52006DC0211

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 10.5.2006

KOM(2006) 211 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEJ RADE

AGENDA OBČANOV VÝSLEDKY PRE EURÓPU

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEJ RADE

AGENDA OBČANOV VÝSLEDKY PRE EURÓPU

ÚVOD

V globalizovanom svete ešte nebola EÚ, ktorá je v súčasnosti tak potrebná, do takej miery spochybňovaná. To je paradox, ktorému čelia všetci európski vedúci predstavitelia členských štátov EÚ, ako aj inštitúcií EÚ.

Budovanie EÚ je mimoriadnym úspechom. Prinieslo neslýchaný mier, prosperitu a stabilitu a pomohlo európskym občanom prekonať šok spôsobený vonkajšími zmenami. Zásady a hodnoty EÚ zostali nezmenené, sloboda, demokracia, právny štát, tolerancia, solidarita a pokrok dosiahnutý prostredníctvom mierovej spolupráce, majú rovnakú váhu tak dnes, ako aj v čase podpísania Rímskej zmluvy. Má ju aj hlavná úloha kultúrneho bohatstva a rôznorodosti v rámci európskej identity. Ale za 50 rokov sa Európa a svet zmenili. EÚ musí podporovať a obhajovať svoje hodnoty voči rastúcej rôznorodosti a zmenám. Na stretnutí v Hampton Court, ktoré sa uskutočnilo minulý október, sa dosiahol politický konsenzus, pokiaľ ide o povahu týchto výziev a hlavnú úlohu, ktorú má EÚ pri ich napĺňaní, a to formou modernizácie a reformy. Agenda, ktorá bola schválená v Hampton Court, vrátane rozvoja znalostnej ekonomiky, má prvoradú úlohu pri dosahovaní rastu a zamestnanosti.

Očakávania, ktoré si občania spájajú s EÚ sa za 50 rokov zvýšili. Je to uznanie väčšieho významu EÚ, ako aj výzva pre všetkých európskych lídrov. Európski občania chcú lepšie rozumieť a vyjadrovať sa k tomu, čo robí EÚ a akým spôsobom to robí. EÚ sa im zdá dôležitá, ale vzdialená.

Ústavná zmluva by mala pomôcť preklenúť túto priepasť. Komisia naďalej podporuje svoje zásady a hodnoty, ako aj zlepšenia, ktoré by EÚ mali priniesť efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť. Pätnásť členských štátov už ratifikovalo Ústavnú zmluvu a ďalšie by tak mohli urobiť v nasledujúcich mesiacoch. Voliči v dvoch členských štátoch povedali v referende Ústavnej zmluve svoje „nie“ Pokiaľ ide o nasledujúce kroky, k dnešnému dňu sa ešte nedosiahol žiaden konsenzus.

Občania však chcú, aby Únia fungovala efektívne už teraz. Počas diskusií, ktoré sa uskutočnili v rámci plánu D (D ako demokracia, dialóg a diskusia) sa ukázalo, že si európski občania želajú, aby EÚ vyvíjala väčšiu aktivitu v mnohých oblastiach: vytváranie nových pracovných príležitostí, pomoc pri vyrovnávaní sa s vplyvmi globalizácie, boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, podpora trvalo udržateľného rozvoja a solidarity.

Aby vyhovela týmto požiadavkám a napriek neprijatiu dohody o Ústavnej zmluve, urobila EÚ niekoľko významných krokov: dohoda o sedemročnom finančnom rámci, obnovená agenda rastu a zamestnanosti v rámci revidovanej Lisabonskej stratégie, nová sociálna agenda, zreformovaný Pakt stability a rastu, akčný plán na posilnenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v EÚ, zdvojnásobenie oficiálnej rozvojovej pomoci do roku 2010, ako aj politická dohoda týkajúca sa citlivých otázok, ako je prijatie právnych predpisov v oblasti služieb a chemických látok a dohoda týkajúca sa projektu novej energetickej politiky. EÚ musí teraz tieto ciele, ktoré dosiahla, zmeniť na konkrétny prínos.

Únia však musí pomocou politickej agendy, ktorá bude zohľadňovať očakávania občanov Únie a ktorou opätovne získa ich podporu pre európsky projekt, pokračovať ďalej. Táto agenda musí vychádzať z ustanovených priorít prosperity, solidarity a bezpečnosti a zo snahy o zvyšovanie rastu a zamestnanosti. Tieto priority sú rozhodujúce pre obnovenie dôvery v Európe. Takúto podporu je takisto možné mobilizovať prostredníctvom projektov ako Erasmus, Galileo alebo prostredníctvom Európskeho technologického inštitútu, či projektu agentúry Európskej občianskej ochrany kapacity. Politiky, aj projekty musia byť súčasťou jasnej politickej agendy. Je treba k nim pristupovať postupne a takto riešiť súčasné ťažkosti spojené s Ústavnou zmluvou. Cieľom tohto dvojakého prístupu je dosiahnuť postupne inštitucionálnu dohodu, ktorou sa posilní politická snaha o upevnenie „projektu spoločného života“.

Takýto prístup si vyžaduje viac ako čokoľvek iné politickú vôľu v celej Európe, členských štátoch a regiónoch. Efektívne inštitúcie sú nevyhnutné pre fungovanie EÚ a predstavujú symbol politickej podstaty európskeho projektu. Inštitúcie EÚ však nemôžu zaktivizovať Európu bez vonkajšej podpory. Okrem iného by tak nemali robiť v Európe, ktorá je a musí byť demokratická a nie iba administratívna. Spoločná zodpovednosť je veľmi dôležitá. Z tohto dôvodu by prvým inštitucionálnym krokom mohlo byť na budúci rok, kedy uplynie 50 rokov od podpísania Rímskej zmluvy, prijatie politickej deklarácie členských štátov, Komisie a Európskeho parlamentu, v ktorej budú zakotvené nielen európske hodnoty a ambície, ale aj spoločný záväzok ich plniť: „povinnosť zaviazať sa“. Cieľ a štruktúra tohto dokumentu by mali vychádzať z deklarácie z Messiny, ktorá bola odpoveďou na inštitucionálne prekážky a zároveň predchodkyňou zmluvy, v tomto prípade Rímskej zmluvy.

POLITICKÁ AGENDA: EURÓPA VÝSLEDKOV

Nová agenda občanov pre Európu musí priniesť mier, prosperitu a solidaritu v novom kontexte a to v kontexte globalizácie. Mala by vytvoriť otvorený a úplne fungujúci jednotný trh a dosiahnuť efektívne uplatňovanie štyroch slobôd v praxi, podporovať solidaritu, príležitosti, prístup a udržateľnosť a zvyšovať bezpečnosť. Ide o agendu v prospech všetkých občanov Európy, ktorá vychádza z výsledkov dosiahnutých k dnešnému dňu a sleduje už stanovený smer, s osobitným zameraním na rast a zamestnanosť.

Hlbšia ekonomická integrácia, jednotný trh pre 21. storočie

V 21. storočí stojí európska ekonomika pred novými výzvami a príležitosťami. Jednotný trh priniesol spoločne s efektívnou politikou hospodárskej súťaže európskym občanom nesmierny úžitok. Otvoril im nové možnosti a príležitosti, a to aj v takých oblastiach, ktoré sa považovali za uzavreté sektory, ako napríklad sektor telekomunikácií a sektor leteckej dopravy. Otvoril cestu zavedeniu eura, ktorým sa podporila dynamika jednotného trhu a posilnila finančná a ekonomická integrácia, čo všeobecne prispelo k posilneniu EÚ. Revidovanou Lisabonskou stratégiou sa položili základy modernizácii našich ekonomík s cieľom zabezpečiť rast a pracovné príležitosti pre všetkých občanov.

Nastal čas zhodnotiť ekonomickú integráciu, najmä jednotný trh a upriamiť svoju pozornosť smerom do budúcnosti, so zameraním sa na tieto otázky.

- Ako môžeme stavať na tom, čo už bolo dosiahnuté?

- Kde sú ešte nedostatky? Jednotný trh nie je ešte v úplnej miere dobudovaný. Je potrebná lepšia integrácia energetických a finančných trhov, alebo odstránenie prekážok voľného pohybu pracovníkov. Tieto otázky sa priamo dotýkajú občanov, napríklad cien energie, cien roamingu pre užívateľov mobilných telefónov, alebo bankových poplatkov. V iných oblastiach ešte nebol zaistený prínos pre spotrebiteľov: napríklad, prečo je ešte stále tak ťažké, aby európsky občan, ktorý má bydlisko v jednom členskom štáte, mohol uzavrieť poistenie v inom štáte? Ako dosiahneme pokrok v oblasti patentového práva Spoločenstva?

- Ako môžeme čeliť výzvam budúcnosti? Hospodárska politika EÚ musí podporiť integráciu a konvergenciu európskych ekonomík. EÚ musí plniť Lisabonskú agendu, podporovať dokončenie a hladké fungovanie hospodárskej a menovej únie a dokončiť budovanie jednotného trhu. Hopodárska politika EÚ musí plne zohľadniť vonkajšie tlaky, napríklad pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, ako aj príležitosti, ktoré vznikajú v súvislosti s globalizáciou v oblasti invesícií a vývozu. Budovanie jednotného trhu musí byť dynamický, nie jednofázový proces. Silný, otvorený a konkurencieschopný jednotný trh môže tvoriť hlavnú časť odpovede Európy na výzvu ako je globalizácia.

- Máme k dispozícii najefektívnejšie mechanizmy na vytvorenie jednotného trhu? Prostriedky podpory ekonomickej integrácie sa vyvíjali v priebehu predchádzajúcich dvadsiatich rokov a vytvorili sa nové spôsoby podpory podnikania a inovácie. Komisia je pripravená spolupracovať v duchu obnoveného partnerstva s členskými štátmi a ich správnymi orgánmi, najmä pomocou využitia nových technológií, s cieľom zabezpečiť fungovanie systému a pomáhať im pri preberaní iniciatívy a zodpovednosti.

Komisia sa zaväzuje odstrániť zostávajúce prekážky jednotného trhu, aby tak občanom a podnikateľom v EÚ umožnila plne využívať všetky výhody, ktoré Únia prináša. Za týmto účelom navrhuje pristúpiť k zásadnému preskúmaniu jednotného trhu s cieľom určiť, čo viac je ešte potrebné urobiť a zistiť spôsob, ako to dosiahnuť. Budúci rok predloží správu - jednotný trh v 21. storočí - Rade a Európskemu parlamentu, v ktorej predloží konkrétne návrhy budúceho postupu. Komisia bude aktívne pokračovať v plnení Lisabonskej stratégie a snažiť sa ukončiť a zabezpečiť dobré fungovanie hospodárskej a menovej únie.

Príležitosti, prístup a solidarita

Opatrenia pre hlbšiu a širšiu ekonomickú integráciu by mali ísť ruka v ruke s ďalšou podporou jednej z najzjednocujúcejších a najzákladnejších hodnôt v Európe: so solidaritou.

S cieľom zachovať verejné financovanie zdravotnej starostlivosti, sociálne a dôchodkové zabezpečenie vzhľadom na demografické zmeny a umožniť občanom EÚ, aby sa úspešne prispôsobili týmto zmenám, musia byť politiky prispôsobené novému pracovnému trhu: Európania žijú dlhšie, tradičný model rodiny v Európe zaznamenáva dosiaľ nepoznané zmeny, posilňuje sa rovnoprávnosť medzi mužom a ženou, ľudia sa prispôsobujú novým tendenciám v oblasti migrácie a diverzity, stále však pretrváva chudoba medzi znevýhodnenými skupinami obyvateľstva. Európska únia musí analyzovať radikálne zmeny, ktoré prebiehajú v našej spoločnosti a podporiť odpovede obhájiteľné na všetkých úrovniach s cieľom zjednotiť prácu na reformách potrebných pre európske hospodárstvo.

K poskytovaniu práv a záruk na pracoviskách sa musí pridať vytváranie nových pracovných príležitostí. Preto je dôležité, aby členské štáty kládli dôraz na aktívnu politiku trhu práce s cieľom bojovať proti nezamestnanosti v Európe a predovšetkým proti nezamestnanosti mladých, ktorej úroveň je v mnohých členských štátoch stále neprijateľne vysoká. Ako vyjadrila Európska rada počas prijímania Lisabonskej stratégie „najlepšia ochrana proti sociálnemu vylúčeniu je zamestnanie“.

Európskymi politikami a programami solidarity sa musí podporovať vyššia kvalita života a sociálna kohézia, zväčšovanie počtu príležitostí pre európskych občanov formou spolupráce s vnútroštátnymi, regionálnymi a inými orgánmi v teréne, ako aj so sociálnymi partnermi a prostredníctvom sociálneho dialógu a vlastnej angažovanosti v občianskej spoločnosti. Znamená to, že naše politiky na podporu solidarity, musia byť doplnené účinnejšími prostriedkami, ktorých úlohou bude zabezpečiť existujúce práva občanov na prístup k pracovným príležitostiam, vzdelaniu, sociálnym službám, zdravotnej starostlivosti a ďalším formám sociálneho zabezpečenia v celej Európe.

Solidarita musí byť zaručená aj budúcim generáciám, a to prostredníctvom účinných iniciatív EÚ prijatých ako odpoveď na demografické zmeny, ale rovnako aj zmeny životného prostredia. Únia by mala aj naďalej plniť vedúcu úlohu v boji proti klimatickým zmenám a zmenšovaniu biodiverzity prostredníctvom opatrení prijatých na implementáciu kjótskych záväzkov nákladovo efektívnym spôsobom, globálnou činnosťou zameranou na ďalšie znižovanie emisií po roku 2012 a prijatím akčného plánu na splnenie cieľov v roku 2010 týkajúcich sa biodiverzity.

Komisia budúci rok podrobne zhodnotí skutočnú situáciu, v ktorej sa európska spoločnosť nachádza a predloží agendu týkajúcu sa prístupu, solidarity a sociálnej dimenzie spoločne s preskúmaním jednotného trhu. Preskúma možnosť vytvorenia zoznamu „práv“, ktorý by umožnil každému európskemu občanovi, aby poznal svoje práva a mohol si ich uplatňovať. Bude pokračovať v ďalšom rozvoji svojej agendy oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

Sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť

Európski občania musia mať dôveru, že EÚ prijíma opatrenia potrebné k tomu, aby sa Európa stala spravodlivým a bezpečným miestom pre život bez toho, aby boli dotknuté individuálne a iné slobody, ktoré sú pre európanov tak dôležité.

EÚ musí rozvíjať svoju činnosť. Napríklad musí

- zamerať sa na dodržiavanie a presadzovanie základných práv pre všetkých a rozvíjať koncept občianstva EÚ,

- posilniť politiku boja proti terorizmu zintenzívnením spolupráce medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a justičnými orgánmi a to odstránením prekážok prístupu a poskytovaniu informácií bez toho, aby bolo dotknuté rešpektovanie súkromia a ochrana údajov,

- zabezpečiť lepšiu ochranu vonkajších hraníc pomocou integrovanejšieho systému správy vonkajších hraníc a postupným vytváraním pohraničnej stráže, ktorá bude konať v súlade so spoločnými európskymi normami a postupami,

- zaviesť efektívnejší spoločný azylový systém do roku 2010 spoločne s lepšou harmonizáciou kritérií a postupov,

- uplatňovať spoločnú migračnú politiku koordinovanejším spôsobom a v tejto súvislosti uznať výhody, ktoré vyplývajú z lepšej integrácie prisťahovalcov a zároveň predložiť riešenia nelegálneho prisťahovalectva a boja proti skupinám prevádzačov, to všetko v spolupráci s tretími štátmi,

- uplatňovať väčšiu policajnú a justičnú spoluprácu , založenú na vzájomnom uznávaní vnútroštátnych rozsudkov a iných súdnych rozhodnutí, aby boli vykonateľné na celom území EÚ v prípade všetkých, ktorí sa pohybujú, žijú a pracujú v celej EÚ,

- umožniť plné využitie existujúcich mechanizmov likvidácie hrozieb pre bezpečnosť občanov vznikajúcich vo viacerých oblastiach, najmä v oblasti výživy, zdravia a bioterorizmu ,

- rozvíjať spoluprácu v konzulárnych veciach s cieľom lepšie chrániť občanov EÚ v tretích krajinách.

V niektorých oblastiach tvorby politiky sú zodpovednosť a spôsobilosť konať obmedzované súčasnými rozhodovacími mechanizmami, čo vedie k zablokovaniu a nedostatku náležitej demokratickej kontroly. V platných ustanoveniach zmluvy (článok 42 Zmluvy o Európskej únii a článok 67 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) sa umožňuje zmeniť tieto rozhodovacie mechanizmy, čím by sa malo zlepšiť prijímanie rozhodnutí v Rade, umožniť Európskemu parlamentu vykonávať náležitú demokratickú kontrolu a posilniť úlohu Súdneho dvora.

Komisia predloží iniciatívu na zlepšenie zodpovednosti a prijímania rozhodnutí v oblastiach, ako je policajná a justičná spolupráca a legálne prisťahovalectvo, s využitím možností, ktoré vyplývajú z ustanovení platných zmlúv.

Rozšírenie

EÚ sa postupným rozširovaním stala tým, čím je dnes, a to významnou mocnosťou, ktorá podporuje šírenie mieru, demokracie a prosperity a prezentuje záujmy, hodnoty a vplyv Európy vo svete. Vďaka rozširovaniu mohla Európska únia podporiť transformáciu bývalých diktatúr k čo najväčšiemu prospechu pre všetky členské štáty. Každé rozširovanie bolo sprevádzané pochybnosťami, ale Únia vždy preukázala svoju inštitucionálnu, finančnú a politickú kapacitu integrovať nových členov.

Posledné rozšírenie v roku 2004 malo predovšetkým historicko-politický a strategický rozmer, ktorým je zjednotenie Európy. Znamelo však aj ekonomický úspech stimulujúci dynamiku európskeho hospodárstva, zvyšujúci rast a vytvárajúci pracovné príležitosti prostredníctvom zvyšovania investícií a obchodu[1].

Väčšina občanov aj naďalej víta rozširovanie, sú však mnohí takí, ktorí spochybňujú jeho tempo a rozsah. Únia si musí plniť existujúce záväzky. Zároveň je však potrebné začať odbornú diskusiu o budúcich rozšíreniach a o tom, čo predstavujú pre Úniu ako celok.

Otázka týkajúca sa spôsobu, ako sa EÚ môže prispôsobiť prijatiu nových členov bez toho, aby sa neodklonila od svojich hlavných cieľov, nie je nová: Európska rada sa už v Kodani v roku 1993 zaoberala otázkou schopnosti Únie prijať nových členov a v „Agende 2000“ bol navrhnutý balíček inštitucionálnych, politických a rozpočtových reforiem, ktorým sa otvorila cesta pre úspešné rozšírenie v máji 2004.

EÚ preukázala, že je schopná prijať nových členov a zároveň si zachovať svoju efektívnosť. Aby preukázala, že je toho schopná aj v budúcnosti, musí zabezpečiť, že rozširovanie bude ďalším spoločným európskym projektom.

Komisia bude pokračovať v diskusii o prínose, ktorý predstavuje rozširovanie a o schopnosti Únie prijať nových členov. V tomto roku ešte pred decembrovým stretnutím Európskej rady, predloží správu o stratégii rozširovania EÚ.

EÚ vo svete

Potreba efektívnosti Európy na medzinárodnej scéne, nebola ešte nikdy taká veľká. Vzájomná závislosť, ktorá existuje na medzinárodnej úrovni, vytvára nové príležitosti pre projekt európskych hodnôt a záujmov a zvyšuje podporu európskych občanov v prospech spoločnej zahraničnej politiky.

Absencia inštitucionálnej dohody by nemala brániť v tom, aby EÚ zohrávala na medzinárodnej úrovni významnú úlohu. Musíme čo najviac vyťažiť z našich spoločných kapacít, ktoré nie sú zanedbateľné, napríklad v oblasti obrany mobilizovaním operačných zdrojov, výskumu a verejného obstarávania. Komisia je pripravená podporovať úsilie členských štátov v tomto smere.

Aby Európa, ako globálny aktér, nebola iba jednoduchým spojením jej častí, členské štáty a inštitúcie by mali spolupracovať s cieľom dosiahnuť výsledky v týchto oblastiach:

- Ciele a vplyv. Nakoľko sa počet partnerov EÚ a úloh, ktoré plní v zahraničnej politike znásobil, musí zaujať jasný postoj pokiaľ ide o jej priority a vyslať jasný odkaz o tom, čo sa snaží dosiahnuť. Väčšia priorita by sa mala priznať vytvoreniu európskej politiky susedstva, ako prostriedku na podporu stability a prosperity v štátoch, ktoré susedia s EÚ.

- Koherencia. EÚ má k dispozícii výnimočnú škálu nástrojov zahraničnej politiky, ktoré ďaleko presahujú nástroje tradičnej „zahraničnej“ politiky, či už ide o obchodnú politiku, rozvojovú spoluprácu, humanitárnu pomoc alebo politický dialóg. Okrem toho, naše ciele v oblastiach ako je životné prostredie, doprava a energia alebo migrácia, či bezpečnosť, môžu byť splnené, iba ak rozšírime spoluprácu za hranice Únie. Vnútorná a vonkajšia politika musia spolu súvisieť. Koncom roka predloží Komisia nový koncept medzinárodnej konkurencieschopnosti , ktorý sa bude týkať takých otázok, ako je zlepšenie prístupu k zahraničným trhom, nové priority v obchodných vzťahoch, podpora investičných príležitostí a ochrany duševného vlastníctva. V tomto kontexte by sa Únia mala ďalej zasadzovať, aby náročné normy v oblasti hospodárskej súťaže, sociálnej oblasti, ako aj v oblasti životného prostredia boli uplatňované v celosvetovom meradle.

- Koordinácia. Členské štáty a inštitúcie, ako aj inštitúcie navzájom, musia lepšie koordinovať svoju činnosť, aby sa ich zahraničnopolitická činnosť stala účinnejšia a efektívnejšia. Zahraničná politika nevyhnutne zahŕňa mnohých aktérov. Všetci sa musia sústrediť viac na to, čo sa snažia spoločne dosiahnúť, než na to, kto čo robí. Napríklad na poskytnutie účinnej pomoci a civilnej ochrany v prípade zahraničných krízových situácií.

V nadväznosti na diskusiu o úlohe Európy vo svete, ktorá sa uskutočnila v rámci stretnutia v Hampton Court, vypracuje Komisia koncept pre zahraničné vzťahy, v ktorom zformuluje konkrétne názory ako čeliť týmto výzvam v rámci platných zmlúv, a najmä ako zlepšiť koherenciu a koordináciu činnosti Komisie s činnosťou iných európskych inštitúcií a činnosťou členských štátov. |

ROZPOČET NA PLNENIE AGENDY

Rozpočet je jedným z najdôležitejších konkrétnych prejavov politických cieľov Únie. Upravený rozpočet pokiaľ ide o výdavky, ale aj príjmy, je pre uskutočnenie agendy občanov nevyhnutný. V nedávnej dohode o finančnom rámci sa zakotvilo niekoľko dôležitých ustanovení, napríklad zvýšenie výdavkov v prospech nových politík, ako je bezpečnosť, inovácia a výskum, alebo reforma kohéznej politiky EÚ s cieľom plniť agendu rastu a zamestnanosti a pri zachovaní jej hlavnej úlohy, ktorá spočíva v presadzovaní solidarity v celej Únii.

Je však potrebné urobiť viac. Rozhodnutia týkajúce sa príjmov a výdavkov Únie musia vychádzať z konsenzu o budúcom politickom smerovaní Únie a o prerozdelení úloh medzi úrovne Spoločenstva a vnútroštátne úrovne a tiež z konsenzu o celkovej úrovni a zdrojoch financovania na uskutočnenie priorít Únie. Z tohto dôvodu Komisia v rokoch 2008/2009 opätovne navrhne komplexnú reformu rozpočtu s cieľom posilniť prosperitu, solidaritu a bezpečnosť prostredníctvom novej politickej agendy.

EURÓPA ZALOŽENÁ NA PARTNERSTVE: SUBSIDIARITA, LEPŠIA PRÁVNA ÚPRAVA, OTVORENOSŤ

Predloženie novej politickej agendy vyžaduje nové partnerstvo. EÚ je komplexná, špecifická organizácia, ktorá sleduje mnoho cieľov. Môže fungovať, iba ak postúpi časť svojej právomoci, ale aj zodpovednosti a zostane verná základným demokratickým zásadám, ako sú zodpovednosť, transparentnosť a dôvera. Európska únia musí:

- Dodržiavať zásadu subsidiarity spôsobom, že koná na európskej úrovni, iba ak je to vhodné. Komisia sa zaviazala spolupracovať s členskými štátmi a ich vnútroštátnymi parlamentami, regiónmi, mestskými a miestnými orgánmi, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou, aby zabezpečila, že z prosperity budú mať prospech všetci.

- Znížiť byrokraciu na najmenšiu mieru. Komisia ukázala cestu zjednodušením platnej legislatívy a zvýšeným používaním hodnotenia vplyvu. Musí ísť však o spoločné úsilie a všetky inštitúcie, ako aj vnútroštátne a regionálne orgány by mali pre uľahčenie života podnikov a občanov urobiť viac. Komisia predloží neskôr v priebehu roka 2006 ďalšiu sériu návrhov, aby sa cieľ spočívajúci v zlepšení právnej úpravy stal realitou v celej Únii.

- Zlepšiť otvorenosť a zodpovednosť. Komisia, ako aj Rada, prijíma dôležité opatrenia na zvýšenie transparentnosti. Ďalšie opatrenia je nutné prijať vo všetkých inštitúciách. Komisia bude vychádzať z európskej iniciatívy o transparentnosti a napríklad urýchli práce na prístupe k dokumentom.

Partnerstvo znamená účinnú spoluprácu európskych inštitúcií, hranice rozdeľujúce ich úlohy nesmie nikdy získať väčšiu dôležitosť, než skutočnosť, že všetky majú rovnaké ciele. Musia byť tiež na blízku občanom, čo je hlavným cieľom novej komunikačnej politiky[2].

Európske inštitúcie však rovnako musia užšie spolupracovať s ich hlavnými partnermi. Vlády členských štátov nesú osobitnú zodpovednosť za dobré fungovanie EÚ. V skutočnosti na každej úrovni, či už ide o konzultácie, ktoré predchádzajú vytvoreniu politík, diskusie o konkrétnych návrhoch alebo implementácie, môže politika EÚ plne fungovať iba pod podmienkou, že všetci jej účastníci cítia, že sú do nej plne zapojení.

Predovšetkým vnútroštátne parlamenty musia byť vo väčšej miere zapojené do procesu vytvárania a uplatňovania európskych politík. Ich zvýšená účasť môže prispieť k tomu, aby boli tieto politiky vo väčšej miere harmonizované s rozličnými okolnosťami a efektívnejšie implementované.

Komisia by chcela postúpiť všetky svoje nové návrhy a dokumentyz konzultácií priamo vnútroštátnym parlamentom a zároveň ich vyzvať, aby predložili svoje vyjadrenia, s cieľom zlepšiť proces tvorby politík.

SMEROM K INŠTITUCIONÁLNEJ DOHODE

EÚ musí zaručiť, že jej inštitúcie sú schopné priať túto novú politickú agendu pre európskych občanov realizovať.

V Laekenskej deklarácii z roku 2001 sa požaduje, aby bol prístup Spoločenstva jasný, otvorený, efektívny a demokraticky kontrolovaný, a aby Európa s jeho pomocou bola príkladom celému svetu. Táto deklarácia bola základom prác, ktoré boli neskôr realizované viedli v rámci Konventu a medzivládnej konferencie s cieľom prijať Ústavnú zmluvu. Päť rokov po prijatí tejto deklarácie získali ešte väčšiu váhu.

V júni 2005 sa hlavy štátov a vlád dohodli uskutočniť všeobecné hodnotenie vnútroštátnych diskusií v priebehu prvého polroka 2006 a dohodnúť sa na ďalšom postupe. Vo svojom oznámení o pláne D a o období reflexie[3] Komisia analyzuje otázky, ktoré vyplynuli z diskusií. V stručnosti, občania uznávajú, že problémy, ktoré vznikajú vo vnútri, ale tiež mimo Európy, sa musia riešiť na európskej úrovni. Citlivo vnímajú oblasť zamestnanosti a bezpečnosti a žiadajú, aby Európa zaujala stanovisko ku globalizácii. Chceli by presnejšie vedieť kam bude ďalej smerovať Únia, napríklad pokiaľ ide o rozširovanie. Viacerí sú toho názoru, že energia Európy by mohli byť užitočnejšie koncetrované na uskutočňovanie konkrétnych politík.

