10.12.2013

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 330/1

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1257/2013

z 20. novembra 2013

o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Lode, ktoré predstavujú odpad a na účely recyklácie sa presúvajú cez hranice, upravuje Bazilejský dohovor z 22. marca 1989 o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní (ďalej len „Bazilejský dohovor“) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 (3). Nariadením (ES) č. 1013/2006 sa vykonáva Bazilejský dohovor, ako aj zmena (4) uvedeného dohovoru prijatá v roku 1995, ktorá ešte nenadobudla platnosť na medzinárodnej úrovni a ktorou sa zakazuje vývoz nebezpečného odpadu z krajín, ktoré nie sú členskými krajinami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Takéto lode sa vo všeobecnosti klasifikujú ako nebezpečný odpad a vzťahuje sa na ne zákaz vývozu z Únie na účely recyklácie v zariadeniach krajín, ktoré nie sú členskými krajinami OECD.

(2)

Mechanizmy monitorovania uplatňovania platného práva Únie a medzinárodného práva ako aj presadzovanie týchto práv sú prispôsobené osobitostiam lodí a medzinárodnej lodnej dopravy. Úsilie o spoluprácu medzi Medzinárodnou organizáciou práce (ILO), Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) a sekretariátom Bazilejského dohovoru viedlo k dosiahnutiu dohody o zavedení povinných globálnych požiadaviek zameraných na zabezpečenie účinného a efektívneho riešenia problému nebezpečných a nevhodných postupov recyklácie lodí vo forme Hongkonského medzinárodného dohovoru o bezpečnej a environmentálne vhodnej recyklácii lodí (ďalej len „Hongkonský dohovor“).

(3)

Súčasná kapacita na recykláciu lodí v krajinách OECD, ktorá je legálne dostupná pre lode plaviace sa pod vlajkou členského štátu, je nedostatočná. Súčasná bezpečná a environmentálne vhodná kapacita na recykláciu lodí v krajinách, ktoré nie sú členskými krajinami OECD, stačí na spracovanie všetkých lodí plaviacich sa pod vlajkou členského štátu a predpokladá sa, že do roku 2015 sa bude ďalej rozširovať v dôsledku opatrení prijatých recyklujúcimi krajinami s cieľom splniť požiadavky Hongkonského dohovoru.

(4)

Hongkonský dohovor bol prijatý 15. mája 2009 pod záštitou Medzinárodnej námornej organizácie. Hongkonský dohovor nadobudne platnosť až 24 mesiacov po dátume ratifikácie aspoň 15 štátmi, ktorých obchodné flotily spolu predstavujú aspoň 40 percent hrubej priestornosti celosvetového obchodného loďstva a ktorých maximálny ročný objem recyklácie lodí počas predchádzajúcich 10 rokov spolu predstavuje najmenej tri percentá hrubej priestornosti ich obchodného loďstva spolu. Tento dohovor sa vzťahuje na návrh, konštrukciu, prevádzku a prípravu lodí s cieľom uľahčiť bezpečnú a environmentálne vhodnú recykláciu bez ohrozenia bezpečnosti a prevádzkovej efektívnosti lode. Vzťahuje sa tiež na bezpečnú a environmentálne vhodnú prevádzku zariadení na recykláciu lodí a zriadenie vhodného mechanizmu presadzovania v oblasti recyklácie lodí.

(5)	Cieľom tohto nariadenia je umožniť skorú ratifikáciu Hongkonského dohovoru v Únii a tretích krajinách uplatnením primeraných kontrol lodí a zariadení na recykláciu lodí na základe tohto dohovoru.

(6)

V Hongkonskom dohovore sa výslovne ustanovuje, aby jeho zmluvné strany so zreteľom na bezpečnú a environmentálne vhodnú recykláciu lodí prijali prísnejšie opatrenia v súlade s medzinárodným právom s cieľom predchádzať akýmkoľvek škodlivým účinkom na zdravie ľudí a životné prostredie, obmedzovať tieto účinky alebo znižovať ich na minimum. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť by sa týmto nariadením mala zabezpečiť ochrana pred možnými škodlivými účinkami nebezpečných materiálov na palube všetkých lodí, ktoré využívajú prístav alebo kotvisko členského štátu, a súčasne zaručiť dodržiavanie ustanovení medzinárodného práva, ktoré sa na takéto materiály vzťahujú. S cieľom zabezpečiť monitorovanie dodržiavania požiadaviek tohto nariadenia týkajúcich sa nebezpečného materiálu by členské štáty mali uplatniť vnútroštátne ustanovenia na implementáciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES (5). V súčasnosti je úlohou inšpektorov štátnej prístavnej kontroly inšpekcia osvedčenia a aktívne skúšky prítomnosti nebezpečných materiálov vrátane azbestu podľa Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori (ďalej len „SOLAS“). Harmonizovaný prístup k týmto činnostiam zabezpečuje Parížske memorandum o porozumení o štátnej prístavnej kontrole.

(7)

Účelom tohto nariadenia je tiež zmenšiť rozdiely medzi prevádzkovateľmi v Únii, krajinách OECD a relevantných tretích krajinách, pokiaľ ide o zdravie a bezpečnosť pri práci a environmentálne normy, a smerovať lode plaviace sa pod vlajkou členského štátu do zariadení na recykláciu lodí, ktoré na demontáž lodí používajú bezpečné a environmentálne vhodné metódy, namiesto ich nasmerovania na nevyhovujúce miesta, čo je v súčasnosti praxou. Tiež by sa ním mala zvýšiť konkurencieschopnosť bezpečnej a environmentálne vhodnej recyklácie a spracúvania lodí v zariadeniach na recykláciu lodí nachádzajúcich sa v členskom štáte. Vytvorením európskeho zoznamu zariadení na recykláciu lodí (ďalej len „európsky zoznam“) spĺňajúcich požiadavky stanovené v tomto nariadení by sa tým, že sa členskému štátu, pod ktorého vlajkou sa loď plaví, uľahčí kontrola lodí, ktoré sa idú recyklovať, prispelo k týmto cieľom, ako aj k lepšiemu presadzovaniu. Tieto požiadavky na zariadenia na recykláciu lodí by mali vychádzať z požiadaviek Hongkonského dohovoru. Zariadenia na recykláciu lodí schválené podľa tohto nariadenia by v tomto ohľade mali spĺňať potrebné požiadavky na ochranu životného prostredia, zdravia a bezpečnosti pracovníkov a environmentálne vhodné zaobchádzanie s odpadom z recyklovaných lodí. V prípade zariadení na recykláciu lodí nachádzajúcich sa v tretej krajine by sa požiadavkami mala dosiahnuť vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, ktorá bude v zásade rovnocenná s úrovňou v Únii. Zariadenia na recykláciu lodí, ktoré tieto minimálne požiadavky nespĺňajú, by preto nemali byť zaradené do európskeho zoznamu.

(8)

Mala by sa uplatňovať zásada rovnosti pred právom Únie a jej uplatňovanie by sa malo monitorovať najmä pri vypracúvaní a aktualizácii európskeho zoznamu pre zariadenia na recykláciu lodí nachádzajúce sa v členskom štáte a zariadenia na recykláciu lodí nachádzajúce sa v tretej krajine, ktoré spĺňajú požiadavky ustanovené v tomto nariadení.

(9)	Členské štáty sa nabádajú, aby prijali vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby lode vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia konali v primeranom a uskutočniteľnom rozsahu spôsobom, ktorý je v súlade s týmto nariadením.

(10)

S cieľom predchádzať zdvojovaniu je potrebné vyňať lode, ktoré sa plavia pod vlajkou členského štátu a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, z rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (6). Nariadenie (ES) č. 1013/2006 sa vzťahuje na prepravu odpadu z Únie s výhradou určitých kategórií odpadu, na ktoré sa vzťahuje alternatívny režim. Týmto nariadením sa lode, na ktoré sa vzťahuje, podrobujú kontrolám počas celého ich životného cyklu a jeho cieľom je zabezpečiť recykláciu takýchto lodí environmentálne vhodným spôsobom. Je preto primerané ustanoviť, aby sa loď, na ktorú sa počas celého jej životného cyklu vzťahuje alternatívny režim kontrol, nariadenie (ES) č. 1013/2006 nevzťahovalo. Na lode, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti Hongkonského dohovoru ani do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a na akýkoľvek odpad na palube lode, ktorý nevznikol prevádzkou, by sa malo naďalej vzťahovať nariadenie (ES) č. 1013/2006 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES a 2008/99/ES (7).

(11)

Rovnako sa uznáva, že na lode sa naďalej vzťahujú ostatné medzinárodné dohovory, ktorými sa zaručuje ich bezpečná prevádzka na mori počas prevádzkovej etapy ich životného cyklu, a že napriek tomu, že majú určité navigačné práva a slobody, lode sú povinné vopred oznámiť svoj vstup do prístavov. Členské štáty by mali mať možnosť sa rozhodnúť, že budú v súlade s inými medzinárodnými zmluvami uplatňovať ďalšie kontroly. Ďalšie tranzitné kontroly sa preto nepovažujú podľa tohto nariadenia za potrebné.

(12)	Pri výklade požiadaviek tohto nariadenia by sa mali brať do úvahy usmernenia, ktoré vypracovala IMO (ďalej len „usmernenia IMO“) na podporu Hongkonského dohovoru.

(13)	Na účely tohto nariadenia by význam pojmu „recyklácia“ nemal mať rovnaký význam ako jeho vymedzenie v smernici 2008/98/ES. Týmto nariadením by sa preto malo zaviesť osobitné vymedzenie pojmu „recyklácia lodí“.

(14)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (8) sa na úrovni Únie vykonáva Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemických látok. Týmto nariadením sa spolu so smernicou Rady 67/548/EHS (9) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/45/ES (10) poskytujú užitočné usmernenia pri určovaní nebezpečnosti materiálu.

