1

Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Španielske kráľovstvo si tým, že neprijalo všetky potrebné opatrenia na prebratie článku 4 ods. 8, článku 7 ods. 2, článku 10 ods. 1 a 2, ako aj oddielov 1.3 a 1.4 prílohy V smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 275), v súvislosti s povodím vnútri spoločenstiev, nesplnilo povinnosti, ktoré mu z uvedenej smernice vyplývajú.

2

Podľa článku 1 smernice 2000/60 je účelom tejto smernice stanoviť rámec ochrany vnútrozemských povrchových, brakických, pobrežných a podzemných vôd.

3

Podľa článku 2 bodu 13 tejto smernice je „povodím“„územie, z ktorého všetok povrchový odtok odteká prostredníctvom sietí potokov, riek a prípadne jazier do mora jediným vyústením, ústím alebo deltou rieky“.

4

Článok 4 uvedenej smernice, nazvaný „Environmentálne ciele“, stanovuje vo svojom odseku 8:

„Členské štáty pri uplatňovaní odsekov 3, 4, 5, 6 a 7 zabezpečia, aby ich uplatňovanie natrvalo nevylučovalo alebo neohrozovalo dosiahnutie cieľov tejto smernice v iných vodných útvaroch daného správneho územia povodia a aby bolo v súlade s vykonávaním ďalšej environmentálnej právnej úpravy Spoločenstva.“

5

Článok 7 tej istej smernice, nazvaný „Vody využívané na odber pitnej vody“, stanovuje vo svojom odseku 2:

„Okrem splnenia cieľov ustanovených článkom 4 v súlade s požiadavkami tejto smernice pre povrchové vody a kvalitatívnych požiadaviek ustanovených na úrovni Spoločenstva článkom 16, členské štáty zabezpečia pre každý vodný útvar identifikovaný podľa odseku 1, aby použitý spôsob úpravy vody v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva zabezpečoval výstupnú kvalitu upravenej vody, ktorá bude aj v súlade s požiadavkami smernice 80/778/EHS v znení smernice 98/83/ES.“

6

Článok 8 smernice 2000/60 s názvom „Monitorovanie stavu povrchovej vody, stavu podzemnej vody a chránených oblastí“ stanovuje v odseku 2:

„[Programy monitorovania stavu vody] nadobudnú účinnosť najneskôr do šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice, pokiaľ to v príslušných právnych predpisoch nie je uvedené ináč. Takýto monitoring bude v súlade s požiadavkami prílohy V.“

7

Článok 10 tejto smernice, nazvaný „Kombinovaný prístup k bodovým a difúznym zdrojom znečistenia“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby bolo každé vypúšťanie do povrchových vôd uvedené v odseku 2 regulované podľa kombinovaného prístupu ustanoveného v tomto článku.

2.   Členské štáty zabezpečia ustanovenie a/alebo vykonávanie:

stanovených v:

najneskôr do 12‑tich rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice, pokiaľ nie je v príslušnom legislatívnom predpise ustanovené ináč.“

8

Príloha V smernice 2000/60 obsahuje oddiel 1.3 s názvom „Monitorovanie ekologického stavu a chemického stavu povrchových vôd“. Tento oddiel stanovuje:

„Monitorovacia sieť povrchových vôd bude vytvorená v súlade s požiadavkami článku 8. Monitorovacia sieť bude navrhnutá tak, aby zabezpečila zosúladený a úplný prehľad ekologického a chemického stavu v každom povodí a aby umožnila klasifikáciu vodných útvarov do piatich tried v súlade s normatívnymi definíciami v časti 1.2. Mapu alebo mapy s vyznačenou monitorovacou sieťou povrchovej vody poskytnú členské štáty v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Na základe charakterizácie a hodnotenia dopadu vykonaného v súlade s článkom 5 a prílohou II zavedú členské štáty program inšpekčného monitorovania a program prevádzkového monitorovania pre každé obdobie, na ktoré sa vzťahuje plán vodohospodárskeho manažmentu povodia. Členské štáty budú musieť v niektorých prípadoch zaviesť aj programy prieskumného monitorovania.

