(1)

V záveroch Európskej rady z 19. a 20. decembra 2013 sa uvítali prípravy prostredníctvom úzkej spolupráce medzi členskými štátmi, Komisiou a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) na ďalšiu generáciu vládnej satelitnej komunikácie. Vládna satelitná komunikácia bola označená aj za jeden z prvkov globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016. Vládna satelitná komunikácia má prispievať k reakcii EÚ na hybridné hrozby a poskytovať podporu na účely stratégie námornej bezpečnosti EÚ a politiky EÚ pre Arktídu.

(2)

V záveroch Európskej rady z 21. a 22. marca 2019 sa zdôraznilo, že Únia musí napredovať v rozvoji konkurencieschopného, bezpečného, inkluzívneho a etického digitálneho hospodárstva s pripojiteľnosťou na svetovej úrovni.

(3)

V oznámení Komisie z 22. februára 2021 s názvom „Akčný plán pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom“ sa uvádza, že jeho cieľom je každému človeku v Európe umožniť prístup k vysokorýchlostnému pripojeniu a zabezpečiť odolný systém pripojenia, vďaka ktorému zostane Európa pripojená za každých okolností.

(4)

V Strategickom kompase pre bezpečnosť a obranu, ktorý Rada prijala 21. marca 2022, sa uznáva, že vesmírna infraštruktúra Únie a jej členských štátov prispieva k našej odolnosti a ponúka kľúčové služby, ktoré nahrádzajú alebo dopĺňajú pozemné infraštruktúry pre telekomunikácie. Vyzýva preto Úniu, aby pracovala na návrhu globálneho vesmírneho bezpečného komunikačného systému Únie

(5)

Jednou zo zložiek Vesmírneho programu Únie zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 (2) je zložka GOVSATCOM, ktorej cieľom je zabezpečiť dlhodobú dostupnosť spoľahlivých, bezpečných, škálovateľných a nákladovo efektívnych služieb satelitnej komunikácie pre používateľov GOVSATCOM. V nariadení (EÚ) 2021/696 sa uvádza, že v prvej fáze zložky GOVSATCOM, približne do roku 2025, sa budú existujúce kapacity združovať a zdieľať prostredníctvom centra GOVSATCOM. V tejto súvislosti má Komisia obstarať kapacity GOVSATCOM od členských štátov, ktoré disponujú vnútroštátnymi systémami a vesmírnymi kapacitami, a od poskytovateľov komerčných satelitných komunikácií alebo služieb, pričom by mala zohľadniť základné bezpečnostné záujmy Únie.

V tejto prvej fáze sa služby GOVSATCOM majú zavádzať na základe postupného prístupu s ohľadom na rozširovanie spôsobilostí infraštruktúry centra GOVSATCOM. Tento prístup vychádza aj z predpokladu, že ak sa v priebehu prvej fázy na základe podrobnej analýzy budúcej ponuky a dopytu ukáže, že nepostačuje na pokrytie rastúceho dopytu, bude potrebné prejsť k druhej fáze a rozvíjať ďalšie individualizované vesmírne infraštruktúry alebo kapacity prostredníctvom spolupráce so súkromným sektorom, napríklad so satelitnými operátormi z Únie.

(6)

Politický a bezpečnostný výbor Rady 22. marca 2017 schválil potreby civilných a vojenských používateľov vládnej satelitnej komunikácie na vysokej úrovni (GOVSATCOM), ktoré pripravila Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a s ktorými sa zlúčili požiadavky vojenských používateľov, ktoré Európska obranná agentúra identifikovala vo svojom spoločnom štábnom cieli prijatom v roku 2013, a potreby civilných používateľov zozbierané Komisiou. Z následných analýz Komisie vyplynulo, že súčasná ponuka satelitnej komunikácie Únie na základe kapacít členských štátov s vnútroštátnymi systémami, ako aj súkromného sektora nemôže uspokojiť určité nové potreby vládneho dopytu, ktoré smerujú k pokročilejším bezpečnostným riešeniam, nízkemu oneskoreniu a globálnemu pokrytiu. Tieto potreby by sa mali monitorovať a pravidelne prehodnocovať.

(7)

Nedávny technický pokrok umožnil vznik komunikačných sústav, ktoré nie sú na geostacionárnej obežnej dráhe a ktoré postupne ponúkajú služby vysokorýchlostného pripojenia s nízkym oneskorením. Ponúka sa teda príležitosť na riešenie vyvíjajúcich sa potrieb používateľov schválených vládou vytvorením a zavedením dodatočnej infraštruktúry, keďže v súčasnosti sú v Únii k dispozícii registrácie frekvencií v rámci Medzinárodnej telekomunikačnej únie, ktoré sú potrebné na poskytovanie požadovaných služieb. Ak sa tieto registrácie frekvencií nevyužijú, stratia platnosť a pridelia sa iným aktérom. Keďže frekvencie a prevádzkové intervaly na obežnej dráhe sú čoraz obmedzenejším zdrojom, Komisia by mala prostredníctvom otvoreného a transparentného procesu s členskými štátmi využiť túto príležitosť a uzavrieť s členskými štátmi, ktoré poskytujú registrácie frekvencií, špecializované licenčné zmluvy na poskytovanie vládnych služieb založených na vládnej infraštruktúre. Za získanie práv na registráciu frekvencií potrebných na poskytovanie komerčných služieb je zodpovedný súkromný sektor.

(8)

Vládne subjekty v Únii čoraz viac požadujú bezpečné a spoľahlivé vesmírne služby satelitnej komunikácie, najmä preto, že sú najvhodnejšou možnosťou v prípade absencie pozemných komunikačných systémov, alebo keď sú takéto systémy narušené alebo nespoľahlivé. Cenovo dostupný a nákladovo efektívny prístup k satelitnej komunikácii je nevyhnutný aj v oblastiach, kde chýba terestriálna infraštruktúra, a to aj nad oceánmi, vo vzdušnom priestore, vo vzdialených oblastiach a tam, kde terestriálna infraštruktúra v krízových situáciách čelí vážnym výpadkom alebo je nespoľahlivá. Satelitná komunikácia môže zvýšiť celkovú odolnosť komunikačných sietí, napríklad ponúknuť alternatívu v prípade fyzických útokov alebo kybernetických útokov na miestnej terestriálnej infraštruktúre, nehôd alebo prírodných katastrof či katastrof spôsobených ľudskou činnosťou.

(9)

Únia by mala zabezpečiť poskytovanie odolných, globálnych, bezpečných, chránených, nerušených, zaručených a flexibilných riešení satelitnej komunikácie na účely vyvíjajúcich sa vládnych potrieb a požiadaviek, ktoré sú vybudované na technologickej a priemyselnej základni Únie, s cieľom zvýšiť odolnosť operácií inštitúcií členských štátov a Únie.

