(1)

Dňa 6. decembra 2018 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu bionafty s pôvodom v Indonézii do Európskej únie (ďalej len „Únia“) na základe článku 10 základného nariadenia.

(2)

Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(3)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 22. októbra 2018 podala Európska rada pre bionaftu (European Biodiesel Board, ďalej len „navrhovateľ“ alebo „EBB“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje 32 % celkovej výroby v Únii.

(4)

Dňa 14. augusta 2019 Komisia uložila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/1344 (3) (ďalej len „predbežné nariadenie“) predbežné vyrovnávacie clá na dovoz bionafty s pôvodom v Indonézii do Únie.

(5)

Ako sa uvádza v odôvodnení 13 predbežného nariadenia, prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2017 do 30. septembra 2018 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“) a preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(6)

Po poskytnutí základných skutočností a úvah, na základe ktorých boli uložené predbežné vyrovnávacie clá (ďalej len „predbežné poskytnutie informácií“), EBB, vláda Indonézie a všetci štyria indonézski vyvážajúci výrobcovia predložili svoje písomné stanoviská k predbežným zisteniam.

(7)

Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia. Uskutočnili sa vypočutia EBB, indonézskej vlády a všetkých štyroch indonézskych vyvážajúcich výrobcov.

(8)

Komisia posúdila pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, a reagovala na ne, ako sa uvádza v tomto nariadení.

(9)

Komisia informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné vyrovnávacie clo na dovoz bionafty s pôvodom v Indonézii do Únie (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“).

(10)

Po konečnom poskytnutí informácií EBB, indonézska vláda a traja zo štyroch indonézskych vyvážajúcich výrobcov predložili písomné podania, v ktorých prezentujú svoje názory na konečné zistenia. Komisia poznamenala, že podania indonézskej vlády a dvoch vyvážajúcich výrobcov boli vo všetkých ohľadoch rovnaké a tieto pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií budú v tomto nariadení zhrnuté ako pripomienky indonézskej vlády.

(11)

Strany, ktoré o to požiadali, dostali možnosť byť vypočuté. Po konečnom poskytnutí informácií sa uskutočnili vypočutia EBB, indonézskej vlády a dvoch indonézskych vyvážajúcich výrobcov zo štyroch.

(12)

Indonézska vláda a dvaja vyvážajúci výrobcovia vo svojich pripomienkach týkajúcich sa konečného poskytnutia informácií tvrdili, že nebolo rešpektované ich právo na obhajobu, a to najmä pokiaľ ide o výpočet podhodnotenia a informovanie zainteresovaných strán o kontrolných číslach výrobku (PCN) výrobného odvetvia Únie, ktoré boli použité pri výpočtoch, surovinách, ktoré výrobné odvetvie Únie používa v zmesiach, a medznej teplote filtrovateľnosti (4) predajov výrobného odvetvia Únie.

(13)

Indonézska vláda a dvaja indonézski vyvážajúci výrobcovia zo štyroch požiadali o vypočutie za prítomnosti úradníka pre vypočutie a toto vypočutie sa uskutočnilo 14. októbra 2019.

(14)

Všetky tieto body už boli prebraté v konečnom poskytnutí informácií a vysvetlené indonézskej vláde počas vypočutí, ktoré sa uskutočnili po odoslaní konečného poskytnutia informácií.

(15)

Komisia posúdila pripomienky, ktoré zainteresované strany predložili po konečnom poskytnutí informácií, a reagovala na ne, ako sa podrobne uvádza v tomto nariadení.

(16)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa obdobia prešetrovania a posudzovaného obdobia, potvrdilo sa odôvodnenie 13 predbežného nariadenia.

(17)

Po uverejnení predbežného nariadenia skupina Wilmar, vyvážajúci výrobca v Indonézii, predložila tvrdenie, že jej vývoz frakcionovaných metylesterov by sa nemal považovať za vývoz dotknutého výrobku. Skupina Wilmar poznamenala, že toto tvrdenie predložila v stanovenej lehote, ako sa uvádza v prílohe I k jej formuláru na výber vzorky.

(18)

Tvrdenie však nebolo predložené osobitne, a preto ho ostatné zainteresované strany nezaznamenali až do prijatia pripomienok k predbežnému nariadeniu.

(19)

Komisia poznamenala, že rovnaké tvrdenie predložil počas predchádzajúceho antidumpingového prešetrovania dovozu bionafty z Indonézie ten istý vyvážajúci výrobca na základe tých istých informácií, pričom toto tvrdenie bolo zamietnuté v predbežnom nariadení (5), ako aj v konečnom nariadení (6) (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“).

(20)

V tomto prešetrovaní Komisia znovu zamietla žiadosť o vylúčenie výrobku z týchto rovnakých troch dôvodov ako v predchádzajúcom anti-dumpingovom nariadení.

(21)

Po prvé, frakcionované metylestery sú metylestery mastných kyselín a môžu sa používať na výrobu bionafty. V tomto zmysle by sa bionafta deklarovaná na nepalivové účely mohla použiť ako palivo, keďže má rovnaké fyzikálne a technické vlastnosti.

(22)

Po druhé, bez chemickej analýzy v prístave dovozu je zložité rozlíšiť jeden metylester mastnej kyseliny od druhého.

(23)

Po tretie, hoci frakcionované metylestery nespĺňajú európsku normu (EN 14214), môžu sa zmiešať s inými druhmi bionafty, čím vznikne zmes, ktorá spĺňa normu.

(24)

Skupina Wilmar takisto Komisiu požiadala, aby potvrdila, že na frakcionované metylestery sa môže v zásade vzťahovať colný režim konečné použitie, pri ktorom sa odpustí clo v prípade, že spoločnosť môže k spokojnosti vnútroštátneho colného orgánu dokázať, že konečné použitie frakcionovaného metylesteru nie je na palivo.

(25)

Komisia poznamenala, že na niektoré dovozy frakcionovaných metylesterov sa udelilo pozastavenie ciel, ktoré podlieha colnému dohľadu nad konečným použitím, ako sa stanovuje v nariadení Rady (EÚ) 2018/2069 (7). Toto oslobodenie od cla sa však týka iba autonómnych ciel Spoločného colného sadzobníka a nemá vplyv na uplatňovanie vyrovnávacích ciel. Komisia preto zamietla žiadosť o oslobodenie od cla pre colný režim konečné použitie, pokiaľ ide o uplatňovanie vyrovnávacích ciel.

(26)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wilmar znovu predložila žiadosť, aby sa na jej vývoz frakcionovaného metylesteru uplatnilo oslobodenie od vyrovnávacích ciel, ktoré sa vzťahuje na colný režim konečné použitie. Neboli poskytnuté žiadne nové informácie či dôvody, pre ktoré by sa oslobodenie od cla pre colný režim konečné použitie malo rozšíriť na oslobodenie od vyrovnávacích ciel, preto sa táto žiadosť zamietla. Komisia nenašla žiaden platný dôvod na vylúčenie frakcionovaného metylesteru z vymedzenia výrobku. Len to, že skupina Wilmar môže metylestery používať na iné účely ako palivo, neznamená, že takýto druh výrobku treba vylúčiť z rozsahu tohto prešetrovania.

(27)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobku, Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 31 až 37 predbežného nariadenia.

(28)

Po predbežnom poskytnutí informácií indonézska vláda tvrdila, že Komisia nepreukázala existenciu finančného príspevku v prospech vyvážajúcich výrobcov.

(29)

Indonézska vláda, ako aj všetci vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že Fond pre pestovanie palmy olejovej (z angl. Oil Palm Plantation Fund, ďalej len „OPPF“) je financovaný výlučne z výberu vývozného poplatku za surový palmový olej a odvodené výrobky a do veľkej miery samotnými výrobcami bionafty. Indonézska vláda ďalej tvrdila, že vývozný poplatok platia vyvážajúci výrobcovia priamo do OPPF pred vývozom tovaru. Podľa indonézskej vlády sa preto zo všeobecného rozpočtu štátu nevyberajú žiadne peniaze, a preto neexistuje žiadny finančný príspevok.

(30)

Komisia v tejto súvislosti zopakovala, že ako sa uvádza v odôvodneniach 56 až 61 predbežného nariadenia, Agentúra pre riadenie Fondu pre pestovanie palmy olejovej (ďalej len „riadiaca agentúra“) koná ako verejný orgán v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia a v súlade s príslušnou judikatúrou WTO. Prostriedky používané riadiacou agentúrou preto predstavujú verejné prostriedky.

(31)

Počas overovania na mieste, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch indonézskej vlády, sa Komisia snažila získať a overiť dôkazy na podporu tvrdenia indonézskej vlády, že prostriedky OPPF nie sú súčasťou štátneho rozpočtu. Indonézska vláda však nedokázala poskytnúť takéto dôkazy.

(32)

Namiesto toho poskytla dôkazy o tom, že vyvážajúci výrobcovia skutočne zaplatili vývozný poplatok pred vývozom svojho tovaru. Neposkytla však žiadny dôkaz o tom, že by sa tieto platby realizovali na osobitný účet OPPF, ktorý by bol odlišný od všeobecného štátneho rozpočtu, čím by sa zabránilo tomu, aby platby vybraté z vývozného poplatku za surový palmový olej a jeho odvodené výrobky prešli do všeobecného štátneho rozpočtu a použili sa na akýkoľvek iný účel, ktorý indonézska vláda považuje za vhodný. Okrem toho nič nenasvedčuje tomu, že by OPPF mal osobitný účet na výber vývozných poplatkov z bionafty a iných výrobkov (vrátane surového palmového oleja). To znamená, že finančné prostriedky, ktoré má riadiaca agentúra k dispozícii, nezávisia od toho, či vyvážajúci výrobcovia bionafty najskôr zaplatia poplatok, pretože indonézska vláda už pravdepodobne získala verejné príjmy prostredníctvom uloženia vývozných poplatkov na iné výrobky. Keďže neboli predložené ďalšie dôkazy preukazujúce opak, Komisia preto potvrdila zistenia uvedené v odôvodnení 64 predbežného nariadenia.

(33)

Komisia ďalej poznamenala, že indonézska vláda ani žiaden z vyvážajúcich výrobcov nespochybnili kvalifikáciu OPPF ako verejného orgánu. Z tohto dôvodu a vzhľadom na to, že indonézska vláda neposkytla presvedčivé dôkazy o opaku, sa finančné prostriedky, ktoré má OPPF k dispozícii, považujú za verejné prostriedky, a teda za prostriedky čerpané zo štátnych zdrojov (ako je povinný vývozný poplatok).

(34)

Indonézska vláda a všetci vyvážajúci výrobcovia ďalej tvrdili, že Komisia sa dopustila omylu, keď platby OPPF analyzovala izolovane, a nie ako súčasť platby vykonanej indonézskou vládou za nákup bionafty. Indonézska vláda a všetci vyvážajúci výrobcovia ďalej tvrdili, že Komisia danú schému nesprávne posúdila ako grant, pričom v najhoršom prípade mal byť kvalifikovaný ako vládny nákup tovaru za vyššiu než primeranú odplatu.

(35)

Z dôvodov uvedených ďalej Komisia zamietla tvrdenie, že by platby uskutočnené OPPF skúmala izolovane a že program by sa mal považovať za nákup tovaru (bionafty) indonézskou vládou.

(36)

Komisia poznamenala, že indonézska vláda nekupuje bionaftu, ale nakupujú ju vybraní výrobcovia zmesí (spoločnosti Pertamina a AKR). Indonézska vláda nemá prostredníctvom OPPF žiadny zmluvný kúpny vzťah s výrobcami bionafty a za peniaze, ktoré vyplatí výrobcom bionafty, od nich nič nedostáva. Počas prešetrovania ani jedna zo zainteresovaných strán nepredložila tvrdenie, že by indonézska vláda mala akýkoľvek zmluvný vzťah s výrobcami bionafty.

(37)

Na základe uplatniteľných právnych predpisov sú dodávatelia bionafty, ktorí sa chcú zúčastňovať na tomto programe, povinní dodávať metylester z palmového oleja (ďalej len „PME“) petrochemickým subjektom Pertamina alebo AKR (pozri odôvodnenia 45 a 46 predbežného nariadenia), ktoré ho potom zmiešavajú s minerálnou naftou, a tak získavajú naftu B20. Uplatniteľné právne predpisy dávajú výrobcom bionafty, ktorí sa na tomto programe zúčastňujú, a) právo na platbu za bionaftu od výrobcov zmesí a b) dodatočné peniaze z OPPF. Výrobcovia bionafty nemajú voči indonézskej vláde ani voči OPPF žiadne iné zmluvné povinnosti okrem dodržiavania povinnosti, ktorú prijali v súlade s príslušnými pravidlami a za ktorú dostávajú kompenzáciu. Keďže neexistujú žiadne vzájomné zmluvné záväzky, peniaze vyplatené z OPPF nie sú súčasťou zmluvy za protihodnotu (ako napríklad nákup bionafty vládou za odplatu). Jednoducho povedané, indonézska vláda ukladá každému výrobcovi bionafty, ktorý sa zúčastňuje na programe, povinnosť predávať konkrétne množstvá bionafty spoločnostiam Pertamina alebo AKR za stanovenú cenu (referenčnú cenu minerálnej nafty) a indonézska vláda poskytuje dodatočné prostriedky priamo výrobcom bionafty. Zatiaľ čo účelom a kontextom tohto programu je stimulovať používanie bionafty na domácom trhu, indonézska vláda nenakupuje bionaftu priamo a potom ju nepoužíva na vládne účely ani ju ďalej nepredáva na trhu. Indonézska vláda namiesto toho podporuje predaj bionafty poskytovaním dodatočných finančných prostriedkov výrobcom bionafty aj v transakciách, do ktorých sú zapojené súkromné hospodárske subjekty (napríklad spoločnosť AKR). Indonézska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v tejto súvislosti nepredložili dôkazy, ktorými by preukázali, že spoločnosti Pertamina a AKR sú v tejto súvislosti verejnými subjektmi. Ide o subjekty, ktoré sa na tomto programe zúčastňujú dobrovoľne.

(38)

Komisia preto preskúmala program v tomto kontexte a zistila, že platby OPPF pre výrobcov bionafty nemožno kvalifikovať ako platby splatné na základe kúpnej zmluvy medzi indonézskou vládou a výrobcami bionafty, ale predstavujú priamy prevod finančných prostriedkov, ako sa konštatuje v odôvodnení 69 predbežného nariadenia.

(39)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií indonézska vláda, skupina Wilmar, spoločnosti PT Pelita Agung Agrindustri a PT Permata Hijau Palm Oleo (spolu „skupina Permata“) a spoločnosť PT Ciliandra Perkasa tvrdili, že platby z OPPF nemožno považovať za finančný príspevok. Podľa indonézskej vlády je to tak preto, lebo OPPF je financovaný z vývozného poplatku vyberaného za palmový olej a odvodené výrobky a z toho dôvodu by sa mal považovať za fond financovaný zo súkromných prostriedkov.

(40)

Komisia poznamenala, že toto tvrdenie už indonézska vláda predložila potom, ako boli uložené predbežné opatrenia, a Komisia sa mu už venovala (odôvodnenia 30 až 33). Strany na podporu svojich opakovaných argumentov nepredložili žiadne nové dôkazy. V dôsledku toho Komisia potvrdila závery, ku ktorým v týchto odôvodneniach dospela, a preto toto tvrdenie zamietla.

(41)

Indonézska vláda, spoločnosť PT Ciliandra Perkasa a skupina Permata okrem toho tvrdili, že sa Komisia pomýlila, keď potvrdila zistenia o tom, že finančné prostriedky OPPF pochádzajú z verejných peňazí, a nie zo súkromných zdrojov z dôvodov uvedených v odôvodnení 32. Podľa indonézskej vlády je tak preto, že na základe uplatniteľných ustanovení nariadenia ministra financií 133/2015 a nariadenia prezidenta 66 z roku 2018: 1.) sa OPPF musí financovať výlučne výberom vývozného poplatku a 2.) tieto finančné prostriedky sa musia použiť len na osobitné úhrady vrátane vyplácania grantov výrobcom bionafty.

(42)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 31, počas overovania na mieste Komisia požiadala indonézsku vládu, aby jej poskytla dôkazy o tom, ako sa platby z vývozného poplatku vykazujú v rozpočte. Indonézska vláda neposkytla na podporu svojho tvrdenia, že finančné prostriedky z OPPF nie sú súčasťou štátneho rozpočtu, žiaden dôkaz.

(43)

Vyššie uvedené je v každom prípade irelevantné, pokiaľ ide o záver, že finančné prostriedky OPPF predstavujú verejné prostriedky, ako je vysvetlené v odôvodnení 63 predbežného nariadenia. Finančné prostriedky sa vyberajú v rámci povinného vývozného poplatku. Oproti situácii, keď sa súkromné subjekty slobodne rozhodnú, že budú vyberať súkromné prostriedky na určité konkrétne použitie, tak v tomto prípade indonézska vláda ukladá niektorým výrobcom (aj výrobcom bionafty, ale nielen im) povinnosť platiť vývozný poplatok.

(44)

Po konečnom poskytnutí informácií indonézska vláda, spoločnosť PT Ciliandra Perkasa, skupina Permata a skupina Wilmar tvrdili, že Komisia nesprávne klasifikovala platby z OPPF ako grant, hoci by mali byť kvalifikované ako nákup bionafty. Podľa respondentov Komisia takisto urobila chybu, keď tvrdila, že medzi výrobcami bionafty a OPPF neexistuje žiaden zmluvný vzťah. Na podporu svojho tvrdenia predložila skupina Wilmar aj kópie dohôd s OPPF. Podľa indonézskej vlády na platby z OPPF by sa malo hľadieť ako na protihodnotu za nákup tovaru (konkrétne bionafty), pretože spoločnosť Pertamina je štátom vlastnený podnik, a preto by sa mala považovať za jeden hospodársky subjekt s indonézskou vládou, ktorá je konečným kupujúcim bionafty.

(45)

Komisia usúdila, že zmluvy mali byť predložené predtým, aby bolo možné riadne ich overiť. Aj keď medzi OPPF a výrobcami bionafty existujú platné zmluvy, Komisia poznamenala, že na základe informácií od indonézskej vlády z týchto zmlúv nevyplýva pre výrobcov bionafty žiadna zmluvná povinnosť voči OPPF. Ako indonézska vláda vysvetlila, tieto zmluvy vlastne len znovu nastoľujú právnu povinnosť OPPF uhradiť rozdiel medzi cenou, ktorú zaplatili výrobcovia zmesí, a referenčnou cenou za bionaftu potom, ako príslušný výrobca bionafty dodá bionaftu spoločnosti Pertamina. Čo je dôležité, v týchto zmluvách sa nikde neuvádza, že indonézska vláda kupuje bionaftu a že sa platby uskutočňujú z takéhoto dôvodu. Skôr naopak, platná zmluva medzi OPPF a výrobcami bionafty neobsahuje žiadnu zmienku o nákupe bionafty indonézskou vládou, zato obsahuje podmienky, na základe ktorých indonézska vláda vypláca výrobcom bionafty takzvané „prostriedky na financovanie bionafty“. Presnejšie, v zmluvách je uvedené, že OPPF poskytuje finančné prostriedky výrobcom bionafty potom, ako títo dodajú bionaftu jednému z výrobcov zmesí a po overení dodávky.

(46)

Komisia poznamenala, že existencia zmlúv uzatvorených medzi OPPF a výrobcami bionafty nemení záver, ku ktorému Komisia dospela, a to že platby z OPPF predstavujú grant. Je to tak preto, že jedine medzi spoločnosťou Pertamina a dodávateľmi bionafty platia zmluvy so vzájomnými povinnosťami (t. j. dodávanie tovaru a úhrada ceny). Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(47)

Z dôvodov uvedených ďalej Komisia takisto usúdila, že tvrdenie, že spoločnosť Pertamina a indonézska vláda by sa mali považovať za jeden hospodársky subjekt, nemožno akceptovať.

(48)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 53 a 54, okrem toho, že spoločnosť Pertamina je štátom vlastnený podnik, neexistuje žiaden ďalší dôkaz, že by bola verejným orgánom, a teda súčasťou vlády. Navyše, indonézska vláda vo svojom tvrdení neuviedla, že spoločnosť Pertamina nie je jediný výrobca zmesí s povinnosťou zmiešavania, ale počas obdobia prešetrovania mala rovnakú povinnosť aj spoločnosť AKR. A zároveň, ako je vysvetlené v odôvodnení 37, spoločnosť AKR je súkromná spoločnosť. AKR aj Pertamina si povinnosť zmiešavania plnia podľa tých istých právnych nástrojov a v rámci toho istého systému. Indonézska vláda preto nekupuje bionaftu v rámci povinnosti zmiešavania, ibaže by indonézska vláda bola toho názoru, že aj spoločnosť AKR by sa mala považovať za súčasť toho istého hospodárskeho subjektu.

(49)

Vzhľadom na uvedené Komisia trvala na svojom závere, že spoločnosť Pertamina napriek tomu, že je štátom vlastnený podnik, koná ako účastník trhu, ktorý bionaftu kupuje u výrobcov bionafty, aby ju zmiešala s minerálnou naftou, ktorú následne predáva.

(50)

Komisia preto trvala aj na svojom závere, že platby z riadiacej agentúry OPPF predstavujú grant. Podľa vysvetlenia indonézskej vlády ani uplatniteľné právne predpisy ani zmluvy medzi OPPF a výrobcami zmesí neobsahujú vzájomné povinnosti. V celom mechanizme povinnosti zmiešavania majú jediné vzájomné povinnosti medzi sebou skôr výrobcovia bionafty (povinní dodávať bionaftu) a výrobcovia zmesí (povinní zaplatiť cenu). Podľa názoru Komisie teda riadiaca agentúra OPPF vypláca peniaze bez toho, aby za ne čokoľvek očakávala. Tieto platby z OPPF preto Komisia považuje za granty.

(51)

Skupina Wilmar, skupina Permata a spoločnosť PT Ciliandra Perkasa ďalej tvrdili, spoločnosť Pertamina by sa mala považovať za verejný subjekt, keďže je v úplnom štátnom vlastníctve. Ani jeden respondent neposkytol na podporu tohto tvrdenia akýkoľvek dôkaz.

(52)

Komisia poznamenala, že ak by sa spoločnosť Pertamina mala na účely tohto prešetrovania (nákup bionafty spolu s riadiacou agentúrou OPPF) považovať za verejný orgán, indonézska vláda mala toto tvrdenie predložiť na začiatku prešetrovania a spoločnosti Pertamina mala nariadiť, aby spolupracovala a zúčastnila sa prešetrovania.

(53)

Komisia usúdila, že byť vo vlastníctve štátu ako také neznamená to isté ako pojem „verejný orgán“. Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 55 predbežného nariadenia, odvolací orgán WTO v správe o antidumpingových a vyrovnávacích clách Spojených štátov (Čína) dospel k záveru, že pojem „verejný orgán“ je subjekt, ktorý „má alebo vykonáva vládnu právomoc alebo mu vládna právomoc bola zverená. (8)“ Na určenie verejného orgánu len formálne známky ovládania (ako štátne vlastníctvo) nestačia (9).

(54)

Žiadna strana nepodložila svoje tvrdenia a neobjasnila formu vládnej právomoci, ktorá bola spoločnosti Pertamina zverená. Komisia poznamenala, že spoločnosť Pertamina, podobne ako spoločnosť AKR, si musí spĺňať povinnosti vyplývajúce z povinnosti zmiešavania. Splnenie právnych požiadaviek ale stále neznamená, že subjektu bola zverená verejná právomoc. Navyše, spoločnosť Pertamina (presne ako spoločnosť AKR) len kupuje bionaftu a vo vyplácaní grantov výrobcom bionafty nemá žiadnu rolu.

(55)

Komisia napokon podotkla, že spoločnosť AKR, ktorá je súkromnou spoločnosťou, má tiež povinnosť zmiešavania a má tie isté záväzky ako spoločnosť Pertamina. Ak by Komisia akceptovala tvrdenia respondentov, nemala by na výber a za verejný orgán poverený vládnou právomocou by musela uznať aj spoločnosť AKR. V rozpore so svojou vlastnou argumentáciou však takéto tvrdenie nepredložil žiaden respondent. Strany vlastne mlčia o tom, ako možno zlúčiť ich tvrdenie týkajúce sa spoločnej kúpy bionafty spoločnosťou Pertamina a OPPF a systém, ktorý sa uplatňuje na spoločnosť AKR, ktorá je v súkromnom vlastníctve. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(56)

Skupina Wilmar okrem toho tvrdila, že aj keby spoločnosť Pertamina nebola považovaná za verejný orgán, indonézska vláda poverila výrobcov zmesí a nariadila im kúpu bionafty v mene vlády a/alebo poverila dodávateľov bionafty alebo im nariadila predaj bionafty výrobcom zmesí. Skupina Wilmar neposkytla na podporu tohto tvrdenia žiaden dôkaz. Z dostupných dôkazov skôr vyplýva, že počas obdobia prešetrovania fungoval program, na ktorom sa výrobcovia zmesí a výrobcovia bionafty dobrovoľne zúčastňovali, a to za situácie, keď indonézska vláda ukladá určité požiadavky ohľadom zmiešavania a finančne intervenuje na uľahčenie záťaže spôsobenej povinnosťou zmiešavania.

(57)

Komisia poznamenala, že už samotná existencia povinnosti miešania vytvára právnu povinnosť kupovať bionaftu, ale neznamená, že indonézska vláda kupuje bionaftu na trhu. Indonézska vláda len nariaďuje, aké percento metylesteru z palmového oleja sa má zmiešať s minerálnou naftou. Indonézska vláda metylester z palmového oleja nekupuje ani ho kupovať nemieni.

(58)

Komisia preto zamietla aj toto tvrdenie.

(59)

Všetci vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že aj ak by Komisia správne kvalifikovala platby z OPPF ako grant, dospela k mylnému záveru o existencii výhody.

(60)

Stručne, vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že keďže je OPPF financovaný výlučne z vývozného poplatku, ktorý okrem iných platia výrobcovia bionafty, títo výrobcovia nezískavajú výhodu, pretože do fondu platia viac, ako z neho dostávajú. Podľa vyvážajúcich výrobcov je OPPF financovaný zo súkromných zdrojov, a preto by Komisia mala odpočítať sumy vyplatené do OPPF na úrovni skupiny. Vyvážajúci výrobcovia ďalej tvrdili, že Komisia mala odpočítať sumu poplatku zaplateného pri vývoze každého výrobku, ktorý podlieha uvedenému poplatku, a nielen sumu poplatku zaplateného za vývoz bionafty.