Všeobecnejšie, pokiaľ ide o Ústavnú zmluvu, je navrhnutých viacero ďalších postupov. Prebiehajúce ratifikácie sú dôkazom záväzkov, ktoré majú voči tejto zmluve členské štáty. V súlade s deklaráciou pripojenou k Ústavnej zmluve, ak štyri pätiny členských štátov túto zmluvu ratifikujú, bude sa touto otázkou zaoberať Európska rada. K dnešnému dňu však nedošlo k dohode o ďalšom postupe.

Uzmierením občanov s Úniou a obnovením ich dôvery v ňu prostredníctvom preukázania konkrétnych výsledkov, ktorými Únia dokáže, že je schopná odpovedať na ich potreby a očakávania, sa vytvorí cesta na dosiahnutie pozitívneho výsledku.

Komisia preto navrhuje: - Je čas na ďalšie kroky s využitím našich úvah na zlepšenie výsledkov. EÚ by mala odteraz zamerať svoju pozornosť na novú politickú agendu, podnecovaním pokračovania dialógu, najmä formou implementácie plánu D. - EÚ by mala efektívnejšie využívať platné zmluvy spôsobom, akým je to opísané v tomto dokumente, bez ohľadu na budúcnosť Ústavnej zmluvy. - Rovnako by Európska rada mala v júni rozhodnúť o schválení postupného prístupu, ktorý budú neskôr aplikovať ďalšie predsedníctva. Jeho cieľom bude vytvoriť podmienky na prijatie budúcej inštitucionálnej dohody. - Lídri EÚ by mali ako nasledujúci hlavný krok smerom k dosiahnutiu inštitucionálnej dohody prijať politickú deklaráciu, v ktorej potvrdia hodnoty a ambície Európy, a v ktorej sa tiež zaviažu, že sa budú podielať na ich napĺňaní. Takáto deklarácia by mohla byť prijatá budúci rok, kedy uplynie 50 rokov od podpísania Rímskej zmluvy. Európsky parlament a Komisia by mali túto deklaráciu takisto podpísať. - Táto formálna deklarácia by mala ďalej slúžiť ako základ pre rozhodnutia, ktoré prijme Európska rada na budúci rok, a ktorými sa spustí proces s cieľom dosiahnuť inštitucionálnu dohodu. Túto dohodu musia vypracovať budúce predsedníctva. V prípade potreby je Komisia pripravená pomôcť. |

ZÁVER

EÚ priniesla mier, prosperitu a bezpečnosť spôsobom, ktorý bol nepredstaviteľný v čase jej vzniku. Únia môže a musí aj naďalej reagovať na potreby a očakávania nových generácií európanov.

Musí preto pri tvorbe novej občianskej agendy využiť svoju dynamiku. V tejto agende by mali byť uvedené návrhy, ktoré európanom zabezpečia ďalšie výhody a to znásobením úsilia poskytnúť im príležitosti a záruky, ktoré prináša Európa založená na otvorenosti a solidarite. Musí poskytnúť ďalšie záruky bezpečnosti a slobody. Musí byť spojená s účinnejšou prítomnosťou EÚ na medzinárodnej scéne.

Na uskutočnenie tejto agendy musí EÚ spolupracovať s partnermi. Veľkosť výzvy vyžaduje úplnú oddanosť inštitúcií Spoločenstva, ale tiež všetkých, ktorí majú záujem na úspechu Európy. Obnovenie dôvery v Európsku úniu, ako hnaciu silu prosperity, solidarity a bezpečnosti v Európe a na celom svete, vytvorí vhodné podmienky na dosiahnutie inštitucionálnej dohody.

„Európania nemajú inú, než spoločnú budúcnosť“

Jean Monnet

[1] KOM(2006) 200, 3.5.2006.

[2] KOM(2006) 35, 1.2.2006.

[3] KOM(2006) 212, 10.5.2006.