje alebo zamieňa elektronické peniaze v mene platobnej inštitúcie;

37.„služby elektronických peňazí“ sú vydávanie elektronických peňazí, vedenie platobných účtov, v ktorých sa uchovávajú jednotky elektronických peňazí, a prevod jednotiek elektronických peňazí;

38.„prevádzkovateľ bankomatov“ je prevádzkovateľ bankomatov, ktorý neposkytuje služby platobných účtov;

39.„platobná inštitúcia poskytujúca služby elektronických peňazí“ je platobná inštitúcia, ktorá poskytuje služby vydávania elektronických peňazí, vedenia platobných účtov, na ktorých sú uložené jednotky elektronických peňazí, a prevodov jednotiek elektronických peňazí bez ohľadu na to, či zároveň poskytuje aj ktorékoľvek zo služieb uvedených v prílohe I.

HLAVA II

PLATOBNÉ INŠTITÚCIE

KAPITOLA I

Udeľovanie povolení a dohľad

Oddiel 1

Všeobecné pravidlá

Článok 3

Žiadosti o udelenie povolenia

1.Od iných podnikov ako podnikov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a), b), d), a e) nariadenia XXX [nariadenie o platobných službách] a od iných fyzických alebo právnických osôb ako fyzických a právnických osôb, ktoré využívajú výnimku podľa článkov 34, 36, 37 a 38 tejto smernice, ktoré majú v úmysle poskytovať akékoľvek z platobných služieb uvedených v prílohe I alebo služieb elektronických peňazí, členské štáty vyžadujú, aby získali od príslušných orgánov domovského členského štátu povolenie na poskytovanie týchto služieb.

2.Povolenie uvedené v prvom odseku sa vyžaduje len v prípade tých platobných služieb, ktoré žiadajúca platobná inštitúcia skutočne plánuje poskytovať.

3.Členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktoré žiadajú o udelenie povolenia podľa odseku 1, predložili príslušným orgánom domovského členského štátu žiadosť o udelenie povolenia, ako aj tieto dokumenty a informácie:

a)plán podnikateľských činností, v ktorom sa stanovuje najmä druh predpokladaných platobných služieb;

b)podnikateľský plán vrátane odhadu predbežného rozpočtu na prvé tri účtovné roky, ktorý preukazuje, že žiadateľ je schopný používať vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy na riadne fungovanie;

c)dôkaz, že žiadateľ má počiatočný kapitál stanovený v článku 5;

d)v prípade podnikov, ktoré žiadajú o udelenie povolenia na poskytovanie služieb podľa prílohy I bodov 1 až 5 a služieb elektronických peňazí, opis opatrení prijatých na ochranu finančných prostriedkov používateľov platobných služieb v súlade s článkom 9;

e)opis mechanizmov správy a riadenia a mechanizmov vnútornej kontroly žiadateľa vrátane administratívnych postupov, postupov riadenia rizík a účtovných postupov, a opis dojednaní žiadateľa o využívaní služieb IKT, ako sa uvádza v článkoch 6 a 7 nariadenia (EÚ) 2022/2554, ktorým sa preukazuje, že tieto mechanizmy správy a riadenia, mechanizmy vnútornej kontroly a dojednania o využívaní služieb IKT sú primerané, riadne, správne a vhodné;

f)opis zavedeného postupu na monitorovanie, riešenie a sledovanie bezpečnostných incidentov a sťažností zákazníkov týkajúcich sa bezpečnosti, a to vrátane mechanizmu podávania správ o incidentoch, ktorý zahŕňa oznamovacie povinnosti platobnej inštitúcie stanovené v kapitole III nariadenia (EÚ) 2022/2554;

g)opis zavedeného procesu na evidenciu, monitorovanie, sledovanie a obmedzovanie prístupu k citlivým platobných údajom;

h)opis mechanizmov na zabezpečenie kontinuity činnosti vrátane jasnej identifikácie kritických operácií, opis plánov kontinuity činností v oblasti IKT a plánov reakcie a obnovy v oblasti IKT, a opis postupu na pravidelné testovanie a skúmanie vhodnosti a efektívnosti takýchto plánov kontinuity činností v oblasti IKT a plánov reakcie a obnovy v oblasti IKT, ako sa vyžaduje v článku 11 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2022/2554;

i)opis zásad a definícií, ktoré sa uplatňujú na zber štatistických údajov o výkonnosti, transakciách a podvodoch;

j)dokument o bezpečnostnej politike vrátane:

i) podrobného posúdenia rizika v súvislosti s platobnými službami a službami elektronických peňazí žiadateľa;

ii) opisu opatrení bezpečnostnej kontroly a opatrení na zmiernenie rizika prijatých s cieľom náležite chrániť používateľov platobných služieb pred identifikovanými rizikami vrátane podvodov a nezákonného použitia citlivých a osobných údajov;

iii) v prípade žiadajúcich inštitúcií, ktoré si želajú uzatvoriť dohody o výmene informácií s inými poskytovateľmi platobných služieb na účel výmeny údajov súvisiacich s platobnými podvodmi, ako sa uvádza v článku 83 ods. 5 nariadenia XXX [nariadenie o platobných službách], záverov posúdenia vplyvu na ochranu údajov uvedeného v článku 83 ods. 5 nariadenia XXX [nariadenie o platobných službách] a podľa článku 35 nariadenia (EÚ) 2016/679 a prípadne vrátane výsledku predchádzajúcej konzultácie s príslušným orgánom dohľadu podľa článku 36 uvedeného nariadenia;

k)v prípade žiadajúcich inštitúcií, ktoré podliehajú povinnostiam v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 53 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 54 , opis mechanizmov vnútornej kontroly, ktoré žiadateľ zaviedol s cieľom dodržiavať uvedenú smernicu a nariadenie;

l)opis organizačnej štruktúry žiadateľa vrátane prípadného opisu:

i) zamýšľaného využívania agentov, distribútorov alebo pobočiek;

ii) kontrol na diaľku a kontrol na mieste, ktoré sa v súvislosti s týmito agentmi, distribútormi alebo pobočkami žiadateľ zaväzuje aspoň raz za rok vykonávať;

iii) opisu opatrení týkajúcich sa externého zabezpečovania činnosti;

iv) účasti žiadateľa v národnom alebo medzinárodnom platobnom systéme;

m)totožnosť osôb, ktoré majú v žiadateľovi priamy alebo nepriamy kvalifikovaný podiel v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 36 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, veľkosť ich podielov a dôkazy o ich vhodnosti s cieľom zabezpečiť spoľahlivé a obozretné riadenie žiadateľa;

n)totožnosť členov predstavenstva a iných osôb zodpovedných za riadenie žiadajúcej platobnej inštitúcie a v relevantných prípadoch:

i) totožnosť osôb zodpovedných za riadenie činností platobnej inštitúcie súvisiacich s platobnými službami;

ii) dôkaz o tom, že osoby zodpovedné za riadenie činností platobnej inštitúcie súvisiacich s platobnými službami majú dobrú povesť a primerané znalosti a skúsenosti na vykonávanie platobných služieb, ako to stanovuje domovský členský štát žiadateľa;

o)prípadne totožnosť štatutárnych audítorov a audítorských spoločností v zmysle vymedzenia v článku 2 bodoch 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES 55 ;

p)právne postavenie žiadateľa a jeho stanovy;

q)adresa sídla žiadateľa;

r)prehľad jurisdikcií EÚ, v ktorých žiadateľ predkladá alebo plánuje predložiť žiadosť o udelenie povolenia na výkon činnosti platobnej inštitúcie;

s)plán likvidácie pre prípad zlyhania, prispôsobený predpokladanej veľkosti a obchodnému modelu žiadateľa.

Na účely prvého odseku písm. d), e), f) a l) členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ poskytol opis svojich opatrení týkajúcich sa auditu a organizačných opatrení, ktoré zaviedol na ochranu záujmov svojich používateľov a zabezpečenie kontinuity a spoľahlivosti pri vykonávaní platobných služieb alebo služieb elektronických peňazí.

V opatreniach bezpečnostnej kontroly a opatreniach na zmiernenie rizika uvedených v prvom odseku písm. j) sa uvádza, ako žiadateľ zabezpečí vysokú úroveň digitálnej prevádzkovej odolnosti, ako sa vyžaduje v kapitole II nariadenia (EÚ) 2022/2554, najmä v súvislosti s technickou bezpečnosťou a ochranou údajov, a to aj vo vzťahu k softvéru a systémom IKT, ktoré používajú žiadateľ alebo podniky, ktoré externe zabezpečujú jeho činnosti.

4.Členské štáty ako podmienku na udelene povolenia vyžadujú, aby podniky, ktoré žiadajú o udelenie povolenia na poskytovanie platobných služieb, ako sa uvádza v prílohe I bode 6, mali poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti vzťahujúce sa na územia, na ktorých ponúkajú služby, alebo aby mali nejakú inú porovnateľnú záruku zodpovednosti s cieľom zabezpečiť, aby:

a)dokázali kryť svoje záväzky, ako sa stanovuje v článkoch 56, 57, 59, 76 a 78 nariadenia XXX [nariadenie o platobných službách];

b)kryli hodnotu akéhokoľvek nadmerku, prahovej hodnoty alebo spoluúčasti vyplývajúcich z poistného krytia alebo porovnateľnej záruky;

c)priebežne monitorovali krytie v rámci poistenia alebo porovnateľnej záruky.

5.Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa stanovia:

a)informácie, ktoré sa majú poskytnúť príslušným orgánom v žiadosti o udelenie povolenia platobným inštitúciám, vrátane požiadaviek stanovených v odseku 3 písm. a), b), c), e) a g) až k) a r);

b)spoločná metodika posudzovania na účely udelenia povolenia na výkon činnosti platobnej inštitúcie alebo registrácie ako poskytovateľa služieb informovania o účte alebo prevádzkovateľa bankomatov podľa tejto smernice;

c)čo je porovnateľná záruka, ako sa uvádza v odseku 4 prvom pododseku, ktorá by mala byť vzájomne zameniteľná s poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti;

d)kritériá, ako stanoviť minimálnu peňažnú sumu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti alebo inej porovnateľnej záruky, ako sa uvádza v odseku 4.

6.Orgán EBA pri vypracúvaní návrhu týchto regulačných technických predpisov uvedených v odseku 5 zohľadňuje tieto skutočnosti:

a)rizikový profil podniku;

b)či podnik poskytuje iné platobné služby, ako sa uvádza v prílohe I, alebo či vykonáva iné podnikateľské činnosti;

c)rozsah činností podniku;

d)osobitné vlastnosti porovnateľných záruk, ako sa uvádza v odseku 4, a kritériá na ich vykonávanie.

Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov uvedený v odseku 5 Komisii do [OP: doplňte dátum = jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 4

Kontrola podielov

1.Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prijala rozhodnutie priamo alebo nepriamo nadobudnúť alebo ďalej zvýšiť kvalifikovanú účasť v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 36 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platobnej inštitúcii, v dôsledku čoho by podiel na držanom základnom imaní alebo na hlasovacích právach dosiahol alebo presiahol 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo v dôsledku čoho by sa platobná inštitúcia stala dcérskou spoločnosťou tejto fyzickej alebo právnickej osoby, písomne vopred informuje príslušné orgány tejto platobnej inštitúcie o svojom zámere. To isté sa vzťahuje na akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá prijala rozhodnutie priamo alebo nepriamo scudziť alebo znížiť kvalifikovanú účasť tak, že by sa podiel na držanom základnom imaní alebo na hlasovacích právach znížil pod 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo že by platobná inštitúcia prestala byť dcérskou spoločnosťou tejto fyzickej alebo právnickej osoby.

2.Navrhovaný nadobúdateľ kvalifikovanej účasti v platobnej inštitúcii informuje príslušný orgán o veľkosti zamýšľanej účasti a relevantných potrebných informáciách, ako sa uvádza v článku 23 ods. 4 smernice 2013/36/EÚ.

3.Členské štáty vyžadujú, aby v prípade, že vplyv, ktorý uplatňuje navrhovaný nadobúdateľ, ako sa uvádza v odseku 1, pravdepodobne bude mať negatívny dosah na obozretné a spoľahlivé riadenie platobnej inštitúcie, príslušné orgány vyjadrili svoj nesúhlas alebo prijali iné primerané opatrenia na ukončenie tohto stavu. Takéto opatrenia môžu zahŕňať zákazy, sankcie voči členom predstavenstva alebo osobám zodpovedným za riadenie dotknutej platobnej inštitúcie, alebo pozastavenie výkonu hlasovacích práv spojených s podielmi v držbe akcionárov alebo členov predstavenstva tejto platobnej inštitúcie.

Podobné opatrenia sa vzťahujú na fyzické alebo právnické osoby, ktoré nesplnia povinnosť vopred poskytnúť informácie, ako sa stanovuje v odseku 2.

4.Ak je účasť, ako sa uvádza v odseku 1, nadobudnutá napriek nesúhlasu príslušných orgánov, členské štáty bez ohľadu na akúkoľvek inú sankciu, ktorá sa má prijať, zabezpečia pozastavenie výkonu zodpovedajúcich hlasovacích práv, neplatnosť odovzdaných hlasov alebo možnosť anulovania týchto hlasov.

Článok 5

Počiatočný kapitál

Členské štáty vyžadujú, aby platobné inštitúcie mali v čase udelenia povolenia počiatočný kapitál zahŕňajúci jednu alebo viacero položiek uvedených v článku 26 ods. 1 písm. a) až e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 takto:

a)ak platobná inštitúcia poskytuje iba platobnú službu uvedenú v prílohe I bode 5, jej kapitál nesmie byť v žiadnom okamihu nižší ako 25 000 EUR;

b)ak platobná inštitúcia poskytuje platobnú službu uvedenú v prílohe I bode 6, jej kapitál nesmie byť v žiadnom okamihu nižší ako 50 000 EUR;

c)ak platobná inštitúcia poskytuje niektorú z platobných služieb uvedených v prílohe I bodoch 1 až 4, jej kapitál nesmie byť v žiadnom okamihu nižší ako 150 000 EUR;

d)ak platobná inštitúcia poskytuje služby elektronických peňazí, jej kapitál nesmie byť v žiadnom okamihu nižší ako 400 000 EUR.

Článok 6

Vlastné zdroje

1.Členské štáty vyžadujú, aby vlastné zdroje platobnej inštitúcie neklesli pod sumu počiatočného kapitálu uvedenú v článku 5 alebo sumu vlastných zdrojov vypočítanú buď v súlade s článkom 7 v prípade platobných inštitúcií, ktoré neponúkajú služby elektronických peňazí, alebo vypočítanú v súlade s článkom 8 v prípade platobných inštitúcií, ktoré ponúkajú služby elektronických peňazí, podľa toho, ktorá je najvyššia.

2.Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabránilo viacnásobnému uplatneniu prvkov oprávnených ako vlastné zdroje v prípadoch, keď platobná inštitúcia patrí do tej istej skupiny ako iná platobná inštitúcia, úverová inštitúcia, investičná spoločnosť, správcovská spoločnosť alebo poisťovňa. To isté sa uplatňuje aj vtedy, ak má platobná inštitúcia hybridnú povahu a vykonáva činnosti iné než poskytovanie platobných služieb alebo služieb elektronických peňazí.

3.Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, členské štáty alebo ich príslušné orgány sa môžu podľa potreby rozhodnúť neuplatňovať článok 7 alebo 8 tejto smernice na platobné inštitúcie, ktoré sú zahrnuté do konsolidovaného dohľadu nad materskou úverovou inštitúciou podľa smernice 2013/36/EÚ.

Článok 7

Výpočet vlastných zdrojov v prípade platobných inštitúcií, ktoré neponúkajú služby elektronických peňazí

1.Členské štáty bez ohľadu na požiadavky na počiatočný kapitál stanovené v článku 5 vyžadujú, aby platobné inštitúcie, ktoré nie sú platobnými inštitúciami, ktoré buď ponúkajú len platobné iniciačné služby, ako sa uvádza v prílohe I bode 6, alebo ponúkajú len služby informovania o účte, ako sa uvádza v prílohe I bode 7, alebo obe tieto služby, a ktoré nie sú platobnými inštitúciami, ktoré ponúkajú služby elektronických peňazí, mali nepretržite v držbe vlastné zdroje vypočítané v súlade s odsekom 2.

2.Príslušné orgány vyžadujú, aby platobné inštitúcie štandardne uplatňovali metódu B, ako sa stanovuje v písmene b) ďalej v texte. Príslušné orgány však môžu rozhodnúť, že platobné inštitúcie musia vzhľadom na svoj špecifický obchodný model – najmä ak vykonávajú len malý počet transakcií, ale s vysokou jednotlivou hodnotou – uplatňovať skôr metódu A alebo C. Na účely metód A, B a C sa má predchádzajúci rok chápať ako plné dvanásťmesačné obdobie pred okamihom výpočtu.

a)Metóda A

Vlastné zdroje platobnej inštitúcie predstavujú sumu, ktorá sa rovná najmenej 10 % jej fixných režijných nákladov za predchádzajúci rok. V prípade, že od predchádzajúceho roku nastala podstatná zmena podnikateľskej činnosti platobnej inštitúcie, príslušné orgány môžu túto požiadavku upraviť. Ak platobná inštitúcia k dátumu výpočtu nemá za sebou úplný rok podnikania, vlastné zdroje platobnej inštitúcie predstavujú aspoň 10 % zodpovedajúcich fixných režijných nákladov predpokladaných v jej podnikateľskom pláne, pokiaľ príslušné orgány nepožadovali úpravu uvedeného plánu.

b)Metóda B

Vlastné zdroje platobnej inštitúcie predstavujú sumu, ktorá sa rovná aspoň súčtu týchto položiek vynásobených koeficientom veľkosti k uvedeným v odseku 3, pričom objem platieb predstavuje jednu dvanástinu celkovej sumy platobných transakcií, ktoré platobná inštitúcia vykonala v predchádzajúcom roku:

i) 4,0 % z časti objemu platieb až do výšky 5 miliónov EUR;

plus

ii) 2,5 % z časti objemu platieb nad 5 miliónov EUR až do výšky 10 miliónov EUR;

plus

iii) 1 % z časti objemu platieb nad 10 miliónov EUR až do výšky 100 miliónov EUR;

plus

iv) 0,5 % z časti objemu platieb nad 100 miliónov EUR až do výšky 250 miliónov EUR;

plus

v) 0,25 % z časti objemu platieb nad 250 miliónov EUR.

c)Metóda C

Vlastné zdroje platobnej inštitúcie predstavujú sumu, ktorá sa rovná aspoň príslušnému ukazovateľu uvedenému v bode i), vynásobenú multiplikačným faktorom uvedeným v bode ii) a koeficientom veľkosti k uvedeným v odseku 3.

i) Príslušný ukazovateľ je súčtom:

1.úrokových príjmov;

2.úrokových nákladov;

3.prijatých provízií a poplatkov a

4.ostatného prevádzkového príjmu.

Každá položka sa zahrnie do súčtu so svojím kladným alebo záporným znamienkom. Mimoriadne alebo nepravidelné výnosy sa pri výpočte príslušného ukazovateľa nepoužijú. Výdavkami na externé zabezpečovanie služieb poskytovaných tretími stranami sa môže znížiť príslušný ukazovateľ, ak takéto výdavky znáša podnik, ktorý podlieha dohľadu podľa tejto smernice. Príslušný ukazovateľ sa vypočítava na základe výsledkov posledných dvanástich mesiacov na konci predchádzajúceho finančného roka. Príslušný ukazovateľ sa vypočítava za uplynulý finančný rok.

Vlastné zdroje vypočítané podľa metódy C nesmú klesnúť pod 80 % priemernej hodnoty príslušného ukazovateľa za posledné tri finančné roky. Ak nie sú k dispozícii údaje overené audítorom, môžu sa použiť odhadované obchodné údaje.

ii) Multiplikačný faktor je:

1.10 % z časti príslušného ukazovateľa až do výšky 2,5 milióna EUR;

2.8 % z časti príslušného ukazovateľa od 2,5 milióna EUR až do výšky 5 miliónov EUR;

3.6 % z časti príslušného ukazovateľa od 5 miliónov EUR až do výšky 25 miliónov EUR;

4.3 % časti príslušného ukazovateľa od 25 miliónov EUR až do výšky 50 miliónov EUR;

5.1,5 % nad 50 miliónov EUR.

3.Koeficient veľkosti k, ktorý sa má použiť pri metóde B a C, je:

a)0,5, ak platobná inštitúcia poskytuje iba platobnú službu uvedenú v prílohe I bode 5;

b)1, ak platobná inštitúcia poskytuje niektorú z platobných služieb uvedených v prílohe I bodoch 1 až 4.

4.Členské štáty vyžadujú, aby platobné inštitúcie, ktoré nie sú platobnými inštitúciami, ktoré buď ponúkajú len platobné iniciačné služby, ako sa uvádza v prílohe I bode 6, alebo ponúkajú len služby informovania o účte, ako sa uvádza v prílohe I bode 7, alebo obe tieto služby, a ktoré nie sú platobnými inštitúciami, ktoré ponúkajú len služby elektronických peňazí, a ktoré vykonávajú aj činnosti uvedené v článku 10, zabezpečili, aby sa vlastné zdroje držané na účely služieb uvedených v prílohe I bodoch 1 až 5 nepovažovali za vlastné zdroje držané na účely článku 10 ods. 4 písm. d) alebo na účely iných služieb, ktoré nie sú regulované podľa tejto smernice.

5.Príslušné orgány môžu na základe posúdenia procesov riadenia rizika, databázy rizika strát a mechanizmov vnútornej kontroly platobnej inštitúcie vyžadovať, aby platobná inštitúcia mala v držbe vlastné zdroje vo výške, ktorá je najviac o 20 % vyššia ako suma, ktorá by vyplynula z použitia metódy zvolenej v súlade s odsekom 2. Príslušné orgány môžu povoliť platobnej inštitúcii, aby mala v držbe vlastné zdroje vo výške, ktorá je najviac o 20 % nižšia ako suma, ktorá by vyplynula z použitia metódy, ktorá sa má použiť v súlade s odsekom 2.

6.Orgán EBA vypracuje návrh regulačných predpisov v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 týkajúcich sa kritérií na určenie toho, kedy je obchodný model platobnej inštitúcie taký, že môže vykonávať len malý počet transakcií, ale s vysokou jednotlivou hodnotou, ako sa uvádza v odseku 2 tohto článku.

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [OP: doplňte dátum = jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 8

Výpočet vlastných zdrojov v prípade platobných inštitúcií, ktoré ponúkajú služby elektronických peňazí

1.Členské štáty bez ohľadu na požiadavky na počiatočný kapitál stanovené v článku 5 vyžadujú, aby platobné inštitúcie, ktoré ponúkajú platobné služby aj služby elektronických peňazí, mali na účely svojej činnosti v oblasti platobných služieb nepretržite v držbe vlastné zdroje vypočítané v súlade s článkom 7.

2.Členské štáty bez ohľadu na požiadavky na počiatočný kapitál stanovené v článku 5 vyžadujú, aby platobné inštitúcie, ktoré ponúkajú len služby elektronických peňazí, mali nepretržite v držbe vlastné zdroje vypočítané v súlade s metódou D, ako sa stanovuje v odseku 3 ďalej v texte.

3.Metóda D: vlastné zdroje na činnosť poskytovania služieb elektronických peňazí predstavujú aspoň 2 % priemeru vydaných elektronických peňazí.

4.Členské štáty vyžadujú, aby platobné inštitúcie, ktoré ponúkajú platobné služby aj služby elektronických peňazí, mali nepretržite v držbe vlastné zdroje, ktoré sa prinajmenšom rovnajú súčtu požiadaviek uvedených v odsekoch 1 a 2.

5.Členské štáty umožnia platobným inštitúciám, ktoré poskytujú platobné služby aj služby elektronických peňazí a ktoré vykonávajú ktorúkoľvek z činností uvedených v prílohe I, ktoré nie sú spojené so službami elektronických peňazí, alebo ktorúkoľvek z činností uvedených v článku 10 ods. 1 a 4, aby vypočítali svoje požiadavky na vlastné zdroje na základe reprezentatívnej časti, o ktorej sa predpokladá, že sa použije na služby elektronických peňazí, a to za predpokladu, že takúto reprezentatívnu časť možno primerane odhadnúť na základe historických údajov a k spokojnosti príslušných orgánov, ak suma vydaných elektronických peňazí nie je vopred známa. Ak platobná inštitúcia nepodnikala počas dostatočne dlhého obdobia, požiadavky na jej vlastné zdroje sa vypočítavajú na základe plánovaných vydaných elektronických peňazí doložených jej podnikateľským plánom a v súlade so všetkými úpravami tohto plánu požadovanými príslušnými orgánmi.

6.Odseky 4 a 5 článku 7 sa primerane uplatňujú na platobné inštitúcie poskytujúce služby elektronických peňazí.

Článok 9

Požiadavky na zabezpečenie finančných prostriedkov

1.Členské štáty vyžadujú, aby platobná inštitúcia, ktorá poskytuje platobné služby, ako sa uvádza v prílohe I bodoch 1 až 5, alebo služby elektronických peňazí, zabezpečila všetky finančné prostriedky, ktoré prijala od používateľov platobných služieb alebo prostredníctvom iného poskytovateľa platobných služieb na vykonávanie platobných transakcií alebo, ak je to relevantné, finančné prostriedky prijaté výmenou za vydané elektronické peniaze jedným z týchto spôsobov:

a)tieto finančné prostriedky sa nesmú v žiadnom okamihu zlúčiť s finančnými prostriedkami inej fyzickej alebo právnickej osoby, než sú používatelia platobných služieb, v ktorých mene sa tieto finančné prostriedky držia;

b)tieto finančné prostriedky musia byť kryté poistnou zmluvou alebo nejakou inou porovnateľnou zárukou poisťovne alebo úverovej inštitúcie, ktorá nepatrí do rovnakej skupiny ako samotná platobná inštitúcia, na sumu rovnajúcu sa sume, ktorá by bola oddelená v prípade neexistencie takejto poistnej zmluvy alebo inej porovnateľnej záruky a ktorá je splatná v prípade, že platobná inštitúcia si nedokáže plniť finančné záväzky.