(61)

Z dôvodov uvedených ďalej Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila.

(62)

Po prvé, Komisia zistila, že všetky spoločnosti zapojené do hodnotového reťazca surového palmového oleja vrátane výrobcov bionafty sú na základe platných právnych predpisov povinné zaplatiť uvedený poplatok. Takisto ako v prípade všeobecného zdanenia sa podniky pôsobiace v hodnotovom reťazci surového palmového oleja nemôžu rozhodnúť o tom, či budú alebo nebudú prispievať do OPPF, a preto nie je správne tvrdiť, že tento fond je financovaný zo súkromných zdrojov. OPPF je skôr financovaný prostredníctvom bežného výberu fiškálnych a verejných príjmov indonézskou vládou. Indonézska vláda v skutočnosti nepredložila dôkazy potvrdzujúce, že príjmy vybraté prostredníctvom vývozného poplatku sa priamo účtujú na osobitný účet OPPF na rozdiel od všeobecného štátneho rozpočtu. Odpočítanie vývozných poplatkov zaplatených výrobcami bionafty na účel určenia existencie výhody by bolo rovnako nevhodné ako odpočítanie všetkých daní zaplatených príjemcami.

(63)

Po druhé, Komisia poznamenala, že tvrdenie, že výrobcovia bionafty do OPPF zaplatili viac, ako dostali, je každopádne fakticky nesprávne. Toto tvrdenie sa totiž zakladá na celkovom vývoznom poplatku zaplatenom na úrovni skupiny a za všetky výrobky, na ktoré sa vzťahuje vývozný poplatok. Ak však vezmeme do úvahy iba poplatok, ktorý vyvážajúci výrobcovia (jednotlivo, nie ich skupina) platia za bionaftu, sumy zaplatené do OPPF sú nižšie ako sumy, ktoré dostali z OPPF prostredníctvom vyplatených grantov.

(64)

Indonézska vláda a vyvážajúci výrobcovia skupina Wilmar, skupina Permata a PT Ciliandra Perkasa ďalej tvrdili, že Komisia dospela k chybnému záveru, že tento program poskytuje výhodu v prospech výrobcov bionafty. Je to preto, že ak by sa nevyplácali platby z OPPF, výrobcovia zmesí by boli nútení nakupovať bionaftu za referenčnú cenu bionafty. Výrobcovia bionafty by preto dostali rovnaké množstvo peňazí, aké dnes dostávajú, a teda nemajú dodatočné výhody.

(65)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Komisia dospela k záveru, že správnym kontrafaktuálnym scenárom nie je, že pri neexistencii OPPF by výrobcovia zmesí platili referenčnú cenu bionafty. Jedným z politických cieľov OPPF a samotným účelom povinnosti zmiešavania je podpora využívania bionafty v Indonézii (na rozdiel od používania minerálnej nafty). Keďže cena minerálnej nafty je bežne nižšia ako cena bionafty, indonézska vláda zasahuje, aby podporila predaj bionafty výrobcami bionafty. Tieto platby zároveň prispievajú k splneniu povinností zmiešavania. Samotná existencia programu OPPF ukazuje, že normálne trhové podmienky by neumožnili referenčnú cenu bionafty, ktorá sa používa na doplnenie transakcií medzi spoločnosťami Pertamina/AKR a výrobcami bionafty. Bez povinnosti zmiešavania by teda výrobcovia zmesí nemali vôbec žiadnu motiváciu na nákup bionafty. Bez OPPF a jeho platieb by sa predaj bionafty na domácom trhu neuskutočňoval. Výrobcovia bionafty by museli súťažiť s výrobcami minerálnej nafty. Bez prostriedkov z OPPF a programu, ktorý indonézska vláda zaviedla, by výrobcovia bionafty nezískali dodatočné finančné prostriedky na dosiahnutie úrovne referenčnej ceny bionafty stanovenej indonézskou vládou.

(66)

Komisia sa domnieva, že podľa správneho kontrafaktuálneho scenára by boli výrobcovia bionafty v horšej situácii ako počas obdobia prešetrovania a po ňom. Pre výrobcov bionafty povinnosť zmiešavania v skutočnosti znamená predvídateľný a spoľahlivý zdroj príjmu prostredníctvom zaručeného predaja. Okrem toho celkové príjmy z predaja na domácom trhu, t. j. suma zaplatená výrobcami zmesí spolu s grantom vyplateným z OPPF, sú stanovené ex ante indonézskou vládou, vďaka čomu sú dodávatelia bionafty chránení pred normálnymi cenovými výkyvmi, ktorým by inak čelili na voľnom trhu za predpokladu, že by takýto trh existoval.

(67)

Komisia v tejto súvislosti tiež usúdila, že výpočet referenčnej ceny bionafty zaplatenej nezávislým dodávateľom neodráža dopyt a ponuku za normálnych trhových podmienok bez intervencie vlády. V skutočnosti spoločnosť Pertamina bez ohľadu na to, či má, alebo nemá výhodu, nebola ochotná nakupovať bionaftu za referenčnú cenu, ale iba za nižšiu cenu. Toto zistenie indonézska vláda potvrdila aj počas overovania na mieste, keď vysvetlila, že ak by spoločnosť Pertamina nakupovala bionaftu za referenčnú cenu bionafty, bola by stratová. Týmto vyhlásením sa preukázalo, že za nenarušených trhových podmienok by bola trhová cena bionafty výrazne nižšia ako referenčná cena bionafty v súčasnosti stanovená indonézskou vládou.

(68)

Komisia z vyhlásenia indonézskej vlády vyvodila, že žiadny kupujúci – presne ako spoločnosť Pertamina – by nebol schopný rentabilne vykonávať svoju činnosť, ak by cena bionafty bola referenčnou cenou stanovenou indonézskou vládou. V Indonézii by sa tak buď nepredávala bionafta a výrobcovia bionafty by nemali žiadny príjem, alebo by ceny bionafty boli nižšie ako úroveň stanovená indonézskou vládou. Keďže v Indonézii indonézska vláda stanovuje a implementuje povinnosť zmiešavania (pozri odôvodnenia 49 a 50 predbežného nariadenia), je veľmi nepravdepodobné, že by nastal prvý scenár. Komisia preto usúdila, že bez existencie analyzovanej schémy by najpravdepodobnejším kontrafaktuálnym scenárom bolo, že ceny bionafty by boli nižšie.

(69)

Komisia najmä poznamenala, že referenčné ceny, ktoré používa indonézska vláda na stanovenie výšky grantu vyplateného z OPPF, neodrážajú trhovú cenu, pretože vzorec na ich výpočet nie je založený na nenarušených trhových podmienkach. Na jednej strane je dôvodom skutočnosť, že celý trh, dodávateľský aj odberateľský, je narušený, a preto nemôže predstavovať normálne, konkurenčné trhové podmienky. Na druhej strane Komisia usúdila, že výška nákladov na konverziu vypočítaná indonézskou vládou v rámci vzorca použitého na výpočet referenčnej ceny bionafty (priemerná cena surového palmového oleja na domácom trhu plus konverzný poplatok 100 USD) je príliš vysoká. Komisia overila skutočné náklady na transformáciu niektorých vyvážajúcich výrobcov a zistila, že výpočet indonézskej vlády tieto náklady nadhodnocuje. Tieto skutočné náklady na transformáciu predstavovali v období prešetrovania v priemere 60 až 80 USD za tonu (10).

(70)

Preto aj keby Komisia prijala tvrdenie, že kombinované platby od výrobcov zmesí a od OPPF predstavujú platbu v cene bionafty, quod non, napriek tomu by musela dospieť k záveru, že „cena“ zaplatená dodávateľom bionafty je príliš vysoká.

(71)

Komisia teda dospela k záveru, že výrobcovia bionafty sú vďaka programu v lepšej situácii, než v akej by boli za normálnych podmienok, a preto im program poskytuje výhodu.

(72)

Indonézska vláda a všetci vyvážajúci výrobcovia takisto tvrdili, že aj keby existovala výhoda, táto výhoda by sa v plnom rozsahu preniesla na výrobcov zmesí (Pertamina a AKR). Dôvodom je, že výrobcovia bionafty údajne dostávajú za bionaftu trhovú cenu, zatiaľ čo výrobcovia zmesí majú prospech z nákupu za nižšiu cenu (konkrétne referenčnú cenu za minerálnu naftu).

(73)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Ako už bolo uvedené v odôvodneniach 195 až 201 predbežného nariadenia, ako aj v odôvodnení 67 Komisia zastávala názor, že v Indonézii neexistuje skutočná trhová cena za bionaftu, pretože indonézska vláda reguluje a narúša celý hodnotový reťazec surového palmového oleja a bionafty. Komisia v každom prípade poznamenala, že jedinou cenou existujúcou na trhu je cena zaplatená výrobcami zmesí (teda referenčná cena za minerálnu naftu).

(74)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že z výhod programu majú prospech výrobcovia zmesí, ktoré napokon zaplatia nižšiu cenu za bionaftu, Komisia poznamenala, že otázka, či výhody z tohto programu majú (aj) spoločnosti Pertamina alebo AKR, nie je predmetom tohto prešetrovania, pretože tieto spoločnosti nie sú vyvážajúcimi výrobcami dotknutého výrobku.

(75)

Po konečnom poskytnutí informácií indonézska vláda, spoločnosť PT Ciliandra Perkasa, skupina Permata a skupina Wilmar tvrdili, že Komisia dospela k nesprávnemu zisteniu, že OPPF poskytuje výrobcom bionafty výhodu, pretože:

(76)

Komisia zvážila kontrafaktuálny scenár, ktorý bol predložený v konečnom poskytnutí informácií a je vysvetlený v odôvodnení 65. Usúdila však, že tvrdenie indonézskej vlády ďalej potvrdzuje, že OPPF poskytuje výrobcom bionafty výhodu. Argument indonézskej vlády spočíva v dvoch bodoch: 1.) výrobcovia bionafty nemajú žiadnu zákonnú povinnosť predávať bionaftu na domácom trhu, a 2.) výrobcovia bionafty sú racionálne hospodárske subjekty, ktoré sa usilujú dosiahnuť čo najväčší zisk.

(77)

Komisia nenamietala proti týmto dvom bodom, ktoré uviedla indonézska vláda. Podľa jej názoru skutočnosť, že napriek neexistujúcej zákonnej povinnosti sa racionálne hospodárske subjekty ako výrobcovia bionafty rozhodnú zúčastniť sa na schéme OPPF, predstavuje empirický a nepopierateľný dôkaz toho, že toto je pre ich podnikanie tá najlepšia možnosť.

(78)

Ak, ako tvrdila indonézska vláda a Komisia nemala dôvod popierať to, „výrobcovia bionafty v súkromnom vlastníctve (z toho mnohí sú súčasťou nadnárodných spoločností) sledujú maximálnu ziskovosť“ (11), potom to znamená, že byť súčasťou schémy OPPF je najziskovejšou metódou podnikania, ku ktorej majú prístup. Pri akomkoľvek inom scenári by na tom teda výrobcovia bionafty boli horšie. Ak by to tak nebolo, racionálny hospodársky subjekt bez akýchkoľvek právnych obmedzení by si namiesto účasti na schéme zvolil ziskovejšiu možnosť.

(79)

Komisia preto dospela k záveru, že bez ohľadu na alternatívny kontrafaktuálny scenár je pre výrobcov bionafty výhodnejšie byť v tejto schéme. Komisia preto potvrdila svoj záver, že OPPF poskytuje výrobcom bionafty výhodu.

(80)

Pokiaľ ide o tvrdenie indonézskej vlády, že náklady na konverziu použité vo vzorci na výpočet referenčnej ceny bionafty nie sú prehnané, Komisia podotkla, že podľa nej platby z OPPF výrobcom bionafty predstavujú grant a nie sú súčasťou protihodnoty za nákup bionafty. Podľa Komisie bolo preto pre stanovenie existencie výhody irelevantné, či sú tieto náklady na konverziu prehnané alebo nie.

(81)

V každom prípade, aj keby Komisia súhlasila s argumentáciou indonézskej vlády, že v tomto prípade nejde o žiadnu výhodu, pretože platby z OPPF sú protihodnotou za nákup bionafty, Komisia poznamenala, že výška nákladov na konverziu sa nemení pravidelne a od 21. marca 2016 je stanovená na 100 USD za tonu. Komisia uznala, že indonézska vláda počas overovania na mieste tvrdila, že sa náklady na konverziu každoročne prehodnocujú. Komisia však usúdila, že výsledok takéhoto procesu prehodnotenia neodzrkadľuje trhovú realitu, keďže výška nákladov na konverziu je vyššia než výška reálnych nákladov, ktoré výrobcom bionafty vznikajú, ako je vysvetlené v odseku 69.

(82)

Indonézska vláda takisto tvrdila, že rozpätie nákladov na konverziu, ktoré Komisia získala, nie je reprezentatívne. Komisia v tejto súvislosti najskôr poznamenala, že indonézska vláda neposkytla žiadne faktické dôkazy na podporu svojho tvrdenia. Po druhé podotkla, že tieto náklady overila počas overovania na mieste, ktoré vykonala v priestoroch niektorých výrobcov bionafty. V záujme jasnosti Komisia na získanie týchto nákladov odpočítala hodnotu glycerínu vyrobeného v procese rafinácie zo surového palmového oleja na bionaftu (12).

(83)

Vzhľadom na uvedené, aj keby Komisia akceptovala tvrdenie indonézskej vlády, že platby z OPPF sú protihodnotou za nákup bionafty, čo nie je tento prípad, výrobcovia bionafty by stále boli zvýhodnení. Aj keby povinnosť zmiešavania neexistovala, výrobcovia bionafty by nezískali úplnú kompenzáciu poskytovanú z OPPF.

(84)

Skupina Wilmar ďalej tvrdila, že referenčná cena stanovená pre domácu indonézsku bionaftu zohľadňuje a tesne sleduje dynamiku nedeformovaného trhu. Komisia poznamenala, že indonézsky domáci trh s bionaftou je úplne regulovaný, od ceny surového palmového oleja až po cenu a dopyt po bionafte. Dodávatelia bionafty musia predávať konkrétne množstvá za konkrétnu cenu vypočítanú podľa vopred daného vzorca a na základe prvkov, ktoré nezodpovedajú trhovej realite. Komisia preto trvala na svojom závere, že referenčná cena stanovená indonézskou vládou nezodpovedá tomu, aká by bola cena za nedeformovaných trhových podmienok. Je to tak najmä preto, že Komisia usudzuje, že jediným spoľahlivým obrazom neskreslenej ceny na domácom trhu je cena, ktorú platia výrobcovia zmesí. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(85)

Po konečnom poskytnutí informácií indonézska vláda a skupina Wilmar tvrdili, že Komisia urobila chybu, keď považovala za irelevantné to, že OPFF poskytuje výhodu aj výrobcom zmesí. Podľa indonézskej vlády je to tak preto, že už samotný fakt, že OPPF má prinášať výhody (aj) výrobcom zmesí, znamená, že to nemožno považovať za grant.

(86)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 64 až 74, Komisia usúdila, že na účely tohto prešetrovania nie je relevantné, či výrobcovia zmesí získali z predmetného programu výhodu. Je nesporné, že OPPF poskytuje výrobcom bionafty grant, ktorý by bez programu neexistoval. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(87)

Všetci vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že Komisia sa dopustila omylu pri výpočte výšky výhody, ktorú získali vyvážajúci výrobcovia, pretože obsahovala sumu peňazí zaplatenú z OPPF ako náhradu za prepravné náklady. Podľa vyvážajúcich výrobcov tieto peniaze predstavujú iba náhradu nákladov, ktoré už vynaložili, a preto nepredstavujú výhodu. Vyvážajúci výrobca ďalej tvrdil, že tieto náklady treba považovať za vynaložené náklady na účel oprávnenosti na schému subvencií, a preto sa podľa článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia musia vylúčiť.

(88)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila z dôvodov uvedených nižšie, pretože prepravné náklady, ktoré vznikli výrobcom bionafty, nepovažuje za „poplatok za žiadosť alebo iné náklady, ktoré automaticky vzniknú pri uchádzaní sa o subvenciu alebo jej získaní“.

(89)

Po prvé, Komisia poznamenala, že v usmerneniach pre výpočet výšky subvencie pri prešetrovaní vyrovnávacích ciel (ďalej len „usmernenia“) sa objasňuje, že „jedinými poplatkami alebo nákladmi, ktoré možno za normálnych okolností odpočítať, sú poplatky a náklady zaplatené priamo vláde počas obdobia prešetrovania. Je nutné preukázať, že takáto platba je povinná na získanie subvencie. Platby súkromným stranám, napr. právnikom, účtovníkom, ktoré vznikli pri žiadostiach o subvencie, teda nie sú odpočítateľné“ (13).

(90)

Na rozdiel od ustanovení v usmerneniach sa príslušné prepravné náklady neplatia priamo indonézskej vláde, ale súkromným spoločnostiam. Vyvážajúci výrobca nevysvetlil ani to, prečo sú tieto prepravné náklady „povinné“ na získanie subvencie.

(91)

Po druhé, Komisia sa domnievala, že náklady na prepravu sú skôr nákladmi, ktoré výrobcom bionafty normálne vznikajú v obchodných transakciách s výrobcami zmesí. Náklady na prepravu by obvykle boli súčasťou kúpnej ceny/zmluvy, a preto Komisia nevidí žiadne objektívne opodstatnenie na ich úhradu. Suma peňazí zaplatená z OPPF ako náhrada za prepravné náklady preto predstavuje výhodu.

(92)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo toto tvrdenie zamietnuté a Komisia dospela k záveru, že náhrada nákladov na prepravu, ktoré vznikajú výrobcom bionafty, sa nemá odpočítať z výpočtu výhody. Finančné prostriedky, ktoré riadiaca agentúra poskytuje výrobcom bionafty, pokrývajú nielen rozdiel medzi referenčnou cenou minerálnej nafty a referenčnou cenou bionafty, ale aj náklady na prepravu v rámci toho istého grantu.

(93)

Vyvážajúci výrobcovia takisto tvrdili, že v súvislosti s platbami z OPPF im vznikli úverové náklady. Podľa výrobcov bionafty je to preto, že OPPF vypláca grantovú platbu niekoľko mesiacov po tom, čo výrobcovia vystavili faktúru príslušnému výrobcovi zmesí.

(94)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila, pretože trvala na svojom závere, že platby z OPPF predstavujú grant, nie platbu za nákup tovaru. Komisia preto usúdila, že vyvážajúci výrobcovia v prvom rade tieto granty nemali dostať a že s týmito grantmi nemôžu byť spojené žiadne úverové náklady akéhokoľvek druhu.

(95)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa toto tvrdenie zamietlo a Komisia dospela k záveru, že údajné úverové náklady, ktoré vzniknú výrobcom bionafty, sa nemajú odpočítať od výpočtu výhody.

(96)

V dôsledku toho Komisia trvala na svojich zisteniach, že podpora indonézskej vlády pre odvetvie bionafty prostredníctvom priameho prevodu finančných prostriedkov cez „Dotačný fond pre bionaftu“ (angl. Biodiesel Subsidy Fund) predstavovala napadnuteľnú subvenciu, ako sa konštatuje v odôvodneniach 80 až 83 predbežného nariadenia.

(97)

Po konečnom poskytnutí informácií indonézska vláda, spoločnosť PT Ciliandra Perkasa, skupina Permata a skupina Wilmar tvrdili, že Komisia urobila chybu, keď zamietla tvrdenie vyvážajúcich výrobcov, že pri výpočte zisku mala odpočítať náklady na prepravu a úverové náklady. Podľa indonézskej vlády je to tak preto, že tieto náklady nutne vznikajú, aby bolo možné získať grantové platby.

(98)

Komisia už toto tvrdenie rozobrala v odôvodnení 89. Okrem toho, čo už bolo vysvetlené v odôvodnení 91, Komisia poznamenala, že podľa usmernení „jediné poplatky alebo náklady, ktoré sa bežne môžu odpočítať, sú tie, ktoré boli zaplatené priamo vláde v období prešetrovania“. V tomto prípade sa prepravné náklady neplatia vláde, ale súkromným stranám a indonézska vláda ich potom prepláca. Komisia preto trvá na svojich záveroch, že prepravné náklady nie sú podľa usmernení oprávnené ako odpočítateľné náklady. Tvrdenie sa preto zamieta.

(99)

Po konečnom poskytnutí informácií indonézska vláda tvrdila, že sa Komisia dopustila chyby, keď pri výpočte výhod získaných v rámci tejto schémy neodpočítala vstupy do OPPF. Tieto vstupy sa však týkali platby vývozných poplatkov, ktoré indonézska vláda stanovila pre rôzne výrobky založené na surovom palmovom oleji, ktoré sa vyvážajú z Indonézie. Tieto poplatky sa preto vybrali za mnohé iné výrobky ako prešetrovaný výrobok. Ako je vysvetlené v odôvodnení 64 predbežného nariadenia a ďalej vysvetlené v odôvodnení 62, tieto poplatky sú verejnými zdrojmi. Tento bod je správny bez ohľadu na to, ktorý vládny orgán bol za ich výber zodpovedný. Dospelo sa preto k záveru, že odpočítať zo získaných výhod vstupy do OPPF nie je vhodné. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(100)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií indonézska vláda tiež tvrdila, že Komisia urobila chybu, keď na určenie výšky subvencie použila obrat z bionafty. Tvrdenie sa týkalo toho, že sa mal použiť celkový obrat výrobcov bionafty (ktorý by teda okrem bionafty zahŕňal ďalšie výrobky). Subvencie sa však z OPPF poskytovali len preto, že výrobcovia predávali bionaftu. Komisia preto usúdila, že vo svojich výpočtoch použila správny obrat a toto tvrdenie sa teda zamietlo.

(101)

Komisia podotkla, že indonézska vláda nepredložila žiadne ďalšie argumenty na podporu svojich tvrdení, a preto potvrdila svoje zistenia v odôvodnení 95.

(102)

Po predbežnom poskytnutí informácií indonézska vláda, ako aj väčšina vyvážajúcich výrobcov tvrdili, že Komisia sa dopustila omylu, keď vývozné obmedzenia uložené indonézskou vládou na surový palmový olej a jeho deriváty kvalifikovala ako napadnuteľnú subvenciu. Podľa indonézskej vlády a vyvážajúcich výrobcov je to preto, že v judikatúre WTO sa vývozné obmedzenia dôsledne nepovažujú za napadnuteľné subvencie.

(103)

Pokiaľ ide o toto tvrdenie, Komisia poznamenala, že v predbežnom nariadení nie sú vývozné obmedzenia ako také považované za napadnuteľné subvencie. Komisia skôr usúdila, že uloženie vývozných obmedzení (ako sú vývozné dane a poplatky) je jedným z prostriedkov či nástrojov, ktoré indonézska vláda používa na poskytovanie surového palmového oleja za nižšiu než primeranú odplatu. Komisia zistila (pozri odôvodnenie 172 predbežného nariadenia), že vzhľadom na dostupné dôkazy v tomto prešetrovaní a v súlade s judikatúrou EÚ a WTO poskytovanie surového palmového oleja za nižšiu než primeranú odplatu predstavuje napadnuteľnú subvenciu.

(104)

Komisia sa ďalej bude zaoberať tvrdeniami, ktoré vzniesli zainteresované strany v súvislosti s predbežnými zisteniami Komisie o tom, že podpora indonézskej vlády pre odvetvie bionafty prostredníctvom poskytovania surového palmového oleja za nižšiu než primeranú odplatu predstavuje finančný príspevok podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia a/alebo podporu príjmov alebo cenovú intervenciu podľa článku 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia. Komisia sa bude zaoberať aj tvrdeniami týkajúcimi sa chýb pri určovaní výhody.

(105)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií indonézska vláda a skupina Permata tvrdili, že vývozné obmedzenia uložené vládou sa nemôžu nikdy rovnať finančnému príspevku. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že toto tvrdenie nie je na účely tohto prípadu relevantné. Je to tak preto, že Komisia dospela k takému záveru, že finančný príspevok, ktorý indonézska vláda poskytuje vyvážajúcim vývozcom, je následkom poskytovania surového palmového oleja za nižšiu než primeranú odplatu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(106)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií indonézska vláda, skupina Permata a skupina Wilmar tvrdili, že Komisia nepreukázala existenciu finančného príspevku. Podľa názoru respondentov, je to tak z týchto dôvodov:

(107)

Pokiaľ ide o tvrdenie v bode a), Komisia podotkla, že vývozný poplatok bol počas obdobia prešetrovania zavedený a vyberal sa. Tvrdenie indonézskej vlády, že sa vývozné obmedzenia počas obdobia prešetrovania neuplatňovali, je teda fakticky nesprávne, keďže vývozný poplatok bol počas obdobia prešetrovania zavedený a bol v účinnosti.

(108)

Komisia nesúhlasila s druhou časťou argumentu. Ak by indonézska vláda už nemala v úmysle ukladať vývozné obmedzenia na surový palmový olej a jeho deriváty, zrušila by dané právne predpisy. Dočasné stanovenie sadzby vývozného poplatku a vývoznej dane na nulu naznačuje, že indonézska vláda chce mať aj naďalej možnosť využiť tieto obmedzenia v budúcnosti. Toto zistenie možno potvrdiť aj na základe vyhlásení členov indonézskej vlády. V jednom článku v tlači z 25. septembra 2019 sa napríklad píše: „Vláda sa rozhodla, že pozastaví vývoznú daň uloženú na surový palmový olej a jeho odvodené výrobky do budúceho roka, aby zľahčila finančnú záťaž výrobcov palmového oleja v kontexte poklesu cien surového palmového oleja na svetovom trhu. Minister pre koordináciu hospodárstva Darmin Nasution v Jakarte v utorok uviedol, že sa vývozná daň pozastavuje až do januára budúceho roka, keďže vláda oficiálne začína plniť svoj povinný program v oblasti bionafty B-30. Darmin uviedol, že dúfa, že sa plnením politiky v oblasti bionafty B-30, vďaka ktorej by malo dôjsť k výraznému nárastu dopytu po palmovom oleji, podarí zdvihnúť ceny palmového oleja na domácom trhu. Uviedol, že pozastavenie vývoznej dane schválil prezident Joko „Jokowi“ Widodo. Na základe nariadenia ministerstva financií z roku 2019 by vláda uložila vývoznú daň až do výšky 25 dolárov za tonu, ak by ceny zotrvali na úrovni od 570 do 619 dolárov za tonu, a až do výšky 50 dolárov, ak by cena prekročila 619 dolárov za tonu. Od 20. septembra bola cena surového palmového oleja 574,9 dolára za tonu a očakáva sa, že do konca tohto roka mierne klesne na 570 dolárov za tonu. Minister preto požiadal o revíziu nariadenia s cieľom pozastaviť vývoznú daň, pretože na základe uvedeného cenového vzorca bola stále uplatniteľná“ (14).

