5.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 170/45

1.1

EHSV hodnotí veľmi pozitívne spôsob, akým doteraz fungoval Fond solidarity EÚ (FSEÚ) (1), ktorého vytvorenie od začiatku podporoval (2).

1.2

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné okamžite pristúpiť k úprave nariadenia (ES) č. 2012/2002 týkajúceho sa fungovania Fondu solidarity Európskej únie, ktorá sa mala zrealizovať už dávno (3), a podporuje úsilie Komisie vyvíjané v tomto smere, napriek tomu, že nový návrh je mimoriadne konzervatívny, ako to potvrdil aj Európsky parlament (4).

1.3

EHSV sa domnieva, že odmietnutím návrhu (5) Komisie v roku 2005 Rada premeškala príležitosť presadiť fungovanie fondu na nových základoch.

1.4

EHSV sa nazdáva, že sa musia prijať všetky potrebné opatrenia na zníženie byrokracie v mechanizmoch FSEÚ a na urýchlenie jeho postupov (6).

1.5

EHSV súhlasí s úpravami, ktoré obsahuje nový návrh nariadenia (7), pokiaľ ide o stanovenie záloh a spresnenie pojmov „veľká katastrofa“ a „mimoriadne regionálne katastrofy“, alebo prijatie opatrení namierených voči členským štátom, ktoré preukázateľne neprijali náležité opatrenia na to, aby sa takýmto katastrofám predišlo.

1.6

EHSV sa domnieva, že EÚ bude musieť napriek finančne mimoriadne zložitému obdobiu, v ktorom sa v súčasnosti nachádza, vyčleniť väčší objem financií na činnosť FSEÚ pre prípad, že by došlo k veľkej katastrofe mimoriadneho rozsahu.

1.7

Podľa názoru EHSV je potrebné v plnej miere objasniť podmienky poskytovania prostriedkov z FSEÚ, aby sa nevzbudzovali neoprávnené očakávania a aby sa fond nestal nástrojom politických hier, ale taktiež aby nevznikol pocit sklamania v radoch ťažko skúšaného obyvateľstva.

1.8

EHSV súhlasí s tým, že nástroje ako FSEÚ sú pre EÚ vynikajúcou príležitosťou preukázať svoju jednotnosť a solidaritu, pod podmienkou, že sa tieto nástroje budú vhodne uplatňovať, a oboznámiť občanov s tým, aké úsilie EÚ vynakladá a akú pomoc poskytuje.

1.9

EHSV zastáva názor, že do plánovaných opatrení je potrebné zahrnúť aj katastrofy, ku ktorým došlo náhle v dôsledku „účinkov skleníkového efektu“ a zmeny klímy vo všeobecnosti, ale aj katastrofy, ktoré sú dôsledkom teroristickej činnosti.

1.10

EHSV si kladie otázku, prečo sa hraničné hodnoty, ktoré boli stanovené s cieľom určiť rozsah „veľkej“ katastrofy, udržiavajú na takýchto vysokých úrovniach, čo núti FSEÚ k tomu, aby svoje zdroje poskytoval len výnimočne a výlučne prostredníctvom uplatnenia svojich únikových doložiek, a myslí si, že minimálne stropy príslušných súm, ktoré sa uvádzajú v súvislosti so zistenými škodami, sú mimoriadne vysoké a musia sa znížiť.

1.11

Doložka o subsidiarite, ktorú Rada prísne uplatňuje, má odrádzajúci účinok a vo výraznej miere komplikuje úsilie, ktoré vynakladá Komisia. EHSV žiada, aby sa táto doložka uplatňovala pružnejším spôsobom.

1.12

Výbor je presvedčený, že v niektorých prípadoch by bolo a naďalej je možné zabrániť veľkým katastrofám prostredníctvom uplatnenia mechanizmov a dostupných európskych fondov, ako aj existujúceho know-how.

1.13

Súhlasí so zásadou „platí ten, kto škodu spôsobil.“

1.14

Konštatuje, že v Európe v posledných rokoch žiaľ vo výraznej miere narástol počet veľkých katastrof.

1.15

Vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoje vnútorné postupy a mechanizmy s cieľom uľahčiť prácu Komisie a aby jej včas poskytovali informácie, ktoré musia byť spoľahlivé, overené a podložené.

1.16

Domnieva sa, že lehota deväť až dvanásť mesiacov, ktorá je potrebná na poskytnutie pomoci, je mimoriadne dlhá a je v rozpore s cieľom poskytnúť núdzovú a okamžitú pomoc.

1.17

EHSV sa nazdáva, že je potrebné stanoviť pravidlá pre reklamu a opatrenia na propagáciu činnosti fondu, ktoré umožnia oboznámiť s ňou občanov.

2.1

FSEÚ bol zriadený v roku 2002 v nadväznosti na katastrofálne povodne, ktoré postihli strednú a severnú Európu. Jeho cieľom je poskytnúť členským štátom, ako aj krajinám kandidujúcim na vstup, ktoré postihli veľké prírodné katastrofy, doplnkovú pomoc na opätovné oživenie hospodárskeho a spoločenského života v postihnutých oblastiach.