Na účely prvého odseku písmena a), ak má platobná inštitúcia stále v držbe finančné prostriedky a do konca pracovného dňa nasledujúceho po dni, kedy boli finančné prostriedky prijaté, stále nedoručila tieto finančné prostriedky príjemcovi platby alebo ich nepreviedla na iného poskytovateľa platobných služieb, platobná inštitúcia podnikne jeden z týchto krokov:

a)uloží tieto finančné prostriedky buď na samostatnom účte v úverovej inštitúcii, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, alebo v centrálnej banke, a to podľa uváženia uvedenej centrálnej banky;

b)investuje tieto finančné prostriedky do bezpečných likvidných nízkorizikových aktív, ako to určia príslušné orgány domovského členského štátu.

Platobné inštitúcie v súlade s vnútroštátnym právom v záujme používateľov platobných služieb chránia tieto finančné prostriedky pred nárokmi iných veriteľov platobnej inštitúcie, najmä v prípade platobnej neschopnosti.

2.Platobné inštitúcie predchádzajú riziku koncentrácie v súvislosti so zabezpečenými finančnými prostriedkami zákazníkov tak, že zaistia, aby sa na zabezpečenie všetkých ich zabezpečených finančných prostriedkov zákazníkov nepoužila rovnaká metóda zabezpečenia. Usilujú sa najmä o to, aby neboli všetky finančné prostriedky zákazníkov zabezpečené v jednej úverovej inštitúcii.

3.Ak sa požaduje, aby platobná inštitúcia zabezpečovala finančné prostriedky podľa odseku 1 a ak sa časť uvedených finančných prostriedkov má použiť na budúce platobné transakcie, pričom zostatok má slúžiť na iné ako platobné služby, tá časť finančných prostriedkov, ktorá sa má použiť na účely vykonania budúcich platobných transakcií, tiež podlieha požiadavkám odseku 1. Ak je táto časť premenlivá alebo vopred neznáma, členské štáty dovolia platobným inštitúciám uplatniť tento odsek na základe reprezentatívnej časti, o ktorej sa predpokladá, že sa použije na platobné služby, a to za predpokladu, že takúto reprezentatívnu časť možno primerane odhadnúť na základe historických údajov k spokojnosti príslušných orgánov.

4.Ak platobná inštitúcia poskytuje služby elektronických peňazí, finančné prostriedky prijaté na účely vydávania elektronických peňazí nemusia byť zabezpečené dovtedy, kým sú finančné prostriedky pripísané na platobný účet platobnej inštitúcie alebo sú inak sprístupnené platobnej inštitúcii v súlade s požiadavkami na lehotu na vykonanie stanovenými v nariadení XXX [nariadenie o platobných službách]. V každom prípade musia byť takéto finančné prostriedky zabezpečené po vydaní elektronických peňazí najneskôr do konca pracovného dňa nasledujúceho po dni, keď boli finančné prostriedky prijaté.

5.Ak platobná inštitúcia poskytuje služby elektronických peňazí, na účely uplatňovania odseku 1 sú bezpečnými nízkorizikovými aktívami položky aktív, ktoré patria do jednej z kategórií stanovených v tabuľke 1 článku 336 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pri ktorých nie je kapitálová požiadavka na špecifické riziko vyššia ako 1,6 %, ale s vylúčením iných kvalifikovaných položiek vymedzených v článku 336 ods. 4 uvedeného nariadenia.

Na účely odseku 1 sú bezpečnými nízkorizikovými aktíva aj podielové listy v podniku kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), ktorý investuje výlučne do aktív uvedených v prvom pododseku.

Vo výnimočných prípadoch a po riadnom odôvodnení môžu príslušné orgány na základe hodnotenia bezpečnosti, splatnosti, hodnoty alebo iných rizikových prvkov aktív uvedených v prvom a druhom pododseku určiť, ktoré z týchto aktív sa nemajú považovať za bezpečné nízkorizikové aktíva na účely uplatňovania odseku 1.

6.Platobná inštitúcia vopred informuje príslušné orgány o každej podstatnej zmene opatrení prijatých na zabezpečenie finančných prostriedkov prijatých na účely poskytovaných platobných služieb a v prípade služieb elektronických peňazí výmenou za vydané elektronické peniaze.

7.Orgán EBA vypracuje regulačné technické predpisy týkajúce sa požiadaviek na zabezpečenie, pričom stanoví pre platobné inštitúcie najmä rámce riadenia rizika zabezpečenia s cieľom zaistiť ochranu finančných prostriedkov používateľov, a to vrátane požiadaviek týkajúcich sa oddelenia, určenia, zosúladenia a výpočtu požiadaviek na zabezpečenie finančných prostriedkov.

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [OP: doplňte dátum = jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 10

Činnosti

1.Popri poskytovaní platobných služieb alebo služieb elektronických peňazí sú platobné inštitúcie oprávnené vykonávať tieto činnosti:

a)poskytovanie prevádzkových a s nimi úzko súvisiacich doplnkových služieb vrátane zabezpečovania výkonu platobných transakcií, zmenárenských služieb, úschovy, uchovávania a spracúvania údajov;

b)prevádzkovanie platobných systémov;

c)podnikateľské činnosti iné ako poskytovanie platobných služieb alebo služieb elektronických peňazí so zreteľom na rozhodné právo Únie a vnútroštátne právo.

2.Platobné inštitúcie, ktoré poskytujú jednu alebo viacero platobných služieb alebo služieb elektronických peňazí, vedú len platobné účty, ktoré sa používajú výlučne na platobné transakcie.

3.Akékoľvek finančné prostriedky prijaté platobnými inštitúciami od používateľov platobných služieb na poskytovanie platobných služieb alebo služieb elektronických peňazí nepredstavujú vklad ani iné návratné zdroje v zmysle článku 9 smernice 2013/36/EÚ.

4.Platobné inštitúcie môžu poskytnúť úver v súvislosti s platobnými službami uvedenými v prílohe I bode 2 len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)úver je doplnkový a poskytuje sa výlučne v súvislosti s vykonaním platobnej transakcie;

b)bez ohľadu na prípadné vnútroštátne pravidlá týkajúce sa poskytovania úverov vydavateľmi kreditných kariet sa má úver, ktorý je poskytnutý v súvislosti s platbou a uskutočnený v súlade s článkom 13 ods. 6 a článkom 30, splatiť v krátkej lehote, ktorá v žiadnom prípade nepresiahne 12 mesiacov;

c)poskytnutý úver nepochádza z finančných prostriedkov prijatých alebo držaných na vykonanie platobnej transakcie ani z finančných prostriedkov, ktoré boli prijaté od používateľov platobných služieb výmenou za elektronické peniaze a sú držané v súlade s článkom 9 ods. 1;

d)vlastné zdroje platobnej inštitúcie sú nepretržite a k spokojnosti orgánov dohľadu primerané so zreteľom na celkovú sumu poskytnutého úveru.

5.Platobné inštitúcie nesmú prijímať vklady alebo iné návratné zdroje v zmysle článku 9 smernice 2013/36/EÚ.

6.Platobné inštitúcie, ktoré poskytujú služby elektronických peňazí, bez zbytočného odkladu zamenia všetky finančné prostriedky, vrátane hotovosti alebo bezhotovostných peňazí, prijaté danou platobnou inštitúciou od používateľov platobných služieb za elektronické peniaze. Takéto finančné prostriedky nepredstavujú vklad ani iné návratné zdroje od verejnosti v zmysle článku 9 smernice 2013/36/ES.

7.Touto smernicou nie je dotknutá smernica 2008/48/ES, iné príslušné právo Únie alebo vnútroštátne opatrenia týkajúce sa podmienok poskytovania úverov spotrebiteľom, ktoré nie sú harmonizované touto smernicou a ktoré sú v súlade s právom Únie.

Článok 11

Účtovníctvo a štatutárny audit

1.Na platobné inštitúcie sa primerane uplatňuje smernica Rady 86/635/EHS 56 , smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 57 .

2.Pokiaľ sa neuplatňuje výnimka podľa smernice 2013/34/EÚ a prípadne podľa smernice 86/635/EHS, ročné účtovné závierky a konsolidované účtovné závierky platobných inštitúcií sú predmetom auditu štatutárnymi audítormi alebo audítorskými spoločnosťami v zmysle vymedzenia v článku 2 bodoch 2 a 3 smernice 2006/43/ES.

3.Členské štáty na účely dohľadu požadujú, aby platobné inštitúcie poskytovali oddelené účtovné informácie o platobných službách alebo službách elektronických peňazí na jednej strane a o činnostiach uvedených v článku 10 ods. 1 na strane druhej, pričom tieto účtovné informácie podliehajú audítorskej správe. Uvedenú správu v náležitých prípadoch vypracujú štatutárni audítori alebo audítorská spoločnosť.

4.Povinnosti stanovené v článku 63 smernice 2013/36/EÚ sa primerane uplatňujú na štatutárnych audítorov alebo audítorské spoločnosti platobných inštitúcií v súvislosti s platobnými službami alebo službami elektronických peňazí.

Článok 12

Vedenie záznamov

Členské štáty od platobných inštitúcií vyžadujú, aby uchovávali všetky príslušné záznamy na účely tejto hlavy najmenej päť rokov bez toho, aby tým bola dotknutá smernica (EÚ) 2015/849 alebo iné príslušné právo Únie. Ak takéto záznamy obsahujú osobné údaje, platobná inštitúcia neuchováva tieto záznamy dlhšie, než je nevyhnutné na účely tejto hlavy. Ak je platobnej inštitúcii odňaté povolenie v súlade s článkom 16, záznamy, ktoré obsahujú osobné údaje, sa neuchovávajú dlhšie ako päť rokov od dátumu odňatia povolenia.

Článok 13

Udelenie povolenia

1.Členské štáty udelia povolenie žiadajúcej platobnej inštitúcii na platobné služby a služby elektronických peňazí, ktoré plánuje poskytovať, za predpokladu, že žiadajúca platobná inštitúcia:

a)je právnickou osobou zriadenou v členskom štáte;

b)predložila svojim príslušným orgánom informácie uvedené v článku 3 ods. 3;

c)zohľadnila potrebu zabezpečiť spoľahlivé a obozretné riadenie žiadajúcej platobnej inštitúcie, spoľahlivé mechanizmy riadenia a správy pre platobné služby alebo služby elektronických peňazí, ktoré plánuje poskytovať, vrátane:

i) jasnej organizačnej štruktúry s náležite vymedzenými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti;

ii) účinných postupov na identifikáciu, riadenie a monitorovanie rizík, ktorým žiadajúca platobná inštitúcia je alebo môže byť vystavená, a na podávanie správ o nich;

iii) primeraných mechanizmov vnútornej kontroly vrátane spoľahlivých administratívnych a účtovných postupov;

d)má počiatočný kapitál uvedený v článku 5;

e)spĺňa článok 3 ods. 4.

Mechanizmy riadenia a správy a mechanizmy kontroly uvedené v písmene c) musia byť komplexné a primerané povahe, rozsahu a zložitosti platobných služieb alebo služieb elektronických peňazí, ktoré žiadajúca platobná inštitúcia plánuje poskytovať.

Orgán EBA prijme usmernenia týkajúce sa opatrení, procesov a mechanizmov uvedených v tomto odseku.

2.Príslušné orgány domovského členského štátu udelia povolenie, ak informácie a dôkazy priložené k žiadosti spĺňajú všetky požiadavky stanovené v článku 3 a ak je celkové posúdenie príslušnými orgánmi po preskúmaní žiadosti kladné. Pred udelením povolenia sa môžu príslušné orgány v prípade potreby poradiť s národnou centrálnou bankou alebo inými príslušnými orgánmi verejnej moci.

3.Platobná inštitúcia, ktorá je podľa vnútroštátneho práva svojho domovského členského štátu povinná mať sídlo, musí mať svoje ústredie v tom istom členskom štáte, v ktorom má svoje sídlo, a vykonáva tam časť svojej podnikateľskej činnosti v oblasti platobných služieb alebo služieb elektronických peňazí. Príslušné orgány členského štátu, v ktorom má mať platobná inštitúcia svoje sídlo, však nevyžadujú, aby platobná inštitúcia vykonávala väčšinu svojej podnikateľskej činnosti v krajine, v ktorej bude mať svoje sídlo.

4.Príslušné orgány môžu ako podmienku udelenia povolenia vyžadovať, aby žiadajúca platobná inštitúcia zriadila samostatný subjekt na účely poskytovania platobných služieb uvedených v prílohe I bodoch 1 až 6, ak žiadajúca platobná inštitúcia vykonáva iné podnikateľské činnosti, ktoré môžu alebo by mohli narušiť finančné zdravie žiadajúcej platobnej inštitúcie alebo schopnosť príslušných orgánov monitorovať dodržiavanie tejto smernice žiadajúcou platobnou inštitúciou.

5.Príslušné orgány odmietnu udeliť povolenie žiadajúcej platobnej inštitúcii v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)ak po zohľadnení potreby zabezpečiť spoľahlivé a obozretné riadenie platobnej inštitúcie nie sú tieto príslušné orgány presvedčené o vhodnosti akcionárov alebo členov predstavenstva, ktorí v nej majú kvalifikované podiely;

b)ak medzi platobnou inštitúciou a fyzickými alebo právnickými osobami existuje úzke prepojenie v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 38 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré bráni účinnému vykonávaniu funkcií dohľadu príslušných orgánov;

c)ak zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia tretej krajiny, ktorými sa riadi jedna alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby, s ktorými má platobná inštitúcia úzke prepojenie v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 38 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo ťažkosti súvisiace s presadzovaním týchto zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení bránia účinnému vykonávaniu funkcií dohľadu príslušných orgánov.