Členské štáty budú monitorovať ukazovatele, ktoré sú indikatívne pre stav každého relevantného kvalitatívneho prvku. Pri výbere ukazovateľov biologických kvalitatívnych prvkov členské štáty určia primeranú taxonomickú úroveň potrebnú na dosiahnutie dostatočnej spoľahlivosti a presnosti klasifikácie kvalitatívnych prvkov. Odhady miery spoľahlivosti a presnosti výsledkov získaných monitorovacími programami budú uvedené v pláne.“

9

Pododdiely 1.3.1 až 1.3.6 prílohy V tejto smernice stanovujú pravidlá v oblasti návrhu inšpekčného monitorovania, návrhu prevádzkového monitorovania, návrhu prieskumného monitorovania, frekvencie monitorovania, doplnkových požiadaviek na monitorovanie chránených oblastí a noriem na monitorovanie prvkov kvality.

10

Oddiel 1.4 prílohy V smernice 2000/60, nazvaný „Klasifikácia a prezentácia ekologického stavu“, obsahuje pododdiel 1.4.1 s názvom „Porovnateľnosť výsledkov biologického monitorovania“, ktorý stanovuje:

...“

11

Španielske právne predpisy rozlišujú na účely vodohospodárstva dve kategórie povodí, konkrétne povodia „medzi“ spoločenstvami, ktoré zahŕňajú vody pretekajúce na území niekoľkých autonómnych spoločenstiev, vo vzťahu ku ktorým môže prijímať zákony výlučne štát, a povodia „vnútri“ spoločenstiev, ktoré sa rozprestierajú na území jediného autonómneho spoločenstva a vo vzťahu ku ktorým môžu mať zákonodarnú právomoc autonómne spoločenstvá.

12

Podľa článku 149 ods. 3 Ústavy:

„Záležitosti, ktoré Ústavou neboli výslovne prenesené na štát, môžu na základe svojich príslušných štatútov prevziať autonómne spoločenstvá. Právomoc v záležitostiach, ktoré neboli prevzaté autonómnymi spoločenstvami, patrí štátu, ktorého normy majú prednosť v prípade kolízie noriem vo všetkých oblastiach, ktoré nepatria do výlučnej kompetencie autonómnych spoločenstiev. Ústredné právo platí v každom prípade subsidiárne vo vzťahu k právu autonómnych spoločenstiev.“

13

Pokiaľ ide o povodia medzi spoločenstvami, dotknuté ustanovenia smernice 2000/60 boli vykonané nariadením ARM/2656/2008 z 10. septembra 2008, ktorým sa schvaľujú pokyny týkajúce sa vodohospodárskeho plánovania (BOE č. 229 z 22. septembra 2008, s. 38472, ďalej len „nariadenie z roku 2008“).

14

Jediný článok ods. 2 nariadenia z roku 2008 stanovuje, že „schválené pokyny sa uplatňujú na povodia medzi spoločenstvami“.

15

Nariadenie z roku 2008 bolo v určitých ohľadoch zmenené a doplnené nariadením ARM/1195/2011 z 11. mája 2011 (BOE č. 114 z 13. mája 2011, s. 48584, ďalej len „nariadenie z roku 2011“).

16

Pokiaľ ide o povodia vnútri spoločenstiev, svoju zákonodarnú právomoc na vykonanie dotknutých ustanovení smernice 2000/60 využilo iba autonómne spoločenstvo Katalánsko. Na tento účel prijalo dve opatrenia, a to dekrét 380/2006 z 10. októbra 2006, ktorým sa schvaľuje nariadenie o vodohospodárskom plánovaní v Katalánsku (Diario Oficial de la Generalidad de Cataluña č. 4740 zo 16. októbra 2006, s. 42776, ďalej len „dekrét 380/2006“), a vládnu dohodu GOV/128/2008 z 3. júna 2008 o programe inšpekcie a monitorovania povodia riek v Katalánsku (ďalej len „vládna dohoda z roku 2008“).

17

Listom z 24. februára 2009 Komisia oznámila Španielskemu kráľovstvu, že sa domnieva, že si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z určitých ustanovení smernice 2000/60, predovšetkým z článku 4 ods. 8, článku 7 ods. 2, článku 10 ods. 1 a 2, ako aj z oddielov 1.3 a 1.4 jej prílohy V, keďže nesprávne prebralo a zle uplatnilo uvedené ustanovenia v španielskom právnom poriadku.

18

Španielske kráľovstvo odpovedalo listom z 23. júna 2009.

19

Keďže táto odpoveď neumožňovala dospieť k záveru, že smernica 2000/60 bola prebratá v celom rozsahu, poslala Komisia 22. marca 2010 Španielskemu kráľovstvu odôvodnené stanovisko, pričom ho vyzvala na prijatie opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia. Táto lehota uplynula 22. mája 2010.

20

Španielske kráľovstvo odpovedalo po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku štyrmi listami, v ktorých oznámilo opatrenia, ktoré čoskoro prijme na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom. Okrem toho tento členský štát Komisii oznámil správy o pokroku pri vypracovávaní uvedených opatrení, ako aj niekoľko aktov prijatých na tento účel. Medzi aktmi oznámenými Komisii je uvedené predovšetkým nariadenie z roku 2011.

21

S prihliadnutím na odpovede považovala Komisia situáciu naďalej za neuspokojivú, pokiaľ ide o prebratie článku 4 ods. 8, článku 7 ods. 2, článku 10 ods. 1 a 2, ako aj oddielov 1.3 a 1.4 prílohy V smernice 2000/60 v súvislosti s povodiami vnútri spoločenstiev. Preto sa rozhodla podať túto žalobu.

22

Komisia pripúšťa, že oddiel 1.4 prílohy V smernice 2000/60 na jednej strane a článok 4 ods. 8, článok 7 ods. 2, článok 10 ods. 1 a 2, ako aj oddiel 1.3 prílohy V tejto smernice na druhej strane boli prebraté do španielskeho právneho poriadku oddielom 5.1 nariadenia z roku 2008, respektíve jediným článkom ods. 2 až 6 nariadenia z roku 2011. Keďže sa však tieto nariadenia uplatnia iba na povodia medzi spoločenstvami, Komisia z toho vyvodzuje, že vyššie uvedené ustanovenia smernice 2000/60 neboli prebraté, pokiaľ ide o povodia vnútri spoločenstiev.

23

Španielske kráľovstvo tvrdí, že v súvislosti s povodiami vnútri spoločenstiev s výnimkou Katalánska je prebratie povinností vyplývajúcich z predmetných ustanovení smernice 2000/60 do vnútroštátneho právneho poriadku zabezpečené doplňujúcou doložkou nachádzajúcou sa v článku 149 ods. 3 in fine Ústavy. Z uvedenej doložky predovšetkým vyplýva, že ak autonómne spoločenstvo, ktoré disponuje v určitej oblasti zákonodarnou právomocou, túto právomoc nevyužije alebo ju využije len čiastočne, budú pre otázky neupravené autonómnym spoločenstvom naďalej platiť štátne normy, či už v celom rozsahu alebo čiastočne. Španielske kráľovstvo s odvolaním sa na nariadenie z roku 2008 tiež tvrdí, že uplatnenie štátnych noriem v celom rozsahu na povodia vnútri spoločenstiev je v danom prípade zabezpečené. Okrem toho Španielske kráľovstvo vytýka Komisii, že chcela v rozpore s článkom 4 ods. 2 ZEÚ a článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ stanoviť spôsob, akým sa v tomto členskom štáte malo uskutočniť prebratie.

24

Komisia toto posledné tvrdenie popiera. Pokiaľ ide o subsidiárne uplatnenie štátnych noriem na povodia vnútri spoločenstiev, tvrdí, že výklad doplňujúcej doložky navrhnutý Španielskym kráľovstvom nie je výkladom, ktorý pripúšťa judikatúra španielskeho Ústavného súdu. V každom prípade podľa Komisie v danom prípade nedochádza k účinnému uplatneniu vyššie uvedených nariadení v súvislosti s povodiami vnútri spoločenstiev.

25

Pokiaľ ide o žalobný dôvod Komisie založený na neprebratí oddielu 1.4 prílohy V smernice 2000/60, treba najskôr poznamenať, že na pojednávaní ho Komisia obmedzila na neprebratie bodov i) až iii) pododdielu 1.4.1 prílohy V tejto smernice.

26

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby konkrétnosť, presnosť a jasnosť ich vykonania vyhovovala požiadavke právnej istoty (pozri najmä rozsudky z 20. novembra 2003, Komisia/Francúzsko, C-296/01, Zb. s. I-13909, bod 54, a zo 16. júla 2009, Komisia/Írsko, C-427/07, Zb. s. I-6277, bod 55).

27

Rovnako však platí, že podľa samotného znenia článku 288 tretieho odseku ZFEÚ majú členské štáty právo na voľbu foriem a prostriedkov na vykonanie smerníc, ktoré najlepšie zabezpečia výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Z tohto ustanovenia vyplýva, že prebratie smernice nevyžaduje nevyhnutne legislatívny akt v každom členskom štáte.

28

Súdny dvor takisto opakovane rozhodol, že formálne prebratie predpisov smernice do výslovného a špecifického právneho ustanovenia sa nevyžaduje vždy, keďže na vykonanie smernice môže v závislosti od jej obsahu postačovať všeobecný právny rámec. Osobitne existencia všeobecných zásad ústavného alebo správneho práva môže spôsobiť nadbytočnosť prebratia osobitnými legislatívnymi alebo správnymi opatreniami, no pod podmienkou, že tieto zásady garantujú skutočne úplné uplatňovanie smernice vnútroštátnymi správnymi orgánmi a že v prípade, keď majú predmetné ustanovenia smernice za cieľ vznik práv jednotlivých osôb, je právna situácia vyplývajúca z týchto zásad dostatočne presná a jasná a oprávnené osoby sú schopné poznať svoje práva v plnom rozsahu a prípadne sa na ne odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi (pozri rozsudok z 30. novembra 2006, Komisia/Luxembursko, C-32/05, Zb. s. I-11323, bod 34 a citovanú judikatúru).

29

Žalobný dôvod Komisie treba preto preskúmať s prihliadnutím na túto judikatúru.

30

Je nesporné, že Španielske kráľovstvo neprijalo legislatívne opatrenia na prebratie oddielu 1.4 prílohy V smernice 2000/60 v súvislosti s povodím vnútri spoločenstiev s výnimkou Katalánska, pretože nariadenie z roku 2008 sa uplatní iba na povodia medzi spoločenstvami.

31

Podľa Španielskeho kráľovstva je toto prebratie zabezpečené doplňujúcou doložkou nachádzajúcou sa v článku 149 ods. 3 in fine Ústavy, podľa ktorej, ak autonómne spoločenstvá nevyužili svoju zákonodarnú právomoc na prebratie smernice 2000/60, nariadenie z roku 2008 sa uplatní aj na uvedené povodia vnútri spoločenstiev.

32

V prvom rade, aj za predpokladu, že sa doplňujúca doložka uplatní v prejednávanom prípade, Španielske kráľovstvo nevysvetlilo, akým spôsobom môže táto zásada napraviť neexistenciu právnej úpravy v súvislosti s povodiami vnútri spoločenstiev vzhľadom na výslovné obmedzenie pôsobnosti nariadenia z roku 2008 na povodia medzi spoločenstvami.

