(1)

Jednoduchý a štruktúrovaný prístup k údajom je dôležitý na to, aby subjekty s rozhodovacou právomocou, profesionálni a retailoví investori, mimovládne organizácie, organizácie občianskej spoločnosti, sociálne a environmentálne organizácie, ako aj iné zainteresované strany v hospodárstve a spoločnosti mohli prijímať správne, informované a environmentálne a sociálne zodpovedné investičné rozhodnutia v prospech efektívneho fungovania trhu. Poskytovanie spoľahlivých a systematizovaných zdrojov informácií má takisto osobitný význam pre výskumných pracovníkov a odborníkov z akademickej obce, ktorí sa venujú empirickému alebo teoretickému výskumu finančných trhov. Zabezpečenie ľahšieho prístupu k verejným informáciám vrátane dobrovoľne poskytovaných informácií je potrebné aj na to, aby pribudli príležitostí pre rast, viditeľnosť a inovácie malých a stredných podnikov. Zavedenie spoločných dátových priestorov Únie v najdôležitejších odvetviach vrátane finančného sektora slúži na poskytovanie jednoduchého prístupu k spoľahlivým zdrojom informácií v týchto odvetviach.

(2)

Vo svojom oznámení z 24. septembra 2020 s názvom Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán navrhla Komisia zlepšiť prístup verejnosti k finančným a nefinančným informáciám o subjektoch vytvorením jednotného európskeho miesta prístupu. V oznámení Komisie z 24. septembra 2020 s názvom Stratégia v oblasti digitálnych financií pre EÚ sa vo všeobecnosti stanovuje, ako by Únia mohla v nadchádzajúcich rokoch podporovať digitálnu transformáciu financií, najmä ako podporovať financie založené na údajoch. Následne v oznámení zo 6. júla 2021 s názvom Stratégia financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo považuje Komisia udržateľné financovanie za najpodstatnejší prvok finančného systému ako kľúčový prostriedok na dosiahnutie zelenej transformácie hospodárstva Únie podľa Európskej zelenej dohody, ako sa stanovuje v oznámení Komisie z 11. decembra 2019.

(3)

Na zaistenie úspechu zelenej transformácie hospodárstva Únie prostredníctvom udržateľného financovania je nevyhnutné, aby boli informácie o udržateľnosti podnikov jednoducho sprístupnené investorom, ktorí tak budú pri rozhodovaní o investíciách lepšie informovaní. Na uvedené účely treba zlepšiť prístup verejnosti k finančným a nefinančným informáciám subjektov, ako sú spoločnosti, podniky a finančné inštitúcie. Na úrovni Únie sa to dá efektívne dosiahnuť zriadením centralizovanej platformy, jednotného európskeho miesta prístupu, ktoré bude zabezpečovať elektronický prístup verejnosti ku všetkým relevantným informáciám.

(4)

Jednotné európske miesto prístupu by malo zabezpečovať verejnosti jednoduchý centralizovaný prístup k informáciám o subjektoch a ich produktoch, ktoré sa zverejňujú a týkajú sa finančných služieb, kapitálových trhov, udržateľnosti a rozmanitosti, ale nie k informáciám o uvádzaní na trh. Takýto prístup je potrebný na uspokojenie rastúceho dopytu na trhu po investovateľných a diverzifikovaných finančných produktoch, ktoré patria do skupiny environmentálnych, sociálnych a správnych produktov, a na nasmerovanie kapitálu do týchto produktov. Jednotné európske miesto prístupu má byť výhľadovou platformou, ktorá by mala umožniť začlenenie verejných informácií týkajúcich sa finančných služieb, kapitálových trhov, udržateľnosti a rozmanitosti vyplývajúcich z budúcich legislatívnych aktov Únie, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937.