6.Povolenie je platné vo všetkých členských štátoch a umožňuje dotknutej platobnej inštitúcii poskytovať platobné služby alebo služby elektronických peňazí, na ktoré sa vzťahuje povolenie, v celej Únii v súlade so slobodou poskytovať služby alebo slobodou usadiť sa.

Článok 14

Oznamovanie rozhodnutia udeliť alebo zamietnuť povolenie

Príslušné orgány informujú žiadateľa o udelení alebo zamietnutí povolenia do troch mesiacov od dátumu prijatia žiadosti o udelenie povolenia, ako sa uvádza v článku 3, alebo, ak je takéto žiadosť neúplná, do troch mesiacov od dátumu prijatia všetkých informácií uvedených v článku 3 ods. 3. Príslušný orgán uvedie dôvody, ak povolenie zamietne.

Článok 15

Zachovanie platnosti povolenia na výkon činnosti platobnej inštitúcie

Členské štáty vyžadujú, aby platobné inštitúcie informovali svoj príslušný orgán o každej zmene informácií a dôkazov poskytnutých v súlade s článkom 3, ktorá môže mať vplyv na presnosť uvedených informácií alebo dôkazov.

Článok 16

Odňatie povolenia na výkon činnosti platobnej inštitúcie

1.Príslušné orgány domovského členského štátu môžu odňať povolenie vydané platobnej inštitúcii len vtedy, ak:

a)platobná inštitúcia nevyužila svoje povolenie do 12 mesiacov od dátumu, keď uvedené povolenie získala, alebo ak viac ako šesť po sebe idúcich mesiacov neposkytla žiadne zo služieb, na ktoré jej bolo povolenie udelené;

b)sa platobná inštitúcia výslovne vzdala uvedeného povolenia;

c)platobná inštitúcia prestane spĺňať podmienky na udelenie povolenia alebo v tejto súvislosti neinformuje príslušný orgán o zásadnom vývoji;

d)platobná inštitúcia získala povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným podvodným spôsobom;

e)platobná inštitúcia porušila svoje povinnosti v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu podľa smernice (EÚ) 2015/849;

f)by pokračujúce poskytovanie platobných služieb alebo služieb elektronických peňazí platobnou inštitúciou ohrozilo stabilitu platobného systému alebo dôveru v platobný systém;

g)sa na platobnú inštitúciu sa vzťahuje jeden z prípadov, v ktorých vnútroštátne právne predpisy stanovujú takéto odňatie povolenia.

2.Príslušný orgán uvedie dôvody akéhokoľvek odňatia povolenia a zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje dotknuté osoby.

3.Príslušný orgán zverejňuje odňatie povolenia, a to aj v registroch alebo zoznamoch uvedených v článkoch 17 a 18.

Článok 17

Register platobných inštitúcií v domovskom členskom štáte

1.Členské štáty prevádzkujú a udržiavajú verejný elektronický register platobných inštitúcií vrátane subjektov zaregistrovaných v súlade s článkami 34, 36 a 38 a ich agentov či distribútorov. Členské štáty zabezpečia, aby tento register obsahoval všetky tieto informácie:

a)platobné inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 13, a ich prípadní agenti alebo distribútori;

b)fyzické a právnické osoby zaregistrované v súlade s článkom 34 ods. 2, článkom 36 ods. 1 alebo článkom 38 ods. 1 a ich prípadní agenti alebo distribútori;

c)inštitúcie uvedené v článku 1 ods. 2, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva oprávnené poskytovať platobné služby alebo služby elektronických peňazí.

Pobočky platobných inštitúcií sa zapíšu do registra domovského členského štátu, ak tieto pobočky poskytujú služby v inom členskom štáte ako vo svojom domovskom členskom štáte.

2.Vo verejnom registri uvedenom v odseku 1:

a)sa uvádzajú platobné služby a služby elektronických peňazí a príslušné značky, na ktoré bolo platobnej inštitúcii udelené povolenie alebo v súvislosti s ktorými je fyzická alebo právnická osoba zaregistrovaná;

b)sa uvádzajú agenti alebo distribútori, ak je to relevantné, prostredníctvom ktorých platobná inštitúcia poskytuje platobné služby alebo služby elektronických peňazí, s výnimkou vydávania elektronických peňazí, a stanovujú sa v ňom služby, ktoré títo agenti alebo distribútori vykonávajú v mene platobnej inštitúcie;

c)sa uvádzajú iné členské štáty, v ktorých platobná inštitúcia pôsobí, a dátum, kedy sa tieto činnosti s režimom povolení v zahraničí začali.

3.Členské štáty zabezpečia, aby sa platobné inštitúcie uvádzali v registri uvedenom v odseku 1 oddelene od fyzických a právnických osôb zaregistrovaných v súlade s článkami 34, 36 alebo 38 a aby bol tento register verejne dostupný k nahliadnutiu, prístupný online a bez zbytočného odkladu aktualizovaný.

4.Príslušné orgány zapíšu do verejného registra dátumy udelenia povolenia alebo registrácie, akéhokoľvek odňatia povolenia, pozastavenia platnosti povolenia a akéhokoľvek odňatia registrácie podľa článku 34, 36 alebo 38.

5.Príslušné orgány bez zbytočného odkladu oznámia orgánu EBA dôvody na odňatie povolenia alebo registrácie, pozastavenie platnosti povolenia alebo registrácie alebo akékoľvek výnimky podľa článku 34, 36 alebo 38.

Článok 18

Register orgánu EBA

1.Orgán EBA prevádzkuje a udržiava elektronický centrálny register platobných inštitúcií vrátane subjektov zaregistrovaných v súlade s článkami 34, 36 a 38 a ich agentov či distribútorov a prípadne pobočiek. Uvedený elektronický centrálny register obsahuje informácie, ktoré oznámili príslušné orgány v súlade s odsekom 3. Orgán EBA je zodpovedný za správnu prezentáciu uvedených informácií.

2.Orgán EBA bezplatne sprístupní elektronický centrálny register verejnosti na svojom webovom sídle a umožní ľahký prístup k údajom a jednoduché vyhľadávanie údajov vedených v registri.

3.Príslušné orgány poskytnú orgánu EBA informácie zapísané v ich vnútroštátnych verejných registroch v súlade s článkom 17 najneskôr do jedného pracovného dňa od dátumu zápisu uvedených informácií do vnútroštátnych verejných registrov.

4.Príslušné orgány sú zodpovedné za správnosť informácií uvedených v ich vnútroštátnych registroch a poskytnutých orgánu EBA, ako aj za ich aktualizáciu. Spoločnostiam uvedeným v registri sa poskytnú prostriedky na opravu akýchkoľvek nesprávností, ktoré sa ich týkajú.

5.Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov týkajúcich sa prevádzky a údržby elektronického centrálneho registra uvedeného v odseku 1 a prístupu k informáciám, ktoré sú v ňom uvedené, s cieľom zabezpečiť, aby informácie uvedené v registri mohol meniť len dotknutý príslušný orgán alebo orgán EBA. 

Orgán EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [OP: doplňte dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov týkajúcich sa podrobností a štruktúry informácií, ktoré sa majú oznamovať v súlade s odsekom 1, vrátane noriem pre údaje a formátov informácií, ako sa stanovuje vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2019/410 58 .

Orgán EBA predloží uvedený návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do [OP: doplňte dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.Orgán EBA vypracuje, prevádzkuje a vedie centrálny, strojovo čitateľný zoznam poskytovateľov platobných služieb, ktorí ponúkajú platobné služby uvedené v prílohe I bodoch 6 a 7, na základe najaktuálnejších informácií uvedených v registri orgánu EBA uvedenom v odseku 1 a v registri úverových inštitúcií orgánu EBA vytvorenom podľa článku 8 ods. 2 písm. j) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. V uvedenom zozname sa uvádza názov a identifikátor týchto poskytovateľov platobných služieb a stav ich povolenia.

Oddiel 2

Využívanie agentov, distribútorov, pobočiek a externého zabezpečovania činností

Článok 19

Využívanie agentov

1.Platobné inštitúcie, ktoré plánujú poskytovať platobné služby prostredníctvom agentov, oznámia príslušným orgánom vo svojom domovskom členskom štáte všetky tieto informácie:

a)meno/názov a adresu agenta;

b)aktuálny opis mechanizmov vnútornej kontroly, ktoré agent použije s cieľom zabezpečiť súlad so smernicou (EÚ) 2015/849;

c)totožnosť členov predstavenstva a iných osôb zodpovedných za riadenie agenta a, ak agent nie je poskytovateľom platobných služieb, dôkaz, že tieto osoby sú odborne spôsobilé a vhodné na plnenie svojich úloh;

d)platobné služby poskytované platobnou inštitúciou, na ktoré má agent mandát,

e)prípadne jedinečný identifikačný kód alebo číslo agenta.

2.Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány domovského členského štátu do dvoch mesiacov od prijatia informácií uvedených v odseku 1 oznámili platobnej inštitúcii, či bol agent zapísaný do registra uvedeného v článku 17. Po zápise do registra môže agent začať poskytovať platobné služby.

3.Ak sa príslušné orgány domnievajú, že informácie uvedené v odseku 1 nie sú správne, pred zápisom agenta do registra uvedeného v článku 17 podniknú ďalšie kroky na overenie týchto informácií.

4.Ak po overení informácií uvedených v odseku 1 nie sú príslušné orgány presvedčené o tom, že informácie sú správne, zápis agenta do registra uvedeného v článku 17 zamietnu a bez zbytočného odkladu o tom informujú platobnú inštitúciu.

5.Členské štáty zabezpečia, aby platobné inštitúcie, ktoré chcú poskytovať platobné služby v inom členskom štáte prostredníctvom agenta alebo ktoré plánujú poskytovať platobné služby v inom členskom štáte než vo svojom domovskom členskom štáte prostredníctvom agenta nachádzajúceho sa v treťom členskom štáte, dodržiavali postupy stanovené v článku 30. 

6.Členské štáty zabezpečia, aby platobné inštitúcie informovali svojich používateľov platobných služieb o skutočnosti, že v ich mene koná agent.

7.Členské štáty zabezpečia, aby platobné inštitúcie oznámili príslušným orgánom svojho domovského členského štátu každú zmenu, pokiaľ ide o využívanie agentov vrátane ďalších agentov, bez zbytočného odkladu a v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 2, 3 a 4.

Článok 20

Distribútori služieb elektronických peňazí

1.Členské štáty umožnia platobným inštitúciám, ktoré poskytujú služby elektronických peňazí, distribuovať a zamieňať elektronické peniaze prostredníctvom distribútorov.

2.Členské štáty zabezpečia, aby platobné inštitúcie, ktoré plánujú poskytovať služby elektronických peňazí prostredníctvom distribútora, primerane uplatňovali požiadavky stanovené v článku 19.

3.Ak platobná inštitúcia plánuje distribuovať služby elektronických peňazí v inom členskom štáte prostredníctvom distribútora, na takúto platobnú inštitúciu sa primerane uplatňujú články 30 až 33, s výnimkou článku 31 ods. 4 a 5 tejto smernice, vrátane delegovaných aktov prijatých v súlade s článkom 30 ods. 5 tejto smernice.

Článok 21

Pobočky

1.Členské štáty vyžadujú od platobných inštitúcií, ktoré plánujú poskytovať platobné služby v inom členskom štáte prostredníctvom zriadenia pobočky alebo ktoré plánujú poskytovať platobné služby v inom členskom štáte než vo svojom domovskom členskom štáte prostredníctvom pobočky nachádzajúcej sa v treťom členskom štáte, aby dodržiavali postupy stanovené v článku 30.

2.Členské štáty zabezpečia, aby platobné inštitúcie vyžadovali od pobočiek, ktoré konajú v ich mene, aby informovali o tejto skutočnosti používateľov platobných služieb.

Článok 22

Subjekty poverené externým zabezpečovaním činností

1.Členské štáty zabezpečia, aby platobné inštitúcie, ktoré plánujú externe zabezpečovať prevádzkové úlohy platobných služieb alebo služieb elektronických peňazí, o tom informovali príslušné orgány svojho domovského členského štátu.

Členské štáty zabezpečia, aby platobné inštitúcie externe nezabezpečovali významné prevádzkové úlohy, vrátane systémov IKT, takým spôsobom, ktorým by sa podstatne narušila kvalita vnútornej kontroly platobnej inštitúcie a schopnosť príslušných orgánov monitorovať a vysledovať dodržiavanie všetkých povinností stanovených v tejto smernici danou platobnou inštitúciou.

Prevádzková úloha je významná vtedy, ak by chyba v jej vykonaní alebo jej nevykonanie podstatne narušili pokračujúce dodržiavanie podmienok platobnou inštitúciou, ktoré jej vyplývajú z povolenia, iných jej povinností podľa tejto smernice, jej finančnú výkonnosť, zdravie alebo kontinuitu jej platobných služieb alebo služieb elektronických peňazí.

