SK

Brusel, 12.1.2011

KOM(2011) 11 v konečnom znení

ROČNÝ PRIESKUM RASTU

PRÍLOHA 3

NÁVRH SPOLOČNEJ SPRÁVY O ZAMESTNANOSTI

ROČNÝ PRIESKUM RASTU

PRÍLOHA 3

NÁVRH SPOLOČNEJ SPRÁVY O ZAMESTNANOSTI

Tohtoročná spoločná správa o zamestnanosti ustanovená v článku 148 ZFEÚ predstavuje súčasť balíka, ktorým sa otvára tzv. európsky semester. Ako zásadný podklad pre posilnenie hospodárskeho riadenia má táto správa primárne analytický charakter so zameraním na budúcnosť, pričom sa podrobnejšie venuje niektorým otázkam, ktoré boli načrtnuté v ročnom prieskume rastu. Analýza obsiahnutá v správe, ako aj jej ďalšie prvky, vychádzajú zo stavu zamestnanosti v Európe, z vykonávania usmernení pre politiky zamestnanosti 1 , a takisto aj z výsledkov prieskumu zameraného na návrhy národných reformných programov jednotlivých členských štátov, ktorý uskutočnil Výbor pre zamestnanosť 2 .

1.výsledky v oblasti zamestnanosti majú vplyv na makroekonomické rámcové podmienky

Situácia na trhu práce – zlepšenie, ale krehké...

Stabilizácia trhu práce v EÚ pokračovala, a v niektorých členských štátoch sa v súčasnosti objavujú známky oživenia. Skutočne sa zdá, že zhoršenie v oblasti zamestnanosti v EÚ sa v druhom štvrťroku 2010 dospelo ku koncu, pretože zamestnanosť po prvýkrát po takmer dvoch rokoch vzrástla, a to o 0,2 %. Aj tak bol však počet zamestnaných (221,3 milióna osôb 3 ) stále o 5,6 mil. nižší ako v čase vrcholu dosiahnutého v oblasti zamestnanosti v druhom štvrťroku 2008, čo bolo odrazom poklesu v oblasti výroby a stavebníctva. Zamestnanosť pracovníkov vo veku od 20 do 64 rokov zároveň dosahovala úroveň 208,4 milióna osôb, čo predstavovalo 68,8 % 4 mieru zamestnanosti.

Miera nezamestnanosti, ktorá v súčasnosti dosahuje úroveň 9,6 %, sa od februára 2010 nezmenila a je vo všeobecnosti stabilizovaná. V súčasnosti je nezamestnaných 23,1 mil. osôb. Dlhodobá nezamestnanosť je na vzostupe vo všetkých skupinách obyvateľstva, aj keď v rozličnej miere. Z uvedeného počtu bolo takmer 5 miliónov osôb nezamestnaných po dobu 6 až 11 mesiacov. Kríza prehĺbila riziká pre nízkokvalifikovaných pracovníkov a migrantov z nečlenských štátov EÚ. Počet nezamestnaných mladých ľudí (5,2 milióna osôb) predstavuje v porovnaní s jarou 2008 nárast o takmer 1,2 milióna ľudí, čiže skoro o 30 %. Napriek tomu sa však situácia na trhu práce pre mladých ľudí v EÚ od ostatnej jesene zlepšovala, pričom nezamestnanosť mladých vo všeobecnosti od septembra 2009 klesala. Miera nezamestnanosti u mladých momentálne dosahuje v EÚ úroveň 20,4 %, čo je o 0,1 percentuálneho bodu menej ako v minulom roku.

Po tom, ako rast nezamestnanosti pokračoval, sa v období medzi júnom 2009 a júnom 2010 vo väčšine členských štátov ďalej zvyšoval aj počet poberateľov dávok v nezamestnanosti. Vo väčšine členských štátov sa takisto značne zvýšil aj počet poberateľov dávok z nepríspevkových systémov sociálnej pomoci, pričom v niektorých krajinách tieto systémy zmiernili sociálne dôsledky krízy. Neboli zaznamenané žiadne výrazné tlaky na systémy zabezpečenia osôb so zdravotným postihnutím, a pokiaľ ide o systémy predčasného odchodu do dôchodku, počet osôb, ktoré využili túto možnosť, sa zvýšil len v malom počte krajín.

… krátkodobý nesúlad medzi ponukou a dopytom na trhu práce…

Dopyt po pracovných silách sa v ostatnom čase ďalej relatívne zlepšoval a v porovnaní so stavom zaznamenaným pred rokom vzrástla ponuka voľných pracovných miest, dopyt po pracovníkoch pracujúcich on-line a pracovná činnosť realizovaná prostredníctvom agentúr sprostredkujúcich dočasnú prácu.

Existujú však určité rastúce obavy, pokiaľ ide o nesúlad medzi ponukou a dopytom. V uplynulom roku bol zaznamenaný rast nezamestnanosti, ale aj rast počtu voľných pracovných miest. To by mohlo naznačovať nesúlad medzi zručnosťami uchádzačov o zamestnanie a zručnosťami, ktoré sa vyžadujú na obsadenie voľných pracovných miest. V nadchádzajúcich štvrťrokoch bude potrebné tento moment pozorne sledovať, aby sa zistilo, či je tento rastúci trend, ktorý bol zaznamenaný v uplynulom roku, jednoducho len dočasného charakteru, alebo či hrozí, že nadobudne štrukturálnu povahu. V skutočnosti sa rýchlejšie z krízy dostávajú iné odvetvia ako tie, v ktorých došlo k najväčšiemu prepúšťaniu, keď prepukla kríza, čo možno odráža istý posun, ku ktorému došlo počas krízy, pokiaľ ide o požadované zručnosti a potreby jednotlivých odvetví.

... obavy týkajúce sa konkurencieschopnosti...

V reakcii na hospodársku krízu väčšina členských krajín uplatnila systém skrátených pracovných úväzkov, aby sa podniky boli schopné vyrovnať s poklesom výroby bez toho, aby okamžite museli pristúpiť k zodpovedajúcemu prepúšťaniu. Nevýhodou systému skrátených pracovných úväzkov je nahromadenie pracovných síl a následný pokles produktivity v prepočte na jedného zamestnanca. V minulosti po hospodárskych poklesoch, počas ktorých došlo k nahromadeniu pracovných síl, existovala tendencia následných období poznačených hospodárskym rastom bez nárastu pracovných príležitostí, keďže zvýšenie výroby bolo dosiahnuté nie vznikom dodatočných pracovných miest, ale zvýšením produktivity a dlhším pracovným časom. Rast produktivity práce bol v období medzi polovicou roka 2008 a prvým štvrťrokom roka 2009 záporný, ale následne dosiahol pozitívne hodnoty a pohyboval sa na úrovni okolo 2 % ročne.

V súvislosti s hospodárskou krízou nadobudla v členských štátoch dôležitosť otázka udržania konkurencieschopnosti a podpory dopytu po pracovných silách prostredníctvom znižovania celkových nákladov práce. Údaje naznačujú, že sa mzdy celkom dobre prispôsobili obdobiu konjunktúry s nízkym dopytom v celej eurozóne, hoci s určitým oneskorením, ktoré bolo dôsledkom kolektívnych dohôd s dlhšou dobou platnosti – mzdy, na ktoré sa vzťahuje systém vyjednávania, zaznamenali v eurozóne v treťom štvrťroku nárast o 3,5 % ročne, ale v druhom štvrťroku 2010 bol nárast už len o 2,1%.

Jednotkové náklady v EÚ v období od tretieho štvrťroka 2008 do polovice roka 2009 prudko vzrástli, ale rovnako rýchlo následne poklesli, pričom v druhom štvrťroku 2010 boli na úrovni – 2 % ročne, čo naznačuje, že by nemali predstavovať riziko pre konkurencieschopnosť EÚ ako celku. Na dosiahnutie rovnakej vonkajšej konkurencieschopnosti EÚ, aká existovala pred krízou, však bude v prípade niektorých krajín možno ešte nutné ďalšie zníženie celkových nákladov práce na zamestnanca.

… a potreba konať v oblasti zdaňovania práce a príspevkov na sociálne zabezpečenie

Členské štáty sa takisto usilovali aj o zníženie nemzdových nákladov práce, ktoré sú obsiahnuté v daňovo-odvodovom zaťažení 5 . Počas krízy poskytli viaceré členské štáty v záujme oživenia dopytu po pracovných silách úľavy na príspevkoch na sociálne zabezpečenie, pričom tieto úľavy boli zväčša podmienené čistým zvýšením počtu pracovných miest, t. j. vo väčšine prípadov sa uplatnili len v prípade novoprijatých zamestnancov. Niektoré krajiny takisto pristúpili k všeobecnému zníženiu zamestnávateľských príspevkov na sociálne zabezpečenie, pričom najčastejšie išlo o permanentné zníženie. Znižovanie nemzdových nákladov práce bolo prevažne orientované na osoby, ktoré je najzložitejšie zamestnať, ako napríklad na nízkokvalifikovaných pracovníkov, mladých nezamestnaných, dlhodobo nezamestnaných a na starších pracovníkov.

2.Stanovenie prioritných oblastí pre uskutočnenie reforiem zameraných na podporu rastu

Na to, aby sa dosiahli dohodnuté hlavné ciele v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia, je nutné realizovať široké spektrum integrovaných opatrení s cieľom vytvorenia flexibilnejších a bezpečnejších trhov práce, ktoré budú viac naklonené začleňovaniu. Na tento účel sú najvhodnejšie politiky zamerané na flexiistotu. Musia sa však posilniť štyri zložky flexiistoty (flexibilné a spoľahlivé zmluvné dojednania, aktívne politiky trhu práce, celoživotné vzdelávanie a moderné systémy sociálneho zabezpečenia), aby sa zabezpečilo lepšie zameranie na nákladovo najefektívnejšie reformy pri súčasnom zlepšení flexibility a istoty 6 .

To v prvom rade znamená, že je nutné odstrániť inštitucionálne prekážky, ktoré bránia riadnemu fungovaniu trhov práce v členských štátoch. Tieto prekážky môžu mať závažné negatívne dôsledky na rast zamestnanosti a výkonnosť trhu práce a do určitej miery môžu tiež brániť sociálnemu začleneniu a znižovaniu chudoby. Analýza uvedená ďalej sa zameriava na oblasti politík, ktoré majú podľa Výboru pre zamestnanosť (EMCO) a Výboru pre sociálnu ochranu (SPC) zásadný význam pre monitorovanie vykonávania usmernení.

2.1.Dosiahnutie plnej zamestnanosti

Dosiahnutie plnej zamestnanosti si vyžaduje realizáciu integrovaných opatrení uvedených v usmernení pre politiky zamestnanosti 7.

Účasť na trhu práce

Miera zamestnanosti starších pracovníkov (55 až 64-ročných) je nízka – dosahuje iba 46,4 %. Vyplýva to z praxe, ktorá sa na trhoch práce a pracoviskách uplatňuje v rámci riadenia otázok týkajúcich sa veku, ale zároveň je to aj dôsledok rôznych systémov predčasného odchodu do dôchodku, resp. systémov odchodu do dôchodku z dôvodov pracovnej neschopnosti. Nedostatočné fungovanie trhov práce pre starších ľudí (malý dopyt zo strany zamestnávateľov, nedostatočné miery zvyšovania kvalifikácie, chýbajúca pomoc pri hľadaní práce, odkázanosť na dávky poskytované pri predčasnom odchode do dôchodku, nedostatočné možnosti na reintegráciu a rekvalifikáciu po prepustení) môže viesť k predčasnému odchodu z trhu práce. V niektorých krajinách tiež nie je dostatočná, resp. dostatočne viditeľná, súvislosť medzi príspevkami, odpracovanými rokmi a výškou dôchodkov.

Existuje jasná potreba napomôcť lepšie zapojenie žien do trhu práce. Celková miera zamestnanosti žien v Európe je stále iba 62,4 % (veková skupina 20 - 64 rokov). Nerovnaký fiškálny režim pre druhých zárobkovo činných členov rodiny (vydaté ženy platia vyššie skutočné dane ako slobodné ženy) je v niektorých krajinách vnímaný ako prekážka brániaca zotrvávaniu žien na trhu práce, resp. ich návratu naň. V niektorých členských štátoch môžu byť prekážkami návratu žien na trh práce vysoké medzné sadzby skutočného zdanenia, ktoré vyplývajú z prvkov daňového systému zohľadňujúcich rodinný stav, postupné rušenie dávok, pri ktorých sa skúmajú majetkové pomery alebo príjem (ako sú napríklad detské prídavky alebo príspevky na bývanie) spolu s nevyužívaním zamestnaneckých výhod.

Na trh práce sa dostáva príliš málo mladých ľudí. Pozitívnemu zaradeniu mladých ľudí do pracovného procesu 7 bráni neexistencia špeciálnych, osobitným potrebám tejto vekovej skupiny prispôsobených metód, ktoré by boli kombináciou služieb pomoci a poradenstva pri výbere povolania, príležitostí na zvýšenie si kvalifikácie, kvalitnej učňovskej praxe a stáží pred nástupom do zamestnania. Nedostatok informácií o novopríchodzích na trh práce spôsobuje, že zamestnávatelia váhajú s obsadením voľných miest takýmito uchádzačmi, pretože od začiatku môžu existovať nejasnosti, pokiaľ ide o ich zručnosti a produktivitu, ako aj o tom, či budú spĺňať požiadavky na pracovné miesto. V mnohých členských štátoch je potrebné zintenzívniť úsilie zamerané na to, aby boli mladí ľudia náležite vybavení z pohľadu potrieb trhu práce.

Fungovanie trhu práce a jeho segmentácia

Na mnohých trhoch práce existuje v dôsledku veľkých rozdielov v rámci relatívnych úrovní ochrany garantovaných právnymi predpismi na ochranu zamestnanosti rozdelenie na dobre chránených pracovníkov so zmluvami na dobu neurčitú a na menej chránených pracovníkov, ktorí majú atypickú zmluvu, najčastejšie na dobu určitú. Veľmi výrazne sa to prejavilo počas krízy: bolo zistené, že o prácu prišlo takmer štyrikrát viac pracovníkov s pracovnou zmluvou na určitú dobu než zamestnancov v trvalom pracovnom pomere. Hoci pracovný pomer na dobu určitú sám o sebe nepredstavuje negatívny úkaz, ak sa používa len ako medzistupeň smerom k trvalejšiemu pracovnému pomeru, má to negatívne účinky na produktivitu, ako aj na perspektívu lepšieho miesta a vyššieho príjmu, čo platí osobitne pre mladých ľudí.

Mnohé členské štáty zároveň trpia tým, že ich pracovné trhy sú nedostatočne alebo málo priechodné, čo spôsobuje, že ich trhy sú rigidné a že pohyb pracovníkov na nich v záujme uspokojovania meniaceho sa dopytu je relatívne pomalý. To je okrem nevyhovujúcich právnych predpisov na ochranu zamestnanosti zapríčinené aj rigiditou dojednaní o organizácii práce, resp. o pracovnom čase, t. j. nedostatočnou vnútornou flexibilitou. Tieto faktory majú priamy negatívny účinok na hospodársku činnosť, keďže bránia efektívnemu rozmiestňovaniu pracovných síl.

Riadnemu fungovaniu trhu práce môžu brániť aj prekážky v oblasti geografickej mobility pracovných síl. Obmedzenia v súvislosti s prenosom dôchodkov a iných práv vyplývajúcich zo sociálneho zabezpečenia znižujú možnosti účinného rozmiestňovania, resp. nového umiestňovania pracovných síl, pričom rovnaký účinok majú aj prekážky súvisiace s bývaním a dopravou, ktoré bránia ľuďom, aby sa presťahovali alebo dochádzali do miesta, kde sú k dispozícii pracovné príležitosti.

V rôznych členských štátoch sa takisto vyskytujú aj početné prípady nelegálnej práce, keď veľká časť pracovníkov nie je registrovaná, pretože sa nepresadzujú platné právne predpisy a uplatňované systémy daní, resp. dávok pôsobia odrádzajúco. Výsledkom sú neprirodzene nízke oficiálne miery zamestnanosti alebo nízke počty odpracovaných hodín, ako aj existencia dvoch, resp. paralelných trhov práce, kde na jednom z nich existujú veľmi nízke štandardy a zlé podmienky, čo znižuje produktivitu, ako aj príjmy z daní, a zároveň prináša riziko vylúčenia.

Dobré vzťahy medzi sociálnymi partnermi, ktoré sa zakladajú na dialógu a vzájomnej dôvere, prispievajú k takým riešeniam, ktoré napomáhajú znižovanie segmentácie trhu práce a jeho riadne fungovanie. Sociálny dialóg sa počas krízy preukázal ako účinný nástroj. V čase rozhodovania o úsporných opatreniach je dôležité vytvárať konsenzus, pretože sociálne únosné a úspešné reformy možno zaručiť len v prípade, že je rozdelenie záťaže vnímané ako spravodlivé. Existujú však rozdiely v rámci prevádzkových kapacít organizácií zastupujúcich sociálnych partnerov, ako aj v rámci vzťahov medzi sociálnymi partnermi. Z tohto dôvodu je v prípade niektorých členských štátov naďalej potrebné, aby naplno využili potenciál autonómnych a prerokovaných riešení založených na spoločnej analýze a rokovaniach medzi sociálnymi partnermi.

Vytváranie pracovných miest

Mnohé členské štáty pristúpili v rámci reakcie na krízu k dočasnému zníženiu nemzdových nákladov práce. Ďalšie zníženia trvalého charakteru podporia vyššiu zamestnanosť, a to najmä ak budú zamerané na nízkokvalifikovaných pracovníkov a ak sa uskutočnia v tých krajinách, kde takíto pracovníci predstavujú skupinu s vysokým pracovným potenciálom. Daňovú neutralitu možno dosiahnuť tak, že sa bude klásť dôraz nie na zdaňovanie práce, ale na zdaňovanie energií a/alebo majetku. Diskusia o súčasnom zdaňovaní práce a o iných zdrojoch daňových príjmov v súčasnosti už prebieha v mnohých členských štátoch.

Trhy práce, ktoré prekonali krízu, sa menia a viaceré členské štáty sa usilujú vytvoriť trvalo udržateľné a ekologickejšie ekonomiky s vyššou pridanou hodnotou. Je to nevyhnutný predpoklad na to, aby sa podarilo vytvoriť ďalšie pracovné miesta a splniť vytýčené ciele v oblasti ochrany klímy a v oblasti energetiky. Zároveň je potrebné prijať opatrenia na podporu schopnosti pracovných síl prispôsobiť sa zmeneným podmienkam. Ešte stále sa nepodarilo dosiahnuť synergiu medzi jednotlivými politikami, ktorá by zabezpečila, že sa politiky budú navzájom podporovať a povedú k výsledkom, ktoré budú prínosom z hľadiska hospodárskeho, ekologického, ako aj z hľadiska zamestnanosti. V odvetviach, ktoré sú postihnuté zánikom pracovných miest najviac, pracuje výrazne vyšší počet mužov ako žien (odvetvia ťažby, výroby a využívania zemného plynu, elektrickej energie, uhlia a nafty). Hoci niektoré pracovné pozície sa v týchto odvetviach stanú zbytočnými, iné pracovné pozície si budú vyžadovať nové zručnosti, čo povedie k prerozdeleniu pracovných miest v rovnakých odvetviach, alebo k ich presunu do iných odvetví. Nové zručnosti budú takisto potrebné aj v prípade tzv. „bielych“ pracovných miest, napr. v takých odvetviach ako je zdravotná starostlivosť, kde v súvislosti so starnutím obyvateľstva rastie dopyt po pracovnej sile a zároveň panuje akútny nedostatok pracovníkov.

Samostatná zárobková činnosť a podnikanie sa v členských štátoch rozvíja aj naďalej pomaly a hranicu troch rokov fungovania prekoná menej než polovica takýchto podnikateľských projektov. Výhody samostatnej zárobkovej činnosti nie sú vnímané ako dostatočne vyššie než iné alternatívy, aby sa táto forma zárobkovej činnosti mohla stať príťažlivou možnosťou pre tých najlepších a najinteligentnejších pri rozhodovaní o voľbe povolania. Stále existujú opatrenia, ktoré odrádzajú od samostatnej zárobkovej činnosti a stále sa nedostatočne využíva kombinácia hospodárskych politík a politík v oblasti trhu práce s cieľom vytvorenia prostredia vhodného pre úspešné podnikanie.

Aktívne politiky trhu práce

Vo viacerých členských štátoch chýbajú dobre zacielené aktívne politiky trhu práce, ktoré by sa sústreďovali na dlhodobo nezamestnaných a na zraniteľné a znevýhodnené skupiny osôb. V niektorých členských štátoch majú takéto politiky len malý účinok, pretože v nich súčasne stále ešte existuje relatívne vysoký počet voľných pracovných miest na jednej strane a vysoký počet dlhodobo nezamestnaných na strane druhej. Toto do určitej miery vyplýva z nedostatočnej spolupráce medzi orgánmi pôsobiacimi na rôznych úrovniach verejnej správy, ktoré sú do riadenia aktívnych politík trhu práce zapojené v rámci svojich právomocí rozdelených na viacerých regionálnych úrovniach. V prípade iných členských štátov to súvisí s neefektívnosťou ich verejných služieb zamestnanosti, ktorá je spôsobená veľkým počtom prípadov v dôsledku návalu klientov, rozpočtovými škrtmi, znižovaním počtu zamestnancov, nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov, chýbajúcim odborným vzdelávaním, nevhodnými výdavkami v rámci aktívnych politík trhu práce, resp. nedostatočným sústredením sa na opatrenia, ktoré sú nákladovo efektívnejšie. Tieto služby stále neboli dostatočne zmodernizované, aby sa tým, ktorí ich potrebujú, poskytovala individuálna pomoc a podpora.

Rodová rovnosť a zosúladenie práce a súkromného života

V niektorých členských štátoch je ešte stále problém nedobrovoľná práca na čiastočný úväzok, ku ktorej dochádza v dôsledku nedostatočných kapacít, pokiaľ ide o zariadenia starostlivosti o deti, počas pracovného času a po skončení školského vyučovania, ako aj v dôsledku chýbajúcich služieb pre deti a iné závislé osoby. Pre spoločnosť a takisto aj pre ženskú časť obyvateľstva sa čoraz väčšou výzvou stáva v súvislosti so starnutím populácie starostlivosť o starších a zdravotne postihnutých. V niektorých členských štátoch opätovnému začleňovaniu žien do trhu práce ďalej bráni aj skutočnosť, že ich trhy práce nie sú nastavené na prerušovaný spôsob zamestnania, a takisto aj nerovnomerné rozdelenie rodičovských povinností. V určitých krajinách dlhodobé (platené) rodičovské dovolenky prinášajú riziko brzdenia kariérneho rastu a zároveň predstavujú značnú záťaž pre verejné rozpočty, a v dôsledku poklesu kvalifikácie aj problém z hľadiska produktivity.

Systémy sociálneho zabezpečenia

Mnohé členské štáty majú po kríze urgentný problém s dlhodobou a štrukturálnou nezamestnanosťou. Systémy podpory v nezamestnanosti a iné systémy podpory by mali poskytovať správne stimuly, ktoré by motivovali ľudí pracovať a zároveň by bránili vzniku závislosti od sociálnych dávok, pri súčasnom zabezpečení podpory príjmov tam, kde je to najviac potrebné, ako aj prispôsobivosti hospodárskemu cyklu. V mnohých členských štátoch zatiaľ neboli stanovené primerané kritériá na zabezpečenie dodržiavania stanovených pravidiel, ani dočasné a čiastkové sankcie za ich porušenie zo strany poberateľov dávok pripravených na zapojenie do pracovného procesu. V niektorých členských štátoch takisto nejestvujú žiadne postupy na identifikáciu osôb, ktoré nie sú pripravené na zapojenie sa do pracovného procesu, ani zodpovedajúce politiky, ktoré by sa na takéto osoby zameriavali.

Stanovovanie miezd a náklady práce

Mzdy sa musia prispôsobiť tak, aby sa dosiahla rovnováha medzi dopytom po pracovných silách a ich ponukou, zabezpečilo efektívne využívanie pracovných síl a aby odmeňovanie bolo úmerné prínosu k pridanej hodnote. V tejto súvislosti má zásadný význam, aby v strednodobom horizonte rast reálnych miezd zodpovedal produktivite práce v rámci jednotlivých zamestnaní a hospodárskych činností.

Z makroekonomického hľadiska má mzdový vývoj význam aj v súvislosti s úpravou vnútorných a vonkajších nerovnováh. Predovšetkým v niektorých krajinách eurozóny si trvalá korekcia nahromadených veľkých deficitov bežných účtov a absorbovanie veľkého množstva nezamestnaných vyžaduje takú dynamiku nominálnych nákladov práce, ktorá v strednodobom horizonte povedie k zodpovedajúcej úprave v rámci cenovej konkurencieschopnosti. V tejto súvislosti je relevantným meradlom dynamika nominálnych nákladov práce v ostatných krajinách eurozóny.

V tomto kontexte je pre niekoľko členských štátov výzvou, aby v rámci kolektívnych zmlúv o mzdách našli správnu rovnováhu medzi flexibilitou potrebnou na prispôsobenie trhov práce meniacim sa podmienkam a zmluvami stanovujúcimi mzdové hladiny, aby sa zabezpečila ochrana a podpora investícií, ktoré sú nevyhnutné na zvýšenie hodnoty pracovných miest.

2.2.Vysokokvalifikované a vzdelané pracovné sily

Pre trvalo udržateľný rast, zamestnanosť a medzinárodnú konkurencieschopnosť má zásadný význam kvalitný ľudský kapitál. Do roku 2020 si bude vysokú, resp. strednú úroveň kvalifikácie vyžadovať 85 % pracovných miest, pričom podiel pracovných miest pre nizkokvalifikovaných pracovníkov v tom istom období poklesne na 15 %. Preto je nevyhnutné, aby členské štáty v súlade s integrovanými usmerneniami 8 a 9 a so strategickým rámcom pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave 8 pokračovali v reformovaní svojich systémov vzdelávania a odbornej prípravy a uskutočňovali kroky zamerané na to, aby ich občania boli lepšie vybavení vyššou kvalifikáciou, relevantnejšími zručnosťami a kľúčovými kompetenciami.

Nedostatočná kvalita odbornej prípravy a vzdelávania brzdí pohyby na trhu práce, pretože veľké množstvo ľudí všetkých vekových skupín a úrovní kvalifikácie nemá vhodný súbor zručností a kompetencií. Systémy odborného vzdelávania aj naďalej nedostatočne reagujú na výzvu spočívajúcu vo vybavení pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie základnými zručnosťami a prierezovými kľúčovými kompetenciami. Z toho možno usudzovať, že v rámci tvorby učebných plánov nedochádza k dostatočnej spolupráci sociálnych partnerov a verejných služieb zamestnanosti.

Je tu potenciál na prípravu ďalších opatrení a nástrojov na prognózovanie a vypracovanie analýz budúcich kvalifikačných medzier a potrieb na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni regionálnej, resp. na úrovni jednotlivých odvetví (predpovede vývoja kvalifikačných potrieb, prieskumy zamestnávateľov, odvetvové štúdie, kvalitnejšie štatistické údaje). To platí rovnako pre metódy realizácie tejto činnosti, spôsoby, akými sú výsledky takýchto činností poskytované najdôležitejším aktérom, medzi ktorých patria napr. služieb pomoci a poradenstva pri výbere povolania, štatistické úrady, mimovládne organizácie, subjekty pôsobiace v jednotlivých odvetviach, ako aj pre využívanie týchto výsledkov pri tvorbe učebných plánov.

Účasť dospelých v programoch celoživotného vzdelávania je často tiež príliš nízka. Hlavnou príčinou toho je nedostatočná motivácia podnikov, aby odborne pripravovali svojich zamestnancov, nedostatočné stimuly pre zamestnancov, aby využívali možnosti odbornej prípravy, ako aj nedostatočné zohľadnenie potrieb jednotlivých skupín osôb v rámci ponuky programov odbornej prípravy.

Uplatňovanie súdržných stratégií a koordináciu a definovanie programov odbornej prípravy na úrovni verejnej, podnikovej či jednotlivcov, však komplikuje aj zložitá štruktúra financovania a široké spektrum poskytovateľov odbornej prípravy. Riadenie celého systému oslabuje mnohorakosť oblastí pôsobnosti, prekrývanie sa financovania a neexistencia skutočného vedenia. Zásadným problémom sú aj naďalej predovšetkým nerovnaké možnosti prístupu k celoživotnému vzdelávaniu: keďže veľkú časť programov kontinuálnej odbornej prípravy poskytujú zamestnávatelia, majú k celoživotnému vzdelávaniu zamestnanci na dobu neurčitú lepší prístup, ako zamestnanci na dobu určitú či nezamestnaní. Na programoch vzdelávania dospelých sa zúčastňuje päťnásobne nižší počet pracovníkov s nízkou kvalifikáciou ako pracovníkov s vyššou úrovňou kvalifikácie. Pružnejšie spôsoby vzdelávania vrátane uznávania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, ani cielené opatrenia (napr. odborná príprava na pracovisku, partnerstvá s podnikmi a organizáciami sociálneho sektora zamerané na nízkokvalifikovaných pracovníkov, nezamestnaných dospelých, migrantov, etnické menšiny a osoby so zdravotným postihnutím), stále nie sú natoľko rozvinuté, aby boli lákavé pre tých, ktorí majú záujem o vzdelávanie. Osobitné sprievodné opatrenia by pomohli aj pracovníkom v upadajúcich hospodárskych odvetviach.

Zvýšenie úrovne základných zručností a kľúčových kompetencií prostredníctvom riešenia problému predčasného ukončenia školskej dochádzky

Predčasné ukončenie školskej dochádzky je komplexným fenoménom, ktorý je spôsobený celým radom faktorov, či už sociálno-ekonomického charakteru, faktorov súvisiacich so systémom vzdelávania alebo faktorov na strane jednotlivca. Viaceré členské štáty riešia tento problém tak, že sa zameriavajú na skvalitnenie poskytovania vzdelávania a odbornej prípravy, napr. prostredníctvom inovatívnych metód vzdelávania a výučby a presnejším zameraním podpory na ohrozených žiakov. Niektoré krajiny plánujú tiež štrukturálne zmeny, ktorých cieľom je posilniť flexibilitu spôsobov vzdelávania a rozšíriť ponuku programov o také, ktoré sú kombináciou vzdelávania a práce. Účinky takýchto opatrení sú však často obmedzené, pretože ich nie vždy sprevádza stratégia včasného zásahu, pričom rezervy existujú najmä v súvislosti s možnosťami prístupu k predprimárnemu vzdelávaniu a kompenzačnými opatreniami, ktoré by uľahčovali opätovné zaradenie osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, do vzdelávacieho procesu. Nedostatkom holistických prístupov, ktorých obsahom je úzka koordinácia s politikami v ostatných relevantných odvetviach, často býva to, že neriešia všetky vzájomne súvisiace faktory.

Viac ľudí musí dosiahnuť najvyššiu úroveň kvalifikácie

V mnohých členských krajinách sú investície do vysokoškolského vzdelávania príliš malé, alebo sa dokonca v dôsledku hospodárskej krízy ešte viac obmedzili. Na účely moderného a dobre fungujúceho univerzitného systému je v znalostných ekonomikách nutné, aby sa doň celkovo investovali (spolu z verejných a súkromných zdrojov financovania) aspoň 2 % HDP. Je potrebné dosiahnuť urýchlenie modernizácie systémov vysokoškolského vzdelávania, spolu s učebnými plánmi prispôsobenými potrebám, presadzovať formy vzdelávania orientované na prax a výsledky, ako aj lepšie riadenie a financovanie. Výzvou neprestáva byť ani motivácia inštitúcií terciárneho vzdelávania, aby nadväzovali spoluprácu s podnikateľskou sférou a s okolitým svetom, ako aj otvorenie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania potrebám spoločnosti, najmä potrebám nedostatočne zastúpených skupín.

Rovnako je možné konštatovať aj závažné nedostatky v súvislosti s kvalitou a atraktívnosťou odborného vzdelávania a prípravy na všetkých úrovniach.

2.3.Inkluzívny rast: boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu

Medzi kľúčové faktory chudoby patrí vylúčenie z trhu práce, zlé pracovné podmienky a nedostatok príležitostí na zotrvanie a postup na segmentovanom trhu práce. Ďalšia časť tejto správy je venovaná prioritám stanoveným v usmernení pre politiky zamestnanosti 10.

Predchádzanie chudobe a boj proti nej prostredníctvom inkluzívnych trhov práce

Najlepšou ochranou proti chudobe je pracovné miesto. Z celkového počtu ľudí ohrozených rizikom chudoby alebo vylúčenia predstavujú nezamestnaní 10 % a ekonomicky neaktívni (dospelí pred dôchodkovým vekom) 21 %, pričom nezamestnaní čelia najväčšiemu riziku: 58 % v porovnaní s 13,5 % v prípade zamestnaných. Chudobní zamestnaní však tvoria 24 % z celkového počtu ľudí ohrozených rizikom chudoby alebo vylúčenia v EÚ. Z tohto dôvodu je dôležité, aby politiky trhu práce boli zamerané na zabezpečenie takých miezd, ktoré ich poberateľom umožnia vyžiť, a to prostredníctvom riešenia problému segmentácie trhu práce, nízkej kvalifikácie, nízkych miezd, nedostatočnej zamestnanosti (vrátane problému nedobrovoľnej práce na čiastočný úväzok), ako aj prostredníctvom uľahčenia prístupu osamelých rodičov a druhých zárobkovo činných členov rodiny na trh práce.

Predchádzanie chudobe prostredníctvom primeraných a trvalo udržateľných systémov sociálnej ochrany a prístupu k službám vysokej kvality

Väčšina členských štátov uvádza, že opatrenia na fiškálnu konsolidáciu budú mať dosah na systémy sociálnej ochrany. Také opatrenia, ako je napr. sprísnenie podmienok, skrátenie doby poskytovania dávok alebo ich zníženie, ako aj zmena pravidiel valorizácie dávok, môžu mať vplyv na primeranosť týchto systémov. Pokiaľ ide o ich financovanie, trvalú udržateľnosť týchto systémov môžu oslabiť výnimky z povinnosti prispievať do systémov sociálneho poistenia alebo do iných systémov sociálneho zabezpečenia, pričom rozšírenie príjmového základu týchto systémov by na druhej strane mohlo pomôcť. Za týchto okolností sa dá efektívnosť vynakladania prostriedkov zo systémov sociálnej ochrany zvýšiť tak, že sa zlepší ich uplatňovanie (napr. zjednodušením pravidiel, znížením administratívnych nákladov, zavedením ukazovateľov výkonnosti a bojom proti podvodom a chybám), je však nutné realizovať komplexnejšie stratégie zamerané na zvýšenie efektívnosti a účinnosti vo všetkých oblastiach sociálnej ochrany, a to aj prostredníctvom kladenia väčšieho dôrazu na prevenciu, integrovaného a lepšieho poskytovania služieb.

Investície do stratégií aktívneho začleňovania

Zlá hospodárska situácia spolu s vysokou nezamestnanosťou prináša riziko dlhodobého vylúčenia, ovplyvňuje zamestnateľnosť a kvalifikáciu pracovných síl a podrýva duševné a fyzické zdravie obyvateľstva. Nedostatočné sociálne záchranné siete a neexistencia aktivačných opatrení pre najzraniteľnejšie skupiny prinášajú riziko, že sa ešte viac zhorší pretrvávajúce sociálne vylúčenie a vylúčenie z trhu práce. Tieto siete a opatrenia je nutné tam, kde je to potrebné, posilniť prostredníctvom zlepšenia ich rozsahu a primeranosti.

Na zabránenie dlhodobému vylúčeniu a pre efektívnejšie vynakladanie prostriedkov zo systémov sociálnej ochrany sú potrebné stratégie aktívneho začleňovania, ktoré budú kombináciou primeranej podpory príjmu, prístupu na trh práce a sociálnych služieb. To sa dá napríklad dosiahnuť tak, že sa spojí poskytovanie sociálnej pomoci s aktivačnými opatreniami, ako aj prostredníctvom poskytovania služieb, ktoré budú zohľadňovať potreby klientov a zvyšovať ich zamestnateľnosť.

Fiškálna konsolidácia a nízky stav verejných financií ohrozujú finančný základ a kvalitu poskytovania sociálnych služieb, ktoré sú nutné na podporu zamestnateľnosti pracovných síl a trvalo udržateľnú reintegráciu osôb najväčšmi vylúčených zo spoločnosti a z trhov práce. V mnohých členských štátoch je aj naďalej výzvou zabezpečenie trvalo udržateľných zdrojov financovania pre sociálne služby, ako aj ich lepšie poskytovanie.

V mnohých členských štátoch je potrebné vyvinúť cielenejšie úsilie zamerané na osobitné skupiny (mladí, zdravotne postihnutí, migranti), resp. na predchádzanie problému nadmernej zadlženosti, bezdomovstva a vylúčenia z bývania, a na riešenie týchto problémov. Niektoré krajiny chcú podporovať inovácie v sociálnej oblasti, napomáhať rozvoj verejno-súkromných partnerstiev a využiť potenciál sociálneho hospodárstva.

Zlepšenie perspektív na trhu práce pre rodičov pomôže prerušiť cyklus prenášania chudoby z generácie na generáciu

Chudoba alebo vylúčenie hrozí 25 miliónom detí. Stále existujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o pokročilosť v uplatňovaní stratégií zameraných na boj proti chudobe detí, ako aj medzi výsledkami takýchto stratégií. V prípade, že deti v útlom veku trpia chudobou a nedostatkom, má to vplyv na kvalitu ich života a môže to mať dlhodobé negatívne účinky na ich školské výsledky, ako aj na ich perspektívy v ďalšom živote.

V rámci boja proti chudobe detí má zásadný význam, aby sa podporovala účasť rodičov na trhu práce, a to aj osamelých rodičov a druhých zárobkovo činných členov rodiny. Toto úsilie by však malo byť súčasťou komplexnejších stratégií zameraných na podporu detí a rodín, ktoré by zahŕňali investície do kvality starostlivosti o deti (normy kvality, profesionalizácia personálu, atď.), uskutočňovanie opatrení v oblasti zdravia a vzdelávania už v ranom veku dieťaťa, zachovanie a zlepšenie podpory príjmu rodín prostredníctvom lepšieho zacielenia a koncipovania opatrení, ako aj kombináciou cielených a všeobecných dávok. Niektoré krajiny však uvádzajú, že opatrenia zamerané na konsolidáciu verejných financií budú mať negatívne účinky aj na detské prídavky a rodinné dávky, ako aj na ostatné dávky dôležité pre rodiny (príspevky na bývanie).

Na dosiahnutie pokroku v rámci plnenia cieľa vymaniť v čase konsolidácie verejných financií 20 miliónov ľudí z chudoby sa musia stanoviť priority pre systémy sociálneho zabezpečenia, a to na základe kombinácie princípov efektívnosti a spravodlivosti. Pri perspektíve hospodárskeho oživenia môžu stratégie aktívneho začleňovania pomôcť zabezpečiť, aby prínosy vyplývajúce z rastu a zamestnanosti pocítil čo najväčší počet ľudí. Prerušenie cyklu prenášania chudoby z generácie na generáciu, a to prednostným zameraním sa na deti a zabezpečením spravodlivosti šancí pre všetkých, je najvyššia priorita.

3.Cesta vpred: snaha o vyššiu zamestnanosť

Väčšina členských štátov prešla od riadenia krízy k štrukturálnym reformám...

Na základe hospodárskej prognózy Komisie z jesene minulého roka možno konštatovať, že hospodárske oživenie v EÚ je síce krehké, ale dochádza k nemu rýchlejšie, ako sa predpokladalo, pričom aj výkonnosť trhu práce je tento rok pravdepodobne lepšia, ako sa očakávalo. V tomto kontexte väčšina členských štátov pravdepodobne pristúpi k tomu, že sa namiesto konjunkturálneho riadenia dopytu zameria na štrukturálne reformy.

Ako bolo už uvedené v ročnom prieskume rastu, okamžitú pozornosť si budú vyžadovať tieto priority v oblasti štrukturálnych reforiem trhu práce:

Cielené a časovo obmedzené zníženie zamestnávateľských príspevkov do systémov sociálneho zabezpečenia, a to predovšetkým v prípade novoprijatých mladých ľudí, žien alebo rodičov vracajúcich sa do práce, starších nezamestnaných alebo osôb s nízkym príjmom, môže uľahčiť prechod do zamestnania, a to pri nižších finančných nákladoch, ako by vznikli v súvislosti s vyplácaním dávok v nezamestnanosti a iných sociálnych dávok, ak by tieto osoby zostali nezamestnané.

Pri riešení súčasnej vysokej miery nezamestnanosti mladých by mohlo pomôcť, a to pri zabezpečení dôstojnej mzdy, posilnenie flexibility v rámci úpravy miezd a náboru pracovníkov, okrem iného zavedením rozdielnych úrovní nástupných miezd odstupňovaných podľa pracovných skúseností prijímaných zamestnancov, ktoré by boli sprevádzané sekundárnymi dávkami a prístupom k službám zamestnanosti a odbornému vzdelávaniu; v spolupráci so sociálnymi partnermi je tiež nutné zlepšiť schopnosť procesov stanovovania miezd reagovať na vývoj na trhu, a to tak, aby mzdy náležitým spôsobom a pohotovo odrážali produktivitu práce a zabezpečovali konkurencieschopnosť EÚ voči okolitému svetu, ako aj v rámci EÚ a členských štátov.

K znižovaniu nezamestnanosti a ekonomickej nečinnosti môžu významným spôsobom prispieť aj daňové reformy v kombinácii s väčším využívaním prístupu ku službám a širším využívaním zamestnaneckých výhod. Prácu môže pre mladých ľudí urobiť príťažlivejšou najmä účinnejšie využívanie zamestnaneckých výhod a daňových úľav kombinované s rýchlejším zapájaním nezamestnaných mladých ľudí do príslušných programov odborného vzdelávania alebo systémov učňovského vzdelávania. Zamestnanosť žien by sa tiež dala stimulovať prostredníctvom poskytovania väčšej materiálnej pomoci v kombinácii so znížením medzných sadzieb skutočného zdanenia druhých zárobkovo činných členov rodiny prostredníctvom zredukovania prvkov daňového systému zohľadňujúcich rodinný stav a dávok v nezamestnanosti, resp. dávok, pri ktorých sa skúmajú majetkové pomery. Vo všeobecnosti povedané, prepojenie daní a dávok tak, aby tí, ktorí majú nárok na dávky v nezamestnanosti, dostali úľavu na dani z príjmu získaného prácou, môže stimulovať ekonomicky neaktívnych, aby sa zamestnali.

Posilnenie vnútornej flexibility vrátane takých úprav organizácie práce alebo pracovného času, ako sú napríklad dojednania o skrátených pracovných úväzkoch (uplatňované v posledných 18 mesiacoch). Vnútorná flexibilita môže byť účinne podporená zo strany verejných orgánov, prispieť k záchrane pracovných miest, ochrániť cenný ľudský kapitál, prináša však zo sebou značné verejné výdavky.

Podpora flexibilnejších pracovných úväzkov (pružný pracovný čas, telepráca) pre tých, ktorí sa vracajú z rodičovskej dovolenky, by takisto mohla uľahčiť zosúladenie pracovného a súkromného života a najmä prispieť k zamestnanosti žien. Pre dosiahnutie významného zníženia negatívnych účinkov rodičovstva na zamestnanosť, ktoré zasahujú predovšetkým ženy, má zásadný význam rozvoj zariadení poskytujúcich celodennú starostlivosť, a to najmä starostlivosť o deti vo veku do 3 rokov. Okrem toho je potrebné rovnomernejšie využívanie rodičovských dovoleniek zo strany oboch rodičov, aby sa kompenzovali následky potreby skrátenia rodičovských dovoleniek v krajinách, kde boli tieto dovolenky dlhšie ako 12 mesiacov.

Na zvýšenie zamestnanosti starších pracovníkov je potrebné ďalšie úsilie zamerané na rušenie systémov predčasného odchodu do dôchodku, ako aj zvýšenie zákonnej vekovej hranice pre odchod do dôchodku. Zvýšenie počtu odpracovaných rokov by sa taktiež dalo podporiť priamejším prepojením neskoršieho odchodu do dôchodku a dosiahnutia vyššieho dôchodku, ako aj podporou opatrení podporujúcich aktívne a zdravé starnutie. 

Ďalšie reformy systémov dávok v nezamestnanosti a iných dávok by sa mali zamerať na to, aby sa im podarilo skombinovať dosiahnutie vyššej efektívnosti pri väčšej spravodlivosti. Reformy by sa mali predovšetkým usilovať o zladenie týchto systémov s hospodárskym cyklom, pričom predĺžením doby vyplácania dávok a rozšírením okruhu oprávnených v prípade hospodárskeho poklesu a opačnou úpravou pri hospodárskom raste dochádza k posilneniu sociálnych záchranných sietí v čase, kedy je to najviac potrebné.

Je potrebné preskúmať dávky v nezamestnanosti, či sú stimulom na nájdenie si zamestnania. Dávky by mali byť konštruované tak, aby odmeňovali nezamestnaných za návrat do práce, a to prostredníctvom časovo obmedzeného poskytovania podpory a väčšej podmienenosti poskytovania dávok účasťou na odbornej príprave a hľadaním si zamestnania. Normou by mal byť prístup založený na vzájomnej zodpovednosti, t. j. mal by sa uľahčiť prístup k dávkam v nezamestnanosti, pri súčasnom zvýšení frekvencie kontaktov, posilnení následných opatrení, monitorovaní úsilia o nájdenie si zamestnania a využívaní sankcií v prípade nedodržania pravidiel.