(5)

Investori, účastníci trhu, poradcovia, akademická obec a široká verejnosť môžu mať záujem o získanie informácií týkajúcich sa finančných služieb, kapitálových trhov, udržateľnosti a rozmanitosti, ktoré nie sú informáciami, ktoré je povinnosťou zverejňovať podľa práva Únie, ak subjekt sprístupní tieto informácie verejnosti. Najmä malé a stredné podniky môžu chcieť sprístupniť verejnosti viac svojich informácií, aby boli viditeľnejšie pre potenciálnych investorov a mohli tak zvýšiť a diverzifikovať príležitosti na financovanie. Aj účastníci trhu môžu chcieť poskytnúť viac informácií, ako sa vyžaduje podľa práva Únie. Preto by malo jednotné európske miesto prístupu zabezpečovať prístup k informáciám týkajúcim sa finančných služieb, kapitálových trhov, udržateľnosti a rozmanitosti, ktoré zverejňuje dobrovoľne akýkoľvek subjekt, ktorý sa riadi právom členského štátu, ak sa takýto subjekt rozhodne sprístupniť dané informácie na jednotnom európskom mieste prístupu. Takéto informácie by sa mohli predkladať dobrovoľne po zabezpečení prevádzkovej spoľahlivosti a efektívnosti jednotného európskeho miesta prístupu, čo by v každom prípade nastalo až po predložení správy Komisie Európskemu parlamentu a Rade o realizácii, fungovaní a účinnosti jednotného európskeho miesta prístupu. Informácie predkladané dobrovoľne by mali byť ako také jasne označené.

(6)

Malo by sa zamerať na to, aby informácie predkladané dobrovoľne boli jednotné, pokiaľ ide o formát a porovnateľné, pokiaľ ide o obsah, hodnotu, užitočnosť a spoľahlivosť, s tými, ktoré sa predkladajú povinne. S cieľom zabezpečiť vyššiu porovnateľnosť a použiteľnosť informácií dobrovoľne sprístupnených na jednotnom európskom mieste prístupu by Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (3), Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „EIOPA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (4) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (5) (spoločne ďalej len „európske orgány dohľadu“) prostredníctvom spoločného výboru mali vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých stanovia metaúdaje, ktoré majú dopĺňať tieto informácie, a v príslušných prípadoch formáty alebo vzory, ktoré sa majú použiť na vypracovanie takýchto informácií. Spoločný výbor by mal tiež zohľadniť všetky existujúce normy v príslušných odvetvových legislatívnych aktoch Únie, a najmä všetky normy osobitne navrhnuté pre malé a stredné podniky.

(7)

Jednotné európske miesto prístupu by nemalo vytvoriť žiadne nové požiadavky na zverejňovanie, pokiaľ ide o obsah, malo by skôr nadviazať na existujúce požiadavky na zverejňovanie stanovené v legislatívnych aktoch Únie uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu. Je dôležité vyvarovať sa dvojitého oznamovania, aby sa predišlo akémukoľvek dodatočnému administratívnemu a finančnému zaťaženiu subjektov, najmä malých a stredných podnikov.

(8)

Aby sa zvýšila dostupnosť a porovnateľnosť informácií, malo by byť možné zahrnúť do jednotného európskeho miesta prístupu aj historické informácie. K historickým informáciám by mali patriť informácie, ktoré boli zverejnené najskôr päť rokov predtým, ako sa vyžadovalo ich predloženie jednotnému európskemu miestu prístupu. Aby sa zabezpečili konzistentné a úplné súbory historických informácií, možnosť sprístupňovať historické informácie na jednotnom európskom mieste prístupu by mala zostať výsadou orgánov zberu údajov, ktoré sú orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie.

(9)

Jednotné európske miesto prístupu by sa malo zriadiť v ambicióznom časovom rámci a zároveň by sa mali prijať priebežné kroky na zabezpečenie jeho prevádzkovej spoľahlivosti a efektívnosti. Predovšetkým by sa mal vyčleniť dostatočný čas na technickú realizáciu jednotného európskeho miesta prístupu a zavedenie zberu informácií v členských štátoch. Vývoj jednotného európskeho miesta prístupu by mal mať počiatočnú fázu 12 mesiacov, aby sa členským štátom a orgánu ESMA poskytol dostatočný čas na zriadenie IT infraštruktúry a jej testovanie na základe zberu obmedzeného počtu informačných tokov. V ďalších krokoch by jednotné európske miesto prístupu malo postupne zahŕňať ďalšie informačné toky a funkcie tempom, ktoré umožní jeho riadny a efektívny rozvoj. Fungovanie jednotného európskeho miesta prístupu by sa malo v priebehu jeho realizácie a prevádzky pravidelne posudzovať, aby sa umožnili akékoľvek úpravy s cieľom uspokojovať potreby jeho používateľov a zabezpečiť jeho technickú efektívnosť.

(10)

Informácie, ktoré sa sprístupňujú verejnosti na jednotnom európskom mieste prístupu, by mali zhromažďovať orgány zberu údajov určené na zber informácií, ktoré subjekty zverejňujú povinne, alebo orgány zberu údajov, ktoré sú určené na zber informácií, ktoré subjekty predkladajú dobrovoľne. S cieľom zabezpečiť riadne a nákladovo efektívne fungovanie jednotného európskeho miesta prístupu by orgány zberu údajov mali sprístupňovať informácie jednotnému európskemu miestu prístupu automatizovane cez jedno aplikačné programovacie rozhranie. Orgány zberu údajov by pri zasielaní informácií jednotnému európskemu miestu prístupu mali bez zbytočného odkladu v čo najväčšej možnej miere vychádzať z existujúcich postupov a infraštruktúry na zber informácií na úrovni Únie a členských štátov. Sprístupňovanie informácií na jednotnom európskom mieste prístupu by nemalo byť povinné pred ich zverejnením v súlade s príslušnými odvetvovými legislatívnymi aktmi Únie. Na účely sprístupňovania informácií na jednotnom európskom mieste prístupu by orgány zberu údajov mali uchovávať informácie predložené subjektmi alebo vytvorené samotnými orgánmi zberu údajov, pokiaľ nie sú podľa práva Únie stanovené vhodné alternatívne mechanizmy uchovávania. Od orgánov zberu údajov by sa nemalo vyžadovať, aby budovali nové mechanizmy uchovávania, ak možno na uchovávanie informácií využiť existujúce mechanizmy členských štátov alebo Únie. Členské štáty by mali určiť aspoň jeden orgán zberu údajov na účely zberu informácií, ktoré subjekty predkladajú dobrovoľne, a tieto orgány zberu by mohli byť tie isté ako orgány zberu informácií, ktoré subjekty predkladajú povinne.

(11)

Na účely dosiahnutia nákladovo efektívneho fungovania by orgány zberu údajov mali mať možnosť delegovať svoje úlohy na tretiu stranu. Takéto delegovanie by malo podliehať primeraným zárukám a nemalo by sa vykonávať v takom rozsahu, aby sa orgán zberu údajov stal len „schránkovým subjektom“. Nemalo by byť možné delegovať úlohu prijímať rozhodnutia na základe vlastného uváženia o zamietnutí alebo odstránení zjavne nevhodných alebo hanlivých informácií alebo informácií mimo rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. To však nebráni subjektu, na ktorý boli delegované právomoci, v tom, aby takéto zamietnutie alebo odstránenie vykonal v súlade s takýmto rozhodnutím na základe vlastného uváženia orgánu zberu údajov.

(12)

Na zaistenie digitálnej použiteľnosti informácií sprístupnených verejnosti na jednotnom európskom mieste prístupu by subjekty mali tieto informácie sprístupňovať vo formáte umožňujúcom extrahovanie údajov alebo, ak sa to vyžaduje podľa práva Únie, v strojovo čitateľnom formáte. Formáty umožňujúce extrahovanie údajov nemusia vyžadovať, aby informácie mali štruktúru umožňujúcu ich strojové čítanie, keďže strojovo čitateľné formáty sú súborové formáty so štruktúrou, v ktorej môžu softvérové aplikácie ľahko identifikovať, rozpoznávať a extrahovať konkrétne údaje vrátane jednotlivých faktov a vnútornú štruktúru týchto údajov. Oba formáty by mali byť otvorené, aby bolo možné čo najširšie použitie. Otvorené formáty by sa mali chápať ako nezávislé od platforiem a sprístupnené verejnosti bez akéhokoľvek obmedzenia, ktoré by bránilo opakovanému použitiu v nich obsiahnutých informácií. Európske orgány dohľadu by prostredníctvom spoločného výboru mali vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov, ktorý predložia Komisii a v ktorom sa stanovia vlastnosti strojovo čitateľných formátov a formátov umožňujúcich extrahovanie údajov s prihliadnutím na vývoj trendov alebo noriem v oblasti technológií. S cieľom zabezpečiť, aby subjekty predkladali informácie v správnom formáte a riešiť akékoľvek potencionálne technické problémy, ktoré sa vyskytnú, orgány zberu údajov by mali vykonávať automatické overovania v súlade s týmto nariadením, a ak je to potrebné, uvedeným subjektom predkladajúcim informácie poskytovať pomoc.

(13)

Subjekty, ktoré predkladajú informácie a metaúdaje orgánom zberu údajov, by mali byť aj naďalej zodpovedné za presnosť a úplnosť informácií v jazyku, v ktorom sa predkladajú, a za spoľahlivosť týchto informácií a metaúdajov. Podľa zásady minimalizácie a ochrany údajov by mali subjekty zabezpečiť, aby predkladané informácie neobsahovali osobné údaje okrem prípadov, keď takéto údaje nemôžu byť anonymizované a sú nevyhnutným prvkom informácií o hospodárskych činnostiach subjektov vrátane prípadov, keď sa názov subjektu zhoduje s menom vlastníka. Ak predkladané informácie obsahujú osobné údaje, subjekty by mali zabezpečiť ich zverejnenie na základe niektorého zo zákonných dôvodov na spracúvanie údajov stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (6).

(14)

Cieľom orgánu ESMA je chrániť verejný záujem prispievaním k stabilite a efektívnosti finančného systému pre hospodárstvo Únie, jej občanov a podniky. V uvedenej súvislosti orgán ESMA prispieva najmä k zabezpečeniu integrity, transparentnosti, efektívnosti a riadneho fungovania finančných trhov. Okrem iného má úlohu zlepšovať ochranu investorov. V súlade s tým by mal byť orgán ESMA poverený aj úlohou zriadenia a prevádzkovania jednotného európskeho miesta prístupu.

(15)

S cieľom umožniť subjektom a verejnosti identifikovať orgány zberu údajov, ktoré poskytujú informácie do jednotného európskeho miesta prístupu, by mal orgán ESMA na svojom webovom sídle uverejniť zoznam orgánov zberu údajov a aktualizovať ho. Ak je potrebné vykonať na zozname zmeny, tieto zmeny by sa mali vykonať v čo najkratšom možnom čase.

(16)

Jednotné európske miesto prístupu by mohlo byť predmetom porušovania dôvernosti, rizík ohrozenia integrity, ako aj rizík súvisiacich s jeho vlastnou dostupnosťou a dostupnosťou v ňom spracúvaných informácií. K uvedeným rizikám patria nehody, chyby, úmyselné útoky a prírodné udalosti a treba ich považovať za prevádzkové riziká. Orgán ESMA a orgány zberu údajov by mali zaviesť vhodné a primerané politiky, vrátane pravidelných preskúmaní, s cieľom zabezpečiť, aby jednotné európske miesto prístupu chránilo spracúvané informácie a fungovalo na najvyššej vhodnej úrovni.

(17)

Na uľahčenie vyhľadávania, nachádzania, zberu a používania údajov by mal orgán ESMA zabezpečiť, aby jednotné európske miesto prístupu ponúkalo súbor funkcií vrátane funkcie vyhľadávania, služby strojového prekladu a možností extrahovania informácií, ako aj funkcie elektronickej prístupnosti pre osoby so zrakovým a zdravotným postihnutím a osobitnými potrebami, pokiaľ ide o prístup. Funkcie vyhľadávania by sa mali poskytovať vo všetkých úradných jazykoch Únie, pričom by mali vychádzať aspoň z metaúdajov poskytovaných podľa legislatívnych aktov Únie uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu. Používateľské rozhranie a funkcia vyhľadávania v jednotnom európskom mieste prístupu by mali byť navrhnuté tak, aby boli užívateľsky čo najprístupnejšie, s vysokým stupňom porovnateľnosti údajov, a aby uspokojili širokú škálu potenciálnych používateľov, ako sú profesionálni a retailoví investori, akademické inštitúcie a organizácie občianskej spoločnosti.

(18)

Používaním a opakovaným používaním informácií verejne prístupných na jednotnom európskom mieste prístupu sa môže zlepšiť fungovanie vnútorného trhu a podporiť rozvoj nových služieb, v rámci ktorých sa takéto informácie kombinujú a používajú. Ak je to odôvodnené verejným záujmom, je preto potrebné umožniť používanie a opakované používanie informácií prístupných na jednotnom európskom mieste prístupu na iné účely ako na účely pôvodného zostavenia informácií. Takéto používanie a opakované používanie informácií by však malo podliehať objektívnym a nediskriminačným podmienkam. Navyše by sa vo vhodných prípadoch mali uplatňovať podmienky zodpovedajúce podmienkam stanoveným v otvorených štandardných licenciách v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 (7), ktoré umožňujú, aby údaje a obsah boli voľne prístupné komukoľvek a na akýkoľvek účel sa mohli používať, upravovať a zdieľať. Bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie v oblasti autorského práva a iných súvisiacich práv, subjekty, ktoré predkladajú svoje informácie orgánu zberu údajov na účely ich sprístupnenia na jednotnom európskom mieste prístupu, by nemali obmedzovať používanie a opakované použitie týchto informácií na regulačné a nekomerčné účely na základe práva sui generis. Bez toho, aby boli dotknuté zásady mimozmluvnej zodpovednosti stanovené v článku 340 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), orgán ESMA ani orgány zberu údajov by nemali byť zodpovedné za prístup k informáciám prístupným na jednotnom európskom mieste prístupu, ich použitie ani opakované použitie.

(19)

Informácie dostupné jednotnému európskemu miestu prístupu by sa mali verejnosti sprístupňovať včas. Informácie, ktoré orgány zberu údajov poskytujú jednotnému európskemu miestu prístupu, by sa preto mali sprístupňovať na jednotnom európskom mieste prístupu bez zbytočného odkladu a v každom prípade v čo najkratšom čase. S cieľom zabezpečiť jednotnú kvalitu informácií by mali orgány zberu údajov vykonávať automatizované overovanie a predložené informácie zamietnuť, ak nespĺňajú potrebné požiadavky. Automatizované overovanie by sa nemalo týkať obsahu informácií. Okrem automatizovaného overovania by orgány zberu údajov mali zamietnuť alebo odstrániť informácie, ak napríklad po doručení informácií od zainteresovaných strán určia, že tieto informácie nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia alebo že ich obsah je zjavne nevhodný alebo hanlivý. Od orgánov zberu údajov sa nevyžaduje, aby manuálne alebo automaticky kontrolovali, či informácie patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia alebo či sú zjavne nevhodné alebo hanlivé. Za obsah by mali byť naďalej zodpovedné subjekty. Ostatné povinnosti, ktoré môžu mať orgány zberu údajov podľa iných ustanovení práva Únie alebo vnútroštátneho práva, zostávajú týmto nariadením nedotknuté.

(20)

Jednotné európske miesto prístupu by malo používateľom poskytovať prístup k informáciám bezplatne a bez diskriminácie a malo by umožniť používateľom prístup k informáciám, ich vyhľadávanie a sťahovanie z jednotného európskeho miesta prístupu. S cieľom chrániť orgán ESMA pred neprimeranou finančnou záťažou, ktorú by mu vyvolávali náklady v dôsledku uspokojovania potrieb akýchkoľvek intenzívnych používateľov, by však orgánu ESMA malo byť umožnené generovať príjmy. Preto by sa odchylne od zásady bezplatného prístupu k informáciám malo orgánu ESMA umožniť predpisovať poplatky za osobitné služby, ako aj za služby s vysokými nákladmi na údržbu alebo podporu v dôsledku vyhľadávania a sťahovania veľmi veľkých objemov informácií alebo veľmi častého prístupu k informáciám na jednotnom európskom mieste prístupu, najmä ak sa tieto informácie používajú na komerčné účely. Predpísané poplatky by však nemali presahovať náklady orgánu ESMA vynaložené na poskytovanie týchto osobitných služieb. Všetky vybrané poplatky by sa mali prideliť na celkové fungovanie jednotného európskeho miesta prístupu. Niektorí používatelia vrátane akademických inštitúcií a organizácií občianskej spoločnosti by nemali platiť žiadne poplatky. Výška poplatkov by sa mala počítať transparentne a podľa jednoznačných zásad.

(21)

V záujme podpory inovácií vo financovaní založených na údajoch, pomoci pri integrovaní kapitálových trhov v Únii, smerovania investícií do udržateľných činností a dosahovania efektívnosti v prospech spotrebiteľov a podnikov by malo jednotné európske miesto prístupu zlepšiť prístup k verejným informáciám, ktoré by mohli obsahovať osobné údaje. Jednotné európske miesto prístupu by však malo zlepšiť prístup iba k tým osobným údajom, ktoré sú obsiahnuté v informáciách zverejnených na základe právnej povinnosti, alebo, ak sú informácie zverejnené dobrovoľne, k tým osobným údajom, ktoré sú spracúvané zo zákonných dôvodov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679. Pri každom spracúvaní osobných údajov v súvislosti s poskytovaním informácií prostredníctvom jednotného európskeho miesta prístupu by mal orgán ESMA ako prevádzkovateľ jednotného európskeho miesta prístupu a orgány zberu údajov zabezpečiť dodržiavanie nariadenia (EÚ) 2016/679 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (8). Predkladajúce subjekty by mali byť zodpovedné za zistenie prítomnosti akýchkoľvek osobných údajov v predložených informáciách a za spracúvanie takýchto osobných údajov na základe jedného zo zákonných dôvodov spracúvania uvedených v nariadení (EÚ) 2016/679. Informácie s priloženými metaúdajmi o tom, že obsahujú osobné údaje, by orgány zberu údajov alebo jednotné európske miesto prístupu nemali uchovávať dlhšie, ako je potrebné, a v žiadnom prípade nie dlhšie ako päť rokov, ak sa v legislatívnych aktoch uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu neuvádza inak.

(22)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý 19. januára 2022 predložil formálne pripomienky.

(23)

Európska centrálna banka poskytla svoje stanovisko 7. júna 2022 (9).

(24)

S cieľom vybudovať a udržať dôveru verejnosti v jednotné európske miesto prístupu a chrániť jednotlivé subjekty pred neopodstatnenou úpravou ich informácií by mali orgány zberu údajov zabezpečovať integritu údajov a dôveryhodnosť zdroja informácií predkladaných subjektmi. Konkrétne by orgány zberu údajov mali zabezpečiť primeranú úroveň pravosti, dostupnosti, integrity a nespochybniteľnosti informácií predložených subjektmi, ktoré sa majú poskytnúť a sprístupniť na jednotnom európskom mieste prístupu. Nespochybniteľnosť informácií znamená, že subjektu by sa mala poskytnúť primeraná istota o tom, že ním predložené informácie boli doručené, a že príjemca má dôkaz o totožnosti subjektu. Na splnenie týchto cieľov by sa mohla použiť kvalifikovaná elektronická pečať v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (10). Povinným prvkom predložených informácií by mal byť aj osobitný identifikátor právnickej osoby, ak je k dispozícii.

(25)

S cieľom zabezpečiť porovnateľnosť informácií v čase na jednotnom európskom mieste prístupu by mali mať používatelia prístup aj k minulým informáciám vrátane historických informácií. Pokiaľ sa v legislatívnych aktoch Únie uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu nestanovuje inak, jednotné európske miesto prístupu by malo poskytovať prístup k informáciám na primeraný čas. Na tento účel by mal orgán ESMA zabezpečiť, aby sa osobné údaje na jednotnom európskom mieste prístupu neuchovávali ani nesprístupňovali dlhšie, ako sa požaduje v práve Únie, a žiadnom prípade nie dlhšie ako päť rokov, ak sa v legislatívnych aktoch Únie uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu nestanovuje inak.

(26)

Orgány zberu údajov by mali informovať orgán ESMA o akýchkoľvek závažných praktických ťažkostiach zistených v súvislosti s plnením svojich úloh. Orgán ESMA by mal v úzkej spolupráci s orgánmi EBA a EIOPA monitorovať fungovanie jednotného európskeho miesta prístupu a uverejňovať o ňom výročnú správu s cieľom zabezpečiť transparentnosť potenciálnych problémov a v prípade potreby prijať vhodné opatrenia. Vypracovanie výročnej správy o fungovaní jednotného európskeho miesta prístupu orgánom ESMA v úzkej spolupráci s orgánmi EBA a EIOPA takisto pomôže zabezpečiť účasť príslušných orgánov a uskutočnenie konzultácií s inými zainteresovanými stranami prostredníctvom ad hoc pracovnej skupiny, skupiny alebo výboru, ktoré má zriadiť orgán ESMA.

(27)

Vzhľadom na význam správy Komisie pre Európsky parlament a Radu o realizácii, fungovaní a účinnosti jednotného európskeho miesta prístupu pre možné prijatie delegovaného aktu s cieľom odložiť zaradenie informácií do jednotného európskeho miesta prístupu, v prípade ktorých ešte nie je povinné predkladanie orgánom zberu údajov podľa tohto nariadenia pri uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2864 (11) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2869 (12) je dôležité, aby Komisia využívala výročné správy o fungovaní jednotného európskeho miesta prístupu vypracované orgánom ESMA a uskutočnila príslušné konzultácie s orgánmi zberu údajov a príslušnými expertnými skupinami, najmä s expertnou skupinou Európskeho výboru pre cenné papiere. Európsky parlament a Rada by mali mať dostatok príležitostí na diskusiu o správe Komisie, ak to považujú za vhodné.

(28)

Aby sa tam, kde je to nevyhnutné, odložilo zaradenie určitých informácií do jednotného európskeho miesta prístupu, ktoré by sa na ňom mali sprístupniť, mala by sa na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o deň, od ktorého by sa uvedené informácie mali predkladať na účely prístupnosti na jednotnom európskom mieste prístupu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (13). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(29)

V záujme zabezpečenia bezproblémového spracúvania informácií prijatých alebo zostavených orgánmi zberu údajov a sprístupnených na jednotnom európskom mieste prístupu je potrebné stanoviť určité jasné a podrobné požiadavky na formát a metaúdaje uvedených informácií a to, ktoré orgány zberu údajov by ich mali zbierať. S cieľom zabezpečiť kvalitu informácií predkladaných jednotnému európskemu miestu prístupu orgánmi zberu údajov je takisto potrebné vymedziť vlastnosti automatizovaného overovania, ktoré sa má vykonávať v súvislosti s každou informáciou predloženou subjektmi orgánom zberu údajov, vrátane vlastností kvalifikovanej elektronickej pečate, ktorá sa má pripojiť k uvedeným informáciám, ak to orgány zberu údajov vyžadujú. S cieľom zabezpečiť používanie a opakované používanie údajov na jednotnom európskom mieste prístupu treba stanoviť zoznam určených otvorených štandardných licencií. V záujme uľahčenia včasného vyhľadávania, nájdenia a zberu údajov bude potrebné vymedziť aj vlastnosti aplikačného programovacieho rozhrania a metaúdajov, ktoré sa majú stanoviť. Mali by sa zaviesť aj dodatočné požiadavky na efektívne funkcie vyhľadávania, akými sú osobitný identifikátor právnickej osoby pridelený subjektu, klasifikácia druhov informácií predkladaných subjektom a veľkosť subjektu podľa kategórie. Na tento účel by mali európske orgány dohľadu prostredníctvom spoločného výboru vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov. Pri príprave vykonávacích technických predpisov by európske orgány dohľadu mali prostredníctvom spoločného výboru vopred konzultovať s orgánmi zberu údajov a analyzovať najmä potenciálne súvisiace náklady a prínosy. Okrem toho by mal mať orgán ESMA možnosť vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa určí povaha a rozsah osobitných služieb, za ktoré možno účtovať poplatky, a s nimi súvisiaca štruktúra poplatkov. Takýto návrh vykonávacích technických predpisov by umožnil globálny a interoperabilný prístup k informáciám subjektov. Pokiaľ ide o zavedenie technických predpisov pre informácie o udržateľnosti, európske orgány dohľadu by prostredníctvom spoločného výboru mali v súvislosti s vypracovaním návrhu týchto predpisov osloviť Európsku poradnú skupinu pre finančné výkazníctvo (EFRAG). Komisii sa udeľuje právomoc prijať uvedené vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(30)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to prispieť k integrácii finančných služieb a kapitálových trhov Únie poskytovaním jednoduchého centralizovaného prístupu k verejným informáciám o subjektoch a ich produktoch, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť skôr na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(31)

Jednotné európske miesto prístupu je prvým opatrením v novom akčnom pláne únie kapitálových trhov a konkrétnou realizáciou stratégie v oblasti digitálnych financií. Jednotné európske miesto prístupu je preto významným projektom spoločného európskeho záujmu v oblasti digitálnych financií. Preto by sa malo požadovať čo najviac finančných prostriedkov z programu Digitálna Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 (14), najmä v počiatočných fázach vývoja jednotného európskeho miesta prístupu v súlade so sumami uvedenými v pracovnom dokumente útvarov Komisie z 25. novembra 2021. Uvedené finančné prostriedky sa pridelia Komisii na začiatku vývoja jednotného európskeho miesta prístupu s cieľom zabezpečiť, aby konečným vlastníkom všetkých výsledných aktív bol orgán ESMA. Po vyčerpaní príspevku z programu Digitálna Európa by sa financovanie jednotného európskeho miesta prístupu malo riadiť modelom stanoveným na financovanie orgánu ESMA do 31. decembra 2027. Príspevky príslušných orgánov v rámci tohto modelu financovania by nemali presiahnuť celkovú sumu 6 968 000 EUR. Prídel finančných prostriedkov členskými štátmi však nezávisí od prípadného prekročenia predpokladaných nákladov uvedených v pracovnom dokumente útvarov Komisie z 25. novembra 2021. O financovaní jednotného európskeho miesta prístupu po decembri 2027 by sa malo rokovať v rámci príslušného rozpočtového postupu v kontexte budúceho viacročného finančného rámca pri posudzovaní toho, či by bol vhodný vyšší príspevok z rozpočtu Únie,

1.

„subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba:

2.

„orgán zberu údajov“ je orgán Únie, úrad alebo agentúra alebo vnútroštátny orgán, úrad alebo register určený za takýto orgán podľa akýchkoľvek legislatívnych aktov Únie podľa článku 1 ods. 1 písm. a) alebo určený za takýto orgán členským štátom v súlade s článkom 3 ods. 2;

3.

„formát umožňujúci extrahovanie údajov“ je akýkoľvek všeobecne používaný alebo zákonom nariadený otvorený formát v zmysle vymedzenia v článku 2 bodu 14 smernice (EÚ) 2019/1024, ktorý umožňuje strojové extrahovanie údajov a ktorý je čitateľný ľudským okom;

4.

„strojovo čitateľný formát“ je strojovo čitateľný formát v zmysle vymedzenia v článku 2 bodu 13 smernice (EÚ) 2019/1024;

5.

„kvalifikovaná elektronická pečať“ je kvalifikovaná elektronická pečať v zmysle vymedzenia v článku 3 bodu 27 nariadenia (EÚ) č. 910/2014;

6.

„aplikačné programovacie rozhranie“ alebo „API“ je súbor funkcií, postupov, definícií a protokolov na komunikáciu medzi prístrojmi a bezproblémovú výmenu údajov;

7.

„metaúdaje“ sú štruktúrované informácie, ktoré uľahčujú zber, používanie alebo riadenie zdrojov informácií, a to aj na základe opisu, vysvetlenia alebo lokalizovania zdroja týchto informácií;

8.

„osobné údaje“ sú osobné údaje v zmysle vymedzenia v článku 4 bodu 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

9.

„historické informácie“ sú informácie uvedené v článku 1 ods. 1 písm. a), ktoré boli zverejnené najskôr päť rokov pred dátumom začatia uplatňovania požiadavky na predkladanie týchto informácií na jednotnom európskom mieste prístupu;

10.

„spoločný výbor“ je výbor uvedený v článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.