Členské štáty zabezpečia, aby platobné inštitúcie v prípade, že významné prevádzkové úlohy zabezpečujú externe, spĺňali všetky tieto podmienky:

a)externé zabezpečovanie nevedie k delegovaniu zodpovednosti vrcholového manažmentu;

b)vzťah a povinnosti platobnej inštitúcie voči jej používateľom platobných služieb podľa tejto smernice sa nemenia;

c)podmienky, ktoré má platobná inštitúcia spĺňať, aby jej bolo udelené povolenie a zachovala si ho, nie sú narušené;

d)nie je zrušená ani upravená žiadna z iných podmienok, na základe ktorej bolo platobnej inštitúcii udelené povolenie.

2.Členské štáty zabezpečia, aby platobné inštitúcie bez zbytočného odkladu informovali príslušné orgány svojho domovského členského štátu o každej zmene týkajúcej sa využívania subjektov, ktoré poverili externým zabezpečovaním činností.

Článok 23

Zodpovednosť

1.Členské štáty zabezpečia, aby platobné inštitúcie, ktoré sa pri výkone prevádzkových úloh spoliehajú na tretie strany, podnikli primerané kroky na zabezpečenie dodržiavania požiadaviek tejto smernice.

2.Členské štáty vyžadujú, aby platobné inštitúcie naďalej niesli plnú zodpovednosť za každé konanie svojich zamestnancov alebo každého agenta, distribútora, pobočky či subjektu, ktorých poverili externým zabezpečovaním činnosti.

Oddiel 3

Príslušné orgány a dohľad

Článok 24

Určenie príslušných orgánov

1.Členské štáty určia za príslušné orgány, ktoré sú zodpovedné za udeľovanie povolení platobným inštitúciám a prudenciálny dohľad nad nimi a ktoré majú vykonávať povinnosti ustanovené podľa tejto hlavy, buď orgány verejnej moci, alebo subjekty uznané vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo orgánmi verejnej moci, ktoré na tento účel výslovne oprávňuje vnútroštátne právo, vrátane národných centrálnych bánk. Členské štáty neurčia za príslušné orgány platobné inštitúcie, úverové inštitúcie ani poštové žírové inštitúcie.

Príslušné orgány musia byť nezávislé od hospodárskych subjektov a predchádzať konfliktu záujmov.

Členské štáty poskytnú Komisii názov a kontaktné údaje príslušného orgánu určeného v súlade s prvým pododsekom.

2.Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány určené podľa odseku 1 mali všetky právomoci potrebné na vykonávanie svojich povinností.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali na vykonávanie svojich úloh potrebné zdroje, najmä pokiaľ ide o špecializovaných zamestnancov.

3.Členské štáty, ktoré vymenovali viac ako jeden príslušný orgán pre záležitosti upravené v tejto hlave alebo ktoré za príslušné orgány vymenovali príslušné orgány, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad úverovými inštitúciami, zabezpečia, aby tieto orgány úzko spolupracovali na účely účinného plnenia svojich povinností.

4.Za plnenie úloh príslušných orgánov určených podľa odseku 1 sú zodpovedné príslušné orgány domovského členského štátu.

5.Odsek 1 neznamená, že sa od príslušných orgánov vyžaduje, aby vykonávali dohľad nad inými podnikateľskými činnosťami platobných inštitúcií, než je poskytovanie platobných služieb a činnosti uvedené v článku 10 ods. 1 písm. a).

Článok 25

Dohľad

1.Členské štáty zabezpečia, aby boli kontroly vykonávané príslušnými orgánmi na účely kontroly pokračujúceho dodržiavania tejto hlavy primerané, zodpovedajúce a aby reagovali na riziká, ktorým sú platobné inštitúcie vystavené.

Na kontrolu dodržiavania tejto hlavy sú príslušné orgány najmä oprávnené prijať tieto opatrenia:

a)vyžadovať, aby platobná inštitúcia poskytla všetky informácie, ktoré sú potrebné na monitorovanie dodržiavania súladu, a v prípade potreby stanovia účel žiadosti a lehotu, v rámci ktorej sa tieto informácie majú poskytnúť;

b)vykonávať kontroly na mieste v obchodných priestoroch platobnej inštitúcie, u každého agenta, distribútora alebo v každej pobočke poskytujúcej platobné služby alebo služby elektronických peňazí, za ktorých konanie je zodpovedná platobná inštitúcia, alebo v obchodných priestoroch každého subjektu, ktorý bol poverený externým zabezpečovaním činností;

c)vydávať odporúčania, usmernenia a prípade záväzné správne opatrenia;

d)pozastaviť platnosť povolenia alebo ho odňať podľa článku 16.

2.Bez toho, aby bol dotknutý článok 16 a akékoľvek vnútroštátne ustanovenia trestného práva, členské štáty stanovia, že ich príslušné orgány môžu uložiť platobným inštitúciám, ktoré porušujú ustanovenia, ktorými sa transponuje táto smernica, alebo subjektom, ktoré skutočne ovládajú ich podnikateľskú činnosť a ktoré porušujú ustanovenia, ktorými sa transponuje táto smernica, sankcie alebo opatrenia zamerané konkrétne na ukončenie zisteného porušovania a odstránenie dôvodov takéhoto porušovania.

3.Bez ohľadu na požiadavky článku 5, článku 6 ods. 1 a 2, článku 7 a článku 8 členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mohli podniknúť kroky uvedené v odseku 1 tohto článku s cieľom zabezpečiť dostatočný kapitál pre platobné inštitúcie, najmä ak činnosti iné ako platobné služby alebo služby elektronických peňazí narúšajú alebo môžu narušiť finančnú stabilitu daných platobných inštitúcií.

Článok 26

Služobné tajomstvo

1.Bez toho, aby tým boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje vnútroštátne trestné právo, členské štáty zabezpečia, aby všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány, a všetci experti, ktorí konajú v mene príslušných orgánov, boli viazaní povinnosťou služobného tajomstva.

2.Na informácie vymieňané v súlade s článkom 28 sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva zo strany orgánu poskytujúceho informácie, ako aj zo strany prijímajúceho orgánu, aby sa zabezpečila ochrana práv jednotlivcov a podnikov.

3.Členské štáty môžu primerane uplatňovať tento článok s prihliadnutím na články 53 až 61 smernice 2013/36/EÚ.

Článok 27

Právo obrátiť sa na súdy

1.Členské štáty zabezpečia, aby rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi, pokiaľ ide o platobnú inštitúciu, mohli byť podľa zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých v súlade s touto smernicou napadnuteľné na súde.

2.Odsek 1 sa uplatňuje aj v súvislosti s nečinnosťou.

Článok 28

Spolupráca a výmena informácií

1.Príslušné orgány jednotlivých členských štátov spolupracujú navzájom a prípadne s ECB a národnými centrálnymi bankami členských štátov, orgánom EBA a inými relevantnými príslušnými orgánmi určenými podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva uplatniteľného na poskytovateľov platobných služieb.

2.Členské štáty umožnia výmenu informácií medzi svojimi príslušnými orgánmi a:

a)príslušnými orgánmi iných členských štátov, ktoré sú zodpovedné za udeľovanie povolení žiadajúcim platobným inštitúciám a dohľad nad platobnými inštitúciami;

b)ECB a národnými centrálnymi bankami členských štátov v rámci výkonu ich činnosti ako menových orgánov a orgánov dohľadu, a prípadne inými orgánmi verejnej moci zodpovednými za dohľad nad platobnými a zúčtovacími systémami;

c)inými relevantnými orgánmi určenými podľa tejto smernice a iných právnych predpisov Únie uplatniteľných na poskytovateľov platobných služieb vrátane smernice (EÚ) 2015/849;

d)orgánom EBA v rámci plnenia jeho úlohy prispievať k účinnému a konzistentnému fungovaniu mechanizmov dohľadu, ako sa uvádza v článku 1 ods. 5 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 29

Urovnávanie sporov medzi príslušnými orgánmi rôznych členských štátov

1.Príslušný orgán členského štátu, ktorý sa domnieva, že v určitej záležitosti nie je cezhraničná spolupráca s príslušnými orgánmi iného členského štátu, ako sa uvádza v článkoch 28, 30, 31, 32 alebo 33, v súlade s podmienkami stanovenými v uvedených ustanoveniach, môže túto záležitosť postúpiť orgánu EBA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

2.Ak bol orgán EBA požiadaný o pomoc podľa odseku 1, bez zbytočného odkladu prijme rozhodnutie podľa článku 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Orgán EBA môže pri dosahovaní dohody v súlade s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom uvedeného nariadenia príslušným orgánom pomáhať aj z vlastného podnetu. Dotknuté príslušné orgány v každom prípade odložia svoje rozhodnutie až do vyriešenia podľa článku 19 uvedeného nariadenia.

Článok 30

Žiadosť o uplatnenie práva usadiť sa a slobody poskytovať služby

1.Členské štáty zabezpečia, aby každá platobná inštitúcia, ktorá chce prvýkrát poskytovať platobné služby alebo služby elektronických peňazí v inom členskom štáte než vo svojom domovskom členskom štáte, a to aj prostredníctvom prevádzkarne v treťom členskom štáte, v rámci uplatnenia práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby, oznámila príslušným orgánom vo svojom domovskom členskom štáte tieto informácie:

a)názov, adresu a prípadne číslo povolenia platobnej inštitúcie;

b)členský štát/štáty, v ktorých platobná inštitúcia plánuje vykonávať činnosť, a plánovaný dátum začatia činností v tomto členskom štáte;

c)platobné služby alebo služby elektronických peňazí, ktoré platobná inštitúcia plánuje poskytovať;

d)ak platobná inštitúcia plánuje využívať agenta alebo distribútora, informácie uvedené v článku 19 ods. 1 a článku 20 ods. 2;

e)ak platobná inštitúcia plánuje využívať pobočku:

i)informácie uvedené v článku 3 ods. 3 písm. b) a e), pokiaľ ide o podnikateľské činnosti v oblasti platobných služieb alebo služieb elektronických peňazí v hostiteľskom členskom štáte;

ii)opis organizačnej štruktúry pobočky;

iii)totožnosť osôb zodpovedných za riadenie pobočky.

Členské štáty zabezpečia, aby platobné inštitúcie, ktoré plánujú poveriť iné subjekty v hostiteľskom členskom štáte externým zabezpečovaním prevádzkových úloh platobných služieb alebo služieb elektronických peňazí, o tom informovali príslušné orgány vo svojom domovskom členskom štáte.

2.Príslušné orgány domovského členského štátu zašlú príslušným orgánom hostiteľského členského štátu všetky informácie uvedené v odseku 1 do jedného mesiaca od ich doručenia. Ak sa služby poskytujú prostredníctvom tretieho členského štátu, členským štátom, ktorý má byť informovaný, je členský štát, v ktorom sa služby poskytujú používateľom platobných služieb.

Príslušné orgány hostiteľského členského štátu do jedného mesiaca od doručenia informácií od príslušných orgánov domovského členského štátu posúdia tieto informácie a poskytnú príslušným orgánom domovského členského štátu relevantné informácie o plánovanom poskytovaní platobných služieb alebo služieb elektronických peňazí príslušnou platobnou inštitúciou pri uplatnení slobody usadiť sa alebo slobody poskytovať služby. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu informujú príslušné orgány domovského členského štátu o akýchkoľvek dôvodoch na obavy v súvislosti s plánovaným využitím agenta, distribútora alebo zriadením pobočky, pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu v zmysle smernice (EÚ) 2015/849. Pred tým, ako tak urobí, musí príslušný orgán hostiteľského členského štátu spolupracovať s relevantnými príslušnými orgánmi, ako sa uvádza v článku 7 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/849, s cieľom zistiť, či takéto dôvody existujú.

Príslušné orgány domovského členského štátu, ktoré nesúhlasia s posúdením príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu, poskytnú príslušným orgánom hostiteľského členského štátu dôvody svojho nesúhlasu.

Ak posúdenie príslušných orgánov domovského členského štátu nie je priaznivé vzhľadom na informácie, ktoré dostali od príslušných orgánov hostiteľského členského štátu, príslušné orgány domovského členského štátu odmietnu zapísať agenta, pobočku alebo distribútora do registra alebo zrušia registráciu, ak už bola vykonaná.

3.Príslušné orgány domovského členského štátu do troch mesiacov od doručenia informácií uvedených v odseku 1 oznámia svoje rozhodnutie príslušným orgánom hostiteľského členského štátu a platobnej inštitúcii.

Po zápise do registra uvedeného v článku 17 môže agent, distribútor alebo pobočka začať vykonávať svoje činnosti v príslušnom hostiteľskom členskom štáte.

Členské štáty zabezpečia, aby platobná inštitúcia oznámila príslušnými orgánom domovského členského štátu dátum začatia vykonávania činností vykonávaných v mene platobnej inštitúcie prostredníctvom agenta, distribútora alebo pobočky v dotknutom hostiteľskom členskom štáte. Príslušné orgány domovského členského štátu o tom informujú príslušné orgány hostiteľského členského štátu.

4.Členské štáty zabezpečia, aby platobná inštitúcia bez zbytočného odkladu oznámila príslušnými orgánom domovského členského štátu akúkoľvek relevantnú zmenu, pokiaľ ide o informácie oznámené v súlade s odsekom 1, vrátane ďalších agentov, distribútorov, pobočiek alebo subjektov, ktoré sú poverené externým zabezpečovaním činností v hostiteľských členských štátoch, v ktorých platobná inštitúcia vykonáva činnosť. Uplatňuje sa postup stanovený v odsekoch 2 a 3.

