Vec C‑343/09

Afton Chemical Limited

proti

Secretary of State for Transport

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Platnosť – Smernica 2009/30/ES – Článok 1 ods. 8 – Smernica 98/70/ES – Článok 8a – Znečistenie ovzdušia – Palivá – Použitie kovových prísad do palív – Maximálny obsah trikarbonyl‑metylcyklopentadienyl mangánia (MMT) – Označovanie – Dosahová štúdia – Zjavne nesprávne posúdenie – Zásada predchádzania škodám – Proporcionalita – Rovnosť zaobchádzania – Právna istota – Prípustnosť“

Abstrakt rozsudku

1.        Námietka nezákonnosti – Incidenčný charakter

(Článok 230 štvrtý odsek ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/30, článok 1 ods. 8)

2.        Aproximácia právnych predpisov – Palivá – Smernica 2009/30

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/30, článok 1 ods. 8)

3.        Aproximácia právnych predpisov – Palivá – Smernica 2009/30

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/30, článok 1 ods. 8)

4.        Aproximácia právnych predpisov – Palivá – Smernica 2009/30

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/30, článok 1 ods. 8)

1.        Spoločnosť vyrábajúcu trikarbonyl‑metylcyklopentadienyl mangánium (MMT) nemožno bez akýchkoľvek pochybností považovať za osobne dotknutú v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES článkom 1 ods. 8 smernice 2009/30, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/32, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12, ktorá obmedzuje prítomnosť kovovej prísady MMT v palivách, keďže tento článok 1 ods. 8 nie je osobitne zameraný len na ňu, pričom tejto spoločnosti sa týka len z dôvodu jej objektívneho postavenia výrobcu takejto prísady rovnako ako každého iného hospodárskeho subjektu nachádzajúceho sa momentálne alebo potenciálne v rovnakej situácii. Možnosť určiť viac či menej presný počet alebo dokonca i totožnosť právnych subjektov, na ktoré sa opatrenie použije, vôbec neznamená, že tieto subjekty sa musia považovať za osobne dotknuté týmto opatrením, ak je nesporné, že sa toto použitie vykoná na základe objektívnej právnej alebo faktickej situácie definovanej predmetným aktom. Okrem toho takáto vyrábajúca spoločnosť nepopierateľne nemôže podať prípustne žalobu o neplatnosť už citovaného článku 1 ods. 8 založenú na článku 230 ES a má právo dovolávať sa neplatnosti týchto ustanovení v rámci žaloby podanej podľa vnútroštátneho práva, aj keď proti nim nepodala žalobu o neplatnosť na súde Spoločenstva v lehote stanovenej v článku 230 ES.

(pozri body 20, 23 – 25)

2.        V technicky zložitom a neustále sa vyvíjajúcim rámci, akým je rámec kovových prísad pre palivá, má zákonodarca Únie širokú mieru voľnej úvahy, najmä pokiaľ ide o posúdenie skutkových okolností vedeckej a technickej povahy, ktoré sú veľmi komplexné, na určenie povahy a rozsahu opatrení, ktoré prijíma, pričom preskúmanie súdom Spoločenstva sa musí obmedziť na to, či pri výkone takejto právomoci nedošlo k zjavnému porušeniu alebo zneužitiu právomoci, alebo či tieto orgány zjavne neprekročili hranice svojej voľnej úvahy. V takomto kontexte súd Spoločenstva nemôže svojím posúdením skutkových okolností vedeckej a technickej povahy nahradiť posúdenie inštitúcií, ktorým Zmluva zverila túto úlohu. Táto široká miera voľnej úvahy zákonodarcu Únie, ktorá implikuje následné obmedzené súdne preskúmanie jej výkonu, sa nevzťahuje len na povahu a dosah prijímaných predpisov, ale v určitej miere aj na určenie východiskových údajov. Aj keď má takéto súdne preskúmanie obmedzenú pôsobnosť, je potrebné, aby boli inštitúcie Spoločenstva, autori predmetného aktu, schopné Súdnemu dvoru preukázať, že akt bol prijatý na základe efektívneho výkonu ich voľnej úvahy, čo predpokladá zohľadnenie všetkých relevantných skutočností a okolností situácie, ktoré mal tento akt upravovať.

Preto počas legislatívneho konania o prijatí smernice 2009/30, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/32, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12, výbor Parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a potravinovú bezpečnosť organizoval všeobecný a osobitný panel, a keďže zo spisu vyplýva, že pri výkone svojej voľnej úvahy Parlament, Rada a Komisia zohľadnili dostupné vedecké údaje, ktoré sa týkajú účinkov trikarbonylu‑metylcyklopentadienylu mangánia (MMT) na ľudské zdravie a životné prostredie a jeho vplyvu na motorové vozidlá, Parlament a Rada sa nedopustili nijakého zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa rozhodli v článku 1 ods. 8 smernice 2009/30 stanoviť maximálny obsah MMT v palivách.

(pozri body 28, 33, 34, 36, 41, 42)

3.        Článok 1 ods. 8 smernice 2009/30, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12, v rozsahu, v akom do smernice 98/70 zavádza článok 8a ods. 2 a obmedzuje prítomnosť trikarbonylu‑metylcyklopentadienylu mangánia (MMT) v palivách, nie je neplatný ani z dôvodu porušenia zásady predchádzania škodám a zásady proporcionality, ani z dôvodu porušenia zásady rovnosti zaobchádzania a zásady právnej istoty.

Čo sa týka súdneho preskúmania dodržiavania zásady proporcionality, je totiž potrebné priznať zákonodarcovi Únie širokú mieru voľnej úvahy v oblasti, v ktorej sa predpokladá prijatie politických, hospodárskych a sociálnych rozhodnutí z jeho strany a v rámci ktorej sa vyžaduje vykonanie komplexného hodnotenia zákonodarcom. Iba zjavne neprimeraná povaha opatrenia prijatého v tejto oblasti vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušné inštitúcie sledujú, môže ovplyvniť zákonnosť takéhoto opatrenia. V tomto ohľade stanovenie maximálnych hodnôt MMT v palivách umožňujúce znížiť množstvo tejto látky, ktorá je potenciálne škodlivá pre ľudské zdravie, nie je zjavne neprimerané na dosiahnutie cieľov ochrany zdravia a životného prostredia sledovaných zákonodarcom Únie. Okrem toho vzhľadom na zdravotné riziká, poškodenie motorov vo vozidlách a ťažkosti pri vypracovaní skúšobnej metodiky reštriktívne opatrenie, akým je obmedzenie prítomnosti MMT v palivách, nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov smernice 2009/30.

Pokiaľ ide ďalej o zásadu predchádzania škodám, ak sa ukáže nemožné s istotou určiť existenciu alebo dosah uvádzaného rizika z dôvodu nedostatočných, nepresvedčivých alebo nepresných výsledkov vykonaných štúdií, ale pravdepodobnosť skutočného poškodenia verejného zdravia pretrváva za predpokladu, že by sa riziko zmenilo na skutočnosť, zásada predchádzania škodám odôvodňuje prijatie obmedzujúcich opatrení pod podmienkou, že tieto opatrenia budú nediskriminačné a objektívne. Maximálny obsah MMT v palivách stanovený v článku 1 ods. 8 smernice 2009/30 však nie je diskriminačný, pretože sa uplatňuje v celej Únii a na všetkých výrobcov a dovozcov MMT. Navyše stanovenie maximálnych hodnôt obsahu MMT s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia sa preto vzhľadom na neistotu týkajúcu sa škôd spôsobených používaním MMT, ako aj rizík vyvolaných pre užívateľov MMT nezdá zjavne neprimerané vo vzťahu k ekonomickým záujmom výrobcov MMT.

Okrem toho, čo sa týka rovnosti zaobchádzania, iné kovové prísady založené na mangáne, ktorých sa reštrikcie stanovené pre MMT netýkajú, sa v Únii nepoužívajú ani sa do nej nedovážajú. Z toho vyplýva, že MMT sa nenachádza v porovnateľnej situácii so situáciou iných kovových prísad založených na mangáne, a preto zákonodarca Únie nebol povinný definovať maximálne hodnoty pre tieto prísady.

Nakoniec nemôže byť zistené nijaké porušenie zásady právnej istoty, pokiaľ znenie článku 8a smernice 98/70 o väzbe medzi maximálnym obsahom MMT v palivách a vyvinutím skúšobnej metodiky neobsahuje nijakú nepresnosť.

(pozri body 46, 50, 55, 61, 63, 68, 69, 75 – 77, 82, 83)

4.        Prijatím článku 1 ods. 8 smernice 2009/30, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/32, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12, v rozsahu, v akom zavádza článok 8a ods. 4 až 6 smernice 98/70 a ukladá označovanie palív obsahujúcich kovové prísady, sa zákonodarca Únie nedopustil zjavne nesprávneho posúdenia. Cieľom označovacej povinnosti je totiž ochrana spotrebiteľa, ktorá je podľa článku 153 ES cieľom Únie. Ten sa má uskutočňovať podporou práva spotrebiteľov na informácie. Upevnenie zreteľného označenia s textom „Obsahuje kovové prísady“ je primeraným prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa. Okrem toho označovanie sa vyžaduje len pri predaji palív obsahujúcich kovové prísady, a nie pri predaji MMT ako prísady, a toto označovanie nie je spôsobilé podstatným spôsobom zvýšiť zaťaženie výrobcov a dodávateľov palív vzhľadom na malý objem palív obsahujúcich tieto prísady. V dôsledku toho táto označovacia povinnosť nepredstavuje zjavne neprimeranú povinnosť na dosiahnutie cieľa ochrany spotrebiteľa, ktorú stanovuje smernica 2009/30.

(pozri body 88, 89, 94 – 96)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 8. júla 2010 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Platnosť – Smernica 2009/30/ES – Článok 1 ods. 8 – Smernica 98/70/ES – Článok 8a – Znečistenie ovzdušia – Palivá – Použitie kovových prísad do palív – Maximálny obsah trikarbonyl‑metylcyklopentadienyl mangánia (MMT) – Označovanie – Dosahová štúdia – Zjavne nesprávne posúdenie – Zásada predchádzania škodám – Proporcionalita – Rovnosť zaobchádzania – Právna istota – Prípustnosť“

Vo veci C‑343/09,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court) (Spojené kráľovstvo) z 2. júla 2009 a doručený Súdnemu dvoru 26. augusta 2009, ktorý súvisí s konaním:

Afton Chemical Limited

proti

Secretary of State for Transport,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory J.‑C. Bonichot, sudcovia C. Toader, K. Schiemann, P. Kūris (spravodajca) a L. Bay Larsen,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 15. apríla 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Afton Chemical Limited, v zastúpení: J. Stratford a R. Blakeley, barristers, J. Flynn, QC, ktorých splnomocnil M. Lohn, solicitor,

–        nemecká vláda, v zastúpení: M. Lumma a J. Möller, splnomocnení zástupcovia,

–        Rada Európskej únie, v zastúpení: M. Moore a M. Simm, splnomocnení zástupcovia,

–        Európsky parlament, v zastúpení: I. Anagnostopoulou a R. Kaškina, splnomocnené zástupkyne,

–        Európska komisia, v zastúpení: A. Alcover San Pedro, E. White a D. Kukovec, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 6. mája 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka platnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/30/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32/ES, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12/EHS (Ú. v. EÚ L 140, s. 88), v rozsahu, v akom zavádza nový článok 8a ods. 2 a 4 až 6 do smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/EHS (Ú. v. ES L 350, s. 58; Mim. vyd. 13/023, s. 182).

2        Tento návrh bol podaný v rámci žiadosti o povolenie podať návrh na preskúmanie zákonnosti („judicial review“) „zámeru a/alebo povinnosti“ vlády Spojeného kráľovstva prebrať smernicu 2009/30, ktorú 2. júla 2009 podala spoločnosť Afton Chemical Limited (ďalej len „Afton“).

 Právny rámec

3        Odôvodnenie č. 35 smernice 2009/30 stanovuje:

„Používanie špecifických kovových prísad, a najmä používanie prísady trikarbonyl‑(metylcyklopentadienyl)mangánium (MMT) by mohlo zvýšiť riziko poškodenia ľudského zdravia a spôsobiť škody na motoroch vozidla a systémoch na kontrolu emisií. Mnohí výrobcovia vozidiel odporúčajú, aby sa nepoužívalo palivo s obsahom kovových prísad, pričom v dôsledku používania tohto paliva sa záruka na vozidlo môže stať neplatnou. Preto je vhodné naďalej sústavne skúmať účinky používania kovovej prísady MMT v palive a konzultovať to so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami. Až do ďalšieho preskúmania je potrebné uskutočniť opatrenia na obmedzenie rozsahu škôd, ktoré môžu vzniknúť. Preto je vhodné stanoviť na základe v súčasnosti dostupných vedeckých poznatkov hornú hraničnú hodnotu pre používanie prísady MMT v palive. Táto hraničná hodnota by mala byť zvýšená len vtedy, ak sa dokáže, že používanie väčšej koncentrácie nemá nežiaduce účinky. Taktiež je potrebné vyžadovať označovanie všetkých palív, ktoré obsahujú kovové prísady, aby sa predišlo tomu, že spotrebitelia nevedome prídu o záruku na vozidlo.“

4        Článok 1 ods. 8 smernice 2009/30 zavádza do smernice 98/70 článok 8a v tomto znení:

„Kovové prísady

1.      Komisia posúdi zdravotné riziká a riziká pre životné prostredie v súvislosti s používaním kovových prísad v palive a na tento účel vyvinie skúšobnú metodiku. Do 31. decembra 2012 podá Európskemu parlamentu a Rade správu o svojich záveroch.

2.      Do doby, kým sa vyvinie skúšobná metodika podľa odseku 1, sa prítomnosť kovovej prísady trikarbonyl‑(metylcyklopentadienyl) mangánium (MMT) v palivách od 1. januára 2011 obmedzí na 6 mg mangánu na liter. Od 1. januára 2014 bude táto hranica predstavovať 2 mg mangánu na liter.

3.      Maximálny obsah MMT v palivách uvedený v odseku 2 sa preskúma na základe výsledkov hodnotenia, ktoré sa vykoná za pomoci skúšobnej metodiky podľa odseku 1. Môže sa znížiť až na nulu, ak je to odôvodnené na základe posúdenia rizík. Nemôže sa zvýšiť, pokiaľ to nie je odôvodnené na základe posúdenia rizík. Takéto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 4.

4.      Členské štáty zabezpečia, aby sa označenie uvádzajúce obsah kovových prísad v palive uvádzalo všade tam, kde majú spotrebitelia prístup k palivám s kovovými prísadami.

5.      Na označení sa uvedie tento text: ‚Obsahuje kovové prísady‘.

6.      Označenie sa zreteľne upevní na mieste, kde sa uvádzajú informácie o druhu paliva. Rozmery a písmo označenia sú také, aby bolo jasne viditeľné a ľahko čitateľné.“

 Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

5        Spoločnosť Afton je usadená v Spojenom kráľovstve a je súčasťou skupiny Afton Chemical, ktorá vyrába a predáva MMT určené na použitie na celom svete.

6        Z vysvetlení, ktoré predložil High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court), vyplýva, že MMT je kovová prísada založená na mangáne určená pre palivo, ktorá sa využíva najmä na účely zvýšenia oktánového čísla v bezolovnatom benzíne a/alebo ochrany pred poškodením ventilov v motorových vozidlách, v ktorých sa používa benzín obsahujúci prísady fungujúce ako náhrada olova.

7        Podľa spoločnosti Afton zavedenie článku 8a ods. 2 a 4 až 6 smernicou 2009/30 do smernice 98/70 je nezákonné. Afton uvádza, že pred prijatím smernice 2009/30 neexistoval nijaký limit alebo obmedzenie používania MMT ani povinnosť označovania kovových prísad, konkrétne MMT.

8        Afton podala na High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court) žiadosť o povolenie podať návrh na preskúmanie zákonnosti („judicial review“) „zámeru a/alebo povinnosti“ vlády Spojeného kráľovstva prebrať smernicu 2009/30.

9        High Court of Justice (Anglicko a Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court) udelil toto povolenie a rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„Vzhľadom na ustanovenia týkajúce sa kovových prísad stanovených smernicou 2009/30…:

1.      Je vzhľadom na časť článku 1 ods. 8, ktorá do smernice 98/70 dopĺňa nový článok 8a ods. 2 obmedzujúci použitie trikarbonyl‑metylcyklopentadienyl mangánia [MMT] v palivách od 1. januára 2011 na 6 mg mangánu na liter a od 1. januára 2014 na 2 mg mangánu na liter, stanovenie takéhoto obmedzenia:

a)      nezákonné, keďže je založené na zjavne nesprávnom posúdení?

b)      nezákonné, keďže je v rozpore s požiadavkami zásady predchádzania škodám?

c)      nezákonné, keďže nie je primerané?

d)      nezákonné, keďže je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania?

e)      nezákonné, keďže je v rozpore so zásadou právnej istoty?

2.      Je s ohľadom na časť článku 1 ods. 8, ktorá do smernice 98/70 dopĺňa nový článok 8 a ods. 4 5 a 6 požadujúci označenie všetkých palív, ktoré obsahujú kovové prísady vetou ‚Obsahuje kovové prísady‘ stanovenie takejto požiadavky označenia:

a)      nezákonné, keďže je založené na zjavne nesprávnom posúdení?

b)      nezákonné, keďže nie je primerané?“

 O prípustnosti prejudiciálnej otázky

10      Parlament a Komisia tvrdia, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný.

11      Podľa Parlamentu a Komisie táto neprípustnosť návrhu spočíva v tom, že jednak medzi účastníkmi konania neexistuje nijaký spor, keďže Secretary of State for Transport zaujala neutrálny postoj, pokiaľ ide o odôvodnenie návrhu, a jednak jediným cieľom konania na vnútroštátnom súde je dosiahnuť zrušenie článku 1 ods. 8 smernice 2009/30.

12      Komisia tvrdí, že spoločnosť Afton pravdepodobne splnila podmienky na podanie priamej žaloby na súd Spoločenstva podľa článku 230 ES.

13      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ak sa pred vnútroštátnym súdom namieta otázka platnosti aktu prijatého inštitúciami Európskej únie, je záležitosťou tohto súdu zvážiť, či rozhodnutie o tom je potrebné pre vyhlásenie jeho rozsudku, a teda požiadať Súdny dvor o rozhodnutie o tejto otázke. V dôsledku toho, keďže otázky položené vnútroštátnym súdom sa týkajú platnosti predpisu práva Spoločenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť [rozsudky z 10. decembra 2002, British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, C‑491/01, Zb. s. I‑11453, bod 34, ako aj z 3. júna 2008, Intertanko a i., C‑308/06, Zb. s. I‑4057, bod 31].

14      Súdny dvor môže odmietnuť rozhodovať o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom, iba pokiaľ je zjavné, že výklad alebo posúdenie platnosti predpisu Spoločenstva, o ktoré žiada vnútroštátny súd, nemajú žiadny vzťah k existencii alebo predmetu sporu vo veci samej, alebo pokiaľ ide o hypotetický problém [rozsudok British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, už citovaný, bod 35, ako aj Intertanko a i., už citovaný, bod 32].

15      Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v konaní vo veci samej spoločnosť Afton podala na High Court návrh na preskúmanie zákonnosti „zámeru a/alebo povinnosti“ vlády Spojeného kráľovstva prebrať smernicu 2009/30 a ku dňu jej podania lehota na prebratie uvedenej smernice ešte neuplynula a nebola prijatá žiadna vnútroštátna právna úprava na prebratie uvedenej smernice. Okrem toho samotná skutočnosť, že Secretary of State for Transport vyjadril svoj zámer prebrať smernicu 2009/30, stačí na to, aby existovala nezhoda medzi spoločnosťou Afton a Secretary [pozri v tomto zmysle rozsudok British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, už citovaný, bod 36].

16      Okrem toho pred Súdnym dvorom sa nespochybňuje, že položené otázky sú relevantné pre rozhodnutie sporu vo veci samej, pretože prijatie takýchto vnútroštátnych opatrení smerujúcich k prebratiu smernice do právneho poriadku Spojeného kráľovstva môže byť podriadené podmienke, že táto smernica je platná (rozsudok Intertanko a i., už citovaný, bod 34).

17      Preto sa nezdá byť zjavné, že posúdenie platnosti smernice 2009/30 požadované vnútroštátnym súdom nemá žiadny vzťah k existencii alebo predmetu sporu vo veci samej, alebo že ide o hypotetický problém.

18      Pokiaľ ide o otázku, či uznanie prípustnosti prejudiciálneho návrhu vnútroštátneho súdu, ktorého predmetom je posúdenie platnosti v situácii, o akú ide vo veci samej, by sa mohlo rovnať obchádzaniu ustanovenia článku 230 ES, je potrebné zdôrazniť, že v komplexnom systéme opravných prostriedkov a konaní zavedenom Zmluvou ES s cieľom zabezpečiť preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií, kde fyzické alebo právnické osoby nemôžu z dôvodu podmienok prípustnosti ustanovených v článku 230 štvrtom odseku priamo napadnúť opatrenia Spoločenstva so všeobecnou platnosťou, môžu sa v závislosti od prípadu buď nepriamo dovolávať neplatnosti takýchto aktov pred súdom Spoločenstva podľa článku 241 ES, alebo tak môžu urobiť pred vnútroštátnymi súdmi a požiadať ich, keďže tieto súdy samotné nemajú právomoc vyhlásiť tieto akty za neplatné, aby podali v tejto súvislosti návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor [pozri rozsudok British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, už citovaný, bod 39].

19      Vyvstáva teda otázka, či by žaloba o neplatnosť sporných ustanovení, ktorú by podala spoločnosť Afton na základe článku 230 štvrtého odseku ES, bola bez akýchkoľvek pochybností prípustná z dôvodu, že uvedené ustanovenia sa jej priamo a osobne týkajú (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. decembra 1996, Accrington Beef a i., C‑241/95, Zb. s. I‑6699, bod 15, ako aj z 2. júla 2009, Bavaria a Bavaria Italia, C‑343/07, Zb. s. I‑5491, bod 40).

20      V tejto súvislosti treba uviesť, že spoločnosť Afton nemožno bez akýchkoľvek pochybností považovať za „osobne dotknutú“ v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES spornými ustanoveniami (rozsudok Bavaria a Bavaria Italia, už citovaný, bod 41).

21      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že na to, aby sa hospodárske subjekty mohli považovať za osobne dotknuté aktom, ktorý žiadajú zrušiť, je potrebné, aby sa tento akt dotýkal ich právneho postavenia na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (pozri rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223, a z 18. mája 1994, Codorniu/Rada, C‑309/89, Zb. s. I‑1853, bod 20).

22      Je potrebné konštatovať, že v konaní vo veci samej sa ustanovenia smernice 2009/30, ktorých vyslovenie neplatnosti sa žiada, týkajú všetkých výrobcov MMT.

23      Článok 1 ods. 8 smernice 2009/30 nie je osobitne zameraný len na spoločnosť Afton, pričom tejto spoločnosti sa týka len z dôvodu jej objektívneho postavenia výrobcu MMT rovnako ako každého iného hospodárskeho subjektu nachádzajúceho sa momentálne alebo potenciálne v rovnakej situácii.

24      Je potrebné tiež pripomenúť, že možnosť určiť viac či menej presný počet alebo dokonca i totožnosť právnych subjektov, na ktoré sa opatrenie použije, vôbec neznamená, že tieto subjekty sa musia považovať za osobne dotknuté týmto opatrením, ak je nesporné, tak ako v konaní vo veci samej, že sa toto použitie vykoná na základe objektívnej právnej alebo faktickej situácie definovanej predmetným aktom (pozri najmä rozsudok z 22. novembra 2001, Antillean Rice Mills/Rada, C‑451/98, Zb. s. I‑8949, bod 52, a uznesenie z 8. apríla 2008, Saint‑Gobain Glass Deutschland/Komisia, C‑503/07 P, Zb. s. I‑2217, bod 70).

25      Preto je potrebné konštatovať, že spoločnosť Afton nepopierateľne nemôže prípustne podať žalobu o neplatnosť sporných ustanovení založenú na článku 230 ES. Má tak právo dovolávať sa neplatnosti týchto ustanovení v rámci žaloby podanej podľa vnútroštátneho práva, aj keď proti nim nepodala žalobu o neplatnosť na súde Spoločenstva v lehote stanovenej v článku 230 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Bavaria a Bavaria Italia, už citovaný, bod 46).

26      Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že otázky položené vnútroštátnym súdom sú prípustné.

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej otázke

27      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 1 ods. 8 smernice 2009/30, ktorým sa do smernice 98/70 zaviedol článok 8a ods. 2, je neplatný, pokiaľ od 1. januára 2011 obmedzuje používanie MMT.

 O existencii zjavne nesprávneho posúdenia

28      Na úvod je potrebné zdôrazniť, že v technicky zložitom a neustále sa vyvíjajúcim rámci, tak ako vo veci samej, má zákonodarca Únie širokú mieru voľnej úvahy, najmä pokiaľ ide o posúdenie skutkových okolností vedeckej a technickej povahy, ktoré sú veľmi komplexné, na určenie povahy a rozsahu opatrení, ktoré prijíma, pričom preskúmanie súdom Spoločenstva sa musí obmedziť na to, či pri výkone takejto právomoci nedošlo k zjavnému porušeniu alebo zneužitiu právomoci, alebo či tieto orgány zjavne neprekročili hranice svojej voľnej úvahy. V takomto kontexte súd Spoločenstva nemôže svojím posúdením skutkových okolností vedeckej a technickej povahy nahradiť posúdenie inštitúcií, ktorým Zmluva zverila túto úlohu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2009, Enviro Tech (Europe), C‑425/08, Zb. s. I‑10035, bod 47 a citovanú judikatúru].

29      Spoločnosť Afton tvrdí, že maximálne hodnoty obsahu MMT boli stanovené na základe zjavne nesprávneho posúdenia skutočností Radou a Parlamentom. S týmto cieľom spoločnosť Afton poukazuje na to, že tieto maximálne hodnoty nemajú oporu v záveroch Komisie, ktoré boli formalizované do dosahovej štúdie pripojenej k návrhu smernice, a tiež aj na to, že uvedené maximálne hodnoty sú nereálne a svojvoľné.

30      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že dosahová štúdia, ktorú vypracovala Komisia a pripojila ju k svojmu návrhu smernice a ktorá nepočítala so zákazom kovových prísad ani so stanovením maximálnej hodnoty obsahu MMT v palivách, nezaväzuje Radu ani Parlament, ktorí v rámci spolurozhodovacieho legislatívneho procesu definovaného v článku 251 ES sú oprávnení uvedený návrh meniť a dopĺňať.

31      V zmysle článku 95 ods. 3 ES Komisia berie za základ vysokú úroveň ochrany, pričom prihliada najmä na vývoj vychádzajúci z nových vedeckých poznatkov. V rámci svojich príslušných právomocí sa tento cieľ usiluje dosiahnuť tiež Parlament a Rada.

32      Podobne článok 174 ods. 1 ES stanovuje, že politika Únie v oblasti životného prostredia prispieva k uskutočneniu určitého počtu cieľov, do ktorého patrí ochrana ľudského zdravia. Odsek 3 uvedeného článku stanovuje, že pri príprave politiky v oblasti životného prostredia Únia prihliadne na dostupné vedecké a technické údaje. Táto povinnosť sa vzťahuje najmä na konanie podľa článku 95 ods. 3 ES, v ktorom sa musia zohľadniť nové údaje (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. novembra 2008, Holandsko/Komisia, C‑405/07 P, Zb. s. I‑8301, bod 61).

33      Je potrebné spresniť, že široká miera voľnej úvahy zákonodarcu Únie, ktorá implikuje následné obmedzené súdne preskúmanie jej výkonu, sa nevzťahuje len na povahu a dosah prijímaných predpisov, ale v určitej miere aj na určenie východiskových údajov (pozri najmä rozsudky z 25. októbra 2001, Taliansko/Rada, C‑120/99, Zb. s. I‑7997, bod 44, a zo 7. septembra 2006, Španielsko/Rada, C‑310/04, Zb. s. I‑7285, bod 121).

34      Aj keď má takéto súdne preskúmanie obmedzenú pôsobnosť, je potrebné, aby boli inštitúcie Spoločenstva, autori predmetného aktu, schopné Súdnemu dvoru preukázať, že akt bol prijatý na základe efektívneho výkonu ich voľnej úvahy, čo predpokladá zohľadnenie všetkých relevantných skutočností a okolností situácie, ktoré mal tento akt upravovať (rozsudok Španielsko/Rada, už citovaný, bod 122).

35      V konaní vo veci samej zo znenia návrhu správy z 19. júla 2007 vypracovaného výborom Parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a potravinovú bezpečnosť je zrejmé, že návrh požadoval, aby z dôvodu značného poškodzovania životného prostredia, ku ktorému dochádza používaním MMT a iných kovových prísad, sa používanie MMT od 1. januára 2010 zakázalo, pričom sa ale toto stanovisko neopieralo o vedecké podklady.

36      V konaní na Súdnom dvore Parlament spresnil, že uvedený výbor neorganizoval len „všeobecný panel“ o revízii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/17/ES z 3. marca 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív (Ú. v. EÚ L 76, s. 10; Mim. vyd. 13/031, s. 160), ale 3. apríla 2008 usporiadal aj „osobitný panel“ o MMT, na ktorom bola okrem iného vypočutá spoločnosť Afton. Tento parlamentný výbor tiež zohľadnil rôzne štúdie spochybňujúce neškodnosť MMT, medzi inými správu „Sierra research“ z 29. augusta 2008, ktorú v Kanade vypracovala Canadian Vehicle Manufacturers’ Association and Association of International Automobile Manufacturers of Canada, ktorá sa však objavila až po uverejnení dosahovej štúdie, a preto ju Komisia v tejto štúdii vôbec nemohla zohľadniť.

37      Rada tvrdí, že v legislatívnom konaní zobrala do úvahy štúdie, ktoré v roku 2004 vypracovala International Council on Clean Transportation [Medzinárodná rada pre čistú dopravu (ICCT)], ktoré mali preukázať, že používanie MMT poškodzuje ľudské zdravie a riadne fungovanie systémov kontroly emisií, a zohľadnila tiež deklaráciu nazývanú „Brescia“ o predchádzaní neurotoxicity kovov zo 17. a 18. júna 2006, ktorá okrem iného odporúča ukončiť pridávanie organických zlúčenín na báze mangánu do palív.

38      Je pravda, že spoločnosť Afton požiadala podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 1/003, s. 331) Radu a Parlament, aby jej zaslali vedecké dokumenty a dôkazy, ktoré sa zohľadnili v rozhodnutí stanoviť maximálny obsah MMT v palivách, a že nijaký z týchto zaslaných dokumentov neobsahoval vedecké údaje týkajúce sa rizika spojeného s používaním MMT.

39      Napriek tomu je potrebné uviesť, že okrem skutočnosti, že Rada nie je nevyhnutne držiteľom vedeckých dokumentov, ktoré členské štáty použili pri rokovaniach, všetky uvedené dokumenty sú verejné, a teda sú prístupné všetkým osobám alebo podnikom, ktoré sa o uvedenú tému zaujímajú.

40      Preto nemožno tvrdiť, že tieto vedecké dokumenty sa v legislatívnom procese nezohľadnili.

41      Z uvedeného vyplýva, že počas legislatívneho konania Parlament, Rada a Komisia zohľadnili dostupné vedecké údaje vrátane tých, ktoré sa objavili v priebehu tohto konania, a svoju voľnú úvahu skutočne aj realizovali.

42      Vzhľadom na vedecké dokumenty, ktoré sa týkajú účinkov MMT na ľudské zdravie a životné prostredie a jeho vplyvu na motorové vozidlá, sa Parlament a Rada nedopustili nijakého zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa rozhodli stanoviť maximálny obsah MMT v palivách. V dôsledku toho článok 1 ods. 8 smernice 2009/30 nie je neplatný v rozsahu, v akom zaviedol do smernice 98/70 článok 8a ods. 2.

 O nedodržaní zásady proporcionality a zásady predchádzania škodám

43      Spoločnosť Afton tvrdí, že maximálne hodnoty obsahu MMT boli prijaté v rozpore so zásadou proporcionality, pretože nijaká skutočnosť neumožňuje odôvodniť tak prísne obmedzenie používania MMT, ktoré fakticky znamená, že sa od roku 2014 zakazuje používať v bezolovnatom benzíne a od roku 2011 v náhrade za bezolovnatý benzín.

44      Spoločnosť Afton sa okrem toho snaží preukázať, že neexistuje nijaký dôkaz, ktorý by odôvodnil prijatie predpisu, ktorého cieľom bolo uplatniť zásadu predchádzania škodám v oblasti MMT, pretože sa nevykonala nijaká štúdia účinkov MMT na zdravie ani nijaké vedecké zhodnotenie rizík týkajúcich sa negatívneho vplyvu MMT na technológie znižujúce znečistenie a životné prostredie. Okrem toho podľa nej zásada predchádzania škodám bola nesprávne použitá ako odôvodnenie.

45      Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry zásada proporcionality, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Spoločenstva, vyžaduje, aby akty orgánov Spoločenstva neprekračovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu, a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (rozsudky z 12. júla 2001, Jippes a i., C‑189/01, Zb. s. I‑5689, bod 81; zo 7. júla 2009, S.P.C.M. a i., C‑558/07, Zb. s. I‑5783, bod 41, ako aj z 9. marca 2010, ERG a i., C‑379/08 a C‑380/08, Zb. s. I‑2007, bod 86 a citovanú judikatúru).

46      Čo sa týka súdneho preskúmania podmienok uvedených v predchádzajúcom bode, je potrebné priznať zákonodarcovi Únie širokú mieru voľnej úvahy v oblasti, v ktorej sa predpokladá prijatie politických, hospodárskych a sociálnych rozhodnutí z jeho strany a v rámci ktorej sa vyžaduje vykonanie komplexného hodnotenia zákonodarcom. Iba zjavne neprimeraná povaha opatrenia prijatého v tejto oblasti vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušné inštitúcie sledujú, môže ovplyvniť zákonnosť takéhoto opatrenia (rozsudok S.P.C.M. a i., už citovaný, bod 42 a citovaná judikatúra).

47      V prejednávanej veci je potrebné preskúmať, či stanovenie maximálnych hodnôt obsahu mangánu stanovených v článku 8a ods. 2 smernice 98/70 predstavuje primeraný prostriedok na dosiahnutie cieľov tejto smernice.

48      Podľa odôvodnenia č. 35 smernice 2009/30 ciele hraničných hodnôt stanovených pre MMT sú založené na tom, že používanie týchto látok by mohlo zvýšiť riziko poškodenia ľudského zdravia a spôsobiť škody na motoroch vozidla a systémoch na kontrolu emisií. Uvedené odôvodnenie stanovuje, že všetky palivá sa budú označovať, a upravuje tiež povinnosť informovať spotrebiteľov.

49      Pokiaľ ide o ciele ochrany zdravia, životného prostredia a spotrebiteľov uvedené v článku 95 ods. 3 ES, zákonodarca berie za základ vysokú úroveň ochrany, prihliadajúc najmä na vývoj vychádzajúci z nových vedeckých poznatkov rovnako ako v článku 174 ods.1 a 2 ES, ktorý stanovuje, že politika Únie v oblasti životného prostredia vychádza najmä zo zásady predchádzania škodám.

50      Stanovenie maximálnych hodnôt MMT v palivách umožňujúce znížiť množstvo tejto látky, ktorá je potenciálne škodlivá pre ľudské zdravie, nie je zjavne neprimerané na dosiahnutie cieľov ochrany zdravia a životného prostredia sledovaných zákonodarcom Únie. Zostáva overiť, či zákonodarca Únie nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

51      Je pravda, že v prejednávanej veci návrh smernice Komisie nestanovoval zákaz ani obmedzenie používania MMT v palivách. Na druhej strane výbor Parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a potravinovú bezpečnosť žiadal úplný zákaz MMT. Pokiaľ ide o smernicu 2003/17, je potrebné konštatovať, že v čase prijatia smernice 2009/30 úroveň vedeckých poznatkov neumožňovala alebo len s ťažkosťami umožňovala vypracovať skúšobnú metodiku.

52      Okrem toho článok 8a ods. 1 smernice 98/70 stanovuje, že sa vyvinie skúšobná metodika a do 31. decembra 2012 sa Parlamentu a Rade predloží správa o záveroch.

53      Maximálny obsah MMT v palivách sa takto stanovil až dovtedy, dokiaľ sa nevyvinie uvedená skúšobná metodika. Tento obsah je dočasný a môže sa zmeniť v závislosti od vývoja dosiahnutých výsledkov.

54      Sporné ustanovenie je súčasťou širšieho rámca smernice 2009/30, ktorého cieľom je definovať minimálne špecifikácie palív na účely ochrany zdravia a životného prostredia v súvislosti so znížením emisií skleníkových plynov.

55      V dôsledku toho vzhľadom na zdravotné riziká, poškodenie motorov vo vozidlách a ťažkosti pri vypracovaní skúšobnej metodiky reštriktívne opatrenie, akým je obmedzenie prítomnosti MMT v palivách, nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov smernice 2009/30.

56      V tejto súvislosti je potrebné overiť, či zákonodarca Únie, vykonávajúc svoju voľnú úvahu, sa snažil pri sledovaní cieľa spočívajúceho v zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia a životného prostredia, ktorý mu určuje Zmluva, zachovať istú rovnováhy medzi na jednej strane ochranou zdravia, životného prostredia a spotrebiteľov a na druhej strane ekonomickými záujmami hospodárskych subjektov.

57      Najprv treba pripomenúť, že dosahová štúdia Komisie nezaväzuje Parlament ani Radu.

58      Z vedeckých dokumentov a z diskusií účastníkov vyplýva, že v čase prijatia smernice 2009/30 MMT nebol predmetom vedeckého zhodnotenia verejného alebo nezávislého orgánu, pokiaľ ide o jeho účinky na ľudské zdravie. V súvislosti so štúdiami predloženými profesijnými sektorovými subjektmi je potrebné konštatovať, že závery, ku ktorým v tejto súvislosti dochádzajú, sa výrazne odlišujú a to v závislosti od toho, či štúdiu vypracoval automobilový priemysel alebo výrobcovia MMT.

59      Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na neexistenciu dôveryhodných a dostatočných vedeckých údajov zákonodarca Únie mal značné pochybnosti o neškodnosti MMT, pokiaľ ide o zdravie a životné prostredie.

60      Správne uplatnenie zásady predchádzania škodám na prvom mieste predpokladá identifikáciu možných negatívnych následkov navrhovaného použitia MMT a na druhom mieste celkové vyhodnotenie zdravotného rizika založené na najdôveryhodnejších dostupných vedeckých údajoch a najnovších výsledkoch medzinárodného výskumu (pozri rozsudok z 28. januára 2010, Komisia/Francúzsko, C‑333/08, Zb. s. I‑757, bod 92 a citovanú judikatúru).

61      Ak sa ukáže nemožné s istotou určiť existenciu alebo dosah uvádzaného rizika z dôvodu nedostatočných, nepresvedčivých alebo nepresných výsledkov vykonaných štúdií, ale pravdepodobnosť skutočného poškodenia verejného zdravia pretrváva za predpokladu, že by sa riziko zmenilo na skutočnosť, zásada predchádzania škodám odôvodňuje prijatie obmedzujúcich opatrení pod podmienkou, že tieto opatrenia budú nediskriminačné a objektívne (pozri rozsudok Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 93 a citovanú judikatúru).

62      Za takých okolností treba pripustiť, že zákonodarca Únie môže v zmysle zásady predchádzania škodám prijať ochranné opatrenia bez toho, aby čakal, kým sa reálnosť a závažnosť rizík prejaví v plnej miere (pozri rozsudok Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 91).

63      V konaní vo veci samej maximálny obsah MMT v palivách nie je diskriminačný, pretože sa uplatňuje v celej Únii a na všetkých výrobcov a dovozcov MMT.

64      Okrem toho zákonodarca Únie sa správne mohol domnievať, že vhodný spôsob zosúladenia vysokej úrovne ochrany zdravia a životného prostredia s ekonomickými záujmami výrobcov MMT spočíva v degresívnom obmedzení obsahu MMT v palivách so stanovením možnosti podľa článku 8a ods. 3 smernice 98/70 preskúmať tieto maximálne hodnoty na základe výsledkov hodnotenia.

65      Spoločnosť Afton napáda úroveň maximálnych hodnôt, lebo podľa nej táto úroveň nemá oporu v nijakom vedeckom základe a spôsobuje isté znevýhodnenie, pokiaľ ide o staršie vozidlá, pričom zákonodarca Únie tieto nevýhody nepreskúmal. Spoločnosť Afton ďalej dodáva, že tieto hodnoty znamenajú faktický zákaz MMT.

66      Vzhľadom na to, že existuje neistota, pokiaľ ide o škodu, ktorú môže spôsobiť MMT, nie je možné získať presnejšie informácie, ktoré by umožnili definovať úroveň maximálneho obsahu MMT v palivách, ktorá by bola spôsobilá tejto škode vhodným spôsobom zabrániť.

67      Okrem toho spoločnosť Afton predala v roku 2008 v niektorých štátoch Únie menej ako 0,5 % z celkového svetového predaja MMT. V tom istom období Spolková republika Nemecko zakázala prítomnosť MMT v palivách.

68      Stanovenie maximálnych hodnôt obsahu MMT s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia sa preto vzhľadom na neistotu týkajúcu sa škôd spôsobených používaním MMT, ako aj rizík vyvolaných pre užívateľov MMT nezdá zjavne neprimerané vo vzťahu k ekonomickým záujmom výrobcov MMT.

69      Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že článok 1 ods. 8 smernice 2009/30 nie je v rozsahu, v akom zavádza do smernice 98/70 článok 8a ods. 2, neplatný z dôvodu porušenia zásady predchádzania škodám a zásady proporcionality.

 O nedodržaní zásady rovnosti zaobchádzania

70      Spoločnosť Afton tvrdí, že nie je odôvodnené stanoviť maximálne hodnoty MMT bez toho, aby sa prijali obmedzenia používania iných kovových prísad vrátane tých, ktoré obsahujú mangán.

71      Podľa spoločnosti Afton MMT plní podobnú funkciu ako iné kovové prísady a zdraviu a životnému prostrediu nespôsobuje dodatočné riziká. Uvádza trikarbonyl‑cyklopentadienyl mangánium (CMT), pre ktorý predmetná právna úprava nestanovuje obmedzenie používania.

72      Inštitúcie, ktoré sa zúčastnili konania na Súdnom dvore, v podstate tvrdia, že iné kovové prísady založené na mangáne sa v Únii nepoužívajú alebo sa do nej nedovážajú.

73      Parlament spresňuje, že MMT je už po dlhšiu dobu predmetom štúdií a analýz rizík a že sa už dávno používa ako kovová prísada v palivách, pričom neexistuje nijaká štúdia, pokiaľ ide o iné prísady.

74      Podľa ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie požaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rôznym spôsobom a aby sa s rôznymi situáciami nezaobchádzalo rovnakým spôsobom, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok S.P.C.M. a i., už citovaný, bod 74 a citovaná judikatúra).

75      V tejto súvislosti stačí konštatovať, že spoločnosť Afton nevyvracia tvrdenie, podľa ktorého iné kovové prísady založené na mangáne, ako je CMT, sa v Únii nepoužívajú ani sa do nej nedovážajú.

76      Z toho vyplýva, že MMT sa nenachádza v porovnateľnej situácii so situáciou iných kovových prísad založených na mangáne, a preto zákonodarca Únie nebol povinný definovať maximálne hodnoty pre tieto prísady.

77      Pretože sa nijaké porušenie zásady rovnosti zaobchádzania nezistilo, článok 1 ods. 8 smernice 2009/30 v rozsahu, v akom zavádza do smernice 98/70 článok 8a ods. 2, nie je neplatný z dôvodu porušenia tejto zásady.

 O nedodržaní zásady právnej istoty

78      Spoločnosť Afton tvrdí, že nový článok 8a ods. 2 smernice 98/70 nie je dostatočne presný, pokiaľ ide o väzbu, ktorá by mala existovať medzi maximálnym obsahom MMT v palivách a vyvinutím skúšobnej metodiky.

79      Všeobecná zásada právnej istoty, ktorá predstavuje základnú zásadu práva Spoločenstva, vyžaduje najmä to, aby právna úprava bola jasná a presná, tak aby osoby podliehajúce súdnej právomoci mohli bez pochybností poznať svoje práva a povinnosti a podniknúť primerané kroky (pozri rozsudky zo 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia, C‑110/03, Zb. s. I‑2801, bod 30; z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C‑344/04, Zb. s. I‑403, bod 68, a Intertanko a i., už citovaný, bod 69).

80      Na rozdiel od toho, čo tvrdí spoločnosť Afton, posúdenie väzby medzi maximálnym obsahom MMT v palivách a vyvinutím skúšobnej metodiky sa nemôže týkať len článku 8a ods. 2 smernice 98/70.

81      Článok 8a ods. 3 prvá veta smernice 98/70 výslovne stanovuje, že „maximálny obsah MMT v palivách uvedený v odseku 2 sa preskúma na základe výsledkov hodnotenia, ktoré sa vykoná za pomoci skúšobnej metodiky podľa odseku 1“.

82      Z uvedeného vyplýva, že znenie článku 8a ods. 2 smernice 98/70 neobsahuje nijakú nepresnosť, pokiaľ ide o väzbu medzi maximálnym obsahom MMT v palivách a vyvinutím skúšobnej metodiky.

83      Keďže sa nezistilo nijaké porušenie zásady právnej istoty, článok 1 ods. 8 smernice 2009/30 v rozsahu, v akom zavádza do smernice 98/70 článok 8a ods. 2, nie je neplatný z dôvodu porušenia tejto zásady.

84      Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že preskúmanie prvej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 1 ods. 8 smernice 2009/30 v rozsahu, v akom zavádza do smernice 98/70 článok 8a ods. 2.

 O druhej otázke

85      Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 1 ods. 8 smernice 2009/30, ktorým sa do smernice 98/70 zavádza článok 8a ods. 4 až 6, je neplatný v rozsahu, v akom ukladá označovanie palív obsahujúcich kovové prísady.

86      Spoločnosť Afton tvrdí, že označovacia povinnosť bola uložená na základe zjavne nesprávneho posúdenia a je neprimeraná, pretože znamená faktický zákaz používania MMT a ostatných kovových prísad.

87      V zmysle odôvodnenia č. 35 smernice 2009/30 používanie špecifických kovových prísad, a najmä používanie (MMT) by mohlo zvýšiť riziko poškodenia ľudského zdravia a spôsobiť škody na motoroch vozidla a systémoch na kontrolu emisií. Najprv sa zákonodarca Únie odvolal na upozornenie výrobcov vozidiel a v poslednej vete tohto odôvodnenia vyjadril úmysel predísť tomu, že spotrebitelia nevedome prídu o záruku na vozidlo.

88      Ako to uviedla generálna advokátka v bode 123 svojich návrhov, cieľom označovacej povinnosti je ochrana spotrebiteľa, ktorá je podľa článku 153 ES cieľom Únie. Ten sa má uskutočňovať podporou práva spotrebiteľov na informácie.

89      Upevnenie zreteľného označenia s textom „Obsahuje kovové prísady“ je primeraným prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa.

90      Na rozdiel od toho, čo tvrdí spoločnosť Afton, stručnosť oznámenia a neexistencia odkazu na záruku výrobcov postačujú na splnenie uvedeného cieľa.

91      Aby spotrebiteľ mohol predísť rizikám, pokiaľ ide o jeho zdravie, ako aj jeho vozidlo, musí byť informovaný o prítomnosti týchto prísad v palive.

92      Okrem toho cieľ ochrany spotrebiteľov nemožno dosiahnuť len stanovením maximálnych hodnôt uvedených v článku 8a ods. 2 smernice 98/70, ktorých účelom je dosiahnuť vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia požadovanú zmluvou a ktoré sa týkajú len MMT.

93      Spoločnosť Afton tvrdí, že označovacia povinnosť prakticky znamená zákaz používania kovových prísad v palivách.

94      V tejto súvislosti je potrebné v každom prípade uviesť, že jednak označovanie sa vyžaduje len pri predaji palív obsahujúcich kovové prísady, a nie pri predaji MMT ako prísady, a jednak toto označovanie nie je spôsobilé podstatným spôsobom zvýšiť zaťaženie výrobcov a dodávateľov palív vzhľadom na malý objem palív obsahujúcich tieto prísady, konkrétne menej ako 0,1 % objemu predaja palív uskutočnených v Únii.

95      Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca Únie mohol bez toho, aby sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia upraviť označovaciu povinnosť stanovenú v článku 8a ods. 4 až 6 smernice 98/70, ktorá nepredstavuje zjavne neprimeranú povinnosť na dosiahnutie cieľa ochrany spotrebiteľa, ktorú stanovuje smernica 2009/30.

96      Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že preskúmanie druhej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 1 ods. 8 smernice 2009/30, ktorým sa zavádza do smernice 98/70 článok 8a ods. 4 až 6.

97      Z vyššie uvedené vyplýva, že preskúmanie otázok neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 1 ods. 8 smernice 2009/30 v rozsahu, v akom zavádza do smernice 98/70 článok 8a ods. 2 a 4 až 6.

 O trovách

98      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Preskúmanie otázok neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 1 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/30/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32/ES, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12/EHS, v rozsahu, v akom zavádza nový článok 8a ods. 2 a 4 až 6 do smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/EHS.

Podpisy

---

* Jazyk konania: angličtina.