1.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 31/16

—

zrušil rozhodnutie Komisie z 5. septembra 2013 o vnútroštátnych vykonávacích opatreniach na prechodné bezodplatné pridelenie emisných kvót skleníkových plynov v súlade s článkom 11 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (1) (2013/448/EÚ, Ú. v. EÚ L 240, s. 27) v rozsahu, v akom sa v článku 1 ods. 1 v spojení s prílohou I bodom A zamietol jednak zápis žalobkyne do zoznamov predložených podľa článku 11 smernice 2003/87/ES a jednak predbežné celkové ročné množstvo emisných kvót, ktoré majú byť bezodplatne pridelené žalobkyni v uvedenej prílohe pod identifikačným kódom DE000000000000010,

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na nepoužití diskrečnej právomoci.

Žalobkyňa v tejto súvislosti okrem iného uvádza, že systém Únie týkajúci sa obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov pre tretie obdobie obchodovania (roky 2013 až 2020) nevylučuje prideľovanie v osobitných prípadoch tvrdostí a Komisiu nezbavuje povinnosti zohľadniť pri svojich rozhodnutiach základné práva podnikov a zásadu proporcionality. Komisia to prehliadla, a teda nepoužila diskrečnú právomoc, ktorú jej právo Únie priznáva.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení základných práv žalobkyne.

Žalobkyňa uvádza, že zamietnutie prideliť množstvo emisných kvót požadované príslušným vnútroštátnym orgánom porušuje základné práva žalobkyne, ktoré jej vyplývajú z článkov 17 a 16 Charty základných práv Európskej únie, ako aj zásadu proporcionality. Nedostatočné vybavenie kvótami, ktoré bolo žalobkyni nanútené, viedlo k očividným neprimeranostiam a tvrdosti voči nej, ktorá nie je úmyslom smernice 2003/87/ES. Vytvorenie situácie, ktorá ohrozuje existenciu podniku, ako je žalobkyňa, nie je na splnenie cieľov zakotvených v uvedenej smernici vhodné ani potrebné, ani primerané.