20.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/67

(1)

Od roku 2001 sa tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti alebo sú od tejto povinnosti oslobodení, určujú na základe kritérií stanovených v odôvodnení 5 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 (2). Charakter vízovej politiky Únie, ktorá sa vyznačuje rozvojom, a zvýšená potreba zabezpečiť väčšiu jednotnosť medzi vízovou politikou a ostatnými politikami Únie sú dôvodom na to, aby sa pri preskúmavaní zoznamov tretích krajín v prílohách I a II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 zohľadňovali niektoré ďalšie kritériá.

(2)

Určenie tretích krajín, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti alebo sú od tejto povinnosti oslobodení, by sa malo vykonať na základe starostlivo uváženého hodnotenia vypracovaného zvlášť pre každý jednotlivý prípad. Toto hodnotenie by sa malo vypracúvať pravidelne a mohlo by viesť k legislatívnym návrhom na zmenu príloh k nariadeniu (ES) č. 539/2001, bez ohľadu na možnosť uskutočniť za určitých okolností zmeny príloh týkajúce sa konkrétnej krajiny, napríklad v dôsledku procesu liberalizácie vízového režimu alebo ako konečný dôsledok dočasného pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti.

(3)

Zloženie zoznamov tretích krajín uvedených v prílohách I a II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 by malo byť v súlade s kritériami stanovenými v tomto nariadení a malo by tak aj zostať. Odkazy na tretie krajiny, pri ktorých sa situácia v súvislosti s týmito kritériami zmenila, by sa mali presunúť z jednej prílohy do druhej.

(4)

Vízová povinnosť pre štátnych príslušníkov Dominiky, Grenady, Kiribati, Marshallových ostrovov, Mikronézie, Nauru, Palau, Svätej Lucie, Svätého Vincenta a Grenadín, Samoy, Šalamúnových ostrovov, Východného Timoru, Tongy, Trinidadu a Tobaga, Tuvalu, Spojených arabských emirátov a Vanuatu už nie je opodstatnená. V súlade s kritériami stanovenými v tomto nariadení uvedené krajiny nepredstavujú žiadne riziko nelegálneho prisťahovalectva alebo nebezpečenstvo pre verejný poriadok a bezpečnosť Únie. Štátni príslušníci týchto krajín by preto mali byť oslobodení od vízovej povinnosti pre pobyty, ktorých trvanie nepresahuje 90 dní počas akéhokoľvek obdobia 180 dní, a odkazy na tieto krajiny by sa mali presunúť do prílohy II k nariadeniu (ES) č. 539/2001.

(5)

Komisia by mala pred začatím rokovaní o dvojstranných dohodách o oslobodení od vízovej povinnosti medzi Úniou a Kolumbiou a Peru ďalej zhodnotiť situáciu týchto krajín s ohľadom na kritériá stanovené v tomto nariadení.

(6)

S cieľom zabezpečiť úplnú reciprocitu by oslobodenie štátnych príslušníkov Kolumbie, Dominiky, Grenady, Kiribati, Marshallových ostrovov, Mikronézie, Nauru, Palau, Peru, Svätej Lucie, Svätého Vincenta a Grenadín, Samoy, Šalamúnových ostrovov, Východného Timoru, Tongy, Trinidadu a Tobaga, Tuvalu, Spojených arabských emirátov a Vanuatu od vízovej povinnosti nemalo nadobudnúť platnosť, kým sa neuzavrú dvojstranné dohody o oslobodení od vízovej povinnosti medzi Úniou a dotknutými krajinami.

(7)

Zo štatistických údajov vyplýva, že skupiny britských občanov, ktoré sa v súčasnosti uvádzajú v časti 3 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 539/2001, nepredstavujú riziko, pokiaľ ide o nelegálnu migráciu do schengenského priestoru, a že väčšina z nich žije na ostrovoch v oblasti Karibiku vyznačujúcich sa silnými väzbami a výraznou podobou so susednými krajinami, ktorých štátni príslušníci sú od vízovej povinnosti oslobodení. Tieto skupiny britských občanov by preto mali byť oslobodené od vízovej povinnosti pre pobyty, ktorých trvanie nepresahuje 90 dní počas akéhokoľvek obdobia 180 dní, a odkazy na tieto skupiny by sa mali presunúť do prílohy II k uvedenému nariadeniu.

(8)

Vývoj v medzinárodnom práve, z ktorého vyplývajú zmeny v štatúte alebo označení niektorých štátov alebo subjektov, by sa mal premietnuť do príloh k nariadeniu (ES) č. 539/2001. Vzhľadom na to, že 9. júla 2011 Južný Sudán vyhlásil svoju nezávislosť a 14. júla 2011 mu bolo udelené členstvo v Organizácii Spojených národov, by sa odkaz na túto krajinu mal pridať do prílohy I k uvedenému nariadeniu.

(9)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis  (3), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (4).

(10)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (5), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch B a C rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (6).

(11)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (7), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch B a C rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (8).

(12)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (9); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(13)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (10); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(14)

Pokiaľ ide o Cyprus, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 1 Aktu o pristúpení z roku 2003.

(15)

Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 1 Aktu o pristúpení z roku 2005.

(16)

Pokiaľ ide o Chorvátsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 1 Aktu o pristúpení z roku 2011.

(17)

Nariadenie (ES) č. 539/2001 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Pred článok 1 sa vkladá tento článok:

„Článok -1

Účelom tohto nariadenia je určiť tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti alebo sú od tejto povinnosti oslobodení, a to na základe hodnotenia vypracovaného zvlášť pre každý jednotlivý prípad a zameraného na rôzne kritériá súvisiace okrem iného s nelegálnym prisťahovalectvom, verejným poriadkom a bezpečnosťou štátu, hospodárskymi výhodami, najmä z hľadiska cestovného ruchu a zahraničného obchodu, a s vonkajšími vzťahmi Únie s príslušnými tretími krajinami, najmä vrátane rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, ako aj dôsledkov regionálnej súdržnosti a reciprocity.“.

(2)

Príloha I sa mení takto:

(3)

Príloha II sa mení takto: