EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32024R1041

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2024/1041 z 28. novembra 2023, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/869, pokiaľ ide o zoznam projektov spoločného záujmu a projektov vo vzájomnom záujme pre Úniu

C/2023/7930

Ú. v. EÚ L, 2024/1041, 8.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2024/1041/oj (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2024/1041/oj

European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria L


2024/1041

8.4.2024

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2024/1041

z 28. novembra 2023,

ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/869, pokiaľ ide o zoznam projektov spoločného záujmu a projektov vo vzájomnom záujme pre Úniu

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/869 z 30. mája 2022 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2009, (EÚ) 2019/942 a (EÚ) 2019/943 a smernice 2009/73/ES a (EÚ) 2019/944 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 347/2013 (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 4,

keďže:

(1)

Nariadením (EÚ) 2022/869 sa stanovuje rámec na identifikáciu, plánovanie a realizáciu projektov spoločného záujmu (PCI), ktoré sú potrebné na realizáciu 11 strategických geografických prioritných koridorov energetickej infraštruktúry identifikovaných v oblasti elektriny, sústav na mori, vodíka a elektrolyzérov a troch prioritných oblastí energetickej infraštruktúry pre celú Úniu týkajúcich sa inteligentných elektrizačných sústav, inteligentných plynárenských sietí a sietí na prepravu oxidu uhličitého, a rámec na identifikáciu, plánovanie a realizáciu projektov vo vzájomnom záujme (PMI), ktoré vypracovala Únia spoločne s tretími krajinami v oblasti elektriny, vodíka a sietí na prepravu oxidu uhličitého.

(2)

V súlade s článkom 3 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2022/869 by Komisia mala do 30. novembra 2023 prijať delegovaný akt, ktorým sa zostaví prvý zoznam Únie podľa nariadenia (EÚ) 2022/869.

(3)

Všetky oprávnené projekty navrhnuté na zaradenie do zoznamu Únie sa posudzovali na základe kritéria udržateľnosti záväzného pre všetky kategórie projektov v súlade s nariadením (EÚ) 2022/869. Regionálne skupiny uvedené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2022/869 ďalej posudzovali len projekty, v prípade ktorých sa preukázali významné prínosy k udržateľnosti, pričom tieto skupiny potvrdili, že tieto projekty spĺňajú kritériá stanovené v článku 4 uvedeného nariadenia.

(4)

Komisia posúdila kandidátske projekty s ohľadom na požiadavky v článku 3 ods. 5

(5)

Návrhy regionálnych zoznamov projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme boli schválené regionálnymi skupinami na zasadnutiach na technickej úrovni.

(6)

V nadväznosti na stanoviská Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) z 21. septembra 2023 týkajúce sa dôsledného uplatňovania kritérií posudzovania a analýzy nákladov a prínosov vo všetkých regiónoch boli konečné regionálne zoznamy 25. októbra 2023 prijaté rozhodovacími orgánmi regionálnych skupín. V súlade s článkom 3 ods. 3 písm. a) nariadenia (EÚ) 2022/869 boli pred prijatím regionálnych zoznamov všetky navrhované projekty schválené členskými štátmi, na ktorých územie sa projekty vzťahujú.

(7)

Projekty navrhované na zaradenie do zoznamu Únie boli predmetom verejných konzultácií. Navyše organizácie zastupujúce príslušné zainteresované strany vrátane zástupcov tretích krajín, výrobcov, prevádzkovateľov distribučných sústav/sietí, dodávateľov, miestneho obyvateľstva a spotrebiteľov a organizácií na ochranu životného prostredia boli pozvané, aby sa zúčastnili na technických rokovaniach v regionálnych skupinách, a uskutočnili s nimi konzultácie týkajúce sa projektov navrhnutých na zaradenie do zoznamu Únie.

(8)

Projekty spoločného záujmu by mali byť uvedené podľa strategických priorít transeurópskej energetickej infraštruktúry v poradí stanovenom v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2022/869. Projekty vo vzájomnom záujme, ktoré sa nevyžadujú na realizáciu prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry stanovených v prílohe I k nariadeniu o TEN-E, by mali byť uvedené osobitne podľa kategórie infraštruktúry, do ktorej patria, a podľa regiónu, v ktorom sa nachádzajú.

(9)

Projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme by sa mali uviesť buď ako samostatné projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme, alebo v rámci zoskupenia niekoľkých projektov spoločného záujmu a projektov vo vzájomnom záujme, pretože sú vzájomne závislé alebo si (potenciálne) konkurujú.

(10)

V súlade s výnimkou stanovenou v článku 24 nariadenia (EÚ) 2022/869 pre Cyprus a Maltu týkajúcou sa jedného prepojenia pre každý z týchto členských štátov bola Komisii doručená dokumentácia požadovaná podľa článku 24 ods. 1 a 2. Príslušné projekty boli predstavené na zasadnutiach technických regionálnych skupín a zverejnená bola príslušná dokumentácia s výnimkou obchodných tajomstiev. Jedno prepojenie pre Maltu a jedno prepojenie pre Cyprus, ktoré sú potrebné na prepojenie týchto členských štátov s transeurópskou plynárenskou sieťou, by si preto mali zachovať svoj štatút projektov spoločného záujmu.