(109)

Toto vyhlásenie tiež potvrdzuje priame prepojenie medzi uložením vývozných obmedzení (spolu s ďalšími prvkami, ktoré majú dodávateľov surového palmového oleja doviesť k určitému konaniu) a skutočnou úrovňou cien na domácom trhu. Takisto z neho vyplýva, že indonézska vláda uvedené nástroje používa na to, aby mohla pôsobiť na úroveň týchto cien.

(110)

Napriek tvrdeniu indonézskej vlády a skupiny Wilmar v odpovedi na konečné poskytnutie informácií Komisia dospela k záveru, že indonézska vláda má v úmysle naďalej v budúcnosti využívať vývozný poplatok a pravdepodobne vývoznú daň. Skutočnosť, že indonézska vláda dočasne nevyberala dane a poplatky, a aj vzhľadom na to, že dane a poplatky predstavujú len časť nástrojov, ktoré používa indonézska vláda na poskytovanie surového palmového oleja za nižšiu než primeranú odplatu, preto nemôže spochybniť existenciu finančného príspevku.

(111)

Podľa všetkých vyvážajúcich výrobcov je tvrdenie Komisie o poverení alebo nariadení založené na nesprávnom zistení, že daň a vývozný poplatok za surový palmový olej a jeho deriváty uložené indonézskou vládou sú určené na podporu odvetvia bionafty. Skupina Wilmar a spoločnosť Permata ďalej tvrdili, že Komisia dospela k nesprávnemu záveru o tom, že ceny surového palmového oleja na domácom trhu de facto určovala spoločnosť PT Perkebunan Nusantara, výrobca surového palmového oleja, ktorý je v úplnom vlastníctve indonézskej vlády (ďalej len „PTPN“).

(112)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, vyvážajúci výrobcovia ďalej objasnili, že počas obdobia prešetrovania bola vývozná daň stanovená na nulu, a preto na účely posúdenia nie je relevantná. Naopak, vývozný poplatok nebol nulový a v nijakom prípade nebol určený na podporu odvetvia bionafty, ale na financovanie OPPF.

(113)

Komisia v odôvodnení 88 predbežného nariadenia uznala, že počas obdobia prešetrovania bola vývozná daň stanovená na nulu. Aj keď sa však vývozná daň počas obdobia prešetrovania neuplatňovala vzhľadom na osobitné podmienky na trhu, predstavuje dôkaz o nástrojoch, ktoré indonézska vláda používala na to, aby doviedla dodávateľov surového palmového oleja k tomu, aby poskytovali surový palmový olej za nižšiu než primeranú odplatu. Komisia okrem toho poznamenala, že indonézska vláda nezrušila vývoznú daň, hoci ju počas obdobia prešetrovania stanovila na nulu. Komisia ďalej poznamenala, že ako sa uvádza v odôvodneniach 117 až 121 predbežného nariadenia, neboli vznesené námietky proti tomu, že indonézska vláda využíva vývoznú daň so zámerom udržať umelo nízke ceny surového palmového oleja na domácom trhu.

(114)

Pokiaľ ide o vývozný poplatok, Komisia poznamenala, že hoci sa v právnych predpisoch ukladajúcich vývozný poplatok výslovne neuvádza, že poplatok je určený na podporu odvetvia bionafty poskytovaním surového palmového oleja za nižšie ceny, vývozné poplatky, ktoré sa zaplatia do OPPF, sú de facto výhradnou podporou sektora bionafty prostredníctvom grantov z OPPF. Počas prešetrovania mohla Komisia skutočne overiť, že napriek širšiemu formálnemu rozsahu pôsobnosti sa počas obdobia prešetrovania z OPPF podporovalo takmer výlučne odvetvie bionafty.

(115)

Navyše, zavedenie vývozného poplatku indonézskou vládou v roku 2015 sa zhodovalo s obdobím, v ktorom boli indonézske ceny surového palmového oleja takmer totožné so svetovými cenami. V tejto súvislosti, a ako sa už preukázalo v odôvodneniach 64 až 68 predbežného nariadenia, sa vývozný poplatok nesmie posudzovať izolovane, ale ako súčasť širšieho súboru opatrení určených na podporu odvetvia bionafty a na reguláciu cien surového palmového oleja na domácom trhu.

(116)

Komisia navyše poznamenala, že vývozný poplatok v skutočnosti dosiahol zamýšľaný cieľ, ktorým je stlačenie cien surového palmového oleja na domácom trhu. Vo svojej analýze Komisia v prvom rade zistila rozdiel medzi cenami indonézskeho surového palmového oleja na domácom trhu a vývoznými cenami. Komisia usúdila, že tento cenový rozdiel možno vysvetliť tak, že samotné uloženie vývozného poplatku viedlo k stlačeniu cien na domácom trhu tým, že sa surový palmový olej v krajine umelo udržiaval pri nízkych cenách, ktoré stanovila indonézska vláda a ktorou sa dodávatelia surového palmového oleja reálne riadili.

(117)

Skutočnosť, že indonézska vláda nezrušila vývoznú daň, ale ju len stanovila na nulu, jasne naznačuje, že má naďalej zámer udržiavať nízke ceny surového palmového oleja. Po zavedení dvoch nástrojov, ktoré majú rovnaký vplyv na ceny surového palmového oleja na domácom trhu, a dosiahnutí požadovaného účinku sa indonézska vláda teda racionálne rozhodla ponechať aktívny nástroj s najširším rozsahom požadovaných účinkov (t. j. udržiavanie nízkej ceny surového palmového oleja a financovanie OPPF), t. j. vývozný poplatok.

(118)

Komisia preto potvrdila, že celkový systém vývozných obmedzení zavedený indonézskou vládou je koncipovaný tak, aby odvetviu bionafty prinášal výhody vďaka umelému udržiavaniu cien surového palmového oleja na domácom trhu na nízkej úrovni (na rozdiel od vedľajšieho účinku vládnych opatrení na výber verejných príjmov).

(119)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že indonézska vláda de facto nestanovuje ceny surového palmového oleja na domácom trhu, skupina Wilmar ďalej uviedla, že záver Komisie je nesprávny, lebo:

(120)

Pokiaľ ide o tvrdenie podľa písmena a), Komisia pripomenula, že ako sa uvádza v odôvodneniach 91 až 99 a v odôvodnení 126 predbežného nariadenia, Komisia sa musela spoliehať na dostupné skutočnosti vzhľadom na nedostatok spolupráce zo strany dodávateľov surového palmového oleja a spoločnosti PTPN. Žiadny vyvážajúci výrobca vo svojich pripomienkach k predbežnému nariadeniu nepredložil dôkaz o tom, ako tvorí svoje ponuky surového palmového oleja, okrem vágneho tvrdenia, že ponuky sa vo všeobecnosti zakladajú na „cenách na medzinárodnom trhu“.

(121)

Komisia nemá žiadne overiteľné dôkazy podporujúce toto tvrdenie, a preto toto tvrdenie zamietla. Dodávatelia surového palmového oleja nestanovujú svoje ceny nezávisle s ohľadom na medzinárodné ceny, ale používajú ceny surového palmového oleja stanovené spoločnosťou PTPN.

(122)

Pokiaľ ide o tvrdenie podľa písmena b), Komisia v odôvodnení 133 predbežného nariadenia vysvetlila, že spoločnosť PTPN v skutočnosti nie je povinná predložiť protiponuku za vyššiu cenu, ak sú prijaté ponuky nižšie ako „cenová predstava“ pre konkrétny deň. Počas overovania na mieste Komisia naozaj zistila, že spoločnosť PTPN pravidelne akceptovala ponuky pod takouto cenovou hladinou.

(123)

Komisia okrem toho poznamenala, že ako sa vysvetľuje v oddiele 3.3.2 predbežného nariadenia, uplatnila ustanovenia článku 28 ods. 1 základného nariadenia, keďže spoločnosť PTPN neodpovedala na dodatok B pripojený k antisubvenčnému dotazníku (dotazník pre dodávateľov palmového oleja) pre všetkých výrobcov a distribútorov palmového oleja. Počas overovania na mieste v priestoroch indonézskej vlády spoločnosť PTPN navyše nevysvetlila, ako určuje dennú „cenovú predstavu“ surového palmového oleja. Spoločnosť PTPN namiesto toho vágne vysvetlila, že cenová predstava je založená na medzinárodných referenčných hodnotách, no neposkytla žiadne podrobné informácie.

(124)

Komisia preto nezískala žiaden dôkaz o tom, že „cenová predstava“ odráža trhovú cenu vyplývajúcu zo súťažného postupu verejného obstarávania. Komisia naopak zistila, že cena surového palmového oleja na domácom trhu je nižšia ako akákoľvek údajná medzinárodná referenčná hodnota (vrátane indonézskej vývoznej ceny), ktorá bola údajne základom cien PTPN.

(125)

Pokiaľ ide o tvrdenie c), Komisia poznamenala, že pokiaľ ide o spoločnosť PTPN, táto spoločnosť neposkytla odpoveď na spomínaný dotazník Komisie. Komisia preto použila dostupné skutočnosti. Počas overovania indonézskej vlády spoločnosť PTPN predložila kópiu svojich auditovaných účtovných závierok za roky 2016 a 2017. Ukázalo sa, že spoločnosť PTPN hospodárila so stratou. V neskoršej fáze a dokonca aj po uplynutí lehoty na predloženie pripomienok k listu, v ktorom sa uvádza, že Komisia použije dostupné skutočnosti, spoločnosť PTPN poskytla ďalšie informácie. Indonézska vláda tvrdila, že tieto dodatočné informácie by mali zmeniť hodnotenie Komisie. Komisia poznamenala, že informácie boli poskytnuté s veľkým oneskorením po uplynutí stanovených lehôt. Spoločnosť PTPN nepredložila auditované účtovné závierky za rok 2018. Pokiaľ ide o posledné obdobie, Komisia teda dostala iba auditované účtovné závierky za jednu štvrtinu obdobia prešetrovania (posledný štvrťrok 2017). Z auditovaných účtovných závierok, ktoré Komisia dostala, vyplýva, že spoločnosť PTPN hospodárila so stratou. V neskoro poskytnutých informáciách týkajúcich sa obdobia od roku 2016 do obdobia prešetrovania (najmä v tabuľke Excel) sa indonézska vláda snaží preukázať, že podnikanie spoločnosti PTPN v oblasti surového palmového oleja (ktoré predstavuje väčšinu činností spoločnosti) bolo ziskové a že spoločnosť dosiahla rovnaký zisk zo svojho predaja na domácom trhu a predaja na vývoz. Z auditovaných účtovných závierok však táto informácia nevyplýva. Naopak, informácie poskytnuté na základe auditovaných účtovných závierok potvrdili, že spoločnosť PTPN pri predaji svojho surového palmového oleja nedosahuje zisk, čo znamená, že nekoná ako racionálny hospodársky subjekt. Komisia v každom prípade poznamenala, že informácie predložené v takom neskorom štádiu (dokonca po pripomienkach k predbežnému nariadeniu) nemožno prijať, pretože ich nemožno overiť. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(126)

Pokiaľ ide o tvrdenie d), indonézska vláda a vyvážajúci výrobcovia takisto tvrdili, že Komisia nepreukázala iracionálne správanie dodávateľov surového palmového oleja, pretože boli ziskoví. Toto tvrdenie sa týka dodávateľov surového palmového oleja, ktorí odpovedali na dotazníky Komisie, ako aj spoločnosti PTPN (15).

(127)

Komisia usúdila, že pojem iracionálneho správania sa neobmedzuje iba na podnikanie so stratou, ale zahŕňa aj činnosti, ktoré spôsobujú, že obchodná činnosť je menej výhodná (menej zisková). Komisia zistila jasný cenový rozdiel medzi cenami surového palmového oleja na domácom trhu v Indonézii a vývoznými cenami, čo znamená, že bez vývozného poplatku by bol vývozný predaj pre dodávateľov surového palmového oleja výhodnejší.

(128)

Okrem toho zistenie, že systém vývozných obmedzení zavedený indonézskou vládou účinne bráni domácim výrobcom surového palmového oleja v racionálnom konaní, potvrdzuje skutočnosť, že v dôsledku zrušenia vývozných poplatkov sa očakáva zvýšenie vývozu. V tejto súvislosti boli v nedávnom článku v tlači uvedené tieto informácie: „Podľa prognóz indonézskeho združenia palmového oleja (GAPKI) by sa vývoz surového palmového oleja z krajiny po znížení vývozného poplatku z pôvodných 50 USD za tonu na nulu môže zvýšiť o 10 až 15 %, uviedol generálny tajomník Togar Sitanggang. Pán Sitanggang odhadol, že mesačný vývoz surového palmového oleja z Indonézie už vzrástol na 800 000 až 900 000 ton, z priemerných 700 000 ton v predchádzajúcom období. ‚Nebolo by prekvapujúce, ak by mesačný vývoz surového palmového oleja dosiahol jeden milión ton v prípade, že by vývozný poplatok zostal nulový,‘ dodal. Z odhadov GAPKI vyplýva, že Indonézia už tento rok vyviezla 6 miliónov ton surového palmového oleja, teda približne jednu pätinu svojho celkového vývozu surového palmového oleja a ostatných derivátov palmového oleja od začiatku roka“ (16).

(129)

Ďalší článok v tlači ďalej potvrdzuje zistenie, že výber vývozného poplatku vedie dodávateľov surového palmového oleja k predaju na domácom trhu namiesto predaja za väčší zisk na vývoznom trhu. Nezávislý analytik v tomto článku uviedol, že „táto správa (t. j. stanovenie vývozného poplatku na nulu) je pozitívna pre pestovateľov v dodávateľskom reťazci s expozíciou v Indonézii, pretože zmena sadzieb vývozného poplatku by mohla pomôcť udržať ceny surového palmového oleja na ich súčasnej úrovni. Ng však v rozpočtovom období 2019 – 2020 pre pestovateľov neočakáva čistý zisk a varuje, že správa je negatívna pre indonézskych spracovateľov v odberateľskom reťazci, keďže revidovaný poplatok pri nižších cenách surového palmového oleja naruší ich maržovú výhodu, ktorou je v súčasnosti cenový rozdiel medzi surovým palmovým olejom a spracovanými výrobkami z palmového oleja. ‚Trváme na tom, že odstránenie vývozného poplatku zvýši konkurencieschopnosť indonézskych vývozcov produktov z palmového oleja, pretože v prípade, že cena surového palmového oleja bude nižšia ako 570 USD za tonu, ušetria 20 – 50 USD za tonu. Väčšina úspor sa pravdepodobne vráti indonézskym poľnohospodárom prostredníctvom vyšších cien surového palmového oleja na domácom trhu.‘“ (17)

(130)

V poslednom uvedenom článku sa takisto potvrdzuje zistenie, že sa dosiahol zamýšľaný účinok vývozného poplatku, a to potlačenie cien surového palmového oleja na domácom trhu. Skutočnosť, že existuje určitý vývoz surového palmového oleja z Indonézie, neznamená, že opatrenia, ktoré prijala indonézska vláda na udržanie surového palmového oleja v Indonézii, neviedli dodávateľov surového palmového oleja k iracionálnemu hospodárskemu správaniu. Vzhľadom na tieto informácie Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(131)

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie e), Komisia poznamenala, že skupina Wilmar na podporu svojho tvrdenia, že spoločnosť PTPN pôsobí ako príjemca ceny, cituje odôvodnenie 146 predbežného nariadenia iba čiastočne. Skupina Wilmar tvrdila, že Komisia dospela k záveru, ktorý v skutočnosti odporoval záveru v uvedenom odôvodnení. Skupina Wilmar správne citovala Komisiu, že „z prešetrovania takisto vyplynulo, že z hľadiska vyjednávacej sily je trh vo významnej nerovnováhe v prospech kupujúcich surového palmového oleja“, pričom Komisia ďalej vysvetlila, že „[…] V tejto súvislosti bude mať každý kupujúci významnú mieru kúpnej sily, takú, že vie odolať akémukoľvek pokusu svojho dodávateľa žiadať cenu, ktorá je vyššia než cena stanovená indonézskou vládou. Komisia teda dospela k záveru, že transparentným informovaním o denných cenách surového palmového oleja indonézska vláda prostredníctvom spoločnosti PTPN účinne určuje maximálne denné ceny surového palmového oleja v Indonézii.“ V odôvodnení 146 predbežného nariadenia sa preto dospelo k opačnému záveru, ako tvrdila skupina Wilmar. Spoločnosť PTPN v skutočnosti pôsobí ako tvorca ceny surového palmového oleja na trhu, pretože dodávatelia surového palmového oleja sa reálne riadia danou cenou, a to napriek štruktúre trhu (z čoho v zásade vyplýva, že dodávatelia surového palmového oleja majú značnú vyjednávaciu silu, ktorú nevyužívajú proti kupujúcim).

(132)

Okrem uvedenej faktickej chyby Komisia ďalej poznamenala, že pripomienka skupiny Wilmar nie je podložená žiadnymi faktickými dôkazmi. Keďže Komisia nedostala žiadne nové faktické dôkazy, toto tvrdenie zamietla.

(133)

Skupina Wilmar ďalej tvrdila, že Komisia nepreukázala, že by indonézska vláda nútila dodávateľov surového palmového oleja poskytovať surový palmový olej za nižšiu než primeranú odplatu.

(134)

Komisia poznamenala, že skupina Wilmar neposkytla žiadny dôkaz podporujúci tvrdenie, že to tak nie je. V tejto súvislosti Komisia pripomína tvrdenie EBB týkajúce sa obmedzeného počtu odpovedí na dotazník zo strany dodávateľov surového palmového oleja. Vzhľadom na nespoluprácu dodávateľov surového palmového oleja Komisia na základe prvkov obsiahnutých v predbežnom nariadení usúdila, že existujú významné dôkazy o tom, že dodávatelia surového palmového oleja boli poverení alebo usmernení indonézskou vládou poskytovať surový palmový olej za nižšiu než primeranú odplatu v rámci sledovania politických cieľov indonézskej vlády v oblasti podpory rozvoja odvetvia bionafty.

(135)

Komisia okrem toho poznamenala, že tvrdenie skupiny Wilmar je v rozpore s nesporným faktickým zistením, že virtuálne sa všetky nákupy surového palmového oleja na domácom trhu v Indonézii uskutočňujú za denné ceny spoločnosti PTPN upravené o prepravné náklady uvedené v odôvodnení 168 predbežného nariadenia. Keby bolo tvrdenie skupiny Wilmar správne a dodávatelia surového palmového oleja by konali úplne nezávisle od pokynov vlády, takéto dokonalé zosúladenie cien surového palmového oleja by nebolo možné vysvetliť na roztrieštenom trhu.

(136)

Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(137)

Skupina Wilmar ďalej tvrdila, že Komisia nepreukázala poverenie alebo usmernenie dodávateľov surového palmového oleja poskytovať surový palmový olej za nižšiu než primeranú odplatu. Tvrdenie skupiny Wilmar sa v podstate zakladá na dvoch skutočnostiach, po prvé spoločnosť PTPN nie je tvorcom ceny, a preto sa surový palmový olej neposkytuje za nižšiu než primeranú odplatu, a po druhé dodávateľom surového palmového oleja sa nebráni predávať na vývoznom trhu.

(138)

Komisia sa už týmito bodmi zaoberala a zamietla ich v odôvodneniach 127 až 135. Komisia preto usúdila, že tvrdenie spoločnosti Wilmar sa zakladá na nesprávnych skutočnostiach a nemožno ho prijať. Z dôkazov dostupných v tomto prešetrovaní vyplynulo, že spoločnosť PTPN pôsobí ako tvorca ceny surového palmového oleja na trhu a že schopnosť dodávateľov surového palmového oleja vyvážať surový palmový olej je oslabená v dôsledku opatrení prijatých indonézskou vládou.

(139)

Podobné tvrdenia predložila indonézska vláda, spoločnosti PT Intibenua Perkasatama a PT Musim Mas (ďalej len „skupina Musim Mas“) a spoločnosť Permata. Indonézska vláda vo svojich pripomienkach tvrdila, že ceny surového palmového oleja sú určené trhovými silami a že kupujúci zvyčajne formulujú svoje cenové predstavy na základe cien na medzinárodnom trhu.

(140)

Komisia už podobné argumenty rozoberala v odôvodneniach 62 až 96 a dospela k záveru, že sa nemôžu prijať. Na rovnakom závere trvá, aj pokiaľ ide o tvrdenia indonézskej vlády. Komisia znovu poznamenala, že indonézska vláda neposkytla žiadne nové dôkazy na podporu svojho tvrdenia.

(141)

Indonézska vláda tvrdila, že Komisia nepreukázala existenciu preukázateľnej súvislosti medzi správaním výrobcov surového palmového oleja a opatreniami indonézskej vlády. V tejto súvislosti Komisia opätovne upozornila na zistenie v odôvodnení 168 predbežného nariadenia, ktoré pripomenula v odôvodnení 137. Podľa názoru Komisie je skutočnosť, že sa všetci nezávislí dodávatelia surového palmového oleja virtuálne vždy riadia cenami spoločnosti PTPN, jednoznačným dôkazom existencie takejto súvislosti (a o to viac na trhu, ktorý je roztrieštený z hľadiska počtu dodávateľov surového palmového oleja, ako aj z geografického hľadiska/viacero ostrovov). Osobitne v situácii, keď ceny surového palmového oleja na domácom trhu neodrážajú to, čo by bolo nedeformovanou trhovou cenou, keby neexistovali cielené opatrenia indonézskej vlády.

(142)

Vo svojom podaní indonézska vláda takisto tvrdila, že Komisia nariadila indonézskej vláde a nezávislým dodávateľom surového palmového oleja, aby poskytli podrobné informácie, no tieto informácie neoverila. Indonézska vláda ďalej tvrdila, že Komisia vo svojich zisteniach tieto informácie vôbec nezohľadnila. Indonézska vláda napokon v tejto súvislosti poznamenala, že Komisia vo vzťahu k indonézskej vláde uplatnila článok 28 základného nariadenia, pretože indonézska vláda nezískala viac odpovedí a od spoločnosti PTPN nedostala viac informácií.

(143)

Komisia v tejto súvislosti dospela k záveru, že toto tvrdenie je fakticky nesprávne. Komisia analyzovala všetky odpovede, ktoré získala od dodávateľov surového palmového oleja. Komisia však poznamenala, že napriek všetkým zaslaným upomienkam, všetci nezávislí dodávatelia surového palmového oleja okrem jedného neposkytli verejnú verziu svojich odpovedí. So zreteľom na článok 29 ods. 3 základného nariadenia Komisia nemusí zohľadniť informácie, ktoré boli poskytnuté, ale pri ktorých príslušná strana nepredložila náležité zhrnutie. Prevažná väčšina odpovedí bola navyše neúplná a mnohé z nich neobsahovali informácie o ziskovosti. Komisia preto nemohla z týchto odpovedí vyvodiť žiadny záver. Nedostatočná spolupráca zo strany indonézskej vlády, ako aj dodávateľov surového palmového oleja, bol v skutočnosti ďalším znakom toho, že dodávatelia surového palmového oleja konajú na základe usmernenia indonézskej vlády zameraného na podporu výrobcov bionafty.

(144)

Podobne je neopodstatnené aj tvrdenie indonézskej vlády, že Komisia nezohľadnila odpoveď PTPN. Ako už bolo vysvetlené, Komisia pri viacerých príležitostiach neúspešne požiadala spoločnosť PTPN o spoluprácu. Ako sa uvádza v odôvodneniach 29 a 30 predbežného nariadenia, Komisia poznamenala, že spoločnosť PTPN, ktorá je v úplnom vlastníctve indonézskej vlády, v stanovenej lehote neodpovedala na dodatok B k dotazníku pre indonézsku vládu. Komisia preto zaslala list podľa článku 28 indonézskej vláde, ktorý sa týkal iba konkrétnych chýbajúcich informácií. Ako sa uvádza v odôvodnení 98 predbežného nariadenia, indonézska vláda predložila odpoveď na dodatok B za spoločnosť PTPN 30. júna 2019, teda dlho po lehote na predloženie uvedených informácií (14. marca 2019) a po overovaní na mieste v priestoroch indonézskej vlády. Podanie teda bolo predložené dlho po stanovenej lehote, nebolo overiteľné a indonézska vláda nekonala podľa svojich najlepších možností a schopností v súlade s článkom 28 základného nariadenia. V každom prípade Komisia použila všetky dôkazy, ktoré spoločnosť PTPN poskytla a ktoré bolo možné overiť. Komisia preto riadne posúdila informácie poskytnuté spoločnosťou PTPN spolu s ostatnými dostupnými údajmi o trhu so surovým palmovým olejom v Indonézii.

(145)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií indonézska vláda, skupina Permata a skupina Wilmar tvrdili, že Komisia dospela k chybnému zisteniu, pokiaľ ide o poverenie alebo usmernenie dodávateľov surového palmového oleja, pretože:

(146)

Komisia najskôr poznamenala, že vývozný poplatok je výslovne určený na podporu OPPF a že OPPF je určený na podporu odvetvia palmového oleja ako celku, ale ako je vysvetlené v odôvodneniach 76 a 77 predbežného nariadenia, v skutočnosti podporuje len odvetvie bionafty. Navyše Komisia dospela k záveru, že indonézska vláda podporuje odvetvie bionafty aj poskytovaním surového palmového oleja za nižšiu než primeranú odplatu. Tento cieľ sa dosahuje spoločným pôsobením rôznych opatrení vrátane vývozného poplatku.

(147)

Komisia preto dospela k záveru, že vývozný poplatok sa už od začiatku ukladá s dvoma odlišnými cieľmi: financovať OPPF a tvoriť súčasť súboru opatrení na stláčanie cien na domácom trhu. Podľa názoru Komisie sa indonézska vláda zámerne usilovala dosiahnuť tento efekt na trhu (čo sa jej podarilo) a nejde len o vedľajší účinok vládnej politiky.

