27.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 224/18

—

so zreteľom na Lisabonskú zmluvu,

—

so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“),

—

so zreteľom na článok 42 ods. 6 ZEÚ o stálej štruktúrovanej spolupráci;

—

so zreteľom na článok 42 ods. 7 ZEÚ o spojenectve v oblasti obrany;

—

so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

—

so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 18. decembra 2013 a z 25. – 26. júna 2015,

—

so zreteľom na závery Rady z 25. novembra 2013 a 18. novembra 2014 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet (1);

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o doložkách EÚ o vzájomnej obrane a solidarite: politický a operačný rozmer (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2009 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v rokoch 2004 – 2008 (3), v ktorom sa v odseku 89 uvádza, že „základné práva platia aj za bránami kasární a že sa v plnej miere vzťahujú aj na občanov v uniforme, a odporúča, aby členské štáty zabezpečili dodržiavanie základných práv aj v rámci ozbrojených síl“,

—

so zreteľom na závery medziparlamentných konferencií o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) a o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (ďalej len „SBOP“) z 8. apríla 2016 v Haagu, zo 6. septembra 2015 v Luxemburgu, 6. marca 2015 v Rige, 7. novembra 2014 v Ríme, 4. apríla 2014 v Aténach, zo 6. septembra 2013 vo Vilniuse, z 25. marca 2013 v Dubline a 10. septembra 2012 v Pafose,

—

so zreteľom na nedávne vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK) na neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ (Gymnich), ktoré sa uskutočnilo 2. septembra 2016, opäť uviedla, že nadišla vhodná príležitosť na výrazný pokrok medzi členskými štátmi v oblasti obrany;

—

so zreteľom na dokument s názvom Shared Vision, Common Action: A Stronger Europe – A Global Strategy for the European Union’s Foreign and Security Policy (Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie), ktorý predložila PK/VP 28. júna 2016,

—

so zreteľom na správu PK/VP a riaditeľky Európskej obrannej agentúry zo 7. júla 2014 o pokroku pri vykonávaní záverov Európskej rady z decembra 2013,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2013 s názvom Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti (COM(2013)0542),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2014 s názvom Nové smerovanie oblasti európskej obrany,

—

so zreteľom na správu Komisie z 8. mája 2015 o vykonávaní svojho oznámenia o obrane,

—

so zreteľom na hodnotenie smernice 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a smernice 2009/43/ES o transferoch výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Európskej komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie PK/VP a Komisie z 11. decembra 2013 s názvom Komplexný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam (JOIN(2013)0030) a na súvisiace závery Rady z 12. mája 2014,

—

so zreteľom na vyhlásenie talianskej ministerky obrany a ministra zahraničných vecí z 10. augusta 2016, v ktorom sa vyzýva na vytvorenie tzv. obranného schengenského priestoru,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie nemeckého a francúzskeho ministra zahraničných vecí z 28. júna 2016 s názvom Silná Európa v neistom svete (A strong Europe in an uncertain world),

—

so zreteľom na možné vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ,

—

so zreteľom na výsledky prieskumu Eurobarometer 85.1 z júna 2016,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre ústavné veci (A8-0316/2016),

A.

keďže v posledných rokoch sa bezpečnostná situácia v Európe a jej okolí značne zhoršila a vytvorila náročné a bezprecedentné výzvy, ktorým žiadna krajina ani organizácia nedokáže čeliť sama; keďže Európa viac než kedykoľvek v minulosti čelí hrozbe terorizmu na svojom území, kým v severnej Afrike a na Blízkom východe je problém terorizmu a neustáleho násilia naďalej na vzostupe; keďže solidarita a odolnosť si vyžadujú, aby EÚ držala spolu a spoločne a systematicky konala, a to v súčinnosti s našimi spojencami a partnermi a tretími krajinami; keďže prevencia, výmena citlivých bezpečnostných informácií, ukončenie ozbrojených konfliktov, ukončenie rozsiahleho porušovania ľudských práv, šírenie demokracie a zásad právneho štátu, ako aj boj proti terorizmu sú prioritami EÚ a jej občanov a mali by byť sa uplatňovať v rámci EÚ a za jej hranicami, a to aj prostredníctvom zborov ženistov vytvoreného na riešenie niektorých veľmi praktických výziev súvisiacich s vplyvom zmeny klímy a prírodnými katastrofami v tretích krajinách; keďže Európa by v situáciách skutočného ohrozenia mala konať dôraznejšie a rýchlejšie;

B.

keďže terorizmus, hybridné hrozby, hospodárska nestálosť, kybernetická a energetická neistota, organizovaný zločin a zmena klímy predstavujú hlavné ohrozenie bezpečnosti každodenného, stále zložitejšieho a prepojenejšieho sveta, v ktorom by EÚ mala vyvinúť maximálne úsilie a nájsť prostriedky na zaručenie bezpečnosti a zaistenie prosperity a demokracie; keďže súčasná finančná a bezpečnostná situácia si vyžaduje, aby európske ozbrojené sily užšie spolupracovali a aby vojenský personál spolu viac a lepšie cvičil a spolupracoval; keďže podľa prieskumu Eurobarometer 85.1, ktorý bol zverejnený v júni 2016, by približne dve tretiny občanov EÚ chceli, aby sa EÚ viac zapájala do záležitostí bezpečnostnej a obrannej politiky; keďže hranice medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou sú čoraz rozmazanejšie; keďže osobitnú pozornosť treba venovať predchádzaniu konfliktom, riešeniu základných príčin nestability a zaisteniu bezpečnosti ľudí; keďže zmena klímy je najväčšou hrozbou pre svetovú bezpečnosť, mier a stabilitu, ktorá zosilňuje ohrozenie tradičnej bezpečnosti okrem iného zužovaním prístupu k pitnej vode a potravinám pre obyvateľstvo v nestabilných a rozvojových krajinách, čo vedie k ekonomickému a sociálnemu napätiu, núti ľudí k migrácii alebo vytvára politické napätie a bezpečnostné riziká;

C.

keďže VP/PK uviedla, že bezpečnosť Únie je jednou z piatich najdôležitejších priorít Globálnej stratégie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie;

D.

keďže podľa Lisabonskej zmluvy sa od členských štátov vyžaduje, aby sprístupnili primerané kapacity na civilné a vojenské misie a operácie SBOP; keďže budovanie kapacít v oblasti bezpečnosti a obrany zakotvené v zmluvách nie je ani zďaleka optimálne; keďže európske inštitúcie môžu tiež zohrať veľmi dôležitú úlohu pri zavádzaní politických iniciatív; keďže členské štáty dosiaľ nepreukázali vôľu budovať európsku bezpečnostnú a obrannú úniu a obávajú sa, že by sa stala hrozbou pre ich štátnu zvrchovanosť;

E.

keďže náklady v prípade nekonania na úrovni Európy v oblasti obrany a bezpečnosti sa odhadujú na 26,4 miliardy EUR ročne (4), a to v dôsledku zdvojenia činností, nadmernej kapacity a prekážok obstarávania v oblasti obrany;

F.

keďže článok 42 Zmluvy o Európskej únii vyžaduje postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky Únie v rámci SBOP, čo povedie k spoločnej obrane EÚ, keď o tom na základe hlasovania jednomyseľne rozhodne Európska rada; keďže v článku 42 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii sa členským štátom tiež odporúča prijať toto rozhodnutie v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami;

G.

keďže v článku 42 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje vytvorenie obranných inštitúcií, ako aj vymedzenie európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania; keďže článok takisto vyžaduje, aby úsilie EÚ bolo zlučiteľné s NATO, dopĺňalo ho a aby sa navzájom posilňovali; keďže spoločná obranná únia by mala posilniť schopnosť Európy presadzovať bezpečnosť na jej území aj za jej hranicami, ako aj posilniť partnerstvo s NATO a transatlantické vzťahy, a preto umožní silnejšie NATO, čím sa podporí ďalšia a účinnejšia teritoriálna, regionálna a celosvetová bezpečnosť a obrana; keďže v nedávnom spoločnom vyhlásení o strategickom partnerstve medzi EÚ a NATO zo samitu NATO vo Varšave v roku 2016, bola uznaná úloha NATO a podpora EÚ, ktorú môže zohrať pri dosahovaní spoločných cieľov; keďže európska obranná únia (EOÚ) by mala zabezpečiť zachovanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty OSN;

H.

keďže bojové skupiny EÚ, ktoré dosiahli úplnú operačnú spôsobilosť v roku 2007 a ktoré sú určené na použitie na vojenské úlohy humanitárneho, mierového a mierotvorného charakteru, neboli doteraz napriek príležitostiam a zvyšujúcim sa potrebám nasadené z dôvodu procedurálnych, finančných a politických prekážok; zdôrazňuje, že je to zmeškaná príležitosť v zmysle posilnenia úlohy EÚ ako významného globálneho aktéra v oblasti stability a mieru;

I.

keďže s výnimkou vytvorenia Európskej obrannej agentúry (EDA) nebol doteraz vytvorený, prijatý ani vykonaný žiadny iný chýbajúci prvok spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ; keďže je stále potrebné zmeniť organizáciu EDA tak, aby naplno rozvinula svoj potenciál a dokázala, že vytvára pridanú hodnotu, prispieva k tomu, aby bola SBOP ešte účinnejšia, a môže viesť k harmonizovaným procesom plánovania národnej obrany v tých oblastiach, ktoré sú dôležité pre vojenské operácie SBOP v súlade s Petersburskými úlohami opísanými v článku 43 ZEÚ; vyzýva všetky členské štáty, aby sa zapojili do činnosti EDA a zaviazali sa k nej, aby dosiahli tento cieľ;

J.

keďže globálna stratégia EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky si vyžaduje, aby EÚ systematicky podporovala spoluprácu v oblasti obrany v rámci celého spektra spôsobilostí s cieľom reagovať na vonkajšie krízy, pomôcť budovať schopnosti našich partnerov, zaručiť bezpečnosť Európy a vytvoriť pevný európsky obranný priemysel, ktorý má zásadný význam pre strategickú nezávislosť rozhodovania a konania Únie; keďže všetky opatrenia musia byť pred ich zavedením schválené všetkými členmi Rady;

K.

keďže Európskej rady na svojom zasadnutí v júni 2015, ktoré bolo čiastočne zamerané na obranu, vyzvala na podporu väčšej a systematickejšej európskej obrannej spolupráce s cieľom zaistiť kľúčové spôsobilosti, a to podľa potreby aj prostredníctvom využívania finančných prostriedkov EÚ, a poznamenala, že vojenské spôsobilosti zostanú vo vlastníctve a prevádzke členských štátov;

L.

keďže Francúzsko sa 17. novembra 2015 odvolalo na článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ a následne požiadalo ostatné členské štáty o príspevky na pomoc a podporu na čisto bilaterálnom základe a tieto príspevky spravovalo;

M.

keďže biela kniha o bezpečnosti a obrane na úrovni EÚ by mala ďalej posilňovať SBOP a zvyšovať schopnosť EÚ pôsobiť v úlohe poskytovateľa bezpečnosti v súlade s Lisabonskou zmluvou, a mohla by predstavovať užitočnú reflexiu o budúcej a účinnejšej SBOP; keďže misie a operácie SBOP sa najčastejšie nachádzajú v regiónoch, ako sú Africký roh a Sahel, ktoré sú vážne zasiahnuté negatívnymi dôsledkami zmeny klímy, ako je sucho a degradácia pôdy;

N.

keďže holandské predsedníctvo Rady presadzovalo myšlienku bielej knihy EÚ; keďže krajiny Vyšehradskej štvorky privítali myšlienku pevnejšej integrácie európskej obrany; a keďže Nemecko v bielej knihe o nemeckej bezpečnostnej politike a budúcnosti Bundeswehru z roku 2016 vyzvalo na vytvorenie európskej bezpečnostnej a obrannej únie;

O.

keďže postupná integrácia v oblasti obrany je našou najlepšou možnosťou, ako urobiť viac za menej peňazí, a biela kniha by mohla priniesť jedinečnú príležitosť navrhnúť ďalšie kroky;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.