(15)

Vedenie zoznamu nebezpečných materiálov na palube lode počas jej celého životného cyklu je kľúčovou požiadavkou stanovenou v Hongkonskom dohovore a v tomto nariadení. V súlade s ustanovením 8 ods. 2 Hongkonského dohovoru by loď určená na recykláciu mala v období pred vstupom do zariadenia na recykláciu lodí minimalizovať objem prevádzkového odpadu. Ak sa má prevádzkový odpad dopraviť do zariadenia na recykláciu lodí spolu s loďou, jeho približné množstvo a umiestnenie by sa malo uviesť v časti II zoznamu.

(16)

Členské štáty by mali prijať opatrenia na zabránenie obchádzaniu pravidiel o recyklácii lodí a zvýšenie transparentnosti recyklácie lodí. Ako sa ustanovuje v Hongkonskom dohovore, členské štáty by mali oznamovať informácie o lodiach, ktorým bolo vydané osvedčenie o zozname nebezpečných materiálov, lodiach, v prípade ktorých bolo doručené vyhlásenie o dokončení, a informácie o nezákonnej recyklácii lodí a o následných opatreniach, ktoré prijali.

(17)

Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá o sankciách uplatniteľných v prípade porušovania tohto nariadenia a zabezpečiť, aby sa tieto sankcie uplatňovali a tak sa zabránilo obchádzaniu pravidiel o recyklácii lodí. Sankcie, ktoré môžu byť občianskej alebo správnej povahy, by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(18)	V súlade s judikatúrou Súdneho dvora sú súdy členských štátov povinné v čo najširšom rozsahu vykladať procesné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné splniť s cieľom zosúladiť správne alebo súdne konania s cieľmi článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.

(19)

V záujme ochrany zdravia ľudí a životného prostredia a s ohľadom na zásadu „znečisťovateľ platí“ by Komisia mala posúdiť uskutočniteľnosť zriadenia finančného mechanizmu uplatniteľného na všetky lode využívajúce prístav alebo kotvisko členského štátu bez ohľadu na to, pod akou vlajkou sa plavia, ktorým by sa produkovali prostriedky na uľahčenie environmentálne vhodnej recyklácie a spracovania lodí bez toho, aby vznikala motivácia na zmenu vlajky.

(20)

S cieľom zohľadniť vývoj týkajúci sa Hongkonského dohovoru by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o aktualizáciu príloh I a II k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(21)	S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(22)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabrániť škodlivým účinkom na zdravie ľudí a životné prostredie spôsobeným recykláciou, prevádzkou a údržbou lodí plaviacich sa pod vlajkou členského štátu, obmedziť tieto škodlivé účinky alebo ich odstrániť nemožno vzhľadom na medzinárodnú povahu lodnej dopravy a recyklácie lodí uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenia rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy a účel

Účelom tohto nariadenia je predchádzať nehodám, zraneniam a iným škodlivým účinkom na zdravie ľudí a životné prostredie spôsobeným recykláciou lodí, obmedzovať a minimalizovať ich a v uskutočniteľnej miere ich odstrániť. Účelom tohto nariadenia je zvýšiť bezpečnosť, ochrana zdravia ľudí a morského prostredia Únie počas celého životného cyklu lodí najmä s cieľom zabezpečiť, aby sa s nebezpečným odpadom z takejto recyklácie lodí zaobchádzalo environmentálne vhodným spôsobom.

Týmto nariadením sa tiež ustanovujú pravidlá na zabezpečenie riadneho zaobchádzania s nebezpečnými materiálmi na lodiach.

Cieľom tohto nariadenia je tiež uľahčiť ratifikáciu Hongkonského medzinárodného dohovoru o bezpečnej a environmentálne vhodnej recyklácii lodí (ďalej len „Hongkonský dohovor“).

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa s výnimkou článku 12 uplatňuje na lode, ktoré sa plavia pod vlajkou členského štátu.

Článok 12 sa uplatňuje na lode, ktoré sa plavia pod vlajkou tretej krajiny a využívajú prístav alebo kotvisko členského štátu.

2.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

a)	vojenské plavidlá, pomocné plavidlá alebo iné plavidlá, ktoré vlastní alebo prevádzkuje štát a ktoré sa v súčasnosti používajú len na vládne nekomerčné účely;

b)	lode s hrubou priestornosťou (GT) menšou ako 500 GT;

c)	lode pôsobiace počas celého svojho životného cyklu len vo vodách podliehajúcich zvrchovanej moci alebo jurisdikcii členského štátu, pod ktorého vlajkou sa loď plaví.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„loď“ je plavidlo akéhokoľvek druhu, ktoré je alebo bolo prevádzkované v morskom prostredí, a zahŕňa ponorky, plávajúce zariadenia, plávajúce plošiny, samozdvíhacie plošiny, plávajúce skladiská (FSU) a plávajúce výrobné, skladovacie a vykladacie jednotky (FPSO), ako aj lode zbavené výstroja alebo vlečené lode;

2.

„nová loď“ je loď: a) ktorej stavba sa objednala v deň začatia uplatňovania tohto nariadenia alebo po tomto dátume; b) ak objednávka stavby neexistuje, ktorej kýl sa položil alebo loď je v podobnom štádiu stavby šesť mesiacov po dni začatia uplatňovania tohto nariadenia alebo neskôr alebo c) ktorá sa dodá tridsať mesiacov po dni začatia uplatňovania tohto nariadenia alebo neskôr;

3.	„tanker“ je ropný tanker vymedzený v prílohe I k dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (ďalej len „dohovor MARPOL“) alebo tanker na prepravu škodlivých kvapalných látok vymedzený v prílohe II k uvedenému dohovoru;

4.	„nebezpečný materiál“ je akýkoľvek materiál alebo látka, ktorá môže predstavovať nebezpečenstvo pre zdravie ľudí a/alebo životné prostredie;

5.	„prevádzkový odpad“ je odpadová voda a zvyšky z bežnej prevádzky lodí podľa požiadaviek dohovoru MARPOL;

6.

„recyklácia lode“ je úplná alebo čiastočná demontáž lode v zariadení na recykláciu lodí, ktorej cieľom je využiť jej súčasti a materiály na opätovné spracovanie, prípravu na opätovné využitie alebo opätovné využitie, pričom sa zabezpečí zaobchádzanie s nebezpečnými a inými materiálmi, a zahŕňa súvisiace činnosti ako uskladnenie a spracovanie súčastí a materiálov na mieste, nie však ich ďalšie spracovanie ani zaobchádzanie s nimi v samostatných zariadeniach;

7.	„zariadenie na recykláciu lodí“ je vymedzená oblasť, ktorou je lodenica alebo zariadenie umiestnené v členskom štáte alebo v tretej krajine a využívané na recykláciu lodí;

8.	„podnik na recykláciu lodí“ je vlastník zariadenia na recykláciu lodí alebo akákoľvek iná organizácia alebo osoba, ktorá prevzala zodpovednosť za prevádzku recyklácie lodí od vlastníka zariadenia na recykláciu lodí;

9.	„správny orgán“ je vládny orgán, ktorý členský štát poveril zodpovednosťou za plnenie povinností súvisiacich s loďami plaviacimi sa pod jeho vlajkou alebo loďami, ktorých prevádzka podlieha jeho právomoci;

10.	„uznaná organizácia“ je organizácia uznaná v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 (12);

11.	„príslušný orgán“ je vládny orgán alebo orgány, ktoré členský štát alebo tretia krajina poverila zodpovednosťou za zariadenia na recykláciu lodí v rámci určenej zemepisnej oblasti alebo odbornosti vo vzťahu k všetkým prevádzkam v jurisdikcii daného štátu;

12.	„hrubá priestornosť“ je hrubá priestornosť (GT) vypočítaná v súlade s predpismi o vymeriavaní lodí uvedenými v prílohe I k Medzinárodnému dohovoru o vymeriavaní lodí z roku 1969 alebo v akomkoľvek nástupníckom dohovore;

13.	„spôsobilá osoba“ je osoba s vhodnou kvalifikáciou, odborným vzdelaním a dostatočnými znalosťami, skúsenosťami a zručnosťami na výkon konkrétnej práce;

14.

„vlastník lode“ je fyzická alebo právnická osoba zaregistrovaná ako vlastník lode vrátane fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má loď vo vlastníctve na obmedzené obdobie do jej predaja alebo odovzdania do zariadenia na recykláciu lodí, alebo v prípade chýbajúcej registrácie fyzická alebo právnická osoba, ktorá loď vlastní, alebo akákoľvek iná organizácia alebo osoba, ako napríklad manažér alebo prenajímateľ lode bez posádky, ktorá prevzala zodpovednosť za prevádzku lode od vlastníka lode, a právnická osoba, ktorá prevádzkuje loď vo vlastníctve štátu;

15.	„nová inštalácia“ je inštalácia systémov, zariadenia, izolácie alebo iného materiálu na lodi po dátume začatia uplatňovania tohto nariadenia;

16.	„plán recyklácie lode“ je plán vypracovaný prevádzkovateľom zariadenia na recykláciu lodí pre každú konkrétnu loď, ktorá sa má recyklovať pod jeho zodpovednosťou, pričom sa v uvedenom pláne zohľadňujú príslušné usmernenia a rezolúcie IMO;

17.

„plán zariadenia na recykláciu lodí“ je plán vypracovaný prevádzkovateľom zariadenia na recykláciu lodí a schválený radou alebo patričným riadiacim orgánom podniku na recykláciu lodí, v ktorom sa opisujú prevádzkové procesy a postupy používané v zariadení na recykláciu lodí pri recyklácii lodí, ktorý obsahuje najmä informácie o bezpečnosti a odbornej príprave pracovníkov, ochrane zdravia ľudí a životného prostredia, úlohách a zodpovednosti personálu, pripravenosti a reakcii na núdzové situácie a systémoch monitorovania, podávania správ a vedenia záznamov a v ktorom sa zohľadňujú príslušné usmernenia a rezolúcie Medzinárodnej námornej organizácie (IMO);

18.

„bezpečnosť vstupu“ je vlastnosť priestoru, ktorý spĺňa všetky tieto kritériá: a) obsah atmosférického kyslíka a koncentrácia horľavých výparov neprekračuje bezpečné limity; b) toxické materiály v atmosfére neprekračujú prípustné koncentrácie; c) zvyškami alebo materiálmi súvisiacimi s prácou, ktorú povolila príslušná osoba, uchovávanými v súlade s inštrukciami, v daných atmosférických podmienkach nespôsobí nekontrolovaný únik toxických materiálov ani nebezpečnú koncentráciu horľavých výparov;

19.

„bezpečnosť práce s vysokými teplotami“ je vlastnosť priestoru, ktorý spĺňa všetky tieto kritériá: a) pri použití zariadenia na zváranie elektrickým oblúkom alebo plameňom, zariadenia na rezanie alebo horenie alebo iných foriem otvoreného ohňa a pri vykonávaní činností, ako je zahrievanie, brúsenie, a činností, pri ktorých dochádza k tvorbe iskier, je bezpečný a nevýbušný, čo zahŕňa aj neprítomnosť plynu; b) kritériá bezpečnosti vstupu stanovené v bode 18; c) v dôsledku práce s vysokými teplotami sa nezmenia dané atmosférické podmienky; d) všetky priľahlé priestory sú dostatočne vyčistené, v inertnom stave alebo dostatočne ošetrené, aby sa zabránilo vzniku alebo rozšíreniu požiaru;

20.	„vyhlásenie o dokončení“ je vyhlásenie, ktoré vydáva prevádzkovateľ zariadenia na recykláciu lodí a ktorým potvrdzuje, že recyklácia lode sa dokončila v súlade s týmto nariadením;

21.	„osvedčenie o zozname nebezpečných materiálov“ je osvedčenie pre konkrétnu loď, ktoré sa vydáva lodiam plaviacim sa pod vlajkou členského štátu v súlade s článkom 9 a ktoré je doplnené zoznamom nebezpečných materiálov v súlade s článkom 5;

22.

„osvedčenia o pripravenosti na recykláciu“ je osvedčenie pre konkrétnu loď, ktoré sa vydáva lodiam plaviacim sa pod vlajkou členského štátu v súlade s článkom 9 ods. 9 a ktoré je doplnené zoznamom nebezpečných materiálov v súlade s článkom 5 ods. 7 a schváleným plánom recyklácie lode v súlade s článkom 7;

23.	„vyhlásenie o súlade“ je osvedčenie pre konkrétnu loď, ktoré sa vydáva lodiam plaviacim sa pod vlajkou tretej krajiny a ktoré je doplnené zoznamom nebezpečných materiálov v súlade s článkom 12;

24.

„výtlak prázdnej lode (ďalej len „LDT“)“ je hmotnosť lode v metrických tonách bez nákladu, pohonných látok, mazacích olejov v nádržiach, balastovej vody, pitnej vody, úžitkovej vody, spotrebného materiálu, cestujúcich, posádky a ich majetku a je súčtom hmotnosti trupu, konštrukcie, strojových zariadení, vybavenia a príslušenstva lode.

2.   Na účely článku 7 ods. 2 písm. d) a článkov 13, 15 a 16:

a)	„odpad“, „nebezpečný odpad“, „spracovanie“ a „zaobchádzanie s odpadom“ majú rovnaký význam ako v článku 3 smernice 2008/98/ES;

b)	„inšpekcia na mieste“ je inšpekcia zariadenia na recykláciu lodí, ktorá preverí, či podmienky na mieste sú v súlade s tými, ktoré sú uvedené v príslušných dokladoch;

c)	„pracovník“ je každá osoba, ktorá vykonáva prácu pravidelne alebo dočasne, v kontexte zamestnaneckého vzťahu, vrátane personálu pracujúceho pre dodávateľov a subdodávateľov;

d)	„environmentálne vhodné zaobchádzanie“ je prijatie všetkých uskutočniteľných krokov na zabezpečenie toho, aby sa s odpadom a nebezpečnými materiálmi zaobchádzalo spôsobom, ktorým sa zdravie ľudí a životné prostredie chráni pred možnými škodlivými účinkami takýchto materiálov a odpadu.

3.   Na účely odseku 1 bodu 13 môže spôsobilou osobou byť vyškolený pracovník alebo zamestnanec v riadiacej funkcii, ktorý je schopný rozpoznať a vyhodnotiť pracovné nebezpečenstvá a riziká a vystavenie zamestnancov potenciálne nebezpečným materiálom alebo podmienkam v zariadení na recykláciu lodí a ktorý dokáže špecifikovať potrebné ochranné a preventívne opatrenia, ktoré sa majú prijať na odstránenie alebo obmedzenie takýchto nebezpečenstiev, rizík alebo uvedeného vystavenia.

Bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES (13), príslušný orgán môže vymedziť vhodné kritériá určenia takýchto osôb a môže stanoviť povinnosti, ktoré im majú byť pridelené.

HLAVA II

LODE

Článok 4

Kontrola nebezpečných materiálov

Inštalácia alebo používanie nebezpečných materiálov uvedených v prílohe I na lodiach sa zakazuje alebo obmedzuje podľa prílohy I bez toho, aby boli dotknuté iné požiadavky relevantného práva Únie, ktorými sa môžu vyžadovať ďalšie opatrenia.

Článok 5

Zoznam nebezpečných materiálov

1.   Na palube každej novej lode sa musí nachádzať zoznam nebezpečných materiálov, v ktorom sa uvádzajú aspoň nebezpečné materiály uvedené v prílohe II, ktoré obsahuje konštrukcia alebo vybavenie lode, miesto, kde sa nachádzajú, a ich približné množstvá.

2.   S výhradou článku 32 ods. 2 písm. b) musia existujúce lode v uskutočniteľnom rozsahu spĺňať požiadavky odseku 1.

Lode určené na recykláciu musia v uskutočniteľnom rozsahu spĺňať požiadavky odseku 1 tohto článku odo dňa uverejnenia európskeho zoznamu zariadení na recykláciu lodí (ďalej len „európsky zoznam“) podľa článku 16 ods. 2.

S výhradou článku 32 ods. 2 písm. b) pri vypracúvaní zoznamu nebezpečných látok sa uvedú aspoň nebezpečné materiály, ktoré sú uvedené v prílohe I.

3.   Zoznam nebezpečných materiálov:

a)	je osobitný pre každú loď;

b)	obsahuje dôkazy, že loď dodržiava zákaz alebo obmedzenia týkajúce sa inštalácie alebo používania nebezpečných materiálov v súlade s článkom 4;

c)	sa zostavuje s ohľadom na relevantné usmernenia IMO;

d)	overuje buď správny orgán, alebo ním oprávnená uznaná organizácia.

4.   Navyše k odseku 3 sa pre existujúce lode vypracuje plán opisujúci vizuálnu kontrolu alebo kontrolu odobraním vzoriek, pomocou ktorej sa vypracuje zoznam nebezpečných materiálov, pričom sa zohľadňujú relevantné usmernenia IMO.

5.   Zoznam nebezpečných materiálov pozostáva z troch častí:

a)	zoznam nebezpečných materiálov uvedených v prílohách I a II v súlade s ustanoveniami odsekov 1 a 2 tohto článku, ktoré obsahuje konštrukcia alebo vybavenie lode, s uvedením miesta, kde sa nachádzajú, a ich približného množstva (časť I);

b)	zoznam prevádzkového odpadu, ktorý sa nachádza na palube lode (časť II);

c)	zoznam spotrebného materiálu, ktorý sa nachádza na palube lode (časť III).

6.   Časť I zoznamu nebezpečných materiálov sa riadne vedie a aktualizuje počas celého prevádzkového životného cyklu lode, pričom sa v ňom zaznamenávajú nové inštalácie obsahujúce akékoľvek nebezpečné materiály uvedené v prílohe II a príslušné zmeny konštrukcie a vybavenia lode.

7.   Pred recykláciou sa s ohľadom na relevantné usmernenia IMO do zoznamu nebezpečných materiálov okrem riadne vedenej a aktualizovanej časti I začlení časť II, v ktorej sa uvádza prevádzkový odpad, a časť III týkajúca sa spotrebného materiálu, pričom zoznam overí správny orgán alebo ním oprávnená uznaná organizácia.

8.   Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 24 na účely aktualizácie zoznamu položiek pre zoznam nebezpečných materiálov uvedený v prílohách I a II s cieľom zabezpečiť, aby zoznamy obsahovali aspoň látky uvedené v dodatkoch I a II k Hongkonskému dohovoru.

Komisia pre každú látku, ktorá sa má doplniť do prílohy I alebo II alebo sa z nich má vypustiť, prijme osobitný delegovaný akt.

Článok 6

Všeobecné požiadavky na vlastníkov lodí

1.   Vlastníci lode pri príprave lode na recykláciu:

a)	poskytujú prevádzkovateľovi zariadenia na recykláciu lodí všetky informácie súvisiace s loďou, ktoré sú nevyhnutné na vypracovanie plánu recyklácie lode, ako sa stanovuje v článku 7;

b)

v lehote, ktorú určí príslušný správny orgán, písomne oznamujú uvedenému orgánu svoj úmysel recyklovať loď v konkrétnom zariadení alebo zariadeniach na recykláciu lodí. Oznámenie obsahuje aspoň: i) zoznam nebezpečných materiálov a ii) všetky informácie súvisiace s loďou poskytované podľa písmena a).

2.   Vlastníci lodí zabezpečujú, aby lode určené na recykláciu:

a)	sa recyklovali len v zariadeniach na recykláciu lodí, ktoré sú uvedené v európskom zozname;

b)	v období pred vstupom do zariadenia na recykláciu sa prevádzkovali tak, aby sa objem zvyškov nákladu, zvyšného paliva a prevádzkového odpadu, ktorý zostal na palube, znížil na minimum;

c)	mali osvedčenie o pripravenosti na recykláciu vydané správnym orgánom alebo ním oprávnenou uznanou organizáciou pred akoukoľvek recykláciou lode a po doručení plánu recyklácie lode schváleného v súlade s článkom 7 ods. 3.

3.   Vlastníci lodí zabezpečia, aby tankery prichádzali do zariadenia na recykláciu lodí s nákladnými cisternami a čerpadlovými priestormi v stave pripravenosti na vydanie osvedčenia potvrdzujúceho bezpečnosť práce s vysokými teplotami.