(10)

Preto je dôležité zriadiť nový program, konkrétne Program Únie pre bezpečnú konektivitu (ďalej len „program“) s cieľom zabezpečiť satelitnú multiorbitálnu komunikačnú infraštruktúru Únie na vládne použitie a zároveň integrovať a doplniť existujúce a budúce vnútroštátne a európske kapacity v rámci zložky GOVSATCOM, ako aj ďalej rozvíjať a postupne integrovať iniciatívu Európska kvantová komunikačná infraštruktúra (ďalej len „EuroQCI“) do systému bezpečnej konektivity.

(11)

Program by mal uspokojiť nové vládne potreby zamerané na pokročilé bezpečnostné riešenia, nízke oneskorenie a globálne pokrytie. Mal by celosvetovo zabezpečiť poskytovanie a dlhodobú nepretržitú dostupnosť bezpečných, autonómnych, spoľahlivých a nákladovo efektívnych vládnych služieb satelitnej komunikácie, podporu odolnosti a ochrany kritickej infraštruktúry, situačného povedomia, vonkajších činností, krízového riadenia, ako aj aplikácií, ktoré sú rozhodujúce pre hospodárstvo, bezpečnosť a obranu Únie a členských štátov, a to prostredníctvom vyhradenej vládnej infraštruktúry, ktorá integruje a dopĺňa kapacity zložky GOVSATCOM. Okrem toho by mal program uprednostňovať poskytovanie vládnych služieb a s ohľadom na prieskum trhu vrátane konzultácií s používateľmi schválenými vládou umožniť európskemu súkromnému sektoru poskytovať komerčné služby prostredníctvom komerčnej infraštruktúry.

(12)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 (3) sa stanovuje súbor cieľov na podporu rozvoja odolných, bezpečných, výkonných a udržateľných digitálnych infraštruktúr v Únii vrátane digitálneho cieľa pre Komisiu a členské štáty dosiahnuť do roku 2030 gigabitové pripojenie pre všetkých. Program by mal umožňovať konektivitu občanov a podnikov v Únii a na celom svete, čo zahŕňa okrem iného poskytovanie prístupu k cenovo dostupnému vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu, ktoré môže pomôcť odstrániť mŕtve komunikačné zóny a zvýšiť súdržnosť v rámci Únie vrátane jej najvzdialenejších regiónov, vidieckych, okrajových, vzdialených a izolovaných oblastí a ostrovov. Satelitné služby v súčasnosti nemôžu nahradiť výkon pozemných sietí, ale môžu prekonať digitálnu priepasť a v príslušných prípadoch dokonca prispieť k všeobecným cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (4).

(13)

Program by mal preto pozostávať z činností vymedzenia, návrhu, vývoja, validácie a súvisiaceho zavádzania zameraných na výstavbu počiatočnej vesmírnej a pozemnej infraštruktúry, ktorá je potrebná na poskytovanie prvých vládnych služieb. Program by mal potom zahŕňať postupné zavádzanie zamerané na dokončenie vesmírnej aj pozemnej infraštruktúry potrebnej na poskytovanie pokročilých vládnych služieb, ktoré v súčasnosti nie sú k dispozícii a ktoré presahujú súčasné možnosti existujúcich európskych služieb satelitnej komunikácie. Program by mal okrem toho podporovať rozvoj používateľských terminálov, ktoré umožňujú využívať pokročilé komunikačné služby. Činnosti využívania by sa mali začať čo najskôr s cieľom poskytovať prvé vládne služby v roku 2024, aby sa čo najskôr uspokojili potreby používateľov schválených vládou. Program by mal následne zahŕňať činnosti zamerané na dokončenie vesmírnej i pozemnej infraštruktúry potrebnej na dosiahnutie plnej prevádzkovej spôsobilosti do roku 2027. Súčasťou činností využívania by malo byť poskytovanie vládnych služieb, prevádzka, údržba a neustále zlepšovanie vesmírnej a pozemnej infraštruktúry po jej zavedení, ako aj vývoj budúcich generácií vládnych služieb.

(14)

V júni 2019 členské štáty podpísali vyhlásenie o Európskej kvantovej komunikačnej infraštruktúre (EuroQCI) (ďalej len „vyhlásenie“), v ktorom sa dohodli, že budú s Komisiou a s podporou ESA spolupracovať na rozvoji kvantovej komunikačnej infraštruktúry pokrývajúcej celú Úniu. V súlade s vyhlásením sa iniciatíva EuroQCI zameriava na zavedenie certifikovanej zabezpečenej kvantovej komunikačnej infraštruktúry medzi koncovými bodmi, ktorá umožňuje prenos a uchovávanie informácií a údajov, a na prepojenie kritických verejných komunikačných prostriedkov v celej Únii. Program prispeje k splneniu cieľov vyhlásenia vytvorením vesmírnej a pozemnej infraštruktúry EuroQCI integrovanej do vládnej infraštruktúry programu, ako aj vývojom a zavádzaním terestriálnej infraštruktúry EuroQCI, ktorú budú vlastniť členské štáty. Vesmírna, pozemná a terestriálna infraštruktúra EuroQCI by sa mala v rámci programu rozvíjať v dvoch hlavných fázach, a to vo fáze predbežnej validácie, ktorá môže zahŕňať vývoj a validáciu viacerých rôznych technológií a komunikačných protokolov, a vo fáze úplného zavádzania vrátane vhodných riešení na prepojenie medzi družicami a prenos údajov medzi družicami, pozemnou a terestriálnou infraštruktúrou.

(15)

Jednou z hlavných funkcií EuroQCI bude umožniť kvantovú distribúciu kryptografických kľúčov (QKD). Technológia a produkty QKD zatiaľ nie sú dostatočne vyspelé na to, aby sa mohli použiť na ochranu utajovaných skutočností EÚ. Stále je potrebné vyriešiť hlavné problémy týkajúce sa bezpečnosti QKD, ako je štandardizácia protokolov QKD, analýza vedľajších kanálov a metodika hodnotenia. Program by preto mal podporovať EuroQCI a umožniť začlenenie schválených kryptografických produktov, ktoré sú k dispozícii, do infraštruktúry.

(16)

V záujme uspokojivej zabezpečenej ochrany utajovaných skutočností EÚ by primárnymi riešeniami na boj proti hrozbám, ktoré predstavuje kvantová výpočtová technika, mala byť kombinácia konvenčných riešení, postkvantovej kryptografie a prípadne QKD v hybridných prístupoch. Program by preto mal využívať takéto prístupy na účely zabezpečenia najmodernejšej kryptografie aj distribúcie kľúčov.

(17)

S cieľom rozšíriť kapacity Únie v oblasti satelitnej komunikácie by infraštruktúra programu mala využívať, integrovať a dopĺňať infraštruktúru vyvinutú na účely zložky GOVSATCOM. Pozemná infraštruktúra programu by mala byť založená najmä na centrách GOVSATCOM, ktoré sa postupne rozšíria na základe potrieb používateľov prostredníctvom iných prostriedkov pozemného segmentu vrátane prostriedkov členských štátov, ktoré sú ochotné dodatočne prispieť na základe prevádzkových a bezpečnostných požiadaviek.

(18)

Program by mal zlepšiť bezpečnú konektivitu v geografických oblastiach strategického záujmu, ako sú Afrika a Arktída, ako aj Baltské more, Čierne more, Stredozemie a Atlantický oceán. Služby poskytované v rámci programu by mali prispieť aj ku geopolitickej odolnosti tým, že ponúknu dodatočnú konektivitu v súlade s politickými cieľmi v daných regiónoch a so spoločným oznámením Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 1. decembra 2021 s názvom „Global Gateway“.

(19)

Bez toho, aby boli dotknuté komunikačné služby, by družice vybudované na účely programu mohli byť vybavené subsystémami vrátane užitočného nákladu, ktoré môžu umožniť zvýšenie kapacity a služieb zložiek Vesmírneho programu Únie, čo umožní vývoj dodatočných nekomunikačných služieb, o ktorých rozhodne programový výbor zasadajúci v príslušnom zložení, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/696 a ktoré sa vykonajú za podmienok stanovených v tomto nariadení. Ak sa riadne stanoví prínos pre zložky Vesmírneho programu Únie, pričom sa zohľadnia potreby používateľov a rozpočtové obmedzenia, mohli by sa tieto subsystémy rozvinúť tak, aby ponúkali alternatívne služby lokalizácie, navigácie a určovania času, ktoré by dopĺňali systém Galileo, zabezpečovali vysielanie správ Európskeho systému prekrytia satelitnej navigácie (European Geostationary Navigation Overlay System – EGNOS) s nižším oneskorením, poskytovali vesmírne senzory na dohľad nad kozmickým priestorom a podporovali posilnenie súčasných spôsobilostí programu Copernicus, najmä v prípade núdzových a civilných bezpečnostných služieb. Okrem toho by tieto subsystémy mohli poskytovať nekomunikačné služby členským štátom pod podmienkou, že to neovplyvní bezpečnosť a rozpočet programu.

(20)

Vzhľadom na význam, ktorý má pre program jeho pozemná vládna infraštruktúra, a na vplyv tejto infraštruktúry na jeho bezpečnosť by umiestnenie tejto infraštruktúry mala určiť Komisia v súlade so všeobecnými bezpečnostnými požiadavkami a na základe otvoreného a transparentného procesu s cieľom zabezpečiť vyvážené rozdelenie medzi členskými štátmi. Do zavádzania pozemnej vládnej infraštruktúry programu, ktorá zahŕňa aj infraštruktúru vytvorenú v rámci zložky GOVSATCOM, by sa mohla zapojiť aj Agentúra Európskej únie pre vesmírny program (ďalej len „agentúra“) alebo vo vhodných prípadoch a v rámci svojej oblasti pôsobnosti aj ESA.

(21)

V záujme bezpečnosti Únie a jej členských štátov a na zaistenie bezpečnosti a integrity vládnych služieb je nevyhnutné, aby sa vesmírne prostriedky programu vynášali z územia Únie. Za výnimočných, riadne odôvodnených okolností by malo byť možné, aby sa takéto vynesenie uskutočnilo z územia tretej krajiny. Popri ťažkých a stredných nosičoch by mohli malé nosiče a mikronosiče poskytnúť dodatočnú flexibilitu, ktorá by umožnila rýchle nasadenie vesmírnych prostriedkov.

(22)

Je dôležité, aby Únia vlastnila všetok hmotný a nehmotný majetok spojený s vládnou infraštruktúrou vytvorenou v rámci programu okrem terestriálnej infraštruktúry EuroQCI a aby zároveň zabezpečila súlad s Chartou základných práv Európskej únie vrátane jej článku 17. Napriek tomu, že Únia bude vlastníkom uvedeného majetku, mala by mať v súlade s týmto nariadením a tam, kde sa to na základe individuálneho posúdenia považuje za vhodné, možnosť sprístupniť tento majetok tretím stranám alebo sa ho zbaviť.

(23)

Celoúnijné iniciatívy, ako je iniciatíva za bezpečnú konektivitu, sa formujú širokou účasťou inovačných malých a stredných podnikov (MSP), startupov a veľkých podnikov z dodávateľského i odberateľského segmentu vesmírneho sektora z celej Únie. V posledných rokoch priniesli niektorí vesmírni aktéri do vesmírneho sektora výzvy, najmä startupy a MSP, ktoré vyvinuli inovačné, trhovo orientované vesmírne technológie a aplikácie, niekedy s rôznymi obchodnými modelmi. S cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť vesmírneho ekosystému Únie by mal program maximalizovať využívanie inovačných a prelomových technológií, ako aj nových obchodných modelov vyvinutých európskym vesmírnym ekosystémom vrátane sektora New Space, najmä zo strany MSP, spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou a startupov, ktoré vyvíjajú nové trhovo orientované vesmírne technológie a aplikácie, pričom by sa mal vzťahovať na celý vesmírny hodnotový reťazec, ktorý zahŕňa dodávateľské a odberateľské segmenty.

(24)

Je nevyhnutné nabádať na investície súkromného sektora prostredníctvom vhodného verejného obstarávania a agregácie zákaziek na poskytnutie služieb, čím sa zníži neistota a zabezpečí dlhodobá viditeľnosť a predvídateľnosť potrieb verejného sektora v oblasti služieb. V záujme zabezpečenia konkurencieschopnosti európskeho vesmírneho priemyslu v budúcnosti by mal program prispievať aj k rozvoju pokročilých zručností v oblastiach súvisiacich s vesmírom a podporovať činnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj presadzovať rovnaké príležitosti, rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien, s cieľom plne realizovať potenciál občanov Únie v tejto oblasti.

(25)

V súlade s cieľmi stanovenými v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 s názvom „Európska zelená dohoda“ by mal program v čo najväčšej miere minimalizovať svoj vplyv na životné prostredie. Hoci vesmírne prostriedky samy osebe neemitujú skleníkové plyny počas používania, ich výroba a súvisiace pozemné zariadenia majú vplyv na životné prostredie. Mali by sa prijať opatrenia na zmiernenie tohto vplyvu. Na tento účel by verejné obstarávanie uskutočňované v rámci programu malo zahŕňať zásady a opatrenia zamerané na udržateľnosť, ako sú opatrenia na minimalizáciu a kompenzáciu emisií skleníkových plynov vznikajúcich pri vývoji, výrobe a zavádzaní infraštruktúry a opatrenia na predchádzanie svetelnému znečisteniu, napríklad vplyv na pozemné astronomické pozorovania.

(26)

Vzhľadom na rastúci počet vesmírnych plavidiel a vesmírneho odpadu na obežnej dráhe by nová európska sústava mala spĺňať aj kritériá udržateľnosti vesmírnych činností a byť príkladom osvedčených postupov v oblasti manažmentu vesmírnej prevádzky a dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru s cieľom znížiť množstvo vyprodukovaného vesmírneho odpadu, zabrániť rozpadu na obežnej dráhe a zrážkam na obežnej dráhe a poskytnúť vhodné opatrenia pre vesmírne plavidlá po skončení životnosti. Keďže na medzinárodných fórach, ako napríklad vo Výbore OSN pre mierové využívanie vesmíru, sa prerokúvajú oprávnené obavy týkajúce sa ochrany vesmírneho prostredia, je mimoriadne dôležité, aby Únia išla príkladom v súvislosti s udržateľnosťou vesmírnych činností. Pri zákazkách obstaraných v rámci programu by sa malo zabezpečiť, aby použitá technológia spĺňala čo najvyššie normy, pokiaľ ide o udržateľnosť, ako aj energetickú efektívnosť a efektívnosť využívania zdrojov.

(27)

Prevádzkové požiadavky na vládne služby by mali vychádzať z hodnotenia potrieb používateľov schválených vládou, a to aj s ohľadom na možnosti súčasnej ponuky na trhu. Pri posudzovaní týchto požiadaviek by sa mali maximálne využívať súčasné kapacity na trhu. Na základe týchto prevádzkových požiadaviek v kombinácii so všeobecnými bezpečnostnými požiadavkami a vyvíjajúcim sa dopytom po vládnych službách by sa malo vytvoriť portfólio služieb pre vládne služby. Toto portfólio služieb by malo predstavovať uplatniteľné východisko pre vládne služby. Tiež by sa v ňom mali určiť kategórie služieb, ktorými sa dopĺňa portfólio služieb pre služby GOVSATCOM zriadené v rámci nariadenia (EÚ) 2021/696. Komisia by mala zabezpečiť konzistentnosť a súdržnosť prevádzkových a bezpečnostných požiadaviek zložky GOVSATCOM a programu. S cieľom zachovať čo najväčšiu možnú zhodu medzi dopytom a ponukou služieb by sa malo portfólio služieb pre vládne služby identifikovať v roku 2023 a malo by byť možné ho pravidelne aktualizovať po konzultácii s členskými štátmi na základe uvedených prevádzkových a bezpečnostných požiadaviek.

(28)

Satelitná komunikácia je obmedzený zdroj limitovaný satelitnou kapacitou, frekvenciou a geografickým pokrytím. Preto, ak má byť program nákladovo efektívny a využiť úspory z rozsahu, mal by optimalizovať zhodu medzi ponukou a dopytom vládnych služieb a zabrániť prekročeniu kapacity. Keďže dopyt aj potenciálna ponuka sa časom menia, Komisia by mala monitorovať potreby, aby mohla portfólio pre vládne služby podľa potreby upraviť.

(29)

Členské štáty, Rada, Komisia a ESVČ, ako aj agentúry a orgány Únie by mali mať možnosť zapojiť sa do programu, pokiaľ sa rozhodnú autorizovať používateľov vládnych služieb alebo poskytnúť kapacity, lokality alebo zariadenia. Vzhľadom na to, že o autorizácii vnútroštátnych používateľov vládnych služieb rozhodujú členské štáty, nemala by sa im ukladať povinnosť prispievať k programu ani povinnosť umiestniť na svojom území infraštruktúru programu.

(30)

Každý účastník programu by mal určiť príslušný orgán pre bezpečnú konektivitu, ktorý bude monitorovať, či používatelia a iné vnútroštátne subjekty, ktoré zohrávajú v rámci programu nejakú úlohu, dodržiavajú uplatniteľné pravidlá a bezpečnostné postupy stanovené vo všeobecných bezpečnostných požiadavkách. Účastníci programu môžu zveriť funkcie takéhoto orgánu aj existujúcemu orgánu.

(31)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania programu stanovuje finančné krytie, ktoré má pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (5).

(32)

Ciele programu sú konzistentné a komplementárne s cieľmi iných programov Únie, najmä programu Horizont Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (6) a rozhodnutím Rady (EÚ) 2021/764 (7), programu Digitálna Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 (8), Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 (9), Nástroja na prepájanie Európy zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 (10), a najmä Vesmírneho programu Únie.

(33)

V rámci programu Horizont Európa sa vyčlení osobitná časť jeho zložiek klastra „Digitalizácia, priemysel a vesmír“ na činnosti v oblasti výskumu a inovácie súvisiace s vývojom a validáciou systému bezpečnej konektivity, a to aj v prípade potenciálnych technológií, ktoré sa vyvinú v rámci vesmírneho ekosystému vrátane sektora New Space. Z Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI) sa vyčlení osobitná časť finančných prostriedkov programu Globálna Európa na činnosti súvisiace s prevádzkou systému bezpečnej konektivity a celosvetovým poskytovaním služieb, čo umožní poskytovať medzinárodným partnerom celý rad služieb. V rámci Vesmírneho programu Únie sa vyčlení vyhradená časť zložky GOVSATCOM na činnosti súvisiace s rozvojom centra GOVSATCOM, ktoré bude súčasťou pozemnej infraštruktúry systému bezpečnej konektivity. Financovanie vyplývajúce z týchto programov by sa malo implementovať v súlade s pravidlami týchto programov.

(34)

Vzhľadom na inherentné dôsledky na bezpečnosť Únie a jej členských štátov má program spoločné ciele a zásady aj s Európskym obranným fondom zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 (11). Časť finančných prostriedkov z Európskeho obranného fondu by sa preto mala poskytnúť na financovanie činností v rámci tohto programu, najmä činností súvisiacich so zavádzaním jeho infraštruktúry.

(35)

Aby sa zabezpečilo úspešné vykonávanie programu, je dôležité zabezpečiť, aby boli k dispozícii dostatočné zdroje. Členské štáty by mali mať možnosť prispieť svojou technickou spôsobilosťou, know-how a pomocou, najmä v oblastiach bezpečnosti a ochrany, alebo, ak je to vhodné a možné, tým, že na účely programu sprístupnia údaje, informácie, služby a infraštruktúru, ktoré sa nachádzajú na ich území. Na program by malo byť možné získať dodatočné finančné príspevky alebo nepeňažné príspevky od tretích strán vrátane agentúr a orgánov Únie, členských štátov, tretích krajín zúčastňujúcich sa na programe alebo medzinárodných organizácií, a to v súlade s príslušnými dohodami.

(36)

Na program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (12) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Nariadením o rozpočtových pravidlách sa ustanovujú pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých odborníkov.

(37)

V súlade s článkom 191 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách nie je za žiadnych okolností možné financovať z rozpočtu Únie tie isté náklady dvakrát.

(38)

Komisia by mala mať možnosť v prípade potreby využiť technickú pomoc určitých externých strán, pokiaľ sú zachované bezpečnostné záujmy Únie. Rovnakú technickú pomoc by mali mať možnosť využívať pri plnení úloh, ktoré im boli zverené podľa tohto nariadenia, aj iné subjekty zapojené do verejnej správy programu.

(39)

Verejné zákazky uzatvárané v rámci programu na činnosti financované z programu by mali byť v súlade s pravidlami Únie. V tejto súvislosti by mala byť Únia zároveň zodpovedná za vymedzenie cieľov, ktoré sa majú plniť v súvislosti s verejným obstarávaním.

(40)

Program sa spolieha na zložité technológie, ktoré sa neustále menia. Zo spoliehania sa na tieto technológie vyplýva neistota a riziko, pokiaľ ide o verejné zákazky uzatvárané v rámci programu, ak takéto zákazky zahŕňajú dlhodobé záväzky vo vzťahu k zariadeniam alebo službám. Preto sú okrem pravidiel stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách potrebné aj osobitné opatrenia týkajúce sa verejných zákaziek. Preto by malo byť možné stanoviť minimálnu úroveň subdodávok. Pokiaľ ide o subdodávateľské plnenie, mali by sa tam, kde je to možné, uprednostniť startupy a MSP, najmä s cieľom umožniť ich cezhraničnú účasť.

(41)

V záujme splnenia cieľov programu je dôležité, aby bolo možné v prípade potreby využiť kapacity, ktoré ponúkajú verejné a súkromné subjekty z Únie pôsobiace vo vesmírnom sektore, a zároveň spolupracovať na medzinárodnej úrovni s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. Z tohto dôvodu je potrebné stanoviť možnosť využitia všetkých relevantných nástrojov a metód riadenia ustanovených v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a v nariadení o rozpočtových pravidlách a postupoch spoločného verejného obstarávania.

(42)

Verejno-súkromná spolupráca je najvhodnejším systémom, ktorým sa môže zabezpečiť plnenie cieľov programu. Mala by umožniť stavať na existujúcej technologickej a priemyselnej základni satelitnej komunikácie Únie vrátane súkromných prostriedkov a poskytovať spoľahlivé a inovatívne vládne služby, pričom by sa súkromným partnerom umožnilo doplniť infraštruktúru programu o ďalšie spôsobilosti, aby mohli ponúkať komerčné služby za trhových podmienok prostredníctvom dodatočných vlastných investícií. Takýmto systémom by sa mali ďalej optimalizovať náklady na zavedenie a prevádzku rozdelením nákladov na vývoj a zavedenie komponentov, ktoré sú spoločné pre vládne aj komerčné infraštruktúry, ako aj prevádzkových nákladov tým, že by sa umožnila vysoká miera spoločného využívania kapacít. Mala by sa zároveň stimulovať inovácia v európskom vesmírnom ekosystéme vrátane sektora New Space tým, že by sa umožnilo rozdeliť riziká v oblasti výskumu a vývoja medzi verejných a súkromných partnerov.

(43)

Pri vykonávaní programu by sa mali koncesné zmluvy, zákazky na dodanie tovaru, poskytnutie služieb alebo uskutočnenie prác alebo zmiešané zákazky riadiť kľúčovými zásadami. V týchto zákazkách by sa malo stanoviť jasné rozdelenie úloh a zodpovedností medzi verejnými a súkromnými partnermi s jasným rozdelením rizík medzi nich s cieľom zabezpečiť, aby dodávatelia prevzali zodpovednosť za dôsledky prípadných nedostatkov, ktoré spôsobili. V zákazkách by sa malo zabezpečiť, aby dodávatelia nedostávali za poskytovanie vládnych služieb nadmernú náhradu, malo by sa umožniť poskytovanie komerčných služieb súkromným sektorom a zabezpečiť primerané uprednostňovanie potrieb používateľov schválených vládou. V zákazkách by sa malo zabezpečiť, aby sa pri poskytovaní služieb založených na komerčnej infraštruktúre chránili základné záujmy Únie a všeobecné a špecifické ciele programu. Je preto dôležité, aby sa zaviedli opatrenia na zabezpečenie ochrany týchto základných záujmov a cieľov. Komisia by predovšetkým mala mať možnosť prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie kontinuity služieb v prípade, ak si dodávateľ nie je schopný plniť svoje povinnosti.

Zákazky by mali obsahovať primerané záruky, aby sa zabránilo okrem iného konfliktom záujmov a možným narušeniam hospodárskej súťaže vyplývajúcim z poskytovania komerčných služieb, neprimeranej diskriminácie alebo akýchkoľvek iných skrytých nepriamych výhod. Takéto záruky môžu zahŕňať oddelenie účtovníctva medzi vládnymi a komerčnými službami vrátane zriadenia subjektu, ktorý bude štrukturálne a právne oddelený od vertikálne integrovaného prevádzkovateľa, na účely poskytovania vládnych služieb, ako aj otvorený, spravodlivý, primeraný a nediskriminačný prístup k infraštruktúre potrebnej na poskytovanie komerčných služieb. Preto by mali byť komerčné služby dostupné existujúcim poskytovateľom terestriálnych služieb za transparentných a nediskriminačných podmienok. Zákazky by mali podporovať účasť startupov a MSP v celom hodnotovom reťazci a vo všetkých členských štátoch.

(44)

Dôležitým cieľom programu je zaistiť bezpečnosť Únie a členských štátov a posilniť odolnosť všetkých kľúčových technológií a hodnotových reťazcov a pritom zachovať otvorené hospodárstvo. Tento cieľ si v osobitných prípadoch vyžaduje stanovenie podmienok oprávnenosti a účasti, aby sa zabezpečila ochrana integrity, bezpečnosti a odolnosti operačných systémov Únie. Nemalo by to oslabiť potrebu konkurencieschopnosti a nákladovej efektívnosti.