33

Ďalej treba uviesť, že ak by sa doplňujúce uplatnenie nariadenia z roku 2008 malo chápať tak, že vykonávacie ustanovenia upravené v jeho oddiele 5.1 sa uplatnia, ako to uviedla generálna advokátka v bodoch 23 až 25 návrhov, nad rámec jediného článku ods. 2 tohto nariadenia na povodia vnútri spoločenstiev, právna situácia, ktorá by z toho vznikla, by nezodpovedala požiadavkám jasnosti a presnosti, ktoré musia charakterizovať vnútroštátne opatrenia na prebratie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2002, Komisia/Taliansko, C-372/99, Zb. s. I-819, bod 18).

34

Taktiež treba dodať, že Komisia na základe správy Consejo de Estado z 15. decembra 2010 uvádza, že dosah doplňujúcej doložky ako nástroja na zabezpečenie vykonania práva Únie je za súčasného stavu španielskeho ústavného práva neistý, pričom Španielske kráľovstvo toto jej tvrdenie nespochybnilo.

35

Napokon treba uviesť, že podľa judikatúry Tribunal Constitucional, ktorú Španielske kráľovstvo cituje vo svojich pripomienkach, sa zdá, že článok 149 ods. 3 in fine Ústavy neumožňuje doplňujúce uplatnenie štátnych noriem v prípade neexistencie úpravy autonómnymi spoločenstvami, ale má iba vyplniť zistené medzery. Treba dodať, že na pojednávaní Španielske kráľovstvo potvrdilo, že v danom prípade autonómne spoločenstvá, s výnimkou autonómneho spoločenstva Katalánska, nevyužili svoju zákonodarnú právomoc. Za týchto podmienok uplatnenie doplňujúcej doložky v danom prípade nie je relevantné v súvislosti s povodiami vnútri spoločenstiev s výnimkou Katalánska.

36

Pokiaľ ide o odkaz na nariadenie z roku 2008 v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodí vnútri spoločenstiev, ktorý má preukázať úplné uplatnenie uvedeného nariadenia na tieto povodia, Španielske kráľovstvo s prihliadnutím na vyššie uvedené nepreukázalo, že autonómne spoločenstvá konali na základe právnej povinnosti, keď sa odvolávali na nariadenie z roku 2008 v plánoch vodohospodárskeho manažmentu uvedených povodí. Ak však odkaz odzrkadľuje iba správnu prax, ktorú môžu príslušné orgány hocikedy meniť a ktorá nie je zodpovedajúcim spôsobom uverejnená, nemožno to považovať za platný výkon povinností vyplývajúcich zo Zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. januára 2011, Komisia/Luxembursko, C-490/09, Zb. s. I-247, bod 47 a citovanú judikatúru).

37

Pokiaľ ide o tvrdenie Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého sa Komisia v rozpore s článkom 4 ods. 2 ZEÚ a článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ snažila stanoviť spôsob, akým sa malo uskutočniť prebratie predmetných ustanovení, treba konštatovať, že toto tvrdenie vychádza z nesprávneho výkladu žaloby Komisie. Komisia totiž vo svojej žalobe neuviedla, resp. nenavrhla Súdnemu dvoru spôsob, akým sa malo uskutočniť prebratie predmetných ustanovení smernice 2000/60 do španielskeho právneho poriadku.

38

S prihliadnutím na vyššie uvedené treba žalobný dôvod týkajúci sa neprebratia pododdielu 1.4.1 bodov i) až iii) prílohy V smernice 2000/60, na ktorú odkazuje článok 8 ods. 2 tejto smernice, považovať za dôvodný.

39

Je nesporné, že nariadenie z roku 2008 v znení účinnom k dátumu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku neobsahuje žiadne ustanovenie na vykonanie článku 4 ods. 8, článku 7 ods. 2 a článku 10 ods. 1 a 2 smernice 2000/60, ako aj oddielu 1.3 jej prílohy V, na ktorú odkazuje článok 8 ods. 2 uvedenej smernice.