(11)

Zoznam Únie obsahuje projekty v rôznych fázach ich vývoja vrátane fázy pred určovaním uskutočniteľnosti, určovania uskutočniteľnosti, vydávania povolení a výstavby. Pre projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme v ranom štádiu vývoja môžu byť potrebné štúdie na preukázanie technickej a ekonomickej životaschopnosti a súladu s právnymi predpismi Únie vrátane právnych predpisov v oblasti životného prostredia. V tomto kontexte by sa mal dostatočne určiť a posúdiť potenciálny negatívny vplyv na životné prostredie a malo by sa mu zabrániť alebo by sa mal dať zmierniť. Okrem toho by sa mali určiť a zohľadniť príslušné opatrenia adaptácie na zmenu klímy týkajúce sa vývoja projektov.

(12)

Zaradením projektov do zoznamu Únie nie sú dotknuté výsledky príslušných posudzovaní vplyvov na životné prostredie a postupov vydávania povolení.

(13)

Mal by sa teda prijať prvý zoznam projektov spoločného záujmu a projektov vo vzájomnom záujme pre Úniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Prvý zoznam projektov spoločného záujmu a projektov vo vzájomnom záujme pre Úniu sa prijíma v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a zostáva v platnosti do nadobudnutia účinnosti delegovaného nariadenia, ktorým sa stanovuje druhý zoznam projektov spoločného záujmu a projektov vo vzájomnom záujme pre Úniu.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 28. novembra 2023

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)   Ú. v. EÚ L 152, 3.6.2022, s. 45.


PRÍLOHA

Príloha VII k nariadeniu (EÚ) 2022/869, ktorou sa nahrádza príloha VII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 (1).

„„Príloha VII

ZOZNAM PROJEKTOV SPOLOČNÉHO ZÁUJMU A PROJEKTOV VO VZÁJOMNOM ZÁUJME PRE ÚNIU („ZOZNAM ÚNIE“)

uvedený v článku 3 ods. 4

A.   Zásady uplatňované pri zostavovaní zoznamu Únie

1.   Zoskupenia projektov spoločného záujmu a projektov vo vzájomnom záujme

Niektoré projekty spoločného záujmu sú súčasťou zoskupenia z dôvodu ich vzájomnej závislosti alebo (potenciálne) konkurenčného charakteru. Zavedené sú tieto typy zoskupení projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme:

zoskupenie vzájomne závislých projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme sa definuje ako ‚zoskupenie X zahŕňajúce tieto projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme:‘. Takéto zoskupenie bolo vytvorené s cieľom identifikovať všetky projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme, ktoré sú potrebné na riešenie rovnakých úzkych miest za hranicami štátov a na vytvorenie synergií v prípade spoločnej realizácie. V tomto prípade sa musia všetky projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme realizovať tak, aby bol zrejmý ich prínos pre celú EÚ,

zoskupenie potenciálne konkurenčných projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme sa definuje ako ‚zoskupenie X zahŕňajúce jeden alebo viaceré z týchto projektov spoločného záujmu:‘. Takéto zoskupenie odráža neistotu týkajúcu sa rozsahu úzkych miest za hranicami štátov. V tomto prípade sa nemusia realizovať všetky projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme zahrnuté v zoskupení. O tom, či sa realizuje jeden, viaceré alebo všetky projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme, pri dodržaní potrebného plánovania, vydania povolení a zákonného schválenia, rozhodne trh. Potreba projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme sa prehodnotí v rámci nasledujúceho postupu určovania projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme, a to aj so zreteľom na potrebné kapacity, a

zoskupenie konkurenčných projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme sa definuje ako ‚zoskupenie X zahŕňajúce jeden z týchto projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme:‘. Takéto zoskupenie rieši rovnaké úzke miesto. Rozsah úzkych miest je však konkrétnejší než v prípade zoskupenia potenciálne konkurenčných projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme, a preto sa stanovilo, že sa musí realizovať len jeden projekt spoločného záujmu/projekt vo vzájomnom záujme. O tom, ktorý projekt spoločného záujmu/projekt vo vzájomnom záujme sa musí zrealizovať, pri dodržaní potrebného plánovania, vydania povolení a zákonného schválenia, rozhodne trh. Ak je to nutné, potreba projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme sa prehodnotí v rámci nasledujúceho postupu určovania projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme,

všeobecný koridor odráža určité významné infraštruktúrne potreby, ktoré boli určené a ktorým v predložených projektoch nebolo možné venovať primeranú pozornosť.

Na všetky projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme sa vzťahujú práva a povinnosti stanovené v nariadení (EÚ) 2022/869.

2.   Uvádzanie rozvodní a kompresorových staníc

Rozvodne, ‚back-to-back‘ elektrické stanice a kompresorové stanice sa považujú za časti projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme, ak sú geograficky umiestnené na prenosových vedeniach alebo prípadne vedľa plynovodov. Rozvodne, ‚back-to-back‘ elektrické stanice a kompresorové stanice sa považujú za samostatné projekty spoločného záujmu a sú výslovne uvedené v zozname Únie, ak sú geograficky umiestnené mimo prenosových vedení alebo prípadne plynovodov. Spadajú pod práva a povinnosti stanovené v nariadení (EÚ) 2022/869.

3.   Neoprávnené časti projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme

Súčasťou zloženia niektorých projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme je jedna alebo viacero neoprávnených investícií. Tieto investície, ktoré sú uvedené v ďalšom texte, sa nepovažujú za súčasť zoznamu Únie:

úsek Guitiriz – Zamora (časť projektu spoločného záujmu 9.1.3),

úsek Saint Martin de Crau – Cruzy (časť projektu spoločného záujmu 9.1.5),

etapa Freiburg – Offenbach (časť projektu spoločného záujmu 9.2.1),

úsek v oblasti Limburg a jej prepojenie so severojužnou základnou sieťou na východe Holandska (časť projektu spoločného záujmu 9.6),

lodná preprava (časť projektu spoločného záujmu 9.13.1),

úsek Poggio Renatico – Gries Pass (časť projektu spoločného záujmu 10.1.1),

úsek Karperi – Komotimi (časť projektu spoločného záujmu 10.3.1),

úsek Kiruna – Lulea (časť projektu spoločného záujmu 11.1),

štyri vnútroštátne časti fínskeho plynovodu Kyröskoski; Imatra; Loviisa cez mesto Kotka a Porvoo cez Tolkinnen (geografické údaje sú približné a uvádzajú sa len ako orientačné body) (časť projektu spoločného záujmu 11.2),

plynovod v Litve ako spojenie s mestom Klajpeda (časť projektu spoločného záujmu 11.2),

úsek Magdeburg – Potsdam (geografické údaje sú približné a uvádzajú sa len ako orientačné body) (časť projektu spoločného záujmu 11.2),

riadenie bezpapierového toku práce, voicebot a chatbot, automatizácia riadenia pracovných síl, spoločné aukcie medzi SK – UA a aktíva na účely jaskynného cestovného ruchu (časť projektu spoločného záujmu 12.3).

4.   Projekty, v prípade ktorých sa zmenilo číslo projektu spoločného záujmu v porovnaní s predchádzajúcim zoznamom Únie

Pri projektoch, ktoré boli súčasťou predchádzajúceho zoznamu Únie podľa zrušeného nariadenia (EÚ) č. 347/2013, sa zmenilo číslo projektu spoločného záujmu v dôsledku zmeny poradia alebo pridania nových prioritných koridorov v nariadení (EÚ) 2022/869. Toto sa týka niektorých projektov patriacich do týchto kategórií: elektrina, inteligentné elektrizačné sústavy a siete oxidu uhličitého. V tomto prípade sa uvádza predchádzajúce číslo projektu spoločného záujmu v rámci názvu projektu, a to iba na informačné účely.

B.   ZOZNAM PROJEKTOV SPOLOČNÉHO ZÁUJMU A PROJEKTOV VO VZÁJOMNOM ZÁUJME PRE ÚNIU

1.   Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v západnej Európe (NSI West Electricity)

Projekty spoločného záujmu vypracované v regióne:

Číslo

Vymedzenie

1.1

Prepojovacie vedenie Portugalsko – Španielsko medzi mestami Beariz – Fontefría (ES), Fontefría (ES) – Ponte de Lima (PT) a Ponte de Lima – Vila Nova de Famalicão (PT) vrátane rozvodní v mestách Beariz (ES), Fontefría (ES) a Ponte de Lima (PT) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 2.17)

1.2

Prepojovacie vedenie medzi mestami Gatika (ES) a Cubnezais (FR) [v súčasnosti známe ako Biskajský záliv (‚Biscay Gulf‘)] (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 2.7)

1.3

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami La Martyre (FR) a Great Island alebo Knockraha (IE) [v súčasnosti známe ako ‚Prepojovacie vedenie Celtic‘ (Celtic Interconnector)] (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 1.6)

1.4

Zoskupenie vnútroštátnych vedení v Nemecku zahŕňajúce tieto projekty spoločného záujmu:

1.4.1

Vnútroštátne vedenie medzi mestami Emden-východ a Osterath na zvýšenie kapacity vedenia zo severného Nemecka do Porýnia [v súčasnosti známe ako ‚A-Nord‘] (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 2.31.1)

1.4.2

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Heide/západ a Polsum na zvýšenie kapacity vedenia zo severného Nemecka do Porúria [v súčasnosti známe ako ‚Korridor B‘] (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 2.31.2)

1.4.3

Vnútroštátne vedenie medzi mestami Wilhelmshaven a Uentrop na zvýšenie kapacity vedenia zo severného Nemecka do Porúria [v súčasnosti známe ako ‚Korridor B‘] (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 2.31.3)

1.5

Vnútroštátne vedenie v Nemecku medzi lokalitami Brunsbüttel/Wilster a Großgartach/Grafenrheinfeld na zvýšenie kapacity pri severných a južných hraniciach [v súčasnosti známe ako ‚Südlink‘] (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 2.10)

1.6

Vnútroštátne vedenie medzi mestami Osterath a Philippsburg (DE) na zvýšenie kapacity pri západných hraniciach [v súčasnosti známe ako ‚Ultranet‘] (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 2.9)

1.7

1.7.1

Prepojovacie vedenie medzi mestami Navarra (ES) a Landes (FR) [v súčasnosti známe ako ‚Pyrenejská križovatka 1‘ (Pyrenean crossing 1)] (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 2.27.2)

1.7.2

Prepojovacie vedenie medzi regiónmi Aragónsko (ES) a Marsillon (FR) [v súčasnosti známe ako ‚Pyrenejská križovatka 2‘ (Pyrenean crossing 2)] (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 2.27.1)

1.8

Prepojovacie vedenie medzi obcami Lonny (FR) a Gramme (BE) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 2.32)

1.9

Vnútroštátne vedenia na belgickej severnej hranici medzi lokalitami Zandvliet a Lillo-Liefkenshoek (BE) a medzi lokalitami Liefkenshoek a Mercator vrátane rozvodne v Lillo (BE) [v súčasnosti známe ako ‚BRABO II + III‘] (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 2.23)

1.10

Prepojovacie vedenie medzi pevninským Talianskom a Korzikou (FR) a Sardíniou (IT) [v súčasnosti známe ako ‚SACOI 3‘] (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 2.4)

1.11

Projekt rozšírenia kapacity skladovania v lokalite Kaunertal (AT) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 2.18)

1.12

Čistenie – uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni NAVALEO (ES) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 2.28.2)

1.13

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni Silvermines (IE) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 2.29)

1.14

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni RIEDL (DE) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 2.30)

1.15

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej elektrárni s reverzibilnými turbínami LOS GUAJARES (ES)

1.16

Uskladňovanie energie stlačením vzduchu v Green Hydrogen Hub (uzol pre čistý vodík) v Dánsku (DK) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 1.21)

1.17

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni WSK PULS (DE)

1.18

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej elektrárni s reverzibilnými turbínami AGUAYO II (ES)

Projekty vo vzájomnom záujme vypracované v regióne:

Číslo

Vymedzenie

1.19

Prepojovacie vedenie medzi Sicíliou (IT) a uzlom Tunisko (TN) [v súčasnosti známe ako ‚ELMED‘] (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 2.33)

1.20

Prepojovacie vedenie medzi oblasťou Zeebrugge (BE) a mestom Kemsley v Kente (UK) [v súčasnosti známe ako ‚Cronos‘]

1.21

Prepojovacie vedenie medzi oblasťami Emdenu (DE) a mestom Corringham v Essexe (UK) [v súčasnosti známe ako ‚Tarchon‘]

2.   Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v stredovýchodnej a juhovýchodnej Európe (NSI East Electricity)

Projekty spoločného záujmu vypracované v regióne:

Číslo

Vymedzenie

2.1

Zoskupenie Rakúsko – Nemecko zahŕňajúce tieto projekty spoločného záujmu:

2.1.1

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Isar/Altheim/Ottenhofen (DE) – St. Peter (AT) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 3.1.1)

2.1.2

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami St. Peter a Tauern (AT) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 3.1.2)

2.1.3

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Západné Tirolsko a Zell-Ziller (AT) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 3.1.4)

2.1.4

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Pleinting (DE) – St. Peter (AT)

2.2

Vnútroštátne vedenie v Nemecku medzi lokalitami Wolmirstedt a Isar [v súčasnosti známe ako ‚SuedOstLink‘] (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 3.12)

2.3

Zoskupenie vnútroštátnych vedení v Česku zahŕňajúce vedenia:

2.3.1

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Vernerov a Vítkov (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 3.11.1)

2.3.2

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Přeštice a Kočín (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 3.11.3)

2.3.3

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Kočín a Mírovka (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 3.11.4)

2.4

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Würmlach (AT) a Somplago (IT) (vo štvrtom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 3.4)

2.5

Zoskupenie Maďarsko – Rumunsko zahŕňajúce tieto projekty spoločného záujmu:

2.5.1

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Józsa (HU) a Oradea (RO)

2.5.2

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Urechesti (RO) a Targu Jiu (RO)

2.5.3

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Targu Jiu (RO) a Paroseni (RO)

2.5.4

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Paroseni (RO) a Baru Mare (RO)

2.5.5

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Baru Mare (RO) a Hasdat (RO)

2.6

Zoskupenie Izrael – Cyprus – Grécko [v súčasnosti známe ako ‚EuroAsia Interconnector‘] zahŕňajúce tieto projekty spoločného záujmu:

2.6.1

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Hadera (IL) a Kofinou (CY) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 3.10.1)

2.6.2

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Kofinou (CY) a Korakia, Kréta (EL) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 3.10.2)

2.7

Prepojovacie vedenie medzi Otrokovicami (CZ) a Ladcami (SK)

2.8

Prepojovacie vedenie medzi lokalitou Lienz (AT) a regiónom Benátsko (IT) (v druhom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 3.2.1)

2.9

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni Amfilochia (EL) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 3.24)

2.10

Batériový systém na uskladňovanie energie v lokalite Ptolemaida (EL)

2.11

Modernizácia uskladňovania elektriny v prečerpávacej vodnej elektrárni Čierny Váh (SK) [v súčasnosti známej ako ‚SE Integrátor‘]

Projekty vo vzájomnom záujme vypracované v regióne:

Číslo

Vymedzenie

2.12

Prepojovacie vedenie medzi mestami Subotica (RS) a Sándorfalva (HU)

2.13

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Wádí an-Natrún (EG) a oblasťou Mesogeia/St Stefanos (EL) [v súčasnosti známe ako ‚GREGY Interconnector‘]

3.   Plán prepojenia baltského trhu s energiou v odvetví elektriny (BEMIP Electricity)

Projekty spoločného záujmu vypracované v regióne:

Číslo

Vymedzenie

3.1

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Stanisławów a Ostrołęka (PL) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 4.5.2)

3.2

Uskladňovanie elektriny v prečerpávacích vodných elektrárňach v Estónsku (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 4.6)

3.3

Integrácia a synchronizácia elektrizačnej sústavy pobaltských štátov s európskymi sieťami vrátane týchto projektov spoločného záujmu:

3.3.1

Prepojovacie vedenie medzi lokalitami Tsirguliina (EE) a Valmiera (LV) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 4.8.3)

3.3.2

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Viru a Tsirguliina (EE) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 4.8.4)

3.3.3

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Paide a Sindi (EE) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 4.8.7)

3.3.4

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Vilnius a Neris (LT) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 4.8.8)

3.3.5

Ďalšie infraštruktúrne aspekty týkajúce sa zavedenia synchronizácie sústavy pobaltských štátov so sieťou kontinentálnej Európy (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 4.8.9)

3.3.6

Prepojovacie vedenie medzi Litvou a Poľskom [v súčasnosti známe ako ‚Harmony Link‘] (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 4.8.10)

3.3.7

Nová rozvodňa 330kV Mūša (LT) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 4.8.13)

3.3.8

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Bitenai a KHAE (LT) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 4.8.14)

3.3.9

Nová rozvodňa 330kV Darbėnai (LT) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 4.8.15)

3.3.10

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Darbenai a Bitenai (LT) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 4.8.16)

3.3.11

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Dunowo a Żydowo Kierzkowo (PL) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 4.8.18)

3.3.12

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Piła Krzewina a Żydowo Kierzkowo (PL) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 4.8.19)

3.3.13

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Morzyczyn-Dunowo-Słupsk-Żarnowiec (PL) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 4.8.21)

3.3.14

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Żarnowiec-Gdańsk/Gdańsk Przyjaźń-Gdańsk Błonia (PL) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 4.8.22)

3.3.15

Synchrónne kondenzátory poskytujúce zotrvačnosť, napäťovú a frekvenčnú stabilitu a skratový výkon v Litve, Lotyšsku a Estónsku (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 4.8.23)

3.4

Tretie prepojovacie vedenie medzi Fínskom – Švédskom [v súčasnosti známe ako ‚Aurora line‘] zahŕňajúce tieto projekty spoločného záujmu:

3.4.1

Prepojovacie vedenie medzi severným Fínskom a severným Švédskom (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 4.10.1)

3.4.2

Vnútroštátne vedenie medzi lokalitami Keminmaa a Pyhänselkä (FI) (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 4.10.2)

3.5

Štvrté prepojovacie vedenie medzi Fínskom – Švédskom [v súčasnosti známe ako

‚Aurora line 2‘]

3.6

Prepojovacie vedenie medzi Fínskom a Estónskom [v súčasnosti známe ako ‚Estlink 3‘]

4.   Morské prenosové a distribučné sústavy v oblasti Severného mora (NSOG)

Projekty spoločného záujmu vypracované v regióne:

Číslo

Vymedzenie

4.1

Jeden alebo viacero uzlov v Severnom mori s prepojovacími vedeniami do susediacich krajín na pobreží Severného mora (Dánsko, Holandsko a Nemecko) [v súčasnosti známe ako ‚North Sea Wind Power Hub‘] (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 1.19)

4.2

Hybridné prepojovacie vedenie na mori medzi Belgickom a Dánskom [v súčasnosti známe ako ‚Triton Link‘]

4.3

Vysokonapäťová rozvodňa na mori a spojovacie vedenie do lokality Menuel (FR) [v súčasnosti známe ako ‚pripojenie veternej energie na mori Centre Manche 1‘]

4.4

Vysokonapäťová rozvodňa na mori a spojovacie vedenie do lokality Tourbe (FR) [v súčasnosti známe ako ‚pripojenie veternej energie na mori Centre Manche 2‘]

Projekty vo vzájomnom záujme vypracované v regióne:

Číslo

Vymedzenie

4.5

Viacúčelové prepojovacie vedenie medzi modulárnou sústavou na mori Modular Offshore Grid 2 (BE) a lokalitou Leisten (UK) [v súčasnosti známe ako ‚Nautilus‘] (vo štvrtom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 1.15)

4.6

Viacúčelové prepojovacie vedenie typu HVDC medzi Veľkou Britániou a Holandskom [v súčasnosti známe ako ‚LionLink‘]

5.   Program pre sústavy veternej energie na mori v rámci plánu prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP offshore)

Projekty spoločného záujmu vypracované v regióne:

Číslo

Vymedzenie

5.1

Hybridné prepojovacie vedenie na mori medzi Lotyšskom a Estónskom [v súčasnosti známe ako ‚Elwind‘]

5.2

Energetický ostrov Bornholm (BEI) Hybridné prepojovacie vedenie na mori medzi Dánskom a Nemeckom

6.   Sústavy na mori na juhu a západe (SW offshore)

Projekty spoločného záujmu vypracované v regióne:

Číslo

Vymedzenie

6.1

Spojovacie vedenie pre veternú energiu na mori Okcitánia (FR)

6.2

Spojovacie vedenie pre veternú energiu na mori PACA (FR)

7.   Sústavy na mori na juhu a východe (SE offshore)

V súvislosti s týmto koridorom neboli predložené žiadne projekty.

8.   Sústavy na mori v Atlantickom oceáne

Projekty spoločného záujmu vypracované v regióne:

Číslo

Vymedzenie

8.1

Spojovacie vedenie pre veternú energiu na mori v južnom Bretónsku (FR)

8.2

Spojovacie vedenie pre veternú energiu na mori v južnom Atlantiku (FR)

9.   Prepojenia vodíkových sietí v západnej Európe (HI West)

Projekty spoločného záujmu vypracované v regióne:

Číslo

Vymedzenie

9.1

Koridor Portugalsko – Španielsko – Francúzsko – Nemecko:

9.1.1

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Portugalsku

9.1.2

Prepojovací vodíkovod medzi Portugalskom a Španielskom

9.1.3

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Španielsku

9.1.4

Prepojovací vodíkovod medzi Španielskom a Francúzskom [v súčasnosti známy ako ‚BarMar‘]

9.1.5

Prepojenie vnútroštátnej vodíkovej infraštruktúry vo Francúzsku s Nemeckom [v súčasnosti známe ako ‚HyFen‘]

9.1.6

Prepojenie vnútroštátnej vodíkovej infraštruktúry v Nemecku s Francúzskom [v súčasnosti známe ako ‚H2Hercules South‘]

9.2

Cezhraničné vodíkové údolia na koridore Francúzsko – Nemecko:

9.2.1

Vodíkové údolie v Nemecku smerujúce na hranice s Francúzskom [v súčasnosti známe ako ‚RHYn‘]

9.2.2

Vodíkové údolie vo Francúzsku smerujúce na hranice s Nemeckom [v súčasnosti známe ako ‚Mosahyc‘]

9.3

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra vo Francúzsku smerujúca na hranice s Belgickom [v súčasnosti známa ako ‚Francúzsko-belgický koridor H2‘]

9.4

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Nemecku [v súčasnosti známa ako ‚H2ercules West‘]

9.5

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Belgicku [v súčasnosti známa ako ‚Belgická základná vodíková sieť‘]

9.6

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Holandsku [v súčasnosti známa ako ‚Národná základná vodíková sieť‘]

9.7

Prepojenia vodíkovodov pre Národnú základnú vodíkovú sieť (NL) – Nemecko:

9.7.1

Prepojenie vodíkovodu zo severojužnej základnej siete na východe k mestu Oude (NL) – H2ercules North (DE)

9.7.2

Prepojenie vodíkovodu zo severojužnej základnej siete na východe k obci Vlieghuis (NL) – Vlieghuis – Ochtrup (DE)

9.7.3

Prepojenie vodíkovodu medzi Holandskom a Nemeckom [v súčasnosti známe ako ‚Delta Rhine Corridor H2‘]

9.8

Vodíkový plynovod na mori v Nemecku [v súčasnosti známy ako ‚AquaDuctus‘]

9.9

Prepojovací vodíkovod medzi Dánskom a Nemeckom:

9.9.1

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Nemecku [v súčasnosti známa ako ‚HyperLink III‘]

9.9.2

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Dánsku [v súčasnosti známa ako ‚DK Hydrogen Pipeline West‘]

9.10

Zariadenia na príjem amoniaku v Belgicku:

9.10.1

Zariadenie na príjem amoniaku v Antverpách

9.10.2

Zariadenie na príjem amoniaku Amplifhy Antverpy

9.10.3

Zariadenie na príjem amoniaku ‚Zeebrugge New Molecules development‘

9.11

Zariadenia na príjem amoniaku v Nemecku:

9.11.1

Terminál zariadenia na príjem amoniaku v Brunsbütteli

9.11.2

Zariadenie na príjem amoniaku vo Wilhelmshavene (BP)

9.11.3

Zariadenie na príjem amoniaku vo Wilhelmshavene (Uniper)

9.12

Zariadenia na príjem v Holandsku:

9.12.1

Zariadenie na príjem Rotterdam LH2

9.12.2

Zariadenie na príjem amoniaku Amplifhy Rotterdam

9.12.3

Zariadenie na príjem amoniaku ACE Rotterdam

9.13

Zariadenie na príjem amoniaku v Dunkerque (FR)

9.14

Elektrolyzér H2Sines.RDAM (PT)

9.15

Elektrolyzéry v Španielsku:

9.15.1

Elektrolyzér vodíkovej siete v Tarragone

9.15.2

Veľký elektrolyzér v Bilbau

9.15.3

Veľký elektrolyzér v Cartagene

9.15.4

Elektrolyzér Valle andaluz del hidrógeno verde

9.15.5

Elektrolyzér vo vodíkovom údolí Asturias H2

9.16

Elektrolyzéry vo Francúzsku:

9.16.1

Elektrolyzér CarlHYng

9.16.2

Elektrolyzér Emil’Hy

9.16.3

Elektrolyzér HyGreen

9.16.4

Elektrolyzér H2V Valenciennes

9.16.5

Elektrolyzér H2Thionville

9.17

Elektrolyzéry v Holandsku:

9.17.1

Elektrolyzér Enecolyser

9.17.2

Elektrolyzér H2-Fifty

9.17.3

Elektrolyzér SeaH2Land

9.18

Elektrolyzéry v Nemecku:

9.18.1

Elektrolyzér GreenWilhelmshaven

9.18.2

Elektrolyzér CHC Wilhelmshaven

9.19

Elektrolyzér Jytske Banke (DK)

9.20

Dánske zariadenie na skladovanie vodíka (DK)

9.21

Zariadenie na skladovanie vodíka Hystock Opslag H2 (NL)

9.22

Zariadenia na skladovanie vodíka v Nemecku:

9.22.1

Zariadenie na skladovanie vodíka Salthy v Harsefelde

9.22.2

Zariadenie na skladovanie vodíka H2 Storage Gronau-Epe

9.23

Zariadenie na skladovanie GeoH2 (FR)

9.24

Zariadenia na skladovanie vodíka v Španielsku:

9.24.1

Zariadenie na skladovanie vodíka North – 1

9.24.2

Zariadenie na skladovanie vodíka North – 2

Projekty vo vzájomnom záujme vypracované v regióne:

Číslo

Vymedzenie

9.25

Vodíkovod na mori medzi Nórskom a Nemeckom [v súčasnosti známy ako ‚CHE Pipeline‘]

10.   Prepojenia rozvodných vodíkových sietí v stredovýchodnej a juhovýchodnej Európe (HI East)

Projekty spoločného záujmu vypracované v regióne:

Číslo

Vymedzenie

10.1

Vodíkový koridor Taliansko – Rakúsko – Nemecko:

10.1.1

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Taliansku [v súčasnosti známa ako ‚Italian H2 Backbone‘]

10.1.2

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Rakúsku [v súčasnosti známa ako ‚H2 Readiness of the TAG pipeline system‘]

10.1.3

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Rakúsku [v súčasnosti známa ako ‚H2 Backbone WAG a Penta West‘]

10.1.4

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Nemecku [v súčasnosti známa ako ‚HyPipe Bavaria – The Hydrogen Hub‘]

10.2

Prepojenie vodíkovodu medzi Českom a Nemeckom:

10.2.1

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Česku smerujúca do Nemecka

10.2.2

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Nemecku [v súčasnosti známa ako ‚FLOW East – Making Hydrogen Happen‘]

10.3

Prepojovací vodíkovod medzi Gréckom a Bulharskom:

10.3.1

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Grécku smerujúca k bulharským hraniciam

10.3.2

Vnútroštátna vodíková infraštruktúra v Bulharsku smerujúca ku gréckym hraniciam

10.4

Všeobecný koridor určený na prepravu vodíka z Ukrajiny na Slovensko, do Česka, Rakúska a Nemecka

11.   Plán prepojenia baltského trhu s energiou v odvetví vodíka (BEMIP Hydrogen)

Projekty spoločného záujmu vypracované v regióne:

Číslo

Vymedzenie

11.1

Prepojovací vodíkovod medzi Švédskom a Fínskom [v súčasnosti známe ako ‚Nordic Hydrogen Route – Bothnian Bay‘ – Severská vodíková trasa – Botnický záliv]

11.2

Prepojovací vodíkovod medzi Fínskom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Poľskom a Nemeckom [v súčasnosti známe ako ‚Nordic-Baltic Hydrogen Corridor‘ – Seversko-baltský vodíkový koridor]

11.3

Prepojovací vodíkovod medzi Švédskom, Fínskom a Nemeckom [v súčasnosti známe ako ‚Baltic Sea Hydrogen Collector‘ – Baltský vodíkový kolektor]

12.   Prioritná tematická oblasť Zavádzanie inteligentných elektrizačných sústav

Projekty spoločného záujmu vypracované v rámci tematickej oblasti:

Číslo

Vymedzenie

12.1

ACON – Again COnnected Networks (CZ, SK) s cieľom podporiť integráciu českého a slovenského trhu s elektrickou energiou zlepšovaním efektívnosti distribučných sústav (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 10.4)

12.2

CARMEN (BG, RO) s cieľom posilniť vzájomnú cezhraničnú spoluprácu a výmenu údajov medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav/prepravných sietí, zlepšiť spoluprácu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav/prepravných sietí a prevádzkovateľmi distribučných sústav/sietí, investovať do rozšírenia sústavy/siete a zvýšenia kapacity v záujme integrácie nových obnoviteľných zdrojov energie a zvýšiť stabilitu, bezpečnosť a flexibilitu sústavy/siete (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 10.10)

12.3

Danube InGrid (HU, SK) s cieľom efektívne spojiť správanie a konanie všetkých účastníkov trhu napojených na elektrické siete v Maďarsku a na Slovensku (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 10.7)

12.4

Inteligentné siete Gabreta (CZ, DE) s cieľom zvýšiť hostiteľskú kapacitu sústavy/siete, umožniť diaľkové monitorovanie a kontrolu MV sústav/sietí a zlepšiť pozorovateľnosť sústav/sietí a sieťové plánovanie (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 10.11)

12.5

GreenSwitch (AT, HR, SI) s cieľom zvýšiť hostiteľskú kapacitu decentralizovaných obnoviteľných zdrojov energie a efektívnu integráciu nových zaťažení, zlepšiť pozorovateľnosť distribučnej sústavy a zvýšiť cezhraničnú kapacitu (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 10.12)

13.   Prioritná tematická oblasť Cezhraničná sieť oxidu uhličitého

Projekty spoločného záujmu vypracované v rámci tematickej oblasti:

Číslo

Vymedzenie

13.1

Prostredníctvom projektu CO2 TransPorts sa vybuduje infraštruktúra na uľahčenie veľkokapacitného zachytávania, prepravy a ukladania oxidu uhličitého z oblastí Rotterdamu, Antverp a prístavov v Severnom mori (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 12.3)

13.2

Aramis – projekt cezhraničnej prepravy a uskladnenia oxidu uhličitého, príjem od producentov emisií vo vnútrozemí z oblasti rotterdamského prístavu, potrubná preprava na uskladnenie v lokalitách na holandskom kontinentálnom šelfe (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 12.7)

13.3

ECO2CEE – projekt cezhraničnej prepravy a uskladnenia oxidu uhličitého s otvoreným prístupom a s plánovanými úložiskami v Dánsku, Nórsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve (rozšírenie č. 12.9 v piatom zozname projektov spoločného záujmu)

13.4

Bifrost – projekt prepravy a uskladnenia s úložiskom na mori v DK od producentov emisií z Dánska, Nemecka a Poľska

13.5

Callisto – príprava multimodálnych centier pre oxid uhličitý v Stredozemí s cieľom ukladať emisie oxidu uhličitého z Francúzska a Talianska

13.6

CCS Baltic Consortium – cezhraničná preprava oxidu uhličitého železnicou medzi Lotyšskom a Litvou s multimodálnym LCO2 terminálom v meste Klajpeda

13.7

Delta Rhine Corridor (koridor delty Rýna) – projekt na prepravu oxidu uhličitého potrubím od producentov emisií v Porúrí v Nemecku a v oblasti Rotterdamu v Holandsku do úložiska na mori pri holandskom pobreží

13.8

EU2NSEA – cezhraničná sieť oxidu uhličitého vytvorená medzi Belgickom, Nemeckom a Nórskom takisto na účely zberu oxidu uhličitého z DK, FR, LV, NL, PL a SE s uskladnením v nórskom kontinentálnom šelfe

13.9

GT CCS Croatia – vybudovanie potrubnej prepravnej infraštruktúry v Chorvátsku a Maďarsku s podzemným úložiskom v HR

13.10

Norne – prepravná infraštruktúra v Dánsku s úložiskom na pevnine a potenciálne na mori, pričom producenti emisií, ktorí pochádzajú prevažne z DK, SE, BE a UK budú na prepravu do DK používať lodnú dopravu

13.11

Prinos – úložisko na mori na poli Prinos, pokiaľ ide o emisie z EL (potrubnou dopravou) a z BG, HR, CY, EL, IT a SI (lodnou dopravou)

13.12

Pycasso – preprava a uskladnenie oxidu uhličitého na úložisku na pevnine na juhozápade FR od priemyselných producentov emisií z FR a ES

Projekty vo vzájomnom záujme vypracované v rámci tematickej oblasti:

Číslo

Vymedzenie

13.13

Northern lights – projekt cezhraničného spojenia pre oxid uhličitý medzi viacerými európskymi iniciatívami zachytávania uhlíka (okrem iných v Belgicku, Nemecku, Írsku, vo Francúzsku, Švédsku) a jeho prepravy loďou na uskladnenie v nórskom kontinentálnom šelfe (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 12.4)

13.14

Nautilus CCS – emisie z oblastí Le Havre, Dunkerque, Duisburg a Rogaland sa majú zachytávať a prepravovať loďou na rôzne miesta záchytu v Severnom mori (rozšírenie č. 12.8 v piatom zozname projektov spoločného záujmu)

14.   Prioritná tematická oblasť Inteligentné plynárenské siete

V súvislosti s touto kategóriou sa žiadne predložené projekty nepovažovali za oprávnené.

15.   Projekty, ktoré si zachovávajú svoj štatút projektu spoločného záujmu (výnimka podľa článku 24):

Číslo

Vymedzenie

15.1

Pripojenie Malty do európskej plynárenskej siete – plynovodné prepojenie s Talianskom v lokalite Gele (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 5.19)

15.2

Plynovod na prepravu plynu zo zásobníka vo východnom Stredomorí na grécku pevninu cez Cyprus a Krétu [v súčasnosti známy ako ‚EastMed Pipeline‘] s meracou a regulačnou stanicou Megalopoli (v piatom zozname projektov spoločného záujmu ako č. 7.3.1)

“ “

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).


ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2024/1041/oj

ISSN 1977-0790 (electronic edition)


Top