(45)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (13) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (14), (Euratom, ES) č. 2185/96 (15) a (EÚ) 2017/1939 (16) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, opravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v náležitých prípadoch uloženia administratívnych sankcií. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa ustanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (17).

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci, Európskej prokuratúre podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(46)

Na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie je potrebné vyžadovať od tretích krajín, aby udelili zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u a Dvoru audítorov potrebné práva a prístup na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí.

(47)

Na optimalizáciu efektívnosti a vplyvu programu by sa mali prijať opatrenia na podporu využívania a rozvoja otvorených noriem, technológií s otvoreným zdrojovým kódom a interoperability v architektúre systému bezpečnej konektivity. Otvorenejšia koncepcia uvedeného systému by mohla umožniť lepšie synergie s inými zložkami Vesmírneho programu Únie alebo vnútroštátnymi službami a aplikáciami, optimalizovať náklady tým, že sa zabráni duplicite pri vývoji rovnakej technológie, zlepšiť spoľahlivosť, podporiť inováciu a využívať prínosy širokej hospodárskej súťaže.

(48)

Riadna verejná správa programu si vyžaduje jasné rozdelenie povinností a úloh medzi jednotlivých zúčastnených aktérov, aby sa predišlo zbytočnému prekrývaniu a obmedzilo prekračovanie stanovených nákladov a meškanie. Všetci aktéri správy programu by mali v rámci svojej oblasti právomoci a v súlade so svojimi povinnosťami podporovať plnenie cieľov programu.

(49)

Členské štáty pôsobia v oblasti vesmíru už dlho. Majú v tejto oblasti systémy, infraštruktúru, vnútroštátne agentúry a orgány. Dokážu preto výrazne prispieť k programu, najmä pri jeho vykonávaní. Mohli by spolupracovať s Úniou pri propagovaní služieb a aplikácií programu a zabezpečiť súdržnosť medzi príslušnými vnútroštátnymi iniciatívami a programom. Komisia by mohla mať možnosť mobilizovať prostriedky, ktorými disponujú členské štáty, využívať ich pomoc a za vzájomne dohodnutých podmienok zveriť členským štátom úlohy pri vykonávaní programu. V relevantných prípadoch by sa členské štáty mali zamerať na zabezpečenie súdržnosti a komplementárnosti svojich plánov obnovy a odolnosti s programom. Členské štáty by okrem toho mali prijať všetky opatrenia potrebné na zaistenie ochrany pozemnej infraštruktúry, ktorá sa nachádza na ich území. Členské štáty by navyše mali byť schopné v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ (18) zabezpečiť, aby boli k dispozícii frekvencie potrebné pre program a aby boli tieto frekvencie chránené na primeranej úrovni tak, aby bolo možné v plnej miere vyvíjať a zavádzať aplikácie na základe ponúkaných služieb. Frekvencie sprístupnené na účely programu by nemali mať na program žiadny finančný vplyv.

(50)

Je povinnosťou Komisie, aby v súlade s článkom 17 Zmluvy o Európskej únii („ďalej len „Zmluva o EÚ“) ako inštitúcia, ktorá presadzuje všeobecný záujem Únie, realizovala program, prevzala celkovú zodpovednosť a propagovala jeho využívanie. V záujme optimálneho využitia zdrojov a kompetencií rôznych zainteresovaných strán by Komisia mala mať možnosť zveriť určité úlohy za odôvodnených okolností iným subjektom. Komisia by mala určiť hlavné technické a prevádzkové požiadavky potrebné na implementáciu systémov a vývoj služieb. Predtým by mala konzultovať s expertmi z členských štátov, používateľmi a ďalšími relevantnými verejnými či súkromnými zainteresovanými stranami. V súlade s článkom 4 ods. 3 ZFEÚ vykonávanie právomoci Úniou nebráni členským štátom vykonávať ich príslušné právomoci. V záujme správneho využívania finančných prostriedkov Únie je však vhodné, aby Komisia v čo najväčšej možnej miere zabezpečila konzistentnosť činností vykonávaných v rámci programu s činnosťami členských štátov bez zbytočnej duplicity úsilia.

(51)

V článku 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa ustanovuje, že na základe výsledkov ex ante posúdenia má Komisia možnosť využívať systémy a postupy osôb alebo subjektov, ktorým sa zverila implementácia finančných prostriedkov Únie. V prípade potreby by sa v príslušnej dohode o príspevku mali vymedziť osobitné úpravy týchto systémov a postupov (opatrenia dohľadu), ako aj opatrenia týkajúce sa existujúcich zmlúv.

(52)

Vzhľadom na svoje celosvetové pokrytie má program výrazný medzinárodný rozmer. Medzinárodní partneri, ich vlády a občania budú príjemcami súboru služieb programu, čo prinesie výhody pre medzinárodnú spoluprácu Únie a členských štátov s týmito partnermi. V prípade záležitostí súvisiacich s programom by Komisia mohla v rámci oblasti svojej právomoci a v mene Únie koordinovať činnosti na medzinárodnej scéne.

(53)

Na základe odborných znalostí nadobudnutých v minulých rokoch v oblastiach riadenia, prevádzky a poskytovania služieb súvisiacich so zložkami systémov Galileo a EGNOS Vesmírneho programu Únie je agentúra najvhodnejším orgánom na to, aby pod dohľadom Komisie vykonávala úlohy súvisiace s prevádzkou vládnej infraštruktúry a poskytovaním vládnych služieb. Preto by mala ďalej rozvíjať príslušné kapacity na tento účel. Agentúre by sa teda malo zveriť poskytovanie vládnych služieb a malo by jej byť možné zveriť celé prevádzkové riadenie vládnej infraštruktúry alebo jeho časť.

(54)

V súvislosti s bezpečnosťou by agentúra vzhľadom na svoje skúsenosti v tejto oblasti mala byť prostredníctvom svojej rady pre bezpečnostnú akreditáciu zodpovedná za zaistenie bezpečnostnej akreditácie vládnych služieb a infraštruktúry. V závislosti od operačnej pripravenosti agentúry, najmä z hľadiska primeranej úrovne ľudských zdrojov, by agentúra okrem toho mala vykonávať úlohy, ktoré jej zverí Komisia. Ak je to možné, agentúra by mala využiť svoje odborné znalosti, napríklad prostredníctvom činností európskeho globálneho navigačného satelitného systému (EGNSS). Keď sa agentúre zverujú úlohy, mali by sa jej poskytnúť primerané ľudské, administratívne a finančné zdroje, aby mohla vykonávať svoje úlohy a misie v plnej miere.

(55)

Na účely zabezpečenia prevádzky vládnej infraštruktúry a uľahčenia poskytovania vládnych služieb by mala mať agentúra možnosť prostredníctvom dohôd o príspevku zveriť iným subjektom konkrétne činnosti v rámci ich príslušných oblastí právomoci, a to za podmienok nepriameho riadenia, ktoré sa vzťahujú na Komisiu, ako sa stanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách.

(56)

ESA je medzinárodná organizácia s rozsiahlymi odbornými znalosťami v oblasti vesmíru vrátane satelitnej komunikácie, a preto je dôležitým partnerom pri vykonávaní rôznych aspektov vesmírnej politiky Únie. V tejto súvislosti by ESA mala byť schopná poskytovať Komisii odborné znalosti, okrem iného aj na účely prípravy špecifikácií a implementácie technických aspektov programu. Na tento účel by sa mali ESA zveriť dohľad nad vývojovými a validačnými činnosťami programu a podpora hodnotenia zmlúv uzatvorených v súvislosti s vykonávaním programu.

(57)

Vzhľadom na význam vesmírnych činností pre hospodárstvo Únie a život občanov Únie by kľúčovou prioritou programu malo byť dosiahnutie a udržanie vysokého stupňa bezpečnosti, najmä s cieľom chrániť záujmy Únie a členských štátov, okrem iného aj vo vzťahu k utajovaným a citlivým neutajovaným skutočnostiam.

(58)

Keďže ESVČ disponuje osobitnými odbornými znalosťami a udržiava pravidelný kontakt s orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami, mala by byť schopná v súlade s rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ (19) pomáhať Komisii pri plnení určitých úloh týkajúcich sa bezpečnosti programu v oblasti vonkajších vzťahov.

(59)

Bez toho, aby bola dotknutá výlučná zodpovednosť členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, ako sa ustanovuje v článku 4 ods. 2 Zmluvy o EÚ, a právo členských štátov chrániť svoje základné bezpečnostné záujmy v súlade s článkom 346 ZFEÚ, by sa malo v záujme hladkého vykonávania programu ustanoviť osobitné riadenie bezpečnosti. Toto riadenie by sa malo opierať o tri hlavné zásady. Po prvé, je nevyhnutné, aby sa v čo najväčšej možnej miere zohľadnili rozsiahle a jedinečné skúsenosti členských štátov v otázkach bezpečnosti. Po druhé, s cieľom predchádzať konfliktom záujmov a akýmkoľvek nedostatkom pri uplatňovaní bezpečnostných predpisov by sa mali prevádzkové funkcie oddeliť od funkcií v oblasti bezpečnostnej akreditácie. Po tretie, subjekt zodpovedný za riadenie celej infraštruktúry programu alebo jej časti má zároveň najlepšie predpoklady na riadenie bezpečnosti úloh, ktoré mu boli zverené. Bezpečnosť programu by vychádzala zo skúseností získaných počas uplynulých rokov pri vykonávaní Vesmírneho programu Únie. Primerané riadenie bezpečnosti si takisto vyžaduje, aby sa úlohy náležite rozdelili medzi jednotlivých aktérov. Keďže za program zodpovedá Komisia, bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, mala by spoločne s členskými štátmi stanoviť všeobecné bezpečnostné požiadavky uplatniteľné na program. Konkrétne v oblasti utajovaných skutočností by riadenie bezpečnosti programu malo zohľadňovať príslušné úlohy a oblasti právomoci Rady a členských štátov pri hodnotení a schvaľovaní kryptografických produktov na ochranu utajovaných skutočností EÚ.

(60)

Kybernetická bezpečnosť a fyzická bezpečnosť pozemnej i vesmírnej infraštruktúry programu, ako aj jej fyzická redundancia sú kľúčom k zaisteniu kontinuity služby a prevádzky systému. Pri stanovovaní všeobecných bezpečnostných požiadaviek by sa preto mala náležite zohľadňovať potreba chrániť systém a jeho služby pred kybernetickými útokmi a hrozbami pre družice, a to aj pomocou nových technológií a podporou reakcie na kybernetické útoky a zotavenia sa z nich.

(61)

V prípade potreby by Komisia po analýze rizík a hrozieb mala určiť štruktúru monitorovania bezpečnosti. Táto štruktúra monitorovania bezpečnosti by mala byť subjektom reagujúcim na pokyny vypracované v rámci rozsahu pôsobnosti rozhodnutia Rady (SZBP) 2021/698 (20).

(62)

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, by Komisia a vysoký predstaviteľ mali v rámci svojich oblastí právomoci zaistiť bezpečnosť programu v súlade s týmto nariadením a v relevantných prípadoch s rozhodnutím (SZBP) 2021/698.

(63)

Vládne služby poskytované v rámci programu budú využívať vládni aktéri Únie v misiách a operáciách, ktoré sú kritické z hľadiska bezpečnosti, obrany a ochrany, ako aj pri ochrane kritickej infraštruktúry. Takéto služby a infraštruktúra by preto mali podliehať bezpečnostnej akreditácii.

(64)

Je nevyhnutné, aby sa činnosti bezpečnostnej akreditácie vykonávali na základe kolektívnej zodpovednosti za bezpečnosť Únie a jej členských štátov, pričom by sa malo vyvíjať úsilie o dosiahnutie konsenzu a zapojenie všetkých, ktorých sa otázka bezpečnosti týka, a aby sa zaviedol postup na neustále monitorovanie rizík. Je takisto potrebné, aby technické činnosti bezpečnostnej akreditácie vykonávali riadne kvalifikovaní odborníci v oblasti akreditácie zložitých systémov, ktorí majú primeraný stupeň bezpečnostnej previerky.

(65)

Komisia je podľa článku 17 Zmluvy o EÚ zodpovedná za riadenie programov, ktoré možno v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení o rozpočtových pravidlách ďalej delegovať na tretie strany v rámci nepriameho riadenia. V tejto súvislosti je potrebné, aby Komisia zabezpečila, že úlohy plnené tretími stranami pri vykonávaní programu v rámci nepriameho riadenia nenarušia bezpečnosť programu, najmä pokiaľ ide o kontrolu nad utajovanými skutočnosťami. Malo by sa preto objasniť, že ak Komisia zverí ESA vykonávanie úloh v rámci programu, má sa príslušnými dohodami o príspevku zabezpečiť, aby sa utajované skutočnosti, ktoré vytvorí ESA, považovali v súlade s rozhodnutím Rady 2013/488/EÚ (21) a rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 (22) za utajované skutočnosti EÚ vytvorené v rámci právomoci Komisie.

(66)

Vládne služby programu by mohli využívať aktéri z Únie a členských štátov v rámci misií a operácií, ktoré sú kritické z hľadiska bezpečnosti a ochrany. Na ochranu základných bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov sú preto potrebné opatrenia na zabezpečenie potrebnej úrovne nezávislosti od tretích strán (tretích krajín a subjektov z tretích krajín), ktoré sa vzťahujú na všetky prvky programu. Takéto opatrenia by mohli zahŕňať vesmírne a pozemné technológie na úrovni súčastí, subsystémov alebo systémov, výrobné odvetvia, vlastníkov a prevádzkovateľov vesmírnych systémov a fyzické umiestnenie pozemných zložiek systému.

(67)

Členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti, ako aj krajiny európskej susedskej politiky a ďalšie tretie krajiny sa môžu zúčastňovať na programe iba na základe dohody uzatvorenej v súlade s článkom 218 ZFEÚ.

(68)

Podľa rozhodnutia Rady (EÚ) 2021/1764 (23) majú osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách alebo územiach nárok na financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami vzťahujúcimi sa na členský štát, s ktorým sú príslušná zámorská krajina alebo územie spojené.

(69)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (24) by sa program mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov programu. Pri hodnotení programu by sa mali zohľadňovať zistenia z hodnotenia Vesmírneho programu Únie týkajúceho sa zložky GOVSATCOM, ktoré sa vykonáva v rámci nariadenia (EÚ) 2021/696.

(70)

Na zabezpečenie trvalej primeranosti ukazovateľov na podávanie správ o pokroku programu, ako aj rámca na monitorovanie a hodnotenie programu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ v súvislosti so zmenami prílohy k tomuto nariadeniu, pokiaľ ide o ukazovatele, v súvislosti s doplnením tohto nariadenia ustanoveniami o vytvorení rámca na monitorovanie a hodnotenie a v súvislosti s doplnením tohto nariadenia stanovením charakteristík databázy vesmírnych prostriedkov programu, ako aj metodiky a postupov na jej vedenie a aktualizáciu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(71)

V záujme riadnej verejnej správy a vzhľadom na synergie medzi programom a zložkou GOVSATCOM by mal programový výbor zriadený v rámci nariadenia (EÚ) 2021/696 v zložení GOVSATCOM slúžiť aj ako výbor na účely programu. Vo veciach, ktoré sa týkajú bezpečnosti programu, by sa mal programový výbor schádzať v osobitnom bezpečnostnom zložení.

(72)

Keďže riadna verejná správa si vyžaduje jednotné riadenie programu, rýchlejšie rozhodovanie a rovnaký prístup k informáciám, zástupcovia subjektov, ktorým boli zverené úlohy v súvislosti s programom, by mohli mať možnosť zúčastňovať sa ako pozorovatelia na práci programového výboru zriadeného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (25). Z rovnakých dôvodov by zástupcovia tretích krajín a medzinárodných organizácií, ktoré uzavreli s Úniou medzinárodnú dohodu, ktorá sa týka programu, mohli mať možnosť zúčastňovať sa na práci programového výboru s výhradou bezpečnostných obmedzení a v súlade s ustanoveniami takejto dohody. Zástupcovia subjektov, ktorým boli zverené úlohy v súvislosti s programom, zástupcovia tretích krajín a zástupcovia medzinárodných organizácií by nemali mať nárok zúčastňovať sa na hlasovaní programového výboru. Podmienky účasti pozorovateľov a ad hoc účastníkov by sa mali stanoviť v rokovacom poriadku programového výboru.

(73)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa prijímania podrobných pravidiel poskytovania vládnych služieb, prevádzkových požiadaviek v súvislosti s vládnymi službami, portfólia služieb pre vládne služby, rozhodnutí o príspevkoch v súvislosti s dohodami o príspevkoch a pracovných programov, ako aj stanovenia ďalších požiadaviek na účasť tretích krajín a medzinárodných organizácií na programe. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(74)

Vládne služby, ktoré sú založené na vládnej infraštruktúre, by sa vo všeobecnosti mali poskytovať používateľom schváleným vládou bezplatne. Kapacita týchto služieb je však obmedzená. Ak po analýze Komisia usúdi, že existuje nedostatok kapacít, mala by mať možnosť prijať v riadne odôvodnených prípadoch, keď dopyt prevyšuje prístupovú kapacitu, cenovú politiku v rámci podrobných pravidiel poskytovania služieb, aby sa ponuka služieb zosúladila s dopytom po nich. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa prijímania takejto cenovej politiky. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(75)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa stanovenia opatrení potrebných na určenie umiestnenia centier, ktoré patria do pozemnej vládnej infraštruktúry. Pokiaľ ide o výber ich umiestnenia, Komisia by mala mať možnosť zohľadniť prevádzkové a bezpečnostné požiadavky, ako aj existujúcu infraštruktúru. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(76)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa určenia všeobecných bezpečnostných požiadaviek. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Členské štáty by mali mať možnosť vykonávať maximálnu kontrolu nad všeobecnými bezpečnostnými požiadavkami programu. Pri prijímaní vykonávacích aktov v oblasti bezpečnosti programu by Komisii mal pomáhať programový výbor zasadajúci v osobitnom bezpečnostnom zložení. Vzhľadom na citlivosť bezpečnostných záležitostí by sa predseda programového výboru mal usilovať nájsť riešenia, ktoré majú v programovom výbore čo najširšiu podporu. V prípadoch, keď programový výbor nezaujme žiadne stanovisko, by Komisia nemala prijímať vykonávacie akty, ktorými sa určujú všeobecné bezpečnostné požiadavky programu. Ak je zapojenie bezpečnostného zloženia programového výboru stanovené v iných prípadoch, takéto zapojenie by sa malo uskutočniť v súlade s rokovacím poriadkom programového výboru.

(77)

Programom sa dopĺňa existujúci Vesmírny program Únie integráciou a rozširovaním jeho cieľov a činností v záujme vytvorenia systému bezpečnej vesmírnej konektivity pre Úniu. Malo by sa to zohľadniť pri hodnotení programu.

(78)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti, ktoré presahujú finančné a technické kapacity jednotlivých členských štátov, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(79)

Program by sa mal zriadiť na obdobie piatich rokov, aby sa jeho trvanie zosúladilo s trvaním viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027 stanoveným v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (26).

(80)

S cieľom umožniť čo najskoršie začatie vykonávania tohto nariadenia v záujme dosiahnutia jeho cieľov by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr,