18.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 346/23

a)

Bránia ustanovenia článku 6 ods. 1 prvého pododseku Zmluvy o Európskej únii v znení Lisabonskej zmluvy (ďalej len „ZEÚ“) v spojení s ustanovením článku 47 ods. 2 prvej vety Charty základných práv Európskej únie (1) alebo iné právne predpisy Európskej únie takzvanému verejnému doručeniu podľa vnútroštátnych právnych predpisov [v súlade s ustanoveniami § 185 až § 188 nemeckého Zivilprozessordnung (občiansky súdny poriadok) vyvesením oznámenia o doručení na úradnej tabuli odosielajúceho súdu počas 1 mesiaca], ak žalovaný v (začínajúcom) občianskoprávnom spore síce na svojej internetovej stránke uvádza adresu na území Európskej únie, doručenie však nie je možné, lebo žalovaný sa na uvedenej adrese nezdržiava a ani nie je možné inak zistiť, kde sa žalovaný práve zdržiava?

b)

V prípade, že odpoveď na prejudiciálnu otázku uvedenú v bode 2a) bude kladná:

c)

V prípade, že odpoveď na otázku uvedenú v bode 2a) bude záporná: Je v prejednávanej veci vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 331 nemeckého Zivilprozessordnung, čiže exekučného titulu pre nesporné pohľadávky v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L 143, s. 15; Mim. vyd. 19/007, s. 38), pokiaľ je nevyhnutné, aby bola rozsudkom uložená povinnosť zaplatiť bolestné vo výške minimálne 20 000,00 eur vrátane úrokov a nákladov na právne zastúpenie vo výške 1 419,19 eura vrátane úrokov, v rozpore s ustanovením článku 26 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie č. 44/2001“) (2)?

Nasledujúce prejudiciálne otázky sa predkladajú iba pod podmienkou, že právny spor je pre žalobkyňu v súlade s odpoveďami Súdneho dvora na prejudiciálne otázky uvedené v bodoch 2a) až 2c) ďalej možný:

d)

Je nariadenie č. 44/2001 vzhľadom na ustanovenia článku 4 ods. 1, článku 5 ods. 3 nariadenia č. 44/2001 uplatniteľné aj v tom prípade, keď žalovaný, na ktorého je v rámci občianskeho procesu podaná žaloba pre prevádzkovanie internetovej stránky na zdržanie sa konania, poskytnutie informácií a zaplatenie bolestného, je síce (pravdepodobne) občanom Únie v zmysle ustanovení článku 9 druhej vety ZEÚ, miesto jeho pobytu však nie je známe, a preto je možné, v nijakom prípade však nie isté, že sa v súčasnosti zdržiava mimo územia Európskej únie a tiež mimo pôsobnosti Luganského dohovoru o právomoci a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, uzavretom 16. septembra 1988 v Lugane (ďalej len „Luganský dohovor“), takisto ako nie je známe presné umiestnenie servera, na ktorom je uložená sporná internetová stránka, pritom je však zrejmé, že tento server sa nachádza na území Únie?

e)

Pokiaľ je v prejednávanej veci použiteľné nariadenie č. 44/2001: Má sa slovné spojenie „miest[o], kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“, ktoré sa uvádza v článku 5 ods. 3 nariadenia č. 44/2001, vykladať pri (hroziacom) poškodení osobnostných práv obsahom internetových stránok v tom zmysle,

že dotknutá osoba (ďalej len „žalobkyňa“) môže podať žalobu o zdržanie sa konania, žalobu o poskytnutie informácií a žalobu o náhradu škody proti prevádzkovateľovi internetových stránok (ďalej len „žalovaný“) bez ohľadu na to, kde (na území alebo mimo územia Európskej únie) je žalovaný usadený, takisto na súdoch každého členského štátu, v ktorom sa môžu internetové stránky zobrazovať,

alebo

je podmienkou príslušnosti súdov členského štátu, v ktorom žalovaný nie je usadený, alebo nie sú dané nijaké oporné body, ktoré by dokazovali pobyt žalovaného na území tohto členského štátu, aby existovala osobitná súvislosť sporného obsahu alebo internetových stránok so štátom sídla súdu (súvislosť s tuzemskom) presahujúca rámec technicky možnej zobraziteľnosti?

f)

Pokiaľ je takáto osobitná súvislosť s tuzemskom nevyhnutná: Podľa ktorých kritérií sa táto súvislosť určuje?

Je rozhodujúce, či sú sporné internetové stránky svojím prevádzkovateľom cielene zamerané (aj) na používateľov internetu v štáte sídla súdu, alebo stačí, že informácie zobraziteľné na internetových stránkach objektívne súvisia so štátom príslušného súdu v tom zmysle, že podľa okolností konkrétneho prípadu, najmä na základe obsahu sporných internetových stránok, v štáte sídla súdu došlo alebo môže dôjsť ku konfliktu protichodných záujmov — záujmu žalobkyne o zachovanie jej osobnostných práv a záujmu prevádzkovateľa tvoriť svoje internetové stránky — alebo ku konfliktu protichodných záujmov došlo tým, že jeden alebo niekoľko známych osôb, ktorej osobnostné práva boli poškodené, sa oboznámilo [poznámka prekladateľa — v tomto slove bola chyba v písaní] s obsahom príslušných internetových stránok?

g)

Je pri posudzovaní osobitnej súvislosti s tuzmeskom dôležitý počet zobrazení sporných internetových stránok v štáte sídla súdu?

h)

V prípade, že by pre túto žalobu na základe vyššie uvedených prejudiciálnych otázok mal byť príslušný vnútroštátny súd: Týkajú sa právne zásady uvedené v rozsudku Súdneho dvora zo 7. marca 1995 Shevill a i. (C-68/93, Zb. s. I-00415); [omissis] takisto vyššie uvedeného prípadu?

i)

V prípade, že na potvrdenie príslušnosti nie je nevyhnutná nijaká osobitná súvislosť s tuzemskom alebo ak pre túto príslušnosť stačí, aby sporné informácie objektívne súviseli so štátom príslušného súdu v tom zmysle, že podľa okolností konkrétneho prípadu, najmä na základe obsahu sporných internetových stránok, došlo alebo môže v štáte sídla súdu dôjsť ku konfliktu protichodných záujmov, alebo k uvedenému konfliktu protichodných záujmov došlo tým, že jeden alebo niekoľko známych osoby, ktorej osobnostné práva boli poškodené, sa oboznámili s obsahom sporných internetových stránok, a ak domnienka osobitnej súvislosti s tuzemskom nie je podmienená minimálnym počtom zobrazení sporných internetových stránok v štáte príslušného súdu alebo nariadenie č. 44/2001 nie je uplatniteľné na prejednávanú vec:

j)

V prípade, že ustanovenia článku 3 ods. 1 a 2 smernice o elektronickom obchode majú kolíznoprávnu povahu:

Stanovujú uvedené ustanovenia iba výlučné uplatnenie hmotného práva platného v krajine pôvodu alebo stanovujú takisto uplatnenie v ňom platných kolíznych noriem s tým dôsledkom, že spätný odkaz práva krajiny pôvodu na právo krajiny určenia je naďalej možný?

k)

V prípade, že článok 3 ods. 1 a 2 smernice o elektronickom obchode majú kolíznoprávnu povahu:

Je pre určenie miesta usadenia poskytovateľa služieb nevyhnutné brať do úvahy jeho (pravdepodobné) súčasné miesto pobytu, miesto pobytu na začiatku zverejnenia fotografií žalobkyne alebo (pravdepodobné) miesto umiestnenia servera, na ktorom je uložená internetová stránka?