5.Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa vymedzí rámec spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu v súlade s týmto článkom. V uvedenom návrhu regulačných technických predpisov sa stanoví spôsob, prostriedky a podrobnosti spolupráce pri oznamovaní platobných inštitúcií, ktoré vykonávajú svoju činnosť cezhranične, a to najmä rozsah informácií, ktoré sa majú predložiť, a zaobchádzanie s nimi vrátane spoločnej terminológie a štandardných formulárov oznámení, aby sa zabezpečil jednotný a efektívny postup oznamovania.

Orgán EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [OP: doplňte dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 31

Dohľad nad platobnými inštitúciami uplatňujúcimi právo usadiť sa a slobodu poskytovať služby

1.Príslušné orgány domovského členského štátu pri vykonávaní kontrol a podnikaní potrebných krokov stanovených v tejto hlave v súvislosti s agentom, distribútorom alebo pobočkou platobnej inštitúcie, ktorá sa nachádza na území iného členského štátu, spolupracujú s príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu, a to aj informovaním príslušných orgánov hostiteľského členského štátu o tom, kde plánujú vykonať kontrolu na mieste na území daného hostiteľského členského štátu.

Príslušné orgány domovského členského štátu môžu delegovať na príslušné orgány hostiteľského členského štátu vykonanie kontrol na mieste v dotknutej platobnej inštitúcii.

2.Príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu vyžadovať, aby im platobné inštitúcie, ktoré majú na ich území agentov, distribútorov alebo pobočky, pravidelne podávali správy o činnostiach vykonávaných na ich území.

Takéto správy sa vyžadujú na informačné alebo štatistické účely a pokiaľ agenti, distribútori alebo pobočky poskytujú platobné služby alebo služby elektronických peňazí, na monitorovanie dodržiavania hláv II a III nariadenia XXX [nariadenie o platobných službách]. Na takýchto agentov, distribútorov alebo pobočky sa vzťahujú požiadavky služobného tajomstva, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s požiadavkami uvedenými v článku 26.

Príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu vyžadovať ad hoc informácie od platobných inštitúcií, ak majú tieto orgány dôkaz o nedodržiavaní tejto hlavy alebo hláv II a III nariadenia XXX [nariadenie o platobných službách].

3.Príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu si navzájom poskytujú všetky zásadné alebo relevantné informácie, najmä v prípadoch porušenia alebo podozrenia z porušenia plnenia povinností zo strany agenta, distribútora alebo pobočky, a ak k takémuto porušeniu došlo v súvislosti s uplatňovaním slobody poskytovať služby. Príslušné orgány na požiadanie oznamujú všetky relevantné informácie a z vlastnej iniciatívy aj všetky zásadné informácie vrátané informácií o dodržiavaní podmienok stanovených v článku 13 ods. 3 zo strany platobnej inštitúcie.

4.Členské štáty môžu vyžadovať, aby platobné inštitúcie vykonávajúce činnosť na ich území prostredníctvom agentov, ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte, vymenovali ústredný kontaktný bod na svojom území s cieľom zabezpečiť primeranú komunikáciu a oznamovanie informácií v súlade s hlavami II a III nariadenia XXX [nariadenie o platobných službách] a uľahčiť dohľad vykonávaný príslušnými orgánmi domovského členského štátu a hostiteľských členských štátov, a to aj prostredníctvom poskytovania dokumentov a informácií príslušným orgánom na požiadanie.

5.Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť kritériá, ktoré sa majú v súlade so zásadou proporcionality uplatňovať pri určovaní okolností, za ktorých je vhodné vymenovať ústredný kontaktný bod uvedený v odseku 4, ako aj funkcií týchto kontaktných bodov.

V uvedenom návrhu regulačných technických predpisov sa musí zohľadňovať najmä:

a)celkový objem a hodnota transakcií, ktoré platobná inštitúcia vykonala v hostiteľských členských štátoch;

b)druh poskytovaných platobných služieb;

c)celkový počet agentov usadených v hostiteľskom členskom štáte.

Orgán EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [OP: doplňte dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 32

Opatrenia v prípade nedodržiavania predpisov vrátane preventívnych opatrení

1.Ak sa príslušný orgán hostiteľského členského štátu domnieva, že platobná inštitúcia, ktorá má agentov, distribútorov alebo pobočky na jeho území, nedodržiava túto hlavu alebo hlavy II a III nariadenia XXX [nariadenie o platobných službách], tento príslušný orgán o tom bez zbytočného odkladu informuje príslušný orgán domovského členského štátu.

Príslušný orgán domovského členského štátu po posúdení informácií doručených podľa prvého pododseku prijme bez zbytočného odkladu všetky vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby dotknutá platobná inštitúcia ukončila svoje nedodržiavanie predpisov. Príslušný orgán domovského členského štátu bez odkladu oznámi tieto opatrenia príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu a príslušným orgánom akéhokoľvek iného dotknutého členského štátu.

2.V naliehavých situáciách, ak sú na riešenie závažného ohrozenia kolektívnych záujmov používateľov platobných služieb v hostiteľskom členskom štáte potrebné okamžité opatrenia, môžu príslušné orgány hostiteľského členského štátu súbežne s cezhraničnou spoluprácou medzi príslušnými orgánmi a s ešte nevykonanými opatreniami príslušných orgánov domovského členského štátu, ako sa stanovuje v článku 31, prijať preventívne opatrenia.

3.Akékoľvek preventívne opatrenia, ako sa uvádza v odseku 2, musia byť vhodné a primerané svojmu účelu chrániť kolektívne záujmy používateľov platobných služieb v hostiteľskom členskom štáte pred závažným ohrozením. Dôsledkom týchto opatrení nesmie byť uprednostňovanie používateľov platobných služieb platobnej inštitúcie v hostiteľskom členskom štáte pred používateľmi platobných služieb platobnej inštitúcie v iných členských štátoch.

Preventívne opatrenia musia byť dočasné a ukončia sa po vyriešení identifikovaného závažného ohrozenia, a to aj s pomocou príslušných orgánov domovského členského štátu alebo orgánu EBA, ako sa stanovuje v článku 29 ods. 1, alebo v spolupráci s nimi.

4.Ak je to vhodné vzhľadom na naliehavú situáciu, príslušné orgány hostiteľského členského štátu vopred a v každom prípade bez zbytočného odkladu informujú príslušné orgány domovského členského štátu a príslušné orgány akéhokoľvek iného dotknutého členského štátu, Komisiu a orgán EBA o preventívnych opatreniach prijatých podľa odseku 2 a o ich dôvodoch.

Článok 33

Odôvodnenie a oznamovanie

1.Akékoľvek opatrenie prijaté príslušnými orgánmi podľa článku 25, 30, 31 alebo 32, ktoré zahŕňa sankcie alebo obmedzenia týkajúce sa uplatňovania slobody poskytovať služby alebo slobody usadiť sa, musí byť náležite odôvodnené a oznámené dotknutej platobnej inštitúcii.

2.Články 30, 29 a 32 sa uplatňujú bez toho, aby bola dotknutá povinnosť príslušných orgánov podľa smernice (EÚ) 2015/849 a nariadenia (EÚ) 2015/847, najmä podľa článku 47 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/849 a článku 22 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/847, týkajúca sa dohľadu nad dodržiavaním požiadaviek stanovených v uvedených nástrojoch alebo monitorovania ich dodržiavania.

KAPITOLA II

Výnimky a oznámenia

Článok 34

Voliteľné výnimky

1.Členské štáty môžu neuplatňovať alebo svojim príslušným orgánom povoliť, aby neuplatňovali na fyzické alebo právnické osoby poskytujúce platobné služby, ako sa uvádza v prílohe I bodoch 1 až 5, alebo poskytujúce služby elektronických peňazí, všetky postupy a podmienky stanovené v kapitole I oddieloch 1, 2 a 3 alebo ich časť, s výnimkou článkov 17, 18, 24, 26, 27 a 28, ak:

a)v prípade platobných služieb mesačný priemer z celkovej hodnoty platobných transakcií vykonaných za predchádzajúcich 12 mesiacov dotknutou osobou vrátane akéhokoľvek agenta, za ktorého dotknutá osoba nesie plnú zodpovednosť, nepresahuje limit, ktorý stanovil členský štát, ale ktorý v každom prípade nepresahuje 3 milióny EUR, alebo

b)v prípade služieb elektronických peňazí všetky obchodné činnosti spolu vytvárajú priemer vydaných elektronických peňazí, ktorý nepresahuje hranicu stanovenú členským štátom, ale ktorý v každom prípade nepresahuje 5 miliónov EUR, a

c)v prípade platobných služieb a služieb elektronických peňazí žiadna z fyzických osôb zodpovedných za riadenie alebo prevádzku podniku nebola odsúdená za trestné činy spojené s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu alebo za iné finančné trestné činy.

Na účely tohto pododseku písmena a) je posúdenie toho, či došlo k prekročeniu limitu, založené na celkovej sume platobných transakcií plánovanej v jej obchodnom pláne, pokiaľ príslušné orgány nepožadovali úpravu uvedeného plánu.

Ak platobná inštitúcia poskytujúca služby elektronických peňazí ponúka aj akúkoľvek platobnú službu alebo ktorúkoľvek z činností uvedených v článku 10 a suma vydaných elektronických peňazí nie je vopred známa, príslušné orgány umožnia tejto platobnej inštitúcii, aby uplatnila prvý pododsek písmeno b) na základe reprezentatívnej časti, o ktorej sa predpokladá, že sa použije na služby elektronických peňazí, a to za predpokladu, že takúto reprezentatívnu časť možno primerane odhadnúť na základe historických údajov a k spokojnosti príslušných orgánov. Ak platobná inštitúcia nepodnikala počas dostatočne dlhého obdobia, táto požiadavka sa posudzuje na základe plánovaných vydaných elektronických peňazí doložených jej podnikateľským plánom a v súlade s akýmikoľvek úpravami tohto plánu vyžadovanými príslušnými orgánmi.

Členské štáty môžu tiež stanoviť, že udeľovanie voliteľných výnimiek bude podliehať dodatočnej požiadavke na maximálnu sumu uloženú na platobnom nástroji alebo platobnom účte spotrebiteľa, na ktorom sú uložené elektronické peniaze.

Fyzická alebo právnická osoba, na ktorú sa vzťahuje výnimka podľa odseku 1 prvého pododseku písm. b), môže poskytovať platobné služby, ktoré nesúvisia so službami elektronických peňazí, len v súlade s odsekom 1 prvými pododsekom písm. a).

2.Členské štáty vyžadujú, aby sa každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá je vyňatá z uplatňovania postupov a podmienok uvedených v odseku 1, zaregistrovala u príslušného orgánu domovského členského štátu. Členské štáty určia z položiek uvedených v článku 3 ods. 3 písm. a) až s) dokumentáciu, ktorá sa musí priložiť k takejto žiadosti o registráciu.

3.Členské štáty vyžadujú, aby každá fyzická alebo právnická osoba zaregistrovaná v súlade s odsekom 2 mala svoje ústredie alebo miesto bydliska/sídlo v členskom štáte, v ktorom skutočne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.

4.S osobami vyňatými z uplatňovania postupov a podmienok uvedených v odseku 1 sa zaobchádza ako s platobnými inštitúciami. Článok 13 ods. 6 a články 30, 31 a 32 sa na uvedené osoby neuplatňujú.

5.Členské štáty môžu stanoviť, že každá fyzická alebo právnická osoba zaregistrovaná v súlade s odsekom 2 môže vykonávať iba určité činnosti uvedené v článku 10.

6.Osoby vyňaté z uplatňovania postupov a podmienok uvedených v odseku 1 oznámia príslušným orgánom každú zmenu svojej situácie, ktorá je relevantná z hľadiska podmienok stanovených v uvedenom odseku, a aspoň raz za rok, k dátumu stanovenému príslušnými orgánmi, podajú správu o týchto skutočnostiach:

a)o priemere z celkovej hodnoty platobných transakcií za predchádzajúcich 12 mesiacov, ak poskytujú platobné služby;

b)o priemere vydaných elektronických peňazí, ak poskytujú služby elektronických peňazí.

7.Členské štáty podniknú potrebné kroky s cieľom zabezpečiť, aby v prípade, že už nie sú splnené podmienky uvedené v odsekoch 1, 3 alebo 5 tohto článku, dotknutá osoba do 30 kalendárnych dní požiadala o udelenie povolenia v súlade s článkom 13. Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány mali dostatočné právomoci na overovanie nepretržitého dodržiavania tohto článku.

8.Odsekmi 1 až 6 tohto článku nie je dotknutá smernica (EÚ) 2015/849 ani vnútroštátne právne predpisy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu.

Článok 35

Oznámenie a informovanie

Členský štát, ktorý sa rozhodne udeliť výnimku podľa článku 34, informuje Komisiu o všetkých týchto skutočnostiach:

a)o svojom rozhodnutí udeliť takúto výnimku;

b)o akejkoľvek následnej zmene tejto výnimky;

c)o počte dotknutých fyzických a právnických osôb;

d)každoročne o celkovej hodnote platobných transakcií vykonaných od 31. decembra každého kalendárneho roka, ako sa uvádza v článku 34 ods. 1 písm. a), a o celkovej sume vydaných elektronických peňazí, ako sa uvádza v článku 34 ods. 1 písm. b).