Zameranie sa na zníženie segmentácie trhu práce, čo by mohla uľahčiť zmena právnych predpisov na ochranu zamestnanosti, napríklad rozšírením využívania zmlúv na dobu neurčitú s postupným nárastom práv na ochranu, aby sa zmenšili existujúce rozdiely medzi tými pracovníkmi, ktoré majú atypické zmluvy, a pracovníkmi so zmluvou na dobu neurčitú.

Aj napriek súčasným obmedzeným verejným financiám je potrebné venovať okamžitú pozornosť zachovaniu, a ak je to možné aj zvýšeniu úrovne cielených investícií do odvetvia vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj reforme tohto odvetvia. Je dôležité, aby sa predišlo tomu, že veľká časť mladých a nízkokvalifikovaných pracovníkov nebude schopná využiť pracovné príležitosti, ktoré budú existovať na reštrukturalizovanom trhu práce po kríze, na ktorom došlo k zmenám v rámci zručností a kvalifikácií požadovaných na obsadenie pracovných miest.

... manévrovací priestor daný stavom verejných financií zohrá úlohu pri určovaní prioritných opatrení

Posilňovanie reformných opatrení v čase ambicióznej konsolidácie verejných financií si vyžaduje starostlivý výber reforiem. Medzi členskými štátmi existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o tempo hospodárskeho oživenia a manévrovací priestor daný verejnými financiami, ktoré majú k dispozícii na financovanie opatrení.

Sociálne výdavky dosiahnu v roku 2011 pravdepodobne úroveň 30,7 % HDP, pričom napr. v roku 2007 to bolo 27,5 %. Tento celkový údaj v sebe skrýva diapazón rozdielnych podielov týchto výdavkov na úrovni jednotlivých štátov, ako aj veľké rozdiely, pokiaľ ide o schopnosť jednotlivých členských štátov vyhovieť rastúcim požiadavkám na sociálnu ochranu, pri súčasnej existencii veľkých dier v sociálnych záchranných sieťach, ktoré budú niektoré krajiny musieť posilniť. Konsolidácia verejných financií si bude taktiež vyžadovať lepšie zacielenie sociálnych výdavkov.

Okrem toho budú v EÚ v najbližšej budúcnosti nové pracovné miesta aj naďalej vznikať len pomaly. Je to okrem iného aj vyjadrením zvyčajného časového posunu, s ktorým trh práce reaguje na zmeny v hospodárskej činnosti, ako aj toho, že skrátením pracovného času v období hospodárskej krízy došlo k značnému nahromadeniu pracovných síl.

Členské štáty budú zrejme v rámci stanovovania reformných priorít postupovať podľa toho, aký manévrovací priestor im dávajú ich verejné financie, ako aj v závislosti od toho, v akej fáze hospodárskeho cyklu sa nachádzajú ich ekonomiky. V tejto súvislosti by mohla byť pomôckou ďalej uvedená tabuľka, v ktorej sa uvádzajú jednotlivé priority politík podľa väčšieho či menšieho množstva verejných financií potrebných na ich realizáciu, ako aj podľa toho, či je politická priorita dlhodobá alebo krátkodobá.

Napríklad redukcia systémov predčasného odchodu do dôchodku (opatrenie uvedené v tabuľke v prvom okne vpravo) si pravdepodobne bude vyžadovať nižšie verejné investície a zároveň sa dá očakávať, že bude mať na zamestnanosť prevažne dlhodobejšie účinky. Na druhej strane, redukcia nemzdových nákladov práce (opatrenie uvedené v tabuľke v ľavom okne dole) si bude vyžadovať rozsiahlejšie verejné investície a bude mať krátkodobejšie účinky na zníženie nezamestnanosti. Preštudovaním tabuľky sa dá získať predstava o tom, ktoré priority politiky sú pre členské štáty najvhodnejšie vzhľadom na obmedzenia dané stavom ich verejných financií a na situáciu, ktorá existuje na ich trhoch práce.

Prvým krokom bude, že sa spoločná správa o zamestnanosti predloží ako podklad pre diskusiu na jarnom zasadnutí Európskej rady. Členským štátom ponúkne usmernenie pre ich národné programy reforiem, v ktorých členské štáty budú musieť podrobne uviesť, pre aké opatrenia sa rozhodli. Ak to bude potrebné, Komisia navrhne a Rada prijme odporúčania pre oblasť zamestnanosti v súvislosti s tými sférami, ktoré neboli dostatočne riešené.

Vytváranie pracovných miest má zásadný význam. Stratégia Európa 2020 podporuje vzájomné pôsobenie medzi politikami v oblasti zamestnanosti, inovácie, výskumu a vývoja, priemyslu a životného prostredia s cieľom podporiť rast zamestnanosti a znížiť sociálne vylúčenie. Hlavné iniciatívy obsahujú podrobnosti o spôsoboch, ktorými možno tieto ciele dosiahnuť. Tvorcovia politík v oblasti zamestnanosti musia dospieť k správnym rozhodnutiam. Najdôležitejšou úlohou je dosiahnuť rýchle zníženie nezamestnanosti a uskutočniť účinné reformy trhu práce v záujme zvýšenia počtu pracovných miest a zlepšenia ich kvality.

(1) Rozhodnutie Rady z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (2010/707/EÚ), Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46.

(2) V Bruseli 23. a 24. novembra 2010.

(3) Údaje národných účtov.

(4) Údaje zo zisťovania pracovných síl.

(5) Daňovo-odvodové zaťaženie = (príspevky zamestnávateľa + príspevky zamestnanca + dane z miezd + daň z príjmu)/celkové náklady práce.

(6) Oznámenie o programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, KOM(2010) 682.

(7) Oznámenie o iniciatíve „Mládež v pohybe“, KOM(2010) 477.

(8) Závery Rady z 12. mája 2009 (2009/C 119/02).

SK

Brusel, 12.1.2011

KOM(2011) 11 v konečnom znení

ROČNÝ PRIESKUM RASTU

PRÍLOHA 1

SPRÁVA O POKROKU STRATÉGIE EURÓPA 2020

ROČNÝ PRIESKUM RASTU

PRÍLOHA 1

SPRÁVA O POKROKU STRATÉGIE EURÓPA 2020

Predloženie tohto ročného prieskumu rastu, ktorý znamená začiatok prvého „európskeho semestra“, prichádza v momente, ktorý je pre Európsku úniu zlomový. Po dvoch rokoch sa Európa pomaly dostáva z krízy. Obnova naberá na sile a rýchlosti, aj keď pretrvávajú nejasnosti na trhu so štátnymi dlhopismi a vo finančnom sektore aj naďalej prebiehajú zmeny a reformy.

So zlepšovaním výhľadu prichádza čas na rezolútne politické opatrenia. Vyvedenie Európy z krízy nikdy neznamenalo len riadny návrat k obvyklému stavu vecí. Krízy odhalila zásadné nedostatky európskeho hospodárstva a rastúce vnútorné nerovnosti. Obnova založená na udržateľnom raste, prinášajúcom nové pracovné príležitosti, bude možná len ak budú vyriešené zásadné štrukturálne nedostatky a Európa krízu využije na spustenie hlbokej transformácie svojej ekonomickej štruktúry.

V Európe bol dopad krízy obmedzený a absorbovaný relatívne lepšie než v iných častiach sveta. Aj tak však hrozí, že sa spomalí tempo obnovy z celosvetových otrasov. Kríza ďalej prehĺbila rozdiel medzi produktivitou práce v Európe a USA. Cenová a nákladová konkurencieschopnosť je aj naďalej problematická. Rozvojové krajiny sa k rastu vracajú rýchlejším tempom ako EÚ, aj keď niektoré z nich riešia značné hospodárske problémy.

Európa 2020 je stratégia, ktorú prijala EÚ a členské štáty s cieľom „pomôcť Európe spamätať sa z krízy a vyjsť z nej silnejšia tak vnútorne, ako aj na medzinárodnej úrovni“ 1 . Vyvedenie Európy z krízy si vyžaduje koordinovaný a komplexný program reforiem, ktorý bude riešiť fiškálnu konsolidáciu, návrat k zdravým makroekonomickým podmienkam a prioritné zameranie sa na budúci rast.

EÚ a jej členské štáty majú kolektívnu zodpovednosť podniknúť potrebné, aj keď náročné štrukturálne reformy, orientované na budúcnosť. Súčasne naprávajú fiškálnu situáciu a obnovujú zdravé makroekonomické podmienky.

Je potrebné, aby v Európe bola zvýšená koordinácia reforiem a hospodárskych politík na zaistenie toho, aby sa makroekonomické opatrenia, fiškálna konsolidácia a politické reformy vzájomne dopĺňali. Kým fiškálna konsolidácia je kľúčovým predpokladom pre rast, nestačí na jeho stimuláciu. Keďže chýbajú proaktívne politiky, potenciálny rast v nadchádzajúcom desaťročí pravdepodobne zostane slabý. Rast bude v kľúčovej miere závisieť na prostredí pre priemysel a podnikanie, predovšetkým pre malé a stredné podniky. Bez rastu bude fiškálna konsolidácia ešte väčšou výzvou.

Na zasadaní Európskej Rady v júni 2010 bol zavedený pojem „európskeho semestra“, ktorý spája vývoj makroekonomickej politiky a štrukturálne reformy v rámci stratégie Európa 2020. „Európsky semester“ je časový úsek v prvej polovici roka, počas ktorého sa zosúlaďujú správy členských štátov v rámci Paktu o stabilite a raste, a správy v rámci stratégie Európa 2020. Zároveň sa členským štátom poskytujú politické pokyny a odporúčania pred dokončením vnútroštátnych rozpočtov. Tým sa posilní ex ante rozmer koordinácie hospodárskej politiky a dohľadu v EÚ, čo umožní kombinovať výhody spoločnej agendy na úrovni EÚ a činností prispôsobených na úrovni členských štátov. Týmto spôsobom sa EÚ môže včas poučiť z vývoja na vnútroštátnej úrovni, aby členské štáty mohli do svojich politík na ďalší rok začleniť európsku perspektívu a usmernenia.

V tomto novom cykle koordinácie politík bude Komisia každý rok prostredníctvom ročného prieskumu rastu predkladať svoje hodnotenie hlavných hospodárskych problémov, ktorým EÚ čelí, a odporučí prioritné opatrenia na ich riešenie. Na základe týchto vstupov Európska rada na jarnom zasadaní vydá pokyny na riešenie hlavných problémov, ktoré je potrebné riešiť. Na základe týchto pokynov členské štáty pripravia strednodobé rozpočtové stratégie v rámci ich programov stability alebo konvergenčných programov a v národných programoch reforiem ustanovia opatrenia potrebné na pokrok smerom k cieľom stratégie Európa 2020 a na odstránenie prekážok rastu. Obidva dokumenty budú predložené súčasne v polovici apríla. Rada na základe odporúčaní Komisie do leta v záverečnej fáze „semestra“ vydá pre každú krajinu špecifické politické pokyny. Členské štáty preto budú môcť s týmito príspevkami počítať pri príprave rozpočtu na nasledujúci rok.

V prvom „európskom semestri“ sa ročný prieskum rastu zameriava na kľúčové informácie o činnostiach, ktoré členské štáty musia riešiť ako prioritné. Analýza, na ktorej sa tieto informácie zakladajú, je uvedená v troch priložených správach.

1.prioritné zameranie sa na opatrenia podporujúce rast

Kľúčové sú opatrenia na úrovni členských štátov, aby sa predišlo „scenáru strateného desaťročia“...

Prieskum makroekonomickej situácie a pracovného trhu v EÚ ukazuje, že členské štáty musia v roku 2011 a 2012 konať, aby neskĺzli k pomalému rastu s vysokou úrovňou nezamestnanosti („scenár strateného desaťročia“). Najurgentnejšou úlohou je prelomiť začarovaný kruh neudržateľného dlhu, narušenia finančných trhov a nízkeho hospodárskeho rastu v niektorých členských štátoch. Prvou prioritou je ozdraviť rozpočtové politiky pri súčasnom chránení politík posilňujúcich rast a rýchlo regenerovať finančný sektor, aby bolo možné nájsť cestu k obnove. Druhou prioritou je urýchlené zníženie nezamestnanosti a uskutočnenie účinných reforiem pracovného trhu, aby bolo k dispozícii viac a lepších pracovných príležitostí. Tieto priority možno účinne riešiť len ak budú súčasne podporené značným úsilím zameraným na naštartovanie rastu.

Úspešné reformy budú pozostávať zo zlepšenia fungovania pracovného trhu a trhov s výrobkami, podpory inovácií a zlepšenia rámcových podmienok podnikania v Európe. To priláka väčšie investície zo súkromného sektora, čo pomôže posilniť kvalitu verejných financií. Na strane pracovného trhu by sa reformné úsilie malo zamerať na riešenie nízkej účasti niektorých skupín na pracovnom trhu a jeho slabé fungovanie. Takéto politiky by tiež mali pozitívny vplyv aj na rozpočtovú konsolidáciu prostredníctvom tvorby vyšších príjmov z daní a nižších verejných výdavkov na sociálne transfery a pomohli by znížiť riziko budúcich makroekonomických nerovnováh. Štrukturálne reformy môžu vytvoriť značné výhody aj v krátkom čase. Prírastky v produkcii a zamestnanosti sú podporované zlepšením rámcových podmienok, reformami pracovného trhu a trhu s výrobkami.

Hlavné iniciatívy a nástroje EÚ musia byť mobilizované na podporu vnútroštátneho úsilia

Opatrenia na úrovni EÚ tiež prispejú k zvyšovaniu rastu spôsobmi, ktoré sú inteligentné, udržateľné a inkluzívne. Komisia pripravila ambicióznu agendu, ktorú predloží vo forme siedmich hlavných iniciatív, ako aj paralelných činností zameraných na horizontálne politiky, podporujúce stratégiu.

Komisia predložila sedem hlavných iniciatív stanovených v stratégii Európa 2020 2 . Každá z hlavných iniciatív rieši špecifické problémy a obsahuje opatrenia určené pre konkrétne oblasti politiky. Ich skutočná dôležitosť spočíva v skutočnosti, že sú úzko spojené a vzájomne sa podporujú. Niektoré kľúčové opatrenia, ako potreba nového systému práv duševného vlastníctva sú preto relevantné pre rôzne hlavné iniciatívy – v tomto prípade je to Únia inovácií, Priemyselná politika a Digitálna agenda.

Úspech stratégie Európa 2020 závisí aj na účinnej mobilizácii a opätovnom zameraní všetkých nástrojov EÚ na podporu reforiem. Na tento účel si stratégia vyžaduje prijatie opatrení na posilnenie jednotného trhu, rozpočtu EÚ a nástrojov pre vonkajšie hospodárske činnosti a ich prípravu tak, aby splnili ciele stratégie Európa 2020:

–v súlade s týmto záväzkom Komisia spustila diskusiu o budúcom Akte o jednotnom trhu s cieľom oživiť jednotný trh a využiť nové zdroje rastu 3 ,

–oznámenie o „Preskúmanie rozpočtu EÚ“ ustanovuje všeobecné smerovanie a možnosti, ako môže rozpočet EÚ poskytnúť podporu pre ciele stratégie Európa 2020, pričom sa viac zohľadnia priority stratégie vo výdavkových politikách EÚ 4 ,

–napokon oznámenie „Obchod, rast a svetové záležitosti: Obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020“ stanovuje akým spôsobom obchodné a investičné politiky môžu byť kľúčovými hnacími prvkami rastu 5 .

Priority pre rast na úrovni EÚ

V stratégii Európa 2020 sa predkladá široký rozsah integrovaných politických reforiem, ktoré sa vykonajú v nadchádzajúcich rokoch. S cieľom prispôsobiť sa rozsahu a urgentnosti problému urýchlenia hospodárskej obnovy a tvorby pracovných príležitostí sa úsilie EÚ v roku 2011 a 2012 bude musieť zamerať na prijatie tých opatrení, ktoré čo najpriamejšie podporujú reformné úsilie členských štátov, nevyžadujú si rozsiahle verejné investície a majú najväčší dopad na rast a tvorbu pracovných príležitostí. Komisia sa preto zameria na rad prioritných opatrení na úrovni EÚ, zameraných na podporu rastu. Tieto opatrenia, vybraté z politík v hlavných iniciatívach, by mali mať jasné hospodárske výhody v krátkodobom, resp. strednodobom horizonte a byť vhodné na rýchle prijatie. Priorita by napríklad mala byť určená obnoveniu jednotného trhu prostredníctvom plného využitia potenciálu sektora služieb, prilákania súkromného kapitálu na financovanie rýchlo rastúcich inovatívnych podnikov, modernizácie ustanovovania noriem a režimov duševného vlastníctva a vytvorenia účinného prístupu k energii. Komisia navrhne aj opatrenia v oblasti DPH, spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov fyzických osôb a zdanenia energie s cieľom zlepšiť daňové prostredie pre podnikanie, bojovať proti dvojitému zdaneniu a dosiahnuť ciele agendy EÚ v oblasti zmeny klímy a energie.

Dôležitosť samotného sektora služieb ako poskytovateľa vstupov pre iné sektory znamená, že silnejší vnútorný trh so službami je dôležitým hnacím prvkom rastu a tvorby pracovných miest v hospodárstvach členských krajín EÚ. Prostredníctvom dôsledného uplatnenia smernice o službách bude oživená hospodárska súťaž, modernizovaný regulačný rámec a dosiahnutý pokrok pri zásadných štrukturálnych reformách. Mali by byť podniknuté aj ďalšie opatrenia na rozšírenie vnútorného trhu so službami.

Opatrenia podporujúce otvorenejšie a efektívnejšie verejné obstarávanie môžu do značnej miery znížiť náklady vo verejnom sektore a podporiť hospodársku súťaž na príslušných trhoch. Účinné využitie výsledných úspor môže priniesť značné makroekonomické výhody. Lepší prístup na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách môže v Európe priniesť dodatočné zisky.

Lepšia infraštruktúra pre udržateľnú energetiku, dopravu a informačné technológie (najmä širokopásmové technológie) môžu pomôcť podporiť rast a tvorbu pracovných miest v súlade s dlhodobými cieľmi na zníženie emisií uhlíka. Z tohto pohľadu môže prístup k financovaniu inovácií vrátane dlhopisov na projekty EÚ prispieť k adaptačnej schopnosti hospodárstva.

Na mikroekonomickej úrovni by vyššia konkurencia v sektore dopravy aj energetiky mohla viesť k zvýšeniu ekonomickej účinnosti v dôsledku vstupu nových poskytovateľov a nižších cien a racionálnejšieho využitia práce a kapitálu prostredníctvom inovácie. Na makroekonomickej úrovni by tieto opatrenia mohli viesť k zvýšeniu hospodárskej aktivity, keďže zisky zo sektoru dopravy a energetiky môžu byť rozšírené do zvyšku hospodárstva, vzhľadom na dôležitosť týchto vstupov pri výrobných nákladoch v rámci iných činností.

Priemysel a výroba sú hlavným zdrojom inovácií a technického vývoja v súkromnom sektore a predstavujú väčšinu vývozu EÚ. Ich oživenie je nevyhnutné pre hospodársky rast. Dobre fungujúci jednotný trh s environmentálnymi výrobkami a službami súčasne ponúka značné možnosti pre rast, inovácie a tvorbu pracovných miest.

Pokiaľ sa týka stanovovania noriem, je dôležité byť prvým v celosvetovom meradle. Komisia preto navrhne opatrenia na urýchlenie a modernizáciu stanovovania noriem v Európe vrátane sektora informačných a komunikačných technológií (IKT). V rýchlo sa vyvíjajúcej a prepojenej oblasti IKT je to mimoriadne náročné. Komisia na úrovni EÚ vytvorí špecifické aj štandardy na uľahčenie rozvoja trhu pre inovatívne nízkouhlíkové výrobky a technológie, ktoré účinne využívajú zdroje.

Komisia okrem toho v roku 2011 s cieľom uľahčiť cezhraničné transakcie na jednotnom trhu predloží právny nástroj, ústretový voči užívateľom, ktorý bude spravovať európske zmluvné právo. Tento právny nástroj si podniky a spotrebitelia budú môcť vybrať pre transakcie na jednotnom trhu. Tiež bude predložené nariadenie, ktorým sa zjednoduší cezhraničné vymáhanie dlhov, a to aj prostredníctvom zablokovania bankových účtov. To by malo pomôcť prekonať súčasnú situáciu, keď je možné vymôcť len 37 % cezhraničných dlhov.

Komisia predloží európsky rámec pre duševné vlastníctvo, ktorý podporí najmä elektronický obchod a digitálny priemysel, s cieľom vyriešiť súčasnú situáciu, keď dáta dostupné online nemôžu byť sprístupnené legálne v celej Únii.

V súvislosti s prístupom k financiám, najmä pre MSP a začínajúce inovačné firmy, môže balík opatrení, ako napríklad pas pre rizikový kapitál, zameraný na odstránenie cezhraničných bariér vrátane daňových prekážok, ktoré vyplývajú z odlišných vnútroštátnych právnych noriem, prispieť k zníženiu nákladov na financovanie začínajúcich firiem prostredníctvom nižších rizikových prirážok a tým podporiť inováciu. Komisia bude tiež riešiť otázku prilákania dlhodobých zahraničných investícií v EÚ.

2.Prvé kroky smerom k dosiahnutiu cieľov stratégie európa 2020

Európska rada na zasadaní v júni 2010, na ktorom bola prijatá stratégia Európa 2020 a jej hlavné ciele, vyzvala členské štáty aby začali čo najskôr konať s cieľom „implementovať tieto politické priority na ich úrovni. V úzkej spolupráci s Komisiou by tiež čo najskôr mali schváliť svoje vnútroštátne ciele s ohľadom na štartovaciu pozíciu a vnútroštátne okolnosti, a s ohľadom na svoje vnútroštátne rozhodovacie procesy. Mali by tiež identifikovať hlavné prekážky rastu a vo svojich národných programoch reforiem určiť spôsoby, ako ich odstrániť“.

Členské štáty na jeseň roka 2010 v úzkej spolupráci s Komisiou pracovali na ustanovení vnútroštátnych cieľov a vytvárali stratégie na ich implementáciu. Boli vyzvané, aby v polovici novembra predložili návrhy svojich národných reformných programov („NRP“), v ktorých budú uvedené predpokladané vnútroštátne ciele a potrebné reformy na dosiahnutie týchto cieľov a na odstránenie dlhodobých prekážok rastu. Skutočnosť, že každý členský štát si stanovuje vlastnú úroveň ambícií pokiaľ ide o celkové ciele stratégie Európa 2020, je dôležitým prvkom tejto stratégie, ktorý zaisťuje, že vnútroštátne ciele budú politicky podporené, teda budú predmetom vnútornej politickej diskusie.

Okrem dvoch členských štátov si všetky ostatné stanovili vnútroštátne ciele. V niektorých prípadoch predložili len predbežné alebo kvalitatívne ciele. Vzhľadom na predbežnú povahu predložených dokumentov sú niektoré ciele navrhnuté ako cieľové rozsahy alebo ako „minimálne ciele“ založené na súčasných politikách.

Aj keď nie je možné vyvodiť definitívne závery z predbežných údajov uvedených v návrhoch NRP, možno identifikovať niektoré všeobecné trendy. Existuje riziko pomerne nízkych ambícií pri stanovení národných cieľov a prílišnej orientácie na krátkodobý časový horizont, pričom nebude venovaná dostatočná pozornosť navrhnutiu reformných ciest na celé obdobie do roku 2020. Účel cieľov nie je len číselný. Spočíva aj v poskytnutí podnetu členským štátom, aby vyvinuli snahu dosiahnuť merateľný pokrok v kľúčových oblastiach, ktoré sú zhrnuté v piatich hlavných cieľoch. Vo väčšine prípadov prehľad predbežných vnútroštátnych cieľov ukazuje, že EÚ musí na splnenie hlavných cieľov EÚ schválených Európskou radou prekonať ešte dlhú cestu. Je pochopiteľné, že pre niektoré členské štáty môže byť ťažké prijať ambiciózne záväzky v období ekonomickej neistoty. Keďže však národné reformné programy majú mať dlhodobý charakter, je potrebné určiť cestu, ktorá berie do úvahy súčasné okolnosti, ale jej cieľom je dosiahnuť na konci obdobia správny výsledok. Komisia navrhuje uskutočniť strednodobé hodnotenie v roku 2014, keďže berie do úvahy, že toto je prvý rok nového prístupu, ako aj konkrétne ťažkosti mnohých členských štátov pri zvyšovaní úrovne ambícií v období fiškálnej konsolidácie. To EÚ umožní zhodnotiť, či je možné dosiahnuť želaný pokrok a v prípade potreby prijať dodatočné opatrenia.

Nasledujúca časť poskytuje predbežný prehľad návrhov národných cieľov v súčasnosti, predložených v tabuľke v prílohe. Od všetkých členských štátov sa očakáva, že do apríla 2011 predložia presné vnútroštátne ciele, vzťahujúce sa na všetkých päť hlavných cieľov EÚ. Od budúceho roka bude prostredníctvom „ročného prieskumu rastu“ bližšie monitorovaný pokrok pri plnení hlavných cieľov, ako aj pri plnení konečných vnútroštátnych cieľov.

2.1.Zamestnanosť

Hlavným cieľom EÚ je dosiahnuť 75 % mieru zamestnanosti pre mužov a ženy od 20 do 64 rokov do roku 2020 prostredníctvom vyššej účasti mladých ľudí, starších pracovníkov a pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, ako aj prostredníctvom lepšej integrácie legálnych migrantov. Nízka účasť na pracovnom trhu je jednou z dlhotrvajúcich kľúčových štrukturálnych slabostí v Európe. Pred krízou bola úroveň zamestnanosti v Európe o niekoľko percentuálnych bodov nižšia ako v USA a Japonsku. Kríza dramaticky zhoršila nezamestnanosť, kým demografické zmeny hrozia ďalším znížením počtu pracovných síl. Zvýšenie účasti na pracovnom trhu by malo značný vplyv na budúci rast v Európe.

Analýza návrhov NRP ukazuje, že sa členské štáty s týmto cieľom stotožnili a do veľkej miery si stanovili za cieľ odstránenie prekážok na pracovnom trhu. Väčšina členských štátov si stanovila konkrétne ciele, ale niekoľko krajín navrhlo cieľový rozsah, konkrétne Belgicko, Cyprus, Rakúsko, Slovensko a Taliansko. Holandsko a Veľká Británia ešte neustanovili oficiálny vnútroštátny cieľ. Ciele sa pohybujú v rozmedzí od 62,9 % (Malta) do 80 % (Švédsko).

Ak by všetky členské štáty mohli dosiahnuť uvedené vnútroštátne ciele do roku 2020 alebo dosiahnuť nižšiu hodnotu ich cieľového rozsahu, priemerná úroveň zamestnanosti medzi členskými štátmi, ktoré si stanovili vnútroštátny cieľ, by dosiahla 72,4 %. Ak by všetky členské štáty mohli dosiahnuť hornú hranicu ich cieľového rozsahu, dosiahla by priemerná úroveň zamestnanosti v EÚ 72,8 %. Povedané inak, na základe súčasných vnútroštátnych cieľov zamestnanosti by EÚ ako celku k splneniu cieľa 75 % chýbalo 2,2 až 2,6 percentuálneho bodu.

2.2.Výskum a vývoj

Európa výrazne zaostáva za USA a inými vyspelými hospodárstvami úrovňou investovaných prostriedkov, najmä prostriedkov súkromného sektora, ako aj účinnosťou výdavkov. Tento rozdiel negatívne vplýva na perspektívy rastu, najmä pre sektory s najväčším rastovým potenciálom. Cieľ stratégie Európa 2020 si vyžaduje, aby boli podmienky pre investovanie do výskumu a vývoja zlepšené, pričom zámerom je zvýšenie úrovne kombinovaných verejných a súkromných investícií najmenej na 3 % HDP.

Z predbežných vnútroštátnych cieľov vyplýva súhrnná úroveň 2,7 až 2,8 % HDP, ktorá nedosahuje očakávanú úroveň 3 % HDP investovaných do výskumu a vývoja, avšak predstavuje značné úsilie, najmä v súvislosti so súčasným rozpočtom. Niektoré členské štáty podnikli kroky zamerané na značné zvýšenie verejných investícií do výskumu, inovácií a vzdelávania, pričom uznávajú, že tieto investície budú poháňať rast v budúcnosti. Napriek ťažkostiam pri mobilizácii súkromných zdrojov na cieľ pre výskum a vývoj uviedli niektoré členské štáty vysoké, avšak realistické ciele.

Ďalším úzko súvisiacim aspektom výkonnosti EÚ v inováciách je podiel rýchlo rastúcich inovačných podnikov v ekonomike 6 . Členské štáty musia pripraviť reformy tak, aby boli odstránené prekážky rastu inovačných podnikov, najmä prostredníctvom zlepšenia rámcových podmienok a prístupu k financiám.

2.3.Ochrana klímy a energetika

Dosiahnuť udržateľný rast znamená transformovať Európu na konkurencieschopnú ekonomiku a nízkouhlíkovú spoločnosť, ktorá účinne využíva zdroje. Táto vízia podporuje trojitý cieľ stanovený v stratégii Európa 2020: znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 alebo o 30 % za priaznivých podmienok, zvýšiť podiel obnoviteľnej energie na celkovej spotrebe energie v EÚ na 20 %, a zvýšiť energetickú účinnosť o 20 %.

V súvislosti so zdrojmi obnoviteľnej energie a znížením emisií skleníkových plynov už existujú vnútroštátne ciele.

V súvislosti s energetickou účinnosťou analýza NRP ukazuje, že v súčasnosti členské štáty tento cieľ prevzali len v obmedzenej miere. Niektoré členské štáty neposkytli o tomto cieli údaje, kým ostatné použili na vyjadrenie vnútroštátnych cieľov odlišné metodológie. Vzhľadom na tieto odlišnosti a neúplné informácie je naliehavo potrebné objasniť ciele, ktoré chce každý členský štát dosiahnuť.

Predbežné hodnotenie však ukazuje, že spoločné úsilie by jednoznačne nestačilo (dosiahlo by sa menej ako 10 %) na dosiahnutie celkového cieľa EÚ znížiť spotrebu energie o 20 % do roku 2020. To vzbudzuje obavy, pretože energetická účinnosť je nákladovo najúčinnejším spôsobom zníženia emisií, zlepšenia energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti a zlepšenia dostupnosti energetickej spotreby, ako aj tvorby pracovných miest. Podobne ani v oblasti zmierňovania následkov zmien klímy existujúce a plánované opatrenia nedostačujú na dosiahnutie hlavných cieľov pre rok 2020.

2.4.Vzdelávanie a odborná príprava

Podpora inovácií a rastu si tiež žiada patričný prísun kvalifikovanej pracovnej sily. Vysoko kvalifikované obyvateľstvo je kľúčové aj pri riešení problémov súvisiacich s demografickými zmenami a sociálnou inklúziou v Európe. Investície do kvality vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania sú preto kľúčovým rozmerom inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Stratégia Európa 2020 ustanovuje dvojitý hlavný cieľ v súvislosti so vzdelávaním. Do roku 2020 by malo školskú dochádzku predčasne ukončiť menej ako 10 % obyvateľstva vo veku 18 až 24 rokov, a najmenej 40 % mladých dospelých vo veku 30 až 34 rokov v EÚ by malo ukončiť vysokoškolské alebo rovnocenné vzdelanie. Analýza návrhov NRP ukazuje, že sa vo všeobecnosti venuje väčšia pozornosť hodnoteniu súčasných problémov a hľadaniu možných odpovedí, ako definovaniu konkrétnych reformných plánov a opatrení. Vo väčšine návrhov NRP nie je jasné, či sú opisované opatrenia prijaté ako odpoveď na stratégiu Európa 2020, alebo či ju aspoň zohľadňujú.

Vo všetkých návrhoch NRP boli ustanovené vnútroštátne ciele pre zníženie počtu študentov, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku a na zvýšenie počtu absolventov vysokých škôl, s výnimkou Veľkej Británie (ktorá nestanovila žiadne ciele) a Holandska (ktoré stanovilo cieľ pre predčasné ukončenie školskej dochádzky, ale nie pre dosiahnutie vysokoškolského vzdelania).

Napriek tomu, že niektoré členské štáty v súvislosti s predčasným ukončení školskej dochádzky ustanovili mimoriadne ambiciózne ciele, celkové úsilie bude pravdepodobne znamenať nesplnenie cieľa pre rok 2020 10 %. Keď nepočítame krajiny, ktoré si ešte nestanovili ciele (Veľká Británia pre obidva ciele, Holandsko pre vysokoškolské vzdelávanie), na základe cieľov stanovených v návrhoch NRP by do roku 2020 bola dosiahnutá úroveň 10,5 % študentov, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, čím sa nesplní spoločný európsky cieľ 10 %. V absolútnych číslach by to znamenalo, že v roku 2020 by približne 200 000 ďalších mladých Európanov zanechalo vzdelávanie alebo odbornú prípravu.

Podobne ani v súčasnosti predložené vnútroštátne ciele pre vysokoškolské vzdelávanie nebudú stačiť na dosiahnutie celkového cieľa pre rok 2020. Pri celkovej úrovni dosiahnutého vysokoškolského vzdelania na úrovni 37,3 % v roku 2020 spoločný európsky cieľ nebude dosiahnutý. V absolútnych číslach by to znamenalo, že v roku 2020 sa by bolo približne o 80 000 menej absolventov vysokých škôl vo veku 30 až 34 rokov ako v prípade dosiahnutia úrovne 40 %.

2.5.Sociálne začlenenie a boj proti chudobe

Udržateľný rast nemôže byť dosiahnuteľný, pokiaľ sa prospech z neho nebude šíriť do celej spoločnosti. V Európe však v minulom desaťročí rástla nerovnosť, pričom sa stále viac ľudí potýka s nezamestnanosťou a sociálnym vylúčením. Hospodárska kríza mimoriadne zvýšila počet ľudí, ktorí sa dostali pod hranicou chudoby, alebo im toto riziko hrozí. Zvrátenie tohto trendu a zaistenie zlučiteľnosti rastu a sociálnej súdržnosti je kľúčovým cieľom stratégie Európa 2020. Hlavným cieľom EÚ je znížiť podiel Európanov, ktorí žijú pod hranicou chudoby v jednotlivých krajinách o 25 %, teda vymaniť 20 miliónov ľudí z chudoby. Cieľ je určený na základe troch indikátorov 7 , ktoré odrážajú viaceré stránky chudoby a vylúčenia v Európe. Rozširuje pôvodný pojem relatívnej príjmovej chudoby, aby bol riešený nepeňažný rozmer chudoby a situácie vylúčenia z pracovného trhu. Odráža tiež rôznorodosť situácií a priorít v členských štátoch.

Predbežné analýzy ukazujú, že relatívna chudoba zostáva hlavným problémom vo väčšine štátov EÚ. Zlepšenie celkovej životnej úrovne môže do značnej miery pomôcť znížiť chudobu a vylúčenie v krajinách s nižším HDP na hlavu a vysokou úrovňou materiálnej deprivácie. Boj proti vylúčeniu z pracovného trhu je prioritou pre všetky štáty, vrátane štátov s vyvinutými systémami sociálneho zabezpečenia, ktoré relatívne dobre chránia pred príjmovou chudobou, ale poskytujú slabé podnety, resp. malú podporu pri účasti na pracovnom trhu pre tých, ktorí sú od neho najďalej.

V návrhoch NRP si väčšina krajín stanovila ciele, aj keď väčšina týchto cieľov ešte nespĺňa úroveň ambícií, ktoré schválila Európska Rada. Väčšina členských štátov použila tri schválené indikátory na určenie cieľa EÚ, čím sa uznalo, že sú potrebné široké stratégie na riešenie chudoby vo všetkých jej rozmeroch. Úroveň ambícií by však mala byť zvýšená, aby bol zohľadnený vzájomný vplyv medzi cieľmi, najmä spojenie medzi pracovným zapojením a chudobou. Viaceré krajiny ešte svoj cieľ nestanovili. Je naliehavé, aby tieto krajiny urýchlene proces dokončili.

3.národné reformné programy

3.1.Návrhy národných reformných programov

Ciele stratégie Európa 2020 sú kľúčovým prvkom národných reformných programov, ktoré by mali predstavovať oveľa širšiu a obsiahlejšiu reformnú agendu. Členské štáty boli vyzvané, aby do 12. novembra 2010 predložili návrhy NRP, do ktorých budú začlenené tieto časti:

–Strednodobý makroekonomický scenár: všetky návrhy NRP obsahujú makroekonomický scenár a venujú patričnú pozornosť makroštrukturálnym prekážkam rastu, najmä vo fiškálnej oblasti.

–Vnútroštátne ciele, v ktorých sa premietajú ciele stratégie Európa 2020: väčšina návrhov NRP ich obsahuje (pozri vyššie).

–Objasnenie hlavných prekážok rastu a zamestnanosti. Vo väčšine prípadov NRP potvrdili prekážky rastu objasnené EPC v júni 2010 a EMCO v októbri 2010. V niektorých prípadoch boli zahrnuté niektoré dodatočné problémy.

–Hlavné opatrenia na prioritné zameranie sa na opatrenia podporujúce rast. Takmer vo všetkých návrhoch bola otázka podpory pre štrukturálne reformy na posilnenie udržateľného rastu v strednodobom a dlhodobom horizonte vynechaná.

Návrhy NRP sa odlišujú v otázke podrobnosti a stupňa príprav, pričom niektoré sú úplnejšie a pokročilejšie ako ostatné. Ako všeobecný znak je možné uviesť, že v návrhoch NRP nie je v plnej miere uznaný tlak na potenciálny rast a tvorbu pracovných miest. Makroekonomické scenáre predložené členskými štátmi sú v porovnaní s hodnotením Komisie príliš optimistické. Súčasne sú však scenáre zamestnanosti príliš pesimistické, keďže sú ovplyvnené negatívnymi krátkodobými faktormi. Predbežné hodnotenie návrhov NRP poukazuje na tieto hlavné problémy:

–Veľká väčšina členských štátov sa potýka so značnými fiškálnymi problémami pri znižovaní štrukturálneho deficitu, pričom sa snažia znížiť často vysokú úroveň zadlženosti a obmedzovať náklady na starnúce obyvateľstvo. V mnohých krajinách by posilnenie kvality verejných financií a inštitucionálneho rámca prostredníctvom lepšej fiškálnej kontroly pomohlo udržateľnosti.

–Väčšina členských štátov zdôraznila potrebu zaistiť stabilný a dobre fungujúci finančný sektor, schopný poskytovať finančné sprostredkovanie bez štátnej podpory. Problémy v tejto oblasti zahŕňajú nadmerné zadlženie domácností, zaistenie účinného regulatívneho dohľadu a dobre fungujúci bankový sektor.

–Riešenie nerovnováhy v otázkach konkurencieschopnosti a nevyrovnanosti salda bežného účtu je relevantné pre všetky štáty, ale najmä pre hladké fungovanie EMÚ. V rámci eurozóny je to zohľadnené pri opatreniach na zníženie rozdielov v eurozóne, ktorými sú napríklad posilnenie domácich podmienok dopytu, relatívne úpravy platov a cien, vyššia platová flexibilita a premiestnenie zdrojov z neobchodovateľného do obchodovateľného sektoru.

–Všetky členské štáty uviedli aj potrebu zlepšiť účasť na pracovnom trhu, resp. podmienok pre zamestnanie, a riešiť slabé fungovanie pracovných trhov a segmentáciu pracovného trhu, nedostatočnú profesnú a geografickú mobilitu, nedostatočné podnety na prácu a vylúčenie niektorých vekových skupín.

–Väčšina členských štátov potvrdila aj ťažkosti súvisiace so zlepšením produktivity a uľahčením prechodu na výrobu a export s vyššou pridanou hodnotou. Tieto súvisia s vyššími kapitálovými investíciami, zaistením vhodného regulačného prostredia pre obchod, administratívnej efektivity, ako aj s podporou vyššej úrovne konkurencie.

–Členské štáty napokon uznávajú potrebu podporiť inovatívne kapacity a posilniť investície do ľudského kapitálu s cieľom posilniť rastový potenciál a znížiť nezrovnalosti na pracovnom trhu.

V tejto fáze však politiky predložené v návrhoch NRP nesplnili cieľ predložiť jasné riešenie dôležitých makroekonomických problémov a úskalí rastu. Politické opatrenia sa často vzťahujú na cesty, ktorými by problémy mohli byť riešené, namiesto konkrétnych návrhov. O fiškálnej konsolidácii bolo poskytnutých viac podrobností, avšak štrukturálnym reformám, ktoré by mohli posilniť rast v strednodobom a dlhodobom horizonte, bola venovaná malá pozornosť. Mnoho návrhov NRP poskytuje prehľad plánovaných opatrení, ktoré by členským štátom umožnili dosiahnuť vnútroštátne ciele. Zoznam opatrení však často zahŕňal už implementované opatrenia alebo opatrenia, ktoré už značne pokročili. Plánované politické opatrenia boli často prezentované v neurčitých pojmoch, málo podrobností bolo poskytnutých o presnej povahe opatrení, časovom priebehu implementácie, očakávanom dopade, riziku čiastočnej alebo neúspešnej implementácie, rozpočtových nákladoch a použití štrukturálnych fondov EÚ. Výnimkou z tohto trendu boli programy predložené členskými štátmi, ktoré dostávajú finančnú pomoc a ktoré predložili podrobnejšie opatrenia.

3.2.Spolupráca pri tvorbe konečných národných reformných programov

Obdobie medzi predložením návrhov NRP a ich konečných verzií bude využité na výmenu stanovísk medzi Komisiou a členskými štátmi a partnerské hodnotenie v Rade. V novembri 2010 boli prostredníctvom partnerského hodnotenia EMCO skúmané prvky návrhov NRP, ktoré sa týkajú zamestnanosti, a v decembri prostredníctvom horizontálneho preskúmania EPC zasa makroekonomické prvky.

Po schválení tohto ročného prieskumu rastu, ktorý poskytuje súhrnné usmernenia členským štátom pre dokončenie NRP, bude Komisia znovu bilaterálne kontaktovať členské štáty s cieľom rokovať o dokončení NRP na základe týchto usmernení a konkrétnymi okolnosťami.

Súčasne by mali byť ukončené vnútroštátne konzultácie, aby bolo zaistené úplné prevzatie zodpovednosti za NRP. Tieto konzultácie by mali zahŕňať politických aktérov (národné parlamenty, regionálne a miestne orgány), ako aj sociálnych partnerov a ostatné zainteresované strany, ktoré sa zúčastnili príprav. V obmedzenom počte prípadov boli návrhy NRP predložené na konzultácie na jednotlivých úrovniach. Kým niektoré členské štáty uviedli, že pred dokončením NRP uskutočnia konzultácie, väčšina štátov o procese konzultácií informácie neposkytla.

Nedostatočná pozornosť venovaná štrukturálnym reformám, ktoré by mohli posilniť rast v strednodobom a dlhodobom horizonte, vzbudzuje obavy. Ak budú chýbať politiky posilňujúce rast, môžu byť stratégie na konsolidáciu neúčinné.

Cieľom je, aby konečné NRP vyjadrovali reformný program, za ktorý členské štáty a jednotliví aktéri v členských štátoch prevezmú zodpovednosť, pričom bude súčasne spĺňať určité všeobecné kritériá potrebné na dosiahnutie synergií a lepšieho monitorovania. Predovšetkým sa očakáva, že konečné NRP budú obsahovať:

–potenciálne a skutočné strednodobé odhady hospodárskeho rastu (najmenej) na obdobie štyroch rokov; makroekonomické scenáre predložené v rámci programov na rok 2011 by sa preto mali vzťahovať na obdobie do roku 2014,

–ambiciózne a realistické ciele, ktoré sa vzťahujú na všetkých päť hlavných cieľov EÚ, sprevádzané cestami na dosiahnutie cieľov do roku 2020 a strednodobé hodnotenie v roku 2014,

–detailnejšie informácie o dlhodobých opatreniach mimo tých, ktoré sa už pripravujú vrátane koherentného plánu na reformu výskumu a inovačných systémov, založenú na analýze silných a slabých stránok jednotlivých členských štátov 8 ,

–vplyvy reforiem na rozpočet – podľa potreby aj bližšie údaje o pokroku na vnútroštátnej úrovni a plánovanom použití štrukturálnych fondov na podporu investícií posilňujúcich rast,

–opatrenia na odstránenie prekážok rastu, vrátane údajov o časovom rozvrhu, očakávaných účinkoch a vplyvoch na rozpočet, Tieto budú riešiť otázku stimulantov rastu alebo rámcových podmienok rastu a môžu zahŕňať napr. opatrenia na podporu vnútorného trhu, podnikateľského prostredia, rastu a internacionalizácie MSP, štrukturálne reformy na trhu služieb (napr. smernica o službách), podporu digitálnej spoločnosti a hospodárstva, lepšie podmienky pre spotrebiteľov atď. Prínosy širšej podpory informačných a komunikačných technológií, najmä v súvislosti s produktivitou, sú dobre známe a preto je vhodné zamerať na ne politické opatrenia,

–informácie o zapojení a príspevkoch jednotlivých zúčastnených strán; v tejto súvislosti by mali byť uvedené komunikačné opatrenia, prostredníctvom ktorých budú reformné programy priblížené zainteresovaným stranám a občanom, ako aj mechanizmy vytvorené členskými štátmi na monitorovanie implementácie reforiem.

4.Závery

V súvislosti s týmto prvým ročným prieskumom rastu predstavuje proces monitorovania a hodnotenia mimoriadnu výzvu, vzhľadom na to, že stratégia Európa 2020 bola uvedená len nedávno. V mesiacoch, ktoré nasledovali po prijatí stratégie a jej schválení Európskou radou v júni 2010, sa činnosť na úrovni EÚ prirodzene zamerala na ustanovenie rámca a spustenie siedmich hlavných iniciatív. Členské štáty zasa podnikli prvé kroky pri spustení vlastných reformných programov. Keďže je prvý implementačný cyklus stratégie Európa 2020 novinkou, členské štáty predložili návrhy národných reformných programov, ktoré predchádzajú konečným verziám dokumentov, ktoré majú byť predložené do apríla 2011.

Tematické hodnotenie ukazuje, že hoci existuje všeobecné povedomie o urgentnosti fiškálnej konsolidácie a potrebe obnovy poriadku vo finančnom a bankovom sektore, do vymedzenia reforiem potrebných na riešenie rozdielov a obnovenie rastu a tvorby pracovných miest sa investovalo oveľa menej. Rovnako aj v prípade predbežných vnútroštátnych cieľov, ktoré ukazujú, že EÚ pravdepodobne nedosiahne hlavné ciele, dohodnuté na úrovni EÚ. Napriek tomu predbežné údaje ukazujú, že rozdiely nie sú také veľké, aby ich nebolo možné prekonať rozhodným konaním v najbližších rokoch. Najdôležitejšie je však v najbližších rokoch vytvoriť dynamiku tak, aby členské štáty plnili ambiciózne ciele, bez ohľadu na ich východiskovú situáciu. V najbližších mesiacoch by mal prioritou byť pokrok pri štrukturálnych reformách prostredníctvom prijatia opatrení na vnútroštátnej úrovni a rozhodnej podpory opatrení posilňujúcich rast v rámci hlavných iniciatív, v súlade s najdôležitejšími myšlienkami tohto ročného prieskumu rastu.

Riadenie návratu k fiškálnej disciplíne a makroekonomickej stabilite pri súčasnom uskutočnení reforiem bude hlavnými témami pre „európsky semester“. Na základe záverov zo zasadnutia Európskej rady v marci Komisia zhodnotí NRP a programy stability resp. konvergenčné programy do júna 2011 a pripraví odporúčania členským štátom, špecifické pre jednotlivé štáty, a to na základe integrovaných usmernení stratégie Európa 2020 a poskytne pokyny k rozpočtovej politike v rámci Paktu o stabilite a raste 9 . Odporúčania a stanoviská Rady k programom stability a konvergenčným programom Rada prijme v júli 2011. Následne bude úlohou EÚ konať a úlohou členských štátov, aby tieto odporúčania a stanoviská transformovali do konkrétnych rozhodnutí pri tvorbe štátnych rozpočtov na rok 2012 v druhom polroku.

Príloha:
Predbežné ciele stratégie Európa 2020 10

(1) Závery Európskej rady, 17. júna 2010.

(2) Digitálna agenda pre Európu (KOM (2010) 245 v konečnom znení/2, 19.5.2010), Mládež v pohybe (KOM(2010) 477, 15.9.2010), Únia inovácií (KOM(2010) 546, 6.10.2010), Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie (KOM (2010) 614, 27.10.2010), Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti (KOM(2010) 682, 23.11.2010), Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (KOM (2010) 758, 15.12.2010). Hlavná iniciatíva „Európa efektívne využívajúca zdroje“ bude predložená na konci januára 2011.

(3) „Na ceste k Aktu o jednotnom trhu“ (KOM (2010) 608, 27.10.2010).

(4) „Preskúmanie rozpočtu EÚ“ – KOM(2010) 700, 19.10.2010.

(5) „Obchod, rast a svetové záležitosti: Obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020“. KOM(2010) 612, 9.11.2010.

(6) Komisia pripravuje takýto indikátor na žiadosť Európskej rady – KOM(2010) 546, 6.10.2010, s. 29.

(7) Miera rizika chudoby, vysoká miera materiálnej deprivácie a osoby žijúce v domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou.

(8) Ako pomoc pri vykonaní tejto analýzy sa členským štátom odporúča použiť „nástroj samohodnotenia“ ustanovený ako súčasť hlavnej iniciatívy Únia inovácií, KOM (2010) 546 v konečnom znení.

(9) Odporúčanie Rady z 13. júla 2010 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (2010/410/EÚ) a rozhodnutie Rady z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (2010/707/EÚ), ktoré spolu tvoria integrované usmernenia stratégie Európa 2020.

(10) Konečné národné ciele budú ustanovené v národných reformných programoch v apríli 2011.

(11) Vnútroštátne ciele pre zníženie emisií ustanovené v rozhodnutí 2009/406/ES (alebo „Rozhodnutie o spoločnom úsilí“) sa vzťahujú na emisie, ktoré nespadajú pod systém EÚ na obchodovanie s emisiami. Emisie, ktoré spadajú pod systém EÚ na obchodovanie s emisiami budú znížené o 21 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005. Bude dosiahnuté zodpovedajúce celkové zníženie emisií o 20 % v porovnaní s úrovňami roku 1990.

(12) Je potrebné uviesť, že odhady v členských štátoch sa tiež odlišujú vzhľadom na základný(é) rok(y), podľa ktorých sú úspory odhadované.

(13) Odhadovaný príspevok k cieľu EÚ.

SK

Brusel, 12.1.2011

KOM(2011) 11 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Ročný prieskum rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Ročný prieskum rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu

Kontext

Prvý ročný prieskum rastu znamená začiatok nového cyklu hospodárskeho riadenia v EÚ a prvý európsky semester koordinácie hospodárskych politík. EÚ prijala rozhodné kroky na vyrovnanie sa s krízou. Vďaka tomu bolo zhoršenie stavu verejných financií a zvýšenie nezamestnanosti menej vypuklé ako v iných častiach sveta. Vysoká úroveň sociálnej ochrany v EÚ utlmila najhoršie dôsledky krízy, vzhľadom na slabý rast produktivity však oživenie prebieha v Európe pomalšie.

Podľa posledných prognóz sú už zjavné známky hospodárskeho oživenia, aj keď stále nevyrovnané. Zatiaľ čo finančné trhy naďalej zaznamenávajú výkyvy, reálna ekonomika už ukazuje známky zlepšenia v niektorých kvartáloch, pričom sa najvýraznejšie prejavuje rast vývozu, ktorý nastal po znovuoživení celosvetového obchodu. V niektorých oblastiach však naďalej pretrváva neistota. Obdobia obnovenej dôvery v návrat k rastu sa striedajú s poklesmi, čo je zapríčinené aj rizikami spojenými s trhom štátnych dlhopisov. Európske ekonomiky zažívajú rozsiahle adaptačné zmeny. Finančný sektor sa ešte nevrátil k bežným podmienkam a vyskytujú sa prípady stresovej citlivosti a závislosti od štátnej podpory. Úverové podmienky sa ešte nevrátili k normálu a v celom rade členských štátov pretrváva vysoká úroveň zadlženosti domácností a podnikov.

Dôsledky krízy

Napriek promptnej reakcii EÚ sú dôsledky krízy ďalekosiahle. Kríza viedla k značnému poklesu hospodárskych aktivít, podstatne sa zvýšila nezamestnanosť, prudko sa znížila produktivita a výrazne sa zhoršil stav verejných financií. Predpokladá sa, že do konca roku 2012 zostane jedenásť členských štátov pod úrovňou výkonnosti spred obdobia krízy. V roku 2010 sa hrubý štátny dlh v rámci EÚ zvýšil v súhrnnom vyjadrení na približne 85 % HDP v eurozóne a na 80 % v celej EÚ. Vplyv krízy na rozpočet ďalej prehĺbi vplyv demografických zmien, čo bude znamenať dodatočnú finančnú záťaž vo výške približne 4,5 % HDP v dlhodobom horizonte. Štrukturálne nedostatky, ktoré sa nedoriešili pred krízou, sa prejavili ešte výraznejšie a naliehavejšie.

Kríza si vyžiadala veľkú daň od spoločenstiev v rámci Európy aj napriek tlmiacemu účinku systémov sociálnej starostlivosti. Jedným z najzávažnejších problémov je rast nezamestnanosti. V súhrnnom vyjadrení je 9,6 % obyvateľstva v produktívnom veku nezamestnaných. V niektorých krajinách môže nezamestnanosť mládeže dosahovať až 40 %. Podľa odhadov žije v Európe približne 80 miliónov ľudí pod hranicou chudoby.

Hospodárska kríza bola celosvetovou krízou, jej dôsledky sú však veľmi rozdielne v jednotlivých častiach sveta. Zatiaľ čo nezamestnanosť a deficit verejných financií sa prudšie zvyšovali v USA než v EÚ, kríza prehĺbila rozdiel v produktivite práce medzi EÚ a USA. Konkurencieschopnosť v cenách a nákladoch je naďalej problematická. Rozvíjajúce sa ekonomiky sa vracajú k rastu rýchlejším tempom, hoci niektoré takisto čelia závažným hospodárskym problémom. EÚ preto potrebuje využiť túto krízu na rozhodné riešenie otázky svojej globálnej konkurencieschopnosti.

Výhľad

Kríza by mohla mať dlhotrvajúce dôsledky pre potenciálny rast. Podľa prognóz zostane strednodobý potenciál rastu v Európe nízky a odhaduje sa, že do roku 2020 bude dosahovať približne 1,5 %, ak sa neprijme žiadne štrukturálne opatrenie, konkrétne na prekonanie rozdielu v produktivite práce oproti našim hlavným konkurentom. Samotné oživenie nemôže vzhľadom na svoj cyklický charakter poskytnúť impulz, ktorý by Európe zabezpečil návrat k predkrízovému stavu a absorboval nahromadený deficit.

Na to, aby Európa predišla stagnácii, neudržateľnému stavu dlhov, nahromadených stavov nerovnováhy, ako aj v záujme zabezpečenia svojej konkurencieschopnosti, musí urýchliť konsolidáciu svojich verejných financií, uskutočniť reformu svojho finančného sektora a prioritne zabezpečiť štrukturálne reformy už v súčasnosti.

Práve preto prijala Európska rada stratégiu Európa 2020 s ambicióznymi cieľmi pre nové smery rastu 1 . Predbežné informácie členských štátov o ich vnútroštátnych cieľoch v rámci piatich oblastí dohodnutých v stratégii Európa 2020 jasne ukazujú cestu , ktorou sa EÚ musí uberať, aby naplnila svoje ambície.

Ak sa táto stratégia premení na skutočnosť, pomôže EÚ, aby vyšla z krízy silnejšia a premení ju na inteligentné, udržateľné a inkluzívne hospodárstvo, ktoré zabezpečí vysokú mieru zamestnanosti, produktivity, konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti. Výsledkom bude vytvorenie konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva dvadsiateho prvého storočia a prehĺbenie dôvery účastníkov trhu, podnikov aj občanov.

Ročný prieskum rastu je začiatkom európskeho semestra

EÚ sa v tejto súvislosti takisto rozhodla zmeniť svoje hospodárske riadenie. Januárom 2011 sa začína prvý európsky semester koordinácie politík ex ante, ktorú tento ročný prieskum predznamenáva a ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

Ročný prieskum rastu spája rôzne opatrenia, ktoré majú zásadný význam z hľadiska posilnenia oživenia v krátkodobom horizonte, udržania kroku s našimi hlavnými konkurentmi a z pohľadu pripravenosti EÚ pokročiť pri plnení svojich cieľov v rámci stratégie Európa 2020.

Vzhľadom na naliehavosť problematiky sa Komisia rozhodla predložiť 10 prioritných opatrení. Komisia bude takisto pokračovať v práci na širokej škále iných oblastí politiky, vrátane obchodu a radu vnútorných politík. Tieto sa tu neuvádzajú. V tomto oznámení Komisia kladie dôraz na integrovaný prístup k oživeniu, pričom sa sústreďuje na kľúčové opatrenia v kontexte stratégie Európa 2020 a zameriava sa na tri hlavné oblasti:

–potreba dôslednej fiškálnej konsolidácie na zlepšenie makroekonomickej stability,

–reforma trhu práce s cieľom zvýšiť zamestnanosť, a

–opatrenia na zvýšenie rastu.

Prvý ročný prieskum rastu je vypracovaný tak, aby sa vzťahoval na EÚ ako celok, ale je potrebné ho prispôsobiť na konkrétnu situáciu jednotlivých členských štátov. Navrhovaná postupnosť krokov sa osobitne vzťahuje na eurozónu, ktorá v súčasnosti trpí dôsledkami krízy štátnych dlhov. Fiškálna konsolidácia, štrukturálne reformy a opatrenia na zvýšenie rastu predstavujú dôležité zložky komplexnej a nevyhnutnej reakcie eurozóny na krízu.

Takáto komplexná reakcia však bude musieť obsahovať aj ďalšie zložky, napríklad vyhodnotenie európskeho nástroja finančnej stability (ENFS). Pokiaľ ide o posledne menovaný nástroj, Komisia je toho názoru, že je potrebné posilniť efektívne finančné kapacity ENFS a rozšíriť okruh jeho pôsobnosti. Tento ročný prieskum rastu predstavuje aj príspevok ku komplexnej reakcii eurozóny na krízu štátnych dlhov.

Okrem toho treba dosiahnuť pokrok vo vytváraní trvalého mechanizmu na riešenie krízy štátnych dlhov, aby sa zabezpečila istota a stabilita na trhoch. Novým európskym stabilizačným mechanizmom by sa mal v roku 2013 doplniť nový rámec pre posilnené hospodárske riadenie, pričom jeho cieľom je účinný a dôsledný ekonomický dohľad vrátane preskúmania účinnosti súčasných záchranných finančných poistiek.

Podrobnejšia analýza, z ktorej vychádza posúdenie Komisie, je uvedená v 3 správach, ktoré sú pripojené k tomuto oznámeniu a ktoré obsahujú posúdenie pôvodných zámerov stratégie Európa 2020 na úrovni členských štátov.

I.MAKROEKONOMICKÉ PREDPOKLADY RASTU

1.Uskutočnenie dôslednej fiškálnej konsolidácie

Najnaliehavejšou úlohou EÚ je obnoviť dôveru prelomením začarovaného kruhu neudržateľného dlhu, narúšania finančných trhov a nízkeho hospodárskeho rastu. Verejné výdavky je potrebné riadiť udržateľným spôsobom, ktorý je predpokladom budúceho rastu. Medziročná úprava štrukturálneho salda rozpočtu o 0,5 % HDP jednoznačne nebude stačiť na to, aby sa pomer verejného dlhu priblížil k požadovanej úrovni 60 % HDP. Preto je potrebná dôslednejšia konsolidácia, ktorá by sa mala uplatniť na základe sprísnených fiškálnych pravidiel navrhovaných Komisiou.

Všetky členské štáty, najmä tie, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, by mali udržiavať rast verejných výdavkov pod stredným vývojovým trendom rastu HDP a pritom uprednostňovať udržateľné výdavky podporujúce rast v oblastiach ako je výskum a inovácie, vzdelávanie a energetika. Všetky členské štáty by mali preukázať, že ich programy stability alebo konvergenčné programy sú založené na opatrnom raste a odhadoch príjmov.

Členské štáty, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, by si mali stanoviť harmonogram výdavkov a širšie opatrenia, ktoré zamýšľajú prijať na odstránenie svojho nadmerného deficitu.

Členské štáty, ktoré čelia veľmi veľkému štrukturálnemu deficitu alebo veľmi vysokému pomeru verejného dlhu k HDP alebo členské štáty, ktoré sú vystavené značným finančným ťažkostiam, musia k realizácii potrebných krokov pristúpiť už v roku 2011. Ak hospodársky rast alebo výber príjmov prekročí očakávania, fiškálna konsolidácia by sa mala urýchliť.

Niektoré členské štáty možno potrebujú zvýšiť dane. Nepriame dane podporujú rast viac než priame dane a rozširovanie daňového základu by sa malo uprednostňovať pred zvyšovaním daňových sadzieb. Neodôvodnené dotácie, to znamená ekologicky škodlivé dotácie, by sa mali odstrániť.

2.Korekcia makroekonomickej nerovnováhy

Výrazná a pretrvávajúca makroekonomická nerovnováha je hlavným zdrojom nestability, najmä v rámci eurozóny. Mnohé členské štáty potrebujú riešiť svoju nedostatočnú konkurencieschopnosť rýchlejším tempom.

Členské štáty s vysokým deficitom bežného účtu a vysokou mierou zadlženia by mali predložiť konkrétne nápravné opatrenia (tieto by mali zahŕňať prísnu a trvalú reguláciu miezd vrátane revízie ustanovení o valorizácii v systémoch kolektívneho vyjednávania).

Členské štáty s vysokým prebytkom bežného účtu by mali zistiť a odstraňovať príčiny trvale nízkeho domáceho dopytu (vrátane ďalšej liberalizácie sektora služieb a zlepšenia podmienok pre investovanie). Tam, kde domáci dopyt zostáva stále poddimenzovaný v dôsledku určitej politiky alebo zlyhania trhu, je však potrebné ustanoviť vhodné politické nástroje.

3.Zabezpečenie stability finančného sektora

Na úrovni EÚ treba naďalej posilňovať regulačný rámec, pričom je potrebné zvýšiť kvalitu dohľadu zo strany Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB) a európskych orgánov dohľadu, ktoré začali vyvíjať činnosť od začiatku roku 2011. Reštrukturalizácia bánk sa musí urýchliť, aby sa zabezpečila finančná stabilita a podporilo poskytovanie úverov reálnej ekonomike.

Reštrukturalizácia bánk, najmä tých, ktoré dostali značné objemy štátnej pomoci, je základným predpokladom pre obnovenie ich dlhodobej životaschopnosti a zabezpečenie riadneho fungovania úverových tokov. Finančná podpora pre bankový sektor z verejných zdrojov ako taká by sa mala postupne odbúrať vzhľadom na potrebu zaručiť finančnú stabilitu.

V súlade s nedávno dohodnutým rámcom Bazilej III sa od bánk bude žiadať, aby postupne posilňovali svoj kapitálový základ, čím by sa mala zlepšiť ich schopnosť odolať nepriaznivým šokom. Komisia pracuje aj na komplexom rámci pre riešenie krízovej situácie bánk. Okrem toho sa v roku 2011 uskutoční ambicióznejší a prísnejší stresový test v rámci celej EÚ.

II.MOBILIZÁCIA TRHOV PRÁCE, VYTVÁRANIE PRACOVNÝCH PRÍLEŽITOSTÍ

Existuje riziko, že návrat k rastu sa uskutoční bez toho, aby sa dostatočne dynamicky vytvárali aj pracovné miesta. Riešenie nezamestnanosti a predchádzanie dlhodobému vylúčeniu z trhu práce má zásadný význam. Jedným z piatich cieľov stratégie Európa 2020 je zvýšiť mieru zamestnanosti do roku 2020 na 75 %. Súčasné náznaky ukazujú, že EÚ zaostane za týmto cieľom o 2 – 2,4 %, pričom však tento rozdiel možno eliminovať prijatím opatrení na tvorbu pracovných miest a zvýšenie účasti na trhu práce. Vzhľadom na starnutie obyvateľstva EÚ a relatívne nízke využívanie pracovnej sily v porovnaní s inými časťami sveta sú potrebné reformy na rozvoj odborných kvalifikácií a vytváranie pracovných stimulov.

4.Zvýšiť príťažlivosť práce

Kombinácia vysokej miery nezamestnanosti, nízkej účasti na trhu práce a menšieho počtu odpracovaných hodín v porovnaní s inými časťami sveta podrýva ekonomickú výkonnosť EÚ. Miera účasti osôb s nízkym príjmom, mladých ľudí a druhých zárobkovo činných členov rodiny je znepokojujúco nízka. Najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva čelia riziku dlhodobého vylúčenia z pracovného života. Na riešenie toho by malo byť vzdelávanie a hľadanie práce väčšmi previazané s výhodami.

Odbúranie zdaňovania práce by malo byť prioritou pre všetky členské štáty s cieľom stimulovať dopyt po práci a vytvárať podmienky pre rast.

Systémy daňového zvýhodnenia, pružné formy organizácie práce a zariadenia starostlivosti o deti by mali sledovať cieľ uľahčiť zapojenie druhých zárobkovo činných členov rodiny do pracovného procesu. Treba zvýšiť úsilie na obmedzenie nelegálnej práce jednak dôraznejším presadzovaním existujúcich pravidiel, jednak prehodnotením systémov daňového zvýhodnenia.

5.Reforma dôchodkových systémov

Fiškálna konsolidácia by mala byť podporená reformou dôchodkových systémov, ktorá by zabezpečila ich lepšiu udržateľnosť.

Členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, by mali zvýšiť vek odchodu do dôchodku v súvzťažnosti s očakávanou dĺžkou života.

Členské štáty by mali prioritne zaviesť obmedzenia do systémov predčasného odchodu do dôchodku, využívať cielené stimuly na zamestnanie starších pracovníkov a podporovať celoživotné vzdelávanie.

Členské štáty by mali podporovať rozvoj doplnkového súkromného sporenia s cieľom zvýšiť príjmy v dôchodku.

Vzhľadom na demografické zmeny by sa členské štáty mali vyhýbať prijímaniu takých opatrení týkajúcich sa ich dôchodkových systémov, ktoré by mohli podkopať dlhodobú udržateľnosť a primeranosť ich verejných financií.

Komisia preskúma smernicu o dôchodkových fondoch 2 a predloží nové následné opatrenia k zelenej knihe o dôchodkoch, ktorá bola uverejnená v roku 2010.

6.Opätovné začlenenie nezamestnaných do trhu práce

Európske systémy sociálneho zabezpečenia ochraňovali ľudí počas krízy. Jednako keď už oživenie nadobudne pevnejší základ, dávky v nezamestnanosti by sa mali prehodnotiť s cieľom zabezpečiť, aby boli stimulom na získanie práce a aby sa predišlo vytváraniu závislosti od sociálnych dávok a podporila sa prispôsobivosť ku konjunkturálnemu cyklu.

Členské štáty by mali navrhnúť pre nezamestnaných dávky, ktoré zvýhodňujú návrat do práce, alebo stimuly nabádajúce k samostatnej zárobkovej činnosti, a to formou dočasnej podpory, ktorá by bola podmienená absolvovaním vzdelávania a hľadaním si práce.

Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa práca vyplácala, a to väčším zosúladením úrovne daní z príjmov (najmä pre osoby s nízkym príjmom) s dávkami v nezamestnanosti.

Členské štáty musia prispôsobiť ich systémy poistenia v nezamestnanosti konjunkturálnemu cyklu, aby bola ochrana posilnená v časoch hospodárskeho poklesu.

7.Zabezpečiť vyvážený pomer bezpečnosti a flexibility

V niektorých členských štátoch vytvárajú právne predpisy na ochranu zamestnanosti strnulosť na trhu práce a bránia zvýšeniu účasti na trhu práce. Takéto právne predpisy by mali prejsť reformou, aby sa obmedzila nadmerná ochrana pracovníkov so zmluvami na dobu neurčitú a aby sa poskytla ochrana tým, ktorí zostali na okraji trhu práce. Zároveň znižovanie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky a zlepšenie výsledkov vzdelávania majú zásadný význam z hľadiska toho, aby mladí ľudia mali prístup na trh práce.

Členské štáty by mohli zaviesť systém umožňujúci väčší počet zmlúv na dobu neurčitú 3 , ktorými by sa nahradili existujúce dočasné alebo neisté zmluvy s cieľom zlepšiť vyhliadky v rámci zamestnania pre novoprijatých zamestnancov.

Členské štáty by mali zjednodušiť svoje režimy uznávania odborných kvalifikácií, aby umožnili voľný pohyb svojich občanov, pracovníkov a výskumníkov.

III.PRIORITNÉ ZAMERANIE SA NA RAST – ROZVOJOVÉ OPATRENIA

EÚ splní svoje ambiciózne ciele udržateľného a inkluzívneho rastu zakotvené v stratégii Európa 2020 iba vtedy, keď sa naliehavé štrukturálne reformy v oblasti trhov s tovarmi a službami, zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia, stanú prioritnou úlohou. Ak chcú členské štáty zostať konkurencieschopné v globalizovanej ekonomike, musia urýchlene naštartovať hlboké štrukturálne reformy potrebné na posilnenie excelentnosti nášho výskumu a a našich inovačných schopností, premeniť nápady na produkty a služby, ktoré spĺňajú požiadavky rýchlo rastúcich trhov, využiť pritom výhodu technologických kapacít nášho priemyslu a pomôcť MSP k rastu a internacionalizácii. Reformný program EÚ bude musieť využiť aj nové zdroje rastu, a to prekonaním obmedzení tradičného rozvoja založeného na zdrojoch, a vytvárať nové ekonomické príležitosti efektívnejším využívaním existujúcich zdrojov. Musí využiť aj výhodu EÚ, ktorá vedie v oblasti konkurencieschopných ekologických tovarov a služieb.

Ako sa uvádza aj v oznámení týkajúcom sa Aktu o jednotnom trhu, jednotný trh môže byť dôležitým zdrojom rastu, ak sa prijmú rýchle rozhodnutia na odstránenie zostávajúcich prekážok. Na jeho posilnenie preto Komisia v rámci Aktu o jednotnom trhu uprednostní opatrenia zvyšujúce rast v rokoch 2011 – 2012, tak ako sa uvádza v ďalšej časti.

8.Využiť potenciál jednotného trhu

Bariéry vstupu na trh a prekážky podnikania zostávajú akútnymi problémami jednotného trhu. Cezhraničné služby predstavujú iba 5 % HDP, čo je menej ako tretina tovarového obchodu a iba 7 % spotrebiteľov nakupuje cez elektronický obchod v dôsledku početných reštrikcií, ktoré bránia rozvoju cezhraničných online predajov.

Všetky členské štáty by mali v plnom rozsahu implementovať smernicu o službách. Komisia vyhodnocuje jej implementáciu a možnosti ďalších opatrení podporujúcich rast prostredníctvom väčšej otvorenosti sektora služieb.

Členské štáty by mali zisťovať a odstraňovať neodôvodnené obmedzenia týkajúce sa profesijných služieb, napríklad kvóty a zatváranie prevádzok, ako aj obmedzenia v oblasti maloobchodu, akými sú neadekvátne obmedzenia týkajúce sa otváracích hodín a systém zonácie.

V priebehu roku 2011 Komisia navrhne opatrenia, ktorými sa v rámci jednotného trhu odstráni územná diferenciácia v elektronickom obchode. Navrhne aj európsky rámec duševného vlastníctva, keďže ide o kľúčový faktor pre rozvoj elektronického obchodu a odvetvia digitálnych technológií.

Popri pokračujúcom úsilí o uzavretie dauhaského kola rokovaní o obchode Komisia vyvinie úsilie aj na dosiahnutie pokroku v rámci rokovaní o voľnom obchode s partnermi ako je India, Kanada a Mercosur, zintenzívni prácu na konvergencii regulačných rámcov s najdôležitejšími partnermi a zvýši mieru symetrie v rámci prístupu na trhy verejného obstarávania v rozvinutých krajinách a veľkých rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách.

V roku 2011 sa navrhne legislatíva umožňujúca rýchle a interoperabilné stanovovanie noriem vrátane noriem v oblasti IKT.

Treba ďalej pokročiť aj v daňovej politike, hoci v tomto prípade ide o citlivú oblasť. Má však významný ekonomický potenciál stimulovať rast a vytváranie pracovných miest, znížiť administratívnu záťaž a odstrániť prekážky na jednotnom trhu. Zdaňovanie, ktoré znevýhodňuje cezhraničný obchod alebo investície, by sa malo odstrániť. Komisia v tejto oblasti navrhne v roku 2011 konkrétne opatrenia na modernizáciu systému DPH, na zavedenie jednotného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb a na zavedenie koordinovaného európskeho prístupu k zdaňovaniu finančného sektora. Pokrok v oblasti zdaňovania znamená aj zníženie daní z miezd na nevyhnutné minimum a prispôsobenie európskeho rámca pre zdaňovanie energií v súlade s cieľmi EÚ v oblasti energetiky a klímy.

9.Prilákať súkromný kapitál na financovanie rastu

Na mobilizovanie väčšieho podielu súkromných úspor z EÚ a zo zahraničia sú potrebné inovatívne riešenia.

Komisia predloží návrhy na projektové dlhopisy EÚ, ktoré by pomohli spájať verejné a súkromné financovanie pre potreby prioritných investícií, konkrétne v energetike, doprave a IKT, a zahrnie tieto inovatívne finančné nástroje aj do svojich plánovaných návrhov, ktoré budú podkladom pre najbližší viacročný finančný rámec.

Na uľahčenie prístupu k financovaniu pre MSP a začínajúce inovatívne firmy Komisia predloží návrhy, ktoré umožnia, aby fondy rizikového kapitálu zriadené v niektorom členskom štáte mohli voľne pôsobiť kdekoľvek v rámci EÚ, a ktorými sa odstránia zostávajúce daňové prekážky pre cezhraničné aktivity.

10.Zabezpečiť cenovo efektívny prístup k energii

Energia je kľúčovým činiteľom rastu. Pre podnikateľský sektor sú ceny energií dôležitou nákladovou položkou. Pre spotrebiteľov sú faktúry za energiu významnou položkou rozpočtu domácnosti a osobitným problémom pre domácnosti s nízkymi príjmami. Pri súčasných plánoch členských štátov existuje riziko, že sa zďaleka nepodarí splniť celkový cieľ stratégie Európa 2020 zvýšiť energetickú účinnosť o 20 %. To by viedlo k strate možnosti rastu v mnohých odvetviach a regiónoch a k strate príležitostí na vytvorenie pracovných miest.

Členské štáty by mali urýchlene implementovať tretí energetický balík pre vnútorný trh v plnom rozsahu.

Členské štáty musia dôraznejšie presadzovať svoju politiku v oblasti energetickej účinnosti. Výsledkom budú významné úspory a novovytvorené pracovné miesta v stavebníctve a sektore služieb.

V roku 2011 Komisia navrhne iniciatívy na rozvoj dopravnej, energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry, nevyhnutných pre skutočne integrovaný jednotný trh.

Komisia pracuje na normách pre energeticky efektívne produkty platných pre celú EÚ, ktoré by mali pomôcť rozvoju trhov s inovatívnymi výrobkami a technológiami.

Zabezpečiť plnenie

Najnaliehavejšou úlohou v období 2011/2012 bude predísť začarovanému kruhu neudržateľného dlhu, narúšania finančných trhov a nízkeho hospodárskeho rastu. Prvou prioritou tohto ročného prieskumu rastu je postaviť rozpočtovú politiku na zdravý základ prostredníctvom prísnej fiškálnej konsolidácie a obnoviť normálne fungovanie finančného sektora. Druhou prioritou je urýchlené zníženie nezamestnanosti prostredníctvom reforiem trhu práce. Plnenie týchto prioritných cieľov sa však minie účinku, ak sa nevyvinie výrazná snaha zameraná na uprednostnenie rastu.

Takéto politiky by mali pozitívny vplyv aj na rozpočtovú konsolidáciu prostredníctvom tvorby vyšších príjmov z daní a nižších verejných výdavkov na sociálne transfery a pomôžu znížiť riziko makroekonomickej nerovnováhy v budúcnosti. Štrukturálne reformy vytvoria značné výhody už v krátkom čase. Prírastky v produkcii aj v zamestnanosti sú podporované reformami pracovného trhu a trhov s výrobkami.

Obchod je silnou hybnou silou rastu. Existuje obrovský nevyužitý potenciál pre vývoz tovarov a služieb z EÚ, vývozy z Európy však silne zasiahol kolaps svetového obchodu. Priaznivá vývozná výkonnosť niektorých členských štátov ukazuje, že úspech na svetových trhoch nespočíva iba v cenovej konkurencieschopnosti, ale aj na širších faktoroch, akými sú napríklad špecializácia, inovácie a odborná úroveň, ktoré zvyšujú reálnu konkurencieschopnosť.

V tomto prvom ročnom prieskume rastu Komisia stanovila 10 opatrení pre EÚ na obdobie 2011/2012, ktoré sú zakotvené v stratégii Európa 2020. Navrhuje, aby tieto opatrenia tvorili základ dohody v rámci Európskej rady, ktorá by členské štáty zaviazala k realizácii týchto 10 opatrení. Vzhľadom na vzájomnú závislosť členských štátov, najmä štátov eurozóny, je koordinácia ex ante v rámci Rady základným prvkom európskeho semestra.

Vychádzajúc z usmernenia Európskej rady by členské štáty mali do polovice apríla predložiť svoje národné záväzky začlenené do ich strednodobých rozpočtových stratégií v rámci programov stability alebo konvergenčných programov a vo svojich národných reformných programoch stanoviť opatrenia potrebné na premietnutie tejto komplexnej reakcie na krízu, zakotvené v stratégii Európa 2020. Na základe odporúčaní Komisie Rada do leta vydá špecifické usmernenia pre jednotlivé krajiny, ktoré by členské štáty mali brať do úvahy pri vypracúvaní svojich rozpočtov na rok 2012 a pri uplatňovaní svojich rastových politík. V duchu integrovaného prístupu k koordinácii politík Rada posúdi fiškálne a rastové stratégie v ich súhrne, s osobitným zreteľom na ich ciele, súlad a vplyv na úrovni EÚ vrátane vzájomnej závislosti v rámci eurozóny.

Komisia navrhuje, aby sa na budúcich zasadnutiach Európskej rady pravidelne vyhodnocovalo plnenie tohto cieľa, zisťovali sa nedostatky na úrovni členských štátov a EÚ a urýchlene odsúhlasili nápravné opatrenia. Návrhy uvedené v tomto oznámení umožňujú, aby sa konkrétne kroky na udržanie a urýchlenie tempa úsilia na uprednostnenie a zvýšenie rastu prijali už na najbližšom zasadnutí Európskej rady a aby sa odsúhlasil harmonogram implementácie komplexnej reakcie na krízu. V súvislosti s poslednou z uvedených otázok Rada už odsúhlasila dve smerodajné lehoty: na dokončenie práce na stálom európskom stabilizačnom mechanizme (ESM) lehotu do marca a pre legislatívny balík na posilnenie hospodárskeho riadenia v EÚ lehotu do júna. Zverejnenie výsledkov nového stresového testu medzitým poskytne usmernenie, akú stratégiu treba sledovať pri dokončení nápravy situácie v bankovom sektore.

Tento prvý ročný prieskum rastu sa predkladá aj Európskemu parlamentu a ostatným inštitúciám, ako aj národným parlamentom.

(1) Zvyšovať zamestnanosť, zvyšovať úroveň investícií do výskumu a vývoja, riešiť naše ciele v oblasti zmeny klímy a energetiky, zlepšiť úroveň vyššieho alebo rovnocenného vzdelávania a znížiť predčasné skončenie školskej dochádzky, podporovať sociálne začlenenie znižovaním chudoby.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10).

(3) Takto to Komisia navrhuje vo svojom pilotnom dokumente „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“ v rámci stratégie Európa 2020 – KOM(2010) 682 v konečnom znení/2, 26.11.2010.

SK

Brusel, 12.1.2011

KOM(2011) 11 v konečnom znení

ROČNÝ PRIESKUM RASTU

PRÍLOHA 2

MAKROEKONOMICKÁ SPRÁVA

ROČNÝ PRIESKUM RASTU

PRÍLOHA 2

MAKROEKONOMICKÁ SPRÁVA

Činnosť členských štátov v rokoch 2011 a 2012 bude mať z hľadiska odvrátenia „scenára strateného desaťročia“ rozhodujúci význam. Politické priority a harmonogram ich realizácie bude potrebné stanoviť v závislosti od situácie v jednotlivých krajinách, pričom bude nevyhnutné zohľadniť predovšetkým riziká v oblasti fiškálnej udržateľnosti a potrebu korigovať nadmerné nerovnováhy. Prvoradou úlohou bude prelomiť začarovaný kruh neudržateľného dlhu, narušenia finančného trhu a nízkeho hospodárskeho rastu, v ktorom sa niektoré členské štáty nachádzajú. Hoci návrhy jednotlivých národných programov reforiem, ktoré boli predložené v novembri, poukazujú na potrebu integrovanej reakcie na makroekonomické výzvy, len málokedy definujú primerané politické opatrenia.

Cieľom tohto podkladového dokumentu je preto poukázať na opatrenia, ktoré majú najlepší potenciál zaručiť pozitívny makroekonomický vývoj a o ktorých realizácii by mohli členské štáty v nasledujúcich dvoch rokoch uvažovať. Prvá časť uvádza celkovú situáciu, pričom sa zameriava na nerovnováhy a nedostatky, ktoré sa objavili ešte pred krízou, a na bilanciu najhoršej hospodárskej krízy od Veľkej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch minulého storočia. Druhá časť zdôrazňuje potrebu konsolidácie verejných financií, zatiaľ čo tretia časť objasňuje nevyhnutnosť rýchleho ozdravenia finančného sektora. Posledná časť zdôrazňuje význam štrukturálnych reforiem pri korekcii makroekonomických nerovnováh a pri opätovnom vytváraní stimulov rastu.

1.Európa prechádza mimoriadne náročným obdobím

Európske hospodárstvo sa pomaly zotavuje z najhlbšej recesie posledných desaťročí. Hospodárska kríza spôsobila v EÚ prudký pokles hospodárskej činnosti, čo sa následne prejavilo stratou miliónov pracovných miest a výrazne zasiahlo do života obyvateľstva. Štrukturálne nedostatky z obdobia pred krízou, ktoré neboli vhodným spôsobom odstránené, sa začali zreteľne prejavovať.

EÚ trpela pred krízou štrukturálnymi nedostatkami 

Hoci je EÚ bohatým regiónom (pozri graf 1), v minulom desaťročí zaznamenala podľa medzinárodných štandardov slabý hospodársky rast. Pokiaľ ide o HDP na obyvateľa, EÚ-27 je oveľa bohatšia ako je priemer G-20, výrazne však zaostáva za mnohými krajinami OECD, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, či za OECD ako celkom. Ani miera jej rastu po roku 2000 nenapĺňala očakávania, keďže bola nižšia ako v prípade všetkých rozvinutých ekonomík s výnimkou Japonska a očividne zaostávala za väčšinou rozvíjajúcich sa ekonomík. Rozdiel v porovnaní s inými rozvinutými ekonomikami sa teda prehlbuje. Keďže tento rozdiel nemožno vysvetliť len samotným dobiehaním úrovne, za týmto nedostatočným rastom EÚ treba vidieť štrukturálne nedostatky. Odhliadnuc od ukazovateľov typu HDP, tento celkovo nejasný obraz situácie skrýva v sebe aj niektoré pozitívne aspekty z hľadiska životnej úrovne, a to pomerne malú nerovnosť v príjmoch, vysokú očakávanú dĺžku života a pomerne dobré environmentálne správanie (vyjadrené napr. ako objem emisií CO2 na jednotku produkcie).

Rast EÚ brzdilo v minulom desaťročí viacero prekážok. Zo štandardného výpočtu rastu vyplýva, že v období pred krízou (2001 – 2007) bola hlavným motorom rastu produktivita práce, zatiaľ čo využívanie pracovnej sily a nárast populácie v produktívnom veku sa na celkovom raste podieľali len približne jednou štvrtinou. K spomaleniu rastu v EÚ-27 prispela predovšetkým klesajúca účasť mladých ľudí a mužov v najproduktívnejšom veku na trhu práce, ako aj menší počet odpracovaných hodín na osobu (pozri graf 2). Kríza túto situáciu ešte zhoršila. Spôsobila pokles HDP a vyústila do prudkého nárastu nezamestnanosti a výrazného prepadu celkovej produktivity faktorov (TFP), čo možno vysvetliť predovšetkým výrazne zníženou mierou využívania kapacít. EÚ a eurozóna jasne zaostávajú za USA a Japonskom, pokiaľ ide o TFP a využívanie pracovnej sily. V prípade druhého z uvedených faktorov je výrazný rozdiel predovšetkým na oboch koncoch vekového spektra, čo možno zreteľne vidieť v odlišnej miere zamestnanosti (pozri graf 3).

Graf 4: Reálne primárne výdavky vs. rast reálneho HDP

Priemerná miera rastu v rokoch 2003 – 2007

Poznámka: poradie členských štátov je dané mierou, akou priemerný rast reálnych primárnych výdavkov prekračuje priemerný rast reálneho HDP.

V období pred krízou sa viacero členských štátov EÚ odklonilo od základných zásad obozretnej fiškálnej politiky. Významné a neočakávané zisky, ktoré priniesla hospodárska expanzia v rokoch 2003 – 2007, sa len čiastočne použili na urýchlenie fiškálnych korekcií. Nezanedbateľná časť smerovala do dodatočných výdavkov, pričom v priaznivom období pred krízou (2003 – 2007) prekračovala miera rastu primárnych výdavkov priemernú mieru hospodárskeho rastu v dvanástich členských štátoch EÚ, v niektorých prípadoch dokonca v značnom rozsahu (pozri graf 4). Neudržateľný charakter takéhoto smerovania politiky sa prejavil po prepuknutí krízy, keď kolaps verejných príjmov náhle odhalil zraniteľnosť príslušných rozpočtových pozícií, ktoré v mnohých prípadoch ponechávali malý alebo dokonca žiadny priestor pre reakciu na hospodársky pokles.

Počas posledného desaťročia predchádzajúceho kríze došlo zároveň k podstatnému prehĺbeniu makroekonomickej nerovnováhy v EÚ. Viaceré členské štáty boli svedkami vytvárania výraznej vnútornej nerovnováhy. Premietlo sa to do značne odlišného vývoja na bežných účtoch a do vývoja konkurencieschopnosti, na čo v prípade eurozóny poukazuje graf 5. Niektoré členské štáty eurozóny navyše zaznamenali znepokojujúcu stratu podielu na vývozných trhoch. Vonkajšia nerovnováha bola dôsledkom mzdovej politiky, ktorá nezodpovedala vývoju produktivity, ďalej dôsledkom nadmerného rastu úverov v súkromnom sektore, cenovej bubliny na trhu nehnuteľností, ako aj dôsledkom štrukturálnych nedostatkov v domácom dopyte 1 .

Graf 5: Vývoj cenovej konkurencieschopnosti v porovnaní so zvyškom eurozóny 

(indexy: 1998 = 100, zvýšenie znamená zníženie konkurencieschopnosti)

Vplyv krízy na reálne hospodárstvo a zamestnanosť

Graf 6: HDP a zamestnanosť 

(1. štvrťrok 2008 =100)

Zdroj: Eurostat; ECFIN – prognóza z jesene 

Poznámka: prognóza zamestnanosti, ktorá je dostupná len na ročnom základe, bola lineárne interpolovaná, aby sa získal štvrťročný profil.

Prudký pokles HDP pochoval v priemere štyri roky rastu. Strata produkcie v rokoch 2008 a 2009 vrátila HDP EÚ späť na úroveň roku 2006. Na základe ekonomických prognóz Komisie z jesene 2010 sa očakáva, že EÚ opätovne dosiahne úroveň produkcie zaznamenanú v prvom štvrťroku 2008 – teda predtým, ako reálne hospodárstvo zasiahla kríza – až v druhom štvrťroku 2012 (pozri graf 6). Len v prípade desiatich členských štátov sa do konca roku 2011 počíta s tým, že úroveň produkcie sa vyrovná hodnotám z roku 2008, alebo ich prekročí. Pri jedenástich členských štátoch možno predpokladať, že do konca roku 2012 budú v súvislosti s týmto ukazovateľom ešte stále vykazovať nižšie ako predkrízové hodnoty. Pokiaľ ide o mieru zamestnanosti, podľa prognóz by mala na konci roku 2012 stále zaostávať za hodnotami spred krízy (o viac ako 1%).

Kríza prudko zvýšila nezamestnanosť a vyžiadala si od európskej spoločnosti vysokú daň. V roku 2008 sa nezamestnaní podieľali na pracovnej sile EÚ-27 presne 7 %. V roku 2010 sa tento podiel zvýšil až na takmer 10 %, pričom sa očakáva, že miera nezamestnanosti sa v roku 2012 udrží nad úrovňou 9 %, ako uvádza graf 7. Miera nezamestnanosti je mimoriadne vysoká (presahuje 12 %) v Estónsku, Írsku, Grécku, na Slovensku, v Lotyšsku, Litve a v Španielsku. Dlhodobá nezamestnanosť – viac ako jeden rok – rapídne stúpla a momentálne predstavuje približne 40 % podiel na celkovej nezamestnanosti v EÚ. V tejto súvislosti sa prejavuje riziko dlhodobého vylúčenia z trhu práce. Obzvlášť vysoká miera nezamestnanosti bola zaznamenaná medzi málo kvalifikovanými pracovníkmi, migrantmi a mladými ľuďmi. Nezamestnanosť mladých ľudí presahuje vo viac ako polovici členských štátov EÚ mieru 20 %, pričom v jednej z krajín (Španielsko) dosahuje až 42 %.