2.2

FSEÚ bol vytvorený na základe postupov uplatňovaných v naliehavých prípadoch v čase, keď došlo k zisteniu, že hoci má EÚ značné finančné prostriedky umožňujúce reagovať na veľké prírodné katastrofy na celom svete, nemá k dispozícii primerané nástroje, aby mohla čeliť takýmto kalamitným situáciám na vlastnom území alebo na území kandidátskych krajín, ktoré rokujú o vstupe do EÚ.

2.3

Od svojho zriadenia realizoval FSEÚ v mnohých prípadoch úspešné intervencie, zároveň však boli zistené aj viaceré nedostatky, z hľadiska štruktúry alebo v dôsledku byrokracie, ktoré sa Komisia snažila napraviť, keď v roku 2005 predložila návrh nariadenia, ktorý Rada odmietla, napriek tomu, že stanovisko Európskeho parlamentu bolo pozitívne.

2.4

Ročný rozpočet fondu je stanovený na 1 miliardu EUR. Táto suma bola doteraz vždy postačujúca.

3.1

Hlavné ustanovenia nariadenia, ktorým sa zriaďuje FSEÚ a ktoré je v súčasnosti v platnosti:

3.1.1

Fond bol zriadený s cieľom pomôcť členským štátom a krajinám kandidujúcim na vstup v prípade veľkých prírodných katastrof a umožniť EÚ podniknúť núdzové a účinné opatrenia.

3.1.2

Fond môžu využívať členské štáty a krajiny, ktoré začali prístupové rokovania.

3.1.3

Predstavuje doplnkový nástroj a poskytuje subsidiárnu pomoc s cieľom refinancovať naliehavé opatrenia.

3.1.4

Bolo spresnené, že hlavné aspekty veľkých katastrof, na ktoré sa fond zameriava, sa týkajú životných podmienok, prírodného prostredia a hospodárstva.

3.1.5

Za „veľké katastrofy“ sa v zmysle tohto textu majú považovať tie, ktoré spôsobujú veľké škody z hľadiska hospodárskych nákladov alebo percentuálneho podielu hrubého národného dôchodku (HND) (8).

3.1.6

Je stanovené, že FSEÚ musí fungovať podľa mimoriadne rýchlych postupov a prijímať okamžité rozhodnutia.

3.1.7

Zodpovednosť za použitie pomoci má však v každom prípade krajina prijímajúca pomoc.

3.2

V nariadení sa spresňuje, že je potrebné uplatňovať väčšiu transparentnosť a rozvážne finančné riadenie.

3.3

Vzhľadom na vysoké sumy, ktoré boli stanovené na vymedzenie veľkých „prírodných katastrof“, sa zavádzajú aj únikové doložky týkajúce sa „výnimočných katastrof“ a katastrof, ku ktorým došlo v „susednej krajine“, sú však podmienené mimoriadne prísnymi kritériami a stanovením stropu pre intervenciu fondu vo výške 75 miliónov EUR. Vzhľadom na mimoriadne vysoké sumy, ktoré boli pôvodne stanovené na vymedzenie veľkých katastrof, sa stalo pravidlom, že tieto zásahy FSEÚ sa realizovali na základe týchto ustanovení o výnimkách.

3.4

Podľa ustanovení nariadenia sú hlavnými prioritami FSEÚ v prípade veľkých katastrof:

3.4.1

okamžité opätovné obnovenie infraštruktúry a závodov v odvetví energetiky, rozvodu vody a likvidácie odpadových vôd, ako aj v oblasti telekomunikácií, dopravy a školstva,

3.4.2

poskytnutie dočasného ubytovania a financovanie záchranných prác,

3.4.3

prijatie opatrení na ochranu kultúrneho dedičstva,

3.4.4

okamžité vyčistenie postihnutých oblastí.

3.5

Príslušný členský štát musí čo najrýchlejšie a najneskôr v lehote do desiatich týždňov od začiatku katastrofy predložiť Komisii žiadosť o pomoc, v ktorej bude uvedená aj výška požadovanej pomoci.

4.1

Predložený návrh na úpravu nariadenia (ES) č. 2012/2002, ktorým sa riadi fungovanie FSEÚ, stanovuje tieto zmeny:

4.1.1

Začleňuje činnosť fondu do nového viacročného finančného rámca na obdobie 2014 – 2020.

4.1.2

Jasne vymedzuje rozsah jeho pôsobnosti, ktorý sa obmedzuje na prírodné katastrofy vrátane katastrof, ktoré zapríčinil človek.

4.1.3

Stanovuje nový strop vo výške 1,5 % regionálneho HDP na úrovni NUTS2 (počet obyvateľov od 800 000 do 3 miliónov) v prípade „regionálnych katastrof.“

4.1.4

Zavádza možnosť, aby fond na žiadosť príslušného členského štátu poskytol rýchlu zálohovú platbu, ktorá môže predstavovať až 10 % predpokladanej finančnej pomoci, ktorá však nesmie presiahnuť strop 30 miliónov EUR.

4.1.5

V návrhu sa prvýkrát zohľadňujú pomaly sa rozvíjajúce katastrofy, ako napr. suchá.

4.1.6

Zavádzajú sa nové ustanovenia, ktoré majú pomáhať účinnejšie predchádzať katastrofám a poskytujú stimuly na uplatňovanie príslušnej legislatívy EÚ. Komisia má odteraz právo odmietnuť žiadosť členského štátu o pomoc z fondu, ak bola zo strany príslušného členského štátu preukázateľne zistená hrubá nedbalosť alebo ak opakovane dochádza k podobným katastrofám.

4.1.7

V návrhu sa uvádzajú aj nové ustanovenia o oprávnenosti DPH a vylučuje sa možnosť poskytnúť prostriedky z fondu na technickú pomoc.

4.1.8

Vo výnimočných prípadoch sa povoľujú odchýlky od niektorých ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách.

4.1.9

Strop na to, aby mohla byť katastrofa kvalifikovaná ako veľká katastrofa, sa stanovuje na 3 miliardy EUR, resp. 0,6 % HND.

5.1

EHSV súhlasí s tým, že je potrebné vykonať úpravu nariadenia (ES) č. 2012/2002 o fungovaní FSEÚ, aby:

5.1.1

sa tento fond pri prírodných katastrofách stal účinnejším mechanizmom na pomoc členským štátom EÚ, štátom kandidujúcim na vstup a susedným krajinám,

5.1.2

sa mu priznali aj právomoci s cieľom zasahovať pri katastrofách spôsobených priemyselnými a technickými haváriami.

5.2

Výbor zastáva názor, že stanovené sumy sú nepostačujúce v prípade rozsiahlych prírodných katastrof, ktoré môžu mať dosah na veľkú časť EÚ (jadrová havária, epidémie atď.), a vyzýva Komisiu, aby sa osobitne zaoberala týmto aspektom.

5.3

V plnej miere súhlasí so snahou Komisie urýchliť postupy, podľa ktorých sa riadi fungovanie FSEÚ, vzhľadom na to, že tieto postupy musia podliehať mechanizmom, ktoré by mali byť vždy spoľahlivé a riadiť sa jasnými a jednoduchými pravidlami fungovania.

5.4

Vyzýva členské štáty, aby mechanizmy fondu využívali obozretne a nevyvolávali neoprávnené negatívne reakcie vo vzťahu k EÚ.

5.5

Výbor súhlasí s postupom poskytovania záloh, ako aj s uplatňovaním kategórie „predĺžených škôd“, ktoré sa týkajú napr. sucha. Okrem toho sa domnieva, že opätovné zalesňovanie musí byť súčasťou obnovovacích prác, ktoré sa majú vykonať po prírodnej katastrofe.

5.6

Usudzuje, že Komisia musí vystupovať mimoriadne prísne voči členským štátom, ktoré napriek existujúcej legislatíve EÚ a osobitnému európskemu financovaniu prejavujú nedbalosť, ktorej výsledkom sú veľké katastrofy.

5.7

EHSV zastáva názor, že v budúcnosti zmena klímy spôsobí ešte viac prírodných katastrof, a preto vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť tiež zohľadnila v nariadení, ktoré je predmetom revízie.

5.8

Domnieva sa, že „občianska spoločnosť“ zohráva vždy osobitne dôležitú úlohu počas veľkých katastrof, a žiada Komisiu, aby do návrhu na úpravu nariadenia zahrnula aj možnosť financovať špecifické organizácie s osvedčením, ktoré sú jej súčasťou a majú požadovanú štruktúru a potrebné znalosti na to, aby mohli poskytnúť svoje služby.

5.9

Výbor usudzuje, že účinné fungovanie nástrojov, akým je FSEÚ, umožňuje EÚ preukazovať konkrétnu a aktívnu solidaritu, a vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia s cieľom informovať európskych občanov o úlohe Únie.

5.10

EHSV je presvedčený, že financovanie fondu sa musí zahrnúť do riadneho rozpočtu EÚ, aby sa zredukovali meškania spôsobené súčasnými pomalými a byrokratickými postupmi, ktoré si vyžadujú zásahy zo strany Rady, Parlamentu a Komisie, a tiež, že okrem toho bude potrebné zaviesť mechanizmus na zvýšenie objemu poskytovaných finančných prostriedkov v prípade mimoriadne rozsiahlych katastrof, ktoré si vyžadujú zvýšenú pomoc.

5.11

EHSV súhlasí s Európskym parlamentom, že strop vo výške 1,5 % regionálneho HDP na úrovni NUTS2 je mimoriadne vysoký a na veľké sklamanie občanov vylučuje značný počet závažných katastrof z rozsahu pôsobnosti fondu. Odporúča preto jeho zníženie na 1 %, aby mohli fond využívať najmä krajiny s nízkymi demografickými parametrami.