2.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 296/26

—

so zreteľom na ustanovenia nachádzajúce sa v právnych nástrojoch Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú práv žien, akými sú napríklad Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodné pakty o občianskych a politických právach a o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o potláčaní obchodu s ľuďmi a využívania prostitúcie iných osôb, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčný protokol, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a zásada nenavracania,

—

so zreteľom na ďalšie nástroje OSN týkajúce sa násilia páchaného na ženách, akými sú napríklad Viedenská deklarácia a akčný program z 25. júna 1993 prijaté na Svetovej konferencii o ľudských právach (A/CONF. 157/23) a Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993 (rezolúcia 48/104),

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 12. decembra 1997 s názvom „Prevencia trestnej činnosti a opatrenia trestného súdnictva na odstránenie násilia páchaného na ženách“ (rezolúcia 52/86), rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2002 s názvom „Smerom k odstráneniu trestnej činnosti zameranej proti ženám, páchanej v mene cti“ (rezolúcia 57/179) a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 22. decembra 2003 s názvom „Odstránenie domáceho násilia páchaného na ženách“ (rezolúcia 58/147),

—

so zreteľom na správy osobitných spravodajcov Vysokého komisára OSN pre ľudské práva o násilí páchanom na ženách a všeobecné odporúčanie č. 19 Výboru pre odstránenie diskriminácie žien (11. schôdza, 1992),

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na uznesenia Európskeho parlamentu z 18. mája 2000 o opatreniach v súvislosti s pekinskou akčnou platformou (1) a z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10) (2) a z 25. februára 2010 o opatreniach v súvislosti s pekinskou akčnou platformou (Peking +15) (3),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 19. decembra 2006 o zintenzívnení úsilia na odstránenie všetkých foriem násilia voči ženám (rezolúcia 61/143) a na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti,

—

so zreteľom na prácu Výboru ad hoc Rady Európy pre prevenciu a potláčanie násilia na ženách a domáceho násilia (CAHVIO), zriadeného v decembri 2008, v rámci prípravy budúceho Dohovoru Rady Európy na túto tému,

—

so zreteľom na závery Rady EPSCO z 8. marca 2010 o násilí,

—

so zreteľom na svoju pozíciu zo 14. decembra 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o európskom ochrannom príkaze (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách (5),

—

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 21. apríla 2009 o kampani Povedz NIE násiliu na ženách (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov v EÚ (7),

—

so zreteľom na stratégiu Komisie pre rovnosť žien a mužov 2010 – 2015, ktorá bola predložená 21. septembra 2010,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0065/2011),

A.

keďže rodovo motivované násilie neodstráni žiadna samostatná intervencia, ale kombinácia infraštruktúrnych, právnych, súdnych, presadzovacích, vzdelávacích, zdravotníckych a ďalších opatrení súvisiacich so službami môže takéto násilie a jeho následky významne obmedziť,

B.

keďže aj keď neexistuje medzinárodne uznané vymedzenie pojmu „násilie voči ženám“, tento pojem je vymedzený zo strany OSN ako akýkoľvek akt rodového násilia, ktorý vyústi alebo môže vyústiť do fyzického, sexuálneho alebo duševného ublíženia alebo utrpenia žien vrátane hrozieb vykonania takýchto činov, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, či už vo verejnom alebo súkromnom živote (8),

C.

keďže násilie je traumatická skúsenosť pre každého muža, ženu alebo dieťa, ale rodové násilie páchajú prevažne muži na ženách a dievčatách a takéto násilie odzrkadľuje a prehlbuje nerovnosti medzi mužmi a ženami a ohrozuje zdravie, dôstojnosť, bezpečnosť a autonómnosť jeho obetí,

D.

keďže v štúdiách o rodovo podmienenom násilí sa odhaduje, že jedna patina až jedna štvrtina všetkých žien v Európe zažila činy telesného násilia aspoň jeden krát počas svojho života v dospelosti a viac ako jedna desatina bola vystavená sexuálnemu násiliu s použitím sily; keďže výskum tiež poukazuje na skutočnosť, že 26 % detí a mladých osôb ohlásilo fyzické násilie počas detstva,

E.

keďže reklamy a pornografia často vykresľujú rôzne druhy rodovo podmieneného násilia, čím robia násilie voči ženám bezvýznamným a vytvárajú prekážky stratégiám v oblasti rodovej rovnosti,

F.