Graf 7: Miera reálnej a štrukturálnej nezamestnanosti v EÚ-27 

(1. štvrťrok 2008 =100)

Kríza ešte viac znížila potenciálny rast prudkým nárastom štrukturálnej nezamestnanosti a výrazným prepadom investícií. V prognózovanom období (2010 – 2012) sa predpokladá, že potenciálny rast produkcie v EÚ-27 bude mimoriadne nízky (1,1 %), a to tak v dôsledku nízkeho rastu produktivity, ako aj v dôsledku nízkeho využívania pracovnej sily. Ešte menej priaznivá situácia sa očakáva v eurozóne, kde bude mať vo všeobecnosti podobný, ale intenzívnejší charakter. Nižšia miera využívania pracovnej sily súvisí nielen s prudkým nárastom nezamestnanosti, pri ktorej nedochádza k zrýchlenému nárastu miezd – NAWRU (pozri graf 7), ale aj s ďalším poklesom priemerne odpracovaných hodín na osobu a so zmenšovaním populácie v produktívnom veku. Na potenciálny rast bude mať vplyv aj pomalá akumulácia kapitálu vyplývajúca z historicky nízkej miery investícií v dôsledku krízy, a pomalý rast celkovej produktivity faktorov, ktorá sa síce postupne zotavuje, ale smeruje len k nízkym predkrízovým hodnotám.

Prehĺbenie fiškálnej nerovnováhy a pomalé znižovanie makroekonomickej nerovnováhy

Graf 8: Úroveň verejného dlhu v roku 2008 a prognóza jeho rastu v rokoch 2008 – 2012 

(% HDP)

 Zdroj: ECFIN – prognóza z jesene 

Kríza mala dramatický vplyv na verejné financie v eurozóne a v EÚ. Za krátky čas sa takmer vo všetkých členských štátoch EÚ rapídne zvýšil pomer verejného dlhu k HDP, čím sa vymazal mierny pokrok zaznamenaný v rokoch pred krízou (pozri graf 8). Hrubý verejný dlh by mal na konci roku 2010 dosiahnuť 84 % HDP v eurozóne a 79 % v EÚ, a mal by sa tak pohybovať približne o 20 percentuálnych bodov nad úrovňou z roku 2007. Vzhľadom na súčasné politiky by mal tento vzrastajúci trend pokračovať.

Súčasné výrazné zhoršenie stavu verejných financií je dôsledkom poklesu príjmov a zvýšeného tlaku na výdavky a diskrečné fiškálne stimuly. Verejné financie v niektorých členských štátoch sa stali závislé od mimoriadne cyklických alebo dočasných zdrojov príjmov. Prudký pokles hospodárskej činnosti teda spôsobil kolaps verejných príjmov, zatiaľ čo verejné výdavky sa vo všeobecnosti držali na vopred stanovených úrovniach. Členské štáty v plnej miere využili svoje automatické stabilizátory, čo pomohlo zmierniť vplyv globálnej krízy na reálne hospodárstvo. Keďže to však nestačilo na zastavenie poklesu dopytu a na odvrátenie rizika zrútenia finančných systémov, väčšina vlád EÚ zároveň prijala diskrečné fiškálne opatrenia v rámci spoločného európskeho plánu na oživenie hospodárstva, ktorý Európska komisia spustila v decembri 2008. 

Nedávny dodatočný tlak na verejné financie je umocnený starnutím obyvateľstva, ktoré má na verejné financie negatívny vplyv. Takýto vývoj bolo možné pozorovať už dlhšiu dobu a ak sa čoskoro neuskutočnia príslušné reformy, z dlhodobého hľadiska bude nevyhnutne predstavovať významnú záťaž pre rozpočet, čo ešte viac zhorší už teraz znepokojujúcu fiškálnu situáciu. Pri zachovaní súčasného politického smerovania v tejto oblasti sa očakáva, že podpora seniorov z verejných zdrojov vo forme vyplácania dôchodkov a iných starobných dávok (zdravotná a dlhodobá starostlivosť) sa v nasledujúcich päťdesiatich rokoch v EÚ zvýši približne o 4,5 percentuálneho bodu HDP. Verejné výdavky v oblastiach súvisiacich so starnutím obyvateľstva sa približne v jednej tretine členských štátov EÚ pravdepodobne zvýšia o viac ako 7 percentuálnych bodov HDP.

Kríza len čiastočne a dočasne skorigovala značnú makroekonomickú nerovnováhu, s ktorou mnohé členské štáty zápasili už pred jej vypuknutím. Keďže súčasná recesia potlačila nadmerný dopyt a odstránila alebo zmiernila niektoré divergentné faktory (t. j. cenovú bublinu na trhu s nehnuteľnosťami a úverovú expanziu), znížili sa deficity bežného účtu. Nerovnováha na bežných účtoch však zostáva výrazná, a to predovšetkým v eurozóne. S jej rýchlou korekciou sa navyše v najbližšej dobe nepočíta, na čo poukazuje aj graf 9. Z grafu 10 vyplýva, že tie krajiny EÚ, ktoré po prepuknutí krízy zaznamenali značný deficit (prebytok) bilancie tovaru a služieb, tento deficit (prebytok) vo všeobecnosti vykazovali aj o dva roky neskôr, keď došlo k oživeniu hospodárskej činnosti. Táto skutočnosť je čiastočne daná štrukturálnymi nedostatkami, napr. nedostatkami v oblasti domáceho dopytu (v krajinách s prebytkom) a slabou cenovou a nákladovou konkurencieschopnosťou, ku ktorej sa často pridružuje aj vysoká úroveň dlhu (v krajinách s deficitom).

Potreba prijať politické opatrenia v závislosti od situácie v jednotlivých členských štátoch

Graf 11: Odlišná východisková situácia v roku 2010

Deficit verejných financií / čistý dovoz tovarov a služieb**

Verejný dlh /deficit platobnej bilancie*

Zdroj: ECFIN – prognóza z jesene

*Deficit platobnej bilancie znamená čisté prijaté úvery voči zvyšku sveta (bežný účet plus kapitálové transfery). Tento ukazovateľ vyjadruje medziročnú zmenu v zahraničnej zadlženosti.

** Čistý dovoz tovarov a služieb, resp. deficit bilancie tovarov a služieb, je priamo ovplyvnený cenovou konkurencieschopnosťou. Prebytok v prípade Luxemburska prekračuje 30 % HDP a presahuje teda pole vymedzené grafom. 

Členské štáty boli vystavené veľmi rozdielnym fiškálnym a vonkajším podmienkam a vyžadujú si teda individuálny prístup. Graf 11 za pomoci rozličných ukazovateľov názorným spôsobom znázorňuje, že niektoré členské štáty čelia mimoriadne naliehavým problémom, pokiaľ ide o zvrátenie neudržateľného stavu verejných financií a korekciu vonkajšej nerovnováhy. Univerzálny prístup neprinesie požadované výsledky. Členské štáty by si mali teda svoje priority na roky 2011 – 2012 stanoviť okrem iného vzhľadom na riziká v oblasti fiškálnej udržateľnosti a vzhľadom na potrebu korigovať existujúcu nerovnováhu. Členské štáty, ktoré čelia veľkej fiškálnej a/alebo makroekonomickej nerovnováhe, majú veľmi obmedzené politické možnosti a v prvom rade by sa mali zamerať na korekciu tejto nerovnováhy. Členské štáty bez výraznejších makroekonomických problémov alebo zreteľných rizík by sa mali usilovať zlepšiť stimuly dlhodobého rastu a zároveň predchádzať vzniku nerovnováhy v budúcnosti.

2.Kontrolovanie verejného dlhu prostredníctvom dôslednej a trvalej fiškálnej konsolidácie

Naliehavá potreba konsolidácie

Graf 12: Štrukturálny deficit a strednodobé rozpočtové ciele

(% HDP)

Hoci kríza zasiahla štátne rozpočty vo všetkých členských štátoch EÚ, súčasný stav verejných financií sa v jednotlivých členských štátoch výrazne odlišuje. Ako vyplýva z grafu 12, štrukturálny deficit (t. j. deficit očistený od vplyvu jednorazových opatrení a hospodárskeho cyklu) sa od strednodobých rozpočtových cieľov (SRC) výrazne vzďaľuje (o viac ako 5 percentuálnych bodov HDP) v dvanástich členských štátoch. V porovnateľne lepšej situácii sa nachádzajú tie členské štáty, ktoré pred nebývalým hospodárskym poklesom presadzovali obozretnejšiu fiškálnu politiku. Oporou proti nepriaznivému vplyvu recesie im bol väčší fiškálny priestor, vďaka ktorému zaznamenali počas krízy menšiu fiškálnu nerovnováhu.

Odstránenie diskrečných fiškálnych stimulov vytvorených počas krízy nebude stačiť na obnovenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Pomer verejného dlhu k HDP sa zvýši nielen v dôsledku vytvárania deficitu verejných financií, ale aj v dôsledku implicitných záväzkov, ktoré možno v súvislosti so starnutím obyvateľstva predpokladať, ako aj v dôsledku pomalého strednodobého rastu, ktorý sa v eurozóne a v EÚ očakáva. Okrem toho podiel verejného dlhu v EÚ v súčasnosti dosiahol takú úroveň, po prekročení ktorej by ďalšie štátne pôžičky boli skôr prekážkou hospodárskeho rastu a nie jeho stimulom. Spravovanie vysokého vládneho dlhu si vyžaduje vyššie dane s potenciálne rušivým účinkom a navyše prostredníctvom vyššej úrokovej miery vytláča produktívne verejné výdavky (v niektorých prípadoch sa stáva oboje). Ďalšie zadlžovanie môže okrem toho zvyšovať rizikové prémie pri vládnych dlhopisoch, čím sa ešte viac zvýši dlhové bremeno. Následkom toho môže dôjsť k neudržateľnému vývoju, čo môže následne vyústiť do pochybností finančných trhov, pokiaľ ide o platobnú schopnosť krajiny. 

Korekcie nevyhnutné z hľadiska opätovného zabezpečenia udržateľnosti verejných financií majú veľký význam a mali by byť sprevádzané politikami podporujúcimi rast. Jednoduché simulácie naznačujú, že medziročné zlepšenie štrukturálneho salda rozpočtu o 0,5 % HDP, čo je referenčná hodnota podľa ustanovení Paktu o stabilite a raste, zrejme nebude mnohým členským štátom EÚ stačiť na to, aby sa ich pomer verejného dlhu k HDP v dohľadnej budúcnosti priblížil k úrovni 60 % HDP stanovenej v zmluve (pozri graf 13). Solídny zostupný vývoj pomeru verejného dlhu k HDP sa v nasledujúcich dvoch desaťročiach podarí nastoliť len pomocou fiškálnych korekcií na úrovni minimálne 1 % HDP ročne. Hoci je fiškálna konsolidácia absolútne nevyhnutná, nemusí byť vždy dostatočným opatrením na rýchle a trvalé zvrátenie nepriaznivého vývoja zadlženosti. Výraznejší rast produkcie je základným predpokladom zvyšovania fiškálnych príjmov a znižovania výdavkov spojených s nezamestnanosťou, v dôsledku čoho sa automaticky zníži úroveň verejného dlhu vyjadrená ako percento HDP.

Graf 13: Prognóza vývoja verejného dlhu

Percento HDP 

Poznámka: prognóza vychádza zo súčasnej miery konsolidácie jednotlivých členských štátov až do dosiahnutia strednodobých rozpočtových cieľov (SRC). 

Tvorcovia fiškálnej politiky v EÚ budú teda stáť pred náročnou dvojitou úlohou: opätovne zabezpečiť udržateľnosť fiškálnej politiky a zároveň v krátkodobom horizonte udržiavať alebo podporovať hospodársky rast a zamestnanosť. Za súčasných podmienok možno predpokladať, že konsolidácia verejných financií bude mať zo strednodobého hľadiska pozitívny vplyv na hospodársky rast. Odkladanie fiškálnych korekcií by celý problém len prehlbovalo a jeho riešenie by odsúvalo na neskôr. V značnej miere by to ohrozilo našu schopnosť formovať vlastnú budúcnosť a výrazne by to zadlžilo budúce generácie.

Hoci potreba pristúpiť ku konsolidácii nie je vo všetkých členských štátoch rovnako naliehavá, konsolidácia zostáva kľúčovou prioritou pre všetkých. Fiškálna politika aj v roku 2010 naďalej podporovala agregovaný dopyt v EÚ a eurozóne. Keďže v nasledujúcich rokoch možno očakávať zvyšujúce sa tempo hospodárskeho oživenia, je potrebné zmeniť politický postoj. Členské štáty s veľmi veľkým štrukturálnym deficitom alebo s veľmi vysokým pomerom verejného dlhu k HDP by mali k realizácii potrebných korekcií pristúpiť už v rokoch 2011 – 2012. Malo by ísť predovšetkým o tie členské štáty, ktoré čelia značným finančným ťažkostiam: niektoré členské štáty ako napr. Grécko a Írsko urýchlia realizáciu korekcií v oboch rokoch, zatiaľ čo Španielsko a Portugalsko pristúpia k ich realizácii až v roku 2012.

Kľúčové faktory trvalej konsolidácie podporujúcej rast

História poskytuje mnoho príkladov úspešnej fiškálnej konsolidácie z hľadiska dlhotrvajúceho vplyvu na verejné financie a vplyvu na hospodársky rast. Skúsenosti z minulosti sa týkajú piatich navzájom prepojených aspektov tvorby fiškálnej politiky: štruktúry fiškálnej korekcie, dôveryhodnosti politickej stratégie, inštitucionálneho rámca, doplňujúcich politických iniciatív a rozdelenia rizika v spoločnosti.

(1)Štruktúra fiškálnej korekcie: štruktúra konsolidácie je najdôležitejším faktorom, ktorý predurčuje úspech alebo neúspech fiškálnej konsolidácie. Korekcie na strane výdavkov, najmä bežných primárnych výdavkov, majú väčší potenciál prispieť k zlepšeniu stavu verejných financií a k vytvoreniu miernejších a za určitých okolností dokonca pozitívnych impulzov pre krátkodobý hospodársky rast ako korekcie na strane príjmov. Obmedzovanie výdavkov má na hospodársky rast menej rušivý vplyv ako zvyšovanie daňového zaťaženia, ktoré je v EÚ už aj tak vysoké, hoci medzi jednotlivými členskými štátmi existujú značné rozdiely. Znižovanie výdavkov má význam aj z hľadiska dôveryhodnosti, pretože tým vláda jasne demonštruje svoj záväzok pristúpiť ku konsolidácii. Zvyšovanie príjmov a znižovanie investičných výdavkov možno na politickej úrovni ľahšie realizovať, majú však nepriaznivý vplyv na strednodobú a dlhodobú perspektívu hospodárskeho rastu a často sa od nich časom upúšťa. Kontrola na strane výdavkov bude musieť byť v mnohých členských štátoch doplnená o opatrenia zamerané na zvyšovanie príjmov. Náležitú pozornosť by bolo potrebné venovať aj kvalite daňového systému, t. j. dane by sa mali vyberať efektívnym spôsobom, pričom by sa mal minimalizovať negatívny vplyv na hospodársky rast a zohľadňovať aspekt vyváženosti. Namiesto zvyšovania daňových sadzieb bude potrebné uprednostniť rozšírenie daňového základu, napr. odstránením daňových výnimiek alebo daňových úľav, ktoré sú spojené s nepriaznivým vplyvom na životné prostredie. Niektoré existujúce daňové výdavky nemusia mať rozumné ekonomické opodstatnenie alebo nemusia poskytovať stimuly, ktoré zodpovedajú ich pôvodným cieľom. Daň z nehnuteľností a spotrebné dane vrátane daní súvisiacich so životným prostredím pôsobia menej rušivo, zatiaľ čo dane z príjmov fyzických a právnických osôb by mohli mať na rast nepriaznivejší účinok.

(2)Dôveryhodnosť politickej stratégie: presvedčivé a dôveryhodné plány môžu priniesť vyhliadky na nižšie reálne úrokové sadzby a nižšie daňové záväzky v budúcnosti a majú teda potenciál naštartovať spotrebné výdavky domácností a investičné výdavky podnikov. Dôveryhodnosť viacročného plánu korekcie možno v praxi posilniť prioritným prijatím právnych predpisov, ktoré stanovia sériu právne záväzných opatrení zameraných na plánovanú viacročnú korekciu.

(3)Finančné inštitúcie: úspech fiškálnej konsolidácie závisí aj od schopnosti vlády účinne realizovať odsúhlasené politické opatrenia prostredníctvom primeraného vnútroštátneho fiškálneho rámca. Schopnosť vlády vypracovať a účinne presadzovať program fiškálnej konsolidácie bez vytvárania zbytočného politického a hospodárskeho napätia závisí od kvality inštitucionálnych a procesných dojednaní týkajúcich sa rozpočtovej politiky, napr. fiškálnych pravidiel a viacročných fiškálnych rámcov.

(4)Sprievodné politiky: rozpočtová politika je spravidla prepojená s inými nástrojmi hospodárskej politiky a teda aj s fiškálnou konsolidáciou. Súbežná realizácia štrukturálnych reforiem zvýši vyhliadky na dosiahnutie trvalej finančnej korekcie, čo zároveň ochráni hospodársky rast v krátkodobom horizonte. Štrukturálne reformy prispievajú k fiškálnej konsolidácii dvojakým spôsobom: priamo, t. j. obmedzovaním alebo tlmením existujúcich trendov v oblasti výdavkov, a nepriamo, t. j. zlepšovaním fungovania trhov, čo v konečnom dôsledku podporuje hospodársku činnosť. V skutočnosti sú to práve štrukturálne reformy, ktoré zabezpečujú trvalý charakter fiškálnych korekcií. Niektoré z nich, najmä dôchodkové reformy, by sa na stave verejných financií mohli pozitívne prejaviť už v krátkodobom horizonte, a to vďaka obmedzovaniu výdavkov a zvyšovaniu ponuky v oblasti pracovnej sily.

(5)Sociálne vyvážené fiškálne korekcie: zabezpečenie zdravého verejného rozpočtu je nevyhnutným predpokladom na zabránenie nekontrolovateľného rastu verejného dlhu a následného ohrozenia systémov sociálneho zabezpečenia. V záujme dosiahnutia potrebnej politickej akceptácie je nevyhnutné, aby bolo bremeno korekcie spravodlivo rozložené na všetky vrstvy spoločnosti. Je pravdepodobné, že korekcie orientované na určité záujmové skupiny budú pri každej zmene vlády zrušené, čím sa ohrozí udržateľnosť fiškálnej korekcie.

Politické priority

V záujme riešenia uvedených výziev je potrebné, aby sa v rokoch 2011 – 2012 prijali kroky v týchto oblastiach:

Na úrovní EÚ by mali spoluzákonodárcovia v zrýchlenom konaní prijať legislatívne návrhy v oblasti posilnenia hospodárskeho riadenia.

Všetky členské štáty EÚ by mali v roku 2011 záväzne začať s konsolidáciou verejných financií, alebo by mali v týchto opatreniach ďalej pokračovať. Fiškálna konsolidácia by mala prebiehať podľa ambiciózneho harmonogramu, pričom vo väčšine členských štátov bude musieť v štrukturálnom vyjadrení výrazne prekročiť referenčnú hranicu 0,5 % HDP ročne. Členské štáty, ktoré čelia veľmi veľkému štrukturálnemu deficitu, veľmi vysokému pomeru verejného dlhu k HDP, alebo členské štáty, ktoré sú vystavené značným finančným ťažkostiam, musia k realizácii potrebných krokov pristúpiť už v roku 2011. Ak hospodársky rast alebo výber príjmov prekročí očakávania, fiškálna konsolidácia by sa mala urýchliť.

Členské štáty, na ktoré sa uplatňuje postup pri nadmernom deficite, by mali naplánovať vývoj svojich výdavkov a stanoviť rozsiahle opatrenia na zníženie nadmerného deficitu.

Všetky členské štáty by mali prvotne pristúpiť ku korekcii verejných výdavkov, pričom by mali zachovať tie výdavky, ktoré podporujú rast, napr. v oblasti verejnej infraštruktúry, vzdelávania a výskumu a inovácií. Jednotlivé členské štáty, predovšetkým tie, na ktoré sa uplatňuje postup pri nadmernom deficite, by mali vykonávať obozretnú fiškálnu politiku, t. j. pevne udržiavať mieru rastu verejných výdavkov pod mierou strednodobého rastu HDP. Okrem toho by sa mali prijať opatrenia na zvýšenie efektívnosti verejných výdavkov. Ak je potreba korekcie mimoriadne naliehavá, malo by dôjsť k zníženiu výdavkov. Všetky členské štáty musia preukázať, že ich konvergenčné programy a programy stability vychádzajú z dôkladnej prognózy rastu a vývoja príjmov.

Ak sa vyžadujú príspevky z daní, malo by sa minimalizovať narušenie hospodárstva. Daňové systémy by sa mali prehodnotiť tak, aby na každom stupni daňového zaťaženia prinášali pozitívne stimuly z hľadiska zamestnanosti, ochrany životného prostredia a rastu. Príkladom môže byť ekologická daňová reforma, ktorá je založená na zvyšovaní ekologických daní pri súčasnom znižovaní iných daní s rušivejším účinkom. Namiesto zvyšovania daňových sadzieb bude potrebné uprednostniť rozšírenie daňového základu.

Bezodkladne by sa mala schváliť a realizovať dôchodková reforma, ktorá by bola okrem iného zameraná na zvýšenie dôchodkového veku. Zaistí sa tým udržateľnosť verejných financií a zvýši populácia v produktívnom veku. Systémy zdravotnej starostlivosti je potrebné podrobne monitorovať a v prípade potreby reformovať, aby sa zabezpečila väčšia efektivita a udržateľnosť nákladov, a to predovšetkým vzhľadom na starnutie obyvateľstva. 

Podporuje sa snaha členských štátov zlepšiť svoje fiškálne rámce, pokiaľ ide o systémy účtovníctva a štatistík verejných financií, makroekonomické a rozpočtové prognózy, numerické fiškálne pravidlá, strednodobé rozpočtové rámce, transparentnosť verejných financií a komplexnosť rozpočtových rámcov.

3.Rýchle ozdravenie finačného sektora v záujme oživenia hospodárstva

Graf 14: Objem bankových úverov v EÚ

Zdroj: ECB

Medzi zdravou úverovou expanziou a udržateľným hospodárskym vývojom existuje úzke prepojenie. Od vypuknutia finančnej krízy došlo k utlmeniu rastu úverov, a to najmä firemných úverov. Príčinou je sprísnenie úverových štandardov bánk a nízky dopyt podnikov po financovaní v dôsledku nepriaznivých hospodárskych vyhliadok. Od začiatku roku 2010 však možno pozorovať nárast v poskytovaní úverov, ktorý je sprevádzaný nesmelým oživením (pozri graf 14). Z prieskumu bankových úverov, ktorý v októbri 2010 vykonala ECB, vyplýva, že banky prestali so sprísňovaním podmienok na poskytovanie úverov podnikom a uvoľnenie štandardov sa očakáva aj pre domácnosti. Podmienky na poskytovanie úverov však nezodpovedajú výraznému hospodárskemu oživeniu, a to predovšetkým v prípade úverov poskytovaným nefinančným korporáciám (pozri tabuľku v prílohe).

Očistenie súvah v bankovom sektore je základným predpokladom na zlepšenie efektivity nákladov, obnovenie konkurencieschopnosti a na návrat k bežným úverovým operáciám. Vyhliadky na rast ziskovosti bánk sú však neisté v dôsledku pomalého oživovania, nadmerného angažovania sa v sektore nehnuteľností, ako aj v dôsledku napätia na trhu so štátnymi dlhopismi. Negatívna spätná väzba reálneho hospodárstva na finančný sektor sa v niektorých členských štátoch ešte znásobila v dôsledku vysokej zadlženosti domácností a nefinančných korporácií. Výsledkom bol prudký nárast nesplácaných úverov, pričom tento vzostupný trend môže v blízkej budúcnosti ešte pokračovať (pozri graf 15). Celková situácia v bankovom sektore sa však v poslednej dobe mierne zlepšila. Zaznamenané boli vyššie zisky a väčšie kapitálové rezervy, hoci v niektorých prípadoch to možno pripísať vplyvu vládnych kapitálových injekcií.

Urýchlené upustenie od značnej verejnej podpory bánk odstráni možné narušenie hospodárskej súťaže vo finančnom sektore. Vo viac ako polovici členských štátov presiahla pomoc zo strany štátu 5 % HDP a táto pomoc sa okrem iného poskytovala formou kapitálových injekcií, zásahov týkajúcich sa likvidity, ochrany aktív a záruk (pozri graf 16). Stratégie na upustenie od verejnej podpory bánk sa postupne začínajú zavádzať do praxe, pričom sa ponecháva určitý manévrovací priestor, aby bolo možné reagovať na prípadné obavy týkajúce sa makrofinančnej stability. V tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy aj cezhraničný účinok štátnych zásahov, a to vzhľadom na rozsiahlu finančnú integráciu v Európskej únii, ktorá sa prejavuje objemom zahraničných aktív v bankovom sektore – v mnohých členských štátoch dosahuje až 50 % HDP (pozri graf 14).

Dôvera v bankový sektor je základným predpokladom na zachovanie finančnej stability. Dôveru v tempo upúšťania od verejnej podpory bánk si možno udržať aj prostredníctvom tzv. stresového testovania bánk, ktorého cieľom je posúdiť odolnosť bankového sektora na málo pravdepodobné, ale veľmi závažné udalosti. Prostredníctvom tohto testu sa skúma, ako citlivo reaguje kapitálová rezerva na nepriaznivé hospodárske a finančné podmienky. Podľa predpokladov sa ďalší stresový test na úrovni EÚ uskutoční v roku 2011 a jeho výsledky budú k dispozícii v júni 2011. V tejto súvislosti bude mimoriadne dôležitá vzájomná spolupráca vnútroštátnych dozorných orgánov a orgánov EÚ, ako aj jasné a transparentné zverejnenie výsledkov a z nich vyplývajúcich záverov. 

Nedávna kríza poukázala na zreteľné medzery v regulačnom rámci bankového sektora EÚ a zintenzívnila potrebu prijať opatrenia na úrovni EÚ. Vzájomné prepojenie bánk a finančných inštitúcií v členských štátoch EÚ, ako aj s krajinami mimo EÚ, podčiarkuje význam sledovania vývoja finančného sektora v medzinárodnom kontexte. Objem aktív v bankovom sektore vyjadrený ako percento HDP poukazuje na mimoriadnu zraniteľnosť niektorých členských štátov v prípade systematickej krízy a na zreteľný nedostatok fiškálnych nástrojov na vyrovnanie sa so závažnými finančnými ťažkosťami (pozri graf 18). Z tohto dôvodu došlo na úrovni EÚ k posilneniu rámca pre reguláciu a dohľad a opatrenia v tomto smere by mali byť čo najskôr zavŕšené. V októbri 2010 Komisia načrtla ciele právneho rámca krízového riadenia vo finančnom sektore, ktorého návrh bude predložený na jar 2011. Základným cieľom bude umožniť bankám vyhlásiť úpadok, a to bez ohľadu na svoju veľkosť, a zároveň zabezpečiť kontinuitu základných bankových služieb, aby sa minimalizoval vplyv tohto úpadku na finančný systém a zabránilo vzniku ďalších nákladov pre daňových poplatníkov. Takýto prístup je nevyhnutný z hľadiska zabránenia morálnemu hazardu, ktorý vyplýva z predstavy, že niektoré banky sú príliš veľké na to, aby sa dostali do úpadku. V súvislosti s reakciou na bankovú krízu je dôležité nielen to, aby príslušné orgány disponovali spoločnými a účinnými nástrojmi, ale aj aby sa zabezpečila plynulá spolupráca medzi členskými štátmi a orgánmi EÚ, a to tak pred krízou, ako aj počas nej.

Členské štáty eurozóny vytvoria stály „európsky mechanizmus pre stabilitu“, ktorý by mal zabezpečiť finančnú stabilitu eurozóny ako celku. Tento mechanizmus nahradí súčasný európsky stabilizačný mechanizmus, ktorý pozostáva z európskeho nástroja finančnej stability (ENFS) a európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM), ktoré zostanú v platnosti do júna 2013. 

Pravidlá Bazilej III zavádzajú prísnejšie kapitálové požiadavky pre banky, čím sa podporuje makrofinančná stabilita. V septembri 2010 oznámil bazilejský výbor pre bankový dohľad výrazne prísnejšie kritériá pre definovanie kapitálu. Na základe novej definície bude kapitál bánk vo všeobecnosti nižší, čím sa ešte viac prehĺbi rozdiel z hľadiska regulačných požiadaviek. Okrem prísnejších definícií dôjde v budúcnosti aj k postupnému zvyšovaniu minimálnych kapitálových požiadaviek.

Politické priority

V záujme riešenia uvedených výziev je potrebné, aby sa v rokoch 2011 – 2012 prijali kroky v nasledujúcich oblastiach. Pri realizácii týchto opatrení bude mimoriadne dôležitú úlohu zohrávať koordinácia na úrovni EÚ.

V záujme obnovenia dlhodobej životaschopnosti bánk a zabezpečenia riadneho fungovania úverových kanálov je mimoriadne nevyhnutné pristúpiť k reštrukturalizácii bánk, a to predovšetkým tých bánk, ktoré boli príjemcami rozsiahlej štátnej pomoci. Reštrukturalizácia bánk zabezpečí finančnú stabilitu a podporí poskytovanie úverov reálnemu hospodárstvu. Od verejnej finančnej podpory bankového sektora ako celku by sa malo postupne upúšťať, pričom by sa ale malo zároveň dbať na zabezpečenie finančnej stability.

Istota a stabilita na finančných trhoch si vyžaduje ďalšie napredovanie pri vytváraní stáleho mechanizmu na riešenie kríz štátneho dlhu. Stabilitu na finančné trhy prinesie od roku 2013 nový európsky mechanizmus pre stabilitu, ktorý zároveň doplní nový rámec posilneného hospodárskeho riadenia. Cieľom tohto mechanizmu bude zabezpečiť účinný a dôkladný hospodársky dohľad a zároveň posúdiť účinnosť exitujúcich záchranných finančných poistiek.

Naďalej sa musí pokračovať v realizácii finančných reforiem vrátane posilňovania rámca pre reguláciu a dohľad a riešenia problematiky zlyhania trhov, ktorá vyvstala v súvislosti s krízou. Na úrovni EÚ je potrebné ešte viac posilniť regulačný rámec, zatiaľ čo ku zvýšeniu kvality dohľadu by mali prispieť Európsky výbor pre systémové riziká a európske orgány dohľadu, ktoré svoju činnosť vykonávajú od začiatku roku 2011.

Od bánk sa bude vyžadovať, aby postupne posilňovali svoju kapitálovú základňu a zlepšovali tak svoju schopnosť odolávať nepriaznivým šokom. Táto požiadavka je v súlade s nedávno odsúhlaseným rámcom Bazilej III. Okrem toho sa v roku 2011 uskutoční na úrovni EÚ ďalší, ešte ambicióznejší a dôslednejší stresový test, ktorý posúdi odolnosť bankového sektora.

4.Štrukturálne reformy zamerané na podporu rastu a korekciu makroekonomických nerovnováh

Štrukturálne reformy môžu prispieť k dosiahnutiu dvoch cieľov: prvým je obnova hlavných stimulov rastu a druhým zabraňovanie vzniku nerovnováh alebo ich korekcia, čo je jednou z kľúčových rámcových podmienok rastu. Tieto reformy môžu zvýšiť mieru využívania pracovnej sily a podporiť produktivitu práce. Zníženie cenovej a mzdovej rigidity môže z krátkodobého hľadiska navyše prispieť k obnove konkurencieschopnosti a k obmedzeniu rozsahu vonkajších nerovnováh. V záujme posilnenia rastu a zníženia vonkajších nerovnováh je rovnako dôležité umožniť potrebné prerozdelenie pracovnej sily a kapitálu medzi rozličné sektory a podniky. Zatiaľ čo mnohé štrukturálne opatrenia sú schopné podporovať rast a makroekonomické korekcie, niektoré z nich (napr. v oblasti vzdelávania) sa začnú prejavovať až neskôr a sú teda vhodnejšie z hľadiska vytvárania stimulov dlhodobého rastu. Neznamená to však, že realizácia opatrení zameraných na posilnenie týchto politík by sa mala odložiť na neskôr.

Urýchlenie reforiem v záujme zvýšenia rastu a zamestnanosti

Bez prijatia ráznych opatrení dôjde pravdepodobne aj v nasledujúcom desaťročí k slabému potenciálnemu rastu 2 . Ak nedôjde k žiadnym zmenám v politickom smerovaní, v období rokov 2011 – 2020 sa v EÚ-27 počíta s priemernou mierou potenciálneho rastu na úrovni 1,5 %, na čo poukazuje aj graf 19. Táto hodnota je výrazne nižšia ako miera rastu zaznamenaná v EÚ v posledných dvoch desaťročiach, ktorá navyše výrazne zaostávala za hodnotami zaznamenanými v USA. Príčinu možno nájsť v evidentne nedostatočnom využívaní pracovnej sily bezprostredne po kríze, ktorá bola sprevádzaná poklesom počtu pracovnej sily v dôsledku starnutia obyvateľstva na konci obdobia a pomerne pomalým rastom produktivity v EÚ-27. Väčšina členských štátov bola tvrdo zasiahnutá krízou, čo sa prejavilo na kumulácií kapitálu a využívaní pracovnej sily. Na konci desaťročia sa očakáva zníženie počtu pracovnej sily v dôsledku starnutia obyvateľstva.

Graf 19: Potenciálny rast produkcie v EÚ-27 do roku 2020 

Makroekonomický scenár založený na metóde produkčnej funkcie

Zdroj: ECFIN – prognóza z jesene

Vyhliadky na rast sú ešte horšie v eurozóne, čím sa potvrdzujú predchádzajúce trendy. V období rokov 2001 – 2010 sa priemerná miera potenciálneho rastu pohybovala v eurozóne na úrovni 1,6 %, zatiaľ čo na úrovni EÚ-27 to bolo 1,8 % (pozri graf 20). V nasledujúcom desaťročí budú vyhliadky na rast produkcie a produktivity v eurozóne mimoriadne nepriaznivé, keďže u obidvoch ukazovateľov sa očakáva priemerná hodnota približne 1,25 %. Očakávané využívanie pracovnej sily je takmer totožné s prognózami pre EÚ ako celok.

Graf 20: Potenciálny rast produkcie v eurozóne do roku 2020 

Makroekonomický scenár založený na metóde produkčnej funkcie

Zdroj: ECFIN – prognóza z jesene

Skúsenosti z predchádzajúcich hospodárskych a finančných kríz naznačujú, že politická reakcia má mimoriadne dôležitý význam. Napríklad hlboká recesia, do ktorej sa Švédsko a Fínsko dostali v roku 1991, trvala pomerne krátko, pričom nevyústila do zníženia potenciálneho rastu produkcie. K takémuto priebehu došlo okrem iného vďaka dôkladnej reštrukturalizácii hospodárstva, ku ktorej obe krajiny pristúpili. Na druhej strane nedostatočná politická reakcia na krízu spojená so zvyšujúcim sa konkurenčným tlakom zo strany rozvíjajúcich sa ekonomík prispela v 90. rokoch 20. storočia k spomaleniu dlhodobého potenciálneho rastu Japonska.

Je potrebné bezodkladne prijať opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Politiky na úrovni EÚ môžu prispieť k vyššiemu rastu napríklad posilnením jednotného trhu a vytvorením priaznivejších podmienok pre investície. Pokiaľ ide o jednotlivé členské štáty, odstránenie najdôležitejších prekážok, ktoré brzdia rast zo strednodobého hľadiska, by si vyžadovalo prioritné zameranie sa na štrukturálne reformy (pre viac informácií pozri správu o pokroku stratégie Európa 2020, ktorá je priložená k ročnému prieskumu rastu).

Korekcia makroekonomických nerovnováh a obnovenie kľúčových rámcových podmienok rastu

Riešenie problematiky vonkajšej nerovnováhy je osobitne dôležité pre eurozónu a bude si vyžadovať komplexné štrukturálne reformy zamerané na urýchlenie a zlepšenie korekcií. Korekcia nerovnováhy je pre EÚ kľúčová, avšak ešte oveľa väčší význam má pre eurozónu ako menovú úniu. Nerovnováha v niektorom z členských štátov eurozóny môže totiž naštrbiť dôveru v jednotnú menu. Hospodárske opatrenia bude potrebné prijať v mnohých oblastiach vrátane trhu práce a trhov s výrobkami a službami. Politická reakcia sa bude v jednotlivých členských štátoch výrazne odlišovať, pričom bude musieť byť definovaná tak, aby reagovala na konkrétne slabé stránky a potreby príslušnej krajiny a aby zároveň zohľadňovala potenciálny druhotný účinok na EÚ ako celok. Výsledkom štrukturálnych politík by vo všeobecnosti malo byť pružnejšie hospodárstvo, ktoré by bolo schopné reagovať na potreby korekcie v EÚ.

Poznámka: údaje týkajúce sa Cypru, Spojeného kráľovstva, Malty a Luxemburska nie sú dostupné

V prípade členských štátov, ktoré vykazujú vysoký deficit bežného účtu, slabú konkurencieschopnosť a obmedzenú korekčnú kapacitu, bude potrebné pristúpiť k značným korekciám cien a nákladov, aby sa obnovila ich vnútorná a vonkajšia konkurencieschopnosť. Dôležitou veličinou na posúdenie udržateľnosti deficitu bežného účtu je celková pozícia čistých zahraničných aktív, ktorá vyjadruje úroveň zahraničného dlhu (pozri grafy 21 a 22). Napriek tomu, že po kríze došlo k zníženiu deficitu bežného účtu, dlh členských štátov s vysokým deficitom sa v porovnaní so zvyškom sveta aj naďalej zvyšoval. Zatiaľ čo trhové mechanizmy by mohli prispieť ku korekcii prudkým obmedzením domáceho dopytu a výrazným zvýšením miery nezamestnanosti, rýchlejšiu a menej bolestivú korekciu by mohla zabezpečiť primeraná mzdová politika. Tá by okrem iného zahŕňala zmeny pravidiel pre indexáciu miezd, primerané signály verejného sektora v oblasti mzdového vyrovnania a účinnejšie mechanizmy na tvorbu miezd. Ako nevyhnutná sa javí aj reforma trhu s výrobkami, ktorá by odstránila nominálnu rigiditu a znížila konečnú spotrebiteľskú cenu prostredníctvom obmedzenia marže (t. j. nižšieho rozpätia medzi nadobúdacou a predajnou cenou). Mimoriadne dôležitým politickým krokom je úplná implementácia smernice o službách, ktorá posilní hospodársku súťaž v regulovaných službách. Zásadný význam v tomto smere majú aj politiky zamerané na zvýšenie necenovej konkurencieschopnosti.

Opatrenia zamerané na nominálnu rigiditu by mali byť doplnené o štrukturálne opatrenia podporujúce prerozdelenie pracovnej sily medzi rozličné sektory a podniky. Zabezpečenie väčšej udržateľnosti hospodárstva si bude vyžadovať, aby sa odstránili všetky excesy z minulosti; nejde teda len o zvýšenie cenovej konkurencieschopnosti vývozného sektora a zníženie relatívnych cien neobchodovateľného tovaru. Opätovné nastolenie cenovej rovnováhy bude sprevádzané presmerovaním kapitálu a pracovnej sily z neobchodovateľného do obchodovateľného sektora, ktorý je priamo vystavený zahraničným konkurentom. Pokiaľ ide o oblasť zamestnanosti, súčasťou tohto presmerovania bude aj úprava právnych prepisov na ochranu zamestnanosti a vytvorenie lepších finančných stimulov, ktoré by nezamestnaných motivovali vstúpiť do pracovného pomeru. Uvedené presmerovanie bude podporené aj úpravou relatívnej mzdy medzi obchodovateľným a neobchodovateľným sektorom. Aktívna politika trhu práce bude plniť podpornú funkciu. Pôjde predovšetkým o podporu agentúr sprostredkujúcich zamestnanie, poskytovanie odbornej prípravy a lepšie zameranie sa na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorého súčasťou bude posilnenie hospodárskej súťaže v regulovaných službách a ďalšie znižovanie administratívnej záťaže, môže podporiť pohyb kapitálu smerom k najproduktívnejším sektorom.

V členských štátoch s výrazným prebytkom bežného účtu je potrebné identifikovať zdroje pretrvávajúceho nízkeho domáceho dopytu. Nedávne údaje sú povzbudzujúce a naznačujú, že korekcia už prebieha, pričom domáci dopyt naberá čoraz väčšiu dynamiku a proces korekcie súvah (podnikov) sa blíži ku koncu. V prípade, že je domáci dopyt z politických dôvodov alebo v dôvodu zlyhania trhu ešte stále utlmený, je potrebné pristúpiť k realizácii politických opatrení. Mohlo by ísť napríklad o ďalšiu liberalizáciu sektora služieb a vytvorenie priaznivejších podmienok pre investície.

Je potrebné prijať opatrenia, ktoré by zabránili vzniku nerovnováh v budúcnosti. Potrebné je preskúmať aj podmienky, ktoré viedli k nadmernému rastu úverov a k vzniku cenovej bubliny na trhu s aktívami. Hlavnou výzvou pre tvorcov politiky bude teda navrhnúť a presadzovať štrukturálne reformy, ktoré by obmedzili nadmerné poskytovanie úverov a vznik cenovej bubliny, a zároveň vytvoriť osobitné nástroje, ktoré v prípade potreby utlmia dopyt. Ako mimoriadne dôležité sa v tejto súvislosti javia regulačné opatrenia, ktoré obmedzia procyklický charakter dopytu po úveroch, a preto je v tomto smere potrebné vyvíjať ďalšie úsilie. Bez toho aby bol ohrozený vnútorný trh, by sa teda malo zabezpečiť, aby sa pri kapitálových požiadavkách pre banky náležitým spôsobom zohľadňovali regionálne rozdiely pri nadhodnotení ceny aktív. Zároveň by sa mali preskúmať štrukturálne aspekty trhu s nehnuteľnosťami, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku cenových bublín vrátane daňových stimulov pre poskytovanie hypotekárnych úverov. Okrem toho by reforma trhu s výrobkami a reforma trhu práce zabezpečili väčšiu flexibilitu hospodárstva a jeho vyššiu korekčnú kapacitu, v dôsledku čoho by bolo hospodárstvo odolnejšie a dokázalo by lepšie reagovať na veľké otrasy.

Politické priority

V záujme riešenia uvedených výziev je potrebné, aby sa v rokoch 2011 – 2012 prijali kroky predovšetkým v týchto oblastiach:

Je potrebné zabezpečiť vytváranie stimulov rastu na úrovni EÚ. Mala by sa dosiahnuť dohoda o kľúčových legislatívnych návrhov v rámci Aktu o jednotnom trhu (pre viac informácií pozri správu o pokroku stratégie Európa 2020).

V členských štátoch s veľkým deficitom bežného účtu alebo vysokou mierou zadlženosti je potrebné pristúpiť k reformám v oblasti systému tvorby miezd a trhu so službami a zabezpečiť tak lepšiu schopnosť cien a miezd reagovať na vzniknutú situáciu. Pozitívnu úlohu v tomto smere zohrá aj zlepšenie podnikateľského prostredia posilnením hospodárskej súťaže (napr. prostredníctvom smernice o službách) a znižovaním administratívnej záťaže. 

Mimoriadne potrebná bude aj realizácia opatrení podporujúcich prerozdelenie zdrojov medzi rozličné sektory a podniky. Ich súčasťou budú právne prepisy na ochranu zamestnanosti, ktoré nebudú obmedzovať prerozdelenie zdrojov medzi sektormi, lepšie finančné stimuly, ktoré by nezamestnaných motivovali vstúpiť do pracovného pomeru a aktívna politika trhu práce, ktorá bude lepšie zacielená na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Sektorové prerozdelenie zdrojov do činností s vyššou pridanou hodnotou a potenciálom zabezpečiť rýchlejší rast uľahčia aj opatrenia, ktoré odstránia prekážky pri vstupe na trh a výstupe z trhu (podmienky pre začatie činnosti), ako aj prekážky pre investície (napr. harmonizácia základu dane z príjmu právnických osôb).

V členských štátoch s výrazným prebytkom bežného účtu je potrebné identifikovať zdroje nízkeho domáceho dopytu a prijať príslušné opatrenia. Mohlo by ísť napríklad o ďalšiu liberalizáciu sektora služieb a vytvorenie priaznivejších podmienok pre investície.

Všetky členské štáty by sa mali prioritne zamerať na štrukturálne reformy, ktoré by odstránili najdôležitejšie prekážky rastu zo strednodobého hľadiska. Z návrhov národných programov reforiem jednotlivých členských štátov vyplýva, že plánované opatrenia nie sú dostatočne ambiciózne a zo strednodobého hľadiska nebudú mať teda pravdepodobne výrazný vplyv na rast a zamestnanosť. Z tohto dôvodu je dôležité, aby členské štáty v konečnej verzii týchto programov jasnejšie definovali svoje reformné plány, ktoré by mali byť ambicióznejšie a aby sa prioritne zamerali na kľúčové opatrenia.

Príloha: Tabuľka 1. Ukazovatele rastu a zamestnanosti, fiškálnej pozície, podmienok na finančných trhoch a makroekonomickej nerovnováhy v jednotlivých členských štátoch

(1) Pozri správu Európskej komisie (2010) pod názvom „Surveillance of intra-euro-area competitiveness and imbalances“, uverejnenú v European Economy 1.

(2) Potenciálny rast vychádza z koncepcie, že udržateľný vývoj rastu, zlučiteľný s podmienkami na strane dopytu, dokáže korigovať krátkodobé cyklické výkyvy v raste reálneho HDP.