23.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 22/4

1.

Bráni právo Únie, napriek skutočnosti, že stanovenie odplatného charakteru inštitútu pomoci a poučenia na účel odstránenia vád dokumentácie predloženej vo verejnom obstarávaní je právom členských štátov, článku 38 ods. 2a legislatívneho dekrétu č. 163/2006 v znení platnom ku dňu uverejnenia predmetného oznámenia o vyhlásení výberového konania… v časti, kde sa stanovuje zaplatenie „finančnej sankcie“ vo výške, ktorú má určiť verejný obstarávateľ („nie nižšej ako jedno promile a nie vyššej ako jedno percento z hodnoty obstarávania a v každom prípade nie vyššej ako 50 000 eur, pričom jej zaplatenie sa zabezpečuje prostredníctvom predbežnej zábezpeky“), a to s ohľadom na nadmernú výšku predmetnej sumy a vopred stanovený druh sankcie, ktorú nie je možné odstupňovať vo vzťahu ku konkrétnej stíhanej situácii, čiže podľa závažnosti odstrániteľnej vady?

2.

Bráni naopak právo Únie uvedenému článku 38 ods. 2a legislatívneho dekrétu č. 163/2006 (rovnako v znení platnom ku dňu uverejnenia predmetného oznámenia o vyhlásení výberového konania) z dôvodu, že samotný odplatný charakter inštitútu pomoci a poučenia možno považovať za odporujúci zásadám maximálneho otvorenia trhu hospodárskej súťaži, ktorým predmetný inštitút zodpovedá, pričom činnosť, ktorá sa v tejto súvislosti ukladá komisii na vyhodnotenie ponúk, podlieha povinnostiam, ktoré tejto komisii ukladá zákon, a to vo verejnom záujme na účely dosiahnutia vyššie uvedeného cieľa?