40

Španielske kráľovstvo vo svojich podaniach poukazuje na prebratie týchto ustanovení nariadením z roku 2011 v spojení s doplňujúcou doložkou. V tejto súvislosti treba uviesť, že nariadenie z roku 2011 nadobudlo účinnosť v každom prípade až po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku. Pritom podľa ustálenej judikatúry sa má existencia nesplnenia si povinnosti posudzovať vo vzťahu k situácii v členskom štáte ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku a Súdny dvor nemôže brať do úvahy neskoršie zmeny (rozsudok zo 6. novembra 2012, Komisia/Maďarsko, C‑286/12, bod 41 a citovaná judikatúra).

41

Navyše, pokiaľ ide o lehotu 12 rokov stanovenú v článku 10 ods. 2 smernice 2000/60 na stanovenie a/alebo vykonanie určitých emisných limitov uvedených v tomto ustanovení, treba uviesť, že článok 24 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje lehotu na jej prebratie, a to vrátane jej článku 10. Treba konštatovať, ako tvrdí generálna advokátka v bode 7 návrhov, že článok 10 ods. 2 smernice 2000/60 nestanovuje lehotu na prebratie tohto ustanovenia, ale lehotu, v rámci ktorej musia byť vykonané emisné limity.

42

Preto je žalobný dôvod založený na neprebratí článku 4 ods. 8, článku 7 ods. 2 a článku 10 ods. 1 a 2 smernice 2000/60, ako ani oddielu 1.3 jej prílohy V, na ktorú odkazuje článok 8 ods. 2 uvedenej smernice, dôvodný.

43

Španielske kráľovstvo sa na preukázanie, že povinnosti vyplývajúce zo smernice 2000/60 v súvislosti s povodiami vnútri spoločenstiev v Katalánsku boli splnené, opiera o dve opatrenia prijaté týmto autonómnym spoločenstvom v lehote stanovenej v odôvodnenom stanovisku, a to o dekrét 380/2006 a vládnu dohodu z roku 2008. Okrem toho uvádza tri iné opatrenia prijaté týmto autonómnym spoločenstvom po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, a to vodohospodársky plán pre riečny obvod Katalánsko z 23. novembra 2010, program opatrení schválený vládnou dohodou Generalidad de Cataluña z 23. novembra 2010 (ďalej len „program opatrení z 23. novembra 2010“) a kráľovský dekrét 1219/2011, ktorým sa schvaľuje vodohospodársky plán pre riečny obvod Katalánsko (BOE z 22. septembra 2011, ďalej len „kráľovský dekrét 1219/2011“), avšak bez uvedenia, ktoré ustanovenia smernice 2000/60 má tento dekrét vykonať.

44

Komisia uvádza, že Španielske kráľovstvo v rozpore so svojou povinnosťou lojálnej spolupráce Komisii v súvislosti s povodiami vnútri spoločenstiev v Katalánsku neoznámilo opatrenia na prebratie smernice 2000/60 ani ich nepripojilo k vyjadreniu k žalobe. Podporne predovšetkým uvádza, že kráľovský dekrét 1219/2011 nemožno vziať do úvahy, keďže bol prijatý po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku.

45

Najprv treba uviesť, že na program opatrení z 23. novembra 2010 ani na kráľovský dekrét 1219/2011, na ktoré odkazuje Španielske kráľovstvo, nemožno prihliadať ako na opatrenia na prebratie smernice 2000/60, pretože tieto opatrenia boli prijaté po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku.

46

Pokiaľ ide o prebratie článku 7 ods. 2, ako aj článku 10 ods. 1 a 2 smernice 2000/60, Španielske kráľovstvo sa v tomto ohľade okrem dekrétu 380/2006 a vládnej dohody z roku 2008 opiera o program opatrení z 23. novembra 2010. Z toho vyplýva, že tieto ustanovenia smernice 2000/60 boli v lehote stanovenej v odôvodnenom stanovisku prebraté iba čiastočne.

47

Preto treba konštatovať, že žalobné dôvody Komisie založené na neprebratí týchto ustanovení smernice 2000/60 Španielskym kráľovstvom sú dôvodné.