(148)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že spoločnosť PTPN stanovuje svoje ceny prostredníctvom súťažných postupov verejného obstarávania, a že daný výstup by sa teda mal považovať za trhovú cenu, Komisia opakuje, že ako sa uvádza v odôvodneniach 91 až 99 a v odôvodnení 126 predbežného nariadenia, vzhľadom na nedostatok spolupráce zo strany dodávateľov surového palmového oleja a spoločnosti PTPN sa musela spoliehať na dostupné skutočnosti. Žiaden z vyvážajúcich výrobcov vo svojich pripomienkach k predbežnému nariadeniu nepredložil dôkaz o tom, ako tvorí svoje ponuky týkajúce sa surového palmového oleja, okrem vágneho tvrdenia, že ponuky sú vo všeobecnosti založené na „cenách na medzinárodnom trhu“. K dispozícii preto neboli žiadne priame dôkazy o tom, ako dodávatelia surového palmového oleja stanovujú svoje ceny. Fakty skôr poukazujú na prispôsobenie sa cene, ktorú stanovila spoločnosť PTPN.

(149)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií skupina Wilmar v tejto súvislosti zdôraznila, že útvary Komisie sa počas overovania na mieste v jej priestoroch spýtali, ako dospeje k rozhodnutiu o cenovej ponuke na každé verejné obstarávanie spoločnosti PTPN. Skupina Wilmar ďalej vysvetlila, že nasledujúca správa zo služobnej cesty neobsahuje žiadnu zmienku o chýbajúcich informáciách. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že skupina Wilmar nepopiera, že informácie, ktoré v tomto prípade poskytla, boli veľmi vágne. Okrem toho Komisia poznamenala, že skupina Wilmar nepovažovala za vhodné poskytnúť podrobnejšie vysvetlenie tohto mechanizmu v skoršej fáze prešetrovania napriek tomu, že sa o tom Komisia opakovane zmieňovala.

(150)

Bez akýchkoľvek overiteľných dôkazov podporujúcich toto tvrdenie Komisia toto tvrdenie zamietla. Dodávatelia surového palmového oleja nestanovujú svoje ceny nezávisle s ohľadom na medzinárodné ceny, ale sa riadia cenami surového palmového oleja, ktoré stanovila spoločnosť PTPN.

(151)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že spoločnosť PTPN je zisková, Komisia poznamenala, že okrem toho, čo už bolo vysvetlené v odôvodneniach 125 a 144, indonézska vláda predložila auditované účtovné závierky spoločnosti PTPN za rok 2018 s oneskorením po konečnom poskytnutí informácií. Preklad bol však doručený len k časti tejto účtovnej závierky. Podľa účtovnej závierky za rok 2018 bola spoločnosť PTPN v roku 2018 zisková. Komisia to však nemohla posúdiť, pretože kľúčové časti účtovnej závierky neboli preložené, ako aj preto, že sa táto účtovná závierka týkala všetkých výrobkov, a nie len príjmov z predaja surového palmového oleja. Navyše, ako je vysvetlené vyššie, údaje týkajúce sa predaja surového palmového oleja aj údaje o spoločnosti ako takej boli predložené neskoro, a preto ich nebolo možné overiť. Je to len navyše k tomu, že spoločnosť PTPN v prešetrovaní nespolupracovala. Komisia preto dospela k záveru, že nebolo možné posúdiť správnosť tohto tvrdenia, a preto ho zamietla. Pokiaľ ide o tvrdenie podľa bodu b), Komisia v odôvodnení 133 predbežného nariadenia vysvetlila, že spoločnosť PTPN v skutočnosti nie je povinná predložiť protiponuku za vyššiu cenu, ak sú prijaté ponuky nižšie ako „cenová predstava“ pre konkrétny deň. Počas overovania na mieste Komisia naozaj zistila, že spoločnosť PTPN pravidelne akceptovala ponuky pod takouto cenovou hladinou. Komisia navyše poznamenala, že indonézska vláda môže ovplyvňovať a ovplyvňuje rozhodnutia spoločnosti PTPN, pokiaľ ide o cenovú politiku spoločnosti (18).

(152)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že cenové prispôsobenie sa dodávateľov surového palmového oleja denným cenám spoločnosti PTPN je skôr príznakom toho, že trh nie je deformovaný, a nie príznakom poverenia či usmernenia, Komisia poznamenala, že všetci nezávislí dodávatelia surového palmového oleja ponúkali ceny, ktoré sú také isté alebo nižšie ako cena PTPN v daný deň. Podľa Komisie to nemôže naznačovať dynamiku nedeformovaného trhu: je zvláštne, aby všetci dodávatelia surového palmového oleja na konkurenčnom trhu predávali za cenu, ktorá nie je vyššia ako cena stanovená jedným konkurentom (iba ak tento konkurent skutočne stanovuje maximálne cenu pre daný tovar na trhu a vláda všetkým ostatným subjektom nariaďuje alebo ich núti k tomu, aby tento strop dodržiavali).

(153)

Pokiaľ ide o tvrdenie indonézskej vlády, že výrobcovia surového palmového oleja sú racionálne subjekty na trhu, keďže sa 70 % surového palmového oleja vyváža, Komisia poznamenala, že podľa verejných zdrojov predstavuje domáca spotreba surového palmového oleja 30 % výroby (19). Znamená to, že výrobcovia surového palmového oleja úplne pokrývajú dopyt na domácom trhu a po pokrytí tohto dopytu pristupujú k vývozu. Skutočnosť, že sa 70 % produkcie surového palmového oleja vyváža, teda nie je v rozpore so zistením, že dodávatelia surového palmového oleja nemajú rozumne na výber, skôr naopak. Keby sa dodávatelia surového palmového oleja správali racionálne, nepokrývali by domáci dopyt, a všetku svoju produkciu alebo oveľa väčšiu časť z nej by vyvážali tam, kde by mohli dosiahnuť väčší zisk. Toto potenciálne navýšenie ziskov z vývozu je limitované vývoznými obmedzeniami, ktoré indonézska vláda používa na to, aby dodávateľov surového palmového oleja donútila predávať na domácom trhu a uspokojovať miestne potreby. To, že je úplne uspokojený domáci dopyt preto skôr naznačuje, že indonézska vláda dosiahla svoj cieľ zásobovania domáceho trhu za ceny, ktoré sú výhodné pre výrobcov bionafty.

(154)

Skupina Wilmar vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií ďalej tvrdila, že fakt, že sa podiel vývozu surového palmového oleja nezvýšil potom, ako bol vývozný poplatok stanovený na nulu, predstavuje dôkaz, že Komisia dospela k mylnému záveru, že vývozný poplatok má udržať surový palmový olej v krajine a stlačiť jeho cenu nadol.

(155)

Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že z údajov od skupiny Wilmar vyplýva, že sa domáca spotreba zvýšila a z toho dôvodu na ňu pripadol väčší podiel z celkovej výroby surového palmového oleja. Mohlo by to podporiť tvrdenie skupiny Wilmar, ak by indonézska vláda prejavila úmysel skončiť so systémom vývozných obmedzení. Ako je však vysvetlené v odôvodnení 108, zámerom indonézskej vlády nie je s mechanizmom vývozných obmedzení skončiť. Je skôr zrejmé, že sadzba systému vývozných obmedzení je jednoducho na nule v reakcii na vonkajšie faktory, t. j. globálny pokles cien palmového oleja. Všetci indonézski výrobcovia dobre vedia, že táto úroveň je len dočasná, a preto aj naďalej uprednostňujú uspokojovanie najskôr domáceho dopytu.

(156)

Skupina Wilmar vo svojej odpovedi poskytla aj informácie o cenách, pričom tvrdila, že odkedy je vývozný poplatok na nule, ceny surového palmového oleja na domácom trhu sa výrazne nezvýšili. Komisia tieto informácie preskúmala a poznamenala, že nedokáže určiť zdroj údajov, ktoré skupina Wilmar použila. Komisia preto nemohla posúdiť ich správnosť. Komisia však poznamenala, že ak by sa mala spoliehať na uvedené údaje, bez ohľadu na dočasný charakter nulovej sadzby vývozného poplatku z nich vyplýva zosúladenie ceny na domácom trhu s vývoznými cenami. V tejto súvislosti treba poznamenať, že kým počas obdobia prešetrovania bol priemerný rozdiel medzi oboma cenami okolo 50 USD za tonu, podľa údajov od skupiny Wilmar sa ceny na domácom trhu zdvihli takmer na úroveň vývozných cien a rozdiel už predstavuje menej než 20 USD za tonu. Skutočnosť, že cena na domácom trhu podstatne nenarástla v absolútnom vyjadrení je jednoducho spôsobená tým, že ceny na svetovom trhu klesli.

(157)

Podľa Komisie to podporuje jej zistenie, že systém vývozných obmedzení je spolu s ďalšími opatreniami okrem iného určený na to, aby ceny surového palmového oleja na domácom trhu stláčal nadol.

(158)

So zreteľom na tvrdenie indonézskej vlády, že Komisia neoverila odpovede nezávislých dodávateľov surového palmového oleja, Komisia poznamenáva, že ide o fakticky nesprávne tvrdenie. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 143, Komisia riadne analyzovala všetky doručené odpovede, ale poznamenala, že drvivá väčšina odpovedí bola neúplná, mnohé neobsahovali informácie o ziskovosti a mnohé neposkytovali verejné verzie svojich odpovedí.

(159)

Okrem tohto tvrdenia indonézska vláda uviedla, že tvrdenia Komisie v konečnom poskytnutí informácií uvedené v odôvodnení 143 nie sú správe, keďže vo verejne prístupnom spise („open file“) nenašla zmienku o upomienkach. Pokiaľ ide o tieto tvrdenia, Komisia poznamenala, že uvedené upomienky sú súčasťou dôvernej verzie spisu („limited file“) a nachádzajú sa na zozname dôverných dokumentov, ktoré sú zainteresovaným stranám k dispozícii. Komisia napriek tomu poskytla zoznam príslušných evidenčných čísiel („save numbers“) indonézskej vláde počas vypočutia 16. októbra 2019. Komisia takisto poznamenala, že dotazníky pre nezávislých dodávateľov surového palmového oleja tvorili súčasť dotazníka adresovaného indonézskej vláde, a preto celá zodpovednosť za koordináciu, zber a včasné zaslanie vyplnených dotazníkov spočívala úplne na indonézskej vláde.

(160)

Pokiaľ ide o tvrdenie uvedené vyššie v bode e), Komisia v odôvodneniach 124 až 143 predbežného nariadenia vysvetlila, ako indonézska vláda prostredníctvom spoločnosti PTPN pôsobí na indonézskom domácom trhu ako tvorca ceny a ako sa všetci nezávislí dodávatelia surového palmového oleja riadia týmito cenovými indikáciami. Indonézska vláda vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií uviedla, že tento výsledok je vzhľadom na obmedzený podiel spoločnosti PTPN na trhu nepravdepodobný. Komisia však poznamenala, že indonézska vláda neposkytla vôbec žiadne faktické dôkazy na podporu svojho tvrdenia a vyvrátenie zistení Komisie.

(161)

So zreteľom na uvedené Komisia zamietla tvrdenia indonézskej vlády a vyvážajúcich výrobcov a potvrdila svoje zistenie o poverení a usmernení.

(162)

Po predbežnom poskytnutí informácií indonézska vláda a vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že Komisia nepreukázala existenciu podpory príjmov a cenovú intervenciu v prospech výrobcov bionafty podľa požadovanej normy stanovenej v judikatúre WTO.

(163)

V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že indonézska vláda ani vyvážajúci výrobcovia neposkytli nové informácie ani dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenie o neexistujúcej podpore príjmu alebo cenovej intervencii. Tvrdenia sa v tomto ohľade nezhodujú s výkladom judikatúry, ktorý uplatňuje Komisia. Komisia usúdila, že analýza vykonaná v oddiele 3.3.3.7 predbežného nariadenia spĺňa mieru dokazovania stanovenú v základnom nariadení, v Dohode o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a v judikatúre WTO.

(164)

Keďže Komisia nemala žiadny nový faktický prvok, ktorý by mohol viesť k prehodnoteniu jej zistení, potvrdila záver uvedený v oddiele 3.3.3.7 predbežného nariadenia.

(165)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií indonézska vláda predložila tvrdenie, podľa ktorého Komisia dospela k chybnému zisteniu o podpore príjmov a cenovej intervencii, pretože na to by bolo nutné opatrenie zaručujúce určitý výsledok, a nie akékoľvek opatrenie s vedľajším účinkom na ceny.

(166)

Komisia už v tejto súvislosti v odôvodneniach 153 a 160 vysvetlila, že súbor opatrení má za cieľ regulovať ceny na domácom trhu a stláčať ich nadol a že nejde len o vedľajší účinok politiky indonézskej vlády. Ďalej Komisia poznamenala, že indonézska vláda ani vyvážajúci výrobcovia neposkytli nové informácie ani dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenie o neexistujúcej podpore príjmu alebo cenovej intervencii.

(167)

Skupina Wilmar tvrdila, že Komisia nezohľadnila jej tvrdenia v odpovedi na predbežné poskytnutie informácií a vyzvala ju, aby tak urobila.

(168)

Napriek tvrdeniam skupiny Wilmar Komisia preskúmala uvedené tvrdenia a, ako sa uvádza v odôvodnení 163, nenašla žiaden nový faktický prvok. Skupina Wilmar skôr vysvetľuje, prečo nesúhlasí s tým, ako Komisia vykladá judikatúru WTO a fakty prípadu. V uvedených pripomienkach skupina Wilmar tiež rozvádza svoj pohľad na správny kontrafaktuálny scenár.

(169)

V záujme jasnosti Komisia znovu uviedla, že nesúhlasí s tým, ako skupina Wilmar vykladá judikatúru WTO a fakty prípadu, ako sa uvádza v oddiele III.B.3 pripomienok k predbežnému nariadeniu, a úplne potvrdila svoj záver uvedený v oddiele 3.3.3.7 predbežného nariadenia.

(170)

V predbežnom nariadení Komisia zistila, že vývozné ceny FOB surového palmového oleja z Indonézie do zvyšku sveta tak, ako sú uvedené v indonézskych štatistikách o vývoze, predstavujú vhodnú referenčnú hodnotu, pretože sú určené podľa zásad voľného trhu, súťažia s cenami iných výrobkov na zahraničných trhoch, zohľadňujú prevládajúce trhové podmienky v Indonézii a nie sú deformované intervenciou vlády. Okrem toho Komisia usúdila, že použitá referenčná hodnota je najbližšou náhradou za to, aká by bola nedeformovaná indonézska cena na domácom trhu v prípade neexistencie intervencie indonézskej vlády. Komisia takisto zistila, že ceny FOB použité ako referenčná hodnota sú v súlade s medzinárodnými cenami (ako napríklad CIF Rotterdam).

(171)

Komisia preto vypočítala výšku napadnuteľnej subvencie pre každého vyvážajúceho výrobcu podľa výhody poskytnutej príjemcovi, ktorá objektívne existovala počas obdobia prešetrovania. Komisia posúdila výhodu ako súčet rozdielov medzi cenami uhradenými za surový palmový olej kúpený na domácom trhu a referenčnou cenou surového palmového oleja vypočítanou za každý mesiac obdobia prešetrovania.

(172)

Indonézska vláda, skupina Wilmar a skupina Permata tvrdili, že sa Komisia dopustila omylu: 1.) keď túto referenčnú hodnotu považovala za primeranú, a 2.) pri výpočte celkovej výhody. Indonézska vláda, skupina Wilmar a skupina Permata tvrdia, že je to preto, že vývozná cena FOB zahŕňa vývozný poplatok, a preto je deformovaná. EBB predložila veľmi podobné tvrdenie.

(173)

Komisia poznamenala, že tvrdenie, že vývozná cena je deformovaná, v zásade smeruje ku koncepčnému zvráteniu odôvodnenia prípadu. Kým Komisia dospela k záveru, že ceny surového palmového oleja na domácom trhu sú umelo nízke, vývozcovia tvrdia, že vývozné ceny sú príliš vysoké (zhruba v súlade s medzinárodnými cenami). Inými slovami, podľa vývozcov vývozný poplatok spôsobuje, že vývozné ceny sú príliš vysoké. Okrem iného je však z dôvodu vývozného poplatku zdeformovaná cena na domácom trhu. Indonézska vláda napokon sama tvrdila, že vývozný poplatok nie je zahrnutý do vývoznej ceny, ktorú Komisia použila vo svojich výpočtoch (20). Komisia vzala na vedomie toto tvrdenie indonézskej vlády. Dospela však k záveru, že účinky vývozného poplatku sú v cene FOB zohľadnené. Komisia totiž usúdila, že predávajúci pri stanovení vývoznej ceny zohľadňuje povinnosť zaplatiť poplatok, čo potom na štatistické účely oznámi orgánom indonézskej vlády.

(174)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 198 predbežného nariadenia, Komisia usúdila, že mesačné vývozné ceny FOB, tak ako sú uvedené v indonézskych štatistikách, predstavujú vhodnú referenčnú hodnotu. Komisia považovala túto referenčnú hodnotu za vhodnú pre jednotlivé nákupné transakcie. Komisia zistila, že Incoterm FOB referenčnej ceny a Incoterm nákupných transakcií na domácom trhu uskutočnených vyvážajúcimi výrobcami boli porovnateľné. Komisia v tejto súvislosti nedostala žiadne pripomienky zainteresovaných strán.

(175)

Skupina Wilmar ďalej tvrdila, že Komisia sa dopustila omylu pri výpočte výšky výhody, ktorú skupina získala, pretože mala z výpočtu výhody odpočítať sumy, o ktoré nákupná cena surového palmového oleja prekračuje referenčnú hodnotu. V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že zohľadnila iba transakcie, na ktoré bola poskytnutá výhoda (inými slovami transakcie, keď bola cena zaplatená vyvážajúcimi výrobcami pod referenčnou hodnotou). Ide o transakcie, pri ktorých má daný program za následok poskytnutie výhod vyvážajúcim výrobcom. Preto by nemalo zmysel odpočítať transakcie, pri ktorých nebola poskytnutá žiadna výhoda, pretože boli v súlade s trhom. V tomto zmysle Komisia poznamenala, že porota WTO vo veci Spojené štáty – Konečné antidumpingové a vyrovnávacie clá na určité výrobky z Číny (21), ktorá skúmala, ako Ministerstvo obchodu Spojených štátov amerických (ďalej len „USDOC“) určilo výšku výhody poskytnutej na základe spornej subvencie označovanej ako poskytovanie „gumy“ za nižšiu než primeranú odplatu (22), poznamenalo, že údajné subvencie „sa musia analyzovať vo vzťahu k určitému obdobiu, aby sa nakoniec dospelo k celkovej výške subvencovania prešetrovaného výrobku“ (23), a že „článok 14 písm. d) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach neobsahuje žiadnu zmienku o odpočítaní alebo ‚negatívnych výhodách‘ alebo spriemerovaní vo vzťahu ku konkrétnemu tovaru počas obdobia prešetrovania“ (24). Porovnanie predstavuje porovnanie jednotlivých nákupných transakcií s individuálnou referenčnou hodnotou pre túto nákupnú transakciu. Komisia vykonala porovnanie medzi jednotlivými transakciami, aby zistila, či ide o výhodu a určila výšku tejto výhody. Celková výhoda zistená pri jednotlivých transakciách je výška subvencie. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(176)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií indonézska vláda takisto tvrdila, že Komisia nepreukázala existenciu výhody, pretože 1.) nájsť na konkurenčnom finančnom trhu výhodu v podobe vývozných obmedzení nemá logiku a 2.) ceny surového palmového oleja na domácom trhu sa riadia dynamikou konkurenčného trhu.

(177)

Komisia by v tejto súvislosti chcela ešte raz upozorniť na to, že výhoda má v tomto prípade podobu poskytovania surového palmového oleja za nižšiu než primeranú odplatu. Prvé tvrdenie indonézskej vlády sa preto zamieta.

(178)

Pokiaľ ide o tvrdenie indonézskej vlády, že ceny surového palmového oleja na domácom trhu sa riadia dynamikou konkurenčného a nedeformovaného trhu, Komisia sa odvoláva na vykonanú analýzu, a najmä na analýzu uvedenú v odôvodnení 151.

(179)

Komisia preto trvala na svojich zisteniach, že táto schéma poskytuje vyvážajúcim výrobcom výhodu.

(180)

Indonézska vláda tiež tvrdila, že Komisia určila nesprávnu referenčnú cenu hlavne preto, že tá, ktorú použila, zahŕňa vývozný poplatok, ktorý by mala z referenčnej ceny odpočítať.

(181)

Komisia v tomto ohľade zaznamenala rozpor medzi týmto tvrdením a odpoveďou indonézskej vlády na písomné upozornenie na nedostatky zo 14. marca 2019. Indonézska vláda v danej odpovedi uviedla, že: „Indonézska vláda potvrdzuje, že vývozné štatistiky do EÚ sa týkajú iba bionafty vyrobenej v Indonézii. Vykázaná hodnota vývozu je FOB a vývozná daň/vývozný poplatok do nej nie sú zahrnuté.“ Komisia ďalej poznamenala, že indonézska vláda neposkytla žiadne ďalšie faktické prvky na podporu svojho tvrdenia. Ako je vysvetlené v odôvodnení 173, Komisia usúdila, že vo vykázanej vývoznej cene FOB sú de facto zohľadnené účinky vývozného poplatku.

(182)

Skupina Wilmar tvrdila, že referenčná cena použitá na výpočet výhody bola prehnaná, pretože sa použila externá referenčná cena. Treba však pripomenúť, že na stanovenie čo najpresnejšej a najvhodnejšej referenčnej ceny, ktorá sa má použiť, Komisia nepoužila externé referenčné ceny ako tie, ktoré sú dostupné v Malajzii alebo v Európe, ako CIF Rotterdam. Použili sa indonézske vývozné ceny, pretože sú indonézske (a v tomto zmysle interné) a pretože predstavujú spoľahlivý trhový základ na účely porovnania. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(183)

Komisia preto potvrdila svoj záver, ku ktorému dospela v odôvodnení 172.

(184)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií indonézska vláda tvrdila, že Komisia nepreukázala špecifickosť programu. Podľa indonézskej vlády je subvencia špecifická, ak sa vzťahuje len na jedno priemyselné odvetvie.

(185)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Komisia poznamenala, že porota vo veci USA – bavlna Upland vysvetlila, že: „Podľa znenia článku 2 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach je subvencia „špecifická“, ak je špecifická pre podnik alebo pre výrobné odvetvie, alebo pre skupinu podnikov alebo výrobných odvetví (v dohode ďalej len „určité podniky“) v rámci právomoci orgánu poskytujúceho subvenciu. […]“. Porota ďalej vysvetlila, že „[…] „Špecifickosť“ sa vzťahuje aj na skupinu výrobných odvetví, pretože slovné spojenie „určitý podnik“ je na začiatku článku 2 bodu 1 vymedzený zoširoka ako podnik alebo výrobné odvetvie alebo skupina podnikov alebo výrobných odvetví.“ (25)

(186)

Odvolací orgán vo veci USA – Antidumpingové a vyrovnávacie clá (Čína) posudzoval význam pojmu „určité podniky“ v článku 2: Navyše, subvencia je špecifická podľa článku 2 ods. 1 písm. a) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, ak sa prostredníctvom výslovného obmedzenia prístup k tejto subvencii vyhradzuje pre „určité podniky“. V záhlaví článku 2 ods. 1 sa stanovuje, že pojem určité podniky („certain enterprises“) sa vzťahuje na podnik alebo výrobné odvetvie, alebo skupinu podnikov alebo výrobných odvetví. Najskôr poukazujeme na to že slovo „určitý“ (certain) je definované ako (známy a spresnený ale nie výslovne identifikovaný: (s podst. menom v sg.) konkrétny údaj, (s podst. menom v pl.) niektoré osobitné, niektoré konkrétne.“ Slovo skupina (group) je naopak bežne definované ako „(určitý) počet ľudí alebo vecí považovaných za tvoriacich(-e) jednotku alebo celok na základe určitého vzájomného alebo spoločného vzťahu alebo účelu alebo zatriedených spolu z dôvodu určitého stupňa podobnosti.“ Pokiaľ ide podstatné mená bližšie určené slovami „určitý“ a „skupina“, vidíme, že „podnik“ možno definovať ako „firmu, spoločnosť“, zatiaľ čo „výrobné odvetvie“ znamená osobitnú formu alebo odvetvie produkčnej práce; obchod, výrobu“. Poznamenávame, že porota vo veci USA – bavlna Upland usúdila, že na „výrobné odvetvie alebo skupinu „výrobných odvetví“ sa zvyčajne môže odkazovať podľa druhu výrobku, ktoré vyrábajú“; že „koncept „výrobného odvetvia“ sa týka výrobcov určitých výrobkov“ a že „šírka tohto konceptu „výrobného odvetvia“ môže v danej veci závisieť od viacerých faktorov“. Uvedené naznačuje, že pojem „určité podniky“ sa vzťahuje na jeden podnik alebo jedno výrobné odvetvie alebo na triedu podnikov alebo výrobných odvetví, ktoré sú známe a spresnené. Súhlasíme však s Čínou, že tento koncept so sebou okrajovo prináša „určitú mieru neurčitosti“, a s porotou USA – bavlna Upland súhlasíme, že určiť to, či určitý počet podnikov alebo výrobných odvetví znamená „určité podniky“, sa dá len prípad od prípadu.“ (26).

(187)

Komisia preto poznamenala, že na základe judikatúry WTO nie je nutné, aby sa subvencia vzťahovala na jedno výrobné odvetvie, aby bola špecifická, ale že sa môže vzťahovať aj na „triedu podnikov alebo výrobných odvetví, ktoré sú známe a spresnené“. V tomto prípade Komisia v odôvodnení 202 predbežného nariadenia dospela k záveru, že ide o súbor špecifických opatrení, pretože prinášajú výhody podnikom pôsobiacim v hodnotovom reťazci palmového oleja. Komisia teda v súlade s judikatúrou WTO dospela k záveru, že ide o súbor špecifických opatrení, pretože sa vzťahujú na „triedu podnikov alebo výrobných odvetví, ktoré sú známe a spresnené“. Tvrdenie indonézskej vlády sa preto zamieta.

(188)

Ako sa spomína v odôvodnení 237 predbežného nariadenia, Komisia vypočítala výhodu pre vyvážajúcich výrobcov vyplývajúcu z oslobodenia dovezených strojov od dovozného cla ako celkovú výšku nezaplateného cla priradenú k obdobiu prešetrovania na základe životnosti podkladových aktív. Vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že pri výpočte výhod získaných na základe oslobodenia dovezených strojov od dovozného cla mala Komisia rozdeliť prijaté sumy podľa celkového obratu príslušných spoločností a nielen obratu dotknutého výrobku. Vyvážajúci výrobcovia vysvetlili, že je to tak preto, že zoznam strojov dovezených bez cla nezahŕňa iba stroje používané na výrobu bionafty, ale aj iných výrobkov.