keďže násilie páchané mužmi na ženách ovplyvňuje postavenie žien v spoločnosti: ich zdravie, prístup k zamestnaniu a vzdelaniu, začlenenie do sociálnych a kultúrnych činností, ekonomickú nezávislosť, účasť na verejnom a politickom živote a rozhodovaní, ale aj vzťahy s mužmi,

G.

keďže v mnohých prípadoch ženy nepodávajú žaloby proti aktom rodovo podmieneného násilia voči nim z komplexných a rôznorodých dôvodov zahŕňajúcich psychologické, hospodárske, sociálne a kultúrne faktory, pričom môžu aj nedôverovať polícii, právnemu systému a sociálnym a zdravotným službám,

H.

keďže rodovo podmienené násilie páchané najmä mužmi na ženách je v celej Európe a vo svete štrukturálnym a široko rozšíreným javom, ktorý zahŕňa obete a páchateľov bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem a spoločenské postavenie a súvisí s nerovnomerným rozdelením moci medzi ženami a mužmi v našej spoločnosti,

I.

keďže hmotná núdza je často príčinou častejšieho, násilnejšieho a nebezpečnejšieho týrania; keďže štúdie ukázali, že násilie voči ženám zosilnie, keď sú muži v dôsledku hospodárskej krízy prepustení alebo prídu o majetok,

J.

keďže násilie voči ženám zahŕňa široké spektrum porušení ľudských práv vrátane: sexuálneho zneužívania, znásilnenia, domáceho násilia, sexuálneho napadnutia a obťažovania, prostitúcie, obchodovania so ženami a dievčatami, porušovania ženských sexuálnych a reprodukčných práv, násilia voči ženám na pracovisku, násilia voči ženám v situáciách konfliktov, násilia voči ženám vo väzniciach alebo v inštitúciách poskytujúcich starostlivosť a niektorých škodlivých tradičných praktík; keďže ktorékoľvek z týchto zneužití môže zanechať psychologické ujmy, poškodiť celkové zdravie žien a dievčat vrátane ich reprodukčného a sexuálneho zdravia, a v niektorých prípadoch viesť k úmrtiu,

K.

keďže vo viacerých členských štátoch sa násilie mužov voči ženám formou znásilnenia nerieši ako trestný čin vedúci k stíhaniu ex officio (9),

L.

keďže porovnateľné údaje o rôznych druhoch násilia páchaného na ženách v Európskej únii sa nezhromažďujú pravidelne, v dôsledku čoho je ťažké posúdiť skutočný rozsah problému a nájsť vhodné riešenia; keďže je veľmi ťažké zhromažďovať hodnoverné údaje, pretože ženy a muži sa kvôli strachu alebo hanbe zdráhajú poskytovať informácie o svojich skúsenostiach príslušným zainteresovaným stranám,

M.

keďže podľa existujúcich štúdií týkajúcich sa členských štátov Rady Európy sa ročné náklady násilia voči ženám odhadujú v tomto regióne na 33 mld. EUR (10),

N.

keďže ženy v EÚ nie sú rovnako chránené voči násiliu zo strany mužov z dôvodu líšiacich sa politík a právnych predpisov v členských štátoch,

O.

keďže Európska únia má na základe Lisabonskej zmluvy širšie kompetencie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach vrátane trestného práva procesného a trestného práva hmotného, ako aj v oblasti policajnej spolupráce,

P.

so zreteľom na alarmujúci počet žien, ktoré sú obeťami rodovo podmieneného násilia,

Q.

keďže obťažovanie matiek a tehotných žien je ďalšou formou násilia alebo zneužitia, ktorou ženy trpia a ku ktorej dochádza v prvom rade v rodinách alebo vo dvojici a v sociálnych a pracovných sférach, čo vedie k ich prepusteniu alebo dobrovoľnému odchodu zo zamestnania a k diskriminácii a depresii,

R.

keďže Komisia vo svojej stratégii pre rodovú rovnosť 2010 – 2015 zdôraznila, že rodovo podmienené násilie je jedným z kľúčových problémov, ktoré treba riešiť v záujme dosiahnutia skutočnej rodovej rovnosti,

S.

keďže Komisia oznámila, že v roku 2011 predloží návrh stratégie boja proti násiliu voči ženám, ale pracovný program Komisie na rok 2011 žiadny výslovný odkaz na túto stratégiu neobsahuje,

1.

víta záväzok Komisie, ktorá vo svojom akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu uviedla, že v rokoch 2011 – 2012 predloží oznámenie o stratégii boja proti násiliu páchanému na ženách, domácemu násiliu a zmrzačovaniu ženských pohlavných orgánov, po prijatí ktorého bude vypracovaný akčný plán EÚ (11);

2.

navrhuje nový komplexný politický prístup proti rodovému násiliu vrátane:

3.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby uznali znásilnenie a sexuálne násilie voči ženám, najmä v manželstve a v intímnych neformálnych vzťahoch a/alebo spáchané mužskými príbuznými, pokiaľ s tým obeť nesúhlasila, za trestný čin, ďalej aby zaručili automatické stíhanie páchateľov týchto činov a odmietli uznať akékoľvek odvolávanie sa na kultúrne zvyklosti, tradície alebo náboženskú prax za poľahčujúcu okolnosť v prípadoch násilia páchaného na ženách vrátane tzv. zločinov v mene cti a zmrzačovania ženských pohlavných orgánov;

4.

uznáva, že násilie voči ženám je jednou z najvážnejších foriem rodovo podmienených porušení ľudských práv a že domáce násilie voči ďalším obetiam, ako sú deti, muži a starší ľudia, je tiež skrytým javom, ktorý postihuje príliš veľa rodín na to, aby sa ignoroval;

5.

zdôrazňuje, že vystavenie fyzickému, sexuálnemu alebo psychologickému násiliu a zneužívaniu medzi rodičmi alebo inými rodinnými príslušníkmi má vážny vplyv na deti;

6.

vyzýva členské štáty, aby pre deti, ktoré boli svedkami akejkoľvek formy násilia, vyvinuli psychologické poradenstvo primerané ich veku, ktoré bude špeciálne prispôsobené deťom v záujme toho, aby sa vyrovnali so svojimi traumatickými skúsenosťami, a aby sa bral náležitý ohľad na najlepšie záujmy dieťaťa;

7.

upozorňuje na to, že migrantky vrátane neregistrovaných migrantiek a žiadateľky o azyl tvoria dve podkategórie žien, ktoré sú obzvlášť zraniteľné voči rodovo podmienenému násiliu;

8.

zdôrazňuje význam primeranej odbornej prípravy pre všetky osoby, ktoré pracujú so ženami, ktoré sa stali obeťami rodovo podmieneného násilia, a najmä pre osoby pracujúce v oblasti zastupovania právneho systému a presadzovania práva, osobitne policajtov, sudcov, sociálnych pracovníkov a pracovníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti;

9.

vyzýva Komisiu, aby pomocou všetkých dostupných expertíz vyvinula a poskytovala ročnú štatistiku rodového násilia vrátane údajov o počte žien zabitých každý rok svojim partnerom alebo bývalým partnerom, na základe údajov od členských štátov;

10.

zdôrazňuje, že výskum v oblasti násilia voči deťom, mládeži a ženám a na všeobecnejšej úrovni o rodovo a sexuálne podmienenom násilí by sa mal začleniť ako multidisciplinárna výskumná oblasť do budúceho ôsmeho rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj;

11.

žiada Komisiu, aby zvážila zriadenie strediska pre monitorovanie násilia páchaného na ženách, ktoré bude vychádzať z poskytovania informácií o súdnych veciach, ktoré sa týkajú násilia voči ženám;

12.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí bojovať proti rodovo podmienenému násiliu prostredníctvom programov Spoločenstva, najmä programu Daphne, ktorý už bol úspešný v boji proti násiliu voči ženám;

13.

poznamenáva, že Agentúra EÚ pre základné práva urobí prieskum na reprezentatívnej vzorke žien zo všetkých členských štátov o ich skúsenostiach s násilím, a žiada, aby sa dôraz kládol na preskúmanie odpovedí, ktoré ženy dostávajú od rôznych orgánov a podporných služieb, keď takéto násilie nahlásia;

14.

naliehavo žiada členské štáty, aby vo svojich národných štatistikách jasne ukázali rozsah rodovo podmieneného násilia a podnikli kroky s cieľom zabezpečiť, aby sa zbierali údaje o rodovo podmienenom násilí, okrem iného o rode obetí, rode páchateľov, ich vzťahu, veku, miesta činu a zranení;

15.

vyzýva Komisiu, aby predložila štúdiu o finančnom vplyve násilia voči ženám s využitím výskumu používajúceho metodiky, ktoré môžu finančne kvantifikovať vplyv tejto formy násilia na zdravotnícke služby, systémy sociálneho zabezpečenia a pracovný trh;

16.

vyzýva Agentúru EÚ pre základné práva a Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, aby uskutočnili výskum, ktorý sa zameria na všadeprítomnosť násilia vo vzťahoch dospievajúcej mládeže a vplyv, ktorý má na ich životné podmienky;