Článok 36

Poskytovatelia služieb informovania o účte

1.Na fyzické alebo právnické osoby poskytujúce len platobné služby uvedené v prílohe I bode 7 sa nevzťahuje podmienka udelenia povolenia, ale len podmienka registrácie u príslušného orgánu domovského členského štátu pred začatím vykonávania činnosti.

2.K takejto žiadosti o registráciu sa musia pripojiť informácie a dokumentácia uvedené v článku 3 ods. 3 písm. a), b), e) až h), j), l), n), p) a q).

Na účely dokumentácie uvedenej v článku 3 ods. 3 písm. e), f) a l) poskytne registrujúca sa fyzická alebo právnická osoba opis svojich opatrení týkajúcich sa auditu a organizačných opatrení, ktoré zaviedla s cieľom podniknúť všetky primerané kroky na ochranu záujmov svojich používateľov a zabezpečenie kontinuity a spoľahlivosti pri vykonávaní platobnej služby, ako sa uvádza v prílohe I bode 7.

3.V opatreniach bezpečnostnej kontroly a opatreniach na zmiernenie rizika uvedených v článku 3 ods. 3 písm. j) sa uvádza, ako registrujúca sa fyzická alebo právnická osoba zabezpečí vysokú úroveň digitálnej prevádzkovej odolnosti v súlade s kapitolou II nariadenia (EÚ) 2022/2554, najmä v súvislosti s technickou bezpečnosťou a ochranou údajov, a to aj vo vzťahu k softvéru a systémom IKT používaným registrujúcou sa fyzickou alebo právnickou osobou alebo podnikmi, ktoré poverila externým zabezpečovaním všetkých jej činností alebo ich časti.

4.Členské štáty vyžadujú, aby osoby uvedené v odseku 1 mali ako podmienku na ich registráciu uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti vzťahujúce sa na územia, na ktorých ponúkajú služby, alebo aby mali nejakú inú porovnateľnú záruku a aby zabezpečili, že:

a)dokážu kryť svoje záväzky voči poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet alebo používateľovi platobných služieb vyplývajúce z neautorizovaného či podvodného prístupu k službe informovania o účte alebo z jej neautorizovaného či podvodného použitia;

b)dokážu kryť hodnotu akéhokoľvek nadmerku, prahovej hodnoty alebo spoluúčasti vyplývajúcich z poistenia alebo porovnateľnej záruky;

c)priebežne monitorujú krytie v rámci poistenia alebo porovnateľnej záruky.

5.Oddiely 1 a 2 kapitoly I sa nevzťahujú na osoby poskytujúce služby uvedené v odseku 1 tohto článku. Oddiel 3 kapitoly I sa s výnimkou článku 25 ods. 3 vzťahuje na osoby poskytujúce služby uvedené v odseku 1 tohto článku.

Ako alternatívu k poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti, ako sa vyžaduje v odsekoch 3 a 4, musia mať podniky uvedené v odseku 1 počiatočný kapitál vo výške 50 000 EUR, ktorý možno bez zbytočného odkladu nahradiť poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti po tom, ako tieto podniky začali svoju činnosť ako platobná inštitúcia.

6.S osobami uvedenými v odseku 1 tohto článku sa zaobchádza ako s platobnými inštitúciami.

Článok 37

Služby, pri ktorých sa hotovosť poskytuje v maloobchodných predajniach bez nákupu

1.Členské štáty vyjmú z uplatňovania tejto smernice fyzické alebo právnické osoby poskytujúce hotovosť v maloobchodných predajniach nezávisle od nákupu za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)službu vo svojich priestoroch ponúka fyzická alebo právnická osoba predávajúca tovar alebo služby v rámci riadneho zamestnania;

b)suma poskytovanej hotovosti nepresiahne 50 EUR za jeden výber.

2.Týmto článkom nie je dotknutá smernica (EÚ) 2015/849 ani žiadne iné príslušné právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právne predpisy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu.

Článok 38

Služby umožňujúce výbery hotovosti ponúkané prevádzkovateľmi bankomatov, ktorí nespravujú platobné účty

1.Na fyzické alebo právnické osoby, ktoré poskytujú služby výberu hotovosti, ako sa uvádza v prílohe I bode 1, a ktoré nespravujú platobné účty a neposkytujú iné platobné služby uvedené v prílohe I, sa nevzťahuje podmienka udelenia povolenia, ale musia sa pred začatím vykonávania činnosti zaregistrovať u príslušného orgánu domovského členského štátu.

2.K registrácii uvedenej v odseku 1 sa musia pripojiť informácie a dokumentácia uvedené v článku 3 ods. 3 písm. a), b), e) až h), j), l), n), p) a q).

Na účely dokumentácie uvedenej v článku 3 ods. 3 písm. e), f) a l) poskytne registrujúca sa fyzická alebo právnická osoba opis svojich opatrení týkajúcich sa auditu a organizačných opatrení, ktoré zaviedla s cieľom podniknúť všetky primerané kroky na ochranu záujmov svojich používateľov a zabezpečenie kontinuity a spoľahlivosti pri vykonávaní platobnej služby, ako sa uvádza v bode 1 prílohy I.

V opatreniach bezpečnostnej kontroly a opatreniach na zmiernenie rizika uvedených v článku 3 ods. 3 písm. j) sa uvádza, ako registrujúca sa fyzická alebo právnická osoba zabezpečí vysokú úroveň digitálnej prevádzkovej odolnosti v súlade s kapitolou II nariadenia (EÚ) 2022/2554, najmä v súvislosti s technickou bezpečnosťou a ochranou údajov, a to aj vo vzťahu k softvéru a systémom IKT používaným registrujúcou sa fyzickou alebo právnickou osobou alebo podnikmi, ktoré poverila externým zabezpečovaním všetkých jej činností alebo ich časti.

3.Oddiely 1 a 2 kapitoly 1 sa nevzťahujú na osoby poskytujúce služby uvedené v odseku 1 tohto článku. Oddiel 3 kapitoly 1 sa s výnimkou článku 25 ods. 3 nevzťahuje na osoby poskytujúce služby uvedené v odseku 1 tohto článku.

4.S osobami poskytujúcimi služby uvedené v odseku 1 tohto článku sa zaobchádza ako s platobnými inštitúciami.

Článok 39

Povinnosť oznamovať

1.Členské štáty vyžadujú, aby poskytovatelia služieb, ktorí vykonávajú ktorúkoľvek z činností uvedených v článku 2 ods. 1 písm. j), i) a ii) nariadenia XXX [nariadenie o platobných službách] alebo vykonávajú obe tieto činnosti, v prípade ktorých celková hodnota platobných transakcií vykonaných za predchádzajúcich 12 mesiacov presahuje 1 milión EUR, informovali príslušné orgány o ponúkaných službách s uvedením toho, na základe ktorého vyňatia, ako sa uvádza článku 2 ods. 1 písm. j), i) a ii) nariadenia XXX [nariadenie o platobných službách], sa činnosť považuje za vykonávanú.

Príslušný orgán prijme na základe uvedeného oznámenia riadne odôvodnené rozhodnutie podľa kritérií uvedených v článku 2 ods. 1 písm. j) nariadenia XXX [nariadenie o platobných službách] v prípade, že sa táto činnosť nekvalifikuje ako obmedzená sieť, a informuje o tom poskytovateľa služieb.

2.Členské štáty vyžadujú, aby poskytovatelia služieb, ktorí vykonávajú činnosť, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 písm. j) nariadenia XXX [nariadenie o platobných službách], zasielali príslušným orgánom oznámenie a aby každý rok poskytli príslušným orgánom stanovisko audítora, v ktorom sa potvrdí, že činnosť je v súlade s limitmi stanovenými v článku 2 ods. 1 písm. j) nariadenia XXX [nariadenie o platobných službách].

3.Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány informovali orgán EBA o službách oznámených podľa odseku 1 s uvedením toho, na základe ktorého vyňatia sa činnosť vykonáva.

4.Opis činnosti oznámenej podľa odsekov 2 a 3 sa sprístupní verejnosti v registroch uvedených v článkoch 17 a 18.

HLAVA III

DELEGOVANÉ AKTY A REGULAČNÉ TECHNICKÉ PREDPISY

Článok 40

Delegované akty

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 41 s cieľom aktualizovať o infláciu sumy uvedené v článku 5, článku 34 ods. 1 a článku 37.

Článok 41

Vykonávanie delegovania právomocí

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 40 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 40 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.Delegovaný akt prijatý podľa článku 40 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

HLAVA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 42

Úplná harmonizácia

1.Bez toho, aby bol dotknutý článok 6 ods. 3 a článok 34, pokiaľ táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovávať ani zavádzať iné ustanovenia než ustanovenia stanovené v tejto smernici.

2.Členský štát, ktorý využíva ktorúkoľvek z možností uvedených v článku 6 ods. 3 alebo článku 34, o tejto skutočnosti a o všetkých následných zmenách informuje Komisiu. Komisia uverejní informácie na webovom sídle alebo iným ľahko prístupným spôsobom.

3.Členské štáty zabezpečia, aby sa poskytovatelia platobných služieb neodchyľovali na úkor používateľov platobných služieb od ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, okrem prípadov výslovne v nej stanovených. Poskytovatelia platobných služieb sa však môžu rozhodnúť poskytnúť používateľom platobných služieb priaznivejšie podmienky.

Článok 43

Doložka o preskúmaní

1.Komisia do [OP: doplňte dátum = päť rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] predloží Európskemu parlamentu, Rade, ECB a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní a vplyve tejto smernice, a najmä o:

a)vhodnosti rozsahu pôsobnosti tejto smernice, najmä pokiaľ ide o možnosť rozšíriť ju na určité služby vrátane prevádzkovania platobných systémov a poskytovania technických služieb, čo zahŕňa spracúvanie a prevádzkovanie digitálnych peňaženiek, na ktoré sa rozsah pôsobnosti nevzťahuje;

b)vplyve revízie smernice 2014/49/EÚ na zabezpečenie finančných prostriedkov zákazníkov platobnými inštitúciami.

Komisia v prípade potreby predloží spolu so svojou správou aj legislatívny návrh.

2.Komisia do [OP: doplňte dátum = tri roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] predloží Európskemu parlamentu, Rade, ECB a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o rozsahu pôsobnosti tejto smernice, najmä pokiaľ ide o platobné systémy, platobné schémy a poskytovateľov technických služieb. Komisia v prípade potreby predloží spolu s uvedenou správou aj legislatívny návrh.

Článok 44

Prechodné ustanovenia

1.Členské štáty umožnia platobným inštitúciám, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 11 smernice (EÚ) 2015/2366 do [OP: doplňte dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice], aby pokračovali v poskytovaní a vykonávaní platobných služieb, na ktoré im bolo udelené povolenie, bez toho, aby museli žiadať o udelenie povolenia v súlade s článkom 3 tejto smernice alebo splniť iné ustanovenia stanovené alebo uvedené v hlave II tejto smernice do [OP: doplňte dátum = 24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Členské štáty vyžadujú, aby platobné inštitúcie uvedené v prvom pododseku predložili príslušným orgánom všetky informácie, ktoré týmto príslušným orgánom umožnia do [OP: doplňte dátum = 24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] posúdiť jednu z týchto možností:

a)či tieto platobné inštitúcie dodržiavajú hlavu II a, ak to tak nie je, ktoré opatrenia treba prijať na zabezpečenie súladu;

b)či by malo byť povolenie odňaté.

Platobným inštitúciám uvedeným v prvom pododseku, ktoré po overení príslušnými orgánmi dodržiavajú hlavu II, sa udelí povolenie na vykonávanie činnosti platobnej inštitúcie podľa článku 13 tejto smernice a zapíšu sa do registrov uvedených v článkoch 17 a 18. Ak uvedené platobné inštitúcie nesplnia požiadavky stanovené v hlave II do [OP: doplňte dátum = 24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice], poskytovanie platobných služieb sa im zakáže.

2.Členské štáty môžu pre platobné inštitúcie, ako sa uvádza v odseku 1, stanoviť, aby sa im udeľovalo povolenie automaticky a aby sa zapísali do registra uvedeného v článku 17, ak majú príslušné orgány dôkazy, že tieto platobné inštitúcie už spĺňajú požiadavky článkov 3 a 13. Príslušné orgány informujú dotknuté platobné inštitúcie o takomto automatickom udelení povolenia pred tým, ako sa povolenie udelí.

3.Členské štáty umožnia fyzickým alebo právnickým osobám, na ktoré sa vzťahovala výnimka podľa článku 32 smernice (EÚ) 2015/2366 do [OP: doplňte dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a ktoré poskytovali platobné služby, ako sa uvádza v prílohe I k uvedenej smernici, aby:

a)pokračovali v poskytovaní týchto služieb v rámci dotknutého členského štátu do [OP: doplňte dátum = 24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice];

b)získali výnimku podľa článku 34 tejto smernice alebo

c)splnili ostatné ustanovenia stanovené alebo uvedené v hlave II tejto smernice.

Každá osoba, ako sa uvádza v prvom pododseku, ktorej do [OP: doplňte dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] nebolo udelené povolenie alebo nebola vyňatá podľa tejto smernice, má zakázané poskytovať platobné služby.