(189)

V tejto súvislosti Komisia už v dotazníku pre vyvážajúcich výrobcov požiadala spoločnosti, aby poskytli zoznam strojov a uviedli ich použitie. Komisia poznamenala, že žiadny z vyvážajúcich výrobcov pred overovaním na mieste neuviedol možné dvojaké použitie konkrétnych strojov v čase, keď by bolo možné tieto informácie overiť. Keďže toto tvrdenie nebolo možné overiť, žiadosť bola zamietnutá.

(190)

Pokiaľ ide o dovoz strojov do colných zón, Komisia po uverejnení predbežného nariadenia dostala v tomto ohľade pripomienky od EBB k čiastočnej spolupráci spoločnosti skupiny Wilmar v tejto veci. EBB pripomenula skutočnosť, že skupina Wilmar neuviedla výšku subvencií získaných v rámci systému subvencií pre colné zóny. EBB ďalej poznamenala, že predbežné clo uložené skupine Wilmar nie je najvyššou colnou sadzbou z predbežných ciel uložených v rámci tohto systému.

(191)

V tejto súvislosti Európska komisia potvrdila, že z dôvodu čiastočnej nedostatočnej spolupráce, pokiaľ ide o údaje o colných zónach, Komisia pre skupinu Wilmar použila dostupné skutočnosti v súlade s článkom 28 základného nariadenia.

(192)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií spoločnosť PT Ciliandra Perkasa tvrdila, že Komisia urobila chybu, keď zamietla jej tvrdenie, že Komisia mala rozdeliť prijaté sumy podľa celkového obratu príslušných spoločností, a nielen obratu dotknutého výrobku. Podľa spoločnosti PT Ciliandra Perkasa totiž Komisia mohla z poskytnutého zoznamu odhadnúť, či sa jednotlivé stroje používajú len na bionaftu alebo či majú dvojaké použitie.

(193)

Komisia v odôvodnení 189 poznamenala, že žiadny z vyvážajúcich výrobcov, vrátane spoločnosti PT Ciliandra Perkasa, pred overovaním na mieste neuviedol možné dvojaké použitie konkrétnych strojov v čase, keď by bolo možné tieto informácie overiť. Keďže túto výpoveď nebolo možné overiť, tvrdenie bolo zamietnuté.

(194)

Po predbežnom poskytnutí informácií skupina Wilmar tvrdila, že Komisia sa dopustila omylu pri výpočte výšky subvencií, pretože výpočet uskutočnila prostredníctvom rozdelenia podľa obratu. Skupina Wilmar tvrdí, že podľa článku 7 ods. 1 základného nariadenia mala Komisia vypočítať výšku subvencie na jednotku subvencovaného výrobku namiesto pre každý program.

(195)

Komisia poznamenala, že žiadna subvencia nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev. Preto bola celková výška subvencie rozdelená podľa príslušného obratu z predaja spoločností skupiny Wilmar v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, ktorý znie: „Ak subvencia nie je poskytnutá na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev, výška napadnuteľnej subvencie sa určí tak, že hodnota celej subvencie sa rozdelí podľa objemu výroby, predaja alebo vývozu dotknutých výrobkov počas obdobia prešetrovania nároku na poskytnutie subvencie“.

(196)

Keďže žiadna z týchto subvencií nebola udelená na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev, najvhodnejším menovateľom je príslušný obrat z predaja spoločnosti. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že príslušný obrat sa stanovil na základe, ktorý zabezpečuje čo najpresnejšiu reflexiu predajnej hodnoty výrobkov predávaných prijímajúcou spoločnosťou. Akákoľvek iná navrhovaná metodika výpočtu výšky napadnuteľnej subvencie by bola v rozpore s príslušnými ustanoveniami základného nariadenia (články 7 a 15) a administratívnou praxou, ktorú Komisia uplatňuje vo svojich antisubvenčných konaniach pri výbere vhodného čitateľa/menovateľa na rozdelenie výšky napadnuteľnej subvencie. Tvrdenie skupiny Wilmar sa preto zamieta.

(197)

Po predbežnom poskytnutí informácií indonézska vláda vyjadrila pripomienky k stavu podpory pre odvetvie bionafty prostredníctvom priameho prevodu finančných prostriedkov prostredníctvom OPPF, ako aj prostredníctvom poskytnutia surového palmového oleja za nižšiu než primeranú odplatu. Indonézska vláda konkrétne poznamenala, že OPPF zastavil vyplácanie finančných prostriedkov vývozcom bionafty v septembri 2018 a že vývozný poplatok za surový palmový olej je od 4. decembra 2018 nulový.

(198)

Komisia v reakcii na to poznamenala, že obidva programy zostávajú v platnosti a neboli formálne zrušené. Vzhľadom na spôsob, akým programy fungujú, budú výhody, ktoré z nich plynú vyvážajúcim výrobcom, v budúcnosti pokračovať. Platby z OPPF boli pozastavené z dôvodu rozdielu medzi referenčnou cenou minerálnej nafty a referenčnou cenou bionafty, nie preto, že by bol program zrušený. Okrem toho sa v decembri 2018 opätovne spustili platby z OPPF pre výrobcov bionafty. Komisia preto usúdila, že podmienky článku 15 ods. 1 boli splnené, a túto žiadosť zamietla.

(199)

Konečné miery subvencie so zreteľom na súbor opísaných opatrení, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Tabuľka 1

Konečné miery subvencie

(200)

Po uverejnení predbežného nariadenia indonézsky vyvážajúci výrobca, skupina Wilmar, požiadal o informáciu, či bola spoločnosť Masol, španielsky výrobca bionafty, ktorá je súčasťou vzorky, považovaná za súčasť výrobného odvetvia Únie vzhľadom na jej prepojenie s indonézskym vyvážajúcim výrobcom, skupinou Musim Mas, a vzhľadom na to, že nakupuje bionaftu a aj ju vyrába v Únii.

(201)

Komisia usúdila, že spoločnosť Masol patrí do definície výrobného odvetvia Únie, keďže vyrába bionaftu vo svojich závodoch v Únii. Podľa článku 9 ods. 1 písm. a) základného nariadenia Komisia navyše môže (hoci nie je povinná) zahrnúť výrobcov z Únie do definície výrobného odvetvia aj vtedy, keď zároveň dovážajú dotknutý výrobok. V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že ekonomické zameranie spoločnosti Masol je takisto v Únii, keďže jej výroba v Únii výrazne prevyšuje jej nákup bionafty z Indonézie alebo z iných krajín.

(202)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wilmar znova požiadala o informáciu, či by sa spoločnosť Masol nemala vylúčiť z definície výrobného odvetvia Únie, keďže je dcérskou spoločnosťou v úplnom vlastníctve indonézskeho vyvážajúceho výrobcu, skupiny Musim Mas.

(203)

Komisia zvážila tento bod, ale usúdila, že spoločnosť Masol bola aj naďalej súčasťou výrobného odvetvia Únie ako výrobca bionafty z Únie. Vlastníctvo tejto spoločnosti je iba jedným z prvkov, ktoré sa v tomto ohľade berú do úvahy, a pokiaľ ide o jej postavenie výrobcu z Únie v tomto prípade, vzhľadom na významný podiel jej výroby v Únii nie je rozhodujúce.

(204)

Po predbežnom poskytnutí informácií sa skupina Wilmar takisto vyjadrila k úrovni výroby v Únii uvedenej v tabuľke 3 predbežného nariadenia a poznamenala, že ak by sa výroba od roku 2015 do obdobia prešetrovania zvýšila rovnakou percentuálnou mierou ako spotreba (33 %), potom by výroba v období prešetrovania prekročila spotrebu v EÚ.

(205)

Komisia poznamenala, že toto porovnanie je ovplyvnené zaokrúhľovaním, pretože presný nárast počas posudzovaného obdobia predstavoval 32,58 % spotreby. Výroba bola nižšia ako spotreba v Únii v roku 2015. V dôsledku toho, ak sa obidve čísla zvýšia o rovnaké percento, je matematicky nemožné, aby pôvodne nižšia hodnota (produkcia) prevýšila pôvodne vyššiu hodnotu (spotrebu), ak sa obidve čísla matematicky správne zvyšujú rovnakou mierou.

(206)

Komisia okrem toho zdôraznila, že vyhlásenie v odôvodnení 269 predbežného nariadenia, v ktorom sa uvádza, že výroba výrobného odvetvia Únie nedržala tempo s dopytom, je fakticky presné. V každom prípade Komisia poznamenala, že počas celého posudzovaného obdobia malo výrobné odvetvie Únie voľnú kapacitu potrebnú na zvýšenie svojej produkcie a naplnenie vyššej úrovne spotreby, ktorú nedosiahlo v dôsledku subvencovaného dovozu bionafty.

(207)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wilmar opäť uviedla rovnakú pripomienku a poznamenala, že výroba v Únii predstavovala takmer 100 % spotreby v Únii v roku 2015 a že ak by teda Komisia očakávala rast výroby priamo úmerný rastu spotreby, výrobné odvetvie Únie by tým pádom v podstate monopolizovalo celkovú spotrebu v EÚ.

(208)

V odôvodnení 269 predbežného nariadenia sa však jednoducho uviedlo, že výroba v Únii nedržala tempo s dopytom v Únii a že rozdiel bol spôsobený dovozom bionafty do Únie. Toto tvrdenie je naďalej fakticky správne. Zároveň je fakticky nesprávne hovoriť o monopole výrobného odvetvia Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení 264 predbežného nariadenia, výrobné odvetvie Únie pozostáva z viac než 200 výrobcov, ktorí si na trhu Únie navzájom konkurujú. Nie je preto primerané hovoriť v tomto prípade o možnom monopole výrobného odvetvia Únie.

(209)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa definície výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 264 až 269 predbežného nariadenia.

(210)

Po predbežnom poskytnutí informácií indonézsky vyvážajúci výrobca, skupina Wilmar, poznamenal, že Komisia pri analýze spotreby v Únii neuviedla odkaz na druhú smernicu o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (27) (ďalej len smernica „RED II“) alebo na delegované nariadenie Komisie (28) týkajúce sa určenia surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy.

(211)

Komisia poznamenala, že tieto dva dokumenty sa týkajú budúcej, a nie minulej spotreby, a pokračujú v politike Únie zameranej na podporu využívania bionafty v naftových motoroch, pričom tvrdenie skupiny Wilmar o tom, že tieto právne predpisy môžu obmedzovať spotrebu PME, nemá žiaden súvis s celkovou spotrebou bionafty v Únii.

(212)

Skupina Wilmar vo svojich pripomienkach k predbežnému poskytnutiu informácií navyše potvrdila, že spotreba PME môže zostať na úrovni z roku 2019 až do konca roku 2023 (29). Spotreba surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy sa zníži až po 31. decembri 2023.

(213)

Navyše značnú časť PME v súčasnosti vyrába výrobné odvetvie Únie. Dovoz z Indonézie sa môže v strednodobom horizonte naďalej zvyšovať tým, že nahradí PME, ktoré v súčasnosti vyrába výrobné odvetvie Únie.

(214)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 270 až 278 predbežného nariadenia.

(215)

Pokiaľ ide o objem a podiel dovozu z Indonézie na trhu, po uverejnení predbežného nariadenia Komisia dostala pripomienky k objemu dovozu z Indonézie počas posudzovaného obdobia, a to od indonézskych vývozcov, spoločnosti Gunvor (neprepojeného obchodníka s bionaftou) a indonézskej vlády.

(216)

Uviedli, že analýza dovozov z Indonézie bola chybná, pretože sa nevzťahovala na obdobie rokov 2010 – 2012, teda pred uložením antidumpingových ciel v roku 2013.

(217)

Komisia uvedené pripomienky vzala na vedomie, ale v odôvodneniach 279 až 282 predbežného nariadenia správne opísala objemy dovozu z Indonézie, pričom v odôvodneniach 281 a 282 jasne objasnila účinok platných antidumpingových ciel.

(218)

Komisia takisto poznamenala, že posudzované obdobie sa začína v roku 2015, a preto analýzu objemu dovozu z Indonézie nemožno datovať do rokov 2010 – 2012 bez toho, aby bol narušený súlad s posudzovaným obdobím v tomto prešetrovaní. V tomto prípade je posudzované obdobie obvyklým časovým obdobím, ktoré sa pri takýchto prešetrovaniach používa. V každom prípade pri pohľade na objem dovozu z Indonézie stanovený v antidumpingovom prešetrovaní ukončenom v roku 2013 možno poznamenať, že objemy dovozu z Indonézie v rokoch 2010 – 2011 boli podobné ako existujúce objemy počas súčasného obdobia prešetrovania, ako aj očakávané objemy v blízkej budúcnosti, ak sa neuložia opatrenia (30).

(219)

Spoločnosť Gunvor takisto uviedla, že tým, že sa posúdil len dovoz z Indonézie, sa nezohľadnila úroveň dovozu z Argentíny počas obdobia prešetrovania. Táto analýza sa však vykonala v predbežnom nariadení v oddiele 6 Príčinná súvislosť, v odôvodneniach 368 až 370 predbežného nariadenia.

(220)

Pokiaľ ide o cenové podhodnotenie, Komisia po predbežnom poskytnutí informácií dostala pripomienky od indonézskych vyvážajúcich výrobcov a indonézskej vlády, ktorí namietali, že výpočty podhodnotenia si vyžadujú úpravy alebo ďalšie objasnenie.

(221)

V predbežnom nariadení sa stanovili tri metódy na výpočet podhodnotenia medzi dovozom bionafty z Indonézie a predajom bionafty na trhu Únie. Komisia ďalej objasní tri metódy použité v tomto prípade na účel preukázania existencie významného podhodnotenia na základe údajov týkajúcich sa vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(222)

Po konečnom poskytnutí informácií sa indonézska vláda vyjadrila k trom metódam výpočtu cenového podhodnotenia, ktoré Komisia použila, a uviedla, že Komisia nezohľadnila rôzne rozsudky Súdneho dvora a Svetovej obchodnej organizácie.

(223)

Komisia s tým nesúhlasí. Prostredníctvom ďalej uvedených troch metód sa podrobne analyzuje podhodnotenie cien Únie dovozom bionafty z Indonézie a všetky tieto tri metódy vedú k zisteniu podhodnotenia.

(224)

Indonézska vláda vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií uviedla aj niekoľko všeobecných pripomienok týkajúcich sa cenového podhodnotenia, ktoré sa riešia v tomto nariadení.

(225)

Po prvé, indonézska vláda porovnávala PME a metylester z repkového oleja (ďalej len „RME“) a poznamenala, že majú odlišné fyzikálne vlastnosti (jeden má medznú teplotu filtrovateľnosti, ďalej len „MTF“, 13 °C a druhý –14 °C) a ceny.

(226)

Komisia súhlasí s indonézskou vládou, a preto nevykonala žiadne priame porovnanie medzi predajom PME a RME.

(227)

Po druhé, indonézska vláda cituje odôvodnenie 290 predbežného nariadenia, v ktorom sa uvádza, že PME sa bežne nepoužíva vo svojej čistej forme, ale zvyčajne sa zmiešava najskôr s inými bionaftami, aby sa dosiahla zmes s nižšou MTF.

(228)

Objasňuje sa, že skutočnosť, že sa PME zvyčajne zmiešava s inými bionaftami, ešte neznamená, že sa PME priamo nemieša s minerálnou naftou. Analýza predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky poukázala na významný predaj čistého PME priamo rafinériám minerálnej nafty, čo bude v priamej konkurencii s dovozom čistého PME z Indonézie.

(229)

Bionafta je homogénny výrobok, ktorý má najmä jedno využitie, a to využitie ako palivo v naftových motoroch. Vyrába sa z rôznych nefosílnych surovín. Fyzikálne vlastnosti (najmä MTF) sa v závislosti od suroviny do určitej miery líšia. Na trhu sa bionafta s určitou MTF označuje ako FAMEX (31); bionafta s MTF na úrovni 0 °C sa napríklad označuje ako FAME0, bionafta s MTF na úrovni 5 °C sa označuje ako FAME5 a pod.

(230)

Väčšina druhov bionafty vrátane PME sa predáva buď v čistej forme, alebo ako zmes s inými druhmi bionafty. V tejto súvislosti sa výraz „zmes“ vzťahuje na zmes rôznych druhov bionafty s výnimkou minerálnej nafty. Výraz by sa nemal zamieňať so „zmesou“, ktorá sa zvyčajne predáva na čerpacej stanici a ktorú napríklad v Únii často bežne tvorí najviac 10 % bionafty a najmenej 90 % minerálnej nafty.

(231)

Dopyt po bionafte podporujú dva hlavné faktory: spotreba naftového paliva a obsah bionafty v ňom. Cena bionafty nemá badateľný vplyv na žiadny z týchto faktorov, najmä z dôvodu obmedzeného vplyvu ceny bionafty na cenu naftového paliva na čerpacej stanici.

(232)

Na rozdiel od mnohých iných výrobkov je preto dopyt po bionafte nepružný, pokiaľ ide o ceny. Lacná bionafta zvyčajne nevedie k zvýšenej spotrebe na trhu s bionaftou. Cenové súperenie na trhu s bionaftou je preto hrou s nulovým súčtom, v ktorej množstvo, ktoré získa jeden účastník trhu, strácajú na rovnakej úrovni ostatní účastníci trhu.

(233)

Pri stabilnom dopyte bude mať preto zvýšenie dovážaných množstiev subvencovanej bionafty za nízke ceny vplyv na rovnováhu medzi ponukou a dopytom, čo povedie k nadmernej ponuke na celom trhu s bionaftou. V prípade nadmernej ponuky na trhu s bionaftou ako celku bude dostupnosť lacnejšej možnosti, ako je subvencovaný dovoz, vyvíjať tlak na znižovanie ceny aj na trhu s bionaftou ako celku, čo bude mať negatívny vplyv na všetkých výrobcov bionafty bez ohľadu na použité suroviny.

(234)

V prvej metóde uvedenej v odôvodneniach 292 až 295 predbežného nariadenia sa porovnal dovoz PME z Indonézie s predajom PME vyrobeným v Európskej únii. Rozpätie podhodnotenia ceny sa pohybovalo od 6,0 % do 11,6 %.

(235)

Na objasnenie výpočtu na žiadosť subjektov, ktoré predložili pripomienky, sa presné porovnanie týkalo PME s MTF +13 z Indonézie a PME s MTF +10 od výrobného odvetvia Únie (32). PME predávaný s MTF +10 sa nemiešal, aby sa dosiahla táto teplota, ale sa pridala prídavná látka s cenou menej ako 1 EUR za metrickú tonu, čo predstavuje približne 0,1 % výrobných nákladov. Komisia sa nedomnieva, že je potrebné vykonať úpravu týkajúcu sa tejto prídavnej látky, pretože by to nemalo žiadny vplyv na výpočty.

(236)

Po predbežnom poskytnutí informácií skupina Wilmar poznamenala, že v odôvodnení 287 predbežného nariadenia by Komisia mala podrobnejšie vysvetliť, ako zohľadnila osobitný nemecký systém „dvojitého započítania“.

(237)

Na objasnenie metodiky sa uvádza, že Nemecko zaviedlo povinné ciele v oblasti emisií skleníkových plynov, ktoré musia ropné spoločnosti spĺňať. Výsledkom je, že transakcie s nízkou úrovňou emisií CO2 získavajú cenovú prirážku. Predajné transakcie pre nemecký trh boli identifikované pomocou ukazovateľa „2“ (emisie nižšie ako 9 g/MJ) v PCN, ak to bolo vhodné, a to tak, aby Komisia mohla tieto transakcie porovnať s rovnocennými dovozmi z Indonézie do iných členských štátov, v ktorých je zavedený systém dvojitého započítania.

(238)

Komisia poznamenala, že ako sa uvádza v odôvodnení 288 predbežného nariadenia, dovoz z Indonézie bez osvedčenia RED bol porovnaný s predajom výrobného odvetvia Únie s osvedčením RED. Po predbežnom poskytnutí informácií vyvážajúci výrobca, skupina Wilmar, a indonézska vláda uviedli, že bionafta bez osvedčenia RED je lacnejšia ako bionafta s osvedčením RED, a požiadala o úpravu.

(239)

Komisia poznamenala, že tieto strany nepopierajú, že tento výrobok je totožný s PME predávaným s osvedčením RED, pričom nepredložili žiadny dôkaz o tom, že tento výrobok nie je v priamej konkurencii s PME vyrábaným výrobným odvetvím Únie. Komisia preto usúdila, že úprava o cenový rozdiel nie je potrebná, najmä preto, že počas obdobia prešetrovania nebol predložený žiadny presvedčivý dôkaz o takomto cenovom rozdiele.

(240)

Komisia preto aj naďalej usudzovala, že táto metóda presne preukazuje podhodnotenie spôsobené druhom bionafty dovážanej z Indonézie. V každom prípade rozpätie podhodnotenia stanovené pre výrobky bez osvedčenia RED výrazne presahuje cenový rozdiel uvádzaný skupinou Wilmar. Aj keby sa teda úprava, ktorú požadovala skupina Wilmar, povolila, vplyv takejto úpravy by bol mierny a indonézsky dovoz by bol stále výrazne podhodnotený.

(241)

Po konečnom poskytnutí informácií indonézska vláda aj skupina Wilmar požiadali o úpravu, ktorá by zohľadňovala cenový rozdiel medzi bionaftou MTF10 a MTF13.

(242)

Komisia nezistila žiaden takýto cenový rozdiel a indonézska vláda ani skupina Wilmar nepredložili žiadne dôkazy o cenovom rozdiele. Komisia zistila, že bionafta bola kótovaná na trhoch ako čistý RME, FAME0 a čistý PME. V cenových ponukách na čistý PME sa nezmieňovala skutočná MTF výrobku, ale iba PME, čo podporuje argument Komisie, že všetky PME sa predávajú za podobné ceny bez ohľadu na presnú MTF. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(243)

Po konečnom poskytnutí informácií Komisia opäť dostala žiadosť skupiny Wilmar a indonézskej vlády o úpravu ceny s cieľom porovnať dovoz PME bez osvedčenia RED a výrobu PME v Únii s osvedčením RED.

(244)

Komisia zopakovala svoje stanovisko, že takáto úprava nie je potrebná, a danú žiadosť zamietla. Počas obdobia prešetrovania sa z Indonézie do Únie doviezlo veľké množstvo PME bez osvedčenia RED a tento PME je vhodný na zmiešavanie s minerálnou naftou len v prípade, ak je k nemu priložené osvedčenie RED. Skupina Wilmar nepredložila žiadny dôkaz o tom, že PME dovážaný bez osvedčenia RED nekonkuruje výrobe PME v Únii s osvedčením RED.

(245)

V druhej metóde uvedenej v odôvodneniach 296 až 297 predbežného nariadenia sa rozšírilo množstvo bionafty vyrobenej v Únii, ktoré sa porovnalo s dovozom z Indonézie, a to zahrnutím predaja bionafty FAME0 výrobcami z Únie zaradenými do vzorky do porovnania.

(246)

Na porovnanie predaja FAME0 v Únii s dovozom PME z celej Indonézie sa cena predaja FAME0 v Únii upravila a v dôsledku toho znížila na cenovú úroveň predaja PME v Únii s cieľom zohľadniť trhovú hodnotu rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach.

(247)

Na objasnenie výpočtu na žiadosť subjektov, ktoré predložili pripomienky, sa uvádza, že uvedené zníženie ceny sa pohybovalo v rozmedzí od 100 do 130 EUR za metrickú tonu. Ďalej sa na účel objasnenia uvádza, že 55 % všetkých predajov výrobného odvetvia Únie, na ktoré sa vzťahuje toto porovnanie, zahŕňa PME aj FAME0 (33).

(248)

Celoštátne rozpätie podhodnotenia ceny zistené pri tejto metóde bolo 7,4 %.

(249)

Komisia považovala tento výpočet za primeraný odhad vplyvu indonézskeho dovozu na cenu FAME0.

(250)

Po konečnom poskytnutí informácií vyvážajúci výrobca, skupina Wilmar, namietal proti tomuto porovnaniu a citoval zistenia z prípadu urovnania sporu vo WTO European Union – Anti-Dumping Measures on Biodiesel from Indonesia (34) (Európska únia – Antidumpingové opatrenia na bionaftu z Indonézie), v rámci ktorého Komisia vykonala podobnú úpravu. Porota WTO v bode 7.157 uviedla:

„Hoci si PME z Indonézie a zmiešaná bionafta s MTF 0 môžu konkurovať v predaji spoločnostiam, ktoré miešajú bionaftu s minerálnou naftou, týmto bodom sa nerieši skutočnosť, že orgány EÚ nevysvetlili, či sa porovnanie predaja PME a zmiešanej bionafty s MTF 0 uskutočnilo na správnej úrovni porovnania, keďže PME je vstupom pre zmesi vrátane bionafty s MTF 0.“

(251)

Komisia poznamenáva, že trh Únie sa od pôvodného prešetrovania dovozu z Indonézie zmenil. Porota poznamenala, že v tom čase sa PME mohol používať „iba v zmesi a v skutočnosti je zložkou rôznych zmesí predávaných koncovým používateľom na trhu EÚ“ (35).

(252)

V rámci pôvodného prešetrovania voči Indonézii Komisia zistila, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné vyrábať PME z dovážaného palmového oleja, pretože cena PME bola v skutočnosti nižšia ako cena palmového oleja. Výrobné odvetvie Únie preto kupovalo čistý PME z Indonézie a pred ďalším predajom ho zmiešavalo s inými druhmi bionafty, ktoré vyrábalo (36).

(253)

V rámci súčasného prešetrovania však Komisia zistila, že PME vyrobený v Únii sa predával priamo ropným spoločnostiam, a preto sa dynamika trhu v tomto ohľade zmenila.

(254)

Komisia nepopiera, že PME sa dováža do Únie aj na účel zmiešavania s inými druhmi bionafty a výroby napríklad bionafty FAME0. Množstvo dovezeného PME je však stimulované cenou tohto dovozu, ako aj jeho fyzikálnymi vlastnosťami, a preto cena dovezeného PME vyvíja cenový tlak aj na zmesi. PME patrí medzi najlacnejšie druhy bionafty, ktorá sa môže používať v zmesiach ako FAME0 a FAME+5, ktoré sú vhodné na použitie na významnej časti trhu Únie počas celého roka. Dovoz PME tak priamo konkuruje iným druhom bionafty vyrábaným v EÚ, ktoré by sa inak zmiešavali vo väčších množstvách, aby sa dosiahol rovnaký výsledok zmesi.

(255)

Po konečnom poskytnutí informácií indonézska vláda odmietla túto metódu výpočtu s tým, že uvedená metóda zahŕňa iba jeden segment na trhu Únie a nevzťahuje sa na všetky druhy výrobkov predávaných výrobným odvetvím Únie. Komisia s tým nesúhlasila, pretože výpočet požadovaný indonézskou vládou, ktorý by sa týkal všetkých druhov výrobkov predávaných výrobným odvetvím Únie, je podrobne opísaný ďalej ako metóda 3.

(256)

Pri tretej metóde uvedenej v odôvodneniach 298 a 299 predbežného nariadenia sa porovnal celoštátny dovoz bionafty z Indonézie s celkovým predajom bionafty výrobcami z Únie zaradenými do vzorky. Celoštátne rozpätie podhodnotenia ceny zistené pri tejto metóde bolo 17,1 % (37).

(257)

Komisia usúdila, že z tohto výpočtu, v ktorom sa porovnáva celoštátny dovoz dotknutého výrobku z Indonézie s predajom podobného výrobku na trhu Únie výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, vyplýva, že výrazné podhodnotenie ceny z Indonézie nastáva aj vtedy, keď sa porovnávajú všetky druhy výrobkov. Potvrdzuje sa to aj na základe dostupných údajov uvedených v odôvodnení 284 predbežného nariadenia.

(258)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wilmar poukázala na nesúlad medzi objemami predaja zverejnenými pre metódy 2 a 3 a pomerom 55 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie v rámci metódy 2.

(259)

Komisia berie na vedomie tento rozdiel pri konečnom poskytnutí informácií, keďže množstvo celkového predaja v rámci metódy 2 nie je 55 % množstva celkového predaja v rámci metódy 3, ako sa uvádza v odôvodnení 296 predbežného nariadenia.

(260)

Komisia objasnila, že rozdiel bol spôsobený rôznymi zdrojmi, ktoré boli použité pri výpočte podhodnotenia cien medzi uvedenými tromi metódami, ktoré boli uvedené v odôvodneniach 292 až 299 predbežného nariadenia.

(261)

V rámci metódy 1 sa na výpočet jednotkovej ceny za metrickú tonu pri každom PCN použili zoznamy predaja indonézskych vyvážajúcich výrobcov podľa jednotlivých transakcií a potom sa táto jednotková cena za metrickú tonu porovnala pomocou zoznamov predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky podľa jednotlivých transakcií.

(262)

V rámci metódy 2 sa použili tie isté zoznamy predaja indonézskych vyvážajúcich výrobcov podľa jednotlivých transakcií ako v prípade metódy 1 a potom sa pripočítal predaj FAME0 zo zoznamov výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(263)

Pri metóde 3 sa však použil výpočet, v rámci ktorého sa zoznamy predaja indonézskych vyvážajúcich výrobcov podľa jednotlivých transakcií ako v prípade metódy 1 porovnali s tou jednotkovou cenou výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorá bola uvedená v ich odpovediach na dotazník, a nie v ich zoznamoch transakcií. Tým sa malo zabezpečiť, aby sa metóda 3 celkovo nevzťahovala na množstvo nakúpené a ďalej predávané výrobcami z Únie.

(264)

Súčty v prípade metód 1 a 2 preto nie sú priamo porovnateľné so súčtom v prípade metódy 3, pretože zdroje sú odlišné.

(265)

Žiadna zainteresovaná strana nenavrhla inú metódu výpočtu podhodnotenia cien medzi indonézskym dovozom a predajom výrobného odvetvia Únie a žiadna zainteresovaná strana nepredložila výpočty, podľa ktorých by v období prešetrovania nebolo zjavné žiadne podhodnotenie cien.

(266)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wilmar uviedla, že „jediným správnym spôsobom výpočtu cenového podhodnotenia je porovnanie jednotlivých druhov výrobku a úprava na základe rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach, ktoré ovplyvňujú ceny, […], pričom sa zároveň rieši komplexnosť porovnateľnosti cien, ktorú zistila porota WTO“.

(267)

Komisia vzala na vedomie uvedený návrh skupiny Wilmar, pokiaľ ide o výpočet cenového podhodnotenia so zarátaním všetkých predajov výrobného odvetvia Únie. Vzhľadom na to, že skupina Wilmar nepredložila žiadne návrhy ani odhady výšky úprav podľa rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach, ani návrhy na to, ako riešiť komplexnosť porovnateľnosti cien, ako zistila porota WTO vo svojom rozhodnutí, však žiadne ďalšie opatrenia v súvislosti s týmto návrhom neboli možné.

(268)

Komisia vykonala niekoľko cenových porovnaní s cieľom zachytiť všetky možné konfigurácie druhov výrobkov a v maximálnej možnej miere zabezpečiť úplnú porovnateľnosť. Komisia takisto vysvetlila, že situácia na trhu bola počas obdobia prešetrovania iná ako situácia skúmaná porotou WTO (pri súčasnom priamom predaji PME výrobcami z Únie). Komisia takisto preskúmala vzájomné pôsobenie a konkurenčný vzťah medzi indonézskym dovozom PME a predajom z Únie a dospela k záveru, že PME, ktorý patrí k najlacnejším druhom bionafty, je schopný vyvíjať cenový tlak na predaj v Únii.

(269)

Po konečnom poskytnutí informácií indonézska vláda opísala tento výpočet ako porovnanie indonézskeho PME s MTF13 a produktov FAME0 a RME s MTF -14 vyrábaných v Únii a uviedla, že bez úprav súvisiacich s fyzikálnymi vlastnosťami (t. j. MTF) toto porovnanie v podstate nemá význam.

(270)

Komisia poznamenala, že tento výpočet predstavuje porovnanie indonézskeho PME s MTF13 a celkového predaja vlastnej výroby výrobného odvetvia Únie, ktorá zahŕňa aj PME. Pokiaľ ide o akékoľvek možné úpravy, nepredložil sa žiadny odôvodnený a vyčíslený návrh na takúto úpravu.

(271)

Vzhľadom na uvedené Komisia skonštatovala, že podľa všetkých troch preskúmaných metód dovoz z Indonézie počas obdobia prešetrovania spôsoboval výrazne podhodnotenie cien predaja výrobného odvetvia Únie.

(272)

Vyvážajúci výrobca, skupina Wilmar, uviedol, že úroveň úpravy použitá Komisiou pre náklady po dovoze vo výške 8,50 EUR za metrickú tonu stanovená v predchádzajúcom antidumpingovom prešetrovaní bola príliš nízka, a poskytol dokumentáciu, ktorej cieľom je podporiť upravenú sumu vo výške 14,50 EUR za metrickú tonu.

(273)

Predložené údaje sa týkali jednej zásielky, ktorá dorazila po období prešetrovania, a väčšina nákladov sa týkala skladovania po dovoze, ktoré by nemalo byť súčasťou dovozných nákladov. Komisia to nepovažovala za spoľahlivejší základ, ako bol predtým stanovený neprepojeným dovozcom, a preto úpravu neakceptovala.

(274)

Obchodník s bionaftou, spoločnosť Gunvor, sa opýtal, či sa jeho údaje použili na určenie dovozných nákladov použitých pri výpočtoch podhodnotenia ceny. Náklady uvedené spoločnosťou Gunvor v jej odpovedi na dotazník zahŕňali kombinovaný údaj o nákladoch na dovoz (ktoré sa používajú pri výpočte podhodnotenia ceny) a o nákladoch po dovoze (ktoré vznikajú medzi dovozom a ďalším predajom a nezohľadňujú sa pri výpočte podhodnotenia).

(275)

Počas prešetrovania na mieste spoločnosť Gunvor poskytla revidované údaje vychádzajúce z rôznych základov, zatiaľ čo konečné údaje poskytnuté spoločnosťou Gunvor boli založené na odhadoch a neboli overiteľné. V dôsledku toho sa Komisia rozhodla použiť dovozné náklady použité v prešetrovaní, ktorého výsledkom sú antidumpingové clá uložené nariadením (EÚ) č. 1194/2013 a ktoré sa použili aj v predchádzajúcom prešetrovaní na dovoz z Argentíny (38). Komisia považovala tieto náklady za spoľahlivejšie ako náklady, ktoré poskytla spoločnosť Gunvor.

(276)

Keďže inflácia v eurozóne je od roku 2012 veľmi nízka (spolu približne 6 % medzi rokmi 2012 a 2018), Komisia považovala za vhodné použiť tieto dovozné náklady bez úpravy o infláciu. V každom prípade akákoľvek úprava v tomto zmysle by nemala žiadny vplyv na konečné rozpätia podhodnotenia ceny.

(277)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa dovozu z Indonézie, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 279 až 301 predbežného nariadenia.

(278)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila odôvodnenia 302 až 308 predbežného nariadenia.

(279)

Po poskytnutí informácií indonézska vláda a skupina Wilmar predložili pripomienky k výrobnej kapacite výrobného odvetvia Únie, pričom uviedli, že v posudzovanom období došlo k zvýšeniu výroby a kapacity, ale nespochybnili úroveň alebo trend ukazovateľov. Tvrdili, že tieto zvýšenia poukazujú na to, že indonézska bionafta nepoškodzuje výrobné odvetvie Únie.

(280)

Tieto argumenty sa analyzujú v oddiele 6 Príčinná súvislosť, odôvodneniach 368 až 370 predbežného nariadenia.

(281)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa výroby, výrobnej kapacity a využitia kapacity Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 309 až 313 predbežného nariadenia.

(282)

Po poskytnutí informácií indonézska vláda poznamenala, že trhový podiel výrobného odvetvia Únie v roku 2015 bol výsledkom skutočnosti, že výrobné odvetvie bolo „takmer absolútnym monopolom bez voľnej hospodárskej súťaže“.

(283)

Komisia poznamenala, že vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie pozostáva z viac ako 100 spoločností, ktoré si navzájom konkurujú, nemôže ísť o monopol. Počas prešetrovania neboli poskytnuté žiadne dôkazy týkajúce sa monopolného správania výrobného odvetvia Únie.

(284)

Vývozca, skupina Wilmar, a indonézska vláda uviedli, že odôvodnenie 317 predbežného nariadenia je nesprávne, keďže sa súčasne nezohľadnil dovoz bionafty z Argentíny do EÚ.

(285)

Tento dovoz sa posudzuje v oddiele 6 Príčinná súvislosť, odôvodneniach 368 až 370 predbežného nariadenia.

(286)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wilmar tvrdila, že zníženie podielu výrobného odvetvia Únie na trhu po roku 2015 nebolo ukazovateľom ujmy, „keďže výrobné odvetvie Únie malo virtuálny monopol“ na trhu Únie. Skupina Wilmar takisto poukázala na osobitnú situáciu spôsobenú antidumpingovými clami uloženými v dôsledku pôvodného prešetrovania.

(287)

Rozsah prešetrovania je obmedzený na posudzované obdobie, ktoré je vymedzené v oznámení o začatí konania. Dosah zrušenia antidumpingového cla sa uznáva aj v odôvodnení 317 predbežného nariadenia. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(288)

Po konečnom poskytnutí informácií indonézska vláda znova uviedla, že Komisia sa nezaoberala jej argumentmi o negatívnom vplyve dovozu bionafty z Argentíny na výkonnosť výrobného odvetvia Únie.

(289)

V tejto súvislosti sa Komisia odvolala na oddiel 6.2.1 predbežného nariadenia a na oddiel 6.2.1 tohto nariadenia, v ktorých sa rieši vplyv argentínskeho dovozu na výrobné odvetvie Únie.

(290)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa objemu predaja a podielu na trhu, Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 314 až 317 predbežného nariadenia.

(291)

Po poskytnutí informácií vyvážajúci výrobca, skupina Wilmar, poznamenal, že na výkonnosť výrobného odvetvia Únie od roku 2015 by sa malo prihliadať na základe jeho „virtuálne monopolného postavenia“. Ako sa uvádza v odôvodnení 283, neboli predložené žiadne dôkazy týkajúce sa situácie monopolu.

(292)

Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 318 predbežného nariadenia.

(293)

Indonézska vláda sa vyjadrila k rastúcim trendom uvedeným v tabuľke 10 predbežného nariadenia, ale nespochybnila samotné úrovne ani trendy. Tvrdila, že tieto rastúce trendy nevykazujú žiadne známky značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(294)

Vzhľadom na to, že prípad je založený na hrozbe ujmy, tieto pripomienky boli zamietnuté.

(295)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa zamestnanosti a produktivity, Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 319 a 320 predbežného nariadenia.

(296)

Vyvážajúci výrobca, skupina Wilmar, vo svojich pripomienkach po poskytnutí informácií poznamenal, že Komisia v tomto oddiele neposúdila vplyv subvencovanej bionafty z Argentíny. Komisia opäť poznamenala, že analýza argentínskeho dovozu je uvedená v oddiele Príčinná súvislosť, odôvodneniach 368 až 370 predbežného nariadenia.

(297)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 321 a 324 predbežného nariadenia.

(298)

Po predbežnom poskytnutí informácií indonézska vláda poukázala na trend jednotkových predajných cien a jednotkových výrobných nákladov, pričom poznamenala, že obidva ukazovatele sa počas posudzovaného obdobia zvýšili takmer o 10 %. Indonézska vláda a vyvážajúci výrobca, skupina Wilmar, poukázali na súvislosť medzi výrobnými nákladmi a predajnou cenou, čo Komisia nespochybňuje.

(299)

Vyvážajúci výrobca, skupina Wilmar, upozornil na pripomienku Komisie uvedenú v odôvodnení 328 predbežného nariadenia, že bionafta je komodita a že cenové podhodnotenie vo výške 10 % by znamenalo výrazný tlak na zníženie cien. Skupina Wilmar nesúhlasí a tvrdí, že táto pripomienka je v rozpore s vlastným vyhlásením Komisie o tom, že existujú obmedzenia v používaní PME vzhľadom na jeho MTF.

(300)

Komisia nezistila žiadny rozpor medzi týmito dvoma vyhláseniami. Skupina Wilmar neuvádza, či bol počas obdobia prešetrovania dosiahnutý limit použitia PME. Aj keby sa tento predpokladaný limit dosiahol, skutočnosť, že PME sa môže použiť sám osebe alebo v zmesi s cieľom znížiť cenu takejto zmesi, nevyhnutne znamená, že tento limit má vplyv na ceny. Komisia upozornila na tento účinok zmiešavania v odôvodnení 290 predbežného nariadenia.

(301)

Skupina Wilmar ďalej poznamenala, že Komisia v odôvodnení 329 predbežného nariadenia nesprávne dala do súvisu tlak na ceny spôsobený dovozom PME a ziskovosť výrobného odvetvia Únie a poukázala na situáciu výrobného odvetvia Únie v rokoch 2012 – 2013 a v septembri 2017.

(302)

V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že k záveru v odôvodnení 329 predbežného nariadenia dospela so zreteľom na údaje z posudzovaného obdobia, ktoré sa stanovili na začiatku prešetrovania bez ohľadu na vonkajšie faktory. Skupina Wilmar nespochybňuje samotnú koreláciu medzi zvýšením výrobných nákladov a neuspokojivým ziskovým rozpätím v dôsledku cenového tlaku vyplývajúceho z predmetného dovozu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(303)

Skupina Wilmar okrem toho uviedla, že medzi rôznymi výrobcami z Únie zaradenými do vzorky existujú výrazné rozdiely v ziskovosti, peňažnom toku a návratnosti investícií, čo zdôrazňuje, že zisky a finančnú situáciu výrobcov z EÚ ovplyvňujú aj iné faktory ako tlak na ceny zo strany indonézskych výrobcov bionafty.

(304)

Komisia usúdila, že u všetkých výrobcov zaradených do vzorky sa prejavia jednotlivé trendy, ale účinok individuálnych anomálií sa zníži stanovením zistení na základe vzorky ako celku. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(305)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wilmar zopakovala svoje argumenty, no nepredložila žiadne nové dôkazy podporujúce jej tvrdenia. Jej tvrdenia boli preto opäť zamietnuté.

(306)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 325 až 329 predbežného nariadenia.

(307)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 330 a 331 predbežného nariadenia.

(308)

Po predbežnom poskytnutí informácií indonézska vláda poukázala na vývoj zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky, nespochybnila však zistenie Komisie uvedené v odôvodnení 333 predbežného nariadenia.

(309)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 332 a 333 predbežného nariadenia.

(310)

Po uložení predbežných opatrení indonézska vláda poukázala na ziskovosť výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období, a teda návratnosť investícií. Indonézska vláda vyjadrila pripomienky k trendu ziskovosti výrobného odvetvia Únie v porovnaní s objemom dovozu z Indonézie a uviedla, že negatívnu ziskovosť v roku 2015 nemožno pripísať dovozu indonézskej bionafty, pretože počas daného roku bol zanedbateľný.

(311)

Táto otázka sa riešila v oddiele 6 Príčinná súvislosť, odôvodneniach 361 až 365 predbežného nariadenia. Mierne negatívna ziskovosť v roku 2015 nebola v predbežnom nariadení pripísaná indonézskemu dovozu bionafty.

(312)

Vyvážajúci výrobca, skupina Wilmar, poznamenal, že vyhlásenie v odôvodnení 329 predbežného nariadenia (konkrétne, že výrobné odvetvie Únie nemohlo zlepšiť svoje neuspokojivé ziskové rozpätie v dôsledku tlaku subvencovaného dovozu na ceny) je nepodložené.

(313)

Skupina Wilmar uviedla, že finančná situácia výrobného odvetvia Únie nebola dobrá, keď bolo odvetvie bionafty v EÚ chránené zrušenými clami na bionaftu od rokov 2012– 2013 najmenej do septembra 2017, a preto je nedostatočné zlepšenie finančnej situácie odvetvia možné vysvetliť iba nedostatkami, ktoré existujú v samotnom odvetví.

(314)

Komisia poznamenala, že po náhlom zvýšení subvencovaného dovozu indonézskej bionafty potom, ako boli v marci 2018 zrušené existujúce antidumpingové clá, nemohlo výrobné odvetvie Únie zlepšiť svoje neuspokojivé ziskové rozpätie, ktoré bolo výrazne pod cieľovým ziskom na rastúcom trhu. Týmto sa teda potvrdzuje predbežné zistenie Komisie.

(315)

Ako sa už uviedlo, po konečnom poskytnutí informácií vyvážajúci výrobca, skupina Wilmar, v predbežnej fáze zopakoval svoje pripomienky. Tvrdil tiež, že nízke zisky nemohli byť spojené s dovozom vzhľadom na „virtuálny monopol“ výrobného odvetvia Únie na začiatku posudzovaného obdobia.

(316)

Toto tvrdenie nie je opodstatnené, pretože výrobné odvetvie Únie pozostávalo z viac ako 200 spoločností, ktoré si navzájom konkurujú na trhu Únie s bionaftou, a neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by medzi výrobcami z Únie existoval nejaký druh kolúzie.

(317)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa ziskovosti, peňažného toku, investícií, návratnosti investícií a schopnosti získavať kapitál, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 334 až 340 predbežného nariadenia.

(318)

Po uložení predbežných opatrení indonézska vláda dospela k záveru, že na základe ukazovateľov v predbežnom nariadení bolo výrobné odvetvie Únie „v dobrom stave“.

(319)

Komisia nesúhlasila a poznamenala, že odvetvie, ktorého ziskovosť zostáva pod 1 % obratu, ktoré stráca takmer 15 percentuálnych bodov podielu na trhu a nie je schopné ťažiť z trhu rastúceho o 33 %, nie je v dobrom stave.

(320)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery o ujme uvedené v odôvodneniach 341 až 346 predbežného nariadenia.

(321)

S cieľom ďalej preskúmať stav výrobného odvetvia Únie v súvislosti so zisteniami o hrozbe ujmy Komisia zaslala výrobcom z Únie zaradeným do vzorky ďalšie otázky a dostala od nich odpovede za obdobie od októbra 2018 do júna 2019 (ďalej len „obdobie po OP“). Ďalej uvedené údaje z obdobia po OP, ako sú mikroekonomické ukazovatele, sa prezentujú ako vážený priemer troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(322)

Pokiaľ ide o obdobie po OP, informácie o určitých makroekonomických ukazovateľoch, ako je kapacita, využitie kapacity, výroba a predaj, sa mohli analyzovať iba v prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky, a to z dôvodu lehôt prešetrovania. Údaje za obdobie prešetrovania preto nie sú priamo porovnateľné s údajmi z obdobia po OP. Je takisto pravda, že Komisia porovnáva 12 mesiacov obdobia prešetrovania s 9 mesiacmi obdobia po OP, no v tejto fáze prešetrovania ešte nie sú k dispozícii údaje za celých 12 mesiacov obdobia po OP.

(323)

Údaje však umožňujú vykonať analýzu vývoja situácie výrobcov z Únie zaradených do vzorky po období prešetrovania, pričom údaje sú navzájom indexované na ročnom základe.

(324)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wilmar opäť požiadala Komisiu, aby zozbierala údaje za 12 mesiacov obdobia po OP (od októbra 2018 do septembra 2019), a zároveň požiadala Komisiu, aby zhromaždila údaje od všetkých výrobcov z Únie. Zhromaždiť tieto doplňujúce informácie však nebolo v dostupnom čase možné. Žiadosť bolo preto zamietnutá.

(325)

Výroba, predaj, jednotkové náklady a jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa vyvíjali takto:

Tabuľka 2

Výrobné odvetvie Únie počas obdobia prešetrovania a po ňom

(326)

Výroba v období po OP bola mierne nižšia ako v období prešetrovania, zatiaľ čo predaj na trhu Únie zostal pomerne konštantný.

(327)

Jednotkové výrobné náklady spoločností zaradených do vzorky v období po OP mierne klesli, zatiaľ čo jednotková predajná cena zostala stabilná.

(328)

Zisk spoločností zaradených do vzorky sa vypočítal na základe údajov z dotazníka týkajúceho sa obdobia po OP, pričom priemerný zisk spoločností zaradených do vzorky bol 3,8 % za deväť mesiacov obdobia po OP. Spoločnosti zaradené do vzorky poskytli údaje o mesačných nákladoch a cenách, ktoré Komisia následne agregovala na priemer za štvrťrok a ktoré sú uvedené ďalej v tabuľke 3.

(329)

Ak sa však tento zisk analyzuje podľa jednotlivých štvrťrokov, ukáže sa odlišný trend:

Tabuľka 3

Zisk v období po OP

(330)

Z tabuliek 2 a 3 vidieť, že Komisia preto v období po OP zaznamenala relatívne malú zmenu v porovnaní s obdobím prešetrovania okrem úrovne zisku výrobcov zaradených do vzorky, ktorá sa zvýšila z 0,8 % v období prešetrovania na 3,8 % v období po OP. Nárast zisku v období po OP sa prejavil najmä v 4. štvrťroku 2018.

(331)

Vyššie zisky v zime 2018 – 2019 boli výnimočné. Zaznamenala ich jedna spoločnosť zaradená do vzorky, ktorá bola schopná využiť neistú dopravnú situáciu vo svojom regióne. Dočasný nedostatok dodávok spôsobený touto situáciou umožnil spoločnosti zvýšiť v tomto období svoje ceny, a teda aj zisky, čo ovplyvnilo 4. štvrťrok 2018 a časť 1. štvrťroka 2019 (40).

(332)

Zisky ostatných spoločností zaradených do vzorky však zostali výrazne nižšie ako cieľový zisk počas všetkých štvrťrokov obdobia po OP. Keď sa v 2. štvrťroku 2019 vyriešila neistá dopravná situácia, zisky výrobcov z Únie zaradených do vzorky klesli na úroveň straty 5 %.

(333)

Indonézska vláda tvrdila, že negatívna ziskovosť v 2. štvrťroku 2019 bola spôsobená mimoriadnymi udalosťami v spoločnosti Saipol počas toho štvrťroka. Hoci však tento výrobca z Únie mal skutočne v priebehu obdobia po OP výnimočný problém, tento problém sa týkal 1. štvrťroka 2019, a nie 2. štvrťroka 2019. Preto sa usudzuje, že pokles ziskovosti je spôsobený značnými množstvami subvencovaného dovozu vstupujúceho na trh Únie za veľmi nízke ceny.

(334)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wilmar poznamenala, že má pocit, že zhrnutia dotazníkov týkajúcich sa obdobia po OP, ktoré nemajú dôverný charakter, nestačia na to, aby umožnili zainteresovaným stranám odpovedať na závery Komisie.

(335)

K všetkým odpovediam na dotazník však boli pripojené zmysluplné verejné verzie. Ak údaje nebolo možné zhrnúť na úrovni spoločnosti, Komisia údaje agregovala a uverejnila ich v rámci konečného poskytnutia informácií a vo vyššie uvedených tabuľkách 2 a 3.

(336)

V záujme väčšej transparentnosti Komisia určila relevantné informácie, ktoré nemajú dôverný charakter a naznačujú, že ceny RME dosiahli rekordne vysokú úroveň v dôsledku nízkych hladín vody na Rýne počas zimy 2018/2019, a tieto informácie doplnila do verejne prístupného spisu.

(337)

Indonézska vláda reagovala na tieto informácie a tvrdila, že výnimočné zisky v zime 2018/2019 boli spôsobené aj zvýšeným dopytom po RME v Únii v zime v dôsledku jeho fyzikálnych charakteristík a znížením výrobných nákladov vo výrobnom odvetví Únie v období po OP.

(338)

Ďalej tvrdila, že jednotková predajná cena zostala stabilná a počas obdobia po OP dokonca klesala, čo naznačuje, že zvýšenie ceny nebolo výnimočné.

(339)

Indonézska vláda ďalej tvrdila, že problémy s dodávkami surovín v zime 2018/2019 mohli mať vplyv na údaje o ziskovosti vo výrobnom odvetví EÚ v 2. štvrťroku 2019.

(340)

Argumenty indonézskej vlády boli zamietnuté, pretože boli založené na dohadoch a nesúviseli s článkom, ktorý Komisia vložila do verejne prístupného spisu s cieľom pomôcť stranám, pokiaľ ide o osobitnú situáciu v zime 2018/2019.

(341)

Komisia preto dospela k záveru, že po období prešetrovania sa hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie ďalej zhoršovala.

(342)

Po uložení predbežných opatrení vyvážajúci výrobca, skupina Wilmar, poznamenal, že Komisia nepreukázala súvislosť medzi zistenými subvenciami a cenovým podhodnotením a stlačením cien.

(343)

Komisia nesúhlasila. Existuje jasná súvislosť medzi dostupnosťou surového palmového oleja za nízke ceny a cenovým podhodnotením zisteným počas obdobia prešetrovania, pretože členovia výrobného odvetvia Únie, ktorí musia získavať surový palmový olej na svetovom trhu, platia oveľa viac za svoje suroviny, a preto nemôžu konkurovať cenám dotovanej indonézskej bionafty. Pokračovanie tohto programu spolu s ďalšími dvoma programami subvencovania zistenými v tomto prešetrovaní sú schopné udržať vývoz indonézskej bionafty na cenovej úrovni ovplyvňujúcej výrobné odvetvie Únie.

(344)

Skupina Wilmar sa ďalej vyjadrila k odôvodneniu 350 predbežného nariadenia, pričom opätovne zdôraznila, že dovoz PME do Únie má prirodzený limit, a preto Komisia nemôže tvrdiť, že dovoz sa zvýši.

(345)

Vzhľadom na to, že skupina Wilmar nevysvetlila, čo je to „prirodzený limit“, toto tvrdenie nebolo možné overiť, a preto sa zamieta. Podľa názoru Komisie neexistujú žiadne prekážky (iné ako dopyt na trhu, ktorý podlieha pravidlám spravodlivej hospodárskej súťaže) dovozu bionafty z Indonézie do EÚ.

(346)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wilmar znova zopakovala svoje pripomienky, ktoré uviedla v predbežnej fáze v súvislosti s prepojením medzi zistenými subvenciami a hrozbou ujmy. Neboli však predložené žiadne nové argumenty, a preto boli tvrdenia skupiny opäť zamietnuté.

(347)

Skupina Wilmar takisto poznamenala, že spoločnosť Masol, najväčší výrobca PME v Únii, bola prepojená s indonézskym výrobcom bionafty, skupinou Musim Mas Group, a spýtala sa, za akú cenu spoločnosť Masol mohla získavať palmový olej z Indonézie.

(348)

Komisia sa nevyjadrila k dôverným obchodným operáciám jednotlivých spoločností v Únii ani inde. Komisia však zistila, že spoločnosť Masol získava palmový olej za bežných trhových podmienok. Vzťah medzi skupinou Musim Mas a spoločnosťou Masol preto neovplyvnil analýzu ujmy.

(349)

Po konečnom poskytnutí informácií indonézska vláda opäť tvrdila, že OPPF nie je programom subvencovania a že vývozný poplatok za surový palmový olej bol znížený na nulu.

(350)

Komisia poukázala na zistenia uvedené v oddiele 3 týkajúcom sa subvencovania, ktoré jasne potvrdzujú opak.

(351)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 349 až 350 predbežného nariadenia.

(352)

Po uložení predbežných opatrení indonézska vláda poznamenala, že Komisia by mala zvážiť vývoj dovozu bionafty z Indonézie po období prešetrovania.

(353)

Komisia analyzovala dovoz z Indonézie od konca obdobia prešetrovania do konca júna 2019 (teda od 4. štvrťroka 2018 do 2. štvrťroka 2019):

Tabuľka 4

Dovoz z Indonézie počas OP a po ňom

(354)

Komisia poznamenala, že aj keď obdobie prešetrovania zahŕňa štyri štvrťroky od 4. štvrťroku 2017 až po 3. štvrťrok 2018, významný dovoz sa zaznamenal len v posledných dvoch štvrťrokoch. Na porovnanie sa na tomto mieste uvádzajú všetky štyri štvrťroky obdobia prešetrovania:

Tabuľka 5

Dovoz z Indonézie počas OP

(355)

Z údajov vyplýva, že dovoz z Indonézie pokračoval aj po skončení obdobia prešetrovania, a to vo významných množstvách. Vysoká úroveň v roku 2018 vo výške 263 678 metrických ton za 3. štvrťrok sa však nemôže porovnávať s 3. štvrťrokom 2019, pretože dovoz počas tohto štvrťroka je ovplyvnený uložením predbežných ciel. Prvé tri štvrťroky nasledujúce po období prešetrovania takisto nie sú priamo porovnateľné s poslednými tromi štvrťrokmi obdobia prešetrovania vzhľadom na sezónne rozdiely, takže údaje po období prešetrovania nie sú jednoznačné, pokiaľ ide o to, či možno očakávať podstatne vyšší dovoz v budúcnosti.

(356)

Po konečnom poskytnutí informácií indonézska vláda poznamenala, že pri porovnaní 2. štvrťroku 2019 s 2. štvrťrokom 2018 dovoz z Indonézie klesol o 9 %, a to by teda malo preukazovať, že sa neočakáva podstatné zvýšenie dovozu.

(357)

Komisia toto tvrdenie zamietla, pretože 9 % rozdiel sa rovná 20 000 metrickým tonám alebo jednej zásielke bionafty. Rozdiel medzi týmito dvoma štvrťrokmi preto možno vysvetliť jednou zásielkou, ktorá pripadne na jeden alebo druhý štvrťrok. Dôkazy týkajúce sa jediného štvrťroka takisto neodporujú zisteniam Komisie o nepresvedčivých údajoch týkajúcich sa toho, či by sa v budúcnosti malo očakávať podstatné zvýšenie dovozu.

(358)

Indonézska vláda a vyvážajúci výrobca, skupina Wilmar, takisto požiadali Komisiu, aby zvážila pojem „značné“ (z angl. substantial), pokiaľ ide o množstvo dovozu bionafty z Argentíny vzhľadom na to, že veľká časť nárastu dovozu vo všeobecnosti pochádzala z Argentíny. Komisia už v odôvodneniach 368 až 370 predbežného nariadenia uviedla vplyv dovozu z Argentíny, ktorý nespochybňuje ani indonézska vláda, ani skupina Wilmar. Účinok dovozu z Argentíny je súčasťou posúdenia príčinnej súvislosti a nespochybňuje značné zvýšenie dovozu z Indonézie.

(359)

Vyvážajúci výrobca, skupina Wilmar, požiadal Komisiu, aby zvážila pojem „značný“, pokiaľ ide o dovoz z Indonézie pred posudzovaným obdobím. Nie je zvykom Komisie rozširovať svoju analýzu nad rámec posudzovaného obdobia a toto tvrdenie bolo zamietnuté. V každom prípade, ako už bolo uvedené, zdá sa, že dovoz z Indonézie dosahoval objemy podobné objemom, ktoré už boli zaznamenané v rámci antidumpingového prešetrovania v roku 2013.

(360)

Skupina Wilmar aj indonézska vláda ďalej poukázali na ustanovenia druhej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, v dôsledku ktorých sa v budúcnosti obmedzí dovoz PME s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy do EÚ. Komisia poznamenala, že tento limit začína platiť koncom roku 2023 (41). Vzhľadom na to, že účinok tejto smernice nie je možné predvídať a že PME sa bude môcť za podmienok stanovených podľa tejto smernice naďalej dovážať do EÚ, tento argument sa takisto zamietol, pretože nemá vplyv na súčasnú analýzu hrozby ujmy, ktorú bude indonézsky dovoz predstavovať pre výrobné odvetvie Únie v blízkej budúcnosti.

(361)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wilmar zopakovala svoje vyššie uvedené pripomienky týkajúce sa pravdepodobnosti zvýšenia dovozu z Indonézie a znova požiadala Komisiu, aby stanovila začiatok posudzovaného obdobia skôr ako v roku 2013.

(362)

Komisia zamietla tieto pripomienky, a najmä žiadosť o umelé rozšírenie posudzovaného obdobia s cieľom zohľadniť obdobia pred uložením antidumpingových ciel, čo Komisia nerobieva. Komisia preto v tomto prípade považovala za vhodné zamerať svoje preskúmanie na posudzované obdobie a na ďalší vývoj po období prešetrovania.

(363)

Po konečnom poskytnutí informácií indonézska vláda uviedla, že niektoré krajiny očividne obmedzujú prístup na trh s biopalivami založenými na palmovom oleji, a osobitne uviedla Nórsko a Francúzsko.

(364)

Komisia poznamenáva, že Nórsko nie je členom Európskej únie a jeho právne predpisy preto nemajú žiadny vplyv na trh EÚ s bionaftou. Komisia napriek tomu uviedla, že nórska vláda zaviedla zrejme rovnaké kritériá udržateľnosti (vysokoriziková nepriama zmena využívania pôdy), ktoré platia v EÚ (42). Komisia nevidí žiadnu súvislosť medzi platnými právnymi predpismi v Nórsku a vývozom z Indonézie do EÚ.

(365)

Indonézska vláda osobitne poukázala aj na nariadenie, ktoré prijalo Francúzsko a „ktorým sa od 31. decembra 2019 zakazuje používanie palmového oleja v biopalivách“ (43).

(366)

Z analýzy tohto zákona vyplýva, že francúzska vláda 1. januára 2020 zruší oslobodenie od dane v prípade palmového oleja, a preto sa vo Francúzsku palmový olej nebude považovať za biopalivo, pokiaľ nebude pochádzať z plantáže s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy (44).

(367)

Komisia poznamenala, že do roku 2020 zákon nebude účinný. Týmto dátumom sa začne obdobie stanovené v druhej smernici o obnoviteľných zdrojoch energie, v rámci ktorého sa v celej EÚ dovoz bionafty s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, napríklad PME, obmedzí na úrovne z roku 2019.

(368)

Komisia takisto poznamenala, že keďže tento zákon nadobudne účinnosť až 1. januára 2020 a len vo Francúzsku, nemá žiadny vplyv na množstvo PME spotrebovaného v Únii v roku 2019 a že vzhľadom na to, že úroveň z roku 2019 sa stáva stropom na rok 2020, v dôsledku toho nebude mať francúzsky zákon žiadny vplyv na množstvo PME dovezeného do celej Únie, ktoré sa zohľadní v súvislosti s povinnosťou zmiešavania v nasledujúcich rokoch.

(369)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 351 až 352 predbežného nariadenia.

(370)

Po uložení predbežných opatrení indonézska vláda uviedla, že Komisia neposkytla žiadne konkrétne údaje, ktoré by preukázali potenciálnu kapacitu Spojených štátov amerických (ďalej len „USA“) absorbovať ďalší vývoz z Indonézie, ako sa uvádza v odôvodneniach 355 a 356 predbežného nariadenia.

(371)

Vzhľadom na vysokú úroveň opatrení platných v USA sa Komisia domnievala, že nie je pravdepodobné, že USA v blízkej budúcnosti absorbujú vývoz z Indonézie.

(372)

Komisia takisto poznamenala, že v poslednej správe informačnej siete GAIN Spojených štátov z Jakarty (45) sa analyzovali indonézske vývozné štatistiky a ukázalo sa, že vývoz bionafty do USA sa skončil v novembri 2016 a neobnovil sa.

(373)

EBB vo svojej odpovedi na súbor otázok, ktoré jej boli zaslané po období prešetrovania, poznamenala, že podľa poslednej správy informačnej siete GAIN Spojených štátov z Jakarty sa do roku 2021 očakávalo zvýšenie kapacity v Indonézii z 11,5 miliardy litrov na 13 miliárd litrov.

(374)

Indonézska vláda ďalej poznamenala, že Indonézia prechádza z povinnosti zmiešavania B20 na povinnosť zmiešavania B30, teda zo zmiešavania 20 % bionafty s minerálnou naftou na zmiešavanie 30 % bionafty s minerálnou naftou, čo by malo zvýšiť dopyt na domácom trhu. To isté zdôraznil aj vyvážajúci výrobca, skupina Wilmar.

(375)

Indonézska vláda vo svojich pripomienkach k podaniu EBB týkajúcemu sa údajov po období prešetrovania poznamenala, že implementáciou povinnosti zmiešavania B30 by sa absorbovala celá výrobná kapacita bionafty v Indonézii.

(376)

Komisia vzala na vedomie ambíciu indonézskej vlády zvýšiť povinnosť zmiešavania z B20 na B30, ale zohľadnila aj pripomienky EBB z 29. apríla 2019, v ktorých EBB poukazuje na to, že indonézski prevádzkovatelia majú pri vykonávaní povinnosti zmiešavania B20 ťažkosti s distribúciou, dostupnosťou infraštruktúry skladovania a zmiešavania a že účelom zvýšenia požiadavky je skôr zníženie dovozu minerálnej nafty než zníženie vývozu bionafty na iné trhy, napríklad do EÚ.

(377)

Komisia okrem toho vzala na vedomie pripomienky EBB uvedené v jej zozname B zo 6. septembra 2019, ktorý obsahuje otázky týkajúce sa obdobia po období prešetrovania, že hoci sa počet miest na zmiešavanie znižuje a ich veľkosť sa zvyšuje, očakáva sa, že implementácia povinnosti zmiešavania B30 bude trvať určitý čas. Niektoré sektory (napríklad baníctvo) požadujú odklad implementácie povinnosti zmiešavania B30, môžu byť potrebné technické úpravy vozidiel na to, aby mohli jazdiť na palivo B30, a v sektore mimo služieb vo verejnom záujme môžu stroje, na ktoré sa vzťahuje norma ASTM, stratiť záruku, ak začnú používať palivo B30.

(378)

Komisia sa preto nedomnieva, že prechod z povinnosti zmiešavania B20 na povinnosť B30 v blízkej budúcnosti výrazne obmedzí množstvo bionafty vyvážanej z Indonézie do EÚ, najmä vzhľadom na veľmi významné voľné kapacity indonézskeho odvetvia bionafty, ktoré sa podľa správy informačnej siete GAIN Spojených štátov na rok 2019 odhadujú na 30 %.

(379)

Po konečnom poskytnutí informácií indonézska vláda poznamenala, že Komisia sa v plnej miere nezaoberala jej argumentom, podľa ktorého je vykonávanie povinnosti zmiešavania B30 záväzkom indonézskej vlády, pričom celoplošné skúšky sa začínajú od novembra 2019. Indonézska vláda okrem toho tvrdí, že Komisia jednoducho zopakovala argumenty EBB.

(380)

Vyvážajúci výrobca, skupina Wilmar, tiež požiadal Komisiu, aby znovu preskúmala vplyv povinnosti zmiešavania B30 na budúcu voľnú kapacitu indonézskeho odvetvia bionafty.

(381)

Komisia vzala na vedomie ďalšie pripomienky indonézskej vlády a skupiny Wilmar a náležite zvážila otázku povinnosti zmiešavania B30.

(382)

Najnovšia správa siete GAIN Spojených štátov z Jakarty však podporuje pochybnosti EBB o tom, či je možné povinnosť zmiešavania B30 splniť v časovom rámci, ktorý uvádza indonézska vláda. V správe GAIN sa uvádza, že povinnosť zmiešavania B20, ktorá bola záväzným cieľom už v roku 2016, sa pravdepodobne splní prvýkrát až v roku 2019, t. j. tri roky po stanovenom termíne.

(383)

Vzhľadom na to, že priemerný nárast miery zmiešavania je medzi 2,5 (46) a 3,2 (47) percentuálneho bodu ročne, zdá sa, že zvýšenie z 19,9 % na 30 % za jeden jediný rok je mimoriadne ambiciózne.

(384)

Komisia preto skonštatovala, že je nepravdepodobné, že sa povinnosť zmiešavania B30 v blízkej budúcnosti splní a že v blízkej budúcnosti významne ovplyvní voľnú kapacitu v Indonézii.

(385)

V odôvodnení 357 predbežného nariadenia Komisia usúdila, že indonézski výrobcovia nemajú k dispozícii žiadne iné významné trhy vzhľadom na neúmerne vysokú úroveň ciel uplatniteľných na dovoz do USA.

(386)

Skupina Wilmar v reakcii na to poznamenala, že existuje vývoz do Číny a že sa domnieva, že Čína bude mať v budúcnosti kapacitu absorbovať vývoz PME z Indonézie.

(387)

Komisia poznamenala, že v Číne neexistuje žiadna povinnosť zmiešavania, a preto sa predaje dlhodobo neuskutočňujú. EBB vo svojom dotazníku po období prešetrovania poskytla údaje, z ktorých vyplýva, že Čína dováža PME iba oportunisticky, ak je lacnejší ako minerálna nafta. Toto nemožno považovať za životaschopnú dlhodobú alternatívu indonézskeho vývozu k neprestajne rastúcemu dopytu po bionafte na trhu Únie v dôsledku povinnosti zmiešavania.

(388)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wilmar opätovne uviedla, že pokiaľ ide o vývoz PME a palmového oleja z Indonézie do Číny, Čína je „overeným a stabilným vývozným trhom pre indonézsku bionaftu“.

(389)

Skupina Wilmar však poznamenala, že Čína dováža bionaftu z palmového oleja „vďaka nízkej cene“. Záver Komisie v predbežnej fáze bol, že k dovozu z Indonézie do Číny dochádza iba vtedy, keď je PME lacnejší než minerálna nafta, a preto je vývoz do Číny založený na existencii už zisteného subvencovania.

(390)

Vzhľadom na to, že v Číne neplatí povinnosť zmiešavania bionafty s minerálnou naftou, Komisia nemala k dispozícii dôkazy, ktoré by potvrdili vyhlásenie skupiny Wilmar, že Čína je overeným a stabilným vývozným trhom pre indonézsku bionaftu.

(391)

Počas obdobia po období prešetrovania predstavovala Čína približne len 27 % indonézskeho vývozu, zatiaľ čo Únia predstavovala asi 71 %. Únia je teda aj napriek oportunistickému predaju indonézskej bionafty do Číny pre indonézskych výrobcov stále najdôležitejším vývozným trhom.

(392)

Po konečnom poskytnutí informácií indonézska vláda takisto poznamenala, že Čína dováža veľké množstvá palmového oleja z Indonézie, a očakáva sa, že dôjde k nárastu dovozu palmového oleja, čím sa zníži množstvo palmového oleja dostupného v Indonézii na spracovanie na bionaftu.

(393)

Komisia poznamenala, že indonézska vláda preto očakáva, že zvýšený dopyt po palmovom oleji v Číne by sa uspokojil odklonením existujúceho palmového oleja z výroby bionafty na predaj na vývoz. Nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že by vývoz palmového oleja viedol k nedostatočným dodávkam palmového oleja indonézskym výrobcom bionafty. Komisia by očakávala, že reakciou Indonézie na zvýšený dopyt po palmovom oleji bude skôr zvýšenie ponuky než odklon existujúcich dodávok od priemyselných činností, ako je napríklad výroba bionafty.

(394)

Komisia analyzovala vývoz palmového oleja do Číny aj na základe správ informačnej siete GAIN Spojených štátov z Jakarty za rok 2019. Zdá sa, že vývoz do Číny sa zvýšil, ale nahrádza vývoz do Indie, kde sú dovozné clá na palmový olej vysoké.

(395)

Komisia preto usúdila, že neexistujú dôkazy o dlhodobom zvýšení dopytu po bionafte vyvážanej z Indonézie do Číny ani dôkazy o tom, že by zvýšený dopyt po palmovom oleji v Číne spôsobil nedostatok dodávok palmového oleja na výrobu bionafty určenej na vývoz do Európskej únie.

(396)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 353 až 357 predbežného nariadenia.

(397)

Po uložení predbežných opatrení skupina Wilmar uviedla, že zistenie cenového podhodnotenia nemôže podporiť zistenie hrozby ujmy, pretože cenové podhodnotenie sa líši od cenového stlačenia a zníženia.

(398)

Komisia nesúhlasila. K zisteniam výrazného podhodnotenia cien sa dospelo v kontexte stavu výrobného odvetvia Únie, ktorý je mimoriadne chúlostivý, hoci ešte nie je značne poškodený zisteným podhodnotením. Ak bude pokračovať, toto podhodnotenie predstavuje hrozbu, že výrobné odvetvie Únie utrpí značnú ujmu.

(399)

V každom prípade Komisia v odôvodnení 328 predbežného nariadenia zistila aj stláčanie cien, pričom dospela k záveru, že z dôvodu tlaku subvencovaného indonézskeho dôvodu na ceny nebolo výrobné odvetvie Únie schopné využiť klesajúce náklady počas obdobia prešetrovania, pretože tento pokles nákladov muselo v plnej miere preniesť na svojich zákazníkov, aby zabránilo ešte väčšej strate podielu na trhu.

(400)

Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že vývoz bionafty z Indonézie do Číny bol v roku 2018 a prvej polovici roka 2019 za rovnakú cenu za metrickú tonu ako vývoz do EÚ.

(401)

To rovnako poukazuje na zložitú situáciu výrobného odvetvia Únie a súčasnú hrozbu, ktorú predmetný dovoz predstavuje.

(402)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wilmar opäť uviedla, že zistenie cenového podhodnotenia nemôže podporiť zistenie hrozby ujmy. Komisia opäť odpovedá tvrdením, že zistené podhodnotenie predstavuje hrozbu, že výrobné odvetvie Únie utrpí značnú ujmu.

(403)

Komisia preto toto tvrdenie zamietla a potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 358 predbežného nariadenia.

(404)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery o ujme uvedené v odôvodnení 359 predbežného nariadenia.

(405)

Komisia preto dospela k záveru, že počas obdobia prešetrovania dovoz z Indonézie predstavoval pre výrobné odvetvie Únie hrozbu značnej ujmy, a Komisia potvrdila svoje závery o hrozbe značnej ujmy uvedené v odôvodnení 360 predbežného nariadenia.

(406)

V predbežnom nariadení Komisia dospela k predbežnému záveru, že subvencovaný dovoz bionafty z Indonézie spôsobuje výrobnému odvetviu Únie hrozbu značnej ujmy.

(407)

Komisia dospela k záveru, že zvýšenie dovozu počas obdobia prešetrovania a podhodnotenie a stlačenie cien výrobného odvetvia Únie prostredníctvom subvencovaného dovozu spôsobili, že výrobné odvetvie Únie stratilo podiel na trhu napriek zvýšeniu výroby a kapacity, a zabránilo výrobnému odvetviu Únie využiť inak priaznivú situáciu na trhu.

(408)

Po predbežnom poskytnutí informácií indonézska vláda a skupina Wilmar poznamenali, že výroba a kapacita výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období zvýšila spolu s absolútnymi množstvami predaja. Takisto uviedli, že s rastom dovozu z Indonézie sa zvýšila ziskovosť výrobného odvetvia Únie.

(409)

Komisia nesúhlasila s týmito pripomienkami, najmä pokiaľ ide o zisky výrobného odvetvia Únie, ktoré zostali v posudzovanom období v rozmedzí od –1 % do 1 %. Zmena ziskovosti počas posudzovaného obdobia preto nie je významná.

(410)

Pokiaľ ide o výrobu a kapacitu výrobného odvetvia Únie, hoci sa v posudzovanom období v absolútnom vyjadrení zvýšili, výrobné odvetvie Únie nebolo schopné naplno využiť zvýšenie spotreby, pričom dovoz z Indonézie prevzal podiel výrobného odvetvia Únie na trhu.

(411)

Indonézsky vyvážajúci výrobca, skupina Wilmar, poznamenal, že v odôvodnení 346 predbežného nariadenia Komisia dospela k predbežnému záveru, že neexistovala presvedčivá existencia značnej ujmy. Skupina Wilmar ďalej uviedla, že je to v rozpore s odôvodnením 363 predbežného nariadenia, v ktorom Komisia dospela k záveru, že subvencovaný dovoz z Indonézie mal negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie.

(412)

Pri analýze hrozby ujmy Komisia nezistila žiadny rozpor medzi neexistenciou značnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie a jasným negatívnym vplyvom na výrobné odvetvie Únie.

(413)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wilmar opäť uviedla svoje pripomienky, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 408 a 411 a ktoré Komisia opäť zamieta.

(414)

Aj indonézska vláda sa po konečnom poskytnutí informácií vyjadrila k tejto pripomienke. Opäť uviedla, že nevidí príčinnú súvislosť medzi dovozom z Indonézie a výkonnosťou výrobného odvetvia Únie. Komisia vzala na vedomie opätovné stanovisko indonézskej vlády, no aj naďalej sa domnievala, že predchádzajúca analýza ukázala, že dovoz z Indonézie v prípade neexistencie opatrení predstavuje hrozbu ujmy pre výrobné odvetvie Únie.

(415)

Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 365 predbežného nariadenia.

(416)

Po predbežnom poskytnutí informácií indonézska vláda aj skupina Wilmar predložili pripomienky týkajúce sa vplyvu subvencovaného argentínskeho dovozu bionafty na výrobné odvetvie Únie. Podľa týchto pripomienok bol príčinou hrozby ujmy výrobnému odvetviu Únie výlučne dovoz z Argentíny.

(417)

Ako už Komisia uviedla v odôvodneniach 368 až 370 predbežného nariadenia, tento dovoz bol počas obdobia prešetrovania súčasťou hrozby ujmy pre výrobné odvetvie Únie, a preto Komisia vo februári 2019 uložila opatrenia na tento dovoz a prijala cenové záväzky.

(418)

Skutočnosť, že argentínsky dovoz predstavoval počas posudzovaného obdobia hrozbu ujmy, však neznamená, že indonézsky dovoz takisto nepredstavoval hrozbu ujmy, najmä po nadobudnutí účinnosti opatrení proti dovozu z Argentíny. V skutočnosti sa pri skúmaní hrozby značnej ujmy v blízkej budúcnosti zistilo, že takýto dovoz už nemôže patriť medzi hrozby pre výrobné odvetvie Únie, keďže už existujú opatrenia proti dovozu bionafty z Argentíny.

(419)

Pri analýze hrozby značnej ujmy (48) Komisia preto oddelila a rozlíšila účinky dovozu z Argentíny na výrobné odvetvie Únie od účinkov dovozu z Indonézie.

(420)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wilmar v predbežnej fáze znova zopakovala svoje pripomienky týkajúce sa dovozu z Argentíny, pričom odpoveď Komisie označila za „povrchnú“. Komisia nesúhlasila a uviedla, že účinky dovozov z Argentíny sa riešia v oddiele 6.2.1 predbežného nariadenia.

(421)

Po predbežnom poskytnutí informácií indonézska vláda uviedla, že dovoz z Číny by mohol byť významným faktorom pri akomkoľvek budúcom posudzovaní príčiny ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, a poukázala na nárast dovozu z Číny od roku 2017 do obdobia prešetrovania o 25 %, pričom od roku 2016 do obdobia prešetrovania bola cena dovozu z Číny nižšia ako ceny výrobného odvetvia Únie.

(422)

Indonézska vláda ďalej uviedla, že hoci ceny dovozu z Číny sú vyššie ako ceny z Indonézie, neznamená to, že nemôžu mať negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie.

(423)

Ďalej uviedla, že v čínskej bionafte sa používa iná surovina (použitý kuchynský olej) ako v indonézskej bionafte. Bionafta s použitým kuchynským olejom má vysoké úspory skleníkových plynov a podlieha režimu dvojitého započítania stanoveného v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie. Preto sa možnosť dovozu do EÚ javí ako výhodnejšia.

