2007R1393 — SK — 30.12.2007 — 000.001

---

Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

►B	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (Ú. v. ES L 324, 10.12.2007, p.79)

Opravené a doplnené:

►C1	Korigendum, Ú. v. ES L 292, 10.11.2009, s. 48  (1393/2007)

---

▼B

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1393/2007

z 13. novembra 2007

o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach, keď sa má odoslať súdna alebo mimosúdna písomnosť z jedného členského štátu do iného, aby sa tam doručila. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone jeho verejnej moci (acta iure imperii).

2.  Toto nariadenie sa neuplatní, ak nie je známa adresa osoby, ktorej sa má písomnosť doručiť.

3.  V tomto nariadení pojem „členský štát“ znamená členské štáty okrem Dánska.

Článok 2

Odosielajúce a prijímajúce orgány

1.  Každý členský štát určí úradné osoby, orgány alebo iné osoby, ďalej len „odosielajúce orgány“, príslušné na odosielanie súdnych alebo mimosúdnych písomností určených na doručenie v inom členskom štáte.

2.  Každý členský štát určí úradné osoby, orgány alebo iné osoby, ďalej len „prijímajúce orgány“, príslušné na prijímanie súdnych alebo mimosúdnych písomností z iného členského štátu.

3.  Členský štát môže určiť jeden odosielajúci a jeden prijímajúci orgán alebo jeden orgán na vykonávanie obidvoch funkcií. Federálny štát, štát, v ktorom sa uplatňujú viaceré právne systémy, alebo štát so samostatnými územnými celkami môže určiť viac takýchto orgánov. Určenie platí na päť rokov a môže sa obnoviť v päťročných intervaloch.

4.  Každý členský štát poskytne Komisii tieto údaje:

Členské štáty oznámia Komisii všetky následné zmeny týchto údajov.

Článok 3

Ústredný orgán

Každý členský štát určí ústredný orgán zodpovedný za:

Federálny štát, štát, v ktorom sa uplatňujú viaceré právne systémy, alebo štát so samostatnými územnými celkami môže určiť viac ústredných orgánov.

KAPITOLA II

SÚDNE PÍSOMNOSTI

Oddiel 1

Odosielanie a doručovanie súdnych písomností

Článok 4

Odosielanie písomností

1.  Súdne písomnosti sa odosielajú priamo a čo najrýchlejšie medzi orgánmi určenými podľa článku 2.

2.  Odosielanie písomností, žiadostí, potvrdení, potvrdení prijatia, osvedčení a iných písomností medzi odosielajúcimi orgánmi a prijímajúcimi orgánmi možno vykonať akýmkoľvek vhodným spôsobom za predpokladu, že prijatá písomnosť obsahovo presne zodpovedá odoslanej písomnosti a že všetky v nej obsiahnuté informácie sú ľahko čitateľné.

3.  K odosielanej písomnosti sa pripojí žiadosť vypracovaná na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I. Tlačivo sa vyplní v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu alebo, ak je v danom členskom štáte viac úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, kde sa má doručiť, alebo v inom jazyku, ktorý tento členský štát označil za prijateľný. Každý členský štát určí úradný jazyk alebo úradné jazyky inštitúcií Európskej únie okrem svojho vlastného, ktorý je alebo ktoré sú preň prijateľné na účely vyplnenia tlačiva.

4.  Písomnosti na doručenie a všetky ostatné odosielané písomnosti nepodliehajú úradnému overeniu ani inej podobnej formalite.

5.  Ak odosielajúci orgán požaduje, aby sa mu spolu s osvedčením podľa článku 10 vrátilo aj jedno vyhotovenie doručovanej písomnosti, zašle písomnosť v dvoch vyhotoveniach.

Článok 5

Preklad písomností

1.  Odosielajúci orgán, ktorému žiadateľ predloží písomnosť na odoslanie, žiadateľa poučí, že adresát môže odmietnuť písomnosť prijať, ak nie je vyhotovená v jednom z jazykov podľa článku 8.

2.  Žiadateľ znáša všetky náklady na preklad pred odoslaním písomnosti bez toho, aby bola dotknutá možnosť neskoršieho rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu o tom, kto tieto náklady uhradí.

Článok 6

Prijatie písomností prijímajúcim orgánom

1.  Po prijatí písomnosti prijímajúci orgán čo najskôr, a najneskôr do siedmich dní od prijatia, zašle potvrdenie prijatia odosielajúcemu orgánu na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I najrýchlejším možným prostriedkom prenosu.

2.  Ak nie je možné vybaviť žiadosť o doručenie na základe odoslaných údajov alebo písomností, prijímajúci orgán sa spojí najrýchlejším možným spôsobom s odosielajúcim orgánom, aby si zabezpečil chýbajúce údaje alebo písomnosti.

3.  Ak žiadosť o doručenie zjavne nespadá do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia alebo ak je doručenie nemožné pre nedodržanie požadovaných formálnych náležitostí, odoslaná žiadosť a písomnosti sa po prijatí obratom vrátia odosielajúcemu orgánu spolu s oznámením o vrátení na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I.

4.  Ak prijímajúci orgán, ktorý prijal písomnosť na doručenie, nie je miestne príslušný na jej doručenie, postúpi ju spolu so žiadosťou prijímajúcemu orgánu v tom istom členskom štáte, ktorý je miestne príslušný, ak žiadosť spĺňa náležitosti článku 4 ods. 3, a informuje o tom odosielajúci orgán na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I. Príslušný prijímajúci orgán informuje o prijatí písomnosti odosielajúci orgán spôsobom ustanoveným v odseku 1.

Článok 7

Doručovanie písomností

1.  Prijímajúci orgán sám doručí alebo zabezpečí doručenie písomnosti, buď podľa právneho poriadku prijímajúceho členského štátu, alebo osobitným spôsobom, o ktorý požiadal odosielajúci orgán, pokiaľ je tento spôsob zlučiteľný s právnym poriadkom tohto členského štátu.

2.  Prijímajúci orgán prijme všetky potrebné kroky na doručenie písomnosti čo najskôr, najneskôr však do jedného mesiaca od prijatia. Ak ju však nebolo možné doručiť do jedného mesiaca od prijatia, prijímajúci orgán:

Článok 8

Odmietnutie prevzatia písomnosti

1.  Prijímajúci orgán na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe II informuje adresáta o tom, že môže doručovanú písomnosť odmietnuť prevziať pri jej doručení alebo ju môže vrátiť prijímajúcemu orgánu v lehote jedného týždňa, pokiaľ písomnosť nie je napísaná v jednom z nasledujúcich jazykov alebo k nej nie je pripojený preklad do niektorého z nasledujúcich jazykov:

2.  Ak bol prijímajúci orgán informovaný, že adresát odmietol podľa odseku 1 prevziať písomnosť, okamžite o tom informuje odosielajúci orgán osvedčením podľa článku 10 a vráti žiadosť a písomnosti, ktorých preklad sa vyžaduje.

3.  Ak adresát odmietol podľa odseku 1 písomnosť prevziať, doručenie písomnosti možno napraviť tak, že písomnosť s prekladom do jazyka uvedeného v odseku 1 sa adresátovi doručí v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. V takom prípade je dňom doručenia písomnosti deň, keď sa písomnosť s prekladom doručí v súlade s právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu. Ak sa podľa právneho poriadku členského štátu písomnosť musí doručiť v určitej lehote, dátum, ktorý sa vezme do úvahy vo vzťahu k žiadateľovi, je deň doručenia pôvodnej písomnosti určený podľa článku 9 ods. 2.

4.  Odseky 1, 2 a 3 sa tiež uplatnia na spôsoby odosielania a doručovania súdnych písomností podľa oddielu 2.

5.  Na účely odseku 1 diplomatickí zástupcovia alebo konzulárni úradníci, ak sa doručuje podľa článku 13, alebo orgány, alebo osoby, ak sa doručuje podľa článku 14, informujú adresáta, že môže odmietnuť prijať písomnosť a že všetky odmietnuté písomnosti sa musia vrátiť späť týmto zástupcom, úradníkom alebo orgánom či osobám.

Článok 9

Dátum doručenia

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 8, sa za dátum doručenia písomnosti podľa článku 7 považuje deň, v ktorý bola písomnosť doručená v súlade s právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu.

2.  V prípadoch, keď sa podľa právneho poriadku členského štátu musí písomnosť doručiť v určitej lehote, dátum, ktorý sa vezme do úvahy vo vzťahu k žiadateľovi, sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu.

3.  Odseky 1 a 2 sa tiež uplatnia na spôsoby odosielania a doručovania súdnych písomností podľa oddielu 2.

Článok 10

Osvedčenie o doručení a vyhotovenie doručenej písomnosti

1.  Po splnení všetkých náležitostí doručenia písomnosti sa na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I vyhotoví osvedčenie o doručení a zašle sa odosielajúcemu orgánu v prípadoch uvedených v článku 4 ods. 5 spolu s jedným vyhotovením doručenej písomnosti.

2.  Osvedčenie sa vyplní v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov odosielajúceho členského štátu, alebo v inom jazyku, ktorý tento členský štát označil za prijateľný. Každý členský štát označí iný úradný jazyk alebo úradné jazyky inštitúcií Európskej únie okrem svojho vlastného, ktorý je alebo ktoré sú preň prijateľné na účely vyplnenia tlačiva.

Článok 11

Náklady doručenia

1.  Z vykonania doručenia súdnych písomností vyhotovených v členskom štáte nemôže vzniknúť povinnosť zaplatiť alebo uhradiť poplatky alebo náklady za služby poskytnuté prijímajúcim členským štátom.

2.  Žiadateľ však zaplatí alebo uhradí náklady, ktoré vznikli:

Náklady vynaložené na zapojenie súdneho úradníka alebo osoby príslušnej podľa právneho poriadku prijímajúceho členského štátu zodpovedajú jednorazovému fixnému poplatku, ktorý vopred stanoví tento členský štát a ktorý spĺňa zásadu proporcionality a zákazu diskriminácie. Členské štáty oznámia tieto fixné poplatky Komisii.

Oddiel 2

Iné spôsoby odosielania a doručovania súdnych písomností

Článok 12

Odosielanie konzulárnou alebo diplomatickou cestou

Každý členský štát môže použiť za výnimočných okolností konzulárnu alebo diplomatickú cestu na postúpenie súdnych písomností orgánom iného členského štátu určeným podľa článku 2 alebo 3 na účely doručenia týchto písomností.

Článok 13

Doručovanie diplomatickými zástupcami alebo konzulárnymi úradníkmi

1.  Každý členský štát môže doručenie súdnych písomností osobám bývajúcim v inom členskom štáte vykonať bez použitia donucovacích prostriedkov, priamo prostredníctvom svojich diplomatických zástupcov alebo konzulárnych úradníkov.

2.  Každý členský štát môže podľa článku 23 ods. 1 oznámiť, že namieta proti takémuto spôsobu doručovania na svojom území; ►C1  to neplatí, ak písomnosti sú určené na doručenie štátnym príslušníkom členského štátu, v ktorom sa písomnosti vyhotovili. ◄

Článok 14

►C1  Doručovanie použitím poštových služieb ◄

Každý členský štát môže doručovať súdne písomnosti osobám bývajúcim v inom členskom štáte ►C1  priamo použitím poštových služieb ◄ doporučeným listom s potvrdením o doručení alebo iným rovnocenným dokladom.

Článok 15

Priame doručenie

Akákoľvek osoba, ktorá má právny záujem na súdnom konaní, môže vykonať doručenie súdnych písomností priamo prostredníctvom súdnych úradníkov, úradných osôb alebo iných príslušných osôb prijímajúceho členského štátu, pokiaľ takéto priame doručenie povoľuje právny poriadok tohto členského štátu.

KAPITOLA III

MIMOSÚDNE PÍSOMNOSTI

Článok 16

Odosielanie

Mimosúdne písomnosti sa môžu odosielať na účely doručenia v inom členskom štáte v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 17

Vykonávacie pravidlá

Opatrenia určené na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tohto nariadenia, ktoré súvisia s aktualizáciou alebo technickými zmenami a doplneniami vzorových tlačív uvedených v prílohách I a II, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 2.

Článok 18

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 19

Neprítomnosť odporcu v konaní

1.  Ak sa do iného členského štátu malo odoslať predvolanie alebo iná rovnocenná písomnosť podľa ustanovení tohto nariadenia a odporca sa nedostavil, nemožno vydať rozsudok, pokiaľ sa nezistí, že:

a že v každom z týchto prípadov sa doručenie alebo odovzdanie uskutočnilo v dostatočnom časovom predstihu, aby sa odporca mohol hájiť.

2.  Každý členský štát môže v súlade s článkom 23 ods. 1 vyhlásiť, že napriek ustanoveniu odseku 1 môže sudca vydať rozsudok, aj ak nedostal žiadne osvedčenie o doručení alebo odovzdaní, ak sa splnili všetky tieto podmienky:

3.  Bez ohľadu na odseky 1 a 2 môže sudca v naliehavých prípadoch nariadiť akékoľvek predbežné alebo ochranné opatrenia.

4.  Ak sa do iného členského štátu malo odoslať predvolanie alebo iná rovnocenná písomnosť podľa ustanovení tohto nariadenia a vydal sa rozsudok proti odporcovi, ktorý sa nedostavil, sudca má právo odpustiť dôsledky uplynutia lehoty na odvolanie proti rozsudku, ak sú splnené tieto podmienky:

Žiadosť o odpustenie dôsledkov uplynutia odvolacej lehoty sa môže podať iba v primeranom čase od okamihu, keď sa odporca o rozsudku dozvedel.

Každý členský štát môže vyhlásiť podľa článku 23 ods. 1, že takáto žiadosť sa neprijme, ak sa podá po uplynutí lehoty, ktorú vymedzí vo svojom vyhlásení, ale táto lehota nesmie byť kratšia ako jeden rok odo dňa vydania rozsudku.

5.  Odsek 4 sa neuplatní na rozsudky o osobnom stave alebo právnej spôsobilosti osôb.

Článok 20

Vzťah k dohodám alebo dojednaniam, ktorými sú členské štáty zmluvnou stranou

1.  Toto nariadenie má v otázkach, na ktoré sa uplatňuje, prednosť pred ustanoveniami dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo dojednaní prijatých členskými štátmi, a najmä pred článkom IV protokolu k Bruselskému dohovoru z roku 1968 a pred Haagskym dohovorom z 15. novembra 1965.

2.  Toto nariadenie nebráni jednotlivým členským štátom naďalej uplatňovať alebo uzatvárať dohody alebo dojednania na ďalšie urýchlenie alebo zjednodušenie odosielania písomností za predpokladu, že sú zlučiteľné s týmto nariadením.

3.  Členské štáty zašlú Komisii:

Článok 21

Právna pomoc

Toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie článku 23 Dohovoru o civilnom konaní zo 17. júla 1905, článku 24 Dohovoru o civilnom konaní z 1. marca 1954 ani článku 13 Dohovoru o uľahčení prístupu k justičným orgánom v cudzine z 25. októbra 1980 v rámci právnych vzťahov medzi členskými štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou uvedených dohovorov.

Článok 22

Ochrana odosielaných informácií

1.  Informácie, najmä osobné údaje, odosielané podľa tohto nariadenia použije prijímajúci orgán výlučne na účel, na ktorý sa odoslali.

2.  Prijímajúce orgány zabezpečia ochranu týchto informácií podľa svojho vnútroštátneho právneho poriadku.

3.  Odseky 1 a 2 nemajú vplyv na vnútroštátne právne predpisy, ktoré dovoľujú, aby osoby, ktorých sa údaje týkajú, boli informované o použití informácií odoslaných podľa tohto nariadenia.

4.  Toto nariadenie nemá vplyv na smernice 95/46/ES a 2002/58/ES.

Článok 23

Oznámenia a uverejnenie

1.  Členské štáty oznámia Komisii informácie uvedené v článkoch 2, 3, 4, 10, 11, 13, 15 a 19. Členské štáty oznámia Komisii, či sa podľa ich právneho poriadku musí písomnosť doručiť v určitej lehote, ako sa uvádza v článku 8 ods. 3 a v článku 9 ods. 2.

2.  Informácie oznámené v súlade s odsekom 1 Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie okrem adries a ďalších kontaktných údajov orgánov a ústredných orgánov a zemepisných oblastí, v ktorých majú súdnu právomoc.

3.  Komisia vypracuje a pravidelne aktualizuje príručku, ktorá obsahuje informácie uvedené v odseku 1 a je dostupná v elektronickej podobe, najmä prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci.

Článok 24

Preskúmanie

Najneskôr 1. júna 2011 a potom každých päť rokov Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tohto nariadenia s osobitným dôrazom na výkonnosť orgánov určených podľa článku 2 a na praktické uplatňovanie článku 3 písm. c) a článku 9. V prípade potreby sa k správe pripoja návrhy na úpravu tohto nariadenia v súlade s vývojom oznamovacích systémov.

Článok 25

Zrušenie

1.  Nariadenie (ES) č. 1348/2000 sa zrušuje s účinnosťou odo dňa uplatňovania tohto nariadenia.

2.  Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

Článok 26

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 13. novembra 2008 s výnimkou článku 23, ktorý sa uplatňuje od 13. augusta 2008.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

---

PRÍLOHA I

---

PRÍLOHA II

---

PRÍLOHA III

TABUĽKA ZHODY

---

( 1 ) Ú. v. EÚ C 88, 11.4.2006, s. 7.

( 2 ) Stanovisko Európskeho parlamentu zo 4. júla 2006 (Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 69), spoločná pozícia Rady z 28. júna 2007 (Ú. v. EÚ C 193 E, 21.8.2007, s. 13) a pozícia Európskeho parlamentu z 24. októbra 2007.

( 3 ) Ú. v. ES C 261, 27.8.1997, s. 1. V rovnaký deň, keď bol vypracovaný dohovor, Rada vzala na vedomie dôvodovú správu k dohovoru, ktorá sa nachádza na strane 26 uvedeného úradného vestníka.

( 4 ) Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 37.

( 5 ) Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25.

( 6 ) Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1.

( 7 ) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

( 8 ) Bruselský dohovor z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 299, 31.12.1972, s. 32, konsolidované znenie v Ú. v. ES C 27, 26.1.1998, s. 1).

( 9 ) Haagsky dohovor z 15. novembra 1965 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach.

( 10 ) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

( 11 ) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37. Smernica zmenená a doplnená smernicou 2006/24/ES (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 54).