4.Členské štáty môžu udeliť fyzickým a právnickým osobám, na ktoré sa vzťahovala výnimka podľa článku 32 smernice (EÚ) 2015/2366, výnimku podľa článku 34 tejto smernice a zapísať tieto osoby do registrov uvedených v článkoch 17 a 18 tejto smernice, ak majú príslušné orgány dôkazy, že sú splnené požiadavky stanovené v článku 34 tejto smernice. Príslušné orgány o tom informujú dotknuté platobné inštitúcie.

Článok 45

Prechodné ustanovenie – inštitúcie elektronického peňažníctva, ktorým bolo udelené povolenie podľa smernice 2009/110/ES

1.Členské štáty umožnia inštitúciám elektronického peňažníctva, ktoré boli vymedzené v článku 2 bode 1 smernice 2009/110/ES a ktoré pred [OP: doplňte dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] začali vykonávať činnosti v súlade s vnútroštátnym právom, ktorým sa transponuje smernica 2009/110/ES, ako inštitúcie elektronického peňažníctva v členskom štáte, v ktorom sa nachádza ich ústredie v súlade s vnútroštátnym právom, ktorým sa transponuje smernica 2009/110/ES, aby pokračovali v týchto činnostiach v danom členskom štáte alebo v inom členskom štáte bez toho, aby museli žiadať o udelenie povolenia v súlade s článkom 3 tejto smernice alebo splniť iné ustanovenia stanovené alebo uvedené v hlave II tejto smernice.

2.Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie elektronického peňažníctva uvedené v odseku 1 predložili príslušným orgánom všetky informácie, ktoré tieto príslušné orgány potrebujú na to, aby do [OP: doplňte dátum = 24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] posúdili, či tieto inštitúcie elektronického peňažníctva spĺňajú požiadavky tejto smernice. Ak z takéhoto posúdenia vyplýva, že tieto inštitúcie elektronického peňažníctva nespĺňajú uvedené požiadavky, príslušné orgány rozhodnú, ktoré opatrenia treba prijať na zabezpečenie takéhoto súladu, alebo povolenie odoberú.

Inštitúciám elektronického peňažníctva, ako sa uvádza v prvom pododseku, ktoré po overení príslušnými orgánmi spĺňajú požiadavky hlavy II, sa udelí povolenie na vykonávanie činnosti platobnej inštitúcie podľa článku 13 tejto smernice a zapíšu sa do registrov uvedených v článkoch 17 a 18. Ak uvedené inštitúcie elektronického peňažníctva nesplnia požiadavky stanovené v hlave II do [OP: doplňte dátum = 24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice], poskytovanie služieb elektronických peňazí sa im zakáže.

3.Členské štáty môžu inštitúciám elektronického peňažníctva, ako sa uvádza v odseku 1, umožniť, aby im bolo automaticky udelené povolenie na vykonávanie činnosti platobnej inštitúcie a aby boli zapísané do registra uvedeného v článku 17, ak majú príslušné orgány dôkazy, že dotknuté inštitúcie elektronického peňažníctva spĺňajú požiadavky tejto smernice. Príslušné orgány o tom informujú dotknuté inštitúcie elektronického peňažníctva pred tým, ako sa takéto automatické povolenie udelí.

4.Členské štáty umožnia právnickým osobám, ktoré pred [OP: doplňte dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] začali vykonávať činnosti v súlade s vnútroštátnym právom, ktorým sa transponuje článok 9 smernice 2009/110/ES, aby pokračovali v týchto činnostiach v rámci dotknutého členského štátu v súlade s uvedenou smernicou do [OP: doplňte dátum = 24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] bez toho, aby museli žiadať o udelenie povolenia v súlade s článkom 3 tejto smernice alebo splniť iné ustanovenia stanovené alebo uvedené v hlave II tejto smernice. Inštitúciám elektronického peňažníctva, ako sa uvádza v odseku 1, ktorým počas uvedeného obdobia nebolo udelené povolenie ani výnimka v zmysle článku 34 tejto smernice, sa poskytovanie služieb elektronických peňazí zakáže.

Článok 46

Zmeny smernice 98/26/ES

Článok 2 smernice 98/26/ES sa mení takto:

1.    Písmeno b) sa nahrádza takto:

„b) „inštitúcia“ je ktorýkoľvek z týchto subjektov:

– úverová inštitúcia v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013*,

– investičná spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ**), s výnimkou inštitúcií stanovených v jej článku 2 ods. 1,

– subjekty verejného sektora a podniky so štátnou zárukou,

– akýkoľvek podnik, ktorého ústredie je mimo Únie a ktorého funkcie zodpovedajú tým, ktoré majú úverové inštitúcie alebo investičné spoločnosti Únie [ako je vymedzené v prvej a druhej zarážke],

ktorý sa zúčastňuje na systéme a je zodpovedný za splnenie finančných záväzkov vyplývajúcich z prevodných príkazov v rámci tohto systému,

– platobná inštitúcia v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 4 smernice XXX [tretia smernica o platobných službách], s výnimkou platobných inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka podľa článkov 34, 36 a 38 uvedenej smernice,

ktorá sa zúčastňuje na systéme a ktorej činnosť pozostáva z výkonu prevodných príkazov v zmysle vymedzenia v písmene i) prvej zarážke a ktorá je zodpovedná za splnenie finančných záväzkov vyplývajúcich z takýchto prevodných príkazov v rámci daného systému.

Ak sa nad systémom vykonáva dohľad v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a systém vykonáva iba prevodné príkazy v zmysle vymedzenia v písmene i) druhej zarážke, ako aj platby vyplývajúce z takýchto príkazov, členský štát sa môže rozhodnúť, že podniky, ktoré sa zúčastňujú na takomto systéme a ktoré sú zodpovedné za splnenie finančných záväzkov vyplývajúcich z prevodných príkazov v rámci tohto systému, sa môžu považovať za inštitúcie pod podmienkou, že aspoň traja účastníci uvedeného systému patria do kategórií uvedených v prvom pododseku a že takéto rozhodnutie je odôvodnené z hľadiska systémového rizika; “.

2.    Písmeno f) sa nahrádza takto:

„f)    „účastník“ je inštitúcia, centrálna protistrana, zúčtovací agent, zúčtovací ústav, prevádzkovateľ platobného systému alebo zúčtovací člen centrálnej protistrany, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

Podľa pravidiel systému môže ten istý účastník pôsobiť ako centrálna protistrana, zúčtovací agent alebo zúčtovací ústav alebo vykonávať všetky tieto úlohy alebo časť z nich.

Členský štát môže na účely tejto smernice považovať nepriameho účastníka za účastníka, ak je to odôvodnené z hľadiska systémového rizika, čím sa však neobmedzuje zodpovednosť účastníka, prostredníctvom ktorého nepriamy účastník zadáva prevodné príkazy do systému;“.

Článok 47 
Zmena smernice (EÚ) 2020/1828

V prílohe I k smernici (EÚ) 2020/1828 sa dopĺňa tento bod:

„68. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 20../…. o rámci pre prístup k finančným údajom a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010, (EÚ) č. 1095/2010 a (EÚ) 2022/2554 (Ú. v. EÚ L […], [……….], [s. ..]).“

Článok 48

Zrušenie

Smernica (EÚ) 2015/2366 sa zrušuje s účinnosťou od [OP: doplňte dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Smernica 2009/110/ES sa zrušuje s účinnosťou od [OP: doplňte dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Všetky odkazy na smernicu (EÚ) 2015/2366 a smernicu 2009/110/ES v právnych aktoch, ktoré sú v platnosti v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice, sa považujú za odkazy na túto smernicu alebo nariadenie XXX [nariadenie o platobných službách] a vykladajú sa v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III k tejto smernici.

Článok 49

Transpozícia

1.Členské štáty príjmu a uverejnia najneskôr do [OP: doplňte dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a v prípade článku 46 do [OP: doplňte dátum = šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] zákony, iné právne predpisy a správne ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

2.Tieto opatrenia sa uplatňujú od [OP: doplňte dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a v prípade článku 46 od [OP: doplňte dátum = šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 50

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 51

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

(1)    Smernica (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu.

(2)    Smernica (EÚ) 2007/64 z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu.

(3)    Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie, smernica 2013/36/EÚ o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami.

(4)    Smernica 2009/110/ES o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva.

(5)    COM(2020) 592 final z 24. septembra 2020.

(6)    Nariadenie (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012.

(7)    COM(2022) 546 final.

(8)    Nariadenie (EÚ) 2021/1230 zo 14. júla 2021 o cezhraničných platbách v Únii.

(9)    Nariadenie (EÚ) 2015/751 z 29. apríla 2015 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu.

(10)    Smernica 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov.

(11)    Nariadenie (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami.

(12)    Nariadenie (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora.

(13)        COM(2020) 591 final z 24. septembra 2020.

(14)        COM(2021) 32 final z 19. januára 2021.

(15)    Nariadenie (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016. Pozri aj „základné práva“ ďalej v texte.

(16)    Smernica 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva.

(17)    Ako sú prudenciálne pravidlá pre banky alebo pravidlá týkajúce sa trhov s cennými papiermi.

(18)    SWD(2023) 231 final.

(19)     https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/13331-Payment-services-review-of-EU-rules/public-consultation_sk .

(20)     https://finance.ec.europa.eu/regulation-and-supervision/consultations/finance-2022-psd2-review_en .

(21)     https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/13331-Payment-services-review-of-EU-rules_sk .

(22)    EBA/Op/2022/06 z 23. júna 2022.

(23)    K dispozícii na tomto odkaze: https://data.europa.eu/doi/10.2874/996945 . Referenčné číslo zákazky FISMA/2021/OP/0002.

(24)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov.

(25)    Smernica (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES.

(26)    COM(2023) 228 final.

(27)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(28)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(29)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(30)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 24. septembra 2020 o stratégii EÚ v oblasti retailových platieb [COM(2020) 592 final].

(31)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

(32)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 40).

(33)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/751 z 29. apríla 2015 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 1).

(34)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1).

(35)    Európsky orgán pre bankovníctvo, EBA/REP/2023/01, Správa z partnerského preskúmania týkajúceho sa udeľovania povolení podľa druhej smernice o platobných službách.

(36)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 1).

(37)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(38)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES.

(39)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

(40)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/411 z 29. novembra 2018, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa stanovujú technické požiadavky týkajúce sa vytvorenia, prevádzky a údržby elektronického centrálneho registra v oblasti platobných služieb a prístupu k údajom, ktoré obsahuje (Ú. v. EÚ L 73, 15.3.2019, s. 84).

(41)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(42)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(43)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2055 z 23. júna 2017, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy pre spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú uplatnenia práva usadiť sa a slobody poskytovať služby platobných inštitúcií (Ú. v. EÚ L 294, 11.11.2017, s. 1).

(44)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1722 z 18. júna 2021, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa stanovuje rámec pre spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu v kontexte dohľadu nad platobnými inštitúciami a inštitúciami elektronických peňazí vykonávajúcimi cezhraničné poskytovanie platobných služieb (Ú. v. EÚ L 343, 28.9.2021, s. 1).

(45)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1423 zo 14. marca 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa kritérií stanovovania ústredných kontaktných bodov v oblasti platobných služieb a funkcií týchto ústredných kontaktných bodov (Ú. v. EÚ L 328, 9.10.2020, s. 1).

(46)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(47)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45).

(48)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 20../…. o rámci pre prístup k finančným údajom a zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010, (EÚ) č. 1095/2010 a (EÚ) 2022/2554.

(49)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).

(50)    COM(2023) 228 final.

(51)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(52)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 241/2014 zo 7. januára 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií (Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014, s. 8).

(53)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(54)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 1).

(55)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87).

(56)    Smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1).

(57)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1).

(58)    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/410 z 29. novembra 2018, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy v oblasti platobných služieb, pokiaľ ide o podrobnosti a štruktúru údajov, ktoré majú oznamovať príslušné orgány Európskemu orgánu pre bankovníctvo podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (Ú. v. EÚ L 73, 15.3.2019, s. 20).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli28. 6. 2023

COM(2023) 366 final

PRÍLOHY

k

návrhu

SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o platobných službách a službách elektronických peňazí na vnútornom trhu,


ktorou sa mení smernica 98/26/ES a zrušujú smernice 2015/2366/EÚ a 2009/110/ES

{SEC(2023) 256 final} - {SWD(2023) 231 final} - {SWD(2023) 232 final}

PRÍLOHA I

PLATOBNÉ SLUŽBY

(podľa článku 2 bodu 3)

1.Služby umožňujúce vklad hotovosti na platobný účet a/alebo výber hotovosti z platobného účtu.

2.Vykonávanie platobných transakcií vrátane prevodov finančných prostriedkov z platobného účtu a na platobný účet vrátane prípadov, keď sú finančné prostriedky kryté úverovým rámcom u poskytovateľa platobných služieb používateľa alebo u iného poskytovateľa platobných služieb.

3.Vydávanie platobných nástrojov.

4.Prijímanie platobných transakcií.

5.Poukazovanie peňazí.

6.Platobné iniciačné služby.

7.Služby informovania o účte.

PRÍLOHA II

SLUŽBY ELEKTRONICKÝCH PEŇAZÍ

(podľa článku 2 bodu 37)

Vydávanie elektronických peňazí, vedenie platobných účtov, na ktorých sa uchovávajú jednotky elektronických peňazí, a prevod jednotiek elektronických peňazí.

PRÍLOHA III

TABUĽKA ZHODY