17.

konštatuje, že prenasledovanie, ktorého 87 % obetí tvoria ženy, spôsobuje psychologickú traumu a vážny emocionálny stres, a preto by sa malo pokladať za formu násilia voči ženám a malo by podliehať právnemu rámcu vo všetkých členských štátoch;

18.

konštatuje, že tradičné škodlivé praktiky, ako sú mrzačenie ženských pohlavných orgánov a tzv. zabíjanie v mene cti, sú mimoriadne kontextualizované formy násilia voči ženám, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby im venovala osobitnú pozornosť vo svojej stratégii boja proti násiliu voči ženám;

19.

uznáva vážny problém prostitúcie vrátane detskej prostitúcie v EÚ a žiada, aby sa uskutočnili ďalšie štúdie o väzbe medzi právnym rámcom príslušného členského štátu a formou a rozsahom prostitúcie, ktorá v ňom existuje; poukazuje na znepokojujúci nárast obchodovania s ľuďmi smerom do EÚ a v rámci nej, ktoré sa zameriava najmä na ženy a deti, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby uskutočnili rázne kroky na boj proti týmto nezákonným postupom;

20.

žiada členské štáty, aby uznali vážny problém náhradného materstva, ktoré predstavuje zneužitie ženského tela a jej reprodukčných orgánov;

21.

zdôrazňuje, že ženy a deti sú vystavené rovnakým formám zneužívania a môžu sa pokladať za tovar na medzinárodnom trhu reprodukcie a že tieto nové reprodukčné opatrenia, ako napríklad náhradné materstvo, rozširujú obchodovanie so ženami a deťmi a nezákonné cezhraničné adopcie;

22.

poznamenáva, že domáce násilie bolo identifikované ako hlavná príčina potratov alebo narodení mŕtveho plodu a úmrtí matiek počas pôrodu, a žiada Komisiu, aby sa viac zamerala na násilie voči tehotným ženám, pretože páchateľ pri ňom ubližuje viac než jednej osobe;

23.

zdôrazňuje, že občianska spoločnosť, najmä mimovládne organizácie, združenia žien a ďalšie verejné a súkromné dobrovoľné organizácie poskytujú pomoc obetiam násilia, ponúkajú služby veľkej hodnoty, najmä pri poskytovaní pomoci ženským obetiam, ktoré majú záujem premôcť mlčanie, v ktorom ich väzní násilie, a členské štáty by ich mali podporovať;

24.

opätovne pripomína potrebu pracovať tak s obeťami, ako aj s útočníkmi, s cieľom zvyšovať povedomie útočníkov a prispievať k zmene stereotypov a sociálne zakorenených presvedčení, ktoré napomáhajú pretrvávanie podmienok, ktoré plodia tento druh násilia a jeho akceptovanie;

25.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečovali útočiská pre ženy s cieľom pomôcť ženám a deťom, aby žili životom, ktorý si samé zvolili, bez násilia a chudoby, pričom by tieto útočiská mali ponúkať špecializované služby, zdravotnícku starostlivosť, právnu pomoc, psychologické a terapeutické poradenstvo, právnu pomoc počas súdnych procesov, podporu pre deti trpiace násilím atď.;

26.

zdôrazňuje, že členské štáty by mali vyčleniť primerané zdroje na prevenciu a potláčanie násilia páchaného na ženách vrátane využitia štrukturálnych fondov;

27.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty a regionálne a miestne orgány podnikali kroky na uľahčenie návratu žien, ktoré sa stali obeťami rodovo podmieneného násilia, na trh práce, prostredníctvom nástrojov, ako je napríklad ESF alebo program Progress;

28.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vytvorili právny rámec, ktorý zabezpečí prisťahovalkyniam právo byť držiteľkami vlastného pasu a povolenia na pobyt a ktorý umožní považovať každú osobu, ktorá by im tieto doklady odobrala, za trestnoprávne zodpovednú;

29.

pripomína stanovisko vyjadrené vo svojom uznesení z 25. februára 2010, že EÚ by sa mala v rámci nového právneho rámca, ktorý bol vytvorený Lisabonskou zmluvou, stať zmluvnou stranou Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčného protokolu;

30.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby problematiku násilia páchaného na ženách a rodový rozmer porušovania ľudských práv riešili v medzinárodnom meradle, najmä v kontexte dvojstranných asociačných dohôd a medzinárodných obchodných dohôd, ktoré sú v platnosti alebo ktoré sa prerokúvajú;

31.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.