Odvolanie podané 12. júna 2009: Anheuser-Busch, Inc. proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvá komora) z 25. marca 2009 vo veci T-191/07, Anheuser-Busch, Inc./Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), Budějovický Budvar, národní podnik

(Vec C-214/09 P)

2009/C 193/18

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Anheuser-Busch, Inc. (v zastúpení: V. von Bomhard, Rechtsanwältin, B. Goebel, Rechtsanwalt)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Budějovický Budvar, národní podnik

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje Súdnemu dvoru:

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Anheuser-Busch uvádza na podporu svojho odvolania tri odvolacie dôvody, a to po prvé porušenie článku 41 ods. 2 tretej vety nariadenia (ES) č. 207/2009 (1), v spojení s pravidlom 16 ods. 1 a 3 a pravidlom 20 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 (2) z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 (3) o ochrannej známke spoločenstva, po druhé porušenie článku 76 ods. 2 nariadenia (ES) č. 207/2009 a po tretie porušenie článku 42 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 207/2009.

Prvé dva odvolacie dôvody sa týkajú procesných otázok. Anheuser-Busch tvrdí, že v tejto veci sú dôležité. Odvolací senát mohol v súvislosti s pivom rozhodnúť o námietke založenej na článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 207/2009 len zohľadnením skoršieho medzinárodného zápisu č. 238 203. To tiež znamená, že boli ignorované tvrdenia prednesené v rámci námietkového konania, týkajúce sa otázky či slovo „Budweiser“ dominuje v rámci obrazových ochranných známok Budvaru.

Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho úsudku, keď dospel k záveru, že Budvar nemal právnu povinnosť predložiť dôkazy o pokračujúcej platnosti (teda o obnovení) jeho medzinárodného zápisu č. 238 203. Táto povinnosť vyplývala z článku 41 ods. 2 tretej vety nariadenia č. 207/2009, v spojení s pravidlom 16 ods. 1 a 3 a pravidlom 20 ods. 2 vykonávacieho nariadenia z roku 1995 a z oznámenia ÚHVT z 18. januára 2002 opakujúceho výzvu adresovanú Budvaru na predloženie „všetkých skutkových okolností, dôkazov alebo akýchkoľvek dodatočných pripomienok na podporu jeho námietky“. Povinnosť spočívala v predložení takéhoto dôkazu v lehote stanovenej v tomto oznámení, teda do 26. februára 2002. Tento dôkaz však bol predložený až 21. januára 2004.

Z toho vyplýva, že záver Súdu prvého stupňa podľa ktorého sa článok 76 ods. 2 nariadenia (ES) č. 207/2009 neuplatňuje pokiaľ ide o predloženie osvedčenia o obnovení vzhľadom na to, že na jeho predloženie neexistovala „lehota“, bol tiež nesprávny a viedol k porušeniu tohto ustanovenia. V skutočnosti „lehota“ existovala a odvolací senát mal aspoň uplatniť voľnú úvahu, ktorú mu priznáva článok 76 ods. 2, pokiaľ ide o otázku či zohľadní alebo nezohľadní dôkaz. Súd prvého stupňa vykladal rozhodnutie odvolacieho senátu tak, že sa v ňom konštatuje, že osvedčenie o obnovení bolo predložené včas. Porušenie článku 76 ods. 2 preto spočíva v tom, že odvolací senát neuplatnil svoju voľnú úvahu a v tom, že to Súd prvého stupňa potvrdil.

Súd prvého stupňa tiež neuznal, že dôkaz o používaní predložený Budvarom na podporu jeho námietky bol nedostatočný a okrem iného odkazoval na iné ochranné známky ako bola tá, na ktorej sa zakladalo napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie odvolacieho senátu, z čoho vyplývalo porušenie článku 42 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 207/2009.

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva, (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

(2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).