Keywords
Summary

Keywords

1. Námietka nezákonnosti – Incidenčný charakter

(Článok 230 štvrtý odsek ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/30, článok 1 ods. 8)

2. Aproximácia právnych predpisov – Palivá – Smernica 2009/30

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/30, článok 1 ods. 8)

3. Aproximácia právnych predpisov – Palivá – Smernica 2009/30

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/30, článok 1 ods. 8)

4. Aproximácia právnych predpisov – Palivá – Smernica 2009/30

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/30, článok 1 ods. 8)

Summary

1. Spoločnosť vyrábajúcu trikarbonyl‑metylcyklopentadienyl mangánium (MMT) nemožno bez akýchkoľvek pochybností považovať za osobne dotknutú v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES článkom 1 ods. 8 smernice 2009/30, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/32, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12, ktorá obmedzuje prítomnosť kovovej prísady MMT v palivách, keďže tento článok 1 ods. 8 nie je osobitne zameraný len na ňu, pričom tejto spoločnosti sa týka len z dôvodu jej objektívneho postavenia výrobcu takejto prísady rovnako ako každého iného hospodárskeho subjektu nachádzajúceho sa momentálne alebo potenciálne v rovnakej situácii. Možnosť určiť viac či menej presný počet alebo dokonca i totožnosť právnych subjektov, na ktoré sa opatrenie použije, vôbec neznamená, že tieto subjekty sa musia považovať za osobne dotknuté týmto opatrením, ak je nesporné, že sa toto použitie vykoná na základe objektívnej právnej alebo faktickej situácie definovanej predmetným aktom. Okrem toho takáto vyrábajúca spoločnosť nepopierateľne nemôže podať prípustne žalobu o neplatnosť už citovaného článku 1 ods. 8 založenú na článku 230 ES a má právo dovolávať sa neplatnosti týchto ustanovení v rámci žaloby podanej podľa vnútroštátneho práva, aj keď proti nim nepodala žalobu o neplatnosť na súde Spoločenstva v lehote stanovenej v článku 230 ES.

(pozri body 20, 23 – 25)

2. V technicky zložitom a neustále sa vyvíjajúcim rámci, akým je rámec kovových prísad pre palivá, má zákonodarca Únie širokú mieru voľnej úvahy, najmä pokiaľ ide o posúdenie skutkových okolností vedeckej a technickej povahy, ktoré sú veľmi komplexné, na určenie povahy a rozsahu opatrení, ktoré prijíma, pričom preskúmanie súdom Spoločenstva sa musí obmedziť na to, či pri výkone takejto právomoci nedošlo k zjavnému porušeniu alebo zneužitiu právomoci, alebo či tieto orgány zjavne neprekročili hranice svojej voľnej úvahy. V takomto kontexte súd Spoločenstva nemôže svojím posúdením skutkových okolností vedeckej a technickej povahy nahradiť posúdenie inštitúcií, ktorým Zmluva zverila túto úlohu. Táto široká miera voľnej úvahy zákonodarcu Únie, ktorá implikuje následné obmedzené súdne preskúmanie jej výkonu, sa nevzťahuje len na povahu a dosah prijímaných predpisov, ale v určitej miere aj na určenie východiskových údajov. Aj keď má takéto súdne preskúmanie obmedzenú pôsobnosť, je potrebné, aby boli inštitúcie Spoločenstva, autori predmetného aktu, schopné Súdnemu dvoru preukázať, že akt bol prijatý na základe efektívneho výkonu ich voľnej úvahy, čo predpokladá zohľadnenie všetkých relevantných skutočností a okolností situácie, ktoré mal tento akt upravovať.

Preto počas legislatívneho konania o prijatí smernice 2009/30, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/32, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12, výbor Parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a potravinovú bezpečnosť organizoval všeobecný a osobitný panel, a keďže zo spisu vyplýva, že pri výkone svojej voľnej úvahy Parlament, Rada a Komisia zohľadnili dostupné vedecké údaje, ktoré sa týkajú účinkov trikarbonylu‑metylcyklopentadienylu mangánia (MMT) na ľudské zdravie a životné prostredie a jeho vplyvu na motorové vozidlá, Parlament a Rada sa nedopustili nijakého zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa rozhodli v článku 1 ods. 8 smernice 2009/30 stanoviť maximálny obsah MMT v palivách.

(pozri body 28, 33, 34, 36, 41, 42)

3. Článok 1 ods. 8 smernice 2009/30, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12, v rozsahu, v akom do smernice 98/70 zavádza článok 8a ods. 2 a obmedzuje prítomnosť trikarbonylu‑metylcyklopentadienylu mangánia (MMT) v palivách, nie je neplatný ani z dôvodu porušenia zásady predchádzania škodám a zásady proporcionality, ani z dôvodu porušenia zásady rovnosti zaobchádzania a zásady právnej istoty.

Čo sa týka súdneho preskúmania dodržiavania zásady proporcionality, je totiž potrebné priznať zákonodarcovi Únie širokú mieru voľnej úvahy v oblasti, v ktorej sa predpokladá prijatie politických, hospodárskych a sociálnych rozhodnutí z jeho strany a v rámci ktorej sa vyžaduje vykonanie komplexného hodnotenia zákonodarcom. Iba zjavne neprimeraná povaha opatrenia prijatého v tejto oblasti vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušné inštitúcie sledujú, môže ovplyvniť zákonnosť takéhoto opatrenia. V tomto ohľade stanovenie maximálnych hodnôt MMT v palivách umožňujúce znížiť množstvo tejto látky, ktorá je potenciálne škodlivá pre ľudské zdravie, nie je zjavne neprimerané na dosiahnutie cieľov ochrany zdravia a životného prostredia sledovaných zákonodarcom Únie. Okrem toho vzhľadom na zdravotné riziká, poškodenie motorov vo vozidlách a ťažkosti pri vypracovaní skúšobnej metodiky reštriktívne opatrenie, akým je obmedzenie prítomnosti MMT v palivách, nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov smernice 2009/30.

Pokiaľ ide ďalej o zásadu predchádzania škodám, ak sa ukáže nemožné s istotou určiť existenciu alebo dosah uvádzaného rizika z dôvodu nedostatočných, nepresvedčivých alebo nepresných výsledkov vykonaných štúdií, ale pravdepodobnosť skutočného poškodenia verejného zdravia pretrváva za predpokladu, že by sa riziko zmenilo na skutočnosť, zásada predchádzania škodám odôvodňuje prijatie obmedzujúcich opatrení pod podmienkou, že tieto opatrenia budú nediskriminačné a objektívne. Maximálny obsah MMT v palivách stanovený v článku 1 ods. 8 smernice 2009/30 však nie je diskriminačný, pretože sa uplatňuje v celej Únii a na všetkých výrobcov a dovozcov MMT. Navyše stanovenie maximálnych hodnôt obsahu MMT s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia sa preto vzhľadom na neistotu týkajúcu sa škôd spôsobených používaním MMT, ako aj rizík vyvolaných pre užívateľov MMT nezdá zjavne neprimerané vo vzťahu k ekonomickým záujmom výrobcov MMT.

Okrem toho, čo sa týka rovnosti zaobchádzania, iné kovové prísady založené na mangáne, ktorých sa reštrikcie stanovené pre MMT netýkajú, sa v Únii nepoužívajú ani sa do nej nedovážajú. Z toho vyplýva, že MMT sa nenachádza v porovnateľnej situácii so situáciou iných kovových prísad založených na mangáne, a preto zákonodarca Únie nebol povinný definovať maximálne hodnoty pre tieto prísady.

Nakoniec nemôže byť zistené nijaké porušenie zásady právnej istoty, pokiaľ znenie článku 8a smernice 98/70 o väzbe medzi maximálnym obsahom MMT v palivách a vyvinutím skúšobnej metodiky neobsahuje nijakú nepresnosť.

(pozri body 46, 50, 55, 61, 63, 68, 69, 75 – 77, 82, 83)

4. Prijatím článku 1 ods. 8 smernice 2009/30, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/32, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12, v rozsahu, v akom zavádza článok 8a ods. 4 až 6 smernice 98/70 a ukladá označovanie palív obsahujúcich kovové prísady, sa zákonodarca Únie nedopustil zjavne nesprávneho posúdenia. Cieľom označovacej povinnosti je totiž ochrana spotrebiteľa, ktorá je podľa článku 153 ES cieľom Únie. Ten sa má uskutočňovať podporou práva spotrebiteľov na informácie. Upevnenie zreteľného označenia s textom „Obsahuje kovové prísady“ je primeraným prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa. Okrem toho označovanie sa vyžaduje len pri predaji palív obsahujúcich kovové prísady, a nie pri predaji MMT ako prísady, a toto označovanie nie je spôsobilé podstatným spôsobom zvýšiť zaťaženie výrobcov a dodávateľov palív vzhľadom na malý objem palív obsahujúcich tieto prísady. V dôsledku toho táto označovacia povinnosť nepredstavuje zjavne neprimeranú povinnosť na dosiahnutie cieľa ochrany spotrebiteľa, ktorú stanovuje smernica 2009/30.

(pozri body 88, 89, 94 – 96)