4.   Vlastníci lodí poskytujú prevádzkovateľovi zariadenia na recykláciu lodí kópiu osvedčenia o pripravenosti na recykláciu vydaného v súlade s článkom 9.

5.   Vlastníci lodí sú za loď zodpovední a zabezpečujú, aby sa udržiavala v súlade s požiadavkami správneho orgánu členského štátu, pod ktorého vlajkou sa loď plaví, pokým zodpovednosť za loď neprijme prevádzkovateľ zariadenia na recykláciu lodí. Prevádzkovateľ zariadenia na recykláciu lodí môže zodpovednosť za loď určenú na recykláciu odmietnuť, ak jej stav v podstatnej miere nezodpovedá údajom uvedeným na osvedčení o zozname nebezpečných materiálov, a to aj ak časť I zoznamu nebezpečných materiálov nebola riadne vedená alebo aktualizovaná a nie sú v nej zaznamenané zmeny konštrukcie a vybavenia lode. Zodpovednosť za loď v takomto prípade ďalej nesie jej vlastník, ktorý o tejto skutočnosti bezodkladne informuje správny orgán.

Článok 7

Plán recyklácie lode

1.   Pred každou recykláciou akejkoľvek lode sa pre danú loď vypracuje osobitný plán recyklácie lode. V pláne recyklácie lode sa uvedú všetky okolnosti špecifické pre danú loď, ktoré nie sú uvedené v pláne zariadenia na recykláciu lodí alebo ktoré si vyžadujú osobitné postupy.

2.   Plán recyklácie lode:

a)

vypracúva prevádzkovateľ zariadenia na recykláciu lodí v súlade s príslušnými ustanoveniami Hongkonského dohovoru, pričom zohľadňuje príslušné usmernenia IMO a informácie týkajúce sa lode, ktoré poskytol vlastník lode v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. a) tak, aby ich obsah bol v súlade s informáciami uvedenými v zozname nebezpečných materiálov;

b)

obsahuje informácie o tom, či a v akom rozsahu sa mimo zariadenia na recykláciu lodí uvedeného v pláne recyklácie lode vykonávajú akékoľvek prípravné práce, ako napr. predspracovanie, identifikácia možných rizík a odstránenie spotrebného materiálu. Plán recyklácie lode by mal obsahovať miesto, kde sa loď bude nachádzať počas recyklácie, a stručný plán príchodu a bezpečného umiestnenia konkrétnej lode určenej na recykláciu;

c)

obsahuje informácie o vytvorení, udržiavaní a monitorovaní podmienok bezpečnosti vstupu a bezpečnosti práce s vysokými teplotami pre konkrétnu loď, zohľadňujúc pritom okolnosti, ako je jej konštrukcia, konfigurácia a predchádzajúci náklad, ako aj ďalšie potrebné informácie o spôsobe vykonávania plánu recyklácie lode;

d)

obsahuje informácie o druhu a množstve nebezpečných materiálov a odpadu, ktoré vznikli recykláciou konkrétnej lode vrátane tých materiálov a odpadu, ktoré sú uvedené v zozname nebezpečných materiálov, a informácie o tom, ako sa bude s nimi zaobchádzať a ako sa budú skladovať v zariadení na recykláciu lodí, ako aj v následných zariadeniach, a

e)	v prípade použitia viacerých zariadení na recykláciu lodí v zásade samostatne pripravuje pre každé zúčastnené zariadenie na recykláciu lodí a uvádza sa v ňom poradie použitia zariadení a povolené činnosti, ktoré sa v uvedených zariadeniach vykonajú.

3.   Plán recyklácie lode schvaľuje explicitne alebo implicitne príslušný orgán v súlade s prípadnými požiadavkami štátu, v ktorom sa zariadenie na recykláciu lodí nachádza.

Explicitné schválenie znamená, že príslušný orgán pošle písomné oznámenie o svojom rozhodnutí o pláne recyklácie lode prevádzkovateľovi zariadenia na recykláciu lodí, vlastníkovi lode a správnemu orgánu.

Implicitné schválenie možno predpokladať, ak príslušný orgán prevádzkovateľovi zariadenia na recykláciu lodí, vlastníkovi lode a správnemu orgánu písomne neoznámi v prieskumnej lehote stanovenej v súlade s prípadnými požiadavkami štátu, v ktorom sa zariadenie na recykláciu lodí nachádza, námietku voči plánu recyklácie lode, čo sa oznámi v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. b).

4.   Členské štáty môžu od svojich správnych orgánov požadovať, aby príslušnému orgánu štátu, v ktorom sa zariadenie na recykláciu lodí nachádza, poslali informácie, ktoré poskytol vlastník lode v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. b), spolu s týmito údajmi:

i)	dátum registrácie lode v štáte, pod vlajkou ktorého sa loď plaví;

ii)	identifikačné číslo lode (číslo IMO);

iii)	číslo trupu na novopostavenej lodi;

iv)	názov a typ lode;

v)	prístav, v ktorom je loď zaregistrovaná;

vi)	meno/názov a adresa vlastníka lode a identifikačné číslo registrovaného vlastníka IMO;

vii)	názov a adresa podniku;

viii)

názvy všetkých klasifikačných spoločností, ktoré vykonali klasifikáciu lode;

ix)	hlavné údaje o lodi [celková dĺžka (LOA), šírka (v strede lode), výška boku (po hlavnú palubu), LDT, hrubá a čistá priestornosť a typ a výkon motora];

Článok 8

Prehliadky

1.   Prehliadky lodí vykonávajú úradníci správneho orgánu alebo ním oprávnenej uznanej organizácie, pričom zohľadňujú relevantné usmernenia IMO.

2.   Keď správny orgán využíva na prehliadky uznané organizácie podľa odseku 1, oprávňuje ich aspoň na to, aby mohli:

—	žiadať, aby nimi prehliadaná loď bola v súlade s týmto nariadením, a

—	vykonávať prehliadky na základe žiadosti príslušných orgánov členského štátu.

3.   Lode sa podrobujú týmto prehliadkam:

a)	počiatočná prehliadka;

b)	obnovujúca prehliadka;

c)	dodatočná prehliadka;

d)	konečná prehliadka.

4.   Počiatočná prehliadka novej lode sa vykonáva pred uvedením lode do prevádzky alebo pred vystavením osvedčenia o zozname nebezpečných materiálov. V prípade už existujúcich lodí sa počiatočná prehliadka vykoná do 31. decembra 2020. Prehliadkou sa overí, či je časť I zoznamu nebezpečných látok v súlade s požiadavkami tohto nariadenia.

5.   Obnovujúca prehliadka sa vykonáva v intervaloch stanovených správnym orgánom, ktoré však nesmú presiahnuť päť rokov. Obnovujúcou prehliadkou sa overí, či je časť I zoznamu nebezpečných látok v súlade s požiadavkami tohto nariadenia.

6.   Dodatočná prehliadka, v závislosti od okolností úplná alebo čiastočná, sa vykonáva na žiadosť vlastníka lode po zmene, výmene alebo podstatnej oprave konštrukcie, vybavenia, systémov, príslušenstva, zariadení a materiálu s vplyvom na zoznam nebezpečných materiálov. Prehliadka sa vykoná tak, aby sa overilo, či sa všetky zmeny, výmeny alebo podstatné opravy vykonali takým spôsobom, ktorý zaručí, aby loď naďalej spĺňala požiadavky tohto nariadenia, a či sa časť I zoznamu nebezpečných materiálov potrebným spôsobom upravila.

7.   Konečná prehliadka sa vykonáva pred vyradením lode z prevádzky a začatím recyklácie lode.

Uvedenou prehliadkou sa overí, či:

a)	je zoznam nebezpečných materiálov v súlade s požiadavkami článku 5;

b)	sa v pláne recyklácie lode riadne zaznamenávajú informácie uvedené v zozname nebezpečných materiálov a či je plán v súlade s požiadavkami článku 7;

c)	je zariadenie na recykláciu lodí, v ktorom sa má loď recyklovať, zahrnuté do európskeho zoznamu.

8.   V prípade existujúcich lodí určených na recykláciu sa počiatočná a konečná prehliadka môže vykonať súčasne.

Článok 9

Vydávanie a schvaľovanie osvedčení

1.   Správny orgán alebo ním oprávnená uznaná organizácia vydá po úspešnom dokončení počiatočnej alebo obnovujúcej prehliadky osvedčenie o zozname nebezpečných materiálov. K tomuto osvedčeniu sa prikladá časť I zoznamu nebezpečných materiálov, ktorý je uvedený v článku 5 ods. 5 písm. a).

Ak sa počiatočná a konečná prehliadka vykonávajú súčasne podľa článku 8 ods. 8, vydáva sa len osvedčenie o pripravenosti na recykláciu uvedené v odseku 9 tohto článku.

Komisia prijíma vykonávacie akty s cieľom ustanoviť formát osvedčenia o zozname nebezpečných materiálov a tak zaistiť jeho zhodu s dodatkom 3 k Hongkonskému dohovoru. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 25 tohto nariadenia.

2.   Po úspešnom dokončení dodatočnej prehliadky v súlade s článkom 8 ods. 6 schvaľuje správny orgán alebo ním oprávnená uznaná organizácia osvedčenie o zozname nebezpečných materiálov na žiadosť vlastníka lode.

3.   S výhradou odseku 4 správny orgán alebo ním oprávnená uznaná organizácia vydáva, prípadne schvaľuje osvedčenie o zozname nebezpečných materiálov po úspešnom dokončení obnovujúcej prehliadky:

a)	v období troch mesiacov pred skončením platnosti posledného vydaného osvedčenia o zozname nebezpečných materiálov a nové osvedčenie je platné od dátumu dokončenia obnovujúcej prehliadky do dátumu nepresahujúceho päť rokov od dátumu skončenia platnosti posledného vydaného osvedčenia;

b)	po dátume skončenia platnosti posledného vydaného osvedčenia o zozname nebezpečných materiálov a nové osvedčenie je platné od dátumu dokončenia obnovujúcej prehliadky do dátumu nepresahujúceho päť rokov od dátumu skončenia platnosti posledného vydaného osvedčenia;

c)	skôr ako tri mesiace pred skončením platnosti posledného vydaného osvedčenia o zozname nebezpečných materiálov a nové osvedčenie je platné od dátumu dokončenia obnovujúcej prehliadky do dátumu nepresahujúceho päť rokov od dátumu dokončenia obnovujúcej prehliadky.

4.   Ak sa obnovujúca prehliadka úspešne dokončila a nové osvedčenie o zozname nebezpečných materiálov nemožno vydať ani ho umiestniť na palubu pred dátumom skončenia platnosti existujúceho osvedčenia, správny orgán alebo ním oprávnená uznaná organizácia potvrdí existujúce osvedčenie a takéto osvedčenie sa akceptuje ako platné na ďalšie obdobie nepresahujúce päť mesiacov od dátumu skončenia platnosti.

5.   V prípade osvedčenia o zozname nebezpečných materiálov vydaného na obdobie kratšie ako päť rokov môže správny orgán alebo ním oprávnená uznaná organizácia predĺžiť jeho platnosť na ďalšie obdobie nepresahujúce päť rokov.

6.   Za osobitných okolností, ktoré určí správny orgán, nemusí nové osvedčenie o zozname nebezpečných materiálov platiť od dátumu skončenia platnosti posledného vydaného osvedčenia, ako sa vyžaduje v odseku 3 písm. a) a b) a odsekoch 7 a 8. Za týchto okolností platí nové osvedčenie na obdobie nepresahujúce päť rokov od dátumu dokončenia obnovujúcej prehliadky.

7.   Ak sa loď v čase skončenia platnosti osvedčenia o zozname nebezpečných materiálov nenachádza v prístave ani na kotvisku, kde sa má podrobiť prehliadke, správny orgán môže v prípade vhodnosti predĺžiť platnosť osvedčenia o zozname nebezpečných materiálov o obdobie nepresahujúce tri mesiace, aby mohla loď doplávať do prístavu, v ktorom sa má podrobiť prehliadke. Akékoľvek predĺženie sa podmieňuje tým, že loď zostane v dotknutom prístave až do ukončenia prehliadky. Loď, ktorej sa udelilo predĺženie, nemá na základe predĺženia po priplávaní do prístavu, v ktorom sa má podrobiť prehliadke, oprávnenie prístav opustiť bez nového osvedčenia. Po dokončení obnovujúcej prehliadky platí nové osvedčenie o zozname nebezpečných materiálov na obdobie nepresahujúce päť rokov od dátumu skončenia platnosti posledného vydaného osvedčenia pred jeho predĺžením.

8.   Správny orgán môže predĺžiť platnosť osvedčenia o zozname nebezpečných materiálov v prípade lode, ktorá vykonáva krátke plavby a ktorá sa nepredĺžila podľa podmienok uvedených v odseku 7, a to najviac o jeden mesiac od skončenia jeho platnosti. Po dokončení obnovujúcej prehliadky platí nové osvedčenie o zozname nebezpečných materiálov na obdobie nepresahujúce päť rokov od dátumu skončenia platnosti posledného vydaného osvedčenia pred jeho predĺžením.

9.   Po úspešnom dokončení konečnej prehliadky v súlade s článkom 8 ods. 7 správny orgán alebo ním oprávnená uznaná organizácia vydá osvedčenie o pripravenosti na recykláciu. K tomuto osvedčeniu sa prikladá zoznam nebezpečných materiálov a plán recyklácie lode.

Komisia prijíma vykonávacie akty s cieľom ustanoviť formát osvedčenia o pripravenosti na recykláciu a tak zaistiť jeho zhodu s dodatkom 4 k Hongkonskému dohovoru. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 25 tohto nariadenia. Ostatné členské štáty uznávajú osvedčenie o pripravenosti na recykláciu vydané po konečnej prehliadke vykonanej v súlade s prvým pododsekom tohto odseku a na účely tohto nariadenia ho považujú za osvedčenie s rovnakou platnosťou ako osvedčenie o pripravenosti na recykláciu vydané nimi.

Článok 10

Trvanie a platnosť osvedčení

1.   S výhradou článku 9 sa osvedčenie o zozname nebezpečných materiálov vydáva na obdobie stanovené správnym orgánom, pričom toto obdobie nepresahuje päť rokov.

2.   Osvedčenie o zozname nebezpečných materiálov vydané alebo potvrdené podľa článku 9 prestáva platiť v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

ak stav lode v podstatnej miere nezodpovedá údajom uvedeným v osvedčení o zozname nebezpečných materiálov vrátane prípadu, keď časť I zoznamu nebezpečných materiálov nebola riadne vedená ani aktualizovaná a neboli v nej zaznamenané zmeny konštrukcie a vybavenia lode, pričom sa zohľadňujú relevantné usmernenia IMO;

b)	ak sa obnovujúca prehliadka nevykoná v intervaloch uvedených v článku 8 ods. 5.

3.   Osvedčenie o pripravenosti na recykláciu vydáva správny orgán alebo ním oprávnená uznaná organizácia na obdobie, ktoré nepresahuje tri mesiace.

4.   Osvedčenie o pripravenosti na recykláciu vydané podľa článku 9 ods. 9 stráca platnosť, keď stav lode v podstatnej miere nezodpovedá údajom uvedeným v osvedčení o zozname nebezpečných materiálov.

5.   Odchylne od odseku 3 môže správny orgán alebo ním oprávnená uznaná organizácia predĺžiť platnosť osvedčenia o pripravenosti na recykláciu na jedinú plavbu medzi dvoma bodmi do zariadenia na recykláciu lodí.

Článok 11

Štátna prístavná kontrola

1.   Členské štáty uplatňujú na lode kontrolné ustanovenia v súlade so svojím vnútroštátnym právom, pričom prihliadajú na smernicu 2009/16/ES. S výhradou odseku 2 sú všetky takéto kontroly obmedzené na overenie toho, či sa na palube nachádza buď osvedčenie o zozname nebezpečných materiálov, alebo osvedčenie o pripravenosti na recykláciu; ak sú tieto osvedčenia platné, považujú sa za dostatočné na schválenie kontroly.

2.   Príslušný orgán vykonávajúci kontrolné činnosti prístavného štátu môže vykonať podrobnú inšpekciu zohľadňujúcu relevantné usmernenia IMO, ak sa na lodi platné osvedčenie nenachádza alebo existujú zrejmé dôvody domnievať sa, že:

a)	stav lode alebo jej vybavenia v podstatnej miere nezodpovedá údajom uvedeným v tomto osvedčení, časti I zoznamu nebezpečných materiálov alebo v oboch alebo

b)	na palube sa nevykonáva žiadny postup na udržiavanie časti I zoznamu nebezpečných materiálov.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 9, možno loď varovať, zadržať, prikázať jej, aby opustila prístav alebo námorný terminál, ktorý patrí do jurisdikcie členského štátu, alebo ju z neho vylúčiť, ak príslušným orgánom uvedeného členského štátu na ich žiadosť nepredloží kópiu osvedčenia o nebezpečných materiáloch, prípadne osvedčenia o pripravenosti na recykláciu. Členský štát, ktorý vykoná takéto opatrenie, o ňom bezodkladne informuje príslušný správny orgán. Neaktualizovanie zoznamu nebezpečných materiálov nepredstavuje nedostatok, ktorý by mohol viesť k zadržaniu lode, akékoľvek nezrovnalosti v zozname nebezpečných materiálov sa však hlásia príslušnému správnemu orgánu lode a odstránia sa počas nasledujúcej prehliadky.

4.   V prípade zásahu vyššej moci, nadradených bezpečnostných dôvodov alebo v záujme zníženia alebo minimalizovania rizika znečistenia alebo odstránenia nedostatkov môže príslušný orgán členského štátu povoliť vstup do určitého prístavu alebo na kotvisko, a to za predpokladu, že vlastník, prevádzkovateľ alebo kapitán lode prijal náležité opatrenia na zaistenie bezpečnosti takéhoto vstupu, ktoré príslušný orgán uvedeného členského štátu považuje za uspokojivé.

Článok 12

Požiadavky na lode plaviace sa pod vlajkou tretej krajiny

1.   S výhradou článku 32 ods. 2 písm. b) v prípade, keď loď plaviaca sa pod vlajkou tretej krajiny využíva prístav alebo kotvisko členského štátu, je povinná mať na palube zoznam nebezpečných materiálov, ktorý je v súlade s článkom 5 ods. 2.

Bez ohľadu na prvý pododsek v prípade zásahu vyššej moci, nadradených bezpečnostných dôvodov alebo v záujme zníženia alebo minimalizovania rizika znečistenia alebo odstránenia nedostatkov môže príslušný orgán členského štátu povoliť vstup do určitého prístavu alebo na kotvisko, a to za predpokladu, že vlastník, prevádzkovateľ alebo kapitán lode prijal náležité opatrenia na zaistenie bezpečnosti takéhoto vstupu, ktoré príslušný orgán uvedeného členského štátu považuje za uspokojivé.

2.   Inštalácia nebezpečných materiálov uvedených v prílohe I na lodiach, ktoré sa plavia pod vlajkou tretej krajiny, v prístavoch alebo na kotviskách členských štátov je zakázaná alebo obmedzená podľa prílohy I.

Používanie nebezpečných materiálov uvedených v prílohe I na lodiach, ktoré sa plavia pod vlajkou tretej krajiny, v prístavoch alebo na kotviskách členských štátov je zakázaná alebo obmedzená podľa prílohy I bez toho, aby boli dotknuté výnimky a prechodné opatrenia uplatniteľné na tieto materiály podľa medzinárodného práva.

3.   Zoznam nebezpečných materiálov je osobitný pre každú loď, vypracúva sa s ohľadom na relevantné usmernenia IMO a slúži na objasnenie, že loď je v súlade s odsekom 2 tohto článku. Pri vypracúvaní zoznamu nebezpečných látok sa uvedú aspoň nebezpečné materiály uvedené v prílohe I. Lode, ktoré sa plavia pod vlajkou tretej krajiny, vypracujú plán opisujúci vizuálnu kontrolu/kontrolu odobraním vzoriek, pomocou ktorej sa vypracuje zoznam nebezpečných materiálov, pričom sa zohľadňujú relevantné usmernenia IMO.

4.   Zoznam nebezpečných materiálov sa počas celého prevádzkového životného cyklu lode riadne udržiava a aktualizuje a zaznamenávajú sa v ňom nové inštalácie, ktoré obsahujú akékoľvek nebezpečné materiály uvedené v prílohe II, ako aj zmeny konštrukcie alebo vybavenia lode, pričom sa zohľadňujú výnimky a prechodné opatrenia uplatniteľné na tieto materiály podľa medzinárodného práva.

5.   Loď, ktorá sa plaví pod vlajkou tretej krajiny, možno varovať, zadržať, prikázať jej, aby opustila prístav alebo námorný terminál, ktorý patrí do jurisdikcie členského štátu, alebo ju z neho vylúčiť, ak príslušným orgánom tohto členského štátu na ich žiadosť nepredloží kópiu vyhlásenia v súlade s odsekmi 6 a 7, prípadne spoločne s osvedčením o nebezpečných materiáloch,. Členský štát, ktorý vykoná takéto opatrenie, o ňom bezodkladne informuje príslušné orgány tretej krajiny, pod ktorej vlajkou sa dotknutá loď plaví. Neaktualizovanie zoznamu nebezpečných materiálov nepredstavuje nedostatok, ktorý by mohol viesť k zadržaniu lode, všetky nezrovnalosti v zozname nebezpečných materiálov sa však hlásia príslušným orgánom tretej krajiny, pod ktorého vlajkou sa dotknutá loď plaví.

6.   Vyhlásenie o súlade sa vydáva po tom, čo príslušné orgány tretej krajiny, pod ktorej vlajkou sa loď plaví, alebo nimi oprávnená uznaná organizácia overia zoznam v súlade s vnútroštátnymi požiadavkami. Ako vzor vyhlásenia o súlade možno použiť dodatok 3 k Hongkonskému dohovoru.

7.   Vyhlásenie o súlade a zoznam nebezpečných materiálov sa vypracúvajú v úradnom jazyku vydávajúcich príslušných orgánov tretej krajiny, pod ktorej vlajkou sa loď plaví, a ak týmto jazykom nie je angličtina, francúzština ani španielčina, musia obsahovať preklad do jedného z uvedených jazykov.

8.   S výhradou článku 32 ods. 2 písm. b) lode plaviace sa pod vlajkou tretej krajiny a žiadajúce o registráciu na plavbu pod vlajkou členského štátu musia zabezpečiť, aby sa na ich palube nachádzal zoznam nebezpečných materiálov podľa článku 5 ods. 2 alebo aby sa tento zoznam vypracoval buď do šiestich mesiacov od registrácie na plavbu pod vlajkou uvedeného členského štátu, alebo počas ktorejkoľvek z nasledujúcich prehliadok podľa článku 8 ods. 3, podľa toho, čo nastane skôr.

HLAVA III

ZARIADENIA NA RECYKLÁCIU LODÍ

Článok 13

Požiadavky nevyhnutné na zaradenie zariadení na recykláciu lodí do európskeho zoznamu

1.   Do európskeho zoznamu možno začleniť len zariadenie na recykláciu lodí, ktoré v súlade s príslušnými ustanoveniami Hongkonského dohovoru a s ohľadom na relevantné usmernenia IMO, ILO, Bazilejského dohovoru, Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach a iných medzinárodných usmernení spĺňa tieto požiadavky:

a)	je oprávnené príslušnými orgánmi na výkon činností recyklácie lodí;

b)	je navrhnuté, postavené a prevádzkované bezpečným a environmentálne vhodným spôsobom;

c)	je prevádzkované zo stavieb;

d)

má zavedené systémy, postupy a techniky riadenia a monitorovania, ktorých účelom je zamedzenie, obmedzenie, minimalizácia a v uskutočniteľnej miere odstránenie: i) zdravotných rizík, ktoré hrozia dotknutým pracovníkom a obyvateľstvu v blízkosti zariadenia na recykláciu lodí a ii) škodlivých účinkov na životné prostredie, ktoré spôsobuje recyklácia lodí;

e)	má vypracovaný plán zariadenia na recykláciu lodí;

f)	predchádza škodlivým účinkom na zdravie ľudí a životné prostredie vrátane demonštrácie kontrolných opatrení v prípade úniku, a to najmä v prílivovo-odlivových zónach;

g)

zaisťuje bezpečné a environmentálne vhodné riadenie a skladovanie nebezpečných materiálov a odpadu vrátane: i) kontroly nad všetkými nebezpečnými materiálmi, ktoré sa nachádzajú na palube, počas celého procesu recyklácie lode, aby sa predišlo akémukoľvek úniku uvedených materiálov do životného prostredia; a okrem toho zaobchádzania s nebezpečnými materiálmi a odpadom, ktoré vzniknú počas procesu recyklácie lode, výlučne na nepriepustných plochách s účinnými odvodňovacími systémami; ii) zdokladovania všetkého odpadu, ktorý vznikol počas recyklačnej činnosti lode, ako aj jeho množstva, a jeho presunu výhradne do zariadení na zaobchádzanie s odpadom vrátane zariadení na recykláciu odpadu, ktoré sú oprávnené na ich spracovanie, a to bez ohrozenia zdravia ľudí a environmentálne vhodným spôsobom;

h)	má vypracovaný a udržiava plán pripravenosti a reakcie na núdzové situácie; zabezpečuje rýchly prístup do lode a všetkých priestorov zariadenia na recykláciu lodí pre zariadenia reakcie na núdzové situácie, ako je protipožiarne vybavenie a vozidlá, sanitky a žeriavy;

i)	zaisťuje bezpečnosť a odbornú prípravu pracovníkov vrátane zabezpečenia používania osobného ochranného vybavenia v prípade činností, ktoré si to vyžadujú;

j)

vyhotovuje záznamy o incidentoch, nehodách, chorobách z povolania a trvalých následkoch a na žiadosť jeho príslušných orgánov podáva správy o všetkých incidentoch, nehodách, chorobách z povolania alebo trvalých následkoch, ktoré predstavujú alebo môžu predstavovať riziká pre bezpečnosť pracovníkov, zdravie ľudí a životné prostredie;

k)	súhlasí s tým, že bude plniť požiadavky odseku 2.

2.   Prevádzkovateľ zariadenia na recykláciu lodí je povinný:

a)	poslať plán recyklácie lode po jeho schválení v súlade s článkom 7 ods. 3 vlastníkovi lode a správnemu orgánu alebo ním oprávnenej uznanej organizácii;

b)	oznámiť správnemu orgánu, že zariadenie na recykláciu lodí je po každej stránke pripravené začať s recykláciou lodí;

c)

poslať po dokončení úplnej alebo čiastočnej recyklácie lode podľa tohto nariadenia do 14 dní od dátumu úplnej alebo čiastočnej recyklácie podľa plánu recyklácie lode správnemu orgánu, ktorý vydal osvedčenie o pripravenosti lode na recykláciu, vyhlásenie o dokončení. Vyhlásenie o dokončení obsahuje správu o prípadných incidentoch a nehodách, ktorými sa poškodilo zdravie ľudí a/alebo životné prostredie.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty na stanovenie formátu:

a)	správy požadovanej podľa odseku 2 písm. b) tohto článku, aby sa zaistil jej súlad s dodatkom 6 k Hongkonskému dohovoru, a

b)	vyhlásenia požadovaného podľa odseku 2 písm. c) tohto článku, aby sa zaistil jeho súlad s dodatkom 7 k Hongkonskému dohovoru.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 tohto nariadenia.

Článok 14

Povoľovanie zariadení na recykláciu lodí, ktoré sa nachádzajú v členskom štáte

1.   Bez toho, aby boli dotknuté iné relevantné ustanovenia práva Únie, príslušné orgány povoľujú vykonávanie recyklácie lodí pre zariadenia na recykláciu lodí, ktoré sa nachádzajú na ich území a spĺňajú požiadavky stanovené v článku 13. Tieto povolenia sa môžu vydávať jednotlivým zariadeniam na recykláciu lodí najviac na obdobie piatich rokov a možno ich obnovovať na rovnako dlhé obdobie.

Pod podmienkou splnenia požiadaviek tohto nariadenia možno akékoľvek povolenie vydané podľa iných príslušných ustanovení vnútroštátneho práva alebo práva Únie spájať s povolením podľa tohto článku do jedného povolenia, ak sa takýmto formátom odstráni zbytočná duplicita informácií a zdvojenie práce prevádzkovateľa zariadenia na recykláciu lodí alebo spoločnosti na recykláciu lodí alebo príslušného orgánu. V takýchto prípadoch možno povolenie predlžovať v súlade s povoľovacím režimom uvedeným v prvom pododseku, nesmie sa však prekročiť maximálne obdobie piatich rokov.

2.   Členské štáty vypracujú a aktualizujú zoznam zariadení na recykláciu lodí, ktorým vydali povolenie v súlade s odsekom 1.

3.   Komisii sa bezodkladne oznámi zoznam uvedený v odseku 2 najneskôr 31. marca 2015.

4.   V prípade, že zariadenie na recykláciu lodí prestane spĺňať požiadavky stanovené v článku 13, členský štát, v ktorom sa nachádza zariadenie na recykláciu lodí, pozastaví alebo odníme povolenie, ktoré mu bolo vydané, alebo dotknuté zariadenie na recykláciu lodí požiada o vykonanie nápravných opatrení a bezodkladne o tom informuje Komisiu.

5.   Ak sa v súlade s odsekom 1 povolilo zariadenie na recykláciu lodí, členský štát o tom bezodkladne informuje Komisiu.

Článok 15

Zariadenia na recykláciu lodí nachádzajúce sa v tretej krajine

1.   Podnik na recykláciu lodí, ktorý vlastní zariadenie na recykláciu lodí nachádzajúce sa v tretej krajine a ktorý chce recyklovať lode plaviace sa pod vlajkou členského štátu, predloží Komisii žiadosť o zaradenie tohto zariadenia na recykláciu lodí do európskeho zoznamu.

2.   Žiadosť uvedená v odseku 1 musí byť doplnená o dôkazy, že dotknuté zariadenie na recykláciu lodí spĺňa požiadavky týkajúce sa vykonávania recyklácie lodí stanovené v článku 13, a požiadavky týkajúce sa zaradenia do európskeho zoznamu podľa článku 16.

Podnik na recykláciu lodí najmä:

a)

uvedie povolenie, licenciu alebo oprávnenie, ktoré mu udelili príslušné orgány na vykonávanie recyklácie lodí, a prípadne povolenie, licenciu alebo oprávnenie, ktoré príslušné orgány udelili všetkým jeho dodávateľom a subdodávateľom, ktorí sa priamo podieľajú na procese recyklácie lodí, a uvedie všetky informácie uvedené v článku 16 ods. 2;

b)	uvedie, či príslušný orgán schváli plán recyklácie lode implicitne alebo explicitne, prípadne prieskumnú lehotu na implicitné schválenie v súlade s vnútroštátnymi požiadavkami;

c)	potvrdí, že prijme loď, ktorá sa plaví pod vlajkou členského štátu, na recykláciu iba v súlade s týmto nariadením;

d)	poskytne dôkazy, že zariadenie na recykláciu lodí je schopné zaviesť, zachovávať a monitorovať kritériá bezpečnosti práce s vysokými teplotami a bezpečnosti vstupu počas procesu recyklácie lode;

e)	priloží mapu s hranicami zariadenia na recykláciu lodí a miestami, na ktorých sa vykonávajú operácie recyklácie lode;

f)

pre každý nebezpečný materiál uvedený v prílohe I a ďalší nebezpečný materiál, ktorý by mohla obsahovať konštrukcia lode, uvedie: i) či je zariadenie na recykláciu lodí oprávnené vykonávať odstraňovanie nebezpečného materiálu. Ak je takto oprávnené, uvedie sa príslušný personál oprávnený na odstraňovanie nebezpečného materiálu a predložia sa dôkazy o jeho spôsobilosti; ii) aký spôsob zaobchádzania s odpadom sa použije, či už v zariadení na recykláciu lodí, alebo mimo neho, napr. spálenie, uloženie na skládku alebo iná metóda zaobchádzania s odpadom, názov a adresu zariadenia na spracovanie iného odpadu, ako je zariadenie na recykláciu lodí, a poskytne dôkazy, že uplatňovaný postup sa bude vykonávať bez ohrozenia zdravia ľudí a environmentálne vhodným spôsobom;

g)	potvrdí, že prijal plán zariadenia na recykláciu lodí, zohľadňujúc relevantné usmernenia IMO;

h)	poskytne informácie potrebné na identifikáciu zariadenia na recykláciu lodí.

3.   Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom určiť formát informácií potrebných na identifikáciu zariadenia na recykláciu lodí. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 25.

4.   S cieľom zaradiť zariadenia na recykláciu lodí, ktoré sa nachádzajú v tretích krajinách, do európskeho zoznamu, osvedčuje dodržiavanie požiadaviek uvedených v článku 13 nezávislý overovateľ s primeranou kvalifikáciou po inšpekcii na mieste. Zariadenie na recykláciu lodí predkladá osvedčenie Komisii spolu so žiadosťou o zaradenie do európskeho zoznamu a potom každých päť rokov pri obnove zaradenia do tohto zoznamu. Prvé zaradenie do zoznamu a jeho obnovenie dopĺňa preskúmanie súladu s požiadavkami článku 13 v polovici trvania.

Podniky na recykláciu lodí, ktoré požiadajú o zaradenie do európskeho zoznamu, akceptujú možnosť, že dotknuté zariadenie na recykláciu lodí sa podrobí inšpekcii na mieste Komisiou alebo zástupcami konajúcimi v jej mene pred zaradením alebo po zaradení do európskeho zoznamu s cieľom overiť, či dodržiava požiadavky stanovené v článku 13. Na účely vykonávania uvedených inšpekcií na mieste spolupracuje nezávislý overovateľ, Komisia alebo zástupcovia konajúci v jej mene s príslušnými orgánmi tretej krajiny, v ktorej sa zariadenie na recykláciu lodí nachádza.

Komisia môže v záujme zjednodušenia osvedčovania vydať technické usmernenia.

5.   Na účely článku 13, pokiaľ ide o dotknutú operáciu zhodnocovania odpadu alebo zaobchádzania s ním, možno považovať, že environmentálne vhodné riadenie je zavedené, ak podnik na recykláciu lodí môže preukázať, že zariadenie na zaobchádzanie s odpadom, ktoré prijíma odpad, bude prevádzkované podľa noriem ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, ktoré sú v zásade rovnocenné s príslušnými medzinárodnými normami a normami Únie.

6.   Podnik na recykláciu lodí v prípade akýchkoľvek zmien informácií, ktoré poskytol Komisii, bezodkladne poskytuje aktualizované dôkazy a v každom prípade tri mesiace pred skončením každého päťročného obdobia zaradenia do európskeho zoznamu vyhlási, že:

a)	dôkazy, ktoré predložil, sú úplné a aktuálne;

b)	zariadenie na recykláciu lodí naďalej plní a bude plniť požiadavky článku 13.

Článok 16

Vypracovanie a aktualizácia európskeho zoznamu

1.   Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom vypracovať európsky zoznam zariadení na recykláciu lodí, ktoré:

a)	sa nachádzajú v Únii a o ktorých členské štáty informovali v súlade s článkom 14 ods. 3;

b)	sa nachádzajú v tretej krajine a o ktorých zaradení sa rozhoduje na základe posúdenia informácií a sprievodných dôkazov poskytnutých alebo získaných v súlade s článkom 15.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25.

2.   Európsky zoznam sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a na webovej stránke Komisie najneskôr 31. decembra 2016. Je rozdelený do dvoch čiastkových zoznamov, ktoré zahŕňajú zariadenia na recykláciu lodí nachádzajúce sa v členských štátoch a zariadenia na recykláciu lodí nachádzajúce sa v tretej krajine.

Európsky zoznam obsahuje všetky tieto informácie o zariadení na recykláciu lodí:

a)	spôsob recyklácie;

b)	druh a veľkosť lodí, ktoré možno recyklovať;

c)	všetky obmedzenia a podmienky, za akých sa zariadenie na recykláciu lodí prevádzkuje, a to aj pokiaľ ide o zaobchádzanie s nebezpečným odpadom;

d)	podrobnosti o príslušnom postupe schválenia (explicitného alebo implicitného), ako sa uvádza v článku 7 ods. 3, na základe ktorého sa zariadenie na recykláciu lodí schváli;

e)	maximálny ročný objem recyklácie lodí.

3.   V európskom zozname sa uvádza dátum, kedy sa skončí platnosť zaradenia zariadenia na recykláciu lodí do zoznamu. Zaradenie platí najviac päť rokov a možno ho obnoviť.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty na pravidelnú aktualizáciu európskeho zoznamu s cieľom:

a)	zaradiť do európskeho zoznamu zariadenie na recykláciu lodí, ak: i) bolo povolené v súlade s článkom 14 alebo ii) sa o jeho zaradení do európskeho zoznamu rozhodlo v súlade s odsekom 1 písm. b) tohto článku;

b)	vyňať zariadenie na recykláciu lodí z európskeho zoznamu, ak: i) zariadenie na recykláciu lodí prestane spĺňať požiadavky stanovené v článku 13 alebo ii) sa aspoň tri mesiace pred skončením päťročného obdobia zaradenia do zoznamu neposkytnú aktualizované dôkazy v súlade s odsekom 3 tohto článku.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25.

5.   Komisia pri vypracúvaní a aktualizácii európskeho zoznamu koná v súlade so zásadami ukotvenými v zmluvách a v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie.

6.   Členské štáty oznámia Komisii všetky informácie, ktoré môžu byť v súvislosti s aktualizáciou európskeho zoznamu relevantné. Komisia postúpi všetky relevantné informácie ostatným členským štátom.

HLAVA IV

VŠEOBECNÉ ADMINISTRATÍVNE USTANOVENIA

Článok 17

Jazyk

1.   Plán recyklácie lode uvedený v článku 7 sa vypracúva v jazyku, ktorý akceptuje štát, ktorý povoľuje zariadenie na recykláciu lodí. Ak týmto jazykom nie je angličtina, francúzština ani španielčina, plán recyklácie lode sa do jedného z uvedených jazykov preloží okrem prípadov, keď to podľa správneho orgánu nie je potrebné.

2.   Osvedčenie o zozname nebezpečných materiálov a osvedčenie o pripravenosti na recykláciu vydané podľa článku 9 sa vypracúvajú v úradnom jazyku vydávajúceho správneho orgánu. Ak týmto jazykom nie je angličtina, francúzština ani španielčina, osvedčenie musí obsahovať preklad do jedného z uvedených jazykov.

Článok 18

Určovanie príslušných orgánov a správnych orgánov

1.   Členské štáty určia príslušné orgány a správne orgány zodpovedné za uplatňovanie tohto nariadenia a o určených orgánoch informujú Komisiu. Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o všetkých zmenách týchto údajov.

2.   Komisia na svojej webovej stránke uverejní zoznamy určených príslušných orgánov a správnych orgánov a podľa potreby uvedené zoznamy aktualizuje.

Článok 19

Určenie kontaktných osôb

1.   Členské štáty a Komisia určia jednu alebo viac kontaktných osôb, ktoré sú zodpovedné za informovanie fyzických alebo právnických osôb, ktoré požadujú informácie, alebo za poskytovanie poradenstva týmto osobám. Kontaktná osoba Komisie zasiela kontaktným osobám členských štátov všetky doručené otázky, ktoré sa týkajú týchto členských štátov, a naopak.

2.   Členské štáty informujú Komisiu o určení kontaktných osôb. Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o všetkých zmenách uvedených údajov.

3.   Komisia na svojej webovej stránke uverejní zoznamy určených kontaktných osôb a podľa potreby uvedené zoznamy aktualizuje.

Článok 20

Stretnutie kontaktných osôb

Komisia na žiadosť členských štátov, alebo ak to považuje za potrebné, pravidelne organizuje stretnutie kontaktných osôb s cieľom diskutovať o otázkach, ktoré vznikli v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia. Ak sa všetky členské štáty a Komisia dohodnú, že je to vhodné, na takéto stretnutia alebo ich časti sa prizývajú relevantné zainteresované strany.

HLAVA V

PODÁVANIE SPRÁV A PRESADZOVANIE

Článok 21

Podávanie správ členskými štátmi

1.   Každý členský štát posiela Komisii správu, ktorá obsahuje tieto informácie:

a)	zoznam lodí plaviacich sa pod jeho vlajkou, ktorým bolo vystavené osvedčenie o pripravenosti na recykláciu, názov podniku na recykláciu lodí a miesto, kde sa nachádza zariadenie na recykláciu lodí, ako sa uvádza v osvedčení o pripravenosti na recykláciu;

b)	zoznam lodí plaviacich sa pod jeho vlajkou, pre ktoré bolo doručené vyhlásenie o dokončení;

c)	informácie o nezákonnej recyklácii lode, sankciách a následných krokoch, ktoré podnikol členský štát.

2.   Členské štáty zasielajú Komisii každé tri roky elektronicky správu, najneskôr do deviatich mesiacov od konca trojročného obdobia, na ktoré sa správa vzťahuje.

Prvá elektronická správa sa vzťahuje na obdobie od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia po koniec prvého pravidelného trojročného nahlasovacieho obdobia ustanoveného v článku 5 smernice Rady 91/692/EHS (14), ktoré pripadne po začiatočnom dátume prvého nahlasovacieho obdobia.

Komisia najneskôr do deviatich mesiacov po doručení správ od členských štátov uverejní správu o uplatňovaní tohto nariadenia.

3.   Komisia uvedie tieto informácie v elektronickej databáze, ktorá je neustále prístupná verejnosti.

Článok 22

Presadzovanie v členských štátoch

1.   Členské štáty určia sankcie za porušovanie tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili ich vykonávanie. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Členské štáty navzájom spolupracujú na bilaterálnej alebo multilaterálnej úrovni s cieľom uľahčiť prevenciu a odhaľovanie potenciálneho obchádzania a porušovania tohto nariadenia.

3.   Členské štáty určia členov svojho stáleho personálu, ktorí zodpovedajú za spoluprácu uvedenú v odseku 2. Tieto informácie sa pošlú Komisii, ktorá rozošle týmto členom personálu súhrnný zoznam.

4.   Členské štáty oznamujú Komisii ustanovenia o svojom vnútroštátnom práve týkajúcom sa presadzovania tohto nariadenia a o uplatniteľných sankciách.

Článok 23

Žiadosť o konanie

1.   Fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú alebo by mohli byť dotknuté porušením článku 13 v spojení s článkom 15 a článkom 16 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia alebo majú dostatočný záujem na rozhodovaní v oblasti životného prostredia v súvislosti s porušením článku 13 v spojení s článkom 15 a článkom 16 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, majú právo požiadať Komisiu, aby v súvislosti s takýmto porušením alebo jeho bezprostrednou hrozbou konala podľa tohto nariadenia.

Záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá podporuje ochranu životného prostredia a spĺňa požiadavky ustanovené v článku 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 (15), sa na účely prvého pododseku považuje za dostatočný.

2.   K žiadosti o konanie sa prikladajú relevantné informácie a údaje, ktorými sa uvedená žiadosť podporuje.

3.   Ak sa žiadosťou o konanie a sprievodnými informáciami a údajmi hodnoverným spôsobom preukáže, že bol porušený článok 13 v spojení s článkom 15 a článkom 16 ods. 1 písm. b) alebo že takéto porušenie bezprostredne hrozí, Komisia zváži všetky takéto žiadosti o konanie a informácie a údaje. Komisia za takýchto okolností dotknutému podniku na recykláciu lodí umožní, aby sa k žiadosti o konanie a sprievodným informáciám a údajom vyjadril.

4.   Komisia bezodkladne a v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov Únie informuje osoby, ktoré predložili žiadosť podľa odseku 1, o svojom rozhodnutí súhlasiť so žiadosťou o konanie alebo ju zamietnuť a svoje rozhodnutie odôvodní.

HLAVA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 24

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 8 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 30. decembra 2013. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 25

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 26

Prechodné ustanovenie

Počnúc dátumom uverejnenia európskeho zoznamu môžu členské štáty pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia povoľovať recykláciu lodí v zariadeniach na recykláciu lodí, ktoré sú zaradené v európskom zozname. V takýchto prípadoch sa nariadenie (ES) č. 1013/2006 neuplatňuje.

Článok 27

Zmena nariadenia (ES) č. 1013/2006

V článku 1ods. 3 nariadenia (ES) č. 1013/2006 sa dopĺňa tento bod:

„i)	lode plaviace sa pod vlajkou členského štátu patriace do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 (16).

Článok 28

Zmena smernice 2009/16/ES

V prílohe IV sa dopĺňa tento bod:

„49.	Osvedčenie o zozname nebezpečných materiálov, prípadne vyhlásenie o súlade podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 (17).

Článok 29

Finančná motivácia

Do 31. decembra 2016 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uskutočniteľnosti zavedenia finančného nástroja, ktorým by sa uľahčila bezpečná a vhodná recyklácia lodí, prípadne sprevádzanú legislatívnym návrhom.

Článok 30

Preskúmanie

1.   Komisia posúdi, ktoré porušenia tohto nariadenia by sa mali začleniť do rozsahu pôsobnosti smernice 2008/99/ES, aby sa docielila rovnocennosť ustanovení týkajúcich sa porušovania medzi týmto nariadením a nariadením (ES) č. 1013/2006. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2014 správu o svojich zisteniach, prípadne sprevádzanú legislatívnym návrhom.

2.   Komisia toto nariadenie preskúma najneskôr 18 mesiacov pred dátumom nadobudnutia platnosti Hongkonského dohovoru a v tejto súvislosti prípadne súčasne predloží akékoľvek príslušné legislatívne návrhy. V rámci tohto preskúmania sa posúdi zaradenie zariadení na recykláciu lodí povolených podľa Hongkonského dohovoru do európskeho zoznamu s cieľom predísť zdvojovaniu práce a administratívnemu zaťaženiu.

3.   Komisia toto nariadenie sústavne skúma a prípadne predkladá včasné návrhy, ktorými sa podľa potreby reaguje na vývoj medzinárodných dohovorov vrátane bazilejského dohovoru.

4.   Bez ohľadu na odsek 2 Komisia do piatich rokov odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia, prípadne sprevádzanú legislatívnymi návrhmi, ktorými sa zaistí plnenie jeho cieľov, ako aj to, že jeho účinky sú zabezpečené a opodstatnené.

Článok 31

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 32

Uplatňovanie

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje od toho z nasledujúcich dvoch dátumov, ktorý bude skôr, nie však skôr ako od 31. decembra 2015:

a)

šesť mesiacov od dátumu, v ktorom kombinovaný maximálny ročný objem recyklácie lodí zariadení na recykláciu lodí, ktoré sú v európskom zozname, dosiahne výšku alebo prekročí 2,5 milióna ton výtlaku prázdnej lode (LDT). Maximálny ročný objem recyklácie lodí sa počíta ako súčet hmotností lodí v LDT, ktoré sa v danom roku zrecyklovali v dotknutom zariadení na recykláciu lodí. Maximálny ročný objem recyklácie lodí sa určuje zvolením najvyššej hodnoty za predchádzajúcich 10 rokov pre každé zariadenie na recykláciu lodí alebo v prípade novopovoleného zariadenia na recykláciu lodí zvolením najvyššej ročnej hodnoty, ktorú dotknuté zariadenie dosiahlo, alebo

b)	31. decembra 2018.

2.   Vo vzťahu k nasledujúcim ustanoveniam sa však uplatňujú tieto dátumy uplatňovania:

a)	článok 2, článok 5 ods. 2 druhý pododsek, články 13, 14, 15, 16, 25 a 26 sa uplatňujú od 31. decembra 2014;

b)	článok 5 ods. 2 prvý a tretí pododsek a článok 12 ods. 1 a 8 od 31. decembra 2020.

3.   Komisia po splnení podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o dátume začatia uplatňovania tohto nariadenia.

4.   Ak členský štát uzavrel svoj vnútroštátny register lodí, ak sa počas trojročného obdobia nezaregistrovala na plavbu pod jeho vlajkou žiadna loď a ak na plavbu pod jeho vlajkou nie je registrovaná žiadna loď, môže sa od ustanovení tohto nariadenia odchýliť okrem článkov 4, 5, 11, 12, 13, 14, článku 16 ods. 6, článkov 18, 19, 20, 21 a 22. Ak chce členský štát túto výnimku využiť, oznámi to Komisii najneskôr v deň začatia uplatňovania tohto nariadenia. Všetky následné zmeny sa tiež oznamujú Komisii.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 158.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 22. októbra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 15. novembra 2013.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1).

(4)  Zmena Bazilejského dohovoru („zmena o zákaze“) prijatá rozhodnutím III/1 zmluvných strán Bazilejského dohovoru.

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 57).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).

(9)  Smernica Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (Ú. v. ES 196, 16.8.1967, s. 1).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/45/ES z 31. mája 1999 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o klasifikácii, balení a označovaní nebezpečných prípravkov (Ú. v. ES L 200, 30.7.1999, s. 1).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 11).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22).

(14)  Smernica Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991, ktorá štandardizuje a racionalizuje správy o vykonávaní určitých smerníc, ktoré súvisia so životným prostredím (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 330, 10.12.2013, s. 1).“

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 330, 10.12.2013, s. 1).“

---

---

---