(424)

Komisia vzala na vedomie existenciu dovozu z Číny počas obdobia prešetrovania a v odôvodnení 372 predbežného nariadenia preskúmala jeho množstvo a cenu, pričom poznamenala, že dovoz z Číny predstavoval nižšie množstvá ako dovoz z Indonézie a že cena dovozu z Číny bola vyššia ako cena z Indonézie.

(425)

Komisia poznamenala, že cena Únie je kombináciou rôznych druhov bionafty predávanej v Únii vrátane predaja s prirážkou za dvojité započítanie a bez nej. Čínsky dovoz je skutočne aj jedným z druhov bionafty (vyrobenej z použitého kuchynského oleja), ktorý získava prirážku za dvojnásobné započítanie.

(426)

Z hľadiska objemu je však dovoz z Číny menší ako dovoz z Indonézie (s podielom na trhu 1,7 % oproti 3,3 % v prípade Indonézie) a na dovoz z Číny sa na rozdiel od dovozu z Indonézie vzťahuje aj zmluvné clo vo výške 6,5 %.

(427)

Komisia nedostala žiadne dôkazy o tom, že by takýto dovoz mal alebo pravdepodobne bude mať negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie alebo akékoľvek tvrdenia o ujme spôsobenej dovozom z Číny. Je dôležité znovu zdôrazniť, že ceny čínskej bionafty sú vyššie ako ceny indonézskej bionafty. V každom prípade, aj keby mal dovoz z Číny nepriaznivý vplyv na výrobné odvetvie Únie, tieto účinky nie sú také, že by zmiernili príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom z Indonézie a zistenou hrozbou ujmy. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(428)

Vo svojom podaní po predbežnom poskytnutí informácií skupina Wilmar vykonala analýzu dovozu bionafty do EÚ z tretích krajín po skončení obdobia prešetrovania a poznamenala, že dovoz z Číny sa zvýšil a že dovoz z Malajzie sa výrazne zvýšil pri veľmi prudko klesajúcich cenách. Skupina ďalej uviedla, že dovozné ceny z Číny a Malajzie sú nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie.

(429)

Podľa názoru skupiny Wilmar tento dovoz oslabuje a narušuje príčinnú súvislosť s hrozbou ujmy stanovenou v predbežnom nariadení.

(430)

Dovoz z tretích krajín medzi októbrom 2018 a júnom 2019 sa uvádza ďalej. Odhadovaný podiel na trhu za obdobie 9 mesiacov je založený na spotrebe v období prešetrovania.

Tabuľka 6

Dovoz z tretích krajín, október 2018 – jún 2019

(431)

Na dovoz z Argentíny sa v neskoršej fáze po období prešetrovania uplatňovali vyrovnávacie opatrenia. Zatiaľ čo množstvá boli o niečo vyššie ako dovoz z Indonézie, argentínske ceny zároveň prekročili indonézske ceny napriek tomu, že sa na ne vzťahovalo zmluvné clo 6,5 %. Ani v tomto období sa preto nemôžu považovať za tvorcu cien. Ako už bolo uvedené, keďže už existujú opatrenia proti dovozu bionafty z Argentíny, takýto dovoz už nemôže patriť medzi hrozby pre výrobné odvetvie Únie.

(432)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wilmar opäť tvrdila, že Komisia by mala zohľadniť argentínsky dovoz, pretože cena argentínskej bionafty bola po období prešetrovania nižšia ako cena výrobného odvetvia Únie.

(433)

Komisia zopakovala, že cena dovozu z Argentíny sa zvýšila po februári 2019, keď nadobudli účinnosť opatrenia týkajúce sa argentínskeho dovozu, a preto pri porovnávaní cien treba zohľadniť skutočnosť, že platí cenový záväzok.

(434)

Komisia poznamenala, že čínske ceny sa medzi obdobím prešetrovania a obdobím po období prešetrovania zvýšili. Po období prešetrovania takisto prekročili priemernú cenu účtovanú výrobným odvetvím Únie napriek tomu, že sa na ne vzťahovalo zmluvné clo vo výške 6,5 %. Po období prešetrovania sa ich podiel na trhu stabilizoval.

(435)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wilmar opäť zaznamenala dovoz z Číny a vykonala výpočet na porovnanie frankoceny na hranici Únie po preclení v prípade čínskej bionafty v roku 2018 (826 EUR za metrickú tonu) s priemernou predajnou cenou výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania (794 EUR za metrickú tonu).

(436)

Keďže jej výpočty ukázali, že čínska dovozná cena je vyššia ako priemerná cena výrobného odvetvia Únie a že sa práve to dalo očakávať, pretože čínska bionafta by získala prirážku za dvojité započítanie, Komisia uznala, že výpočet nepreukázal žiaden cenový tlak zo strany Číny.

(437)

Hoci objem dovozu z Malajzie sa po období prešetrovania zvýšil a ceny klesli, množstvá zostali pod úrovňou indonézskeho dovozu a ceny zostali vyššie napriek tomu, že sa na ne vzťahovalo zmluvné clo 6,5 %. Ani v tomto období sa preto nemôžu považovať za tvorcu cien.

(438)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wilmar opäť poukázala na zvýšenie množstva a zníženie ceny dovozu z Malajzie. Komisia zopakovala, že ceny dovozu z Malajzie sú vyššie ako ceny dovozu z Indonézie a vzťahuje sa na ne zmluvné clo.

(439)

Zo štatistických údajov o dovoze vyplýva, že hoci po období prešetrovania došlo k významnému dovozu bionafty z Malajzie a Číny, Komisia zotrvala pri názore, že z hľadiska množstva ani ceny nebol taký, aby zmiernil príčinnú súvislosť zistenú medzi hrozbou značnej ujmy a dovozom z Indonézie.

(440)

Po konečnom poskytnutí informácií indonézska vláda uviedla, že ceny dovozu uvedené v tabuľke 6 nie sú priamo porovnateľné, pretože bionafta z Argentíny je čistým sójovým metylesterom (ďalej len „SME“), bionafta z Indonézie je čistým PME a bionafta z Číny sa vyrába z použitého kuchynského oleja (UCOME).

(441)

Indonézska vláda poznamenala, že na účely výpočtu cenového podhodnotenia Komisia vykonala úpravu ceny bionafty FAME0 (argentínsky SME) s cieľom porovnať ju s PME (indonézska bionafta).

(442)

Indonézska vláda predložila údaje založené na rovnakej metodike, z ktorej vyplýva, že porovnateľná dovozná cena z Argentíny počas obdobia prešetrovania bola nižšia ako dovozná cena z Indonézie a porovnateľná dovozná cena z Číny počas obdobia prešetrovania bola v súlade s dovoznou cenou z Indonézie.

(443)

Indonézska vlád však vo svojom výpočte nadhodnotila rozsah úpravy o 30 % a nezohľadnila zmluvné clo uplatniteľné na dovoz z Argentíny a Číny, ktoré sa však neuplatňuje na dovoz z Indonézie.

(444)

Pri správnom uplatnení úpravy a pri správnom zohľadnení zmluvného cla je situácia úplne odlišná. Porovnateľná dovozná cena z Číny výrazne prevyšuje dovoznú cenu z Indonézie a cenový rozdiel medzi argentínskym dovozom a indonézskym dovozom je výrazne menší.

(445)

V predbežnom nariadení sa už uznalo, že dovoz z Argentíny bol do určitej miery zodpovedný za negatívny vývoj niektorých ukazovateľov ujmy na strane výrobného odvetvia Únie vrátane skutočnosti, že priemerná dovozná cena z Argentíny bola počas obdobia prešetrovania – dokonca aj v absolútnom vyjadrení – nižšia ako dovozná cena z Indonézie.

(446)

Argentínske ceny v období po OP v plnej miere neodrážajú, že na ne boli uložené opatrenia, pretože opatrenia boli uložené až vo februári 2019, t. j. uprostred obdobia po OP.

(447)

Porovnanie cien predložené indonézskou vládou preto nezmierňuje príčinnú súvislosť medzi dovozom z Indonézie a hrozbou značnej ujmy. Skutočnosť, že iné faktory mohli prispieť k tomu, že domáce výrobné odvetvie je „zraniteľnejšie“ – t. j. náchylnejšie na budúcu ujmu –, nevylučuje zistenie príčinnej súvislosti medzi predmetným dovozom a hrozbou budúcej ujmy voči domácemu výrobnému odvetviu (49).

(448)

Komisia nedostala žiadne pripomienky k vývozu výrobného odvetvia Únie.

(449)

Po predbežnom poskytnutí informácií indonézska vláda predložila pripomienky týkajúce sa finančnej situácie výrobného odvetvia Únie a súvislosti touto finančnou situáciou a cenou repkového oleja v Únii. Indonézska vláda uviedla, že ceny repky olejnej boli vysoké počas celého posudzovaného obdobia, čo je hlavným vysvetlením, prečo sa výrobnému odvetviu Únie počas tohto obdobia nepodarilo dosiahnuť vysoké zisky.

(450)

Obchodník s bionaftou, spoločnosť Gunvor, takisto poznamenal, že repka je drahá surovina na bionaftu a že to bola pravdepodobná príčina finančnej situácie výrobného odvetvia Únie.

(451)

Komisia poznamenala, že výrobcovia bionafty zaradení do vzorky v Únii používali celú škálu surovín (50), aby uspokojili dopyt v celej Únii a počas jednotlivých období. Komisia preto nevidela priamu koreláciu medzi cenami repky olejnej a ziskami výrobného odvetvia Únie z dôvodu, že repka olejná je len jednou zo surovín používaných výrobným odvetvím Únie na zásobovanie trhu Únie.

(452)

Komisia poukázala na svoje pripomienky v odôvodnení 327 predbežného nariadenia o tom, že jednotkové výrobné náklady výrobného odvetvia Únie boli v súlade s trendom cien počas posudzovaného obdobia.

(453)

Komisia však takisto poznamenala, že v zime 2018 – 2019 sa cena bionafty z repkového oleja (ďalej len „RME“) v Únii prudko zvýšila, zatiaľ čo cena samotného repkového oleja zostala stabilná. Z tohto dôvodu na trhu Únie neexistuje stála súvislosť medzi cenou repkového oleja a cenou RME.

(454)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wilmar namietala proti tomuto argumentu a uviedla, že v tabuľke 2 ani inde v dokumente o konečnom poskytnutí informácií sa to neodráža. Takéto zvýšenie predajnej ceny RME by malo mať vplyv najmä na priemernú predajnú cenu výrobného odvetvia Únie, ktorá zostala stabilná, pretože RME je údajne najviac vyrábanou bionaftou v Únii.

(455)

Ako sa však uvádza v odôvodnení 296 predbežného nariadenia, najbežnejším druhom bionafty, ktorú predávajú výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, je FAME0. Priemerná predajná cena preto okrem ceny RME závisí aj od FAME0 a značných množstiev PME a iných zmesí predávaných výrobcami z Únie zaradenými do vzorky. Zvýšenie ceny RME sa skutočne plne odráža v údajoch o ziskovosti, čo platí najmä pre 4. štvrťrok 2018. Do istej miery sa to odráža aj v priemernej predajnej cene, ktorá zostala stabilná napriek cenovému tlaku, ktorý vyvíja značné množstvo subvencovaného dovozu.

(456)

Po konečnom poskytnutí informácií indonézska vláda zopakovala svoj argument, že vysoké ceny repky v Únii boli príčinou nedostatočnej ziskovosti počas posudzovaného obdobia. Komisia toto tvrdenie zamietla z dôvodov uvedených v odôvodnení 445.

(457)

Komisia preto dospela k záveru, že ceny surovín použitých výrobným odvetvím Únie nezmierňujú príčinnú súvislosť.

(458)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Wilmar požiadala Komisiu, aby zohľadnila vnútornú hospodársku súťaž medzi výrobcami z Únie. Toto tvrdenie však nebolo podložené. Skupina Wilmar takisto tvrdila, že výkonnosť konkrétneho výrobcu, ktorá sa odráža v mikroekonomických údajoch, môže spôsobiť skreslenie celkových výsledkov vzorky.

(459)

Reprezentatívnosť vzorky z hľadiska výroby v Únii, o ktorej sa hovorí v odôvodnení 265 predbežného nariadenia, a z hľadiska objemu predaja sa počas posudzovaného obdobia prakticky nezmenila.

(460)

Komisia preto dospela k záveru, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky sú reprezentatívni pre celé výrobné odvetvie Únie a mikroekonomické údaje o nich reprezentujú výrobné odvetvie Únie ako celok. Komisia ďalej poznamenala, že analýza situácie výrobného odvetvia Únie sa vždy vykonáva pre celé výrobné odvetvie Únie. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(461)

Komisia potvrdila svoje závery o príčinnej súvislosti uvedené v odôvodneniach 377 až 380 predbežného nariadenia.

(462)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 382 až 384 predbežného nariadenia.

(463)

Po predbežnom poskytnutí informácií indonézska vláda poznamenala, že opatrenia by zasiahli dovozcov s vlastnými zariadeniami na zmiešavanie bionafty alebo distribučnými odbytiskami bionafty.

(464)

Vzhľadom na značný dovoz bionafty z Malajzie, Číny a Argentíny, na ktorý sa nevzťahujú žiadne opatrenia, alebo kde existuje platný cenový záväzok, Komisia s týmto záverom nesúhlasila.

(465)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 388 predbežného nariadenia.

(466)

Po predbežnom poskytnutí informácií indonézska vláda uviedla, že uloženie opatrení na dovoz z Indonézie by vytvorilo monopol výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Zvýšili by sa tým ceny bionafty pre používateľov.

(467)

Komisia uvedené tvrdenia zamietla. Po prvé, výrobné odvetvie Únie zložené z mnohých súťažiacich spoločností má ďaleko od monopolu. Po druhé, opatrenia proti Indonézii nemajú vplyv na dovoz z Argentíny, Číny a Malajzie. Napokon, dokonca aj s platnými opatreniami Únia v rámci tohto záväzku stále prijíma významný dovoz bionafty z Argentíny.

(468)

Indonézska vláda uvádza, že cenovo dostupný dovoz bionafty v dostatočných množstvách má pre Úniu zásadný význam. Komisia nesúhlasí s týmto tvrdením, ale poznamenala, že keďže obsah bionafty na čerpacej stanici zvyčajne nie je vyšší ako 10 %, negatívny účinok zvýšenia ceny bionafty sa na spotrebiteľa prenáša iba čiastočne, a teda je zanedbateľný.

(469)

Skupina Wilmar vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdí, že v predbežnom nariadení sa nezohľadnil vplyv opatrení na výrobcov naftového paliva.

(470)

Výrobcovia naftového paliva sú používateľmi bionafty, pretože ju nakupujú pred predajom zmesi bionafty a minerálnej nafty na čerpacej stanici, ako sa uvádza v odôvodnení 462. Keďže pri tomto prešetrovaní nespolupracovali žiadni používatelia (51), znamená to zároveň, že pri tomto prešetrovaní nespolupracovali ani žiadni výrobcovia naftového paliva.

(471)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 391 predbežného nariadenia.

(472)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 393 predbežného nariadenia.

(473)

Súhrnne možno konštatovať, že na základe žiadneho z tvrdení predložených zainteresovanými stranami sa nepreukázalo, že existujú presvedčivé dôvody proti uloženiu opatrení na dovoz dotknutého výrobku.

(474)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 394 až 395 predbežného nariadenia.

(475)

Po predbežnom poskytnutí informácií EBB nesúhlasila so záverom Komisie, že registrácia dovozu nie je opodstatnená.

(476)

EBB namietala proti odôvodneniu Komisie, podľa ktorého sa v článku 24 ods. 5 základného nariadenia vyžaduje len to, aby výrobné odvetvie Únie poskytlo dostatočný dôkaz pre zdôvodnenie registrácie dovozu a že medzi článkom 24 ods. 5 a článkom 16 ods. 4 neexistuje žiadna zákonná súvislosť. V článku 16 ods. 4 sa stanovujú podmienky spätného výberu cla počas obdobia registrácie.

(477)

Po druhé, EBB uviedla, že aj keď sa na zavedenie registrácie musia splniť kritériá stanovené v článku 16 ods. 4 základného nariadenia, Komisia je oprávnená nájsť „kritické okolnosti, za ktorých predmetnému subvencovanému výrobku vznikla ujma, ktorú bude ťažké napraviť, spôsobená masívnymi dovozmi výrobku zvýhodneného napadnuteľnými subvenciami“.

(478)

EBB uviedla, že článok 2 písm. d) základného nariadenia umožňuje Komisii chápať „hrozba ujmy“ na miestach, kde je v nariadení uvedená „ujma“.

(479)

Komisia nesúhlasila s tvrdeniami EBB, keďže v článku 16 ods. 4 sa objasňuje, že Komisia musí zistiť „ujmu, ktorú bude ťažké napraviť“. „Ujma, ktorú bude ťažké napraviť“ sa vzťahuje na situáciu, keď v prípade, že nedôjde k retroaktívnemu výberu cla, sa značná ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie môže zhoršiť z dôvodu masívneho dovozu pred prijatím opatrení. Toto nie je prípad, keď sú zistenia prešetrovania založené na hrozbe značnej ujmy.

(480)

Komisia preto usúdila, že „hrozba ujmy, ktorú bude ťažké napraviť“ nepatrí do pôsobnosti článku 16 ods. 4 základného nariadenia.

(481)

Komisia preto potvrdila svoje zistenia uvedené v odôvodneniach 403 a 404 predbežného nariadenia.

(482)

S ohľadom na závery, ku ktorým Komisia dospela vo vzťahu k subvencovaniu, ujme, príčinnej súvislosti a záujmu Únie, by sa mali uložiť konečné vyrovnávacie clá, aby sa predišlo naplneniu bezprostrednej hrozby značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie subvencovaným dovozom z Indonézie.

(483)

V článku 15 ods. 1 treťom pododseku základného nariadenia sa stanovuje, že výška vyrovnávacieho cla nepresiahne zistenú výšku napadnuteľných subvencií.

(484)

V článku 15 ods. 1 štvrtom pododseku sa ďalej uvádza: „Ak Komisia na základe všetkých predložených informácií môže jednoznačne dospieť k záveru, že nie je v záujme Únie určiť rozsah opatrení v súlade s tretím pododsekom, výška vyrovnávacieho cla je nižšia, ak by takéto znížené clo bolo primerané na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.“

(485)

Komisii neboli predložené žiadne takéto informácie, a preto sa úroveň vyrovnávacích opatrení stanoví s odkazom na článok 15 ods. 1 tretí pododsek.

(486)

Po konečnom poskytnutí informácií vyvážajúci výrobca, skupina Wilmar, konštatoval, že chýba jasná analýza rozpätia ujmy. Skupina Wilmar tvrdila najmä to, že rozhodnutie, či by výška opatrení mala byť na úrovni napadnuteľných subvencií, sa musí urobiť na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami.

(487)

Pri tomto rozhodovaní sa zohľadnili všetky informácie predložené zainteresovanými stranami. Hoci v Únii skutočne existuje niekoľko strán, ktoré vo všeobecnosti nesúhlasili s vyrovnávajúcimi opatreniami, neposkytli žiadne informácie, prečo by uloženie vyrovnávacích ciel na úrovni napadnuteľných subvencií nemalo byť v záujme Únie.

(488)

Konkrétne sa v článku 31 ods. 7 vyžaduje, aby sa pri analýze záujmu Únie zohľadňovali informácie len v prípade, ak sa budú opierať o skutočné dôkazy, ktoré potvrdzujú ich správnosť. Neodôvodnené námietky proti uloženiu vyrovnávacích opatrení majú preto v tomto ohľade len veľmi obmedzený význam.

(489)

Vzhľadom na to, že konečné opatrenia budú v tomto prípade vychádzať zo stanovenej výšky napadnuteľných subvencií, úroveň rozpätia ujmy nie je relevantná. Kritérium uvedené v článku 15 ods. 1 piatom pododseku sa preto neuplatňuje.

(490)

Jeden indonézsky vyvážajúci výrobca (ďalej len „žiadateľ“) predložil dobrovoľný cenový záväzok v súlade s článkom 13 základného nariadenia. Komisia cenový záväzok zanalyzovala a usúdila, že jeho prijatie by bolo nepraktické z týchto dôvodov.

(491)

Navrhovaná minimálna dovozná cena bola neprimeraná, pretože nepostačovala na vyrovnanie sumy napadnuteľných subvencií. Podľa článku 13 ods. 1 tretieho pododseku základného nariadenia zvýšenie ceny v rámci cenového záväzku nie je vyššie, ako je potrebné na vyrovnanie sumy napadnuteľných subvencií.

(492)

Ročná úroveň, t. j. ročný limit dovozu podliehajúci záväzku navrhnutému žiadateľom, sa vzťahovala na celkový vývoz bionafty z Indonézie a bola záväzná pre ostatných indonézskych vývozcov, ktorí neponúkli záväzok. V ponuke sa neuviedlo, ako by sa ročná úroveň kontrolovala, a teda ako by sa zabezpečovalo jej dodržiavanie.

(493)

Komisia považovala ročnú úroveň dovozu pri minimálnej dovoznej cene za nadmernú. Počas obdobia prešetrovania prekročila podiel indonézskeho dovozu bionafty na trhu. Pri chýbajúcom štvrťročnom strope pre dovoz navrhovaná ročná úroveň vo veľkej miere zvýšila riziko, že v niektorých mesiacoch by na trh Únie mohlo vstúpiť veľké množstvo dovozu.

(494)

Komisia poznamenala, že žiadateľ má veľmi zložitú štruktúru a používa zložité predajné kanály. Aj pri dodatočnom predloženom záväzku týkajúcom sa predajných kanálov by sa zvýšila pravdepodobnosť obchádzania a krížovej kompenzácie a znemožnilo by sa účinné monitorovanie.

(495)

Komisia zaslala žiadateľovi list, v ktorom uviedla dôvody odmietnutia ponuky záväzku a umožnila mu vyjadriť pripomienky. Komisia dostala od žiadateľa pripomienky týkajúce sa minimálnej dovoznej ceny, ročnej úrovne a rizík krížovej kompenzácie, a to aj v súvislosti s dodatočnými pripomienkami EBB k pôvodnej ponuke záväzkov. Žiadateľ okrem svojich pripomienok upravil po stanovenom termíne aj niektoré prvky ponuky záväzku.

(496)

Žiadateľ vo svojich pripomienkach nesúhlasil so záverom Komisie, že minimálna dovozná cena nestačí na vyrovnanie sumy napadnuteľných subvencií. Žiadateľ nezmenil metodiku výpočtu navrhovanej minimálnej dovoznej ceny. Komisia trvala na svojich zisteniach, a preto žiadosť zamietla.

(497)

Žiadateľ ďalej objasnil, že ročná úroveň, ktorá je stanovená v ponuke záväzku, by sa vzťahovala iba na dovoz tých výrobkov, ktoré vyrába žiadateľ alebo s ktorými obchoduje, do Únie. Takisto navrhol znížiť ročnú úroveň a v rámci nej zaviesť štvrťročný strop.

(498)

Komisia uvítala vysvetlenie týkajúce sa ročnej úrovne a poznamenala, že ročná úroveň, ako ju vysvetlil žiadateľ, je záväzná iba pre žiadateľa. Je to jeden z dôvodov, pre ktoré Komisia považovala túto úroveň za prehnanú, pretože navrhovaná ročná úroveň prekročila počas obdobia prešetrovania podiel dovozu všetkých indonézskych vývozcov bionafty na trhu, zatiaľ čo úroveň bola určená iba pre jedného vývozcu – žiadateľa. Novonavrhovaná úroveň bola nižšia ako ročná úroveň stanovená v ponuke záväzku, no naďalej zostala na veľmi vysokej úrovni, pretože sa blížila k celkovej úrovni dovozu bionafty z Indonézie počas obdobia prešetrovania. Komisia takisto poznamenáva, že ani v upravenej ponuke sa neuviedlo, ako by sa ročná úroveň kontrolovala, a teda ako by sa zabezpečovalo jej dodržiavanie. Komisia trvala na svojich zisteniach, a preto žiadosť zamietla.

(499)

Žiadateľ vo svojich pripomienkach nesúhlasil so záverom Komisie týkajúcim sa jeho zložitej štruktúry a zložitých predajných kanálov. Žiadateľ nenavrhol žiadne ďalšie záväzky okrem tých, ktoré sú uvedené v ponuke záväzku. Komisia trvala na svojich zisteniach, a preto žiadosť zamietla.

(500)

Komisia považovala monitorovanie záväzku za nefunkčné a neuskutočniteľné z dôvodov uvedených v odôvodneniach 490 až 499, a preto konečnú ponuku zamietla.

(501)

Na dovoz bionafty s pôvodom v Indonézii by sa mali uložiť končené vyrovnávacie opatrenia v súlade s pravidlami uvedenými v článku 15 ods. 1 základného nariadenia, v ktorom sa uvádza, že výška končeného cla zodpovedá celkovej konečne zistenej výške napadnuteľných subvencií.

(502)

Na základe uvedených skutočností sú sadzby konečného vyrovnávacieho cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie pred preclením, takéto:

(503)

Sadzby vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o dané spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla pre celú krajinu vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda uplatňujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v Indonézii a vyrábaného uvedenými spoločnosťami. Na dovážané dotknuté výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, sa tieto sadzby nemôžu využiť a také výrobky podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(504)

Spoločnosť môže požiadať o pokračovanie uplatňovania týchto individuálnych colných sadzieb napriek tomu, že sa následne zmenil jej názov alebo názov jedného z jej subjektov. Táto žiadosť sa musí predložiť Komisii. Žiadosť musí obsahovať všetky príslušné informácie, ktoré spoločnosti umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať individuálnu colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(505)

Ak by v dôsledku vývoja po skončení obdobia prešetrovania došlo k trvalej zmene okolností, môže sa prijať náležité opatrenie v súlade s článkom 19 základného nariadenia.

(506)

Podľa článku 109 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 (52), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by sa mala uplatniť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(507)

V článku 16 ods. 2 základného nariadenia sa uvádza, že je na Komisii, aby rozhodla, aká časť predbežného cla sa má s konečnou platnosťou vybrať.

(508)

V článku 16 ods. 2 sa ďalej uvádza, že v prípade hrozby značnej ujmy sa predbežné clo nevyberá, pokiaľ sa nezistí, že hrozba značnej ujmy by sa pri neexistencii predbežných opatrení zmenila na značnú ujmu.

(509)

Vzhľadom na zistenia tohto prípadu sa predbežné sumy uvoľnia a nevyberú tak, ako sa stanovuje v článku 16 ods. 2 základného nariadenia.

(510)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (53),