48

Pokiaľ ide o prebratie článku 4 ods. 8 tejto smernice, Španielske kráľovstvo tvrdí, že tieto ustanovenia boli prebraté dekrétom 380/2006. V súvislosti s prebratím oddielu 1.3 a pododdielu 1.4.1 bodov i) až iii) prílohy V uvedenej smernice, na ktorú odkazuje jej článok 8 ods. 2, sa členský štát v tomto ohľade opiera o vládnu dohodu z roku 2008.

49

V tejto súvislosti síce treba uviesť, že Španielske kráľovstvo uviedlo tieto opatrenia na prebratie prvýkrát až vo vyjadrení k žalobe, čo nie je v súlade s povinnosťou lojálnej spolupráce, ktorú majú členské štáty podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ. Predmetom tejto žaloby však nie je nesplnenie si povinnosti informovať, ale nesplnenie si povinnosti prebrať určité ustanovenia smernice 2000/60. Samotná skutočnosť, že Španielske kráľovstvo Komisiu neinformovalo v konaní pred podaním žaloby o tom, že prebratie sa už uskutočnilo, nemôže postačovať na preukázanie údajného nesplnenia si povinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2005, Komisia/Taliansko, C-456/03, Zb. s. I-5335, body 46 a 47).

50

Keďže ustanovenia platného vnútroštátneho práva, na ktoré sa odvoláva Španielske kráľovstvo, boli v platnosti v deň uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, Súdny dvor ich musí vziať do úvahy pri posudzovaní existencie tohto nesplnenia si povinnosti (pozri rozsudok zo 16. júna 2005, Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 48).

51

Pokiaľ ide o článok 4 ods. 8 smernice 2000/60 a oddiel 1.3 a pododdiel 1.4.1 body i) až iii) prílohy V tejto smernice, treba konštatovať, že Komisia nevznáša žiadnu vecnú námietku proti dekrétu 380/2006 a vládnej dohode z roku 2008, o ktorých Španielske kráľovstvo tvrdí, že prebrali uvedené ustanovenia smernice 2000/60.

52

Preto treba žalobný dôvod založený na neprebratí článku 4 ods. 8 a oddielu 1.3 a pododdielu 1.4.1 bodov i) až iii) prílohy V smernice 2000/60, na ktorú odkazuje jej článok 8 ods. 2, zamietnuť.

53

Za týchto podmienok treba žalobu zamietnuť v rozsahu, v akom sa v nej navrhuje určiť, že Španielske kráľovstvo neprebralo článok 4 ods. 8 a oddiel 1.3 a pododdiel 1.4.1 body i) až iii) prílohy V smernice 2000/60, na ktorú odkazuje článok 8 ods. 2 tejto smernice, v súvislosti s povodiami vnútri spoločenstiev v Katalánsku.

54

S prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy treba konštatovať, že Španielske kráľovstvo si tým, že neprijalo všetky potrebné opatrenia na prebratie článku 4 ods. 8, článku 7 ods. 2, článku 10 ods. 1 a 2, ako aj oddielu 1.3 a pododdielu 1.4.1 bodov i) až iii) prílohy V smernice 2000/60, na ktorú odkazuje jej článok 8 ods. 2, v súvislosti s povodiami vnútri spoločenstiev s výnimkou Katalánska, ako aj článku 7 ods. 2 a článku 10 ods. 1 a 2 smernice 2000/60 v súvislosti s povodiami vnútri spoločenstiev v Katalánsku, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

55

V zostávajúcej časti je potrebné žalobu zamietnuť.

56

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa odseku 3 tohto článku, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môže rozhodnúť, že účastník konania znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.

57

Keďže v danom prípade Komisia navrhla zaviazať na náhradu trov konania Španielske kráľovstvo, ktoré z väčšej časti nemalo úspech, a keďže tento štát v konaní pred podaním žaloby neposkytol všetky relevantné informácie o ustanoveniach vnútroštátneho práva, na základe ktorých si podľa svojho názoru splnil rôzne povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice 2000/60, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil: